Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37P-202-2019.pdf
PDF · 101.38 KB
Case nature
Area
Subarea
37P/202/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Cvengovou, v právnej veci starostlivosti o maloletého G. G., T.. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpeného v konaní opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa matky J. Y., T.. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. XXX, Ž., U.. Č.. I. H. XX, H. H., zast. JUDr. Luciou Fabriciusovou, advokátkou so sídlom J. A. Komenského 18B, Banská Bystrica a otca S. G., T.. XX. XX. XXXX, U. H. B., B. XX, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd maloletého G. G., T.. XX. XX. XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého G. G., T.. XX. XX. XXXX výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 01. 08. 2021.
Súd styk otca s maloletým G. G., T.. XX. XX. XXXX zakazuje.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletého dieťaťa sa podaným návrhom na tunajšom súde dňa 04. 09. 2019, doplneným v priebehu konania, domáhala vo veci samej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému tak, že súd zverí maloletého do jej osobnej starostlivosti, otcovi určí povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené maloleté dieťa a zakáže styk otca s maloletým. V návrhu okrem iného žiadala i uložiť otcovi maloletého zákaz vstupovať do bytu v jej vlastníctve nachádzajúceho sa v Banskej Bystrici, na ulici Mateja Bela 11, byt č. 13, na 3. poschodí, vedenom na Okresnom úrade Banská Bystrica, katastrálny odbor, na LV č. XXXX, pre katastrálne územie Sásová, na parc. č. CKN XXXX ako bytovka pod súp. č. XXXX; písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostrediami ju úplne kontaktovať a priblížiť sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 20 m.
2. Uznesením sp. zn. 37P/202/2019-257 zo dňa 02. 08. 2021 súd vylúčil návrh matky v časti uloženia zákazu otcovi vstupovať do jej bytu, ako aj písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami ju úplne kontaktovať a priblížiť sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 20 m, na samostatné konanie, ktoré je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 20C/50/2021.
3. Otec v písomnom vyjadrení súhlasil s návrhom.
4. Opatrovník súdu odporučil vyhovieť návrhu matky, zveriť maloletého do jej osobnej starostlivosti a zakázať styk maloletého s otcom.
5. V podaní doručenom súdu dňa 13. 10. 2020 opatrovník navrhol v konaní nariadiť znalecké dokazovanie, keďže otec prejavil záujem o stretávanie s maloletým a dieťa má právo udržiavať kontakt s otcom. S nariadením znaleckého dokazovania súhlasili aj obaja rodičia.
6. Uznesením sp. zn. 37P/202/2019-129 zo dňa 21. 01. 2021 súd nariadil znalecké dokazovanie z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, pričom v priebehu znaleckého bol pribratý i konzultant z odboru psychiatria. Znaleckým dokazovaním bola u otca zistená prítomnosť duševnej poruchy - psychózy z okruhu schizofrénií, pričom takto zistená neliečená duševná porucha môže ovplyvniť zdravý psychický a fyzický vývoj maloletého a ohroziť jeho bezpečnosť, nakoľko správanie otca môže byť nepredvídateľné, vysoko rizikové. Pravidelná liečba otca by mala byť podmienkou, aby sa otec mohol stretávať s maloletým. Je nevyhnutné, aby kontakt prebiehal len v prípade realizácie dlhodobej psychiatrickej liečby u dieťaťa. Znalkyňa odporučila v prípade otcovej liečby na psychiatrii stretávanie otca s maloletým každý druhý víkend (prvé mesiace za prítomnosti príbuzných) a jedno popoludnie v týždni.
7. Na pojednávaní dňa 04. 08. 2021 ustanovená znalkyňa doplnila, že by bolo vhodné, aby otec pred kontaktom s maloletým absolvoval aspoň 2-3 ambulantné kontroly. Ďalej by bolo vhodné, aby pri prvých stretnutiach (2-3 mesiace) bol prítomný pri styku otca s dieťaťom niekto z príbuzných (nie matka), ku ktorému má maloletý dôveru. Keď prebehne pár stretnutí a maloletý sa presvedčí, že vzťah funguje, môže styk prebiehať bez prítomnosti príbuzných. Znalkyňa odporučila zakázať akýkoľvek kontakt otca s maloletým, teda aj telefonický a písomný kontakt.
8. Na pojednávaniach matka zotrvala na svojom návrhu. Okrem iného uviedla, že s otcom nikdy nežili v spoločnej domácnosti. Žije s maloletým v byte v jej osobnom vlastníctve. Mesačné náklady sú zhruba 150,- € mesačne (poplatky za bývanie, energie, internet), na stravu minie 200,- € mesačne. Maloletý má 11 rokov, od septembra bude žiakom 6. ročníka základnej školy. Za školské pomôcky matka platila 50,- € mesačne, za stravu v škole 10,- € mesačne. Maloletý chodí na futbal, kde sa platí 20,- € mesačne a za plávanie 20,- mesačne. Podotkla, že otec jej pred 6 rokmi poskytol sumu 50.000,- €, z tejto sumy hradí poplatky a výdavky na maloletého, zostatok je suma okolo 25.000,- €. Maloletý je zdravý, vedený je u zubára, psychológa, pravidelne neužíva žiadne lieky. Jej príjem bol do marca 2021 vo výške 250,- € mesačne, vrátane odmien potom 600-700,- € mesačne. Od marca 2021 je vedená ako uchádzač o zamestnanie, dostáva SOS dotáciu vo výške 300,- € mesačne a poberá rodinné prídavky. V práci by mala opätovne pokračovať od septembra 2021. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.
9. Otec na pojednávaniach potvrdil, že s matkou nežili nikdy v spoločnej domácnosti. Výhrady k jej starostlivosti o maloletého nemal žiadne. Uviedol, že žije v rozostavanom dome, ktorý si stavia, kúpil pozemok aj ďalšiu nehnuteľnosť. Nemá žiadne mesačné poplatky za bývanie, na stravu, jedlo si dopestuje, dochová. Do 31. 12. 2020 bol zamestnaný, príjem mal 560,- € mesačne. V súčasnosti príjem nemá žiadny, žije z úspor. Je vlastníkom osobného motorového vozidla, ktoré si kúpil za 15.000,- €. Potvrdil, že dal matke sumu 50.000,- € na výživu maloletého do jeho 18 rokov veku. Má ďalšie dve vyživovacie povinnosti, na mal. U. a na plnoletého S., spolu v sume 400,- € mesačne.
10. Opatrovník na pojednávaní zotrval na svojom vyjadrení, odporučil súdu zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky, otcovi určiť minimálne výživné a zakázať styk otca s maloletým po dobu liečby otca.
11. Z registra tunajšieho súdu bolo zistené, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 32P/178/2019-42 zo dňa 05. 08. 2019, vykonateľným dňa 05. 08. 2019 a právoplatným dňa 29. 08. 2019 súd dočasne odovzdal maloletého do starostlivosti matky a dočasne zakázal styk maloletého s otcom. Vo zvyšku návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zmietol a matke uložil povinnosť podať na súd návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému. Uznesením sp. zn. 16C/44/2019-33 zo dňa 02. 08. 2019, vykonateľným dňa 18. 09. 2019 a právoplatným dňa 18. 09. 2019 súd zakázal odporcovi (otcovi maloletého dieťaťa), aby vstupoval do bytu vo vlastníctve navrhovateľky (matky maloletého dieťaťa), zakázal mu kontaktovať matku aj maloletého písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami, zakázal mu priblížiť sa k maloletému aj matke na vzdialenosť menšiu ako 20 m a uložil matke podať návrh vo veci samej. Zároveň určil trvanie
neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia vo veci samej. Okresný súd Banská Bystrica trestným rozkazom sp. zn. 6T/28/2021 zo dňa 17. 05. 2021, právoplatným 29. 05. 2021, uznal otca maloletého dieťaťa za vinného zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia v zmysle § 348 ods. 1 písm. i) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov s podmienečným odkladom na 1 rok.
12. Z oznámenia ÚPSVaR Žilina vyplýva, že matka maloletého bola od 01. 03. 2021 do 30. 06. 2021 poberateľkou SOS dotácie vo výške 300,- € mesačne, poberá aj rodinné prídavky vo výške 25,50 € mesačne. Od 01. 03. 2021 je v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Otec nie je poberateľom štátnych sociálnych dávok ani dávok pomoci v hmotnej núdzi, nie je vedný v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
13. Lustráciou Sociálne poisťovne Žilina bolo zistené, že matka ani otec nepoberajú dávku vyplácané sociálnou poisťovňou.
14. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
15. Podľa § 24 ods. 1, 2, 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
16. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
18. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.
19. Z vykonaného dokazovania v danej veci má súd preukázané, že maloletý pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov. Rodičia nikdy nežili v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, spoločne nezabezpečujú výchovu, výživu ich maloletého dieťaťa. Od narodenia osobnú starostlivosť o maloletého v prevažnej miere zabezpečuje matka, otec žiadnym spôsobom nespochybňoval
starostlivosť matky o maloletého, nemal voči starostlivosti matky o maloletého žiadne výhrady a súhlasil so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky. Sociálnym šetrením neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloletého. Matka má pre výchovu maloletého vytvorené vhodné sociálne i bytové podmienky. Na základe uvedeného súd vyhovel návrhu matky a maloletého a maloletého zveril do jej osobnej starostlivosti. Zákon o rodine v ustanovení § 28 stanovuje, že obaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach. V danom prípade však vzhľadom na vyjadrenie znalkyne, že otec nie je schopný z dôvodu jeho duševného ochorenia posúdiť následky svojho konania, súd aj v tomto smere obmedzil otca na jeho rodičovských právach a povinnostiach a oprávnenie zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok určil len matke.
20. Keďže súd maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky, následne sa zaoberal otázkou určenia výživného otcovi na maloletého súdnym rozhodnutím. Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičov, v danom prípade otcovi, súd vychádzal z kritérií § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, a to z veku, odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ako aj z možností, schopností, majetkových pomerov otca. V danom prípade bolo preukázané zo súhlasného vyjadrenia rodičov, že otec poskytol matke jednorázovo pred šiestimi rokmi sumu 50.000,- € na výživu maloletého, z ktorého matka hradí výdavky na odôvodnené potreby maloletého. Zákon o rodine nepozná možnosť zaplatenia výživného na maloleté dieťa jednorázovo, súd však na poskytnutie uvedenej sumy otcom matke na výživu maloletého prihliadol, matka ani nežiadala voči otcovi určiť výživné vo vyššej miere, požadovala vzhľadom na otcom poskytnutú sumu len minimálne zákonom stanovené povinné výživné, s čím súhlasil aj opatrovník maloletého. Súd mal preukázané, že v súčasnosti sú obaja rodičia nezamestnaní, otec nemá žiadne príjmy, žije z úspor, matke poberá len SOS dotáciu a rodinné prídavky na maloletého. Matka nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť na maloleté dieťa, otec má ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Obaja rodičia sú vlastníkmi nehnuteľností. Pri určení výšky výživného súd zohľadnil otcom poskytnutú jednorázovú sumu matke na výživu maloletého, prihliadol na súčasné pomery otca, jeho schopnosti a možnosti, na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a otcovi určil povinnosť prispievať na výživu maloletého minimálnym zákonnom stanoveným výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na maloletého nezaopatrené dieťa. Počiatok plnenia vyživovacej povinnosti súd určil odo dňa 01. 08. 2021.
21. Právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti. Priestor na realizáciu týchto rodičovských práv a povinností a na výchovné pôsobenie na dieťa má rodič práve v čase styku s dieťaťom. Právu styku rodiča s dieťaťom korešponduje právo dieťaťa poznať svojich rodič a právo na ich starostlivosť, ako aj právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných vzťahov. Výnimkou zo všetkých pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je prípad, keď záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasné stretávanie s jedným rodičom obmedzené alebo úplne zakázané. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa. Jediným kritériom pre vyslovenie obmedzenia alebo zákazu styku je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa. Zákaz styku ako najzávažnejší zásah do práva na rodinný život môže súd nariadiť len vtedy, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku. Pri rozhodovaní o úprave styku v danej veci súd vychádzal predovšetkým zo záverov znaleckého dokazovania, ktorým bola u otca zistená duševná porucha z okruhu schizofrénie s tým, že v prípade neliečenia takto zisteného zdravotného stavu bolo odporučené zakázať styk otca s maloletým. S prihliadnutím na vyjadrenie znalkyne súd zakázal akýkoľvek styk otca s maloletým (teda osobný, písomný, telefonický, mailom, či prostredníctvom aplikácií, videohovorov), nakoľko otcov zhoršený zdravotný stav je akútny, otcove konanie môže byť bez liečby nepredvídateľné, vysoko rizikové a ohrozujúce bezpečnosť a zdravý psychický i fyzický vývin maloletého dieťaťa, čo mal súd preukázané už v čase vydania neodkladných opatrení. Znalkyňa odporučila akúkoľvek formu kontaktu otca s maloletým umožniť až po absolvovaní adekvátnej liečby, po zistení motivácie otca k liečbe, čiastočných výsledkov liečby, kedy bude možné nastaviť v záujem maloletého režim stretávania sa s otcom aj to spočiatku za prítomnosti tretých osôb. Súd pri rozhodovaní prihliadol aj na vyjadrenie otca, ktorý súhlasil so zákazom styku, so závermi znaleckého posudku, vyhľadal už sám psychiatrickú ambulantnú pomoc a dohodol si v septembri 2021 prvé stretnutie, čo mal súd preukázané aj súdom kontaktovaným psychiatrom, ktorého otec uviedol. Súd poznamenáva, že v tomto smere súd prihliadol na najlepší záujem maloletého dieťaťa, uvedomujúc si, že zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom je najvýraznejším zásahom do rodičovských práv a povinností. V najlepšom záujem maloletého, zohľadňujúc v prvom rade jeho bezpečnosť a zdravý vývin, je, aby kontakt otca s maloletým sa realizoval, až keď súd bude mať preukázané, že sa otec podrobuje liečbe, táto liečba prináša výsledky, má pozitívne účinky a bude potvrdené, že osobnosť
otca a jeho správanie nebude ohrozovať maloletého. V súčasnosti, v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie, súd nemal preukázané, že by bolo možné vzhľadom na aktuálny akútny pretrvávajúci zdravotný stav otca upraviť nejaký druh kontaktu s maloletým.
22. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Iné dôvody pre rozhodnutie o trovách konania súd nezistil. Účastníci konania si znášajú trovy, ktoré im v konaní vznikli sami (súdne poplatky, trovy právneho zastúpenia). Súd neprihliadol na dôvody matky, na základe ktorých žiadala, aby súd v zmysle § 55 CMP uložil povinnosť otcovi uhradiť jej trovy konania, nakoľko súd nemal preukázané žiadne osobitné dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd v tomto smere poukazuje, že v danom prípade ide o konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa, v ktorom upravuje rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu za situácie, kedy rodičia spolu nežijú, nevychovávajú spolu dieťaťa a spolu nezabezpečujú jeho potreby. Dočasný zákaz styku uložený súdom otcovi neodkladným opatrením a v súčasnosti i rozhodnutím vo veci samej z dôvodu otcovho zhoršeného zdravotného (psychického) stavu súd nepovažoval za dôvod, pre ktorý by uložil otcovi povinnosť nahradiť trovy konania matke.
23. Po vyhlásení rozhodnutia, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku sa účastníci konania vzdali práva podať odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1 v spojení s § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 376 CMP).
Nakoľko sa účastníci konania vzdali práva podať odvolanie voči vynesenému rozhodnutiu, rozsudok, nadobudne právoplatnosť dňom doručenia poslednému z nich. Prípadné podanie odvolania zo strany účastníkov konania bude preto právne neúčinné.