Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoCsp/24/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, Mýtna 48, Bratislava, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom K. nad E., G. Y. XXXX/XX, štátna občianka SR, o zaplatenie 4.104,79 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. -95 zo dňa 15. apríla 2020, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch II. a IV. p o t v r d z u j e .

II. Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti o zaplatenie sumy 941,98 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 941,98 Eur od 03.03.2015 do zaplatenia zastavil. Výrokom II. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.505,28 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy: 3.413,78 Eur od 03.03.2015 do 21.11.2017, zo sumy 3.403,78 Eur od 22.11.2017 do 11.12.2017, zo sumy 3.393,78 Eur od 12.12.2017 do 17.01.2018, zo sumy 3.383,78 Eur od 18.01.2018 do 13.02.2018, zo sumy 3.373,78 Eur od 14.02.2018 do 19.03.2018, zo sumy 3.363,78 Eur od 20.03.2018 do 13.11.2018, zo sumy 3.313,78 Eur od 14.11.2018 do 18.12.2018, zo sumy 3.262,78 Eur od 19.12.2018 do 18.01.2019, zo sumy 3.212,28 Eur od 19.01.2019 do 18.02.2019, zo sumy 3.161,78 Eur od 19.02.2019 do 21.03.2019, zo sumy 3.111,28 Eur od 22.03.2019 do 18.04.2019, zo sumy 3.060,78 Eur od 19.04.2019 do 21.05.2019, zo sumy 3.010,28 Eur od 22.05.2019 do 19.06.2019, zo sumy 2.959,78 Eur od 20.06.2019 do 22.07.2019, zo sumy 2.909,28 Eur od 23.07.2019 do 19.08.2019, zo sumy 2.858,78 Eur od 20.08.2019 do 19.09.2019, zo sumy 2.808,28 Eur od 20.09.2019 do 21.10.2019, zo sumy 2.757,78 Eur od 22.10.2019 do 19.11.2019, sumy 2.707,28 Eur od 20.11.2019 do 19.12.2019, zo sumy 2.656,78 Eur od 20.12.2019 do 20.01.2020, zo sumy 2.606,28 Eur od 21.01.2020 do 19.02.2020, zo sumy 2.555,78 Eur od 20.02.2020 do 19.03.2020, zo sumy 2.505,28 Eur od 20.03.2020 do zaplatenia, a to všetko formou splátok vo výške 50,50 Eur mesačne, splatných k 20.dňu v kalendárnom mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcom po mesiaci, v ktorom rozhodnutie súdu nadobudne právoplatnosť a to pod následkom straty výhody splátok, v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas, t.j. v dohodnutej výške a v dohodnutej lehote. Výrokom III. v zostávajúcej časti žalobu zamietol a výrokom IV. rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalobca má proti žalovanej právo na náhradu trov konania vo výške 66 %, s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením vyšším súdnym úradníkom.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 18.12.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť sumu 4.140,79€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 3.3.2015 do zaplatenia

a náhrady trov konania. Žalovaná uviedla, že so žalobou nesúhlasí a tento nárok mala za nedôvodný. Ona si na základe predmetnej zmluvy č. 5021978 zo dňa 18.6.2014 požičala iba 1.000 Eur a vo zvyšku boli zlúčené 2 predchádzajúce zmluvy č. 7134654 so zostatkom 981,04 Eur, ktorú spolu s požičanou sumou 1.000 Eur zaplatila 1.417,63 Eur. Zmluva č. 5013855 so zostatkom 2.099,67 Eur bola určená na požičanú sumu istiny 2.907,42 Eur, ktorú už zaplatila v sume 2.775,60 Eur a pokiaľ žalobca uvádza dlžnú sumu 2.099,67 Eur, táto suma zrejme predstavuje úroky a poplatky, s výškou ktorých ona nesúhlasí, pretože sú neprimerane vysoké až 32% ročne.

3. Pred prvým pojednávaním žalobca vzal žalobu čiastočne späť v časti o zaplatenie sumy 908,50 Eur + 33,48 Eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Oznámil súdu, že so žalovanou uzatvoril dohodu splátkach s mesačnou výškou splátky po 50,50 Eur dňa 22.11.2018 a poukázal na to, že žalovaná po podaní žaloby vykonala nasledovné úhrady : dňa 21.11.2017 sumu 10 Eur, dňa 11.12.2017 sumu 10 Eur, dňa 17.1.2018 sumu 10 Eur, dňa 13.2.2018 sumu 10 Eur, dňa 19.3.2018 sumu 10 Eur, dňa 13.11.2018 sumu 50 Eur, dňa 18.12.2018 sumu 51 Eur, dňa 18.1.2019 sumu 50,50 Eur, dňa 18.2.2019 sumu 50,50 Eur, dňa 21.3.2019 sumu 50,50 Eur, dňa 18.4.2019 sumu 50,50 Eur, dňa 21.5.2019 sumu 50,50 Eur, dňa 19.6.2019 sumu 50,50 Eur, dňa 22.7.2019 sumu 50,50 Eur, dňa 19.8.2019 sumu 50,50 Eur, dňa 19.9.2019 v sume 50,50 Eur, dňa 21.10.2019 v sume 50,50 Eur, dňa 19.11.2019 sumu 50,50 Eur, dňa 19.12.2019 sumu 50,50 Eur, dňa 20.1.2020 v sume 50,50 Eur, dňa 19.2.2020 v sume 50,50 Eur a dňa 19.3.2020 v sume 50,50 Eur. V nadväznosti na vyjadrenie žalovanej žalobca uviedol, že Zmluvou o poskytnutí pôžičky ev.č. 5021978 boli žalovanej poskytnuté finančné prostriedky na financovanie záväzkov z úverových zmlúv 5013855 (Slovenská požičovňa) v sume 2.099,67 Eur a 7134654 (Slovenská požičovňa) v sume 981,04 Eur a k tomu bola poskytnutá hotovosť (v Zmluve označená ako "HT") v sume 1.000 Eur. Pri takomto type pôžičiek dochádza k vyrovnaniu vyplácaných zmlúv len prostredníctvom tzv. technických úhrad (nefinančné transakcie v rámci spoločnosti) nakoľko predchádzajúci veriteľ pohľadávok -spoločnosť Consumer Finance Holding nevykonáva finančné operácie ( nezasiela si finančné prostriedky medzi sebou) a jedná sa tak o konsolidáciu "starých" nesplatených úverov žalovanej pod jeden úver. Už zo samotného účelu pôžičky uvedeného v bode III. Zmluvy o poskytnutí pôžičky je jednoznačne preukázaný jej účel, ktorým bola konsolidácia záväzkov žalovanej formou novácie záväzku a touto nováciou zanikli predošlé pohľadávky žalovanej, pričom tieto ako také nie sú predmetom tejto žaloby. Konsolidácia záväzku formou jej novácie umožnila žalovanej hradiť svoje záväzky prostredníctvom kumulovanej splátky, namiesto vykonávania viacerých úhrad dlžných splátok na viaceré pôžičky. Vzhľadom na uvedené žalobca upravil petit žaloby tak, že sa domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 3.198,81 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy: 4.107,31 Eur od 03.03.2015 do 21.11.2017, zo sumy 4.097,31 Eur od 22.11.2017 do 11.12.2017, zo sumy 4.087,31 Eur od 12.12.2017 do 17.01.2018, zo sumy 4.077,31 Eur od 18.01.2018 do 13.02.2018, zo sumy 4.067,31 Eur od 14.02.2018 do 19.03.2018, zo sumy 4.057,31 Eur od 20.03.2018 do 13.11.2018, zo sumy 4.007,31 Eur od 14.11.2018 do 18.12.2018, zo sumy 3.956,31 Eur od 19.12.2018 do 18.01.2019, zo sumy 3.905,81 Eur od 19.01.2019 do 18.02.2019, zo sumy 3.855,31 Eur od 19.02.2019 do 21.03.2019, zo sumy 3.804,31 Eur od 22.03.2019 do 18.04.2019, zo sumy 3.754,31 Eur od 19.04.2019 do 21.05.2019, zo sumy 3.703,81 Eur od 22.05.2019 do 19.06.2019, zo sumy 3.653,31 Eur od 20.06.2019 do 22.07.2019, zo sumy 3.602,81 Eur od 23.07.2019 do 19.08.2019, zo sumy 3.552,31 Eur od 20.08.2019 do 19.09.2019, zo sumy 3.501,81 Eur od 20.09.2019 do 21.10.2019, zo sumy 3.451,31 Eur od 22.10.2019 do 19.11.2019, sumy 3.400,81 Eur od 20.11.2019 do 19.12.2019, zo sumy 3.350,31 Eur od 20.12.2019 do 20.01.2020, zo sumy 3.299,81 Eur od 21.01.2020 do 19.02.2020, zo sumy 3.249,31 Eur od 20.02.2020 do 19.03.2020, zo sumy 3.198,81 Eur od 20.03.2020 do zaplatenia, a to všetko formou splátok vo výške 50,50 Eur mesačne, splatných k 20.dňu v kalendárnom mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcom po mesiaci, v ktorom rozhodnutie súdu nadobudne právoplatnosť a to pod následkom straty výhody splátok, v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas, t.j. v dohodnutej výške a v dohodnutej lehote. Súd vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby pred prvým pojednávaním o zaplatenie vo výške 941,98 Eur (uhradené splátky 908,50 Eur + 33,48 Eur náklady na vymáhanie pohľadávky) spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 941,98 Eur od 03.03.2015 do zaplatenia zastavil.

4. Zo skutočností zistených dokazovaním vyplýva, že v rámci spotrebiteľského záväzkového vzťahu právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej dňa 18.6.2014 spotrebiteľský úver vo výške 4.080,71 Eur, ktorý sa žalovaná podľa uzatvorenej zmluvy zaviazala zaplatiť v 60-tich mesačných splátkach po 122,31 Eur, splatnej vždy do 20-teho dňa v mesiaci s termínom konečnej splatnosti úveru 6/2019. Bola dojednaná RPMN (ročná percentuálna miera nákladov) 29,40% a ročná úroková sadzba 29,40% a

priemerná RPMN 18,90%. Celková čiastka, ktorú mal spotrebiteľ uhradiť bola 7.338,60 Eur, z ktorej žalovaná uhradila pred podaním žaloby sumu 666,93 Eur + 2 splátky po 10 Eur v dňoch 21.11.2017 a 11.12.2017 a po podaní žaloby a zosplatnení dlhu sumu 888,50 Eur, celkove na dlh uhradila sumu 1.575,43 Eur. Predchodca žalobcu preto listom zo dňa 5.2.2015 vyzval žalovanú na úhradu dlžnej splátky (splatnej v 10/2014) a keďže v lehote do 5.2.2015 k jej úhrade nedošlo, dňom 19.2.2015 sa stal dlh predčasne splatným. Žalobca tvrdil, že Zmluvou o poskytnutí pôžičky ev.č. 5021978 boli žalovanej poskytnuté finančné prostriedky na financovanie záväzkov z úverových zmlúv 5013855 (Slovenská požičovňa) v sume 2.099,67 Eur a 7134654 (Slovenská požičovňa) v sume 981,04 Eur a k tomu bola poskytnutá hotovosť (v Zmluve označená ako "HT") v sume 1.000 Eur a malo ísť o konsolidáciu záväzkov žalovanej formou novácie záväzku a touto nováciou zanikli predošlé pohľadávky žalovanej, pričom tieto ako také nie sú predmetom tejto žaloby. Žalovaná tiež tvrdila, že táto zmluva č. 5021978 mala nahrádzať predchádzajúce 2 zmluvy, pričom spochybňovala výšku záväzku z týchto údajne zaniknutých zmlúv. Súd po oboznámení sa s článkom III. spornej zmluvy č.5021978 a dospel k záveru, že zo znenia tohto ustanovenia nevyplýva, že ide o nováciu záväzku, teda nahradenie predchádzajúcich 2 zmlúv novou zmluvou. Z obsahu článku III. vyplýva iba účel pôžičky, ktorým bolo to, že sa z tejto pôžičky mali uhradiť záväzky vo výške 2.099,67 Eur (na účet) zo zmluvy č. 5013855 zo dňa 2.5.2012 u Slovenskej požičovne a vo výške 981,04 Eur (na účet) zo zmluvy č. 7134654 zo dňa 24.2.2014 u Slovenskej požičovne a okrem toho sa mala poskytnúť ešte ďalšia suma 1.000 Eur (na účet). Podstatou dohody (privatívna novácia) je, že vôľa strán záväzkového právneho vzťahu smeruje k nahradeniu doterajšieho písomného záväzku novým záväzkom. Z obsahu novej písomnej dohody musí nepochybne vyplývať vôľa účastníkov nahradiť doterajší záväzok novým záväzkom a tento úmysel strán nemožno predpokladať, musí byť nepochybný. V pochybnostiach sa nový záväzok nepovažuje za náhradu doterajšieho záväzku a naopak, doterajší záväzok sa nepovažuje za zrušený, ak nový záväzok podľa svojej povahy, obsahu a účelu môže vedľa neho obstáť. Súd vzhľadom na obsah článku III. Zmluvy o pôžičke zo dňa 18.6.2014 nemal za preukázané, že touto zmluvou sa mali nahradiť 2 iné zmluvy, ktoré zanikli, lebo to jednoznačne z obsahu dojednanej zmluvy o pôžičke nevyplýva. Súd považoval jednotlivé zmluvy za samostatné záväzky a predmetom súdneho prieskumu je výlučne zmluva č.5021978 zo dňa 18.6.2014 na sumu 4.080,71 Eur a nie obsah predchádzajúcich záväzkov, ktoré sa z tejto pôžičky vyplácali. Preto sa súd nezaoberal rozsahom zaplatených záväzkov na zmluvy č. 5013855 a 7134654, lebo tieto nie sú predmetom sporu.

5. Súd výsledky dokazovania posúdil podľa a nasl., , a o spotrebiteľských úveroch. Vo veci mal preukázané, že pôvodní účastníci uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá je ako zmluvný typ upravená v , pretože žalovaná požiadala právneho predchodcu žalobcu o pôžičku, čo vyplýva zo zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky, kde sú údaje o požadovanej pôžičke. Svojou povahou však ide o spotrebiteľský úver, na ktorý sa v čase vzniku zmluvného vzťahu vzťahoval o spotrebiteľských úveroch, účinný do 31.12.2014, pričom je zrejmé, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ poskytol žalovanej dočasne peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere žalovanej ako spotrebiteľovi. Je nespochybniteľné, že žalovaná v zmluvnom vzťahu konala ako fyzická osoba, spotrebiteľ. Z obsahu zmluvy o úvere vyplýva, že žalovaná mala vrátiť pri 60 splátkach vo výške 122,31 Eur celkovú sumu 7.338,60 Eur pri dojednanom úroku 29,40%. V časti výšky úrokovej sadzby 29,40% je táto zmluva absolútne neplatná podľa pre obchádzanie zákona. Podľa nar. vlády SR č. ak dôjde k poskytnutiu peňažných prostriedkov spotrebiteľovi v období po 31. máji 2014 a pred 1. septembrom 2014, odplatou sa na účely tohto nariadenia vlády rozumie odplata obvykle požadovaná bankami a pobočkami zahraničných bánk podľa až 3 za úvery alebo pôžičky v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy a za najvyššiu prípustnú výšku odplaty sa považuje odplata, ktorá nesmie prevýšiť dvojnásobok úrokových mier úverov pre domácnosti zverejňovaných na webovom sídle Národnej banky Slovenska ako súčasť úrokovej štatistiky za prvý mesiac kalendárneho štvrťroka predchádzajúceho uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy; úverom alebo pôžičkou sa rozumie aj obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi. V prejednávanej veci bola zmluva č. 5021978 uzatvorená dňa 18.6.2014 a teda uvedené citované zákonné ustanovenie sa na ňu vzťahuje. Zverejnená úroková miera na webovom sídle Národnej banky Slovenska ako súčasť úrokovej štatistiky za prvý mesiac kalendárneho štvrťroka predchádzajúceho uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy pre domácnosti za I. štvrťrok roku 2014 u obdobných spotrebiteľských úverov pre domácnosti poskytovaných na obdobie od 1 až do 5 rokov predstavovala 12,80% ročne, z toho 2-násobok je 25,60% (12,80 x 2) a výška dojednaného úroku bola 29,40%, čo presahuje zákonom stanovený maximálny limit. V prípade neplatnosti zmluvy v

časti dohodnutej úrokovej sadzby potom zmluva neobsahuje úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru ako jednu z náležitostí podľa (keďže ide o absolútnu neplatnosť, tak súd nemôže chýbajúcu časť zmluvy nahradiť úrokovou sadzbou v tom čase platnou pre obdobné úvery) a preto podľa cit. zákona sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná bola teda povinná vrátiť len to, čo si požičala na sumu pôžičky č. 5021978 a to sumu 4.080,71 Eur. Zostatok dlhu po odpočítaní už uhradených splátok 1.575,43 Eur predstavuje sumu 2.505,28 Eur. Tento dlh vo výške 2.505,28 Eur súd žalovanú zaviazal zaplatiť, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 20.3.2015 do zaplatenia, nakoľko žalovaná bola s platením dlhu v omeškaní. Do omeškania sa dostala márnym uplynutím 5-dňovej lehoty na plnenie od podania zásielky na poštovú prepravu (čo sa považuje za doručenie) - oznámenia o zosplatnení dlhu, teda od 3.3.2015. Výška úroku z omeškania bola stanovená podľa nar. vlády SR č. vo výške sadzby ECB v čase prvého dňa omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd zároveň zaviazal žalovanú na úhradu úrokov z omeškania v zmysle výroku rozsudku vždy zo zostatku dlhu, zníženého o ňou postupne uhradené splátky v čase od 21.11.2017 do 19.3.2020 započítané na istinu dlhu. Zostatok dlhu súd povolil vzhľadom na dohodu strán splácať vo vopred dojednaných splátkach po 50,50 Eur mesačne s určením následkov omeškania v súlade s ust. , . V zostatku uplatneného nároku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa (zodpovednosť za zastavenie konania) a (čiastočný pomer úspechu vo veci). Súd za úspech v konaní považoval čiastočné späťvzatie žaloby v sume 888,50 Eur (úhrada 908,50 Eur - 20 Eur) pretože tu došlo k späťvzatiu žaloby pre správanie žalovanej v dôsledku čiastočnej úhrady dlhu po podaní žaloby. Ako čiastočný neúspech súd posúdil späťvzatie žaloby v sume 20 Eur, pretože 2 splátky boli uhradené pred podaním žaloby na súd (dňa 21.11.2017 v sume 10 Eur a 11.12.2017 v sume 10 Eur); žaloba bola podaná až 18.12.2017 a vo výške 33,48 Eur úhrady nákladov na vymáhanie dlhu bola žaloba vzatá späť bez udania dôvodu. Ako procesný neúspech súd posúdil aj zamietnutie žaloby v časti. Žalobca si v spore ku dňu vyhlásenia rozsudku uplatnil aj s vyčísleným úrokom z omeškania sumu 5.151,33 Eur a súd priznal len 4.228,09 Eur, čiže v 83% mal žalobca úspech a v 17% neúspech; pomer úspechu a neúspechu je 66% trov v prospech žalobcu.

6. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, v ktorom žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil alebo zmenil. Uviedla, že sa v celom rozsahu pridržiava svojich doterajších vyjadrení a podaní. Tak, ako uviedla v písomnom vyjadrení zo dňa 09.10.2019 a tiež na pojednávaní súdu, žalobca si uplatnil voči nej sumu 4.104,79 Eur s prísl., ktorú požaduje titulom zmluvy o pôžičke pod evid.č. 5021978 uzatvorenej 18.06.2014. Z tejto zmluvy vyplýva, že žalobca jej poskytol pôžičku v sume 4.080,71 Eur, celkové náklady sú 3.257,89 Eur, celková suma pôžičky je 7.338,60 Eur. Okresný súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že predmetná zmluva pokiaľ ide o úroky z pôžičky a celkové náklady je neplatná, teda súd rozhodoval len o istine pôžičky. Podľa uzavretej zmluvy účelom tejto zmluvy o pôžičke nie je poskytnutie finančných prostriedkov zo strany poskytovateľa v prospech jej osoby, ale jeho záväzok vyporiadať z tejto pôžičky nesplatené záväzky z predchádzajúcich pôžičiek nasledovne: zo zmluvy evid.č. 5013855 záväzok so zostatkom 2.099,67 Eur. Podotýka, že táto zmluva bola pôvodne uzavretá na sumu požičanej istiny 2.907,42 Eur, ktorú už zaplatila v sume 2.775,60 Eur, teda istina je nezaplatená len v sume 131,82 Eur. Ak ale pri uzatváraní zmluvy 5021978 žalobca evidoval voči nej záväzok v sume 2.099,67 Eur, táto suma predstavuje úroky a poplatky /s výnimkou nezaplatenej istiny v sume 131,82 Eur/, s ktorými ona nesúhlasí. Úroky z pôžičky sú neprimerane vysoké, až 32% ročne a ona aj z toho dôvodu namietala čiastočnú neplatnosť zmluvy a teda pôžička zo zmluvy 5013855 mala byť bezúročná a bez poplatkov, preto bola povinná zaplatiť len požičanú sumu istiny 2.907,42 Eur, ktorú už ale zaplatila a to v sume 2.775,60 Eur. Žalobca napriek tomu neoprávnene požaduje od nej tieto úroky a náklady zmluvou evid.č.5021978, ktorá je predmetom žaloby. Okresný súd neprihliadal na tieto jej tvrdenia s tým, že predmetom žaloby je len pôžička zo zmluvy evid.č. 5021978 a nie predchádzajúce záväzky, ktoré boli zlúčené do jednej zmluvy. Zastáva názor, že súd mal preskúmať aj zmluvu evid.č.5013855, najmä ak mala proti nej uvedené námietky a mal prihliadať na to, čo žalovaná suma zo zmluvy č.5021978 predstavuje, či je správna a dôvodná. Ona pri zložitosti systému žalobcu pri poskytovaní pôžičiek a výpočte záväzkov nie je schopná si pri podpisovaní zmluvy plne uvedomiť všetky súvislosti a posúdiť správnosť údajov na pripravenom tlačive, tieto súvislosti sa dajú pochopiť až dodatočne. Zo zmluvy evid.č. 7134654 záväzok so zostatkom 981,04 Eur a požičaná suma 1.000 Eur. Uvedenú sumu v celkovej čiastke 1.981,04 Eur zaplatila v sume 1.575,43 Eur. Zastáva názor, že pohľadávka žalobcu ku dňu vydania rozsudku okresného súdu je opodstatnená v sume 131,82 Eur zo zmluvy 5013855 a v sume 405,61 Eur zo zmluvy 7134654, celkom 537,43 Eur. Dlh naďalej spláca v sume

50,50 Eur mesačne na základe trvalého príkazu k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, čím sa pohľadávka žalobcu pravidelne znižuje.

7. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne, súd sa dostatočne vysporiadal s právnou aj skutkovou stránkou veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. V spore bolo preukázané, že žalovaná poskytnutú sumu úveru veriteľovi nezaplatila, preto v súlade so zákonom a princípom spravodlivosti bola zaviazaná súdom na zaplatenie sumy nevráteného úveru. Navrhoval, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v napadnutých výrokoch ako vecne správne potvrdil.

8. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. a , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výrokoch II. a IV. ako vecne správny potvrdiť podľa , . 9. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III., odvolaním napadnutý nebol a preto v týchto výrokoch je rozhodnutie súdu prvej inštancie právoplatné a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknuté.

10. Súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z až 194 . Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle . 11. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie teda vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci v napadnutej časti rozhodol, keď uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.505,28 Eur s príslušenstvom, a to všetko formou splátok vo výške 50,50 Eur mesačne, splatných k 20.dňu v kalendárnom mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcom po mesiaci, v ktorom rozhodnutie súdu nadobudne právoplatnosť a to pod následkom straty výhody splátok, v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas, t.j. v dohodnutej výške a v dohodnutej lehote. 12. Súd prvej inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil a vyvodil z nich i správny právny záver. Na zdôraznenie ich správnosti odvolací súd len podčiarkuje, že z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie mal aj odvolací súd za preukázané, že v rámci spotrebiteľského záväzkového vzťahu právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej dňa 18.6.2014 spotrebiteľský úver vo výške 4.080,71 Eur, ktorý sa žalovaná podľa uzatvorenej zmluvy zaviazala zaplatiť v 60-tich mesačných splátkach po 122,31 Eur, splatnej vždy do 20-teho dňa v mesiaci s termínom konečnej splatnosti úveru 6/2019. Bola dojednaná RPMN (ročná percentuálna miera nákladov) 29,40% a ročná úroková sadzba 29,40% a priemerná RPMN 18,90%. Celková čiastka, ktorú mal spotrebiteľ uhradiť bola 7.338,60 Eur, z ktorej žalovaná uhradila pred podaním žaloby sumu 666,93 Eur + 2 splátky po 10 Eur v dňoch 21.11.2017 a 11.12.2017 a po podaní žaloby a zosplatnení dlhu sumu 888,50 Eur, celkove na dlh uhradila sumu 1.575,43 Eur. Predchodca žalobcu preto listom zo dňa 5.2.2015 vyzval žalovanú na úhradu dlžnej splátky (splatnej v 10/2014) a keďže v lehote do 5.2.2015 k jej úhrade nedošlo, dňom 19.2.2015 sa stal dlh predčasne splatným. Žalobca tvrdil, že Zmluvou o poskytnutí pôžičky ev.č. 5021978 boli žalovanej poskytnuté finančné prostriedky na financovanie záväzkov z úverových zmlúv 5013855 (Slovenská požičovňa) v sume 2.099,67 Eur a 7134654 (Slovenská požičovňa) v sume 981,04 Eur a k tomu bola poskytnutá hotovosť (v Zmluve označená ako "HT") v sume 1.000 Eur a malo ísť o konsolidáciu záväzkov žalovanej formou novácie záväzku a touto nováciou zanikli predošlé pohľadávky žalovanej, pričom tieto ako také nie sú predmetom tejto žaloby. Žalovaná tiež ako pred súdom prvej inštancie tak aj v podanom odvolaní tvrdila, že táto zmluva č. 5021978 mala nahrádzať predchádzajúce 2 zmluvy, pričom spochybňovala výšku záväzku z týchto údajne zaniknutých zmlúv. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s článkom III. (správne má byť s článkom IV.) spornej zmluvy č.5021978 dospel správne k záveru, že zo znenia tohto ustanovenia nevyplýva, že ide o nováciu záväzku, teda nahradenie predchádzajúcich 2 zmlúv novou zmluvou. Z obsahu článku IV.(nie ako nesprávne uviedol súd prvej inštancie, že z článku III.) vyplýva iba účel pôžičky, ktorým bolo to, že sa z tejto pôžičky mali uhradiť záväzky vo výške 2.099,67 Eur (na účet) zo zmluvy č. 5013855 zo dňa 2.5.2012 u Slovenskej požičovne a vo výške 981,04 Eur (na účet) zo zmluvy č. 7134654 zo dňa 24.2.2014 u Slovenskej požičovne a okrem toho sa mala poskytnúť ešte ďalšia suma 1.000 Eur ( na účet). Odvolací súd vzhľadom na obsah článku IV. Zmluvy o pôžičke zo dňa 18.6.2014 nemal zhodne so súdom prvej inštancie za

preukázané, že touto zmluvou sa mali nahradiť 2 iné zmluvy, ktoré zanikli, lebo to jednoznačne z obsahu dojednanej zmluvy o pôžičke nevyplýva. Preto súd prvej inštancie správne považoval jednotlivé zmluvy za samostatné záväzky a predmetom súdneho prieskumu bola teda výlučne zmluva č.5021978 zo dňa 18.6.2014 na sumu 4.080,71 Eur a nie obsah predchádzajúcich záväzkov, ktoré sa z tejto pôžičky vyplácali. Preto sa súd prvej inštancie správne nezaoberal rozsahom zaplatených záväzkov na zmluvy č. 5013855 a 7134654, lebo tieto nie sú predmetom sporu. Keďže súd prvej inštancie vyhodnotil poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, pričom v tejto časti odvolanie podané nebolo, žalovaná bola teda povinná vrátiť len to, čo si požičala na sumu pôžičky č. 5021978 a to sumu 4.080,71 Eur. Zostatok dlhu po odpočítaní už uhradených splátok 1.575,43 Eur predstavuje sumu 2.505,28 Eur. Tento dlh vo výške 2.505,28 Eur preto súd prvej inštancie správne žalovanú zaviazal zaplatiť, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 20.3.2015 do zaplatenia, nakoľko žalovaná bola s platením dlhu v omeškaní. Do omeškania sa dostala márnym uplynutím 5-dňovej lehoty na plnenie od podania zásielky na poštovú prepravu (čo sa považuje za doručenie) - oznámenia o zosplatnení dlhu, teda od 3.3.2015. Výška úroku z omeškania bola stanovená podľa nar. vlády SR č. vo výške sadzby ECB v čase prvého dňa omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd prvej inštancie zároveň správne zaviazal žalovanú na úhradu úrokov z omeškania v zmysle výroku rozsudku vždy zo zostatku dlhu, zníženého o ňou postupne uhradené splátky v čase od 21.11.2017 do 19.3.2020 započítané na istinu dlhu. Rovnako správne súd prvej inštancie zostatok dlhu povolil vzhľadom na dohodu strán splácať vo vopred dojednaných splátkach po 50,50 Eur mesačne s určením následkov omeškania v súlade s ust. , .

13. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov dokazovania vyvodil správny skutkový záver, na ktorý aplikoval správnu právnu úpravu, preto odvolací súd nepovažoval námietky žalovanej za opodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa , ako vecne správny potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a . V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanej, ktorá úspech v odvolacom konaní nemala a preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).