Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoP-45-2021.pdf
PDF · 91.96 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/45/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, vo veci nedobrovoľnej hospitalizácie F. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. I. č.XXX, za účasti Hornooravskej nemocnice s poliklinikou Trstená, so sídlom Mieru 549/16, Trstená, o vyslovení prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení, na odvolanie umiestnenej F. H. proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. 7Pu/4/2021-22 zo dňa 30.04.2021, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vyslovil, že prevzatie umiestnenej F. H. do zdravotníckeho zariadenia Hornooravskej nemocnice s poliklinikou Trstená bolo prípustné. Mal za dostatočne preukázané, že bez poskytnutia neodkladnej ústavnej zdravotnej starostlivosti by umiestnená pre duševnú poruchu, ktorou trpí, mohla ohroziť seba alebo okolie. Z oznámenia zdravotníckeho zariadenia vyplýva, že F. H. bola prijatá na psychiatrické oddelenie bez jej súhlasu, ktorá bola privezená RZP v doprovode polície pre agresivitu v domácom prostredí. Menovaná bola prvýkrát hospitalizovaná na ich oddelení a prijatá v rámci neodkladnej psychiatrickej starostlivosti pre riziko z premeškania. Heteroanamnesticky popisovaná paranoidná symptomatika v trvaní cca 2 roky, t. č. so zvýrazneným dopadom na prežívanie s poruchami správania. Pri prijatí verbálne súhlasila s odsledovaním stavu, avšak odmietala čokoľvek podpisovať, nechcela užívať žiadnu medikáciu, nesúhlasila s diagnostickým psychologickým vyšetrením. Psychiatrickým vyšetrením bolo zistené, že menovaná trpí duševnou poruchou, pre ktorú môže ohroziť seba, resp. svoje okolie a táto duševná porucha si vyžaduje neodkladné psychiatrické liečenie. Výsluchom ošetrujúceho lekára dňa 30.04.2021 zistil, že pacientka doteraz bola bez psychiatrickej intervencie privezená RZP v doprovode polície pre agresivitu, heteroanamnesticky popisovaná paranoidná symptomatika v trvaní cca 2 roky, t.č. so zvýrazneným dopadom na prežívanie a s poruchami správania. Pri prijatí pacientka vchádza do vyšetrovne na vyzvanie, sadá si na ponúknuté miesto, snaží sa spolupracovať, počas vyšetrenia bez porúch správania, usmerniteľná, verbálny kontakt navodený, pri vedomí, lucídna, orientovaná všetkými smermi správne, na otázky odpovedá adekvátne, témy vcelku rozvíja, odpovede miestami vyhýbavé, výrazné disimulačné tendencie, očný kontakt udržiava, mierne reaktívne elevovaný stupeň intrapsychickej tenzie, psychomotorické tempo primerané, afektivita labilnejšia, miestami sklon k iritabilite, dysforickej reaktivite, nálada bez známok depresie, myslenie koherentné, pri hlbšej explorácii a dľa heteroanamnestických údajov paranoidné bludné obsahy s dopadom na prežívanie anamn. aj na správanie, nedôverčivosť, kverulačné tendencie, sui ideácie neguje, vnímanie sa javí intaktné, somnia v norme, anozognózia, orientačne neurologicky v norme, bez zn. lateralizácie. V klinickom obraze sú prítomné až známky bludného systému, heteroanamnesticky popis, zhoršovanie stavu posledného pol roka, popis tiež neprimeranosti v správaní, anamn. vs afektívny raptus s agresivitou, nutné vylúčiť akútnu psychózu. Umiestnená pri výsluchu uviedla, že nechce si zvoliť dôverníka a veci si chce riešiť svojou cestou. Vyjadrila sa, že začala spoluprácu s jednou ľudsko-právnou organizáciou, ale nevie uviesť jej názov,
pretože nemá k dispozícii mobil. V sporný deň 28.04. jej zobrali mamu do nemocnice a následne k nim prišla krstná dcéra H., ktorá jej vyčítala, že mame do nemocnice nedala potrebné veci. Prišla rozčúlená a začala sa rozkrikovať. Ona jej pokojne odpovedala, že mame všetky potrebné veci dala, okrem pyžama. Matke volala do nemocnice a povedala jej, že je na infúziách, tak ju už viac nekontaktovala, aby ju nerušila. Následne prišiel jej brat I. X., ktorý sa rovnako rozčuľoval, bol k nej hrubý, povedal jej, že sa nemala narodiť, vykrikoval úplne nezmysly, pričom ju všetci chytili a držali, nemohla dýchať, smiali sa jej do tváre a brat jej hovoril, že hovorí bludy, že jej šibe. Manžel im pomáhal a ich gestách s I. videla, že sú dohodnutí. S manželom mali dobrý vzťah, až kým pred dvoma rokmi odišla z práce, kedy ju on v tom nepodporoval. S bratom I. má dlhší čas zhoršené vzťahy, robí jej naschvály, ignoruje ju, keď ju stretne, tak ju ani nepozdraví.
2. V zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu podala odvolanie umiestená F. H.. Žiada, aby súd určil, že jej umiestnenie na psychiatrickom oddelení bolo neprípustné, zbytočné. Dňa 28.04.2021 bola nezmyselne po sérií nezmyselných verbálnych urážok zo strany jej brata I. a jeho dcéry H. v mieste trvalého bydliska fyzicky napadnutá, pričom hádka začala bez jej zavinenia a súvisela zrejmé s hospitalizáciou jej matky v nemocnici. Ohľadne predmetných fyzických napadnutí podala aj podanie na políciu a čaká na ďalšie kroky ohľadne toho, či to bude riešené v trestnom-právnej rovine alebo v zmysle zákona o priestupkoch. Po fyzickom ataku zo strany jej uvedených rodinných príslušníkov zostala celá zmodrinová a má za to, že jej bolo vážne ublížené na zdraví. Menovaná H. ju chytila za nohy, následne jej sadla na brucho a fyzickým pôsobením jej brata na jej krk nemohla dýchať. Pritom uvedené osoby sa smiali. Následne prišla sanitka, bola bez akéhokoľvek dôvodu prevezená na psychiatrickú ambulanciu a nikto neriešil čo sa jej reálne stalo, ale každý začal riešiť jej psychický stav. Priznáva, že nebolo jednoduché sa vysporiadať s tým, že ju napadol brat s jeho dcérou, ktorým celý život nič neurobila. Po čase jej brat I. uviedol, že ju dostane na psychiatriu a potom môže trestné oznámenia podávať na koho chce. Má za to, že bola umiestnená na psychiatrickú ambulanciu na základe výpovede osôb, ktoré tak chcú spochybniť jej psychický stav, a tým znemožniť aby mohla relevantne podať informácie o tom, že bola obeťou fyzických atakov. Nie je si vedomá, že trpí nejakou duševnou chorobou, a preto považuje informácie uvedené v jej zdravotnej dokumentácie za nedôvodné a predčasné. Je úplne pri zmysloch a nijakým spôsobom neohrozuje seba ani svoje okolie. Nechce mať vo svojej evidencii uvedené, že bola nútene umiestnená na psychiatriu, keď to nepotrebovala. Nevie, z akých dôvodov ju zdravotnícke zariadenie umiestnilo bez jej súhlasu do ústavnej starostlivosti, aj keď to nebolo nijak potrebné. Má za to, že v prepúšťacej správe sú uvedené diagnózy, ktorými nijako netrpí a sú tam podľa jej názoru len z dôvodu, aby si mohli odôvodniť svoj zjavne nezákonný postup. Je naozaj čudné, že doteraz nebola žiadny psychiatrický pacient a zrazu má diagnóz takmer na jednu stranu. Preto súd nesprávne a neúplne zistil skutkový stav a na základe takýchto neoverených a nepreukázaných informácií vydá predmetné uznesenie. Navrhuje napadnuté rozhodnutie zrušiť a určiť, že jej prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bolo neprípustné a nezákonné.
3. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd podľa § 34 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) po zistení, že odvolanie podala včas účastník konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP, § 59 ods. 1 CMP, § 359 a § 262 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle intencii § 65 CMP a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
4. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 236 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
5. Článok 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky určuje, že prípady, kedy možno prevziať osobu do ústavnej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu, ustanovuje zákon. Aby nedochádzalo k zneužitiu ústavnej starostlivosti tým, že by niekto bol v rozpore so zákonom bez jeho súhlasu prijímaný do takéhoto ústavu, v ňom zadržiavaný a ponechávaný, upravuje Civilný mimosporový poriadok v ustanoveniach § 252 až 271 osobitné konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom
zariadení (tzv. detenčné konanie). Rozlišujú sa dve štádia detenčného konania - jednak posudzovanie prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia, jednak posudzovanie držania osoby v zariadení už umiestnenej. Podľa § 253 ods. 1 CMP zdravotnícke zariadenie, v ktorom je osoba umiestnená z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, je povinné oznámiť súdu do 24 hodín prevzatie umiestneného bez jeho informovaného súhlasu. Oznamovaciu povinnosť má zdravotnícke zariadenie aj vtedy, ak umiestnený svoj informovaný súhlas odvolá, a to do 24 hodín od odvolania informovaného súhlasu. O každom takto umiestnenom začne súd konanie (§ 254 ods. 2 CMP) o vyslovenie prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia (ako konanie nezačalo na návrh), v ktorom môže prevzatému ustanoviť opatrovníka (§ 256 CMP). Súd v tomto konaní vykoná dôkazy potrebné na posúdenie, či k prevzatiu došlo zo zákonných dôvodov, vyslúchne umiestneného, oboznámi sa s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného. Ak je výsluch na ujmu umiestneného, súd umiestneného vzhliadne. Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať (§ 262 ods. 1 CMP). V zmysle § 262 ods. 2 CMP do piatich dní odo dňa, keď došlo k obmedzeniu podľa § 253 CMP, súd uznesením rozhodne, či k prevzatiu došlo zo zákonných dôvodov. Uznesenie sa doručí umiestnenému, zákonnému zástupcovi, ďalej jeho opatrovníkovi a zdravotníckemu zariadeniu. Umiestnenému sa uznesenie doručí do 24 hodín od rozhodnutia, najneskôr však v lehote piatich dní odo dňa, keď došlo k obmedzeniu podľa § 253 CMP. Skutočnosť, že určitá osoba bola v zdravotníckom zariadení umiestnená bez jej súhlasu a že jej bol podľa § 256 CMP ustanovený opatrovník, neznamená ale ešte, že by v tomto konaní mala postavenie procesne nespôsobilého účastníka konania. V prvom štádiu detenčného konania nemožno od súdu spravidla požadovať vykonanie aj iných dôkazov, než sú výslovne uvedené v § 260 a § 261 CMP (výsluch umiestnenej osoby, zistenie názoru ošetrujúceho lekára a obsahu zdravotnej dokumentácie). Je však vždy nevyhnutné, aby si súd sám na základe priameho kontaktu s umiestnenou osobou vytvoril úsudok nielen o možnostiach jej výsluchu, ktorý je jednou z procesných záruk určených na ochranu jej základného práva na osobnú slobodu, ale tiež o schopnosti umiestnenej osoby chápať podstatu konania o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia.
6. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu o odvolaní podanom umiestnenou, bola F. H. už prepustená do domáceho prostredia, čo vyplýva z listu Hornooravskej nemocnice s poliklinikou v Trstenej zo dňa 06.05.2021. V zmysle vyššie formulovaného výkladu o potrebe zabezpečenia procesných záruk na preskúmanie postupu, pri ktorom došlo k obmedzeniu osobnej slobody umiestneného, bolo však nevyhnutné rozhodnúť o podanom odvolaní aj napriek tomu, že aktuálne už nie je F. H. nedobrovoľne hospitalizovaná (pozri obdobne rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/228/2007, sp. zn.7Cdo/330/2014).
7. Účelom detenčného konania je zaručiť ochranu jedného z ľudských práv, ktorým je právo na osobnú slobodu. Aj keď súd posudzuje zákonnosť k momentu zadržania, tak skončenie konania bez vydania meritórneho rozhodnutia, je v rozpore s týmto účelom, pretože právo zadržanej osoby na rozhodnutie súdu o zákonnosti zadržania garantované v článku 5 odsek 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd môže byť zabezpečené len rozhodnutím súdu, v ktorom sa súd vysporiada s otázkou, či zadržanie bolo zákonné alebo nie.
8. V predmetnej veci začal súd konanie na základe oznámenia Psychiatrického oddelenia Hornooravskej nemocnice s poliklinikou Trstená zo dňa 28.04.2021, a to na základe prijatia F. H., v rámci neodkladnej zdravotnej starostlivosti, keď bola privezená RZP v doprovode polície pre agresivitu v domácom prostredí. Oboznámením sa s názorom ošetrujúcej lekárky MUDr. S. X. je zrejmé, že umiestnená mohla byť v čase umiestnenia do zdravotníckeho zariadenia objektívne nebezpečná pre seba a pre svoje okolie. V zmysle aktuálnej procesnej úpravy vykonal súd prvej inštancie (po tom, ako začal konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení) dňa 30.04.2021 výsluch ošetrujúcej lekárky, ktorá konštatovala u umiestnenej miestami sklon k iritabilite, dysforickej reaktivite, nálada bez známok depresie, myslenie koherentné, pri hlbšej explorácii a dľa heteroanamnestických údajov paranoidné bludné obsahy s dopadom na prežívania anamn. Aj na správanie, nedôverčivosť, kverulačné tendencie, sui ideácie neguje, vnímanie sa javí intaktné, somnia v norme, anozognózia, v klinickom obraze prítomné až známky bludného systému, heteroanamnesticky popis.zhoršovanie stavu posledného pol roka, popis.tiež neprimeranosti v správaní, anamn. vs afektívny raptus s agresivitou a zároveň konštatovala, že je nutné vylúčiť akútnu psychózu. Umiestnená bola rovnako vypočutá v uvedený deň, poučená o možnosti zvoliť si dôverníka, čo odmietla. Vyjadrila sa, že potom ako zobrali jej matku do nemocnice prišiel jej brat I., ktorý sa rozčuľoval, bol na ňu hrubý, vykrikoval
nezmysly, keď sa jeho dcérou H. chytili, nemohla dýchať a smiali sa jej do tváre, pričom im pomáhal jej manžel a na ich gestách videla, že sú dohodnutí. Následne uviedla, že podpíše súhlas a po vysvetlení vypočúvajúcou, či chce byť hospitalizovaná, uviedla že chce odísť. Po výsluchu odmietla podpísať zápisnicu. Z uvedeného bolo preukázané, že k prevzatiu F. H. do zdravotníckeho zariadenia došlo spôsobom zohľadňujúcim jej aktuálny zdravotný stav, súd prvej inštancie správne konštatoval zákonnosť jej prevzatia v zdravotníckom zariadení v zmysle § 262 ods. 1 CMP. Podľa oznámenia bolo psychiatrickým vyšetrením zistené, že menovaná trpí duševnou poruchou, pre ktorú môže ohroziť seba, resp. svoje okolie a táto duševná porucha si vyžiadala neodkladné psychiatrické liečenie. Ošetrujúca lekárka pri výsluchu konštatovala u umiestnenej v klinickom obraze prítomné až známky bludného systému a vyjadrila sa, že je nutné vylúčiť akútnu psychózu. Odvolací súd nemá dôvod spochybňovať názor ošetrujúcej lekárky ohľadom zdravotného stavu umiestnenej, ktoré zároveň vyvracajú tvrdenia odvolateľky, ktorá chcela v danom prípade navodiť dojem, že všetko úmyselne vyvolal jej brat s dcérou. Umiestnená nebola prevzatá do ústavnej starostlivosti na základe tvrdenia jej brata, ale na základe privezenia RZP v doprovode polície, nakoľko menovaná bola agresívna. Odvolateľka namietala v odvolaní počet diagnóz v prepúšťacej správe, pričom túto súdu nepredložila, nebolo ju preto ani možno preskúmať a napokon sa jedná o skutočnosti, na ktoré sú potrebné odborné znalosti, pričom uvedené nie je možné skúmať v rámci konania o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia. Uvedené by bolo možné až v rámci konania o posudzovaní držania osoby v zariadení už umiestnenej.
9. Na základe uvedených výsledkov dokazovania mal krajský súd za to, že postup súdu prvej inštancie prebehol v rámci procesných pravidiel i zákonných lehôt vymedzených Civilným sporovým poriadkom. Umiestnená preukázateľne vykazovala znaky správania ohrozujúceho ju samotnú i okolie, z čoho možno vyvodiť správnosť namietaného zásahu, a teda aj napadnutého uznesenia.
10. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)