Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Cob-45-2021.pdf
PDF · 99.27 KB
Case nature
Subarea
2Cob/45/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Eleny Kúšovej v právnej veci žalobcu: ADLO - Investičná s. r. o., Trnavské mýto 1, 831 04 Bratislava, IČO: 44 457 626, zastúp.: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA DVORECKÝ & PARTNERI s. r. o., Grősslingova 50, 811 09 Bratislava, IČO: 35 967 421, proti žalovanému: DEVELOP - Residence s. r. o., Ďumbierska 3F, 811 06 Bratislava, IČO: 51 162 784, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č. k. 25Cb/62/2021 - 55 zo dňa 01.03.2021 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k. 25Cb/62/2021 - 55 zo dňa 01.03.2021 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Zároveň rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v sume 16,50 Eur na účet tunajšieho súdu do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia a žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 22.2.2021 sa žalobca domáhal, aby súd žalovanému zakázal užívať, previesť, scudziť, prenajať, založiť, alebo zaťažiť inými právami tretích osôb 81 kusov bezpečnostných zárubní značky ADLO radu Economy a 65 kusov bezpečnostných dverí značky ADLO radu Economy nachádzajúcich sa v stavbe postavenej na pozemku parcely registra “C“, parcelné číslo XXXX/XXX, popis stavby - rozostavaný polyfunkčný dom City Residence Malacky, nachádzajúcej sa v katastrálnom území P., obec Malacky, okres Malacky, zapísanej Okresným úradom Malacky, Katastrálnym odborom, na Liste vlastníctva č. XXXXX a ďalej, aby mu nariadil zložiť do úschovy Okresnému súdu Malacky peňažnú sumu vo výške 55.548,00 Eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Návrh odôvodnil tým, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností - bytov špecifikovaných v ods. 2. napadnutého uznesenia. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 27.10.2020 Zmluvu o dielo č. FM20201022, (ďalej len „Zmluva“), predmetom ktorej bol predovšetkým záväzok žalobcu ako zhotoviteľa vykonať dodávku a osadenie zárubní a montáž dverí v Bytoch žalovaného a záväzok žalovaného dielo prevziať a zaplatiť žalobcovi cenu za vykonanie diela. Žalovaný si následne od žalobcu ešte doobjednal jedny dvere v sume 669,00 Eur objednávkou č. 1 k Zmluve. Žalobca ku dňu 23.12.2020 dodal a namontoval 81 bezpečnostných zárubní ADLO triedy Economy, dodal a namontoval 51 dverí ADLO triedy Economy a dodal ďalších 14 dverí ADLO triedy Economy. Po 23.12.2020 bol žalobcovi zo strany žalovaného zamedzený prístup k bytom. Za vykonanie diela ku dňu 30.11.2020 vyhotovil a doručil žalobca žalovanému faktúru č. 2220110297 splatnú dňa 14.12.2020 na sumu 11.658,50 Eur (ďalej len „Faktúra č. 1“). Následne žalobca vyhotovil a doručil aj konečnú faktúru č. 2220120248 splatnú dňa
14.01.2021 na sumu 43.889,50 Eur (ďalej len „Faktúra č. 2“). Žalovaný ku dňu podania návrhu Faktúru č. 1 ani Faktúru č. 2 žalobcovi ani len čiastočne neuhradil.
3. Podľa žalobcu existuje dôvodná obava, že žalobcovi reálne hrozí škoda, resp. jej rozširovanie, nakoľko hrozí, že žalovaný sa pokúsi dvere a zárubne previesť spolu s Bytmi dobromyseľným nadobúdateľom, čím by sa výrazne sťažilo domáhanie sa jeho práv. Byty sú navyše predmetom zálohu voči záložným veriteľom uvedeným na Liste vlastníctva č. XXXXX vedenom pre katastrálne územie P. a kedykoľvek reálne hrozí, že bezpečnostné dvere a zárubne by boli mylnou súčasťou predmetu výkonu záložného práva. Žalobca je zároveň názoru, že jeho prípadná exekúcia bude reálne ohrozená. Okresný súd Banská Bystrica č. k. 30Up/115/2021-0 vydal síce dňa17.02.2021 platobný rozkaz, ktorým priznal žalobcovi nárok na zaplatenie pohľadávky z Faktúry č. 1 spolu s jej príslušenstvom, uvedený platobný rozkaz ešte nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Kým bude žalobca môcť podať návrh na vykonanie exekúcie, tak žalovaný už nebude disponovať finančnými prostriedkami a ani nehnuteľnosťami - Bytmi, ktoré má v úmysle ihneď po ich dokončení predať tretím osobám.
4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. b), c), d) C.s.p.
5. Z listín založených v spise mal súd prvej inštancie za osvedčenú existenciu zmluvného vzťahu medzi stranami sporu založeného Zmluvou o dielo č. FM20201022, na základe ktorej sa žalobca zaviazal vykonať pre žalovaného ako objednávateľa dodávku a osadenie zárubní a montáž dverí, za podmienok dohodnutých v zmluve s tým, že žalobca bol oprávnený vystavovať jeden krát mesačne k poslednému dňu mesiaca dielčie faktúry s tým, že konečnú faktúru je oprávnený vystaviť v momente po dodaní a osadení polovičného počtu bezpečnostných dverí s doplnkami s tým, že druhá časť bezpečnostných dverí s doplnkami bude dodaná a osadená až po uhradení konečnej faktúry a všetkých doposiaľ vystavených faktúr. Žalovaný neuhradil dielčiu faktúru č. 1 a konečnú faktúru č. 2 v celkovej výške 55.548,- Eur. Okrem istiny je povinnosťou žalovaného zaplatiť aj dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne z dlžnej fakturovanej sumy odo dňa splatnosti faktúry až do jej zaplatenia. Faktúra č. 1 bola splatná 14.12.2020, faktúra č. 2 14.1.2021, žalovaný ich ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuhradil. Ohľadne nároku žalobcu na úhradu faktúry č. 1 je vedené upomínacie konanie pred Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. 30Up 115/2021, konajúci súd vydal dňa 17.2.2021 platobný rozkaz ktorý doposiaľ nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť.
6. Súd prvej inštancie poukázal na to, že existencia dlhu sama o sebe nemôže byť dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia (R20/1998). Existencia právneho vzťahu medzi stranami sporu alebo existencia nároku sama o sebe ešte nevytvára zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U povinného plniť môže byť takýmto dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, alebo ktoré inou podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Takéto ohrozenie však musí byť konkrétne a musí byť oprávneným účastníkom vždy osvedčené.
7. Súd prvej inštancie uviedol, že pri skúmaní obavy z budúceho zmarenia exekúcie súd musí vychádzať z konkrétnych skutkových okolností prejednávanej veci. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu akéhokoľvek konania žalovaného, z ktorého by bolo možné vyvodiť záver, že v budúcnosti dôjde k zmareniu prípadnej exekúcie. Žalobca nielenže nepreukázal, ale ani netvrdil, že žalovaný uskutočňuje nejaké konanie, smerujúce k tomu, aby sa zbavil svojho majetku, čo by malo za následok zmarenie budúcej exekúcie. Tvrdenia žalobcu uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú formulované veľmi všeobecne a nekonkrétne.
8. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil predpoklady na vydanie ním navrhovaného neodkladného opatrenia, pretože nepreukázal, že zo správania žalovaného možno vyvodiť okolnosti odôvodňujúce obavu, že by práva žalobcu mohli byť ohrozené práve z dôvodu správania sa žalovaného. Skutočnosť, že žalovaný doposiaľ neuhradil faktúru č. 1 a faktúru č. 2 v lehote ich splatnosti bez osvedčenia existencie takého konania žalovaného, ktoré by vzbudzovalo obavu, že by exekúcia bola ohrozená nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia a preto súd návrh žalobcu zamietol.
9. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP.
10. Proti tomuto uzneseniu vo výroku I. a III. podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní zrekapituloval skutkový stav a odvolanie odôvodnil § 365 ods. 1 písm. b/ a f/ CSP.
11. Žalobca má za to, že vo svojom návrhu riadne označil a osvedčil skutočnosti dostatočne odôvodňujúce potrebu dočasne upraviť pomery, ako aj skutočnosti nasvedčujúce ohrozeniu exekúcie žalobcu. Žalobca predovšetkým poukázal na skutočnosť existencie dôvodnej obavy reálne hroziacej škody žalobcu, resp. jej rozširovania, nakoľko hrozí, že žalovaný sa pokúsi dvere a zárubne previesť spolu s bytmi dobromyseľným nadobúdateľom, čím by sa výrazne sťažilo domáhanie sa jeho práv. Uvedená skutočnosť predaja dverí a zárubní, ktoré sú do dnešného dňa vo vlastníctve žalobcu nielenže reálne hrozí, ale k uskutočňovaniu predaja bytov spolu s bezpečnostnými dverami a zárubňami zo strany žalovaného už dochádza. Uvedenú skutočnosť žalobca preukazuje ponukou bytu zverejnenou na realitnom portáli www.reality.sk, kde jednoznačne ponúkajú na predaj byty žalovaného aj spolu s bezpečnostnými dverami. Tiež žalobca preukazuje dôvodnú obavu reálnej hrozby škody nielen ponukou predaja jednotlivých bytov vo vlastníctve žalovaného aj spolu s bezpečnostnými dverami, ale aj skutočnosťou, ktorú deklaruje na svojich webových stránkach aj samotný žalovaný, a to, skutočnosťou, že viac ako 50% bytov je už rezervovaných a už sú k nim uzavreté zmluvy. Podľa priloženého printscreenu zo stránky žalovaného sú byty zvýraznené červenou farbou už nedostupné (predané). K predaju bytov dochádza zo strany žalovaného postupne, t.j. stav viac ako 50% predaných bytov bolo zo strany žalobcu možné zdokumentovať až teraz. Byty sú ponúkané na predaj, napr. na webovej stránke <https://crmalacky.sk/ponuka-bytov/, takže hrozba, že žalovaný dvere a zárubne prevedie spolu s bytmi dobromyseľným nadobúdateľom, čím by sa výrazne sťažilo domáhanie sa jeho práv, je bezprostredná a majetok žalobcu je už žalovaným rozpredávaný, čo žalovaný na svojich stránkach deklaruje> označením bytov za predané.
12. Ďalej poukázal na to, že riadne označil a osvedčil skutočnosti dostatočne odôvodňujúce potrebu dočasne upraviť pomery, ako aj skutočnosti nasvedčujúce ohrozenie exekúcie žalobcu, (i) žalovaný neplní bez rozporovania faktúr žalobcovi, nakoľko je platobne neschopný, (ii) žalovaný odmieta reagovať na výzvy žalobcu, (iii) žalovaný zaťažuje byty nachádzajúce v stavbe, v ktorých sú namontované bezpečnostné dvere a zárubne, (iv) žalovaný je v rozpore so zmluvou o dielo, ako aj v rozpore s ustanoveniami Obchodného zákonníka nesúčinný, (v) žalovaný už začal s predajom majetku žalobcu.
13. Uviedol, že súd prvej inštancie síce rozhodol o zamietnutí nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým žalobca žiadal nariadiť neodkladné opatrenie z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov tým, že by súd zakázal žalovanému užívať, previesť, prenajať, založiť či zaťažiť inými právami dvere značky ADLO radu Economy, nachádzajúcich sa v stavbe žalovaného, ktoré sú do dnešného dňa vo vlastníctve žalobcu, avšak toto svoje rozhodnutie žiadnym spôsobom neodôvodnil. Všeobecné odôvodnenie zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa týkalo iba jednej časti v návrhu uvedených dôvodov na nariadenie neodkladného opatrenia, a to obavy, že exekúcia bude ohrozená. Potrebou bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne nezaoberal a nezdôvodnil, prečo v tejto časti zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa žalobcu je napadnuté uznesenie prísne formalistické a v rozpore so zákonom.
14. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie vyhovie.
15. Žalovaný sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj odvolaniu žalobcu vyjadril písomným podaním zo dňa 30.06.2021. Zdôraznil, že právny základ nároku žalobcu nepostačuje na vydanie neodkladného opatrenia.
16. Žalovaný poukazuje na to, že námietka žalobcu, resp. obava reálne hroziacej škody nie je ničím podložená. Ak aj dôjde v krátkom čase k prevodu vlastníctva bytov v developerskom projekte žalovaného, takýto prevod nemôže mať žiaden vplyv na prípadné pohľadávky žalobcu voči žalovanému na základe predmetných faktúr. Tvrdenie žalobcu, že v čase, kedy bude môcť žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie, žalovaný už nebude disponovať finančnými prostriedkami, pokladá za účelové. Nesúhlasí s tvrdením o údajnom predpoklade platobnej neschopnosti žalovaného z dôvodu nezaplatenia faktúr. Dôvodom nezaplatenia nie je platobná neschopnosť, ale namietanie riadneho
dodania fakturovaných služieb. Nesúhlasí ani s tvrdením, že financovanie výstavby a dokončenia bytov nebankovými subjektmi reálne znižuje mieru transparentnosti financovania. Financovanie výstavby nebankovými subjektmi je v plnej miere zákonné a na trhu s nehnuteľnosťami pomerne bežné.
17. S poukazom na vyššie uvedené argumenty má žalovaný za to, že žalobca dostatočne neosvedčil, že existujú konkrétne a vážne dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia.
18. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca písomným podaním zo dňa 30.07.2021. Uviedol, že dodával dielo riadne, až kým samotný žalovaný svojim konaním nezamedzil žalobcovi plniť svoje záväzky zo zmluvy. Tvrdenia žalovaného považuje za účelové, v snahe oddialiť právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia a teda oddialenie exekučného konania. Nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žalobca žiadal zákaz nakladania žalovaného s dverami a zárubňami, by bezodkladne upravilo pomery a zabezpečilo výkon budúcej exekúcie ako aj možný výkon vlastníckeho práva žalobcom. Existuje reálna obava, že kým bude žalobca môcť podať návrh na vykonanie exekúcie, tak žalovaný už nebude disponovať finančnými prostriedkami ani nehnuteľnosťami - predmetnými bytmi, ktoré má v úmysle predať. Žalobca zdôrazňuje, že byty sú predmetom zálohu voči záložným veriteľom. Navyše uvádza, že je možné predpokladať aj platobnú neschopnosť žalovaného. Žalobca má za to, že ním tvrdené skutočnosti ako aj konanie žalovaného, ktoré preukazuje žalobca aj dôkazmi získanými priamo zo stránky žalovaného (t.j. informácia o predaji viac ako 50% bytov k dnešnému dňu) a z katastra nehnuteľností, dostatočne preukazujú obavu žalobcu z budúcej exekúcie.
19. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a odvolaním žalobcu dospel k záveru, že odvolanie proti uzneseniu nie je dôvodné.
20. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
21. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
22. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
23. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
24. Z citovaných ustanovení vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, či navrhovaným opatrením, pokiaľ má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Samotné dokazovanie má v konaní o návrhu neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať zákonom požadované náležitosti, t.j. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom právnom vzťahu.
25. Odvolací súd je toho názoru, že žalobca (navrhovateľ návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) predovšetkým neosvedčil rozhodujúce skutočnosti pre nariadenie neodkladného opatrenia, neboli teda splnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, jeho návrh musí byť z objektívneho hľadiska presvedčivý. V tomto prípade žalobca tvrdí, že osvedčil skutočnosti odôvodňujúce potrebu dočasne upraviť pomery ako aj skutočnosti nasvedčujúce ohrozeniu exekúcie. Uvedené vyvodzuje zo skutočnosti, že žalovaný nesplnil svoj záväzok z dôvodu platobnej neschopnosti, žalovaný zaťažuje byty, v ktorých sú zárubne a dvere namontované a začína s predajom a je nesúčinný.
26. Odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru, podľa ktorej samotný dlh bez ďalšieho nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa odvolacieho súdu judikát R 20/1998 v znení: „Samotný dlh nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery“, je aplikovateľný na posudzovanú vec, keďže aj podľa Civilného sporového poriadku musí žalobca obavu z ohrozenia exekúcie osvedčiť. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie.
27. Odvolací súd má - rovnako ako súd prvej inštancie - za to, že zo strany žalobcu v danom prípade nebol osvedčený objektívny stav ohrozenia budúcej exekúcie, nakoľko nebolo preukázané, že žalovaná strana sporu ako nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k jej úplnému zmareniu a ani k jej výraznému sťaženiu. Žalobca vidí ohrozenie exekúcie v tom, že žalovaný rozpredáva byty. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že predmetná námietka žalobcu nie je spôsobilá preukázať opodstatnenosť ním uvádzanej obavy z ohrozenia exekúcie, nakoľko práve skutočnosť, že by žalovaná strana sporu odpredávala nehnuteľnosti v zmysle inzercie, resp. má v úmysle ich predávať, bude mať za následok, že dôjde k transformácii majetku žalovaného nahradením vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam vlastníctvom finančných prostriedkov - a to za opodstatneného predpokladu primeranej miery zisku, čo je v danom prípade možné vyhodnotiť práve na prospech žalobcu. Žalovaný teda predajom bytov získa finančné prostriedky a tieto úkony nemožno vyhodnotiť ako úkony smerujúce k sťaženiu budúcej exekúcie.
28. Odvolací súd nesúhlasí ani s názorom žalobcu, že nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné aj z dôvodu úpravy pomerov medzi stranami a teda predchádzaniu škody na strane žalobcu. Žalobca si nárokuje voči žalovanému zaplatenie ceny za dielo, pričom na jeho pohľadávku nemá žiaden vplyv prevod bytov, jeho pohľadávka voči žalovanému bude existovať aj napriek prevodu vlastníctva. Ako už bolo uvedené, predaj bytov predstavuje zmenu štruktúry majetku žalovaného, neznamená to, že sa zbavuje majetku s cieľom poškodiť žalobcu.
29. Odvolací súd záverom dodáva, že skutočnosť, že žalobca sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, sama o sebe nepostačuje na prijatie ním tvrdeného záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nesleduje účel základného práva na súdnu ochranu. To, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalobcu, nemožno považovať za porušenie práva v zmysle čl. 46 Ústavy SR, nakoľko pod právo na spravodlivý proces nemožno subsumovať právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi závermi, navrhovaním a hodnotením dôkazov a ani právo na to, aby bola sporová strana pred všeobecným súdom úspešná, na čo poukazuje aj stabilná rozhodovacia činnosť ÚS SR (napr. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).
30. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že neboli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a preto napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
31. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP podľa zásady úspechu v konaní. Keďže v odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, odvolací súd mu priznal náhradu odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 os, 2 CSP).
32. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).