Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Cob-53-2021.pdf
PDF · 92.7 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/53/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Eleny Kúšovej v právnej veci návrhu navrhovateľa: Y.. F. V., T. X, XXX XX F., zastúp.: JUDr. Matej Marhavý, Šafárikovo nám č. 4, 811 02 Bratislava, na začatie konania o zhode pri zapísanej osobe BSSC, s.r.o., Prešovská 39, 821 08 Bratislava, IČO: 31 383 777, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 32Exre/47/2020 - 155 zo dňa 21.04.2021 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k 32Exre/47/2020 - 155 zo dňa 21.04.2021 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 21.04.2021 rozhodol, že návrh navrhovateľa zamieta (výrok I.), zastavuje konanie začaté vydaním uznesenia sp. zn. 32 Exre/47/2020-63 zo dňa 14.05.2020 (výrok II.) a žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že dňa 29.1.2020 bol súdu doručený návrh na začatie konania o zosúladenie údajov podaný navrhovateľom s odôvodnením, že navrhovateľ sa listom zo dňa 19.4.2016, vlastnoručne podpísaným navrhovateľom, adresovaným zapísanej osobe vzdal funkcie konateľa tejto spoločnosti, pričom zapísanej osobe bola listina doručená v deň jej vyhotovenia, a teda dňa 19.4.2016, čo zapísaná osoba potvrdila písomným potvrdením o jej doručení. Listina bola navrhovateľom vlastnoručne podpísaná, pričom pravosť podpisu navrhovateľa bola úradne osvedčená dňa 23.3.2017 a v tento deň bola zapísanej osobe opätovne doručená. Napriek platnému vzdaniu sa funkcie konateľa nezasadlo valné zhromaždenie zapísanej osoby. Na základe uvedeného navrhovateľ navrhuje, aby bol vykonaný jeho výmaz v časti konateľ spoločnosti.
3. Registrový súd vyzval navrhovateľa výzvou zo dňa 26.10.2020, prevzatou dňa 28.10.2020 na doručenie vzdania sa funkcie konateľa urobené v súlade s § 66 odsek 2 Obchodného zákonníka, t.j. vlastnoručne podpísané v prítomnosti notára alebo ním povereného zamestnanca, na oznámenie súdu, ktorý dátum považuje za dátum doručenia vzdania sa funkcie konateľa spoločnosti a na oznámenie súdu, či uznesenie valného zhromaždenia zapísanej osoby zo dňa 21.11.2018, o ktorom sa konalo v konaní 33/Re/610/20I8, je platné. Taktiež bol navrhovateľ súdom vyzvaný na doručenie listinných dôkazov, na ktoré sa v konaní odvoláva, zaručene konvertovane do elektronickej podoby.
4. Navrhovateľ následne doplnil podanie o oznámenie nových skutočností, že dňa 23.12.2020 bol podaný návrh na zrušenie zapísanej osoby a súvisiace konanie je vedené pod sp. zn. 35CbR/82/2020, pričom sa domnieva, že toto konanie môže súvisieť s prejednávanou vecou. Súd sa oboznámil s obsahom spisu sp. zn. 35 CbR/82/2020, z ktorého obsahu zistil, že jeho predmetom je zrušenie zapísanej osoby na základe návrhu z dôvodu, že napísaná osoba nie je oprávnená užívať sídlo na adrese zapísanej
v obchodnom registri. Z uvedeného spisu súd nezistil žiadne skutočnosti, týkajúce sa skončenia výkonu funkcie konateľa navrhovateľa v zapísanej osobe.
5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 66 ods. 2 Obchodného zákonníka a dospel k záveru, že listina nazvaná ako Vzdanie sa funkcie konateľa datovaná k 19.4.2016 podpísaná navrhovateľom tak, že nebola vlastnoručne podpísaná v prítomnosti notára alebo ním povereného zamestnanca, ale k úradnému osvedčeniu podpisu došlo formou uznania podpisu na listine za svoj dňa 23.3.2017, pričom účinky jej doručenia zapísanej osobe mali nastať podľa tvrdenia navrhovateľa dňa 19.4.2016 prevzatím listiny spoločníkom, ktorý je zároveň navrhovateľom, nie je právnym úkonom vykonaným v súlade so znením § 66 odsek 2 Obchodného zákonníka z dôvodu, že nedošlo k splneniu zákonnej podmienky, ktorou je to, že listina - vzdanie sa funkcie musí byť vlastnoručne podpísaná v prítomnosti notára alebo ním povereného zamestnanca, pričom za splnenie tejto podmienky sa nepovažuje dodatočné uznanie podpisu na listine za svoj, spätne k dátumu podpisu listiny. V takom prípade totižto ani nemohlo dôjsť k splneniu podmienky riadneho doručenia listiny vzdania sa funkcie dňa 19.4.2016, keďže ku dňu 19.4.2016 listina nebola opatrená podpisom navrhovateľa, ktorý by bol riadne úradne osvedčený v súlade so znením § 66 odsek 2 Obchodného zákonníka.
6. Registrový súd v závere konštatoval, že uvedený právny názor je v zhode s právnym názorom Krajského súdu uvedeným v uznesení č. k. 2Cob/187/2020-32 zo dňa 26.1.2021.
7. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal navrhovateľ odvolanie. Ako prvý odvolací dôvod uviedol, že z napádaného uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie celkom zjavne neúplne zistil skutočný stav veci. V bode 1. napádaného uznesenia sa uvádza, že navrhovateľ navrhoval zosúladenie údajov v zmysle jeho vzdania sa funkcie konateľa zapísanej osoby zo dňa 19.04.2016 a len vo vzťahu k tomuto návrhu smeruje výrok ako aj odôvodnenie napádaného uznesenia. Navrhovateľ vo svojom podaní zo dňa 05.05.2020 však žiadal aj o zrušenie Zapísanej osoby podľa ust. § 63 ods. 3 a podľa ust. § 68 ods. 6, písm. a/ a f/ Obchodného zákonníka, nakoľko v kalendárnom roku 2019 sa nekonalo valné zhromaždenie Zapísanej osoby a Zapísaná osoba si nesplnila povinnosť uložiť do zbierky listín individuálnu účtovnú závierku za najmenej dve účtovné obdobia nasledujúce po sebe.
8. Ako druhý odvolací dôvod uviedol nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na to, že súd prvej inštancie oprel napádané uznesenie výlučne o právnu vetu uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Cob/187/2020-32 zo dňa 26.1.2021, podľa ktorého ust. § 66 ods. 2 Obchodného zákonníka na platné písomné vzdanie sa funkcie konateľa nevyžaduje overenie podpisu, ale aby listina bola vlastnoručne podpísaná v prítomnosti notára, resp. povereného zamestnanca. Uviedol, že v prejednávanej veci bola aj súdom prvej inštancie zistená zrejmá skutočnosť, že listina - vzdanie sa funkcie konateľa bola podpísaná dňa 19.04.2016, pričom podpis podpisujúceho bol uznaný za vlastný dňa 23.03.2017 pred notárskym koncipientom povereným notárom. Navrhovateľ takisto súhlasí s tvrdením súdu prvej inštancie, že v tomto čase už bola účinná novela Obchodného zákonníka, zákon č. 87/2015 Z.z. (účinná od 01.01.2016), v zmysle ktorej vzdanie sa funkcie musí byť písomné a listina s týmto obsahom musí byť vlastnoručne podpísaná v prítomnosti notára alebo ním povereného zamestnanca. Podľa dôvodovej správy k uvedenej zmene „v niektorých situáciách je potrebné vedieť presne, kedy bol prejav vôle smerujúci k vzdaniu sa funkcie uskutočnený (aj keď účinky nadobudne doručením spoločnosti). Navrhuje sa preto, aby vzdanie sa funkcie bolo písomné a podpis osvedčený v prítomnosti notára alebo ním povereného zamestnanca. “ V zmysle ust. § 58 ods. 1, prvá veta zákona č. 323/1992 Zb. - Notársky poriadok „Legalizáciou notár alebo ním poverený zamestnanec osvedčuje, že osoba, ktorej podpis má byť osvedčený v jeho prítomnosti, listinu (i) vlastnoručne podpísal alebo (ii) podpis na listine uznala pred ním za vlastný“. Následkom legalizácie podpisu je osvedčenie pravosti podpisu vo forme osvedčovacej doložky v zmysle ust. § 58 ods. 2 Notárskeho poriadku.
9. Podľa navrhovateľa, z judikovaného prípadu ale aj z odôvodnenia napádaného uznesenia je zrejmé, súdy pri koncipovaní právneho názoru vôbec neposudzovali znenie § 58 ods. 1 Notárskeho poriadku ani dôvodovú správu k zákonu č. 87/2015 Z.z. Súdy vychádzali výlučne z doslovnej dikcie § 66 ods. 2 Obchodného zákonníka v aktuálnom znení. Ak by však aj súdy právne posúdenie dotknutej problematiky limitovali výlučne na doslovné znenie ust. § 66 ods. 2 Obchodného zákonníka, museli by zároveň dospieť k záveru, že výklad uvedeného zákona je nejednoznačný, resp. sporný. Pokiaľ by sa však aj malo pripustiť, že výklad ust. § 66 ods. 2 Obchodného zákonníka je sporný a teda, že aj výklad dotknutého ustanovenia použitý v napádanom uznesení a v judikovanom prípade má logický základ, nebolo by ho
možné aplikovať. V tejto súvislosti navrhovateľ poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžp 1/2010, podľa ktorého „nejasné a neurčité právne normy nemožno aplikovať a vykladať na ťarchu adresáta právnej normy, ale vždy na ťarchu tvorcu právnej normy“.
10. Ako ďalší odvolací dôvod uviedol navrhovateľ, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keďže rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Vytýka súdu prvej inštancie, že uznesenie je odôvodnené výlučne parafrázovaním právnych viet judikovaného prípadu KS BA sp. zn. 2Cob/187/2020.
11. Navrhovateľ z vyššie uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu vyhovie, alternatívne vec zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.
12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba „C.s.p“.) v spojení s § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej iba „C.m.p.“) preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne.
13. Podľa § 2 C.m.p., na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Podľa § 59 ods. 1 C.m.p., odvolanie je prípustné aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, okrem uznesenia, ktorým súd poveril účastníka zvolaním valného zhromaždenia podľa § 304 písm. g) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/20210501>.
15. Podľa § 278 písm. b) C.m.p., konaniami vo veciach obchodného registra sú: a) konanie o zápise údajov do obchodného registra, b) konanie o zosúladenie údajov v obchodnom registri so skutočným právnym stavom, c) konanie o zrušenie zápisu údajov do obchodného registra.
16. Podľa § 289 C.m.p., konaním o zosúladenie údajov sa má dosiahnuť zhoda zápisu v obchodnom registri so skutočným právnym stavom inak, ako na základe návrhu na zápis údajov do obchodného registra.
17. Podľa § 290 C.m.p., návrh na začatie konania o zosúladenie údajov môže podať každý, kto má právny záujem na správnosti údajov zapísaných v obchodnom registri alebo každý, koho sa zapísané údaje týkajú, najmä spoločník zapísanej osoby alebo člen štatutárneho orgánu zapísanej osoby.
18. Podľa § 297 ods. 1 C.m.p., súd rozhoduje uznesením.
19. Podľa § 299 ods. 1 C.m.p., účastníkmi konania o zosúladenie údajov sú navrhovateľ, zapísaná osoba a osoba, ktorej údaje majú byť do obchodného registra zapísané alebo z obchodného registra vymazané.
20. Podľa § 66 odsek 2 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase vzdania sa funkcie konateľa, ak zákon neustanovuje alebo spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú inak, je vzdanie sa funkcie účinné odo dňa prvého zasadnutia orgánu, ktorý je oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového člena orgánu nasledujúceho po doručení vzdania sa funkcie; ak sa člen orgánu vzdá svojej funkcie na zasadnutí orgánu spoločnosti, ktorý je oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového člena orgánu, je vzdanie sa funkcie účinné okamžite. Ak nedošlo k vzdaniu sa funkcie na zasadnutí orgánu spoločnosti, ktorý je oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového člena orgánu, vzdanie sa funkcie musí byť písomné a listina s týmto obsahom musí byť vlastnoručne podpísaná v prítomnosti notára alebo ním povereného zamestnanca. Ak orgán spoločnosti, ktorý je oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového člena orgánu spoločnosti nezasadne ani do troch mesiacov od doručenia vzdania sa funkcie, je vzdanie sa funkcie účinné od prvého dňa, nasledujúceho po uplynutí tejto lehoty. Ak zákon neustanovuje alebo spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú inak, je odvolanie z funkcie účinné prijatím rozhodnutia príslušným orgánom spoločnosti. Ak spoločnosti hrozí vznik škody, je člen spoločnosti, ktorý sa vzdal funkcie, bol odvolaný alebo inak sa skončil výkon jeho funkcie povinný upozorniť spoločnosť, aké opatrenia treba urobiť na jej odvrátenie.
21. Konanie o zosúladenie údajov v obchodnom registri je konaním, účelom ktorého je dosiahnutie zhody zápisu so skutočným stavom, a to inak ako na základe návrhu na zápis, návrhu na zmenu zápisu alebo návrhu na výmaz údajov z obchodného registra. Zatiaľ čo konanie o zápise údajov nie je typickým súdnym konaním (vykazuje črty formálneho administratívneho registračného postupu), konanie o zosúladenie údajov napĺňa znaky súdneho mimosporového konania. Výsledkom oboch konaní je prípadný zápis údajov do obchodného registra. Skúmanie podmienok pre vykonanie zápisu údajov sa v týchto konaniach zásadným spôsobom odlišuje. V konaní o zápise údajov preskúmava registrový súd iba formálne splnenie podmienok, pričom sa nezaoberá otázkou pravosti predložených listín a ani ich správnosti nad rámec, ktorý mu výslovne ukladá zákon (§ 6 a § 7 zákona o obchodnom registri). V konaní o zosúladenie údajov však registrový súd zisťuje, či sú splnené materiálne predpoklady pre vykonanie zápisu, teda dokazovaním zisťuje skutočný stav veci (§ 35 C.m.p.), a ak je to na zistenie skutočného stavu potrebné, vykoná aj tie dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli (§ 36 C.m.p.). Cieľom konania o zosúladení údajov v obchodnom registri je teda zosúladenie zápisov, ktorých povaha je deklaratórna, pričom predmetné konanie môže začať aj na návrh, ktorý môže podať každý, kto má právny záujem na správnosti údajov zapísaných v obchodnom registri alebo každý, koho sa zapísané údaje týkajú (napr. spoločník, štatutárny orgán spoločnosti a pod.). Výnimku tvorí zapísaná osoba - v danom prípade jej návrh posúdi súd vždy ako návrh na zápis údajov do obchodného registra.
22. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že podaným návrhom navrhovateľ navrhol, aby súd vydal uznesenie v zmysle § 297 ods. 1 C.m.p., ktorým sa dosiahne zhoda medzi zápisom v obchodnom registri a skutočným právnym stavom, a na základe ktorého sa navrhovateľ vymaže z údajov zapísaných v obchodnom registri o zapísanej osobe v časti konateľ spoločnosti, z titulu platného a účinného vzdania sa funkcie konateľa ku dňu 24.06.2017. Návrh bol odôvodnený tým, že listom zo dňa 19.04.2016, vlastnoručne podpísaným navrhovateľom, adresovaným zapísanej osobe sa navrhovateľ vzdal funkcie konateľa tejto spoločnosti. Zapísanej osobe bola listina doručená v deň jej vyhotovenia. Pravosť podpisu navrhovateľa na predmetnej listine bola úradne osvedčená dňa 23.03.2017, a v tento deň bola opätovne doručená zapísanej osobe. Registrový súd návrhu navrhovateľa nevyhovel, pričom svoje rozhodnutie zdôvodnil v odsekoch 19 až 21 napadnutého uznesenia. Z napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie mal za to, že nemohlo dôjsť k splneniu podmienky riadneho doručenia listiny vzdania sa funkcie dňa 19.04.2016, keďže táto listina nebola podpísaná v súlade s § 66 ods. 2 Obchodného zákonníka. Zároveň súd poukázal na identický právny názor odvolacieho súdu v rozhodnutí č .k. 2Cob/187/2020-32 zo dňa 26.01.2021. Navrhovateľ sa s týmto rozhodnutím neuspokojil, podľa jeho názoru súd v tejto veci pochybil, ak vychádzal výlučne z dikcie § 66 ods. 2 Obchodného zákonníka a neposudzoval znenie § 58 ods. 1 Notárskeho poriadku a dôvodovej správy k zákonu č. 87/2015 Z.z.
23. Odvolací súd nesúhlasí s odvolacou námietkou, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zhodne s názorom súdu prvej inštancie ako aj názorom vysloveným v rozhodnutí č .k. 2Cob/187/2020-32 uvádza, že ak vzdanie sa funkcie konateľa nebolo vykonané v súlade s § 66 ods. 2 Obchodného zákonníka, nedošlo k splneniu podmienok vyžadovaných zákonom. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že právne normy vzťahujúce sa k úprave všeobecných otázok obchodných spoločností upravuje druhá časť Obchodného zákonníka. Vzhľadom na ich povahu ide zväčša o právne normy imperatívne, čo nespochybňuje ani navrhovateľ. Kogentné právne normy (imperatívne) sú charakterizované tým, že záväzne určujú subjektívne práva a právne povinnosti jej adresátom. Aplikovateľnosť ich ustanovení subjekty právneho vzťahu prejavom vôle a ani aplikujúci orgán (napr. súd svojím rozhodnutím) nemôžu vylúčiť, ako ani obmedziť či podmieniť. Oprávnenia alebo povinnosti (pravidlá správania) vyjadrené v dispozícii kogentnej právnej normy treba v právnom konaní každého typu absolútne rešpektovať. Tým sa odlišujú od dispozitívnych noriem. Ak teda zákonodarca v ustanovení § 66 ods. 2 Obchodného zákonníka presne stanovil, že „vzdanie sa funkcie musí byť písomné a listina s týmto obsahom musí byť vlastnoručne podpísaná v prítomnosti notára alebo ním povereného zamestnanca...“, ide o postup, ktoré je nevyhnutné rešpektovať.
24. Možno súhlasiť s navrhovateľom, že ust. § 58 ods. 1 Notárskeho poriadku upravuje legalizáciu, a že následkom legalizácie je osvedčenie pravosti podpisu. Je potrebné však zdôrazniť, že Notársky poriadok je predpis, upravujúci činnosť notárov a legalizáciu upravuje a definuje z pohľadu jeho činnosti. V tomto prípade je postup pri vzdaní sa funkcie konateľa upravený v § 66 ods. 2 Obchodného zákonníka, pričom zákonodarca presne definuje, že listina s týmto obsahom musí byť vlastnoručne podpísaná v prítomnosti notára alebo ním povereného zamestnanca. Toto znenie vyplýva z dôvodovej správy, podľa ktorej v niektorých situáciách je potrebné vedieť presne, kedy bol prejav vôle smerujúci k vzdaniu sa
funkcie uskutočnený. Ak teda zákonodarca zvolil presný postup na účinné vzdanie sa funkcie konateľa, je nevyhnutné tento postup dodržať.
25. Odvolací súd nesúhlasí, že rozhodnutie registrového súdu nespĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia rozhodnutia. Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (pozri IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07).
26. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004).
27. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, že súd prvej inštancie sa nezaoberal jeho návrhom na zrušenie spoločnosti, odvolací súd zistil, že v podaní zo dňa 03.04.2020 - Doplnenie návrhu na začatia konania o zosúladenie údajov navrhovateľ doplnil návrh na začatie konania o zosúladenie údajov o návrh na zrušenie spoločnosti zapísanej osoby, nakoľko má zato, že odstránenie dôvodu, pre ktorý navrhuje zrušenie spoločnosti nie je možné, keďže v čase dlhšom ako tri mesiace nebol ustanovený konateľ spoločnosti. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie nepochybil, ak sa v tomto konaní uvedeným návrhom nezaoberal a to vzhľadom na skutočnosť, že predmetom tohto konania bolo konanie o zosúladenie údajov na základe vzdania sa funkcie konateľa spoločnosti, teda iných dôvodov, ako uvádza navrhovateľ v doplnení návrhu a odvolaní. Uvedený - doplnený návrh je potrebné posudzovať individuálne, s tým, že súd prvej inštancie bude musieť zvoliť vhodný procesný postup na vysporiadanie sa s týmto návrhom.
28. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
29. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).