Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/99/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Lenky Kostolanskej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: R.Q., s.r.o., R. Q. XXX, R. Q., IČO: 44 077 131, zastúpeného advokátskou kanceláriou: BENČÍK & PARTNERS, s.r.o., Aurela Stodolu 12, Prešov, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe zo dňa 01. 07. 2017 proti rozhodnutiu žalovaného č. 100820941/2017 zo dňa 09. 05. 2017, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného i správcu dane súd zistil a mal za preukázané, že správca dane v podaní zo dňa 19. 05. 2014 (doručenom žalobcovi dňa 22. 05. 2014) žalobcovi oznámil začatie daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie február 2014.

Predmetom kontroly okrem iného bol aj nárok žalobcu na odpočítanie dane v zmysle o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v rozhodnom období (ďalej len „“) aj z dokladov od dodávateľa V M - STAVSPOL, s.r.o., Lesná 1797/94, Veľký Meder, IČO: 36 240 559 (ďalej len „V M - STAVSPOL, s.r.o.“) celkom v hodnote základu dane v sume 73.942,70 eur, z ktorého si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane v daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie podľa v celkovej sume 14.788,54 eur na základe vystavených dodávateľských faktúr za tovar:

a) Kukurica

. č. 140033 zo dňa 03.02.2014 základ dane 3.799,00 eur - 20% DPH 759,80 eur . č. 140034 zo dňa 03.02.2014 základ dane 3.639,50 eur - 20% DPH 727,90 eur . č. 140039 zo dňa 04.02.2014 základ dane 3.601,80 eur - 20% DPH 720,36 eur . č. 140041 zo dňa 04.02.2014 základ dane 3.680,10 eur - 20% DPH 736,02 eur . č. 140045 zo dňa 06.02.2014 základ dane 3.622,10 eur - 20% DPH 724,42 eur . č. 140046 zo dňa 06.02.2014 základ dane 3.674,30 eur - 20% DPH 734,86 eur . č. 140047 zo dňa 10.02.2014 základ dane 3.561,20 eur - 20% DPH 712,24 eur . č. 140048 zo dňa 10.02.2014 základ dane 3.656,90 eur - 20% DPH 731,38 eur

. č. 140050 zo dňa 11.02.2014 základ dane 3.523,50 eur - 20% DPH 704,70 eur . č. 140051 zo dňa 12.02.2014 základ dane 3.564,10 eur - 20% DPH 712,82 eur . č. 140055 zo dňa 14.02.2014 základ dane 3.680,10 eur - 20% DPH 736,02 eur . č. 140056 zo dňa 14.02.2014 základ dane 3.793,20 eur - 20% DPH 758,64 eur . č. 140059 zo dňa 17.02.2014 základ dane 3.741,00 eur - 20% DPH 748,20 eur . č. 140060 zo dňa 18.02.2014 základ dane 3.564,10 eur - 20% DPH 712,80 eur . č. 140064 zo dňa 19.02.2014 základ dane 3.648,20 eur - 20% DPH 729,64 eur . č. 140066 zo dňa 20.02.2014 základ dane 3.801,90 eur - 20% DPH 760,38 eur . č. 140068 zo dňa 20.02.2014 základ dane 3.790,30 eur - 20% DPH 758,06 eur . č. 140071 zo dňa 21.02.2014 základ dane 3.735,20 eur - 20% DPH 747,04 eur . č. 140077 zo dňa 27.02.2014 základ dane 3.853,14 eur - 20% DPH 770,63 eur Spolu DPH - 13.985,93 eur,

b) Cirok červený

. č. 140038 zo dňa 04.02.2014 základ dane 4.013,06 eur - 20% DPH 802,61 eur

(ďalej len „sporné faktúry“).

2. Dňa 03. 06. 2014 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní s konateľom žalobcu, predmetom ktorej bolo začatie daňovej kontroly a na ktorom bolo dohodnuté, že výkon daňovej kontroly sa uskutoční v priestoroch zabezpečených daňovým subjektom - R. P., W. XXXX/XX.

3. Správca dane následne za účelom zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie február 2014 vykonal dožiadania a to za účelom preverenia požadovaných skutočností ohľadom daňových subjektov vymedzených v administratívnom spise.

Taktiež boli realizované aj žiadosti o medzinárodné výmeny informácií, týkajúce sa preverenia požadovaných skutočností ohľadom ďalších daňových subjektov.

4. Ohľadom sporných faktúr, vymedzených v bode 1 tohto rozsudku, získal správca dane informácie z dožiadania spoločnosti Partner R.B. spol. s r.o. (odberateľ potvrdil nákup kukurice tak, ako je deklarované faktúrami - č. 39 administratívneho spisu), Arimex Bratislava spol. s r.o. (odberateľ potvrdil nákup kukurice tak, ako je to deklarované faktúrami - č. 48 a 80 administratívneho spisu), a medzinárodnej výmeny informácií od spoločnosti FERRARONI S.P.A., preukazujúce dodanie tovaru od žalobcu, nakúpeného na základe sporných faktúr. Talianska daňová správa predmetné dodávky potvrdila, pričom prepravu v každom prípade hradila odberateľská spoločnosť.

Okrem toho správca dane preveroval aj prostredníctvom medzinárodných žiadostí o informácie vykonané prepravy od žalobcu do spoločnosti FERRARONI S.P.A. a to u prepravcov P. S., A. A. - B. B., K. X., A. Y., „B.-A.“ B., T. P. B., L. A. P. N. ÉS P. A. B., W. ÉS A. B., P. BT.

Za účelom preverenia sporných faktúr správca dane vykonal miestne zisťovanie u dodávateľa V M

- STAVSPOL, s.r.o. a to dňa 26. 08. 2014 v sídle spoločnosti na adrese C. XXXX/XX, F. L., ako i v prenajatom sklade, v Q. na G. - M. R., o čom bola spísaná aj zápisnica o miestnom zisťovaní, predmetom ktorej bola obhliadka sídla spoločnosti V M - STAVSPOL, s.r.o. a preverenie skutočností týkajúcich sa dodávok kukurice a ciroku spoločnosťou V M - STAVPOL, s.r.o. pre žalobcu na základe vystavených faktúr v období február 2014. Podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti V M - STAVSPOL, s.r.o. tovar deklarovaný na sporných faktúrach, spoločnosť nakupovala na sklad od spoločnosti Speed-Line Transport, s.r.o. Biskupa Királya 2814/21, Komárno (ďalej len „Speed-Line Transport s.r.o.) a predávala zo skladu daňovému subjektu, pričom ani v jednom prípade nezabezpečovala prepravu. Okrem toho uviedol, že nakúpený tovar bol vyložený v sklade a naložené a predané bolo iné množstvo ako kúpené.

Z uvedeného vyplývalo, že spoločnosť V M - STAVSPOL, s.r.o., potvrdila dodanie tovaru žalobcovi, pričom však konateľ uviedol, že so spoločnosťou Speed-Line Transport s.r.o. boli v prevažne telefonickom kontakte. Spoločnosť dodala do ich prenajatého skladu v Q. na G. kukuricu, ktorú on osobne prevzal. Dopravu nezabezpečovala ich spoločnosť a nevedel, od koho a odkiaľ spoločnosť Speed-Line Transport, s.r.o. predmetnú kukuricu nakupovala. Predmetnú kukuricu privážali poväčšine kamióny s maďarskými evidenčnými číslami - všetky sú uvedené na dokumentoch - mená prepravcov

nepoznal. Vážne lístky, ktoré sú priložené k prijatým faktúram, boli vystavené v Q. na G., tovar vážil osobne. Kukurica bola vysypaná v ich sklade a z ich skladu žalobca nakupoval kukuricu, tu sa aj nakladala na autá, ktorých evidenčné čísla konateľ žalobcu vopred nahlásil, pričom prepravu takisto nezabezpečovala ich spoločnosť. Cirok rovnako kúpili od spoločnosti Speed-Line Transport, s.r.o., časť bola predaná žalobcovi a zvyšok je ešte na sklade.

Ohľadom preverovania daňového subjektu Speed-Line Transport, s.r.o., bolo do spisu založené dožiadanie, z ktorého bolo zistené, že ani na predvolanie na výsluch svedka, ktoré bolo konateľovi spoločnosti zaslané a prevzaté dňa 10. 07. 2014, sa na výsluch svedka nikto nedostavil, o zmenu termín nepožiadal a doklady nepredložil. Dňa 18. 07. 2014 bolo vykonané miestne zisťovanie, o čom správca dane spísal úradný záznam, z ktorého vyplývalo, že sa jedná o 7-poschodový obytný blok, sídlo tam má 77 spoločností a slúži výhradne len na doručovanie pošty. Následne bol uskutočnený výsluch so žalobcom.

Z dokladov tiež vyplýva, že odberateľom žalobcu s oslobodením bol aj T. S. - Poľsko, avšak tieto dodávky predmetom preverovania neboli, nakoľko neboli sporné.

Okrem toho správca dane využil informácie z protokolu z daňovej kontroly nadmerného odpočtu DPH žalobcu za mesiac november 2013.

5. Ďalej z administratívneho spisu súd zistil, že dňa 04. 07. 2014 bola spísaná aj zápisnica o miestnom zisťovaní, pričom predmetom zisťovania bolo preverenie skutočností súvisiacich s dodaním kukurice daňovým subjektom ROĽNÍCKE DRUŽSTVO ŠAĽA pre odberateľa - žalobcu na základe vystavenej faktúry č. 201450087 zo dňa 10. 02. 2014 na sumu 7.777,90 eur bez DPH a sójového šrotu na základe prijatej faktúry č. 140066 zo dňa 18. 02. 2014 na sumu 13.972,32 eur s DPH.

6. Správca dane rozhodnutím č. 9410401/5/4811607/14/Gel zo dňa 29. 10. 2014 rozhodol o prerušení daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2014 z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie tohto rozhodnutia zaslaním žiadostí o poskytnutie informácií dňa 18. 07. 2014 a 23. 07. 2014 v rámci medzinárodnej výmeny informácií. Daňová kontrola sa prerušuje dňom 10. 11. 2014 do dňa, kedy správca dane získa podklady potrebné pre správne určenie dane. Žalobca rozhodnutie prevzal dňa 31. 10. 2014.

Oznámením zo dňa 05. 10. 2016 správca dane oznámil žalobcovi, že dňa 30. 09. 2016 pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila. Žalobca oznámenie prevzal dňa 10. 10. 2016.

7. Správca dane dňa 21. 04. 2016 spísal úradný záznam o nahliadnutí do spisu daňového subjektu Speed-Line Transport s.r.o. a vyhotovil fotokópiu dokladov, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, ako aj boli zaslané overené fotokópie protokolu o určení dane podľa pomôcok na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až máj 2014 a výzvy na vyjadrenie sa k protokolu o určení dane podľa pomôcok a tiež v podaní zo dňa 18. 10. 2016 ďalšie doklady, z ktorých vyplývala nekontaktnosť spoločnosti, ako aj jej konateľa - maďarského štátneho občana.

8. Dňa 25. 04. 2016 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, predmetom ktorej bolo nahliadnutie do spisu žalobcom.

9. Podaním zo dňa 26. 10. 2016 správca dane vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k zisteniam správcu dane a na predloženie dôkazov. Výzvu žalobca prevzal dňa 31. 10. 2016. Správca dane konštatoval, že platiteľ nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení tak, ako ich deklaroval vo svojich daňových priznaniach, čo má za následok, že sa nepreukázal vznik daňovej povinnosti pri dodávkach tovarov v obchodnom reťazci, ktorý bol prostriedkom pre získanie daňovej výhody pre odberateľa - žalobcu - dodávky tovarov medzi jednotlivými obchodníkmi v reťazci Speed-Line Transport, s.r.o. › V M - STAVSPOL, s.r.o. › žalobca neboli uskutočnené tak, ako boli deklarované - na začiatku reťazca je fiktívna dodávka, čo má za následok, že nemohlo dôjsť k dodaniu tovaru v súlade s a ani k vzniku daňovej povinnosti podľa . Okrem toho mal za to, že predaj obilia zo skladu prenajatého spoločnosťou V M - STAVSPOL, s.r.o., nie je dôkazom toho, že bolo nakúpené od Speed- Line Transport s.r.o. - nebol zistený pôvod obilia, ani miesto odkiaľ a ani osoba, od ktorej bolo obilie v

skutočnosti do skladu dovezené. Pokiaľ si kontrolovaný platiteľ uplatnil nárok na odpočet DPH z dodávok tovarov, kde na začiatku je fiktívna dodávka, porušil ustanovenie , pretože je nepochybné, že uplatniť právo na odpočet DPH je možné iba v spojení s ustanovením a teda nárok na odpočet DPH vzniká iba v prípade, že je preukázané, že daňová povinnosť vôbec vznikla. V závere správca dane vyzval žalobcu, aby v určenej lehote sa vyjadril k uvedeným zisteniam správcu dane a svoje tvrdenia preukázal hodnovernými dôkazmi.

Žalobca podaním zo dňa 14. 11. 2016 sa vyjadril k výzve a k zisteniam správcu dane, v rámci ktorej ustálil, že v plnej miere preukázal oprávnenosť nároku na odpočet DPH na vstupe z prijatých zdaniteľných plnení, z ktorých DPH priznal a odviedol vo svojom daňovom priznaní dodávateľ V M - STAVSPOL, s.r.o.

10. Dňa 24. 11. 2016 bol spísaný protokol z daňovej kontroly, týkajúcej sa dane z pridanej hodnoty podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie február 2014, ktorý bol následne spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole doručený žalobcovi dňa 28. 11. 2016. Z predmetného protokolu vyplýva, že kontrolou predložených dokladov žalobcu bolo zistené, že platiteľ nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení tak, ako ich deklaroval vo svojich daňových priznaniach, čo má za následok, že sa nepreukázal vznik daňovej povinnosti pri dodávkach tovarov v obchodnom reťazci, ktorý bol prostriedkom pre získanie daňovej výhody pre odberateľa - žalobcu - dodávky tovarov medzi jednotlivými obchodníkmi v reťazci Speed- Line Transport, s.r.o. › V M - STAVSPOL, s.r.o. › žalobca neboli uskutočnené tak, ako boli deklarované - na začiatku reťazca je fiktívna dodávka, čo má za následok, že nemohlo dôjsť k dodaniu tovaru v súlade s a ani k vzniku daňovej povinnosti podľa . Na základe uvedeného vyčíslil správca dane rozdiel v riadku 21 a 23DP za kontrolované obdobie vo výške 14.788,54 eura z dôvodu porušenia ust. v nadväznosti na o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. K vyjadreniam žalobcu dodal, že kontrolovaný platiteľ svoje vyjadrenie využil na hodnotenie postupu správcu dane, resp. na výklad definícií v , pričom nepredložil žiadne nové dôkazy a ani nenavrhol dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemohol predložiť.

11. Poslednou zápisnicou o ústnom pojednávaní zo dňa 30. 01. 2017 došlo k prerokovaniu pripomienok predložených daňovým subjektom k protokolu zo dňa 24. 11. 2016 z kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti vykonanej za zdaňovacie obdobie február 2014.

12. Dňa 02. 02. 2017 vydal správca dane rozhodnutie č. 100203195/2017, ktorým určil za zdaňovacie obdobie február 2014 platiteľovi dane z pridanej hodnoty - žalobcovi rozdiel v sume 14.788,54 eur uplatneného nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty.

Správca dane vo svojom rozhodnutí na základe zisteného skutkového stavu konštatoval, že daňový subjekt za kontrolované zdaňovacie obdobie podal dňa 25. 03. 2014 riadne daňové priznanie, evid. č. 6/12728153/2014, dodatočné daňové priznanie za kontrolované zdaňovacie obdobie nepodal. V zmysle kontrolou predložených dokladov bolo zistené, že kontrolovaný platiteľ v kontrolovanom období vykonával v prevažnej miere obchodnú činnosť s obilninami a vedľajšími produktmi poľnohospodárskeho spracovateľského priemyslu (napr. sójový šrot, cukrovarnícke rezky a pod.). Vznik nadmerného odpočtu bol následkom uplatnenia odpočítania dane v prevažnej miere z prijatých faktúr za obilniny od tuzemských dodávateľov a dodaní tovarov do iných členských štátov v súlade s , resp. prenosom daňovej povinnosti na odberateľa v súlade s . Následne konštatoval, že pokiaľ si kontrolovaný platiteľ uplatnil nárok na odpočet DPH z dodávok tovarov, kde na začiatku je fiktívna dodávka, porušil ustanovenie , pretože bolo nepochybné, že uplatniť právo na odpočet DPH je možné iba v spojení s ustanovením a teda nárok na odpočet DPH vzniká iba v prípade, že je preukázané, že daňová povinnosť vôbec vznikla. Základné pravidlá dane z pridanej hodnoty musia byť dodržané v celom reťazci. To znamená, že najskôr musí byť daň za dodaný tovar do štátneho rozpočtu odvedená a až potom - následne môže prísť k odpočítaniu dane. U spoločnosti Speed-Line Transport s.r.o. sa táto zásada nepotvrdila. Faktúry vystavené spoločnosťou V M - STAVSPOL, s.r.o., nie je možné považovať za faktúry vyhotovené v zmysle . Záverom konštatoval, že vo vyrubovacom konaní kontrolovaný platiteľ nepredložil žiadne nové dôkazy, preto všetky skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane považoval za zistené a dokazovanie za ukončené.

13. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 24. 02. 2017, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím, opísaným v čl. II tohto rozsudku.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

14. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí č. 100820941/2017 zo dňa 09. 05. 2017 tak, že podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra číslo 100203195/2017 zo dňa 02. 02. 2017, ktorým podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, správca dane určil na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2014 rozdiel v sume 14.788,54 eur tým, že nadmerný odpočet uplatnený v podanom daňovom priznaní doručenom dňa 25. 03. 2014 znížil zo sumy 24.341,07 eur na sumu 9.552,53 eur.

15. Vo svojom rozhodnutí žalovaný poukázal na skutkový stav a tiež priebeh konania, v rámci ktorého z predložených dokladov bolo tiež zistené, že v kontrolovanom zdaňovacom období február 2014 si daňový subjekt uplatňoval nárok na odpočítanie dane v zmysle , aj z dokladov od dodávateľa V M - STAVSPOL, s.r.o., celkom v hodnote základu dane v sume 73.942,70 eur. Uplatnil si právo na odpočítanie dane v daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie podľa v celkovej sume 14.788,54 eur na základe dodávateľských faktúr za tovar kukurica a cirok červený, bližšie uvedených v bode 1 tohto rozsudku ako sporné faktúry.

16. Následne správca dane za účelom preverenia opodstatnenosti práva na odpočítanie dane z vyššie uvedených sporných faktúr vykonal miestne zisťovanie u dodávateľa V M - STAVSPOL, s.r.o., a to dňa 26. 08. 2014 v sídle spoločnosti, ako i v prenajatom sklade. Podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti V M - STAVSPOL, s.r.o. tovar deklarovaný na sporných faktúrach, spoločnosť nakupovala na sklad od spoločnosti Speed-Line Transport s.r.o. a predávala zo skladu daňovému subjektu, pričom ani v jednom prípade nezabezpečovala prepravu. Vystavené sporné faktúry konateľ spoločnosti V M - STAVSPOL, s.r.o. nevedel priradiť k jednotlivým faktúram prijatým od spoločnosti Speed-Line Transport, s.r.o, pretože nakúpený tovar bol vyložený v sklade a naložené a predané bolo iné množstvo ako kúpené. Správca dane nahliadol do spisu týkajúceho sa určenia dane podľa pomôcok na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až máj 2014 spoločnosti Speed-Line Transport s.r.o. a v rozhodnutí uviedol, že spoločnosť Speed-Line Transport s.r.o. nepreukázala reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení tak, ako ich deklarovala vo svojich daňových priznaniach, čo má za následok, že sa nepreukázal vznik daňovej povinnosti pri dodávkach tovarov v reťazci, ktorý bol prostriedkom pre získanie daňovej výhody pre daňový subjekt. Dodávky tovarov medzi jednotlivými obchodníkmi v reťazci Speed-Line Transport s.r.o. - V M - STAVSPOL, s.r.o. - daňový subjekt neboli uskutočnené tak, ako boli deklarované. Na začiatku reťazca bola fiktívna dodávka, čo má za následok, že nemohlo dôjsť k dodaniu tovaru v súlade s a ani k vzniku daňovej povinnosti podľa . Dokazovaním správcu dane nebolo tiež preukázané, že tovar predaný v tuzemsku a do Talianska, resp. Poľskej republiky, bol ten istý tovar dodaný práve dodávateľom Speed-Line Transport s.r.o. Okrem toho spoločnosť V M - STAVSPOL, s.r.o. a daňový subjekt pohyb tovaru na vstupe do skladu preukazovali vážnymi lístkami a faktúrami, k čomu správca dane uviedol, že v tomto prípade hodnovernosť nie je postačujúce preukazovať len na základe predložených dokladov, pretože dodávateľ, spoločnosť Speed- Line Transport s.r.o., tieto dodávky nepotvrdil. Nebol preukázaný pôvod kukurice a ciroku červeného, ani miesto odkiaľ a ani osoba, od ktorej boli do skladu dovezené, a nebola preukázaná ani preprava do skladu. Správca dane tiež zistil, že spoločnosť Speed-Line Transport s.r.o. so správcom dane nespolupracovala, neumožnila preveriť, či daň z vystavených faktúr priznala a zaplatila, neumožnila preveriť pôvod tovaru, ktorého nákup deklaruje spoločnosť V M - STAVSPOL, s.r.o. práve od nej, nedeklarovala a nepreukázala vykonávanie reálnej ekonomickej činnosti.

17. Okrem toho žalovaný poukázal vo svojom odôvodnení na námietky daňového subjektu, ku ktorým uviedol, že na základe vykonaného dokazovania nebola preukázaná reálna existencia tovaru (poľnohospodárskych plodín - kukurice a ciroka červeného) v reťazci spoločností Speed-Line Transport s.r.o. - V M - STAVSPOL, s.r.o. - daňový subjekt. Daňový subjekt si uplatnil právo na odpočítanie dane

zo sporných faktúr od dodávateľa V M -STAVSPOL, s.r.o. a v konaní nebolo preukázané, že uvedený tovar bol uvedenou spoločnosťou reálne nadobudnutý, a tým aj reálne dodaný daňovému subjektu. Taktiež v konaní nebolo preukázané, že tovar dodaný do Talianska, Poľska a tuzemska bol ten istý tovar, ktorý mal byť dodaný v reťazci spoločností Speed-Line Transport s.r.o. - V M - STAVSPOL, s.r.o. - daňový subjekt. Opätovne zdôraznil, že daňový subjekt, ani jeho dodávateľ nezabezpečovali dopravu tovaru do skladu. Prepravu tovaru do skladu odberateľom do Talianska a tuzemska zabezpečovali odberatelia. Tovar spoločnosť Speed-Line Transport, s.r.o. dodala do prenajatého skladu v Blatnej na Ostrove, pričom dopravu nezabezpečovala spoločnosť V M - STAVSPOL, s.r.o. Konateľ spoločnosti V M

- STAVSPOL, s.r.o., nevedel uviesť, od koho a odkiaľ spoločnosť Speed-Line Transport, s.r.o predmetný tovar nakupovala. Vyjadril sa však, že predmetnú kukuricu privážali poväčšine kamióny s maďarskými evidenčnými číslami a dodal, že všetky sú uvedené na dokumentoch - mená prepravcov nepoznal. Z uvedeného bolo zrejmé, že správca dane oprávnene nadobudol pochybnosti o deklarovanom dodávateľovi a tieto pochybnosti oznámil daňovému subjektu a vyzval ho na vyjadrenie sa k zisteným skutočnostiam a k spôsobu ich zistenia. Vo vyjadrení sa k zisteniam daňový subjekt vo všeobecnosti nesúhlasil so zisteným skutkovým stavom, bez konkrétnej špecifikácie nepredložil žiadne ďalšie relevantné dôkazy a neuviedol dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť. Daňový subjekt nepredložil dôkaz, ktorý by preukázal, že predaný tovar je ten istý tovar, ktorého nákup je iba formálne preukázaný faktúrami, ich úhradami, vážnymi lístkami a pod., nakoľko dodávky od spoločnosti Speed-Line Transport s.r.o. sa neuskutočnili tak, ako je to deklarované, a preto správca dane všetky ostatné dodania spochybnil aj napriek namietanej skutočnosti daňovým subjektom, že dodania od spoločnosti V M - STAVSPOL, s.r.o. boli uskutočnené na základe kúpno-predajnej zmluvy, sporné faktúry spĺňajú náležitosti .

K námietke daňového subjektu, že sa ho netýkajú tvrdenia, týkajúce sa spoločnosti Speed-Line Transport, s.r.o. a jej konateľa, žalovaný uviedol, že nakoľko dodávateľ deklarovaný na sporných faktúrach nebol výrobcom predmetných poľnohospodárskych plodín, ale deklaroval ich nadobudnutie od spoločnosti Speed-Line Transport, s.r.o., ktorá nepreukázala skutočnosti deklarované spoločnosťou V M

- STAVSPOL, s.r.o., čím správca dane nadobudol pochybnosti o existencii a dodaní tovaru spoločnosťou Speed-Line Transport s.r.o. pre spoločnosť V M - STAVSPOL, s.r.o., a tým aj o existencii a dodaní tovaru spoločnosťou V M - STAVSPOL, s.r.o., pre daňový subjekt.

K dôkaznému bremenu, ktoré si podľa názoru žalobcu splnil tým, že si nárok na odpočítanie DPH uplatnil z prijatej faktúry, čím preukázal, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre, žalovaný dodal, že je to právne irelevantné. Zdôraznil, že pri dôkaznej povinnosti daňového subjektu to znamená, že ak správca dane na základe určitých informácií nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti, hodnovernosti predložených dokladov či vyjadrení, nemusel tieto uznať ako relevantné, ak daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal, resp. neodstránil pochybnosti. V súlade s ustanovením je dôkazné bremeno na daňovom subjekte.

Žalovaný tiež k námietke daňového subjektu týkajúcej sa, že v prípade pochybností správcu dane v priebehu daňovej kontroly mal tento možnosť vypočuť svedkov, zamestnancov skladu, čo však neučinil ani po ústnom návrhu daňového subjektu, uviedol, že je nedôvodná, nakoľko z úplného spisového materiálu takýto návrh nevyplýva. Ani v odvolaní žalobca nekonkretizoval, ktorí zamestnanci skladu disponujú takými relevantnými dôkazmi, ktoré by preukázali existenciu a dodanie tovaru tak, ako je to deklarované v reťazci spoločností Speed-Line Transport, s.r.o. - V M - STAVSPOL, s.r.o. - daňový subjekt, napriek skutočnosti, že s týmito dôkazmi nedisponuje ani daňový subjekt, ani jeho dodávateľ, nakoľko neboli predložené.

18. Záverom žalovaný po posúdení postupu správcu dane pri hodnotení predložených dokladov, dôkazov a vyjadrení daňového subjektu v zaslanom spisovom materiály potvrdil skutočnosť, že správca dane sa vysporiadal so svojím tvrdením, že daňový subjekt uplatnením práva na odpočítanie dane na sporných faktúrach od dodávateľa V M - STAVSPOL, s.r.o. porušil , preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

19. Podanou žalobou zo dňa 01. 07. 2017, doručenou tunajšiemu súdu dňa 11. 07. 2017, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100820941/2017 zo dňa 09. 05. 2017 vrátane rozhodnutia Daňového úradu Nitra č. 100203195/2017 zo dňa 02. 02. 2017, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2014 v sume 14.788,54 eur.

20. Žalobca v žalobe zastal názor, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je v rozpore so o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov a . Okrem toho mal za to, že žalovaný svojím rozhodnutím a procesným postupom ukrátil žalobcu na jeho právach, pričom nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného vymedzil v hmotnoprávnej a procesnoprávnej rovine, opísanej v III. časti žaloby v bodoch 1. až 7.

21. Žalobca v 1 . bode III. časti žaloby namietal, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 02/2014. Žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období nakupoval poľnohospodárske plodiny (kukurica a cirok červený) od dodávateľa V M - STAVSPOL, s.r.o. Nákup tovaru bol realizovaný na základe kúpno-predajnej zmluvy. Pre každú jednotlivú dodávku, vychádzajúc zo skutočne dodaného množstva tovaru, dodávateľ vystavil žalobcovi faktúru, ktorú žalobca riadne zaevidoval do účtovníctva. Vystavené faktúry boli z bankového účtu žalobcu uhrádzané bezhotovostným prevodom riadne a včas na bankový účet spoločnosti V M - STAVSPOL, s.r.o. Spoločnosť dodávateľa žalobcu bola riadne registrovaná ako platca DPH. Správca dane za účelom preverenia opodstatnenosti práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vykonal miestne zisťovanie u dodávateľa V M - STAVSPOL, s.r.o. v sídle spoločnosti a v prenajatom sklade v Blatnej na Ostrove - Nový Dvor. Pri miestnom zisťovaní bolo správcom dane zistené, že dodávateľ V M - STAVSPOL, s.r.o. v zdaňovacom období február 2014 deklaroval dodanie kukurice žalobcovi v celkovom množstve 481,56 ton. Z predložených dokladov vyplýva, že predmetnú kukuricu spoločnosť V M- STAVSPOL, s.r.o. mala nakúpiť od spoločnosti Speed-Line Transport s.r.o. na základe dodávateľských faktúr predložených k miestnemu zisťovaniu v celkovom množstve 808,88 ton. Spoločnosť V M- STAVSPOL, s.r.o. v zdaňovacom období február 2014 deklarovala dodanie ciroku spoločnosti R. Bereczk, s.r.o. v celkovom množstve 24,64 ton. Z predložených dokladov vyplýva, že spoločnosť V M- STAVSPOL, s.r.o. predmetný cirok mala kúpiť od spoločnosti Speed-Line Transport s.r.o. v zdaňovacom období január 2014, pričom faktúry o obstaraní ciroku dodávateľ uviedol v záznamoch k DPH za január 2014 ako i v podanom daňovom priznaní za január 2014. Vystavené faktúry pre žalobcu v zdaňovacom období február 2014 platiteľ V M- STAVSPOL, s.r.o. uviedol v záznamoch o DPH, daň z pridanej hodnoty z vystavených faktúr priznal v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie február 2014. Prijaté faktúry od spoločnosti Speed-Line Transport s.r.o. spoločnosť V M- STAVSPOL, s.r.o. uhradila. Dodávateľ V M- STAVSPOL, s.r.o. daň z pridanej hodnoty z faktúr prijatých od spoločnosti Speed-Line Transport s.r.o. za dodanie kukurice v zdaňovacom období február 2014 odpočítal v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie február 2014 vo výške 22.954,84 eur. Podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti V M- STAVSPOL, s.r.o. obilie spoločnosť nakupovala na sklad a predávala zo skladu. Vystavené faktúry pre žalobcu nevedel priradiť k jednotlivým faktúram prijatých od Speed-Line Transport s.r.o. z dôvodu, že nakúpený tovar bol vyložený v sklade a naložené a predané bolo iné množstvo ako kúpené. Podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti V M - STAVSPOL, s.r.o. kukurica predaná žalobcovi bola nakúpená od spoločnosti Speed-Line Transport s.r.o. v mesiaci február 2014 a čiastočne v mesiaci január 2014. Spoločnosť Speed-Line Transport s.r.o. dodala kukuricu do prenajatého skladu v Blatnej na Ostrove, pričom dopravu nezabezpečovala spoločnosť V M- STAVSPOL s.r.o. Mená prepravcov nepoznal, ale vyjadril sa, že všetky evidenčné čísla kamiónov sú uvedené na dokumentoch. Vážne lístky, ktoré sú priložené k prijatým faktúram, boli vystavené v prenajatých priestoroch v Blatnej na Ostrove, uviedol, že tovar vážil osobne. Ďalej uviedol, že kukurica bola vysypaná v sklade v Blatnej na Ostrove, odkiaľ žalobca nakupoval kukuricu, tu sa aj nakladala na autá, ktorých evidenčné čísla konateľ žalobcu vopred nahlásil. Podľa vyjadrenia konateľa dodávateľa spoločnosti V M - STAVSPOL, s.r.o. pri nakladaní bol vždy osobne, ako aj konateľ žalobcu, šoféri nákladných aut a obsluha nakladača. Dodávateľ žalobcu jednoznačne potvrdil uskutočnenie zdaniteľného obchodu so žalobcom. Bolo jednoznačne preukázané, že na uvedených adresách sa skutočne nachádzajú skladové priestory, v skladoch sa skutočne skladovali poľnohospodárske produkty, tovar bol nakladaný na nákladné autá vyškolenými zamestnancami dodávateľa spoločnosti V M - STAVSPOL, s.r.o. a počas kontrolovaného zdaňovacieho obdobia došlo k nakladaniu nákladných áut, čo potvrdzujú vážne lístky.

22. V 2. bode III. časti žaloby žalobca namietal, že podľa a , a pre vznik nároku na odpočítanie dane je podstatné, aby prijaté tovary

a služby mali priamu a bezprostrednú väzbu na zdaniteľné plnenie s nárokom na odpočítanie dane. Podmienkou vzniku práva na odpočítanie dane je, že platiteľ dane príjme tovar alebo službu na účely svojho podnikania ako platiteľ dane. Formálnu stránku uplatnenia práva na odpočítanie dane upravuje , v zmysle ktorého právo odpočítania dane môže platiteľ dane uplatniť v prípade, ak má faktúru pri kúpe tovaru alebo služby v tuzemsku od platiteľa dane. Obdobné závery vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (ďalej len ., ESD"). V zmysle rozhodnutia ESD vo veci Bonik, č. C-285/11, body 25 a 26, právo na odpočet, ktoré je upravené v článkoch 17 a nasledujúcich smernice (šiesta smernica Rady 77/388/EHS zo dňa 17.05.1977 0 zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém DPH, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2002/38/ES zo dňa 07.05.2002) je základnou zásadou spoločného systému DPH, ktorá v zásade nemôže byť obmedzená a uplatňuje sa bezprostredne na všetky dane zaťažujúce plnenia uskutočnené na vstupe. V zmysle rozhodnutia ESD vo veci Dankowski, č. C-438/09, bod 24, cieľom režimu odpočtov je úplne zbaviť podnikateľa bremena DPH splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých jeho hospodárskych činnosti. Spoločný systém DPH v dôsledku zabezpečuje daňovú neutralitu, pokiaľ ide o daňovú zaťaž všetkých hospodárskych činnosti bez ohľadu na ich ciele alebo výsledky pod podmienkou, že tieto činnosti samy v zásade podliehajú DPH. V zmysle rozhodnutia ESD vo veci Bonik, č. C-285/11, bod 29 pokiaľ ide o vecné podmienky požadované na vznik práva na odpočet, zo znenia článku 17 ods. 2 písm. a) šiestej smernice vyplýva, že na priznanie tohto práva je potrebné, aby jednak dotknutá osoba bola zdaniteľnou osobou v zmysle tejto smernice a jednak, aby tovary a služby, na základe ktorých vzniká toto právo, zdaniteľná osoba využívala na výstupe pre potreby svojich vlastných zdaniteľných plnení a aby tieto tovary a služby na vstupe dodala alebo poskytla iná zdaniteľná osoba. V zmysle rozhodnutia ESD vo veci PPUH Stehcemp, č. C-277/14, bod 29 čo sa týka formálnych podmienok práva na odpočet, článok 18 ods. 1 písm. a) šiestej smernice stanovuje, že zdaniteľná osoba musí mať faktúru vystavenú v súlade s článkom 22 ods. 3 tejto smernice. Podľa tohto článku 22 ods. 3 písm. b) musí faktúra jasne uvádzať identifikačné číslo DPH, pod ktorým zdaniteľná osoba dodala tovary alebo služby, jej úplné meno a adresu, ako aj množstvo a vlastnosti dodaného tovaru.

23. Pokiaľ si platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočítanie DPH z prijatej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Žalobca je presvedčený, že preukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov a uniesol svoje dôkazné bremeno. V zmysle rozhodnutia ESD č. C-355/03 vo veci Fulcrum, body 38 a 39 pokiaľ ide po prvé o pojem „dodávka tovaru", článok 5 ods. 1 šiestej smernice upresňuje, že za takúto dodávku sa posudzuje aj prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako jeho majiteľ. Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že tento pojem zahŕňa každý prevod hmotného majetku stranou, ktorá umožní inej strane efektívne nakladal' s týmto majetkom, ako by bola jeho majetkom. Prostredníctvom faktúr vystavených spoločnosťou V M - STAVSPOL s.r.o., ich úhradami, t. j. zaplatením kúpnej ceny žalobcom bol naplnený pojem „dodávka tovaru" v zmysle výkladu tohto pojmu obsiahnutého v ustálenej judikatúre ESD. Výpisy z bankového účtu žalobcu potvrdzujú bezhotovostné úhrady dodávateľských faktúr. Rozhodnutie vo veci Fulcrum v bodoch 52 až 54 uvádza, že právo platiteľa dane, ktorý uskutočňuje tieto plnenia spočívajúce v odpočítaní DPH zaplatenej na vstupe nemôže byť ovplyvnené ani tým, že v dodávateľskom reťazci, ktorého sú tieto plnenia súčasťou, sa nachádza iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré je bez toho, aby platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť, poznačené podvodom vo vzťahu k DPH. Otázka, či DPH splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola zaplatená do štátnej pokladnice, nemá vplyv na práva platiteľa dane odpočítať DPH zaplatenú na vstupe. Vychádzajúc z rozhodnutí ESD, správcom dane tvrdená nekontaktnosť a nespolupráca subdodávateľa Speed-Line Transport s.r.o. samo o sebe nemôže predstavovať dôvod pre nepriznanie práva na odpočítanie dane u žalobcu. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k.: daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočnosti, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Žalobca deklaroval následný predaj tovarov nakúpených od spoločnosti V M - STAVSPOL, s.r.o. vlastnou internou evidenciou nákupov a predajov tovarov, ktorú dal správcovi dane k dispozícii. Správca dane z tejto evidencie zostavil prehľad, ktorý je uvedený aj v prvostupňovom rozhodnutí správcu dane. Z prehľadu je zrejmé, kedy, komu, v akom sortimente a množstve bol tovar nakúpený v mesiaci február 2014 predaný. Odberateľmi tovaru boli spoločnosti zo Slovenska, Talianska a Poľska. V danom prípade išlo o dodávky s oslobodením podľa pre spoločnosť Ferraroni s.p.a., ktoré správca dane preveril jednak žiadosťou o medzinárodnú

výmenu daňových informácií (MVDI) zaslanú talianskej daňovej správe a nakoľko prepravu vykonali maďarský prepravcovia aj žiadosťami zaslanými maďarskému správcovi dane. Maďarská aj talianska daňová správa potvrdili predmetná transakcie. Správca dane preveroval aj tuzemské dodávky tovarov, pričom dospel k záveru, že boli uskutočnené tak, ako boli deklarované. Dodávky s oslobodením podľa do Poľska správca dane už nepovažoval za potrebné preverovať.

24. Okrem toho žalobca v ďalšom bode a to bode 4. vytýkal, že správca dane mal v priebehu daňovej kontroly vypočuť svedkov a zamestnancov skladu, ktorých navrhol vypočuť žalobca. Zároveň dodal, že vidí nezákonnosť vykonaného dokazovania správcom dane predovšetkým v tom, že správca dane sa neriadil relevantnými ustanoveniami daňového poriadku o dokazovaní, pretože od žalobcu vyžadoval predloženie dôkazov, ktorými on nedisponoval, ako i preukázanie skutočnosti, na ktorých preukázanie reálnu možnosť žalobca nemal. Správca dane pri výkone daňovej kontroly nesprávnym postupom pri dokazovaní prenášal dôkazné bremeno na žalobcu nad rámec zákona.

25. Dodal, že správca dane nevykonal dokazovanie ani v dostatočnej miere, odmietol vykonať dôkazy navrhované žalobcom v daňovom konaní, čím ukrátil žalobcu na jeho právach a preto rozhodnutie správcu dane a tým aj rozhodnutie žalovaného trpí vadou nezákonnosti. Skutkové zistenia správcu dane sa bezprostredne netýkajú dodávky tovarov medzi jeho dodávateľom a žalobcom, ale dodávky medzi dodávateľom a jeho dodávateľom spoločnosťou Speed-Line Transport s.r.o., na ktorej vyvrátenie žalobca nemá a ani nemôže mať vplyv, resp. možnosť predložiť dôkazy. K porušeniu zákonnosti konania spočívajúcej v nesprávnom vyhodnotení dôkazov správcom dane priorizovaním záujmov štátu na realizácii inkasa daní nad záujmom daňového subjektu, žalobca zastal právny názor, na ktorý bolo potrebné prihliadnuť, a síce, že nemôže byt' odpočítanie DPH na vstupe podmienené preukazovaním skutočnosti, ktoré môžu preukázať iba ďalšie osoby. Správca dane nesprávnym postupom pri dokazovaní prenášal dôkazné bremeno na žalobcu nad rámec zákona. V tomto zmysle poukázal na platnú judikatúru Najvyššieho súdu SR, konkrétne rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k.: zo dňa 28. 05. 2015.

26. V ďalšej časti žaloby žalobca uviedol, že si splnil vlastnú dôkaznú povinnosť a počas daňovej kontroly spolupracoval so správcom dane, odpovedal na výzvy daňového úradu, navrhoval vykonanie dôkazov. Vytýkal, že správca dane nevykonal v daňovej kontrole a v následkom vyrubovacom konaní dostatočné dokazovanie, ktoré by odôvodňovalo závery pertraktované v napadnutom rozhodnutí žalovaného. Správca dane konal v rozpore s § 24 ods. 2 a 4 daňového poriadku.

27. V poslednom bode žaloby žalobca zdôraznil, že v danom prípade žalovaný a správca dane nemali pochybnosti o materiálnej existencii plnenia, keď daň na výstupe uznali žalobcovi v plnej miere.

28. Na základe vyššie uvedených relevantných skutočností po nariadenom pojednávaní žiadal vydať rozsudok, ktorým správy súd zruší rozhodnutie žalovaného číslo 100820941/2017 zo dňa 09. 05. 2017 a rozhodnutie Daňového úradu Nitra, pobočka Komárno číslo 100203195/2017 zo dňa 02. 02. 2017 a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie.

IV. Vyjadrenie žalovaného

29. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 20. 11. 2017 uviedol, že trvá na výroku uvedenom v napadnutom rozhodnutí a poukazuje na jeho odôvodnenie, ako aj na dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu.

30. V prvom rade žalovaný uviedol, že správca dane pri výkone predmetnej daňovej kontroly a počas vyrubovacieho konania postupoval len v súlade s ustanoveniami , , o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov (ďalej len „") a o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,."), a konal len v ich medziach, rozsahu a spôsobom, ktoré tieto zákony ustanovujú. Správca dane v priebehu daňového konania má možnosť a je oprávnený

požadovať doklady, účtovníctvo, písomnosti a využiť všetky zákonom stanovené prostriedky, aby chránil záujmy štátu a obcí a aby správne určil a vyrubil daň. Žalobca ako daňový subjekt je povinný strpieť všetky úkony, ktoré od neho vyžaduje správca dane počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, aby daň bola správne určená a vyrubená. Rovnako tak žalovaný v odvolacom konaní postupoval len v súlade s ustanoveniami , a , a konal len v ich medziach, rozsahu a spôsobom, ktoré tieto zákony ustanovujú. Zároveň dodal, že na akých právach bol žalobca a akým procesným postupom žalovaného ukrátený, v žalobe uvedené nie je.

31. K ďalším námietkam žalobcu, ktoré žalobca uviedol v čl. III bodoch 1. až 7, žalovaný uviedol, že ide o skutočnosti, ktoré boli uvedené aj v žalobou napadnutom rozhodnutí a v rozhodnutí správcu dane, nakoľko ide o stav, ktorý preukazujú žalobcom predložené, resp. správcom dane dokazovaním získané písomnosti, ale skúmaním reálnosti zdaniteľných obchodov správca dane zistil, že žalobca si uplatnil nárok na odpočet DPH z dodávok tovaru, kde na začiatku bola fiktívna dodávka, čím správcovi dane vyvstala otázka, nakoľko dodávateľ, spoločnosť V M - STAVSPOL, s.r.o. nezabezpečoval prepravu do skladu, nevedel označiť prepravcov a ani miesto, odkiaľ sa tovar mal do skladu v Blatnej na Ostrove dostať. Správca dane správne uprednostnil skutočný stav pred stavom formálno-právnym a neprihliadol k nepreukázaným právnym úkonom, obchodným transakciám, ktoré sa reálne neuskutočnili, nenaplnili. V prvom rade žalobca ako daňový subjekt uplatňujúci odpočítanie od dane musí byť schopný preukázať, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu a teda, že tovar, ktorý je deklarovaný na faktúrach bol skutočne dodaný osobou uvedenou na faktúre, resp. tak ako to deklarujú predložené doklady. Skutočnosť, že faktúry, resp. doklady majú požadované náležitosti, ešte neznamená, že údaje v nich uvedené odrážajú aj materiálne, reálne naplnenie písomnej informácie. Podpornými dôkazmi, ktorými sa dá preveriť, či skutočne došlo k zdaniteľnému obchodu, sú ďalšie doklady, napr. zmluvy, dodacie listy, doklady o preprave a podobne. V daných prípadoch žalobca síce predkladal listinné doklady, ktorými deklaroval, že k dodaniu tovaru a služieb došlo tak, ako je v nich uvedené, avšak šetrením správcu dane sa tvrdenie žalobcu deklarované v listinných dôkazoch, nepotvrdilo. Nebolo preukázané, že tovar bol skutočne dodaný osobou deklarovanou na faktúrach.

Následne žalovaný k námietkam uvedeným v 2. bode III. časti žaloby uviedol, že sa zhodujú s odvolacími námietkami, t. j. sú totožné a identické, a nakoľko sa žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s týmito námietkami náležite vysporiadal, poukázal na predmetné odôvodnenie rozhodnutia. Okrem toho dal do pozornosti, že žalobca mal počas celého konania dostatočný časový priestor na odstránenie nejasností a pochybností o uskutočnení predmetných zdaniteľných obchodoch, čo však nevyužil a nepredložil správcovi dane dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Bolo síce potrebné prisvedčiť správcovi dane, že daňový subjekt v podstate namietal len procesné otázky, avšak neposkytol také dôkazy. resp. vysvetlenia, ktoré by mali vplyv na hmotnoprávne posúdenie veci. Zo žiadnych tvrdení v procese správneho konania, nevyplynul záver, že by žalobca vyvrátil pochybnosti správcu dane, a že by jednoznačne preukázal splnenie podmienok na uznanie svojich nárokov. V tejto súvislosti poukázal aj na závery rozsudku Súdneho dvora C-80/11 a C-142/11. Tým, že si žalobca splnil formálnu povinnosť predložiť faktúry s prílohami, výdajky, prípadne ďalšie, neznamená, že došlo k preukázaniu splnenia zákonných podmienok na uplatnené oslobodenie od dane, pretože nestačí byť len držiteľom takýchto listinných dôkazov a tieto predložiť daňovým orgánom, ale je potrebné preukázať obsah skutočností uvedených v týchto listinách.

K ďalšej námietke žalovaný uviedol, že v konaní nebolo sporné naplnenie pojmu ,.dodávka tovaru", ani úhrada sporných faktúr, ale skutočnosť či tovar deklarovaný spornými faktúrami bol dodaný do skladu v Blatnej na Ostrove tak ako to bolo deklarované dokladmi, t. j. v reťazci spoločností Speed-Line Transport s.r.o. - V M - STAVSPOL, s.r.o. - daňový subjekt. Správca dane oprávnene nadobudol pochybnosť o deklarovanom dodávateľovi a tieto pochybnosti oznámil daňovému subjektu a vyzval ho na vyjadrenie sa k zisteným skutočnostiam a k spôsobu ich zistenia. Vo vyjadrení sa k zisteniam daňový subjekt vo všeobecnosti nesúhlasil so zisteným skutkovým stavom, bez konkrétnej špecifikácie, nepredložil žiadne ďalšie relevantné dôkazy a neuviedol dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť. Daňový subjekt nepredložil dôkaz, ktorý by preukázal, že predaný tovar je ten istý tovar, ktorého nákup je iba formálne preukázaný faktúrami, ich úhradami, vážnymi lístkami a pod., nakoľko dodávky od spoločnosti Speed-Line Transport s.r.o. sa neuskutočnili tak, ako je to deklarované.

Okrem toho žalovaný zdôraznil, že ani v žalobnej námietke žalobca nekonkretizuje, ktorí zamestnanci skladu disponujú takými relevantnými dôkazmi, ktoré by preukázali existenciu a dodanie tovaru

tak ako je to deklarované v reťazci spoločností Speed-Line Transport s.r.o. - V M - STAVSPOL, s.r.o. - daňový subjekt, napriek skutočnosti, že s týmito dôkazmi nedisponuje ani žalobca, ani jeho dodávateľ, nakoľko ich predložili. Rovnako tak žalovaný namietal, že žalobca uvádza námietky len vo všeobecnej rovine, neuvádza ktoré dokazovanie nebolo vykonané v dostatočnej miere, ktoré dôkazy navrhované žalobcom odmietol správca dane vykonať, aké skutkové zistenia sa bezprostredne netýkajú dodávky tovarov medzi žalobcom a jeho dodávateľom, atď. Žalovaný tiež súhlasil s tvrdením žalobcu, že jeho dôkazné bremeno nie je absolútne, a aj s prechodom dôkazného bremena na správcu dane v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa alebo jeho subdodávateľov. Žalovaný však konštatuje, že žalobca ak sa odvolal na rozsudok Najvyššieho súdu SR bolo jeho dôkazným bremenom poukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky z uvádzaného rozsudku, a nielen uvádzať niektoré právne závery, ktoré sú v tomto rozsudku uvedené. Žalovaný však napriek tejto skutočnosti uvádza, že samotná skutočnosť, že správca dane v rámci dožiadaní preveroval doklady preukazujúce realizáciu deklarovaných plnení medzi žalobcom a jeho dodávateľmi, neznamená, že bolo povinnosťou žalobcu v daňovom konaní vo veci preverenia jeho nároku na odpočítanie dane takéto doklady týkajúce sa iných subjektov predkladať. Správca dane mal právo preveriť existenciu obchodov ako aj doplneným konaním odstrániť pochybnosti, no nemal povinnosť žalobcovi napovedať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená. Vzhľadom na skutočnosť spochybnenia reálnosti deklarovaných zdaniteľných plnení, sa javí dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu, spočívajúce len v predložení zákonom požadovaných formálne vyhotovených daňových dokladov, ako nedostatočné. Aj v zmysle judikatúry Súdneho dvor pre splnenie zákonných podmienok pre uznanie práva na odpočítanie dane nepostačuje, ak daňový subjekt deklaruje prijatie tovaru, resp. služby len preukázaním daňového dokladu - faktúry s predpísaným obsahom, s dodacím listom, dokladmi o úhrade, pretože tieto doklady musia na jednej strane jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia a na druhej strane je potrebné, aby bolo preukázané, že k prijatiu tovaru deklarovaného v sporných faktúrach reálne došlo, a to dodávateľom deklarovaným na sporných faktúrach. Pokiaľ nie sú splnené tieto hmotnoprávne podmienky nie je možné konštatovať, že žalobca preukázal rozhodujúce skutočnosti, ktoré mali vplyv na priznanie práva, resp. nároku na odpočítanie dane tak, ako to deklaroval v daňovom priznaní. Žalobca nepredložil žiadne iné listinné dôkazy, resp. neoznačil iné dôkazy na podporu svojich tvrdení, že predmetný tovar dodal deklarovaný dodávateľ. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v situácii dôkaznej núdze. Vzhľadom na okolnosti tohto prípadu neobstojí jednoduché spoliehanie sa na zásadu neutrality DPH a tvrdenie žalobcu o nemožnosti ovplyvniť dodržiavanie administratívnych povinností a zákonných postupov zo strany dodávateľa. Žalovaný rázne odmietol tvrdenie žalobcu, že správca dane nesprávnym postupom pri dokazovaní prenášal dôkazné bremeno na žalobcu nad rámec zákona.

K poslednej námietke žalobcu, žalovaný dodal, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať dodanie tovaru v deklarovaným dodávateľom, spoločnosťou V M - STAVSPOL, s.r.o. Záverom preto konštatoval, že správca dane postupoval v súlade s ust. , a , keď na základe zhodnotenia všetkých dôkazov, ktoré zaobstaral v súlade s ustanovením uvedeného v predmetnom zdaňovacom období. Správca dane vychádzal zo základných zásad daňového konania upravených v ustanovení dostatočne zistil skutkový stav, jednotlivé dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Žalovaný tiež dodal, že v tomto vyjadrení, ako aj žalobou napadnutom rozhodnutí sa vysporiadal s námietkami žalobcu. Na vydanie rozhodnutia mal dostatočne zistený skutkový stav a zo získaných dôkazov prijal právny záver, ktorý uviedol v žalobou napadnutom rozhodnutí. Svoje rozhodnutie náležite odôvodnil a preto sa naň nemôže hľadieť ako na nezákonné a nepreskúmateľné.

32. Na základe uvedených skutočností žalovaný trval na svojom žalobou napadnutom rozhodnutí, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane, a navrhol žalobu zamietnuť.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

33. Vyjadrenie žalovaného zo dňa 20. 11. 2017 bolo zaslané právnemu zástupcovi žalobcu s možnosťou vyjadriť sa zmysle ust. (ďalej len "").

Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

34. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o predmetnej správnej žalobe zo dňa 01. 07. 2017, viazaný jej rozsahom a dôvodmi (ust. , , ďalej len "SSP") a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal na pojednávaní konanom dňa 03. 08. 2021 žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 09. 05. 2017 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. rozsudkom zamietol.

Keďže sa pojednávania nezúčastnil ani žalobca, resp. jeho právny zástupca, ani žalovaný, súd rozsudok vyhlásil v zmysle druhá veta .

35. Podľa , písm. a/, b/ o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2014, predmetom dane je a/ dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b/ poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

Podľa § 8 písm. a/ vyššie citovaného zákona, dodaním tovaru je a/ prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

Podľa § 19 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 71 ods. 1 vyššie citovaného zákona, na účely tohto zákona a/ faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, c/ vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru,

Podľa § 72 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri a/ dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou,

Podľa , , o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2017, teda i v čase rozhodovania žalovaného, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa a o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len "") účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi. Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov.

Podľa cit. , účtovníctvo účtovnej jednotky je preukázateľné, ak všetky účtovné záznamy sú preukázateľné ( ) a účtovná jednotka vykonala inventarizáciu.

Podľa , cit. , na účely tohto zákona sa za preukázateľný účtovný záznam považuje iba účtovný záznam, ktorého obsah priamo dokazuje skutočnosť.

36. V preskúmavanej veci súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplývala z ust. , , teda konkrétne tvrdenie žalobcu (osobitná náležitosť žaloby), že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca ale musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva finančného orgánu. Konanie správneho súdnictva však nie je pokračujúcim správnym (daňovým) konaním, súd nevykonáva

dokazovanie (nenahrádza činnosť správneho - daňového orgánu pri zisťovaní skutkového stavu), pre súd je rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia a posudzuje iba otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

37. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného a posúdiť, či tento vo vzťahu k žalobcovi postupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým žalobcovi určil na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2014 rozdiel v sume 14.788,54 eur tým, že nadmerný odpočet uplatnený v podanom daňovom priznaní doručenom dňa 25. 03. 2014 znížil zo sumy 24.341,07 eur na sumu 9.552,53 eur.

Priebeh daňovej kontroly až do vydania žalobou napadnutého rozhodnutia vyplýva z I. a II. časti tohto rozsudku a správny súd mal za preukázané, že podľa sporných faktúr, vymedzených v bode 1 tohto rozsudku, dodávateľ V M - STAVSPOL, s.r.o. dodal žalobcovi tovar kukuricu a cirok červený celkom v hodnote základu dane v sume 73.942,70 eur, z čoho daň z pridanej hodnoty predstavovala sumu 14.788,54 eur (13.985,93 eur kukurica a 802,61 eur cirok).

Správca dane po vykonanej daňovej kontrole na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2014 znížil nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní DPH za zdaňovacie obdobie február 2014 z dôvodu, že žalobca (a tiež ani jeho dodávateľ) v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vierohodným spôsobom nepreukázal, že k dodaniu tovaru skutočne došlo tak, ako je to deklarované na predmetných faktúrach (porušenie ods. l a 2 písm. a) o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov ).

38. Medzi účastníkmi konania bol sporný výklad vyššie uvedených ustanovení o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a to, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2014 podľa podaného daňového priznania a predložených faktúr od V M -STAVSPOL, s.r.o.

Žalobca v podanej žalobe uviedol, že splnil všetky podmienky stanovené vyššie citovaným zákonom na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovarov (kukurica a cirok červený) od spoločnosti V M - STAVSPOL, s.r.o.. Taktiež namietal, že správca dane mal v priebehu daňovej kontroly vypočuť svedkov a zamestnancov skladu, ktorých navrhol vypočuť. Rozhodnutie žalovaného, ako aj správcu dane považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nedostatočne zistený skutkový stav veci. Žalobca tiež namietal porušenie § 24 ods. 2 a ods. 4 daňového poriadku.

39. Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Podľa o správe daní, v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Aby daňové orgány mohli uvedenú zásadu realizovať, sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami, vychádzajúcimi zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, zakotvenej v citovaného zákona. O takýto prípad v danej veci išlo a súd nezistil pochybenie v postupe oboch daňových orgánov, ani ich porušenie podľa daňového poriadku, ako uvádzal žalobca, pretože i správca dane má oprávnenie vykonať dokazovanie sám a voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba, resp. správca dane potrebuje objasniť vzhľadom na predložené doklady k daňovému priznaniu príslušným daňovým subjektom a podaným vysvetlením daňového subjektu.

Správny súd v danej veci zistil, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie a v zmysle oprávnení mu daných daňovým poriadkom v rámci preukazovania úkonov vykonaných v priebehu daňovej kontroly (§ 24 ods. 2 daňového poriadku) overil dodávateľa, preveroval všetky daňové transakcie, t. j. dodanie tovaru žalobcovi ním deklarovaným dodávateľom - vypočul konateľa spoločnosti V M - STAVSPOL, s.r.o., ktorý obchody zrealizoval a ktoré boli predmetom kontrolovaného zdaňovacieho obdobia, rovnako tak vykonal dožiadania na príslušné daňové úrady, ako aj medzinárodné dožiadania a to v Maďarsku, ako aj v Taliansku, a tiež preveroval spoločnosť Speed-Line Transport, s.r.o., ako aj vykonal iné dokazovanie, ktorým bolo zistené (vyplýva to i z predloženého administratívneho spisu), že spoločnosť V M - STAVSPOL, s.r.o., tovar deklarovaný na sporných faktúrach nakupovala od spoločnosti Speed- Line Transport, s.r.o., a predávala zo skladu žalobcovi, pričom ani v jednom prípade nezabezpečovala prepravu. Konateľ spoločnosti V M - STAVSPOL, s.r.o. nevedel sporné faktúry priradiť k jednotlivým

faktúram prijatým od spoločnosti Speed-Line Transport, s.r.o., dôvodiac tým, že nakúpený tovar bol vyložený v sklade a naložené a predané bolo iné množstvo ako kúpené. Okrem toho správca dane pri preverovaní spoločnosti Speed-Line Transport, s.r.o. podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku nahliadol do spisu týkajúceho sa určenia dane podľa pomôcok na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až máj 2014 a tiež do protokolu z daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie november 2013 u žalobcu a ustálil, že spoločnosť Speed-Line Transport, s.r.o. nepreukázala reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení tak, ako ich deklarovala vo svojich daňových priznaniach, čo malo za následok, že sa nepreukázal vznik daňovej povinnosti pri dodávkach tovarov v reťazci, ktorý bol prostriedkom pre získanie daňovej výhody pre žalobcu.

Žalobca v daňovom konaní tvrdil, že tovar nakúpený od spoločnosti V M - STAVSPOL, s.r.o. následne dodal spoločnosti Ferraroni s.p.a., odberateľovi Jerzy Zynek - Poľsko a spoločnosti Arimex Bratislava spol. s r.o., čo následne správca dane preveril a potvrdil predaj tovaru. Avšak následne správca dane skonštatoval, že ani takýmto potvrdením nebolo možné mať za to, že v konaní bolo preukázané, že tovar predaný v tuzemsku a do Talianska, resp. do Poľskej republiky, je ten istý tovar, ktorý mal žalobca získať prostredníctvom jeho dodávateľa od spoločnosti Speed-Line Transport, s.r.o. Ako vyplynulo z dokazovania, dodávateľ žalobcu síce uviedol, že tovar mal byť nakúpený od spoločnosti Speed-Line Transport, s.r.o., privezený do skladu, prevezený cez váhu a vysypaný v sklade, avšak ako vyplynulo z vyjadrenia konateľa spoločnosti V M - STAVSPOL, s.r.o. spoločnosť nezabezpečovala prepravu tovaru do skladu, nevedel označiť prepravcov, ako ani nevedel určiť miesto, odkiaľ sa kukurica a cirok červený dovážali. Z uvedeného vyplynulo, že nebol preukázaný pôvod kukurice a ciroku červeného, ako ani miesto odkiaľ a ani osoba, od ktorej boli do skladu dovezené, ako ani nebola preukázaná preprava do skladu, v dôsledku čoho správca dane získal oprávnené pochybnosti o deklarovanom dodávateľovi, v dôsledku čoho vyzval žalobcu na vyjadrene sa k zisteným skutočnostiam. Aj podľa názoru správneho súdu (v súlade so záverom žalovaného) tieto skutočnosti spochybňujú tvrdené dodanie tovaru v reťazci Speed-Line Transport, s.r.o. - V M - STAVSPOL, s.r.o. - žalobca, nakoľko z vykonaného dokazovania nie je možné určiť miesto, odkiaľ bol tovar dovezený, ako ani osoba, od ktorej tovar mal byť nakúpený a kto konkrétne ho prepravil (uvedenie ŠPZ je nepostačujúce).

40. Správny súd tiež považuje za potrebné uviesť, že bol prijímaný práve v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do EÚ a s cieľom riadnej a včasnej transpozície relevantnej sekundárnej legislatívy EÚ (v zásade smerníc ES najmä šiestej smernice Rady 77/388/EHS, teraz smernice Rady č. 2006/112/ES ( v spojení s prílohou č. 6 zoznam preberaných právnych aktov). Aplikácia právnych predpisov Slovenskej republiky musí brať do úvahy členstvo Slovenska v Európskej únii s tým, že od 1. mája 2004 je každý orgán verejnej moci povinný aplikovať právo EÚ prednostne pred slovenským právom vtedy, ak je slovenský zákon v rozpore s právom EÚ (napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ 6/64, Costa proti ENELu, Zb. s. 585) a konštantnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Vnútroštátne orgány aplikácie práva, teda aj súdy, majú v rámci svojich právomocí vždy usilovať o eurokonformný výklad vnútroštátneho práva, aby sa zabezpečila úplná účinnosť smernice a dosiahnutie jej cieľa (rozsudok Súdneho dvora EÚ Adeneler, C-212/04, 4. júla 2006, Zb. s. I-6057, bod 111) bez ohľadu na to, či ustanovenia použité pri výklade majú, alebo nemajú priamy účinok.

41. Účelom o DPH, ktorý transponoval Smernicu Rady EÚ č. 2006/112/ES z 28. 11. 2006, bolo upraviť vzťah daňového subjektu ako registrovaného platcu DPH k štátu stanovením povinností daňovému subjektu, ale určil i jasné pravidlá pri uplatnení si nároku na odpočet dane zo zdaniteľných plnení ako základ tohto práva, teda stanovil hmotnoprávne podmienky podľa , a a zamedziť tak ľahkému zneužitiu tohto práva. vyžaduje preukázanie pôvodu a účel zdaniteľného plnenia dodaného v zmysle vystavenej faktúry pre odberateľa, ktorý si na základe nej uplatňuje nárok na odpočítanie dane vo vzťahu k štátu v zmysle . Nesplnenie hmotnoprávnych podmienok nie je možné odpustiť a zákonodarca vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť odpočtu DPH požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu zákonných podmienok uvedených v a a v o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (napr. rozsudok NS SR č. ).

42. Bolo povinnosťou žalobcu v prípade, ak si uplatnil pri dodávkach tovaru (kukurica a cirok červený), ktoré mu mal dodať deklarovaný dodávateľ - spoločnosť V M - STAVSPOL, s.r.o., aby preukázal skutočnú existenciu zdaniteľného plnenia, vrátane napr. prepravy tovaru do skladu dodávateľa, ako aj jeho pôvod.

Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne obchodného partnera ako i osoby (fyzickej alebo právnickej), ktorá prepravu tovaru vykoná, ako aj zistiť pôvod tovaru. Žalobca si zrejme tieto informácie neoveril dostatočne, a preto je možné dôvodne pochybovať, či fakturovaný tovar bol dodaný v rámci reťazca obchodníkov - Speed-Line Transport s.r.o. - V M - STAVSPOL, s.r.o. - žalobca, teda nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti pri dodávkach tovarov v reťazci, keď na začiatku reťazca bola nepreukázaná dodávka tovaru. Overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne naplnenie deklarovaného obchodu medzi ním a deklarovanými dodávateľmi.

43. Základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane je, aby sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo a aby boli splnené vecné a časové podmienky na odpočítanie dane v zmysle V daňovom konaní, pri výkone daňovej kontroly správcom dane, bolo vykonané rozsiahle dokazovanie dožiadaním na príslušné daňové orgány, MVI dožiadania, výsluchom konateľa, predložením listín, preverovanie deklarovaného dodávateľa a odberateľov žalobcu, a pod. Podmienky uvedené v a nasl. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže zákon to neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby platiteľ dane, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil v .

Preto cieľom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno- právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu o správe daní (daňový poriadok) obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, nároku na uplatnenie odpočtu dane z pridanej hodnoty alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

44. Vychádzajúc z vyššie uvedeného teda súd dospel k záveru, že správca dane pri vykonávaní daňovej kontroly vychádzal z jednoznačných a presvedčivých dôkazov, svedeckých výpovedí a použil na to zákonné prostriedky, pričom dokazovaním zistený skutkový stav považoval súd za dostatočný a vyčerpávajúci. Odpočet DPH si žalobca uplatnil sám, preto musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený tak, ako ho deklaroval v daňovom priznaní alebo v zmysle predložených dokladov, ktoré preukazujú reálne uskutočnenie daňovej transakcie uvedenej na daňovom doklade (faktúra, doklady o úhrade a pod.).

45. Dôležitou právnou otázkou v tomto konaní bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z ust. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď z vykonaného dokazovania vo vzťahu k spoločnosti Speed-Line Transport, s.r.o. správca dane vyvodil správny právny záver, že žalobca nepreukázal zákonnosť uplatneného odpočítania dane pri deklarovaných dodávkach tovaru od tejto spoločnosti, nakoľko nebol preukázaný pôvod tovaru.

S uvedeným jednoznačne súvisela aj námietka žalobcu ohľadne neúplného zistenia skutkového stavu, k čomu správny súd uvádza, že bolo povinnosťou žalobcu v prípade, ak si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty (pri tovare, ktorý mu mal dodať deklarovaný dodávateľ), aby preukázal, že tovar mu bol dodaný práve dodávateľom uvedeným na faktúrach a taktiež, aby preukázal skutočnú existenciu zdaniteľného plnenia (v prípade dodávok v reťazci dodávateľov a odberateľov), vrátane prepravy tohto plnenia tak, ako už bolo uvedené vyššie. S poukazom na uvedené súd námietku žalobcu (neúplné zistenie skutkového stavu) nepovažuje za dôvodnú, práve s poukazom na obsah predloženého administratívneho spisu, v ktorom sa nachádzajú žalobcom predložené listinné doklady, z ktorých ale nemožno vyvodiť záver o reálnom dodaní tovaru žalobcovi zo strany deklarovaných dodávateľov. Bolo právom a povinnosťou správcu dane preveriť hodnovernosť žalobcom predložených dokladov, pričom v súlade so zákonom využil i výsledky daňových kontrol u deklarovaných dodávateľov žalobcu (t. j. v spoločnosti Speed-Line Transport, s.r.o.) nakoľko tieto daňové kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobia sa prelínali. O výsledkoch vykonaného dokazovania, vrátane zistení z daňových kontrol u jeho

dodávateľa bol žalobca správcom dane podrobne oboznamovaný a mal možnosť sa k nim vyjadrovať, čo žalobca i využil. Súd je toho názoru, že vzhľadom na dôkaznú situáciu a vyjadrenia žalobcu, resp. ním predkladané listiny v priebehu daňovej kontroly nebol dôvod, aby správca dane vykonal výsluch žalobcom nekonkretizovaných svedkov a zamestnancov skladu. K uvedenému správny súd dodáva, že sporom v danom prípade nebolo, že by tovar neexistoval, sporom bola tá skutočnosť, že nebol zrejmý jeho pôvod a od koho a kým bol do skladu dopravený, čo žiadne vážne lístky, prípadne výpovede skladníkov nemohli preukázať.

46. Ďalšej námietke žalobcu, že nakúpený tovar od dodávateľa V M- STAVSPOL, s.r.o. dodal spoločnosti Ferraroni s.p.a., odberateľovi Jerzy Zynek - Poľsko a spoločnosti Arimex Bratislava spol. s r.o., ktorí dodanie tovaru potvrdili, je potrebné uviesť, že v preskúmavanej veci predmetom daňovej kontroly nebolo preverovanie intrakomunitárnej dodávky (kukurica a cirok červený), ale nadobudnutie tovaru od dodávateľa V M-STAVSPOL, s.r.o., v rámci reťazca Speed-Line Trasport, s.r.o. - V M - STAVSPOL, s.r.o. - žalobca. Správca dane preveril aj tieto tvrdenia žalobcu a to u odberateľa Ferraroni s.p.a. a spoločnosti Arimex Bratislava spol. s r.o., avšak ani z takto vykonaného dokazovania nebol preukázaný pôvod tovaru.

47. V zmysle ustálenej judikatúry a rozhodovacej praxe súdov (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. zo dňa 28. 03. 2018), predloženie dokladov (faktúr, potvrdení o úhrade, vážnych lístkov, dodacích listov, príp. i zmlúv) je len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane, ale nie je tým preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené alebo nie. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené. Nestačí predložiť riadne doklady so všetkými predpísanými náležitosťami, nakoľko takéto doklady, i keď riadne zaúčtované, nemôžu byť podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie dane.

48. S poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane je i správny súd toho názoru, že ak žalobcom deklarovanému dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť podľa na dani z pridanej hodnoty, nemôže ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. zo dňa 28. 06. 2012 v konaní pod sp. zn. , č. zo dňa 28. 03. 2018, ako i na ďalší jeho rozsudok zo dňa 23. 06. 2010 v konaní pod sp. zn. v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. 02. 2011 v konaní pod sp. zn. , z odôvodnenia ktorého vyplýva, že "dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako dôvodný".

49. Súd je toho názoru, že žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. , , zn. ) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu a nemožno hovoriť o jeho svojvôli pri rozhodovaní. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok uplatnenia práva na

odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. , o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, v súlade s ustálenou judikatúrou.

50. Ďalším námietkam žalobcu správny súd nemohol vyhovieť, lebo nemajú podľa názoru správneho súdu žiadny vplyv na zákonnosť rozhodnutia správcu dane a žalovaného. Súd je toho názoru (zhodne ako žalovaný), že závery z nich si žalobca nesprávne aplikuje na prejednávaný prípad podľa napadnutého rozhodnutia žalobného, a ktorými sa snaží spochybniť zistenia a závery správcu dane a žalovaného (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , a judikatúru ESD, ako napr. rozhodnutie vo veci Bonik č. C-285/11, vo veci PPUH Stehcemp č. C-277/14). Pokiaľ ide o rozhodnutia Najvyššieho súdu SR súd poznamenáva, že spoločným menovateľom týchto rozhodnutí je skutočnosť, že žalobca by mal disponovať nielen materiálnym plnením, ale aj zodpovedajúcou faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, čo v danom prípade splnené nebolo, nakoľko podrobný položkovitý opis druhu tovaru spočíval v uvedení „kukurica“ a „cirok červený“, čo nemožno považovať za preukázanie ich pôvodu a vyvolalo to dôvodné pochybnosti na strane správcu dane, čo viedlo k ďalšiemu preskúmavaniu, v rámci ktorého dôkazné bremeno bolo presunuté na žalobcu. Následne bolo zistené, že žalobca, ako ani jeho dodávateľ, nevedeli správcovi dane uviesť, odkiaľ a kým bol sporný tovar do skladu dovezený, ako ani v konaní nebol preukázaný pôvod tovaru, teda akékoľvek poukazovanie na spojitosť s vyššie uvedenými rozhodnutiami je neopodstatnená.

51. Ohľadom poukazovania žalobcu na judikatúru Súdneho dvora EÚ, správny súd zdôrazňuje, že ako bolo už uvedené vyššie, vnútroštátnu právnu úpravu dane z pridanej hodnoty je potrebné vykladať v súlade s právom Európskej únie a Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva právo členských štátov vnútroštátnym právom zabezpečiť v záujme ochrany oprávnených nárokov štátov na inkaso dane z pridanej hodnoty podmienky na zamedzenie zneužívania jednotného systému dane z pridanej hodnoty, avšak s prihliadnutím na zásadu proporcionality so zamedzením neprimeraného zásahu do práv platiteľov tejto dane na vrátenie dane z pridanej hodnoty nimi zaplatenej v súvislosti so zabezpečovaním ich zdaniteľných plnení na vstupe. V tomto ohľade je právna úprava dane z pridanej hodnoty vnímaná ako právo každého platiteľa tejto dane na odpočet dane z pridanej hodnoty zaplatenej ním na vstupe vzťahujúce sa na všetky operácie výroby a distribúcie po odpočítaní dane, ktorou boli priamo zaťažené jednotlivé nákladové prvky tvoriace cenu, pričom otázka, či daň z pridanej hodnoty splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola zaplatená do štátnej pokladnice, nemá vplyv na právo platiteľa dane na odpočet dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe. Uvedený výklad zásady neutrality dane z pridanej hodnoty vyplýva z judikatúry Súdneho dvora EÚ, na ktorú poukazoval i žalobca v podanej žalobe, napr. rozsudky v spojených veciach Kittel (C-439/04) a obchodná spoločnosť Recolta Recycling (C-440/04) a v spojených veciach Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd (C-355/03), Bond House Systems (C-484/03).

Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre taktiež konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Taktiež Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode - rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veciach napr. Teleos plc. a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV (C-499/10). V tomto smere dôkazná povinnosť v daňovom konaní jednoznačne spočíva na daňovom subjekte - žalobcovi, ktorému daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenia a dôvodnosť odpočítania dane z pridanej hodnoty i preukázal (nielen formálnymi dokladmi), čo žalobca neurobil, keď si napr. žiadnym spôsobom nepreveril pôvod tovaru, a pod. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov medzi ním a deklarovanými dodávateľmi bude spochybnené.

Určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu

vo veci samej (rozsudok SD EÚ v spojených veciach Mahagében kft. a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11). V priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania bolo nepochybne preukázané, že žalobca neprijal žiadne takéto opatrenia, aby zistil pôvod tovaru a to i napriek tomu, že jeho dodávateľ nebol pôvodcom tovaru. Z tohto dôvodu nie je zrejmé a žalobca nepreukázal, akého pôvodu bol predmetný tovar a či skutočne pochádzal od dodávateľov deklarovaných na faktúrach nimi vystavených v kontrolovanom zdaňovacom období (najmä spoločnosti Speed-Line Transport, s.r.o., prípadne ďalších nezistených spoločností). V predmetnej veci nie je absolútne postačujúce predložiť iba formálne správne daňové doklady, ale je nevyhnutné preukázať skutočnú realizáciu obchodných transakcií, čo zahrňuje aj preverenie dodávateľov, odberateľov a dopravcov. Práve z dôvodu ich nepreverenia a neprijatia adekvátnych opatrení v deklarovaných obchodných vzťahoch sa podľa názoru súdu nemôže žalobca odvolávať na to, že vo vzťahu k deklarovaným dodávateľom konal v dobrej viere.

52. Vzhľadom na vyššie uvedené, nemožno nepoznamenať, že daňový subjekt, ktorý podniká, má sa riadiť SR a je povinný dodržiavať zákony, teda riadiť sa ako podnikateľ, ktorý má nielen práva voči štátu, ale aj povinnosti. Je povinnosťou žalobcu ako podnikateľa, pokiaľ je platcom DPH, aby si tieto povinnosti osvojil, tieto dodržiaval a riadil sa uloženými povinnosťami podľa zákona. Toto jednoznačne vyplýva i z zák. č. 1 o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, ako to uvádza žalovaný, že o všetkom, čo bolo v zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka. Bolo povinnosťou žalobcu (daňového subjektu) zachovať zákonnosť postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti uplatnenia DPH.

53. Z vyššie uvedených dôvodov je krajský súd toho názoru, že záver oboch správnych orgánov, ktorí urobili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade s i hmotnoprávnymi ustanoveniami vyššie citovaných zákonov. Súd nezistil, že by žalobou napadnuté rozhodnutie trpelo takými vadami, ku ktorým by musel prihliadnuť. Nezistil ani dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych predpisov uvedených v rozhodnutí žalovaného, ktoré je predmetom súdneho prieskumu, v spojení s rozhodnutím správcu dane (obe rozhodnutia tvoria jeden celok). Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozhodnúť tak ako je uvedené vo výroku rozsudku a žalobu ako nedôvodnú podľa zamietnuť.

54. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. , vychádzajúc z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli.

55. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len

"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.