Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_74S-5-2020.pdf
PDF · 200.5 KB
Case nature
Area
Subarea
74S/5/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členiek senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej právnej veci žalobcu LEGATOs Recovery, k.s., Mierová 650/56, 821 05 Bratislava, so sídlom kancelárie Bardejovské kúpele 30, 086 31 Bardejov, IČO: 47 256 184, správca konkurznej podstaty ST OMEGA, s.r.o., Nám. gen. Štefánika 3, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 31 702 791 proti žalovanému Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 100827618/2020 zo dňa 29. apríla 2020 takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1.Správca dane Daňový úrad Banská Bystrica vykonal u daňového subjektu ST OMEGA s.r.o. v konkurze daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január a február 2010, apríl až december 2010, január, február, jún 2011 a apríl 2012. Protokol z daňovej kontroly vyhotovený dňa 30.5.2017 bol žalobcovi doručený spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole dňa 5.6.2017. Na základe žiadosti žalobcu mu bola predĺžená lehota na vyjadrenie sa zisteniam uvedeným v protokole. Vo vyrubovacom konaní správca dane vydal rozhodnutie 15.8.2017, ktoré bolo zrušené rozhodnutím žalovaného zo dňa 23.3.2018. Následne správca dane prerokoval so žalobcom jeho pripomienky zo dňa 4.8.2017 a to dňa 11.5.2018 a umožnil mu predložiť ďalšie doklady. Následného prerokovania pripomienok sa žalobca nezúčastnil.
Prvostupňové administratívne rozhodnutie 2. Správca dane Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej len správca dane) rozhodnutím č. 100012466/2020 zo dňa 2.1.2020 spoločnosti ST OMEGA s.r.o. v konkurze zastúpenej správcom LEGATOs Recovery k.s. Bardejovské kúpele 30, Bardejov určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 116 250,26 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2012. Znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie apríl 2012 zo sumy 156 447,31 Eur na sumu 40 197,05 Eur. Nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní doručenom 16.5.2012 156 447,31 Eur; nadmerný odpočet priznaný správcom dane vo vyrubovacom konaní 40 197,05 Eur; rozdiel v sume nadmerného odpočtu 116 250,26 Eur. Zároveň rozhodol o tom, že rozdiel nadmerného odpočtu v sume 116 250,26 Eur za zdaňovacie obdobie apríl 2012 je splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na účet správcu dane. 3. Správca dane v odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia uviedol, ako sa vysporiadal s námietkami žalobcu voči protokolu z daňovej kontroly Správca dane rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca nepredložil žiadne doklady o úhrade, žiadne zmluvy a ani doklady o preprave tovaru vykonanej
dopravcom a ani žiadne účtovníctvo. Nepredložil žiadne obchodné zmluvy, v ktorých by sa konatelia zaviazali, že tovar vyvezú za hranice SR. Uvedenie dopravcu na medzinárodnom prepravnom CMR (väčšinou je to iba pečiatka bez bližšieho určenia, kto tovar v skutočnosti prevzal) nedeklaruje, že tovar bude vyvezený mimo územia SR. To, že za prepravu zodpovedajú jednotliví vodiči (na vážnych lístkoch boli uvedené ich mená bez bližšej identifikácie) je nepostačujúce. Faktúra a CMR sú doklady, ktorými, ale nie na základe ktorých, platiteľ preukazuje svoje právo uplatniť oslobodenie od dane. V prvom rade musí tovar opustiť územie SR, t. j. musí dôjsť k naplneniu materiálnej podstaty veci. Túto skutočnosť platiteľ dane hodnoverným spôsobom nepreukázal. Nepredložil doklady a to ani vtedy, keď sa správca dane dostavil do sídla spoločnosti ST OMEGA s.r.o., v tom čase v reštrukturalizácii. Na základe poskytnutých informácií, že doklady sa nachádzajú na polícii, správca dane požiadal Prezídium PZ, NAKA Košice o nahliadnutie do účtovných dokladov a vyhotovenie ich fotokópií. Správca dane vychádzal pri výkone daňovej kontroly z prvotných dokladov, ktoré mu boli dané k dispozícii pri nazretí do vyšetrovacieho spisu NAKA Košice, z ktorých si vyhotovil fotokópie. Správca dane v odôvodnení uviedol, že za účelom získania objektívnej pravdy vykonal aj ďalšie šetrenia žiadosťami o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej MVI) Maďarskej daňovej správe, predmetom ktorých bolo preverovanie dodávok tovaru, t. j. či odberateľ deklaroval, že nakúpil tovar od platiteľa a zároveň preveroval aj prepravu tovaru, ktorá je jednou zo základných podmienok oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do štátov EÚ. Preprava tovaru bola preverovaná žiadosťami v rámci MVI, zahraničnej daňovej správe a tiež výzvou Národnej diaľničnej spoločnosti a. s. na oznámenie údajov o evidencii motorových vozidiel z elektronického mýtneho systému a informácie o časovom období, kedy boli predmetné motorové vozidlá zaevidované v elektronickom mýtnom systéme - informácie o ich pohybe na území SR cez mýtny systém. Správca dane zdôraznil, že jeho úlohou nebolo preukazovať existenciu daňovej transakcie, ale overovať, či daňový subjekt ju preukázal a deklaroval správne. 4. Správca dane ďalej rozhodnutie odôvodnil tým, že bolo spochybnené to, že dodanie tovarov deklarované daňovým subjektom, ktoré podlieha režimu oslobodenia od dane splnilo základnú podmienku oslobodenia od dane a to, že tovar bol prepravený z tuzemska do iného členského štátu, poprípade nebolo preukázané, kto je odberateľom tovaru a či bol tento odberateľ identifikovaný pre daň v inom členskom štáte. 5. Žalobca vo vyrubovacom konaní predložil doklady na dodávku spoločnosti Arany Holding Kft. a MARKUS EUROKAMION Kft., ktoré boli správcom dane sčasti zohľadnené. 6. Správca dane ďalej rozhodnutie odôvodnil tým, že daňový subjekt za predmetné zdaňovacie obdobie v daňovom priznaní uviedol výšku dodania tovaru s oslobodením od dane v celkovej sume 904 500,74 Eur. Uplatnil si oslobodené dodanie od dane k tovaru do Maďarskej republiky spoločnosti Arany Holding Kft. z dvoch faktúr bez CMR dokladu. Išlo o predaj tovaru repka a slnečnica. Z odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií správca dane zistil, že konateľ odberateľa Asztalos István poprel obchodovanie so žalobcom a nadobudnutie tovaru od tejto spoločnosti. Žalobca nemal žiadne dôkazy o vykonaní prepravy tovaru z tuzemska do Maďarska, a teda žiadne dôkazy o tom, že bola splnená základná podmienka priznania oslobodenia od DPH v zmysle § 43 zákona č. 222/2004 Z. z.. Maďarská daňová správa nepotvrdila dodanie tovaru tejto spoločnosti a pri faktúrach neboli predložené CMR ani doklady, ktoré by deklarovali, že tovar opustil územie Slovenska. Pre nesplnenie podmienok oslobodenia od dane správca dane znížil oslobodenie vo výške 64 935,24 Eur. Správca dane ďalej rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca si v predmetom zdaňovacom období uplatnil oslobodené dodanie tovaru do Maďarskej republiky spoločnosti MARKUS EUROKAMION Kft. z faktúr, ktoré boli bez CMR a na ktorých boli uvedené evidenčné čísla motorových vozidiel. Preverovaním na strane odberateľa prostredníctvom MVI žiadosťami o spoluprácu Maďarskej daňovej správe správca dane zistil, že táto spoločnosť mala v predmete činnosti hlavnú činnosť prepravu, pričom za predmetné zdaňovacie obdobie nepodala. DPH priznania a súhrnné výkazy. Bola registrovaná na virtuálnom sídle, kde nevykonávala podnikateľskú činnosť. Na registrovanom bankovom účte tejto spoločnosti neboli vykonané žiadne transakcie. Spoločnosť nevlastnila žiadne motorové vozidlá, išlo o špedičnú firmu. Pri faktúrach sa nenachádzali medzinárodné prepravné listy, na ktorých by bol uvedený dopravca s výnimkou jednej z tých faktúr. Maďarská daňová správa nepotvrdila dodanie tovaru spoločnosti MARKUS EUROKAMION Kft., k faktúram neboli pripojené prepravné listy ani faktúry za prepravu. Pri faktúre č. 20128039 správca dane vykonávajúci kontrolu mal k dispozícii prepravný doklad, kde však Maďarská daňová správa nepotvrdila prepravu tovaru motorovým vozidlom č. LRE433. Spoločnosť Eg- da prepravovala tovar na základe poverenia spoločnosti MARKUS EUROKAMION Kft. od spoločnosti ST OMEGA, avšak nie predmetným motorovým vozidlom. Uvedenými zisteniami nebolo preukázané, kto bol skutočným príjemcom tovaru, či táto osoba je identifikovaná na daň v inom členskom štáte. Pri faktúrach, kde neboli predložené prepravné listy alebo iné doklady deklarujúce prepravu, nebolo možné
zistiť akým spôsobom bol tovar prepravený mimo územia SR a tým nebola splnená ďalšia podmienka oslobodenia od dane vyplývajúca z § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z.. Neboli teda splnené podmienky oslobodenia od dane, preto bolo znížené oslobodenie od dane vo výške 288 116.-Eur. 7. Správca dane rozhodnutie ďalej odôvodnil tým, že daňový subjekt si uplatnil oslobodené dodanie tovaru do Maďarskej republiky pre spoločnosť LOG-ART MASTER Kft., pričom preprava mala byť vykonaná dopravcami JuSpeed Kft., Fesi Fars Trans Kft.. Predmetom predaja mal byť tovar repka. Správca dane vykonal preverovanie na strane odberateľa prostredníctvom žiadosti o MVI zaslanej Maďarskej daňovej správe, pričom z odpovedí bolo zistené, že išlo o spoločnosť, ktorá nevykonávala skutočnú podnikateľskú činnosť a z toho dôvodu neuskutočnila reálne IC nadobudnutia, bola preverovaná za prvý a druhý kvartál 2012, kontroly boli ukončené 9.4.2015 a bolo zistené, že ide o nekontaktnú spoločnosť, ktorá nemá zaevidované žiadne priestory a výsledkom zisťovania bolo zistené, že transakcie nákupu a predaja sú fiktívne a že maďarský daňový subjekt sa podieľal na karuselovom podvode a IC nadobudnutie od žalobcu bolo evidované iba v prvom kvartáli 2012. Pri motorových vozidlách ev. č. LTT490, LUX417, LUX418, ktoré boli uvedené na faktúrach zaslaných v rámci MVI Maďarská daňová správa uviedla, že ide motorové vozidlá prepravcu JuSpeed Kft., ktorý je v likvidácii a nákladné auto mal prenajaté, a preto nie je možné zistiť okolnosti prepravy. Toto platí aj pre motorové vozidlo ev. č. KKK487 prepravcu Fesi Fars Trans Kft.. Správca dane ďalej v odôvodnení rozhodnutia popísal pohyb motorových vozidiel uvedených pri jednotlivých faktúrach, ako boli zistené z odpovede na žiadosť o informácie z elektronického mýtneho systému, podľa ktorého sa vozidlá pohybovali len na území SR. Správca dane dokazovanie vyhodnotil tak, že nebolo potvrdené na strane odberateľa dodanie tovaru Maďarskou daňovou správou, nie je možné zistiť okolnosti prepravy motorovými vozidlami LTT49O, LUX417, LUX418, KKK457 a NDS v čase vykonania prepravy eviduje pohyb motorových vozidiel uvedených na faktúrach tak, ako sú uvedené v prehľade, pričom vo všetkých prípadoch bol elektronickým mýtnym systémom zaznamenaný pohyb motorovými vozidlami len na území Slovenskej republiky. Pri faktúre č. 20127033 nebol predložený doklad o preprave a ani zaznamenaný pohyb motorového vozidla na území SR. Týmito zisteniami nebolo preukázané, že tovar bol fyzicky prepravený do Maďarskej republiky, a teda neboli splnené podmienky od oslobodenia od dane, a preto správca dane znížil oslobodenie od dane vo výške 344 450.-Eur. Spolu vo výške 697 501.-Eur. Správca dane na záver odôvodnenia zosumarizoval jednotlivé faktúry s výpočtom základu a zvýšenia daňovej povinnosti o čiastku 116 250,26 Eur. Druhostupňové administratívne rozhodnutie 8. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 100827618/2020 zo dňa 29.4.2020 potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane. 9. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zistil skutkový stav zhodne so zisteniami správcu dane, ktoré v odôvodnení zopakoval. Ďalej konštatoval, že správca dane odstránil procesné chyby v súlade s predchádzajúcim zrušovacím rozhodnutím žalovaného. Žalovaný v odôvodnení uviedol, že správca dane vykonal u daňového subjektu ST OMEGA s.r.o. v reštrukturalizácii daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až február 2010, apríl až december 2010, január, február, jún 2011 a apríl 2012. Pri preverovaní opodstatnenosti uplatnenia oslobodenia od dane pri dodaní tovaru repka a slnečnica spoločnosti Arany Holding Kft. správca dane z odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií zistil, že Maďarská daňová správa nepotvrdila dodanie tovaru tejto spoločnosti. Jej konateľ vyhlásil, že nepozná spoločnosť ST OMEGA s.r.o. a nebola založená obchodná spolupráca s touto spoločnosťou a ani nadobudol tovar od tejto spoločnosti. Pri dvoch faktúrach neboli predložené CMR ani žiadne iné doklady, ktoré by preukazovali, že by bola vykonaná preprava tovaru z tuzemska do Maďarska, a teda že bola splnená základná podmienka priznania oslobodenia od DPH v zmysle § 43 zákona č. 222/2004 Z.z.. K námietkam žalobcu, že nevie, prečo prvostupňový orgán tvrdenia obchodného partnera o tom, že spoločnosť úpadcu nepozná, alebo že s ním nevykonával obchody, považuje za pravdivé a vyhlásenia konateľov žalobcu za nepravdivé a nepodložené, žalovaný uviedol, že toto nie je podstatné, pretože správca dane v rámci vyrubovacieho konania uznal daňovému subjektu po vyhodnotení dokladov predložených daňovým subjektom po predložení dokladov o preprave CMR oslobodené dodanie celkom vo výške 102 764,40 Eur. 10. Žalovaný ďalej v odôvodnení uviedol, že pri preverovaní uplatnenia oslobodenia od dane pri dodaní tovaru repka a slnečnica spoločnosti MARKUS EUROKAMION Kft. správca dane zistil, že na strane maďarského odberateľa Maďarská daňová správa nepotvrdila dodanie tovaru tomuto odberateľovi, ktorý nevykonával podnikateľskú činnosť na virtuálnom sídle a na registrovanom bankovom účte nemal uskutočňované žiadne transakcie a nevlastnil žiadne motorové vozidlá. Pri faktúrach sa nenachádzali medzinárodné prepravné listy, nebol uvedený dopravca ani žiadne iné doklady, ktoré by preukázali, že bola vykonaná preprava tovaru z tuzemska do Maďarska, a teda že bola splnená základná
podmienka oslobodenia od DPH v zmysle § 43 zákona č. 222/2004 Z. z.. Žalobca predložil 29.6.2018 doklady o preprave CMR k faktúre č. 20128039, na ktorých boli uvedení prepravcovia Szabados József (EVČ vozidla FLZ027) a Eg-da( EVČ. Vozidiel LFW199 a LRE433), avšak Maďarská daňová správa nepotvrdila prepravu tovaru motorovým vozidlom ev. č. LRE433, pretože spoločnosť Eg-da prepravovala od slovenského daňového subjektu na územie Maďarskej republiky na základe poverení na vykonanie prepravy od spoločnosti MARKUS EUROKAMION Kft., avšak nie predmetným motorovým vozidlom. Správca dane v rámci vyrubovacieho konania, ktoré vykonalo na základe predchádzajúceho zrušovacieho rozhodnutia žalovaného, uznal žalobcovi oslobodenie od dane v celkovej sume tovaru uvedeného na tejto faktúre vo výške 20 505,90 Eur. Správca dane preto neuznal pri tovare uvedenom na týchto faktúrach oslobodenie od dane len v sume 288 116.-Eur. 11. Žalovaný ďalej v súvislosti s preverovaním opodstatnenosti uplatnenia oslobodenia od dane pri dodaní tovaru repka spoločnosti LOG-ART MASTER Kft.. zopakoval zistenia správcu dane. K námietke daňového subjektu, že sa správca dane sa nevysporiadal s prepravným dokladom CMR k faktúre č. 20127033 z 12.4.2012 uviedol, že žalobca opodstatnene namietal, že správca dane označil tento doklad ako chýbajúci, pričom sa na CD nosiči nachádzal, avšak zároveň uviedol, že daňový subjekt na CD nosiči predložil veľký rozsah jednoznačne neidentifikovateľných dokladov a správca dane bol nútený priradiť k jednotlivým faktúram prepravné doklady, výdajky a vyhlásenia. V dôsledku toho bol správcom dane prehliadnutý. Nemožno však tomu pripisovať váhu, ktorá by mala vplyv na výšku vyrubenej dane, pretože ostatné zistené skutočnosti vyhodnotené jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach svedčia o tom, že ani táto časť tovaru z predmetnej faktúry nebola do iného členského štátu prepravená. Ide hlavne o zistenia týkajúce sa odberateľa tovaru, ďalej časové rozvrhnutie pri výkone prepravy, trvanie cesty na trase Zlaté Moravce - Nové Zámky (podľa plánovača na internete je 1:15 hod a podľa zaznamenaných údajov mýtnym systémom to bolo 3:30 hod a na trase Nové Zámky - hranica SR/MR 0:30 hod a podľa zaznamenaných údajov až 4 hodiny) ako aj skutočnosť, že ostatný tovar z predmetnej faktúry nebol prepravený do Maďarska, pretože mal byť prepravený vozidlami, ktoré neopustili územie Slovenskej republiky. 12. Žalovaný napadnuté rozhodnutie ďalej odôvodnil tým, že nebola opodstatnená námietka žalobcu, že dôkazy získané od prevádzkovateľa cestného mýtneho systému sú nezákonné, pretože ide o údaje osobnej povahy a že ide o irelevantný dôkaz, pretože daňový subjekt prepravu nezabezpečoval. Uviedol, že dôkazy obsahujúce údaje osobnej povahy už v princípe nemôžu byť nezákonným dôkazmi. Ak ide o údaje, ktoré by mali povahu osobných údajov, každý orgán, ktorý nimi disponuje, vie za akých okolností ich môže poskytovať. To, či dôkazy niečo preukazujú alebo nepreukazujú správca dane posudzuje spôsobom ich hodnotenia v zmysle zásady uvedenej v § 3 ods. 3 Daňového poriadku s tým, že aj tento dôkaz ako každý iný vo vzťahu k uplatnenému nároku daňového subjektu posudzuje osobitne a aj vo vzájomných súvislostiach. K námietke, že prevádzkovateľom systému elektronického mýta je spoločnosť SKYTOLL, a.s. a nie NDS žalovaný uviedol, že Národná diaľničná spoločnosť, a. s. vo svojej odpovedi na žiadosť správcu dane uviedla, že na základe jeho výzvy požiadala prevádzkovateľa systému elektronického výberu mýta o dodanie podkladov a informácii a kópiu odpovede diaľničnej spoločnosti ako správcovi mýta spoločnosťou SkyToll a. s. ako osobou poverenou správcom výberom mýta pripojila k odpovedi.. K námietke žalobcu., že od odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií nie sú dôkazmi, žalovaný uviedol, že námietka je neopodstatnená s poukazom na § 24 ods. 4 zák. č. 563/2009, podľa ktorého ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu o objasnenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. K námietke, že bol žalobca zaťažený absolútnym dôkazným bremenom žalovaný uviedol, že z § 43 zák. č. 222/2004 Z. z. vyplýva, že oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu tzv. intrakomunitárne dodanie tovaru, predávajúcim, alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Oslobodenie od dane môže platiteľ dane uplatniť vtedy, ak tovar bol dodaný osobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte (táto osoba nadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník), tovar bol fyzicky prepravený tuzemska do iného členského štátu a predaj bol uskutočnený za protihodnotu. Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 až 4 zák. č. 222/2004 Z. z. a zároveň je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a keď prepravu tovaru zabezpečoval odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa, alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, a keď prepravu zabezpečí dodávateľ, alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom, alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia (§ 43 ods. 5 písm. a) a c) zák. č. 222/2004 Z. z.). V súlade s tým správca dane preveroval, či daňový subjekt uplatnil oslobodenie od dane oprávnene a na základe získaných dôkazov dospel k záveru, že daňový subjekt nepreukázal splnenie
podmienok oslobodenia od dane. Správca dane síce mal k dispozícii faktúry, a v niektorých prípadoch aj prepravné doklady vyžadované zákonom, avšak tieto doklady sa vzhľadom na vykonané dôkazy ukázali ako nepravdivé. Preto tieto doklady nemožno považovať za relevantné dôkazy preukázania prepravy tovaru tak, ako je na nich uvedené a ako to vyžaduje § 43 ods. 5 zák. č. 222/2004 Z. z. a ani za dôkazy, že k dodaniu tovaru spojeného s prepravou tovaru došlo v zmluvnom vzťahu medzi žalobcom a maďarskými odberateľmi. Bolo by nedostatočné, aby správca dane pri preverovaní, či daňový subjekt splnil podmienky oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 až 5 zák. č. 222/2004 Z.z. opieral svoje zistenia len o predložené doklady a hodnotil by ich z pohľadu formálneho obsahu, a nezisťoval skutkový stavy, čiže nepreveroval ich skutočný obsah. Pri tomto preverovaní správca dane získal relevantné dôkazy vyvracajúce tvrdenia žalobcu. Podľa žalovaného správca dane vykonal dostatočné rozsiahle dokazovanie uvedenej veci, formou medzinárodnej výmeny informácií, preveroval dodanie tovaru do iného členského štátu u odberateľov v Maďarsku, preveroval uskutočnenie prepravy tovaru formou medzinárodnej zmeny informácii, ako aj u deklarovaných dopravcov a požiadal aj Národnú diaľničnú spoločnosť a. s. o detailný výpis mýtnych transakcií. Žalovaný poukázal na rozsudok ESD vo veci C-184/05 Twoch International BV bod 23, podľa ktorého, pokiaľ ide o podmienky, za ktorých sa uplatní oslobodenie dodávky tovaru v rámci spoločenstva v zmysle čl. 28a A a prvého odseku šiestej Smernice je potrebné zdôrazniť, že súdny dvor uviedol v bode 42 svojho už citovaného rozsudku Teleos ai, že na tento účel je potrené, aby právo nakladať s tovarom ako vlastník prešlo na nadobúdateľa, keď dodávateľ preukáže, že tovar bol odoslaný, alebo prepravený do iného členského štátu, a že v dôsledku tohto vývozu, alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Žalovaný ďalej uviedol, že v daňovom konaní pri dôkaznej povinnosti daňového subjektu platí prejednávacia zásada, nie vyhľadávacia. Správa dane nemusí z úradnej povinnosti vyhľadávať a zisťovať skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom k tomu, aby platiteľ mohol v konaní uplatniť nároky na zníženie daňovej povinnosti, priznanie odpočítania dane, oslobodenie od dane a pod.. Povinnosťou správcu dane, pokiaľ ide o nároky uplatnené platiteľom, ide tieto prerokovať, umožniť platiteľovi ich existenciu z právne významných hľadísk preukázať relevantnými dôkazmi, pričom sám má zabezpečiť k tomu len dôkazy, ktoré podľa zákona nemá povinnosť predložiť platiteľ. V rámci dokazovania posudzuje správca dane závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a je tiež v jeho právomoci posúdiť vierohodnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a rozhodnúť o ich dôkaznej preukaznosti. 13.Žalovaný ďalej v odôvodnení k poukazu žalobcu v odvolaní na judikatúru Súdneho dvora EÚ a to rozsudky C-492/13 Traum C-277/14 PPUH a Stehcemp, C-131/13, C - 163/13 a C-164/13 Italmoda. Uviedol, že neakceptuje názor žalobcu, že vec bola posúdená v rozpore so záväznou judikatúrou ESD, na ktorú žalobca odkazuje. Odvolávajúci vzhľadom na to, aké body týchto rozsudkov cituje, zrejme presadzuje, že predmetné transakcie by mali byť súčasťou podvodu, pričom z vykonaných dôkazov v tomto konaní nevyplýva, že by o tomto podvodnom konaní vedel, alebo mal vedieť. Žalovaný k tomu uviedol, že správca dane zistené skutočnosti nevyhodnotil v tom zmysle, že žalobca vedel, alebo mal vedieť, že predmetnými transakciami sa podieľa na podvode v oblasti dane z pridanej hodnoty, ku ktorému došlo v reťazci dodaní. Preto aplikovať uvedené rozsudky z danej veci nie je opodstatnené. Žalovaný ďalej v odôvodnení uviedol, že výkon práva v rámci obchodných vzťahov, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Daňový subjekt v konaní nepreukázal, že by sa riadil týmito zásadami, že by v rámci svojej podnikateľskej činnosti vykonal všetky opatrenia zodpovedného podnikateľa na zabezpečenie správneho uplatňovania zákona o dani z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru do iného členského štátu. Súčasne pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je základným predpokladom to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj o subjektoch v spolupráci s ktorými tak činí. Ak tieto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepoužíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu.
14. Žalovaný k námietke, že počas daňovej kontroly mu bolo znemožnené, aby uplatnil všetky dôkazy uviedol, že daňový subjekt v lehote 10 dní od začatia daňovej kontroly nepredložil požadované doklady, preto správca dane vyzval ďalšími výzvami a opakovanou výzvou, pričom daňový subjekt doklady nepredložil s tým, že sa nachádzajú v sídle spoločnosti. Keď sa zamestnanci správcu dane dostavili do sídla spoločnosti tak im ekonómka spoločnosti oznámila, že správcovi dane môže poskytovať časť dokladov a zvyšné sa nachádzajú na polícii, avšak doklady nepredložili. Správca dane vykonávajúci daňovú kontrolu požiadal preto Prezídium Policajného zboru Národná kriminálna agentúra, Národná protikorupčná jednotka Košice o nahliadnutie do účtovných podkladov a vyhotovenie ich fotokópii. So zisteniami bol žalobca oboznámený listom zo dňa 26. 05. 2017 a Protokol z daňovej kontroly zo dňa
30. 05. 2017 bol spolu s výzvou zo dňa 30. 05. 2017 doručený 6alobcovi 05. 06. 2017. Z priebehu konania je teda zrejmé, že žalobca napriek opakovaným výzvam správcu dane nepredložil k daňovej kontrole žiadne doklady, ani dôkazy a žiadne dôkazy nepredložil ani na výzvu správca dane na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole. Preto námietku, že žalobcovi nebolo počas daňovej kontroly umožnené, aby uplatnil všetky dôkazy vyhodnotil ako neopodstatnenú. Žalobné body 15. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné v celom rozsahu a tvrdil, že ním bol ukrátený na svojich právach. Dôvody nezákonnosti uplatnil nasledovne: 16. Dokazovanie - absolútne dôkazné bremeno žalobcu. K tomuto žalobnému bodu žalobca uviedol, že z odôvodnení napadnutého a prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že podľa správcu dane daňový subjekt je povinný dokázať všetky okolnosti skutkového stavu veci a ak niektoré nepreukáže, nesie z toho dôsledky. Otázkou charakteru dokazovania sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci 7Sž/124/01, 7Sž/131-137/01, ktorý žalobca z tohto rozhodnutia odcitoval a zdôraznil, že objasnenie všetkých otázok, okolností, či vyvrátenia pochybností nemožno podsunúť iba pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu. Tento výklad je vzhľadom na identickú úpravu zákona č. 511/1992 Zb. v § 29 ods. 8 a aplikovaného § 24 ods. 1 Daňového poriadku, aplikovateľný aj na právny stav po účinnosti Daňového poriadku. Žalobca ďalej odcitoval z rozhodnutia 3Sžf/1/2011 časť z odôvodnenia, že ak je nesporná existencia nakúpeného materiálneho plnenia a toto je štandardne preukázané prijatou faktúrou s podrobnými prílohami od určitého dodávateľa, potom daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa alebo jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i prípadnú dôkaznú núdzu správca dane. Je nevyhnuté rozlišovať okruh dôkazov, ktoré má povinnosť daňový subjekt štandardne archivovať od následného nadštandardného vyšetrovania (forenzného dokazovania). 17. Žalobca namietal, že prvostupňový orgán nevykonal dôkazy navrhované žalobcom, hoci sa jednalo o výsluchy svedkov, ktorí prichádzali do prvého kontaktu s nakupovaným a predávaným tovarom, ktorí hodnoverne mohli dosvedčiť oprávnenosť a realitu obchodov v realizovaných skladoch. 18. Žalobca tvrdil, že v súlade s § 43 zákona o DPH preukázal dodanie tovarov z tuzemska do iného členského štátu, a preto došlo k preneseniu dôkazného bremena na správcu dane a žalovaného. V prípade akýchkoľvek nezrovnalostí na strane dopravcov alebo odberateľov tovarov od žalobcu platí, že žalobca nevedel a ani nemohol vedieť o týchto problémoch, keď žalobca konal s obvyklou starostlivosťou a za tovar dostal na základe vyjadrení konateľov úpadcu, riadne zaplatené. Platobný styk bol vykonávaný cez bankové účty, ktoré mal žalobca vedené v bankách. Správca dane nepreukázal, že by žalobca mal, alebo objektívne mohol mať vedomosť o prípadnom protiprávnom alebo podvodnom konaní na strane kupujúceho. Po vyčerpaní dôkazných prostriedkov na strane žalobcu bolo následkom prenesenie dôkazného bremena na správcu dane. Akékoľvek zotrvávanie na prejednacej zásade pri dokazovaní po vyčerpaní dôkazných prostriedkov v rukách žalobcu, je šikanózny postup zo strany správcu dane a žalovaného, pretože len on má potrebné kompetencie na zabezpečenie všetkých relevantných dôkazov. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že konatelia sa vyjadrili, že predložili všetky doklady v originálnej forme podľa evidencie, podľa zákonných ustanovení ako aj pomocnej evidencie a postupovali v súčinnosti s pracovníkmi správcu dane. 19. Nezákonnosť dôkazov - nezákonné sledovanie a nedostatočné zistenie skutkového stavu. K tomuto žalobnému bodu žalobca namietal, že dôkazy získané od prevádzkovateľa cestného mýtneho systému sú nezákonné, pretože ide o údaje osobnej povahy, ktoré podľa zákona o osobných údajoch nebolo možné použiť. Zisťovaním trasy motorových vozidiel došlo k nezákonnému a neodôvodnenému sledovanie osôb - šoférov a sledovaniu činnosti prepravcov. Správca dane nemá právny základ na spracovanie a zverejnenie týchto údajov. Žalobca nezabezpečoval prepravu tovaru, a preto nemôže niesť zodpovednosť za to, či šofér prešiel alebo neprešiel cez mýtne brány. Ide o irelevantný dôkaz aj preto, že vývoz nie je obmedzený lehotou. Správca dane potvrdil pohyb vozidiel blízko maďarskej hranice. Nie je zrejmé, ktoré dni boli autá sledované, či boli zohľadnené povinné prestávky vodičov a obmedzenie počas dní pracovného voľna, sviatkov. Žalovaný vyhodnotil žalobcom predkladané dôkazy za nepravdivé na základe takýchto údajov, a teda použil nezákonné dôkazy, v dôsledku čoho nebol zistený skutkový stav úplne, resp. správne. Žalobca nenesie zodpovednosť ani za to, že odberatelia alebo dopravcovia už neexistovali, alebo boli nekontaktní. Navyše Maďarská daňová správa v odpovediach uviedla, že informáciami o dožiadaných obchodoch subjektoch nedisponuje. Záver správcu dane a žalovaného o tom, že obchod a prepravu Maďarská daňová správa nepotvrdila, je preto
nepodložený a arbitrárny, nakoľko dožiadaný orgán len nemal žiadne informácie, teda nemohol obchod a prepravu potvrdiť ale ani vyvrátiť. 20. Nezákonnosť dôkazných prostriedkov. Informácie získané v rámci MVDI nie sú dôkazmi ako takými a nepreukazujú splnenie podmienok, ktoré požaduje legislatíva na oslobodenie operácie od dane. Ich účelom je len zistiť správnosť vymerania výšky dane, čo potvrdzuje aj rozsudok ESD vo veci Twoh International BV bod 35 a 36 a vo veci Vertergaard body 26 a 28. Prvostupňový správny orgán vychádzal z odpovedí na MVI. Smernica a nariadenie o administratívnej spolupráci sa netýkajú právomoci orgánov určiť, či sú splnené podmienky, ktoré požaduje legislatíva na oslobodenie operácie od dane. Preto ide o nezákonné dôkazy, ktoré nesmú byť použité, pričom rozhodnutia z nich vychádzajú. Prerušenie daňovej kontroly práve tiež z tých dôvodov sú bez právneho dôvodu. Tvrdenie správcu dane a žalovaného o prípustnosti týchto dôkazov je postihnuté vadou nesprávneho právneho posúdenia, ktoré vyúsťuje v závažné procedurálne pochybenia - použitie nezákonných dôkazných prostriedkov. 21. Vada konania - neuskutočnenie vytýkacieho konania. Daňový poriadok v § 46 ods. 5 ukladá správcovi dane povinnosť, ako má postupovať pri výkone daňovej kontroly. Ide o záväzný postup. Ak mal správca dane pochybnosti, mal tieto uviesť a vyzvať úpadcu na vyjadrenie alebo predloženie dôkazov a nie svojvoľne zisťovať rôznymi dožiadaniami skutočnosti, ktoré vôbec nebolo potrebné zisťovať. Správca dane postupoval nezákonne a zbytočne spôsobil prieťahy v konaní a žalobcovi bolo znemožnené vyjadriť sa k jeho pochybnostiam správcu dane. V dôsledku takéhoto nezákonného postupu je nezákonná celá daňová kontrola. Konštatovanie žalovaného, že žalobca mal dostatočný priestor na vyjadrenie je účelové z dôvodu, že žalobca nemohol odstrániť pochybnosti správcu dane, ak ich nepoznal. Správca konkurznej podstaty sa o uskutočnení daňovej kontroly dozvedel až v momente, keď mu bol doručený protokol o daňovej kontrole a na priebeh daňovej kontroly nemal žiadny vplyv. Lehota na vyjadrenie k daňovému protokolu bolo nedostatočné z dôvodu, že všetky relevantné doklady úpadcu boli zaistené NAKA a sú uložené v rámci vyšetrovacieho spisu v Prešove. Vyhľadávanie a spracovanie dokladov bolo časove náročné, keďže protokol o kontrole sa týkal 15-tich zdaňovacích období a množstva transakcií. 22. Daňový subjekt v zastúpení správcom konkurznej podstaty riadne spolupracoval so správcom dane. Dôvodom predlžovania lehoty na vyjadrenie bol problém spôsobený nárazovým nárastom povinností súvisiacich s množstvom daňových kontrol, prebiehajúcich u úpadcu. Pre správcu konkurznej podstaty, ktorý začal vykonávať funkciu počas daňovej kontroly a o jej uskutočnení sa dozvedel až z doručenia protokolu z tejto kontroly, sa jednalo o nový prípad, pričom sám nebol pri realizácii obchodov úpadcu v apríli 2012. Žalobca namietal, že prvostupňový orgán nevykonal dôkazy navrhované daňovým subjektom, hoci sa jednalo o výsluchy svedkov, ktorí prichádzali do prvého kontaktu s nakupovaným a predávaným tovarom a ktorí mohli dosvedčiť oprávnenosť a realitu obchodov, ktoré sa realizovali na jednotlivých skladoch, a teda ich výpovede boli relevantné. Prvostupňový orgán na strane 7 prvostupňového rozhodnutia uviedol, že „nepovažoval za potrebné vypočuť svedkov, či došlo v skutočnosti k nakladaniu tovaru, nakoľko nikdy nemal pochybnosti, že tovar nebol vydaný zo skladu“. Tento záver ohľadom absencie pochybnosti prvostupňový orgán nijako bližšie nešpecifikoval. V rozpore s tým, že prvostupňový orgán nemá pochybnosť o tom, že tovar vôbec nebol vydaný zo skladu na strane 8 prvostupňového rozhodnutia uvádza, že „DÚ BB ako správca nikdy nespochybňoval, že nedošlo k zdaniteľnému plneniu“. Podľa žalobcu je otázne, ako si môže byť správca dane istý, že k zdaniteľnému obchodu nedošlo a zároveň tvrdiť, že v skutočnosti bol alebo nebol obchod skutočne realizovaný, nebolo predmetom jeho prieskumu. Žalobca zopakoval, že preukázal dodanie tovarov z tuzemska do iného členského štátu, a preto došlo k preneseniu dôkazného bremena na správcu dane. Z dôkazov vyplýva, že daňovník konal dobromyseľne a vykonal všetky opatrenia, ktoré možno dôvodne od neho požadovať, aby vedel alebo mohol vedieť, že jeho dodávateľ koná nezákonne alebo podvodne. Prvostupňový orgán nespochybnil tieto skutočnosti a ani to, že žalobca je zdaniteľnou osobou a že mu tovar dodala zdaniteľná osoba a ani to, že nadobudnutý tovar na vstupe použil na uskutočnenie potreby svojich vlastných zdaniteľných plnení. 23. Žalobca namietal nedostatočné odôvodnenie a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Táto mala spočívať v tom, že žalobca nevie, z akého dôvodu tvrdenie obchodného partnera Arany Holding- jeho konateľa Asztalos Istvan o tom, že žalobcu nepozná, považuje za pravdivé. Nie je ani zrejmé, či išlo konateľa, ktorý vykonával funkciu v čase predmetných obchodov alebo o konateľa, ktorý sa funkcie ujal až po tomto čase a snaží sa dištancovať od predošlých aktivít spoločnosti. Tvrdenie tohto konateľa je nepravdivé. Žalobca poukázal na protokol za september 2011, kde celý obchod so spoločnosťou Arany Holding bol uznaný na základe výpovede prepravcu. Prepravca potvrdil, že tovary skutočne prepravil od spoločnosti žalobcu zo Zlatých Moraviec do Maďarska pre spoločnosť Arany Holding. Dôkazom o existencii týchto obchodov bola aj výpoveď konateľov úpadcu zo dňa 4.9.2015 ako svedkov na OOPZ v Starej Ľubovni. Samotná skutočnosť, že odberateľ bol v čase vykonávania kontroly zrušený,
v likvidácii alebo len nekontaktný, resp. nemal povolenie na výkon činnosti, pretože nemôže prebiehať kontrola pre jej premlčanie podľa maďarského práva, nemôže automaticky znamenať, že dodanie nebolo realizované. Žalobca tiež namietal, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ako sa prvostupňový orgán vysporiadal s dôkazmi predloženými žalobcom a ako vyhodnotil tieto dôkazy. Poukázal pritom na rozsudok NS SR 8Sžo/12/2009, podľa ktorého vadou, ktorá má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia tiež je, ak v rozhodnutí nie je náležite vecne opísaný skutok, ktorý bol dôvodom pre vydanie rozhodnutia s uvedením dôkazov a ich hodnotením, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia. 24. Nesprávna aplikácia zákona o DPH - žalobca namietal, že konštatovanie žalovaného, že judikatúra uvedená v rámci odvolania žalobcom voči prvostupňovému rozhodnutiu je neaplikovateľná z dôvodu, že správca dane a ani žalovaný netvrdia, že došlo k podvodom, je nelogické, nesprávne a mylné. Odmietnuť právo na oslobodené dodanie možno jedine v prípade, že osoba uplatňujúca právo na oslobodené dodanie vedela, alebo mohla vedieť o tom, že sa podieľa na podvode. Poukázal na rozsudok SD EÚ vo veci Teleos bod 50, bolo v rozpore so zásadou právnej istoty, aby členský štát, ktorý upravil podmienky uplatnenia oslobodenia od DPH na základe dodania v rámci spoločenstva tak, že okrem iného stanovil zoznam dokumentov, ktoré je potrebné predložiť príslušným orgánom, ktorý najprv dokumenty predložené dodávateľom prijal ako dôkazy odôvodňujúce nárok na oslobodenie od dane, mohol neskôr nútiť tohto dodávateľa, aby zaplatil DPH vzťahujúc sa na toto dodanie, ak sa ukáže, že najmä z dôvodu spáchania podvodu nadobúdateľom, o ktorom dodávateľ nevedel a ani nemohol vedieť, dotknutý tovar v skutočnosti neopustil územie členského štátu dodania. Žalobca tiež vyjadril nesúhlas s tým, že žalovaný v rozhodnutí uviedol, že žalobca v rámci preskúmavaných obchodov, konal v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, z čoho titulu mu neprináleží právna ochrana. Podľa žalobcu takéto stanovisko je neaplikovateľné medzi ním a správcom dane. Obsahom zásady poctivého obchodného styku nie je povinnosť štatutára preveriť si obchodného partnera, preto výklad uplatnený žalovaným je ad absurdum. Žalobca nevyužil svoje postavenie podnikateľa na podnikanie nepoctivým spôsobom práve naopak, je obeťou nepoctivého výkonu práv a šikany zo strany odberateľov. Pokiaľ žalovaný uvádzal v rozhodnutí, že správca dane získal dôkazy o tom, že tovar nebol fyzicky prepravený do iného členského štátu, tieto nekonkretizoval, a preto nie je isté, čo má na mysli, čo spôsobilo nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Odcitoval tiež z rozsudku vo veci Mecsek-Gabona body 49 a 51, podľa ktorého hoci v takejto situácii zjavne neexistuje žiadny hmatateľný dôkaz, ktorý by umožňoval dospieť k záveru, že dotknutý tovar bol prepravený mimo územia členského štátu dodania, skutočnosť, že sa zdaniteľné osobe uloží povinnosť poskytnúť takýto dôkaz, nezaručuje správne a jednoduché uplatňovanie oslobodení od DPH. Práve naopak, táto povinnosť stavia zdaniteľnú osobu do situácie neistoty vo vzťahu k možnosti uplatniť si oslobodenie od dane na dodanie tovaru v rámci spoločenstva alebo vzťahu k potrebe zahrnúť DPH do predajnej ceny. Ďalej poukázal na rozsudky C-492/13 Traum, C-277/14-PPUH, Stehcemp sp. j. Florian Stefanek, Jana Stefanek, Jaroslaw Stefanek ďalej rozsudok ESD C-131/13, C-163/13 a C-164/13 Italmoda. Žalobca ďalej tvrdil, že v rámci kúpnych zmlúv s jeho odberateľmi bolo dohodnuté miesto určenia dodania tovaru a to v Maďarskej republike a súčasťou bolo dohodnutý spôsob dodania zo závodu („EXW“), čo znamená, že žalobca bol povinný poskytnúť odberateľom tovar v sklade na území SR a odberateľ zodpovedal za pokračovanie prevozu do dohodnutého miesta dodania v inom členskom štáte. V prípade, že si predávajúci splnil všetky povinnosti týkajúce sa preukázania dodávky v rámci spoločenstva a nadobúdateľ si nesplnil svoju povinnosť odoslať alebo prepraviť predmetný tovar mimo územia členského štátu dodania, je nutné za osobu povinnú zaplatiť DPH v tomto členskom štáte považovať práve toho nadobúdateľa. Tak je to aj v preskúmavanom prípade a je na to aplikovateľný rozsudok ESD vo veci Teleos body 66, 67, Eurotyre Holding bod 38 a Mecsek-Gabona bod 43. Ďalej žalobca tvrdil, že je nespochybniteľné, že žalobca aj nadobúdatelia boli zdaniteľnými osobami, žalobca konal v dobrej viere a nebola spochybnená ani existencia tovaru a reálnosť jeho dodania nadobúdateľovi. Potom je zjavné, že vec bola posúdená v rozpore so skutkovým stavom a platnou právnou úpravou a záväznou judikatúrou ESD. Podľa judikatúry ESD nemožno požadovať od žalobcu overovanie fungovania obchodných partnerov nad rámec obvyklej starostlivosti. Žalobca ako súkromno-právna osoba nedisponuje vyšetrovacími kompetenciami ako správca dane. Zo žiadnych vykonaných dôkazov v tomto konaní nevyplýva, že by žalobca vedel, alebo mal vedieť, že táto transakcia by mala byť súčasťou akéhokoľvek podvodu alebo protiprávneho konania. 25.Žaloba tvrdil, že právo na oslobodené dodanie si uplatnil s odkazom na identifikačné číslo pre DPH, ktoré nadobúdateľovi pridelili maďarské orgány, na skutočnosť, že tovar bol odvezený nákladnými vozidlami zaregistrovanými v zahraničí, tiež nákladné listy CMR , ktoré nadobúdateľ spätne odoslal zo svojej poštovej adresy, a v ktorých sa uvádzalo, že tovar bol prepravený do Maďarska, z toho vyplýva, že v prípade podvodu spáchaného nadobúdateľom vo veci samej, je dôvodné, aby právo prechádzajúceho na oslobodenie od DPH podliehalo požiadavkám dobrej viery. Ďalej odcitoval z rozsudku Teleos body
49 až 51, z rozsudku Mecsek_Gabona body 41 a 43 a z rozsudku C-131/13, C-163/13 a C-164/13 Italmoda, podľa ktorého právo na odopretie zdaniteľnej osoby pri dodaní v rámci spoločenstva na odpočet dane z pridanej hodnoty a právo na oslobodenie od tejto dane alebo právo na vrátenie tejto dane, ak neexistujú ustanovenia vnútroštátneho práva upravujúceho takéto zamietnutie je vtedy, ak sa na základe objektívnych okolností preukázalo, že zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že transakciou uvedenou ako základ dotknutého práva sa podieľala na podvode v oblasti dane z pridanej hodnoty, ku ktorému došlo v rámci reťazca dodaní. V preskúmavanej veci daňovými orgánmi nebolo spochybňované, že by žalobca mal vedieť, že plnenia ktoré sa uskutočnili, boli súčasťou podvodu, ktorý mohol spáchať nadobúdateľ a ani to, že žalobca neprijal všetky opatrenia, ktoré od daňového subjektu bolo možné rozumne požadovať na zabránenie tohto podvodu. Žalobca splnil všetky zákonom a európskou právnou úpravou ako aj judikatúrou ESD stanovené podmienky pre vyplatenie vratky DPH a pre oslobodenie intrakomunitárnych obchodov. Podľa žalobcu v tomto prípade možno použiť rozsudok ESD C-273/11 vo veci Mecsek_Gabona kft., kde ESD rozhodol, že akonáhle si predávajúci splnil svoju povinnosť týkajúcu sa preukázania dodávky v rámci spoločenstva, zatiaľ čo nadobúdateľ si nesplnil zmluvnú povinnosť odoslať alebo prepraviť dotknutý tovar mimo územia členského štátu dodania, je nutné za osobu povinnú zaplatiť DPH v tomto členskom štáte považovať práve tohto nadobúdateľa. Vyjadrenie žalovaného 26. Žalovaný vo svojom vyjadrenie k žalobe navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Uviedol, že žalobné body sú totožné s dôvodmi odvolania, ku ktorým sa dostatočne vyjadril v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalovaný s tvrdením žalobcu, že informácie získanie v rámci medzinárodnej výmeny daňových informácii nie sú dôkazmi a nepreukazujú splnenie podmienok na oslobodenie operácie od dane, považoval za potrebné navyše uviesť, že správca dane za účelom správneho určenia dane, eliminácie, daňových únikov a vyhýbania sa daňovej povinnosti využil spoluprácu s príslušnými orgánmi členských štátov prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácii. Boj proti podvodom, vyhýbaniu sa daňovej povinnosti a prípadným zneužitiam jej cieľom, ktorý je uznávaný a podporovaný Smernicou rady 2006/112/ES z 28. 11. 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Zákonným spôsobom získané odpovede na MVDI, ktorých obsahom sú zistenia orgánov zahraničnej daňovej správy, použil správca dane v súlade s § 24 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z.. Navyše, ako je zrejmé zo spisového materiálu, popísaného skutkového stavu a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, takto získané skutočnosti majú oporu aj v iných, zákonne vykonaných dôkazoch správcu dane, a teda závery správcu dane nie sú založené len na skutočnostiach, ktoré vyplynuli z MVDI. K námietke neuskutočneného vytýkacieho konania uviedol, že žalobca bol oboznámený so zistenými skutočnosťami v zmysle § 45 ods. 5 Zákona č. 563/2009 Z. z., čo vyplýva zo spisu. V tvrdeniu, že žalobca konal v dobrej viere, pri posudzovaní obchodných transakciách žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal, že by sa riadil zásadami poctivého obchodného styku a v rámci svojej podnikateľskej činnosti vykonal všetky opatrenia zodpovedného podnikateľa na zabezpečenie správneho uplatňovania Zákona o dani z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru do iného členského štátu. Žalovaný uzavrel, že napadnuté rozhodnutie považuje za správne, žalovaný popísal zistený skutkový stav na stranách 9 až 16 a uviedol, ako sa vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu. Správca dane vykonal dostatočné rozsiahle dokazovanie a získal relevantné dôkazy preukazujúce, že tovar nebol prepravený do iného členského štátu, a teda nedošlo k dodaním tovaru, pri ktorom by mohol daňový subjekt uplatniť oslobodenie od dane podľa § 43 zák. č. 222/2004 Z.z.. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov - dôvody rozhodnutia. 27. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) a mieste príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 107 ods. 2 SSP. Po preksúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná. 28. Podľa § 3 ods. 1, 3, 6 zákona 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len Daňový poriadok) (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. (6) Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
29. Podľa § 24 ods. 1, 4 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 30. Podľa § 44 ods. 1 a 4 Daňového poriadku (1) Daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. 1)Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. (4) Daňovú kontrolu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná, je možné vykonať u toho istého daňového subjektu aj opätovne, a) ak daňový subjekt žiada o vrátenie dane dodatočným daňovým priznaním, b) ak daňový subjekt žiada o vrátenie sumy podľa osobitných predpisov, 35) c) na podnet ministerstva, finančného riaditeľstva, d) na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní alebo orgánov Policajného zboru. 31. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku (5) Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. 32. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku 5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 33. Podľa § 43 ods. 1 až 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v roku 2010 (1) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. (2) Oslobodené od dane je dodanie nového dopravného prostriedku, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet. (3) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane, odoslaného alebo prepraveného z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet, ak kupujúci je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu, ktorá nie je identifikovaná pre daň, alebo právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu a nie je identifikovaná pre daň, a ak povinnosť platiť spotrebnú daň vzniká kupujúcemu v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru. (4) Oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby z tuzemska do iného členského štátu na účely jej podnikania ( § 8ods. 4), ak by dodanie tohto tovaru pre inú osobu bolo oslobodené od dane podľa odseku 1. (5) Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar.
34. V zmysle § 2 ods. 1 SSP správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam a právom chráneným záujmom osôb v oblasti verejnej správy. Právo domáhať ochrany svojich práv má každý, kto
tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom. Je teda na každom, ako svoje právo na ochranu pred nezákonnosťou postupov a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správny súdny poriadok stanovil, že žalobca musí v žalobe uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho spisu vyhľadávať a ani v žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho postupu orgánu verejnej správy, ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie § 134 ods. 2 SSP. Predmet súdneho prieskumu je teda daný a vymedzený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe, v rámci ktorých potom správny súd skúma, či si správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie zadovážil dostatok podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil skutočný stav veci, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či jeho rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, či obsahovalo náležitosti stanovené zákonom, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými predpismi. 35. Správny súd z obsahu správnej žaloby zistil, že žalobca dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí uplatnil takmer vo všetkých bodoch len všeobecne bez uvedenia, z akých konkrétnych skutkových dôvodov a právnych dôvodov považoval žalobca rozhodnutie žalovaného za nezákonné. Všeobecne uplatnené námietky neumožňujú správnemu súdu vykonať prieskum zákonnosti, keďže správny súd sám nie je oprávnený všeobecné dôvody nezákonnosti uvedené v žalobe podľa obsahu správneho spisu konkretizovať na daný prípad, alebo dôvody nezákonnosti zo správneho spisu vyhľadávať a tak za žalobcu dopĺňať. Preto takýmto námietkam nebolo možné vyhovieť. 36. V časti žaloby označenej ako „Dokazovanie - absolútne dôkazné bremeno žalobcu“ žalobca poukazoval na právnu úpravu a výklad, ktorý poskytol v iných konaniach Najvyšší súd SR bez toho, aby tieto svoje poukazy konkretizoval na prejednávanú vec, takže na základe takejto námietky správny súd žiadny prieskum zákonnosti vykonať nemohol. Žalobca namietal, že z odôvodnení napadnutých rozhodnutí vyplýva, že daňovník musí preukázať všetky rozhodné skutočnosti ale s poukazom na rozhodnutia najvyššieho súdu dôkazné bremeno žalobcu nie je absolútne. Žalobca teda nekonkretizoval, ktorá rozhodná skutočnosť nespadala pod dôkazné bremeno žalobcu a napriek tomu žalovaný žalobcu dôkazným bremenom na jej preukázanie zaťažil. Správca dane vykonal verifikáciu údajov uvedených na žalobcových daňových priznaniach a faktúrach pre odberateľov so sídlom v Maďarsku na strane týchto odberateľov a tiež na strane maďarských dopravcov. Vykonaným preverovaním sa žalobcom tvrdené skutočnosti nepodarilo potvrdiť. To neznamená, že správca dane zaťažil žalobcu povinnosťou preukazovať skutočnosti na strane svojich odberateľov. Správca dane takýmto preverovaním dôkazné bremeno nikam nepresunul. Bolo na žalobcovi, aby predložil hodnoverné dôkazy o tom, že boli splnené podmienky oslobodeného dodania do iného členského štátu. Povinnosť preukaznosti zakotvená v zákone o dani z pridanej hodnoty (§ 43 ods. 5) zaťažuje daňovníka. V prípade, že daňovník dôkaz o splnení podmienok pre oslobodené dodanie tovaru dôkazom nedisponuje, nie je oprávnený si oslobodené dodanie v daňovom priznaní uplatniť. 37. Žalobca namietal, že prvostupňový orgán nevykonal dôkazy navrhované daňovým subjektom, hoci sa jednalo o výsluchy svedkov, ktorí prichádzali do prvého kontaktu s nakupovaným a predávaným tovarom a mohli dosvedčiť realitu obchodov, a teda ich výpovede boli relevantné. Táto námietka má tiež len všeobecný charakter. Žalobca neuviedol, vypočutie ktorej konkrétnej osoby, na akú konkrétnu tvrdenú skutočnosť navrhol, potom správny súd nemohol posúdiť, či argumentácia správcu dane, že nepovažoval za potrebné vypočúvať svedkov, či došlo v skutočnosti k nakladaniu tovaru, nakoľko nemal pochybnosť, že tovar nebol zo skladu vydaný, bola postačujúca na zdôvodnenie nevykonaného dokazovania. 38. Žalobca v žalobe tvrdil, že preukázal dodanie v súlade s § 43 zákona o DPH. Takéto tvrdenie ale nestačí na to, aby súd mohol preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Takéto tvrdenie bez konkretizácie na daný prípad, a teda bez poukazu na to, ktoré konkrétne dôkazy predložil na preukázanie týchto skutočností a súčasne bez námietok o nesprávnosti úvah, ktorými správca dane žalobcom predkladané listiny vyhodnotil, teda bez uvedenia, v čom sa správca dane pri hodnotení toho ktorého konkrétneho dôkazu odchýlil od ich obsahu, alebo v čom je hodnotenie správcu dane v rozpore so zásadami logického myslenia, je len vlastným a to všeobecným hodnotením predložených listín, a teda
vyjadrením nesúhlasu s tým, ako boli jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach vyhodnotené žalovaným a z toho vychádzajúcim rozhodnutím. Nesúhlas daňovníka nestačí na to, aby správny súd mohol dospieť k tomu, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade so zákonom. Správny súd je, ako bolo vyššie uvedené, viazaný tak skutkovou ako aj právnou argumentáciu, teda dôvodmi žaloby uplatnenými žalobcom. V tomto bode žaloby žalobca tvrdil, že konatelia sa vyjadrili o tom, že poskytovali súčinnosť a predložili dôkazy. Z obsahu správneho spisu je zrejmé, že nejde o pravdivé tvrdenie, ako to správca dane a aj žalovaný presne špecifikoval, v odôvodneniach rozhodnutí. Počas daňovej kontroly konatelia žalobcu neposkytovali súčinnosť správcovi dane a napriek mnohonásobným výzvam správcu dane, požadované doklady nepredložili. Ani tvrdenie o preukazovaní platieb žalobca ničím nepodložil. Ako je uvedené v odôvodnení rozhodnutí správcovi dane nebolo poskytnuté účtovníctvo žalobcu, a preto nebolo možné overiť takéto informácie z podkladov, ktoré správcovi dane mali byť k dispozícii na základe nazretia do vyšetrovacích spisov NAKA. Takéto doklady neboli k dispozícii. Možno uzavrieť, že poukaz žalobcu na nepravdivé vyhlásenia konateľov úpadcu, nemá žiadny právny význam vo vzťahu k posudzovaniu zákonnosti napadnutého rozhodnutia. 39. Žalobcova námietka, že preukázal dodanie v súlade s § 43 zákona o DPH, predstavuje podstatnú námietku žalobcu, ktorá je základom všetkých jeho právnych argumentov uvedených v jednotlivých bodoch žaloby. Žalobca svoje námietky založil na tom, že preukázal v súlade s § 43 zákona o DPH dodanie tovaru do iného členského štátu, opierajúc sa o vyjadrenie konateľov žalobcu, že predložili všetky doklady a pomocnú evidenciu (príjemky, výdajky, rozborové lístky kvality tovaru, vážne lístky, prehlásenie o vývoze tovarov, bankové výpisy). Tiež o tvrdenie, že v rámci kúpnych zmlúv, ktorými sa predával tovar, bolo dohodnuté miesto určenia v Maďarskej republike a bol dohodnutý spôsob dodávky zo závodu EXW, čo znamená, že odberateľ zodpovedá za prevoz dodaného tovaru do miesta určenia. Tvrdil tiež, že bolo splnené, že nadobúdateľ v členskom štáte dodania bol oprávnený nakladať s tovarom ako vlastník, kedy podľa rozsudku ESD Eurotyre Holding bod 37 a Mecsek-Gabona bod 42 treba zohľadniť skutočnosť, že dôkaz ktorý je predávajúci schopný predložiť, závisí najmä od informácií, ktoré dostane na tento účel od nadobúdateľa. Ďalej tvrdil, že konal v dobrej miere a nebola spochybnená ani existencia tovaru a reálnosť jeho dodania nadobúdateľovi. Všetky tieto námietky sú len všeobecné tvrdenia, ktoré žalobca ničím nepreukazoval. Správca dane a žalovaný vyhodnotili žalobcom predkladané (resp. z vyšetrovacieho spisu získané) doklady, pričom z vykonaného dokazovania dospeli k skutkovému záveru, že neboli predložené doklady vyžadované v § 43 ods. 5 zákona o DPH. Žalobca nemal žiadne doklady o preprave tovaru alebo tie, ktoré predkladal boli po posúdení vo vzájomnej súvislosti so zisteniami na strane dopravcu a dôkazmi o pohybe vozidiel z elektronického mýtneho systému boli vyhodnotené ako nepreukazujúce, že tovar bol vyvezený do Maďarska a ani to že bol dodaný odberateľovi uvedenému na faktúre. Nie je pravdivé ani to, že boli predkladané zmluvy a ani to, že boli predkladané dôkazy o vykonaných platbách, teda doklady vyžadované v § 43 ods. 5, písm. d) zákona č. 222/2004 Z. z., výdajky zo skladu, t. j. interné doklady žalobcu bez údajov o tom, komu bol tovar vydaný a vážne lístky (nečitateľný podpis vodiča), nemajú obsah, z ktorého by bolo možné objektívne dospieť k tomu, že tovar bol vyvezený do Maďarska. Žalobca tvrdil, že bolo dohodnuté dodanie tovaru zo závodu EXW, ale na takéto tvrdenie nepredložil žiadny dôkaz a ani v žalobe neuviedol, čím konkrétne by vedel takéto tvrdenie preukázať vo vzťahu k jednotlivým obchodom. Žalobca tiež tvrdil, že odberateľ nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník, ale ani na takéto tvrdenie počas daňovej kontroly a ani v daňovom konaní nepredkladal žiadne dôkazy a ani v žalobe neuviedol, akými dôkazmi bolo takéto jeho tvrdenie preukázané. Tvrdil, že za prepravu zodpovedal odberateľ, avšak takéto tvrdenie ničím nepreukazoval. Nemal dôkazy o tom, že odberateľovi odovzdal tovar vo svojom sklade ani o tom, že dohodol s odberateľom, že odberateľ sám zabezpečí prepravu tovaru. Netvrdil ani len to, že by skutočnosť o tom, že odosielateľom tovaru bol odberateľ, vyplývala z nejakého dokladu. Správca dane doklady, ktoré boli k dispozícii vyhodnotil jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach a výsledok hodnotenia uviedol v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia aj žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí a to, že prepravné doklady neboli dôkazom o odoslaní tovaru nadobúdateľovi do iného členského štátu, pretože neboli pravdivé a tiež, že neboli predložené doklady vyžadované zákonom o DPH v § 43 ods. 5. Žalobca žiadne námietky voči úvahám správcu dane pri hodnotení týchto dôkazov nevzniesol okrem námietky nezákonnosti dôkazov získaných prostredníctvom MVI a od národnej diaľničnej spoločnosti, ku ktorým viď bližšie bod 43 a 44 tohto rozsudku. Aj doklady, ktoré predkladal vo vyrubovacom konaní prepravné listy nemajú všetky náležitosti vyžadované ako podstatné náležitosti v dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR). Správca dane spochybnil ich pravdivosť zistením z vykonaného preverovania. Žalobca nenamietal, že hodnotenie dokladov bolo v rozpore s obsahom týchto listín alebo s logickým uvažovaním. Potom jeho tvrdenie, že preukázal vyvezenie tovaru do Maďarska, je len vyjadrením nesúhlasu s tým, ako boli doklady vyhodnotené správcom dane, čo
nestačí na to, aby správny súd mohol zistiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca námietku konkretizoval k CMR dokladu z 12.4.2012 dopravca JU SPEED Kft. Pre odberateľa LOG-ART tvrdiac že tento obsahuje všetky podstatné náležitosti podľa dohovoru. Z obsahu tejto listiny ale vyplýva, že doklad nemá všetky podstatné náležitosti nakoľko miesto určenia nebolo špecifikované v tomto doklade ( ako miesto určenia je uvedený len názov mesta a Štát Ács Hungary, čo iste nie je údaj postačujúci dopravcovi na doručenie tovaru). Preto nemožno nič vytnúť žalovanému, keď predloženie takéhoto dokladu vyhodnotil ako nepreukazujúci dodanie tovaru odberateľovi v inom členskom štáte. 40. Ako vyplýva z predchádzajúceho bodu žalobca založil svoju právnu argumentáciu o prenesení dôkazného bremena a o nesprávnom právnom posúdení veci, keď nebolo preukázané, že žalobca bol účastný alebo vedel o podvode odberateľa na svojom nepravdivom tvrdení, že v daňovom konaní bolo preukázané, že boli splnené podmienky na oslobodené dodanie od dane z pridanej hodnoty. Teda na tom, že žalobca predal tovar maďarským odberateľom, ktorým vzniklo právo nakladať s tovarom ako vlastník a tovar bol odoslaný alebo prepravený do Maďarska, keďže nič také v daňovom konaní ani v predchádzajúcej daňovej kontrole preukázané nebolo. Potom celá ďalšia právna argumentácia nemôže za takejto skutkovej situácie obstáť. Žalobca sa domáhal aplikácie rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie vo veciach, v ktorých bol Súdnym dvorom podaný výklad práva únie (smernice o DPH) za odlišných skutkových okolností, ako boli zistené v preskúmavanej veci. Žalovaný preto správne na odvolaciu námietku v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí uviedol, že práve z dôvodu odlišných skutkových okolností je požiadavka žalobcu neopodstatnená. Žalobca to považuje za absurdné, pretože ignoruje fakt, že v preskúmavaných veciach nebolo preukázané vecné a materiálne splnenie podmienok oslobodeného dodania a tiež žalobca nepredložil dôkazy vyžadované v § 43 ods. 5 zákona o DPH. 41. Správny súd z protokolu z daňovej kontroly a obsahu správneho spisu zistil, že žalobca si v zdaňovacom období apríl 2012 uplatnil oslobodené dodanie tovaru maďarským spoločnostiam ARANY HOLDING KFT, MARKUS EUROKAMION KFT, LOG-ART MASTER KFT. Ako vyplýva z odôvodnenia prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia, ktoré žalobca nejakým spôsobom nerozporoval, žalobca nepredložil k dodávkam pre odberateľov ARANY HOLDING KFT a MARKUS EUROKAMION KFT, medzinárodné nákladné listy. Pre odberateľa , LOG-ART MASTER KFT boli pripojené CMR doklady, pričom preverovaním na strane odberateľa bolo zistené, že ide o nekontaktný subjekt, ktorá spoločnosť, ktorá podľa preverovania maďarskou daňovou správou sa podieľa na karuselovom podvode. Intrakomunitárne nadobudnutie mala zaevidované iba v prvom kvartály 2012. Na strane dopravcov sa nepodarilo potvrdiť vykonanú prepravu. Správca dane overil vykonanie prepráv aj prostredníctvom ich zaznamenania v elektrickom mýtnom systéme, čo podrobne zdôvodnil vo svojom rozhodnutí na strane 15 a 16 s presným popisom trasy jednotlivých motorových vozidiel v čase, kedy mala byť vykonaná preprava tovaru, z ktorého bolo uplatnené oslobodené dodanie, pričom zistil, že vozidlá sa pohybovali výlučne na území Slovenskej republiky. Pohyb vozidla uvedeného na CMR z 12. 04. 2012 (faktúra 20127033 voči LOG-ART MASTER KFT) nebol zaznamenaný vôbec. Vážne lístky, výdajky zo skladu bez potvrdenia o tom, kto tovar prevzal, t. j. bez identifikovateľných údajov, nemajú obsah s vypovedacou schopnosťou o tom, že išlo o intrakomunitárny obchod. V prípade prepravy pre odberateľa , LOG-ART MASTER KFT národná diaľničná spoločnosť na základe vykonaného šetrenia uviedla, že pohyb motorových vozidiel z predmetnými evidenčnými číslami bol zaznamenaný len na trasách, ktoré boli v rozhodnutí presne uvedené, prekročenie hraníc nebolo zaznamenané, alebo vozidlo vôbec nebolo zachytené elektronickým mýtnym systémom. Správca dane tak účinne spochybnil pravdivosť faktúr a predkladaných prepravných dokladov. Správca dane žalobcu vyzval na to, aby v prípade, že nesúhlasí s týmito jeho zisteniami, predložil dôkazy o tom, že boli splnené podmienky na oslobodené dodanie tovaru. Žalobca žiadne iné dôkazy na splnenie podmienok oslobodeného dodania nepredložil. Šetrením na strane odberateľov neboli potvrdené predmetné dodávky. Išlo o nekontaktné spoločnosti. Správca dane tiež prostredníctvom Národnej diaľničnej spoločnosti zistil, že EČV motorových vozidiel uvedených na CMR doklade neboli zachytené v danom období apríl 2012 prostredníctvom mýtnych brán s pohybom na území Slovenskej republiky, alebo boli zachytené, avšak bez toho, aby opustili územie Slovenskej republiky. Bolo úlohou žalobcu, aby preukázal, že boli splnené podmienky uvedené v § 43 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. a to dokladmi podľa § 43 ods. 5 tohto predpisu, ktoré spĺňajú nevyhnutnú podmienku pravdivosti. Z toho vyplýva, že žalobca nedisponoval dokladmi, ktorými by bolo možné preukázať rozhodné skutočnosti pre oslobodené dodanie tovaru. Treba v súvislosti s uvedeným zdôrazniť, že žalobca až na jednu námietku týkajúcu sa dodávky pre odberateľa LOG-ART MASTER KFT podľa CMR z 12. 04. 2012 nenamietal skutkové zistenia, ktoré boli zhodné s vyššie uvedeným. Žiadne iné konkrétne námietky v žalobe proti nim nepodal. 42. Žalobca svoju argumentáciu založil v podstate na tom, že dôkazné bremeno zvládol tým, že predložil doklady (neuvádza, akými predkladanými dôkazmi dôkazné bremeno zvládol). Zo správneho spisu
nevyplýva, že žalobca predkladal doklady podľa § 43 ods. 5, písm. d) zákona č. 222/2004 Z. z. ako tvrdil, zmluvy a doklady o zaplatení faktúr. Pri niektorých dodávkach predložil doklady podľa § 43 ods. 5, písm. a) v znení účinnom pre preverované zdaňovacie obdobia. Tieto doklady boli ďalším preverovaním správcu dane spochybnené a to ich pravdivosť, pričom žalobca toto spochybnenie už v ďalšom konaní nevyvrátil. Je to práve daňovník, ktorý zodpovedá za hodnovernosť a pravdivosť predkladaných dokladov. Žalobca sa nemôže dovolávať splnenia svojej dôkaznej povinnosti predložením dokladov, ktoré neboli úplné a ktorých materiálna stránka bola preverovaním správcu dane účinne spochybnená, keď následne na základe oboznámenia a výzvy správcu dane, aby predložil ďalšie dôkazy, na túto výzvu nereagoval. Z uvedeného možno vyvodiť, že sa ocitol v dôkaznej núdzi (nezvládol dôkazné bremeno) na preukázanie rozhodných skutočností pre oslobodené dodanie tovaru. 43. Námietka nezákonnosti dôkazov získaných od prevádzkovateľa cestného mýtneho systému z dôvodu, že ide údaje osobnej povahy, ktoré podľa zákona o ochrane osobných údajov nebolo možné použiť, keďže na tomto základe boli sledovaní vodiči - fyzické osoby, okrem toho, že je nekonkrétna, je aj nezrozumiteľná. Prevádzkovateľ mýtneho systému na požiadanie správcu dane poskytol pre účely daňovej kontroly informácie o pohybe vozidiel, a to na základe údajov z mýtnych brán. Žalobca neuviedol, ktoré osobné údaje a koho osobné údaje mali byť spracované v rozpore so zákonom o ochrane osobných údajov, ani v čom malo spočívať použitie osobných údajov v rozpore so zákonom. Neuvádza ani to, ktoré ustanovenie zákona o ochrane osobných údajov bolo porušené a ani kým a akým konaním. Z takto nekonkrétne a nezrozumiteľne formulovanej námietky nebolo možné dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore so zákonom. 44. Žalobná námietka, že odpovede na žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií nie sú dôkazmi a žalovaný napriek tomu z nich vychádzal, takisto nebola konkretizovaná k jednotlivým zisteným skutočnostiam. Žalobca v žalobe neuviedol, ktoré konkrétne skutkové zistenie správca dane založil na ktorej konkrétnej informácii získanej z odpovedí Maďarskej daňovej správy. Z obsahu odôvodnení napadnutých rozhodnutí je zrejmé, že správca dane preveroval žalobcom tvrdené skutočnosti na strane odberateľov a dopravcov aj prostredníctvom žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, pričom získanými informáciami nebolo potvrdené vyvezenie žalobcom fakturovaného tovaru maďarským odberateľom do Maďarska. Týmto preverovaním teda nebolo potvrdené žalobcove tvrdenie, že boli splnené podmienky na oslobodené dodanie z dôvodu vývozu zdaniteľného plnenia do iného členského štátu EÚ. Bolo na žalobcovi, aby splnenie podmienok preukázal, tak ako to platiteľovi ukladá vyššie citovaný § 43 ods. 5 zákona o DPH. 45. Námietky týkajúce sa tvrdenia o tom, že správca dane pochybil, keď žalobcovi neoznámil svoje pochybnosti, nebola dôvodná, pretože nemá oporu v obsahu administratívneho spisu. Správca dane žalobcovi zaslal listom z 26.5.2017, ktorý žalobca prevzal 5.6.2017, oboznámenie s kontrolnými zisteniami za všetky kontrolované zdaňovacie obdobia v predmetnej daňovej kontrole, vyhodnotením týchto kontrolných zistení, z ktorých je zrejmé, v čom spočívajú pochybnosti správcu dane a s výzvou, že v prípade, že žalobca nesúhlasí s týmito zisteniami, môže predložiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a to do ukončenia daňovej kontroly. Ani námietka nedostatočnej lehoty na vyjadrenie k protokolu nebola dôvodná, nakoľko žalobca požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie k protokolu o 30 dní, pričom správca dane rozhodnutím č. 101542860/2017 zo 13.7.2017 jeho žiadosti vyhovel. 46. Žalobná námietka nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí takisto nebola dôvodná. Podľa žalobcu z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, prečo správca dane považoval vyhlásenia konateľa odberateľa Arany Holding za pravdivé a vyhlásenie konateľov úpadcu za nepravdivé.. Takáto námietka nemá oporu v obsahu odôvodnenia rozhodnutia správcu dane . Správca dane nehodnotil predmetnú výpoveď z hľadiska vierohodnosti len konštatoval, že preverovaním na strane odberateľa sa dodanie tovaru do iného členského štátu EÚ nepotvrdilo. Pokiaľ žalobca tvrdí že v inom zdaňovacom období bolo dodanie tomuto odberateľovi preukázané na základe výpovedí dopravcu tak v preskúmavanej veci žalobca k dodávkam tomuto odberateľovi žiadne prepravné doklady nepredložil. Nebola dôvodná ani námietka nepreskúmateľnosti pre to, že nie je zrejmé ako boli vyhodnotené doklady predkladané žalobcom pretože nemá oporu v dôvodoch rozhodnutí tak ako sú zhrnuté v bode 2 až 14 tohto rozsudku. Správny súd z obsahu odôvodnenia napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia zistil, že odôvodnenia majú náležitosti vyžadované vyššie citovaným § 63 ods. 5 Daňového poriadku, podľa ktorého správca dane v odôvodnení uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitia právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Navyše, čiastkové chyby odôvodnenia nemôžu spôsobiť nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Rozhodnutie je nepreskúmateľné vtedy, keď chýbajú dôvody skutkové a ich právne posúdenie veci. Napadnuté rozhodnutia obsahujú skutočnosti, na základe ktorých bolo rozhodnuté a aj to, ako boli právne posúdené. Viď aj rozhodnutie NS SR 6Sžf 1/2009,
podľa ktorého „Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia ale aj to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku dôvodov skutkových, nie však na dielčích nedostatkoch odôvodnenia. Musí ísť pritom o vady skutkových zistení, o ktoré sa opierajú rozhodovacie dôvody. Za také vady možno považovať prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne na dôkazoch získaných v rozpore so zákonom, alebo prípady, keď nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní vykonané.“ Takýmito chybami napadnuté rozhodnutie rozhodne netrpí. Žalovaný v odôvodneniach svojich rozhodnutí aj pri zodpovedaní jednotlivých odvolacích námietok konkretizoval vykonané dokazovanie a skutkové závery, ktoré z jednotlivých dôkazov boli urobené. Uviedol, aké skutočnosti, z akých preverovaní a dokladov boli zistené a tiež, že ich vyhodnotením boli prijaté závery, že pri deklarovaných dodaniach tovaru do iného členského štátu nebolo preukázané, že tovar bol prepravený do Maďarskej republiky, teda že opustil územie tuzemska, a preto si žalobca neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z.. 47. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z uplatnených dôvodov nezákonnosti dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná, pretože z dôvodov nezákonnosti tak, ako boli uplatnené v žalobe, nebolo možné dospieť k záveru, že rozhodnutie je v rozpore so zákonom. Správny súd preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 48. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca v tomto konaní nebol úspešný, preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal. 49. Toto rozhodnutie prijal senát počtom hlasov 3:0.
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Poznámka: JUDr. Silvia
Zdráhalová Rúfusová nepodpísala rozhodnutie z dôvodu ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase písomného vyhotovenia a expedovania rozsudku.