Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23S/51/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v právnej veci žalobcov: 1/ I.. T. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. M. XXX/XX, XXX XX U., 2/ I.. L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/XX, XXX XX U., 3/ T. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.

- L. XX, XXX XX U., 4/ V. L., nar.XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q. XX, 5/ L. B., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. P. XXX, XXX XX U., 6/ L.. J. L., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, XXX XX B., 7/ L. B., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. XXX, 8/ A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. M. XXX/X, XXX XX U., 9/ L. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, XXX XX U., XX/ L. N., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX G. XX, XX/ G., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/XX, XXX XX U., zast. zákonnými zástupcami - otcom A. G., bytom M. XXX/XX, XXX XX U. a matkou L. W., bytom M. XXX/XX, XXX XX U., XX/ L. F., nar, XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/X, XXX XX U., XX/ F. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. C. XX, XXX XX C., zast. zákonnou zástupkyňou - matkou L. Y., bytom F. C. XX, XXX XX C., XX/ L. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q. 173, 15/ Združené poľnohospodárske družstvo U., 987 01 Poltár, 16/ T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX B., XX/ U. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/X, XXX XX U., XX/ I., L. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/X, XXX 22 B. - R. hrdinov, XX/ L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX R., XX/ J. W., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. XXX, XX/ L. Q., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, XXX XX S. P., XX/ J. P., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX M. W. XX, XX/ A. T., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. XXXX/XX, XX/ V. B., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X, XXX XX W., XX/ L. L., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, XXX XX F., XX/ T. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/XX, XXX XX U., XX/ F. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, XXX XX U., všetci zastúpení zákonným zástupcom: Pasienková spoločnosť ,,MAKY" p.s., so sídlom Nová 559/41, 987 01 Poltár, IČO: 42 309 336, zastúpený právnym zástupcom: JUDr. Jozef Veselý, advokát, so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 50 659 537, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, Pozemkový referát, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 5943/1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho účastníka konania: Okresný úrad Lučenec, Námestie republiky 26, 984 36 Lučenec, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB- OOP6-2020/010111-002 zo dňa 30.03.2020 a o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Lučenec č. OU-LC-2020/001747-2 zo dňa 11.02.2020, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcom právo na náhradu trov konania nepriznáva.

III. Ďalšiemu účastníkovi konania voči žalobcom náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Okresnému úradu Lučenec, pozemkový a lesný odbor bola dňa 08.03.2019 doručená žiadosť členov Pasienkovej spoločnosti „MAKY“ p.s. zo dňa 04.03.2019 o vydanie rozhodnutia na základe uplatneného reštitučného nároku podľa o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „“ alebo „ zákon o pôde“) dňa XX.XX.XXXX, keď reštitučným návrhom žiadali prinavrátiť vlastníctvo k nehnuteľnostiam, pozemkom zapísaným v pozkn. vl. č. XXX, a to parc. č. XXX/X, roľa o výmere XXX XXX m2, parc. č. XXX/X pastva o výmere XXX XXX m2, parc. č. XXX/X, roľa o výmere XX XXX m2 a parc. č. XXX/X les o výmere XXX XXX m2. Žiadosťou sa domáhali vydania rozhodnutia aj k posledne uvedenej parcele č. XXX/X, les o výmere XXX XXX m2, nakoľko podľa nich o nej nebolo na základe podaného návrhu rozhodnuté, a to ani v pozitívnom ani v negatívnom zmysle, hoci v návrhu, ktorým bol uplatnený reštitučný nárok, bol aj tento pozemok uvedený.

2. Okresný úrad Lučenec, pozemkový a lesný odbor, ako príslušný prvostupňový orgán verejnej správy (ďalej aj „úrad“) rozhodnutím č. OU-LC-PLO-2019/003828 zo dňa 14.06.2019 žiadosti nevyhovel, pretože navrhovatelia nespĺňajú podmienky uvedené v na vydanie nehnuteľnosti prídelovej parcely č. XXX/X, druh pozemku les o celkovej výmere XXX XXX m2, kat. úz. U. z dôvodu, že nárok neuplatnili v zákonom stanovenej lehote do 31.12.1992. Ich pozemok neprešiel na štát spôsobom ako je uvedený v zákona o pôde, t. j. odňatím bez náhrady postupom podľa o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov a preto sa na uplatnený nárok nevzťahuje o pozemkových úpravách, usporiadanie pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „“ alebo „zákon o pozemkových úpravách“). Dôvodil, že Pozemkový úrad v Lučenci o uplatnenom reštitučnom nároku už rozhodol, keď vydal rozhodnutie č. Vn XXX/XX zo dňa 18.06.1996, v ktorom oprávneným osobám priznal vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným v pozkn. vl. č. XXX, parc. č. XXX/X, č. XXX/X a č. XXX/X pretože tieto nehnuteľnosti podľa zákona č. XX/XXXX Zb. prešli do vlastníctva Jednotného roľníckeho družstva (ďalej len „JRD“ Poltár. Predmetom rozhodnutia o prinavrátení vlastníctva nebola parcela č. XXX/X, les o výmere XXX XXX č. XXX/X m2, a to z dôvodu, že zákon č. XX/XXXX Zb. sa týkal výlučne urbárskych lúk a pasienkov a nevzťahoval sa na lesy. Úrad posúdil žiadosť podanú dňa 08.03.2019 ako neopodstatnenú a konštatoval, že bola podaná z dôvodu, že na Okresnom úrade v Poltári, katastrálnom odbore bolo v októbri 2018 predsedovi pasienkovej spoločnosti oznámené, že časť pozemku parc. č. 902/1 prešla do vlastníctva štátu na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia. Podľa úradu navrhovatelia si reštitučný nárok dňa 30.12.1993 uplatnili z dôvodu, že nehnuteľnosti prešli do vlastníctva družstva na základe reštitučného titulu uvedeného v zákona o pôde. Z vyvlastňovacieho rozhodnutia č. UP-1648/82-Gr. zo dňa 31.10.1989 vyplýva, že pozemok neprešiel na štát spôsobom ako je uvedený v zákona o pôde, t. j. na základe odňatia bez náhrady postupom podľa a preto sa naň nevzťahuje , t. j. možnosť uplatnenia nároku v predĺženej lehote do 31.12.1993. Na vyvlastnený pozemok by bolo možné uplatniť reštitučný titul uvedený v alebo zákona o pôde, na ktoré sa však vzťahovalo ustanovenie zákona o pôde, podľa ktorého si reštitučný nárok museli oprávnené osoby uplatniť najneskôr do 31.12.1992.

3. Na základe podaného odvolania navrhovateľov, žalovaný rozhodnutím č. OU- BB-00P6-2019/026620-002 zo dňa 11.09.2019 zrušil rozhodnutie úradu zo dňa 14.06.2019 a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že v zásade považoval prvostupňové rozhodnutie za nepreskúmateľné ak je zrejmé, že na základe registra prídelov pre katastrálne územie Poltár boli Pasienkovému spoločenstvu „MAKY“ pridelené parcely č. XXX/X roľa o výmere XXX XXX m2, č. XXX/X pastva o výmere XXX XXX m2, č. XXX/X roľa o výmere XX XXX m2 a parcela č. XXX/X les o výmere XXX XXX m2, ktoré boli aj uvedené v návrhu ohľadne uplatnenia reštitučného nároku v zmysle zo dňa 30.12.1993. Rozhodnutím Pozemkového úradu v Lučenci č. Vn 873/96 zo dňa 18.06.1996 bolo vyhovené návrhu zo dňa 30.12.1993 a bolo priznané vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na parc. č. 891/1, č. 891/2 a č. 891/3 v príslušných výmerách. Rozhodnutie sa netýkalo parcely č. XXX/X, lesného pozemku a napriek uvedenému v súčasnosti členovia Pasienkového spoločenstva „MAKY“ sú vlastníkmi parciel E-KN č. XXX/X a E-KN č. XXX/X, obe druh pozemku les v celkovej výmere XXX XXX m2, hoci z predloženého administratívneho spisu, ani z napadnutého rozhodnutia nevyplývalo, že by sa správny orgán prvého stupňa zaoberal

titulom nadobudnutia vlastníctva predmetných parciel. Konštatoval, že v zmysle Správneho poriadku (ďalej len „“ alebo „Správny poriadok“) zisťovanie podkladov pre rozhodnutie patrí k ťažiskovým činnostiam správneho orgánu. Požiadavka zákona, čo najúplnejšie a najpresnejšie zistiť skutočný stav veci, je procesným vyjadrením zásady materiálnej pravdy. Správny poriadok ukladá správnemu orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav veci, pričom v odôvodnení rozhodnutia musí uviesť skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie. Žalovaný konštatoval, že napriek tomu, že sa nestotožňuje s dôvodmi odvolania, je v zmysle Správneho poriadku povinný preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. V dôsledku toho, že nemal k dispozícii úplný spisový materiál považoval napadnuté prvostupňové rozhodnutie za nepreskúmateľné - vzhľadom na to, že správny orgán mohol o žiadosti pre všetky parcely rozhodovať aj čiastkovými rozhodnutiami, pričom z dôvodu absencie úplného administratívneho spisu nebolo zrejmé, ako a či vôbec bolo ukončené konanie o žiadosti zo dňa 30.12.1993.

Prvostupňové rozhodnutie

4. O žiadosti žalobcov opakovane rozhodol úrad rozhodnutím č. OU-LC-PLO-2020/000411-017 zo dňa 22.01.2020, ktorým navrhovateľom nepriznal vlastnícke právo k pozemku pozemkovoknižná parcela č. XXX/X, druh pozemku les o celkovej výmere XXX XXX m2, kat. úz. Poltár, ktorý je zapísaný v konečnom registri prídelov vydaným Štátnym pozemkovým úradom - štátnou obvodnou úradovňou pre pozemkovú reformu vo Zvolene v apríli 1943, a to z dôvodu, že navrhovatelia nespĺňajú podmienky uvedené v , nakoľko si neuplatnili nárok v zákonom stanovenej lehote do 31.12.1992.

5. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že predmetom rozhodnutia v roku 1996 o reštitúcii/prinavrátení vlastníctva, nebola parcela č. XXX/X, les o výmere XXX XXX m2 z dôvodu, že vlastníctvo k tejto parcele neprešlo podľa na JRD. Úrad konštatoval, že navrhovatelia si uplatnili reštitučný nárok dňa 30.12.1993 z dôvodu, že nehnuteľnosti prešli do vlastníctva JRD na základe reštitučného titulu uvedeného v zákona o pôde. Z doložených dokladov - vyvlastňovacieho rozhodnutia vyplýva, že časť lesného pozemku neprešla na štát spôsobom ako je uvedený v , t. j. odňatím bez náhrady postupom podľa a preto sa na uplatnený nárok na pozemok kultúry les nevzťahuje Uviedol, že sa vzťahoval len na tie nehnuteľnosti, ktoré upravoval zákon č. X/1913 (pasienkový majetok). Podľa tohto zákona, dňom vzniku miestneho družstva prešlo vlastnícke právo k spoločným nehnuteľnostiam z urbárov, komposesorátov, pasienkových spoločenstiev a podobných právnych útvarov na družstvo, a to zo zákona, to znamená, bez ohľadu, či o prechode vlastníckeho práva na družstvo bol v pozemkovej knihe zápis vykonaný alebo nie.

6. Pozemkový úrad v Lučenci v roku 1996 považoval uplatnený nárok na vyriešený v celosti, nakoľko oprávneným osobám vydal nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahovala reštitúcia a neriešil parcelu č. XXX/ X, les, nakoľko k tejto parcele nedošlo ku strate vlastníctva. G. tejto parcely bolo následne osvedčené vlastníctvo navrhovateľom formou notárskej zápisnice č. N XXX/XX zo dňa 05.08.1998. Žiadosť členov pasienkovej spoločnosti o dodatočné vydanie rozhodnutia na uvedenú parcelu - les bola podaná v roku 2019 po tom, čo sa navrhovatelia dozvedeli, že časť pozemku pôvodnej pozemkovo knižnej parcely č. XXX/X lesný pozemok prešla do vlastníctva štátu na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia č. UP- XXXX/XX-Gr. zo dňa 31.10.1989 vydaného bývalým ONV v Lučenci, odbor územného plánovania. Na tento pozemok sa nevzťahuje reštitučný titul podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona o pôde, ale do úvahy by prichádzal reštitučný titul podľa § 6 ods. 1 písm. m) zákona o pôde (vyvlastnenie za náhradu, pokiaľ nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila účelu, na ktorý bola vyvlastnená) alebo § 6 ods. 1 písm. n) zákona o pôde (vyvlastnenie bez vyplatenia náhrady). Reštitučný nárok o navrátenie vlastníctva v zmysle týchto reštitučných titulov však bolo potrebné uplatniť najneskôr do 31.12.1992.

7. Úrad navyše uviedol, že pokiaľ by aj navrhovatelia uplatnili reštitučný nárok v zákonom stanovenej lehote, zákon by sa na uvedený pozemok nevzťahoval z dôvodu, že v čase vyvlastnenia uvedený pozemok už nebol evidovaný ako les, ale ako dobývací priestor, a to od roku 1979. Reštitučný zákon sa vzťahoval len na pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí, a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj na pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond. Z vyvlastňovacieho rozhodnutia vyplýva, že v čase prechodu vlastníctva na štát a ku dňu účinnosti reštitučného zákona už pozemok nebol súčasťou poľnohospodárskeho alebo lesného pôdneho fondu. Z vyvlastňovacieho rozhodnutia tiež vyplýva, že navrhovatelia si nárokovali priznanie náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti.

Do 30 dní od doručenia rozhodnutia mali predložiť doklady o tom, že sú oprávnení prevziať príslušnú náhradu za vyvlastnené nehnuteľnosti, s tým, že pokiaľ sa tak nestane vyvlastňovateľ zloží určenú náhradu do súdneho depozitu. Úrad sa ďalej nezaoberal zisťovaním, či navrhovatelia predložili doklady preukazujúce vlastníctvo a či na ich základe im skutočne bola vyplatená príslušná náhrada, nakoľko to považoval za bezpredmetné z dôvodu, že nárok na prinavrátenie vlastníctva k tejto nehnuteľnosti bol uplatnený po lehote.

8. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie právny zástupca Pasienkovej spoločnosti „MAKY“, v ktorom sa uvádza, že základnou otázkou, ktorú má odvolací orgán vyriešiť je to, či nárok bol uplatnený v stanovenej lehote a či sa jedná o prekluzívnu lehotu. O časti uplatneného nároku nebolo konané a rozhodnuté (26 rokov) a príslušné orgány začali o ňom konať len na základe žiadosti zo dňa 04.03.2019, keď členovia pasienkovej spoločnosti namietali, že správny orgán o žiadosti, ktorá mala byť chápaná ako celok rozhodol len čiastočne a nerozhodol v časti uplatneného nároku ohľadom lesného pozemku. Namietal, že je nelogické, ak v časti nároku bolo rozhodnuté pozitívne, teda uplatnenie nároku bolo považované za včas podané a čo sa týka druhej časti, po 26 rokoch úrad rozhodol, že takýto nárok nebol uplatnený včas. Namietal tiež nesprávny postup, pretože úradom im bola daná lehota na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia do 23.01.2020, pričom dňa 21.01.2020 odoslali doporučene I. triedou žiadosť o vylúčenie zamestnancov úradu, napriek tomu úrad rozhodol dňa 22.01.2020.

Druhostupňové rozhodnutie

9. Žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím č. OU-BB-OOP6-2020-010111-002 zo dňa 30.03.2020 odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Lučenec, pozemkový a lesný odbor č. OU-LC-PL-2020/000411-017 zo dňa 22.01.2020 potvrdil.

10. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade s právnymi predpismi a s dôvodmi rozhodnutia úradu sa žalovaný plne stotožnil. Nestotožnil sa s tvrdením v odvolaní, že správny orgán nekonal a začal konať až po podaní žiadosti zo dňa 04.03.2019, pretože úrad rozhodol ešte v roku 1996 s tým, že navrhovatelia si o vlastníctvo lesného pozemku požiadali formou notárskeho osvedčenia, teda ich nárok v rozsahu, ako bol uplatnený reštitučným návrhom, bol uspokojený celkovo. Správny orgán aj navrhovatelia považovali reštitúciu za ukončenú. Až na základe žiadosti SPF o zápis rozhodnutia o vyvlastnení začali navrhovatelia konať.

11. Konštatoval, že rozdiel prečo bolo v časti rozhodnuté kladne a v časti záporne, je z dôvodu, že sa jedná o dva rôzne reštitučné tituly. V prvom prípade išlo o reštitučný titul podľa , t. j. v takom prípade bola lehota na uplatnenie nároku na navrátenie vlastníctva predĺžená do 31.12.1993 a návrh bol podaný dňa 30.12.1993 a v druhom prípade sa jednalo o reštitučný titul podľa , resp. n) , kedy lehota na uplatnenie nároku bola do 31.12.1992.

12. Pripomenul, že oprávnené osoby mali ešte jednu zákonnú možnosť, ktorú navrhovatelia nevyužili, a to uplatnenie si nároku na navrátenie vlastníctva k pozemkom podľa o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. Práve tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané podľa osobitného predpisu (reštitučného zákona). Právo na navrátenie vlastníctva k pozemku bolo možné uplatniť do 31.12.2004.

13. Úrad dal možnosť účastníkom konania pred vydaním rozhodnutia nahliadnuť do predmetného spisu a oboznámil ich s podkladmi rozhodnutia. Následne bolo vydané rozhodnutie. Podanie vo veci vylúčenia zamestnancov Okresného úradu Lučenec, odbor pozemkový a lesný, bolo vybavené príslušným Okresným úradom Lučenec tak, že návrhu nevyhovel a vylúčenie zamestnancov zamietol. V zmysle § 9 ods. 1 Správneho poriadku možno vylúčiť z konania zamestnanca správneho orgánu, ak zo zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti, čo vylučuje možnosť vylúčiť z rozhodovania celý dotknutý odbor.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcov

14. V zákonom stanovenej lehote bola podaná správna žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorou sa zákonný zástupca žalobcov v zast. právnym zástupcom domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia mu veci na ďalšie konanie, alternatívne zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, s poukazom na ustanovenie preskúmať aj zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia Okresného úradu Lučenec zo dňa 11.02.2020, ktorým rozhodujúci orgán, prednosta Okresného úradu Lučenec nevyhovel návrhu Pasienkovej spoločnosti „MAKY“ vo veci vylúčenia z konania zamestnancov Okresného úradu Lučenec, odbor pozemkový a lesný odbor a návrh zamietol.

15. Žalobcovia v žalobe namietali nesprávne právne posúdenie veci, pretože v zmysle právo oprávnených osôb uvedených v a nezanikne, ak ho uplatnia na Obvodnom pozemkovom úrade do 31.12.1993, teda v danom prípade bolo právo uplatnené v lehote. Keby zákonodarca považoval uvedenú lehotu v za prekluzívnu, vyjadril by to obdobne ako napr. v ustanovení a Pri rozhodovaní dňa 18.06.1996 pod č. Vn 873/96 Pozemkový úrad v Lučenci považoval nárok za uplatnený včas, pričom je nelogické, ak v časti nároku bolo rozhodnuté pozitívne a v časti nároku (v súčasnosti) negatívne s odôvodnením, že nárok nebol uplatnený včas.

16. Namietali aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, ak žalovaný nič neuviedol ohľadom ustálenej rozhodovacej praxe súdov, keď v rozhodnutí len konštatuje, že nárok nebol uplatnený do 31.12.1992, preto navrhovatelia nespĺňajú podmienky ustanovené v Vytýkali žalovanému, aj úradu, že sa nezaoberal oprávnenosťou nároku, ale zameral sa na to, či návrh bol podaný riadne a včas, pričom pri rozhodovaní dňa 18.06.1996 nespochybnil oprávnenosť reštitučného nároku v zmysle a rozhodol v prospech navrhovateľov.

17. Žalobcovia namietali, čo do vyvlastňovacieho rozhodnutia bývalého ONV, odbor územného plánovania č. UP-1648/82 Gr. zo dňa 31.10.1989 tvrdiac, že toto nenadobudlo právoplatnosť, ak členovia pasienkovej spoločnosti neboli prizvaní k vyvlastňovaciemu konaniu, nedostali náhradné plnenie (ani parcelu, ani finančnú náhradu), pričom Lesy SR, Kriváň pasienkovej spoločnosti odovzdali všetky pozemky v súlade s výmerou a porastovými mapami tak, ako boli pridelené v konečnom registri prídelov z roku 1943.

18. Podľa žalobcov sa orgán verejnej správy musí obligatórne vysporiadať s vyjadreniami účastníkov konania. Ak títo podajú námietky alebo návrhy k procesným úkonom, navrhnú dokazovanie, musí sa s tým orgán verejnej správy vysporiadať v odôvodnení rozhodnutia. Napriek podozreniu predpojatosti Ing. Pavla Juchu ml. vedúceho odboru, ktorý rozhoduje o žiadosti členov pasienkovej spoločnosti, ktorej predsedom je I.. Jozef Y., pre zlé vzťahy a súdne konania, ktoré vedie jeho otec Ing. Pavol T. st. ako predseda predstavenstva Združeného poľnohospodárskeho družstva Poltár s I.. T. Y., sa žalovaný, ani Okresný úrad v Lučenci s uplatnenou námietkou predpojatosti v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadali, čo je v rozpore so zákonom, právnou istotou, pričom rozhodnutie je z tohto dôvodu predčasné. Uviedli, že proti rozhodnutiu o nevylúčení zamestnancov úradu nie je prípustné odvolanie, avšak súdny prieskum je prípustný v zmysle . Navrhovali preskúmať predmetné rozhodnutie o nevylúčení zamestnancov úradu, ktoré považovali za nezákonné, tvrdiac, že vo veci podanej žiadosti rozhodovala osoba spĺňajúca predpoklady predpojatosti podľa až Správneho poriadku a je logické, že vo veci by nerozhodovala vo svoj neprospech.

19. Žalobcovia namietali aj procesný postup orgánov verejnej správy. Tvrdili, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané predčasne a to pred uplynutím lehoty, ktorú určil sám úrad na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia. Výzva s oznámením zo dňa 10.01.2020, že sa účastníci konania môžu oboznámiť s podkladmi rozhodnutia a vyjadriť sa v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku bola doručená 13.01.2020, načo bolo nahliadnuté do spisu dňa 15.01.2020. Desaťdňová lehota, v ktorej mali možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia trvala do 23.01.2020, avšak úrad vydal rozhodnutie už dňa 22.01.2020, t. j. predčasne. Tvrdili, že námietka zaujatosti doručená úradu dňa 23.01.2020, t. j. v posledný deň lehoty, bola odoslaná už dňa 21.01.2020. Namietali, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané pred tým, ako sa o námietke rozhodlo a to pracovníkmi úradu, voči ktorým bola námietka vznesená. Poukázali na vzťahy medzi otcom vedúceho odboru I.. U. T., t. j. I.. U. T. st., ktorý je predseda predstavenstva Združeného poľnohospodárskeho družstva a I.. T. Y., ktorý je predsedom Pasienkovej

spoločnosti MAKY, na vedené viaceré súdne spory s tým, že vzťahy medzi osobou I.. T. Y. a osobou I.. U. T. st. sú vážne narušené, vo veci boli podané aj viaceré trestné oznámenia. Podľa žalobcov táto skutočnosť môže byť dôvodom predpojatosti pri rozhodovaní o žiadosti žalobcov a rozhodovacia činnosť o uplatnenom nároku účastníkov konania by nemusela byť objektívna.

20. Tým, že úrad nekonal včas a nerozhodol o celom uplatnenom reštitučnom nároku, spôsobil, že nehnuteľnosti, ktoré boli vyvlastnené, neprešli do vlastníctva navrhovateľom.

Vyjadrenie žalovaného

21. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Nestotožnil sa s tvrdením v žalobe, že v administratívnom konaní na prvom aj druhom stupni došlo k viacerým vážnym pochybeniam. Podľa žalovaného bol zistený skutkový stav v postačujúcom rozsahu na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý bol základom pre vydanie rozhodnutia tak prvostupňového, ako aj odvolacieho, nie je v rozpore s obsahom administratívnych spisov a ani nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci.

22. Uviedol, že bývalý Pozemkový úrad v Lučenci rozhodnutím č. Vn 873/96 zo dňa 18.06.1996 vyhovel žiadosti navrhovateľov a priznal vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným v pozkn. vl. č. XXX, parc. č. XXX/X roľa vo výmere XXX XXX mX, parc. č. XXX/X pastva vo výmere XXX XXX m2 a parc. č. XXX/X roľa vo výmere XX XXX m2. Následne si navrhovatelia požiadali o vydanie osvedčenia formou notárskej zápisnice podľa ohľadom zvyšnej parcely č. XXX/X, les vo výmere XXX XXX m2 , čomu bolo vyhovené a Notárska zápisnica č. Nz 342/98, N XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX sa stala podkladom pre zápis vlastníctva do katastra nehnuteľností v prospech navrhovateľov na lesné pozemky o celkovej výmere N.m2, dôkazom čoho je zápis na LV č.XXXX. Členovia pasienkovej spoločnosti „MAKY“ sa na základe uvedeného stali vlastníkmi všetkých žiadaných parciel a orgán verejnej správy považoval reštitučné konanie za ukončené.

23. K tvrdenej nelogickosti, že o časti návrhu bolo rozhodnuté pozitívne, teda návrh bol považovaný za podaný včas a o druhej časti negatívne, žalovaný zopakoval argumentáciu uvedenú v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia, teda, že išlo o dva rôzne dôvody reštitučného zákona, ktoré sú taxatívne dané a bolo postupované len v rozsahu ustanovení tohto zákona. V prípade parciel poľnohospodárskeho charakteru, bolo preukázané, že tieto prešli do vlastníctva JRD v Poltári a jednalo sa o dôvod - reštitučný titul podľa § 6 ods. 1 písm. d) reštitučného zákona, pričom u pozemkovoknižnej parcely č. 901/2 išlo o les, v prípade ktorej sa jednalo o stratu vlastníckeho práva na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia, teda išlo o iný reštitučný titul - v zmysle § 6 ods. 1 písm. m) reštitučného zákona, pričom u oboch sa včasnosť uplatnenia nároku posudzuje odlišne.

24. K námietke, resp. otázke, prečo správny orgán takú dlhú dobu vo veci nekonal, nerozhodol buď kladne alebo záporne uviedol, že bývalý Pozemkový úrad v Lučenci v čase vydania rozhodnutia zo dňa 18.06.1996 nedisponoval vyvlastňovacím rozhodnutím a nevedeli o ňom ani členovia Pasienkovej spoločnosti „MAKY“, ktorí boli uspokojení na základe reštitučného rozhodnutia a Notárskej zápisnice v celosti svojho uplatneného reštitučného nároku.

25. O podnete zaujatosti bolo rozhodnuté v samostatnom konaní, keď podanie vo veci namietanej predpojatosti bolo príslušným Okresným úradom v Lučenci zamietnuté rozhodnutím zo dňa 11.02.2020 a žalovaný považuje dôvody zamietnutia za relevantné. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa žalovaný v dostatočnom rozsahu zaoberal dôvodmi odvolania, pričom zastával názor, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v zmysle platnej legislatívy.

Replika žalobcov na vyjadrenie žalovaného

26. V replike žalobcovia zotrvali na podanej žalobe v celom rozsahu. Poukázali na ustanovenie § 47 ods. 2 Správneho poriadku, v zmysle ktorého každý výrok rozhodnutia musí obsahovať jasné, stručné a zrozumiteľné vyjadrenie toho, ako sa rozhodlo vo veci, ktorá je predmetom správneho konania. Taktiež poukázal na ďalšiu obsahovú náležitosti rozhodnutia, ktorou je odôvodnenie. Podľa žalobcov rozhodnutie žalovaného nespĺňa tieto atribúty. Zotrvávali na stanovisku, že žalovaný, ani úrad sa v

odôvodnení svojich rozhodnutí s námietkami a pripomienkami žalobcov náležite nevysporiadali a teda rozhodnutia sú v rozpore so zákonom, právnou istotou účastníkov správneho konania a sú predčasné. Trvali na stanovisku, že existujú dôvody pre vylúčenie zamestnancov správneho orgánu z dôvodu predjatosti, ktorý vo veci rozhodoval, ako aj na stanovisku, že v administratívnom konaní došlo k viacerým vážnym pochybeniam nielen zo strany prvostupňového orgánu, ale aj žalovaného. Žalobcovia navrhli žalobe vyhovieť a v prípade úspechu zaviazať žalovaného na náhradu trov konania v úplnom rozsahu (100 %).

27. Žalovaný nevyužil oprávnenie podať na repliku žalobcov dupliku.

Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania

28. Okresný úrad Lučenec, ktorý má pozíciu ďalšieho účastníka konania podľa ako orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie, pričom v konaní nie je žalovaným a správny súd preskúmava zákonnosť aj tohto rozhodnutia v zmysle , vo vyjadrení k žalobe, trval na zákonnosti rozhodnutia prednostu Okresného úradu Lučenec č. OU-LC-2020/001747-2 zo dňa 11.02.2020, v ktorom nevyhovel podaniu žalobcov a návrh na vylúčenie zamestnancov Okresného úradu Lučenec, pozemkového a lesného odboru z konania zamietol. Vo vyjadrení uviedol, že otec Ing. U. T., vedúceho odboru - Ing. U. T. st. nebol účastníkom konania, rovnako aj T.. T. T., strýko vedúceho odboru. Podanie Pasienkovej spoločnosti „MAKY“ zo dňa 21.01.2020, doručené úradu dňa 23.01.2020 neobsahovalo skutočnosti, ktoré by zakladali dôvodnú pochybnosť o predpojatosti zamestnancov Okresného úradu Lučenec, pozemkového a lesného odboru. V návrhu na vylúčenie neboli uvedené žiadne relevantné dôkazy, ktoré by dokazovali predpojatosť, pričom okrem vedúceho odboru, nebol menovite namietaný žiadny iný zamestnanec. Vo veci žiadosti rozhodovala I.. C. W., ktorá nemá žiadny pomer k veci, ani k účastníkom konania a ani k ich zástupcom. Rovnako ako aj vedúci odboru I.. U. T..

29. Uviedol, že podanie Pasienkovej spoločnosti „MAKY“ vo veci vylúčenia z konania zamestnancov Okresného úradu Lučenec, pozemkového a lesného odboru je potrebné vnímať ako účelové a nepodložené dôkazmi, čomu nasvedčujú skutočnosti, že žiadosť vybavovala, prešetrovala a rozhodnutie vydala zamestnankyňa pozemkového a lesného odboru I.. C. W., voči ktorej námietka vznesená nebola. I.. W. vo funkcii hlavný radca vykonáva špecializované činnosti v príslušnom odbore štátnej služby a vydáva rozhodnutia v prvom stupni správneho konania. Vedúci odboru riadi a kontroluje výkon štátnej správy a zodpovedá za jeho riadne uskutočňovanie na odbore. Do rozhodovania I.. W. nezasahoval. Dohady nepodložené dôkazmi, nie sú dôvodom pre vylúčenie z konania. Počas celého konania nebola vznesená žiadna námietka o predpojatosti. K tomu došlo až pri vydaní rozhodnutia o nepriznaní vlastníckych práv. Poukázal na ustanovenie § 12 ods. 1 a ods. 2 Správneho poriadku a konštatoval, že v odôvodnení rozhodnutia o návrhu na vylúčenie z konania sú bez akýchkoľvek pochybností uvedené dôvody prečo neboli zamestnanci Okresného úradu Lučenec vylúčení.

30. Konštatoval, že zákonnou podmienkou pre vylúčenie zamestnancov úradu bolo bez zbytočného odkladu oznámiť správnemu orgánu skutočnosti nasvedčujúce k vylúčeniu zamestnanca správneho orgánu. V tomto prípade oprávnenosť vzniesť námietku predpojatosti vznikla najneskôr v momente prijatia prvého rozhodnutia vydaného úradom o prerušení konania zo dňa 04.04.2019, t. j. dňa 05.04.2019, keď bolo toto rozhodnutie doručené právnemu zástupcovi, ktorý od tohto momentu mal vedomosť, že vedúci pozemkového a lesného odboru je Ing. U. T.. Z podania žalobcov je zrejmé, že účastníci konania mali vedomosť o jednotlivých vzťahoch od začiatku ako bola žiadosť 08.03.2019 na Okresný úrad Lučenec podaná, čo potvrdzujú vo svojom podaní, v ktorom opisujú dlhoročné vzťahy a niekoľko rokov sa ťahajúce súdne konania. Podľa ďalšieho účastníka sa jedná o nezákonné a účelové podanie, ktorým skúšala Pasienková spoločnosť „MAKY“ zvrátiť rozhodnutie Okresného úradu Lučenec, ktoré im nevyhovovalo. Zásada nestrannosti správneho orgánu patrí medzi základné procesné pravidlo v správnom konaní, ktorá má zaručiť objektívnosť rozhodovania a rozhodovania správneho orgánu. Zárukou nestrannosti rozhodovania zamestnanca správneho orgánu je jeho nepredpojatosť, t. j. schopnosť udržať si potrebný objektívny nadhľad nad posúdením a rozhodnutím konkrétnej veci.

Replika žalobcov na vyjadrenie ďalšieho účastníka konania

31. Žalobcovia podali repliku na vyjadrenie ďalšieho účastníka konania, v ktorej trvali na tom, že existuje právny záujem na výsledku takéhoto konania v neprospech účastníkov konania, kde by v podstate na

základe týchto skutočností mali profitovať spoločnosti personálne prepojené s rodinou T.. Je nesporné, že ak na výsledku takéhoto konania majú záujem rodinní príslušníci osoby, ktorá zastáva vedúcu funkciu na orgáne, ktorý by mal vo veci rozhodovať a pracovníčka, ktorá vo veci rozhoduje je v podstate podriadenou takéhoto zástupcu, tak je samozrejmé, že v tomto smere ani rozhodovanie takéhoto zamestnanca nemôže byť objektívne.

Duplika ďalšieho účastníka konania

32. V duplike na repliku žalobcov Okresný úrad Lučenec uviedol, že zotrváva na svojom stanovisku, nakoľko v replike nie sú uvedené žiadne nové skutočnosti.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

33. Nakoľko žiaden z účastníkov konania nenavrhol vo veci nariadiť pojednávanie v zmysle (ďalej len „“) a ods. písm. a) SSP ( ) a správny súd sám nezistil niektorý z dôvodov uvedených v ustanovení až e) , vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania ( ) verejným vyhlásením rozsudku dňa 04.08.2021 (, ). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu dňa 28.06.2021.

34. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, vecne a miestne príslušný na prejednanie veci, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OU-BB-OOP6/2020/010111-002 zo dňa 30.03.2020 a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie č. OU-LC-PLO-2020/000411-017 zo dňa 22.01.2020, ako aj postup orgánov verejnej správy v konaní, rovnako aj rozhodnutie Okresného úradu Lučenec č. OU-LC-2020/001747-2 zo dňa 11.02.2020 v zmysle , a to v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe v súlade s a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto žalobu zamietol podľa .

35. Podľa ; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

36. Podľa ; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

37. Podľa ; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

38. Vzhľadom na dispozičnú zásadu ( ) nie je súdny prieskum absolútny, ale je vymedzený rozsahom žaloby a žalobných bodov. Úlohou správneho súdu pri výkone správneho súdnictva nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, či pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou orgán verejnej správy rešpektoval príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Zároveň, správny súd vzhľadom na svoju procesnú pozíciu nad stranami, nevyhľadáva za žalobcu dôvody nezákonnosti rozhodnutia, či postupu orgánu verejnej správy v konaní, nakoľko práve tieto skutočnosti (konkrétne tvrdenia žalobcu o nezákonnosti a v čom bol v jej dôsledku ukrátený na svojich právach) majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmania zákonnosti rozhodnutia súdom, ktorým je súd viazaný.

39. Primárne správny súd posudzoval splnenie procesných podmienok konania, vrátane aktívnej legitimácie žalobcu. Nedostatok aktívnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca) nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. V predmetnej veci sa jedná o reštitučný nárok členov Pasienkovej spoločnosti ,,MAKY" p.s., ktorí ho uplatnili prostredníctvom spoločného zástupcu v zmysle o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom

fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení (ďalej len „Zákon o pozemkových úpravách“ alebo "") dňa 30.12.1993 podľa

40. Zastupovanie členov spoločenstva pred súdmi a orgánmi verejnej správy upravuje ustanovenie o pozemkových spoločenstvách. Podľa spoločenstvo zastupuje členov spoločenstva pred súdmi ohľadom obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z ich vlastníctva. Podľa spoločenstvo zastupuje členov spoločenstva vo veciach nadobúdania časti spoločnej nehnuteľnosti, ktorej vlastníctvo je sporné. Spoločenstvo má teda právomoc konať v zákone vymenovaných záležitostiach, pričom spoločenstvo koná prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu (výboru). Spoločenstvo je zákonným zástupcom členov spoločenstva v prípade súdneho konania. Spoločenstvo nevystupuje „samo za seba“, ale za svojich členov - jednotlivých podielnikov. Stranou v konaní, resp. účastníkom konania s aktívnou legitimáciou sú jednotliví podielnici zastúpení spoločenstvom. Spoločenstvo ako spoločný zákonný zástupca je oprávnený nechať sa zastúpiť ďalším zástupcom - advokátom.

41. V predmetnej veci bola žaloba podaná v zákonom stanovenej lehote advokátom, ktorý bol splnomocnený Pasienkovou spoločnosťou ,,MAKY" p.s. v zastúpení predsedom spoločenstva zo dňa 03.04.2020. V žalobe bol označený ako žalobca Pasienková spoločnosť ,,MAKY" p.s. a vymenovaní členovia pasienkovej spoločnosti, bez bližšieho uvedenia ich procesného postavenia. Správny súd má za to, že žalobcom v predmetnej veci sú fyzické osoby, o reštitučnom nároku ktorých sa koná, ktorí sú zastúpení zákonným zástupcom Pasienkovou spoločnosťou ,,MAKY" p.s., ktorá poverila zastupovaním právneho zástupcu. Keďže žaloba bola podaná advokátom, pričom v žalobe boli označení aj členovia pasienkovej spoločnosti, správny súd považuje žalobu za podanú oprávnenou osobou a zároveň spĺňajúcou podmienku jej spísania a zastúpenia žalobcov právnym zástupcom. V konaní pred súdom sú totiž aktívne legitimovaní jednotliví spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti, spoločenstvo je v tomto prípade len ich zákonným zástupcom.

42. Predmetom súdneho prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OU-BB- OOP6/2020/010111-002 zo dňa 30.03.2020, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy Okresného úradu Lučenec, pozemkový a lesný odbor č. OU-LC-PLO-2020/000411-017 zo dňa 22.01.2020, ktorým prvostupňový orgán, konajúc z podnetu - žiadosti zo dňa 04.03.2019 (doručenej mu 08.03.2019) členov Pasienkovej spoločnosti „Maky“ p. s., zastúpených na základe splnomocnenia JUDr. T. F. o vydanie rozhodnutia na základe uplatneného reštitučného nároku podľa žiadosťou zo dňa 30.12.1993, rozhodol tak, že navrhovateľom nepriznal vlastnícke právo k pozemku pozemkovoknižná parcela č.XXX, druh pozemku les o celkovej výmere XXXU.m2F.atastrálne územie Poltár, ktorý je zapísaný v konečnom registri prídelov vydaným Štátnym pozemkovým úradom - F. obvodnou úradovňou pre pozemkovú reformu vo S. v apríli XXXX, a to z dôvodu, že navrhovatelia nespĺňajú podmienky uvedené v § X3 ods. 1 , nakoľko si neuplatnili nárok v zákonom stanovenej lehote, t. j. do 31.12.1992.

Relevantná právna úprava:

43. Podľa ; zákon sa vzťahuje na , ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí, 1) a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj na , ktorá tvorí lesný pôdny fond, 2) (ďalej len ""),

44. Podľa ; oprávnenou osobou je štátny občan Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého , budovy a stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v .

45. Podľa ; oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku odňatia bez náhrady postupom podľa SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov.

46. Podľa ; oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia za náhradu, pokiaľ nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila účelu, na ktorý bola vyvlastnená.

47. Podľa ; oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady.

48. Podľa ; právo na vydanie nehnuteľnosti podľa môže oprávnená osoba uplatniť do 31. decembra 1992. V prípade uvedenom v začne osemnásťmesačná lehota plynúť až odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol výrok zrušený, ak dôjde k tomuto rozhodnutiu po dátume účinnosti tohto zákona. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Lehoty na predkladanie písomných dôkazov v konaní pred okresným úradom sa spravujú všeobecnými predpismi o správnom konaní.

49. Podľa , a ; (1) Spoluvlastníckymi podielmi, ktoré sa majú vydať podľa osobitného predpisu 25) alebo ku ktorým zaniká užívacie právo 15) sa rozumejú aj užívacie podiely alebo iné práva na spoločných nehnuteľnostiach, na ktoré sa vzťahovali predpisy o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov. 26) Ak nemožno výšku pôvodných podielov určiť, považujú sa ich podiely za rovnaké. Nie je prekážkou vydania pozemku, ak je zastavaný stavbou vo vlastníctve oprávnenej osoby; v týchto prípadoch na poskytnutie náhrady platia všeobecné predpisy. 27) (2) Na uplatňovanie nároku na vydanie nehnuteľnosti a nárokov vyplývajúcich zo spoluvlastníctva v pozemkových úpravách určia oprávnené osoby (spoluvlastníci) spoločného zástupcu (spoločných zástupcov) a spôsob jeho konania; na to je potrebný súhlas majiteľov väčšiny podielov. (3) Pozemky zo spoločných lesných nehnuteľností, ktoré prešli do obhospodarovania podľa osobitného predpisu 28) a ktoré sa majú vydať 29) vrátane pasienkov zo spoločného lesa, sa vydávajú postupom podľa predpisov o zániku niektorých užívacích práv. 30)

50. Pod poznámkou č. 25 k ustanoveniu je odkaz na

51. Podľa ; právo oprávnených osôb uvedených v a nezanikne, ak ho na obvodnom pozemkovom úrade uplatnia v lehote do 31. decembra 1993. Lehoty na predkladanie písomných dôkazov o uplatnenom práve sa spravujú všeobecnými predpismi o správnom konaní; 18) dôkazy možno okresnému úradu predložiť najneskôr do 31. decembra 1995, inak právo zanikne.

52. Podľa ; správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

53. Podľa ; účastníci konania () spolupracujú so správnymi orgánmi v priebehu celého konania.

54. Podľa ; zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti.

55. Podľa ; účastník konania oznámi správnemu orgánu skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca správneho orgánu (), len čo sa o nich dozvie.

56. Podľa ; predpojatý zamestnanec správneho orgánu urobí iba také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.

57. Podľa ; Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

58. Podľa ; správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

59. Podľa ; rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

60. Podľa ; v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

61. Podľa ; ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní.

62. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že členovia Pasienkovej spoločnosti „MAKY“ p.s., v zast. spoločným zástupcom T. C. si uplatnili na bývalom Pozemkovom úrade Lučenec dňa 30.12.1993 reštitučný nárok na vydanie nehnuteľností zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. XXX, parc. č. XXX/X, roľa o výmere XXXXXX m2, parc. č. XXX/X pastva o výmere XXX XXX m2, parc. č. XXX/X, roľa o výmere XX XXX m2 a parc. č. XXX/X, les o výmere XXX XXX m2 z dôvodu, že došlo k odňatiu nehnuteľností postupom podľa o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov. V návrhu uviedli, že nehnuteľnosti, ktorých reštituovania sa domáhajú užíva a obhospodaruje JRD Poltár.

63. Pozemkový úrad v Lučenci rozhodnutím č. Vn 873/96 zo dňa 18.06.1996 priznal navrhovateľom ako oprávneným osobám vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným v konečnom registri prídelov, konkrétne parc. č. H./X, č. XXX/X a č. XXX/X, pretože len tieto nehnuteľnosti prešli podľa do vlastníctva JRD Poltár. Predmetom rozhodnutia o prinavrátení vlastníctva nebola parc. č. XXX/X, les o výmere XXX XXX m2. Vlastníctvo bolo prinavrátené s odôvodnením, že oprávnené osoby spĺňajú podmienky uvedené v ustanovení v . Navrhovateľov bral úrad do úvahy len ako domnelých vlastníkov, pretože mohli preukázať svoje vlastníctvo len na základe konečného registra prídelov, a nie na základe prídelovej listiny. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.07.1996. Na Okresný úrad Lučenec, pozemkový a lesný odbor bola dňa 08.03.2019 doručená žiadosť členov Pasienkovej spoločnosti „MAKY“ p.s. v zastúpení advokátom T.. T. F. o vydanie rozhodnutia na parc. E-KN č. XXX/X lesný pozemok o výmere XXX XXX m2 kat. úz. Poltár na základe uplatneného reštitučného nároku podľa Zo spisového materiálu vyplýva, že podaniu žiadosti predchádzalo oznámenie členom pasienkovej spoločnosti v októbri 2018, že časť pozemku parc. č. XXX/X prešla do vlastníctva štátu na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia. O žiadosti bolo vydané úradom rozhodnutie č. OÚ-LC-PLO-2019/003828 zo dňa 14.06.2019, keď žiadosti nebolo vyhovené, pretože navrhovatelia nespĺňajú podmienky uvedené v na vydanie nehnuteľností prídelovej parcely č. XXX/X druh pozemku les o celkovej výmere XXX XXX m2, ktoré rozhodnutie bolo v odvolacom konaní zrušené žalovaným rozhodnutím č. OÚ-BB-OOP6-2019/026620-002 zo dňa 11.09.2019 a vec vrátená prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti. V druhom kole, po odstránení vytknutých vád, najmä čo do identifikácie parciel, prvostupňový orgán verejnej správy vydal rozhodnutie č. OÚ- LC-PLO-2020-000411/017 zo dňa 22.01.2020, ktoré bolo potvrdené žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného č. OÚ-BB-OOP6-2020/010111-002 zo dňa 30.03.2020.

64. Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovatelia dňa 16.04.1998 požiadali o vydanie osvedčenia podľa na parc. č. XXX/X les o výmere XXX XXX m2 pre členov Pasienkového spoločenstva „MAKY“ p.s., ktorí nikým a ničím nerušene nehnuteľnosti užívali od roku 1943, kedy im boli, resp. právnym predchodcom pridelené. Súčasťou administratívneho spisu je Notárska zápisnica č. Nz 342/98, N 153/98 zo dňa 05.08.1998, v zmysle ktorej došlo k vydaniu osvedčenia o nadobudnutí vlastníctva členov pasienkového spoločenstva, na základe ktorého bolo zapísané vlastníctvo lesných pozemkov o výmere 141 088 m2 v prospech navrhovateľov titulom tejto notárskej zápisnice na LV č. XXXX. Podľa výpisu z LV č. XXXX, ktorý je súčasťou administratívneho spisu (zo dňa 16.01.2020), v

časti A/ sú registrované parcely E-KN: parc. č. XXX/X orná o výmere XXX XXX m2, parc. č. XXX/ X trvalý trávny porast o výmere XXX XXX m2, parc. č. XXX/X orná o výmere XX XXX m2, parc. č. XXX/X lesný pozemok o výmere XX XXX m2 a parc. č. XXX/X lesný pozemok o výmere XX XXX m2, všetko ako spoločná nehnuteľnosť podľa v prospech vlastníkov zapísaných v časti B/ pre členov Pasienkovej spoločnosti "MAKY".

65. Z geometrického plánu č. 0228-05-000-02-33, na výzvu úradu predloženého Okresným úradom Poltár, katastrálny odbor vyplýva, že pôvodná pozkn. parcela č. XXX/X, evidovaná vo vl. č. XXX bola predmetným geometrickým plánom (ďalej len "GP") rozdelená na parcely č. XXX/X o výmere XX XXX m2, parc. č. XXX/X o výmere XX XXX m2 a diel č. X o výmere XX XXX m2, ktorý bol pričlenený k parcele č. XXX/X o celkovej výmere XXX XXX m2. Uvedeným GP bola výmera pôvodnej pozkn. parcely č. XXX/ X aktualizovaná z pôvodných XXX XXX m2 na XXX XXX m2. Spracovaním a zapísaním diela ROEP v kat. úz. Poltár, boli uvedené parcely prečíslované nasledovne: parcele č. XXX/X uvedenej v GP o výmere XX XXX m2 zodpovedá parcela registra E-KN č. XXX/X o výmere XX XXX m2 evidovanej na LV XXXX. Parcele č. XXX/X uvedenej v GP o výmere XX XXX m2 zodpovedá parcela registra E-KN č. XXX/X o výmere XX XXX m2 evidovanej na LV XXXX a dielu č. 4, odčleneného od pôvodnej pozkn. parcely č. XXX/X o výmere XX XXX m2 zodpovedá časť E-KN parcely č. XXX/X o celkovej výmere XX XXX m2 evidovanej na LV č. XXXX. Vo vlastníctve členov Pasienkovej spoločnosti "MAKY" je parcela E-KN parc. č. XXX/X a E-KN parc. č. XXX/X, ako časť pôvodnej pozkn. parcely č. XXX/X, ktoré sú evidované na LV č. XXXX. Ostatná časť parcely sa stala súčasťou E-KN parc. č. XXX/X, ktorá je vo vlastníctve SR

- v správe SPF Bratislava, a evidovaná je na LV XXXX. Odčlenený diel č. 4 podľa vyššie uvedeného GP o výmere XX XXX m2, t. j. časť pozemku pozkn. parcely č. XXX/X lesný pozemok vo výmere XX XXX m2 prešla do vlastníctva čsl. štátu na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia č. UP-1648/82-Gr. z 31.10.1989 vydaného bývalým ONV v Lučenci - odbor územného plánovania.

66. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že časť pôvodnej pozkn. parcely č. XXX/X o výmere XXX XXX mX (aktualizovaná v zmysle geometrického plánu č. 0X28-05-000-02-33) je vo vlastníctve žiadateľov podľa LV č. XXXX: E-KN parc. č. XXX/X o výmere XX XXX m2 a E-KN parc. č. XXX/X o výmere XX XXX m2 , spolu XXX 088 m2 .

67. V zmysle ustanovenia veta prvá a tretia právo na vydanie nehnuteľnosti podľa môže oprávnená osoba uplatniť do 31.12.1992, resp. podľa do 31.12.2004 s tým, že neuplatnením práva v tejto lehote právo zanikne.

68. V konaní nebolo sporné, že oprávnené osoby v zastúpení spoločného zástupcu uplatnili reštitučný nárok dňa 30.12.1993. Spornou otázkou bolo, či vzhľadom na druh pozemku a relevantný reštitučný titul bolo možné považovať návrh za podaný riadne a včas v zmysle v spojení s o pozemkových úpravách. Predmetné ustanovenie bolo vložené do , s účinnosťou od 26.08.1993, pričom z dôvodovej správy k novele vyplýva, že zmena sa vzťahuje len na vydávanie urbárskeho pasienkového majetku.

69. Predĺžená lehota na uplatnenie reštitučného nároku do 31.12.1993 sa vzťahovala len na reštitučný titul podľa , keďže odkazuje na tohto zákona, ktorý odkazuje na Z ničoho nevyplýva, že by výnimočné predlženie lehoty na uplatnenie reštitučného nároku do 31.12.1993 bolo možné akceptovať aj na iné reštitučné tituly ako titul v zmysle , t. j. ak došlo k odňatiu nehnuteľností bez náhrady postupom podľa n. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov. Navyše, právny režim spoločných lesných pozemkov v rozhodnom období bol odlišný, vzťahoval sa na ne n. SNR o úprave pomerov a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov. U týchto pozemkov vlastníctvo zostalo zachované, prešli do obhospodarovania a v prípade ich vydávania sa postupovalo podľa predpisov o zániku niektorých užívacích práv ( ). Pritom ustanovenie sa vzťahuje výlučne na práva v zmysle a , a nie na ods. 3, ktorý rieši lesné pozemky.

70. U pozkn. parcely č. 901/2, les, nedošlo k strate vlastníctva, s výnimkou vyvlastnenia jej časti v zmysle rozhodnutia č. UP-1648/82-Gr. z 31.10.1989 vydaného bývalým ONV v Lučenci - odbor územného

plánovania, t.j. v rozhodnom období do 31.12.1989. Avšak v prípade vyvlastneného lesného pozemku prichádzal do úvahy len reštitučný titul v zmysle alebo písm. n) , a nie v zmysle Reštitučný nárok v spornej časti lesného pozemku parc. č. XXX/X o výmere XX XXX m2, ktorý prešiel do vlastníctva štátu vyvlastnením, nebol evidentne uplatnený v lehote do 31.12.1992, resp. ani v zmysle reštitučného do 31.12.2004 na príslušnom obvodnom pozemkovom úrade, čo nebolo medzi účastníkmi sporné, preto zanikol. Reštitučný nárok bol uplatnený len jedným podaním dňa 30.12.1993. V prípade reštitučných nárokov sa vždy jedná o hmotnoprávnu prekluzívnu lehotu. Správny orgán zmeškanie takejto lehoty nemôže odpustiť a rovnako ako súd na preklúziu musí prihliadať z úradnej povinnosti.

71. Žalovaný vyhodnotil včasnosť uplatnenia reštitučného nároku k spornej parcele správne, v súlade s vyššie citovanou právnou úpravou. Rozhodujúci je reštitučný titul, v zmysle ktorého sa vec posudzuje. Aj keď oprávnená osoba nemusí výslovne označiť titul, t. j. spôsob akým došlo k strate vlastníctva v prospech čsl. štátu, po zistení titulu úradom, úrad musí vyhodnotiť včasnosť uplatnenia nároku. Keďže v danom prípade by preukázateľne neprichádzal do úvahy reštitučný titul v zmysle , nárok musel byť uplatnený najneskôr do 31.12.1992, a teda nebolo možné pre úspešnú reštitúciu v prípade straty vlastníctva z dôvodu podľa , resp. n) akceptovať návrh podaný dňa 30.12.1993 (viď bod 69). To, že bol reštitučný nárok k viacerým parcelám uplatnený jedným návrhom nie je smerodajné pre rovnaké posúdenie včasnosti uplatnenia nároku, ale to akému reštitučnému titulu zodpovedá rozhodovanie o každej parcele. Napokon, pokiaľ by bol nárok uplatnený výlučne len k parcele, ktorá bola vyvlastnená, evidentne by bol uplatnený po lehote. Na uvedenom nič nemení fakt, že nárok k viacerým parcelám bol uplatnený spoločne. Nárok sa posudzuje individuálne vo vzťahu k jednotlivým parcelám, pričom rozhodnutia boli vydávané aj postupne, a to v závislosti od doloženia dôkazov, zistenia relevantných skutočností pre rozhodnutie. Spravidla táto skutočnosť, že úrad rozhodne aj o ďalších parcelách dodatočne, bola konštatovaná v odôvodnení rozhodnutia. V predmetnom rozhodnutí bývalého Pozemkového úradu v Lučenci č. Vn 873/96 zo dňa 18.06.1996 to však nebolo, čo svedčí tiež o tom, že úrad považovať nárok za vybavený v celom rozsahu. Napriek tomu, úrad o žiadosti rozhodol. Pre úplnosť je potrebné zdôrazniť, že vlastníctvo k zvyšnej časti pozkn. parcely č. XXX/X, ktorá nebola vyvlastnená, zostalo zachované a evidované je na LV č. XXXX.

72. Prostredníctvom dodatočného reštitučného konania nie je možné riešiť prípadné spory v súvislosti s majetkovoprávnym vysporiadaním dobývacieho priestoru Poltár. Samotný reštitučný nárok totiž nebol uplatnený riadne a včas a navyše ani dôkazy preukazujúce opodstatnenosť tohto nároku. Sporná časť pozkn. parcely č. XXX/X, o ktorú bola zmenšená jej výmera (XXXm2) v dôsledku vyvlastnenia navyše už nespĺňala základný predpoklad, že išlo o tvoriacu lesný pôdny fond ( ). O tom, že navrhovatelia akceptovali aj právne posúdenie veci ohľadom ich reštitučného nároku svedčí fakt, že bezprostredne po právoplatnosti rozhodnutia bývalého Pozemkového úradu v Lučenci č. Vn 873/96 zo dňa 18.06.1996 (právoplatné dňa 25.07.1996), ktorým navrhovateľom ako oprávneným osobám obnovil vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným v konečnom registri prídelov, konkrétne parc. č. XXX/X, č. XXX/X a č. XXX/X, t. j. okrem lesného pozemku, došlo z podnetu navrhovateľov k vydaniu notárskeho osvedčenia o nadobudnutí vlastníctva členov Pasienkového spoločenstva „MAKY“ k lesnému pozemku, u ktorého neboli s reštitúciou úspešní, a to formou notárskej zápisnice, na základe čoho bolo v prospech navrhovateľov zapísané na LV č. XXXX vlastníctvo lesných pozemkov o výmere XXX XXX m2, titulom Notárskej zápisnice č. Nz 342/98, N 153/98 zo dňa 05.08.1998.

73. Správny súd nezistil ani tvrdené vážne pochybenie v konaní úradu, či žalovaného, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

74. Podľa Správneho poriadku; zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti.

75. Podľa § 10 Správneho poriadku; účastník konania oznámi správnemu orgánu skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca správneho orgánu (§ 9), len čo sa o nich dozvie.

76. Podľa § 11 ods. 1, 2 Správneho poriadku; (1) Len čo sa zamestnanec správneho orgánu dozvie o skutočnostiach nasvedčujúcich jeho vylúčenie (§ 9), oznámi to bez meškania svojmu najbližšie

nadriadenému vedúcemu; vedúci správneho orgánu to oznámi vedúcemu nadriadeného správneho orgánu. (2) Predpojatý zamestnanec správneho orgánu urobí iba také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.

77. Podľa § 12 ods. 1, 2 Správneho poriadku; (1) O tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania vylúčený, rozhoduje orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené (§ 11 ods. 1); ak sa rozhodlo, že zamestnanec správneho orgánu je vylúčený, urobí tento orgán opatrenie na zabezpečenie riadneho uskutočnenia ďalšieho konania. (2) Proti rozhodnutiu o vylúčení zamestnanca správneho orgánu z konania nemožno podať samostatné odvolanie.

78. Preskúmaním veci správny súd zistil, že námietka zaujatosti datovaná dňom 21.01.2020 bola odoslaná I. triedou v rovnaký deň, t. j. dňa 21.01.2020. Podanie s námietkou bolo doručené úradu dňa 23.01.2020, čo nebolo medzi účastníkmi konania sporné. Rozhodnutie úradu zo dňa 22.01.2020 bolo elektronicky podpísané vedúcim odboru dňa 23.01.2020 o 8:30 hod (čas autorizácie podľa pripojenej osvedčovacej doložky). Rozhodnutie bolo právnemu zástupcovi doručené dňa 23.01.2020. Preto nemožno konštatovať, že by došlo k závažnému pochybeniu prvostupňového orgánu, ktorý by rozhodol predtým, ako bolo rozhodnuté o tejto námietke.

79. K tvrdeniu žalobcov, že úrad rozhodol dňa 22.01.2020 predčasne, pred uplynutím 10-dňovej lehoty, ktorú sám určil na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia, keď posledným dňom tejto lehoty vzhľadom na doručenie Oznámenia o možnosti oboznámenia sa s podkladmi rozhodnutia a spôsobe ich zistenia pred vydaním rozhodnutia podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku bol deň 23.01.2020, správny súd uvádza, že právny zástupca žalobcov spolu s predsedom pasienkového spoločenstva sa dostavili na úrad za účelom oboznámenia sa s podkladmi rozhodnutia dňa 15.01.2020. Následne však nedoručili žiadne vyjadrenie k podkladom rozhodnutia, k spôsobu ich získania, ani nepodali návrh na ich doplnenie. Doručené bolo iba dňa 23.01.2020 podanie, obsahom ktorého bola námietka predpojatosti. To, že úrad vydal rozhodnutie už dňa 22.01.2020 je síce deň pred uplynutím desaťdňovej lehoty, avšak žalobcovia nepreukázali ako došlo k ukráteniu na ich právach v dôsledku tejto skutočnosti, keďže prvostupňové rozhodnutie im bolo doručené dňa 23.01.2020 a v priebehu plynutia tejto lehoty a ani neskôr nepodali žiadne podanie k podkladom rozhodnutia, k spôsobu ich získania a ani nenavrhli ich doplnenie. Neuviedli v čom by bolo ich postavenie priaznivejšie, pokiaľ by úrad rozhodol po uplynutí 10 dňovej lehoty, čo zmeškali, resp. nestihli uplatniť, ak takýto úkon vôbec ani nevykonali. Preto správny súd eventuálne pochybenie úradu spočívajúce v tom, že rozhodol predčasne, nepovažuje za také podstatné porušenie ustanovení o konaní pred úradom, ktoré by mohlo spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

80. O uplatnenej námietke bolo rozhodované v súlade s § 12 ods. 1 Správneho poriadku formou samostatného rozhodnutia, keď o námietke rozhodol prednosta Okresného úradu v Lučenci. Je zrejmé, že proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Žalobcovia reagovali na doručené rozhodnutie o nevylúčení zamestnancov úradu vyjadrením zo dňa 24.02.2020. V odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu namietali, že bolo rozhodnuté predtým, ako bolo rozhodnuté o námietke.

81. Správny súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcov, že žalovaný sa v odvolacom konaní nezaoberal touto otázkou, pretože žalovaný zaujal stanovisko k námietke zaujatosti (strana 5 rozhodnutia), v ktorom konštatoval, že vo veci vylúčenia zamestnancov Okresného úradu Lučenec, odbor pozemkový a lesný už bolo vydané rozhodnutie, ktorým návrhu nebolo vyhovené a návrh na vylúčenie zamestnancov bol zamietnutý. Zároveň argumentoval, že v zmysle § 9 ods. 1 Správneho poriadku možno vylúčiť z konania zamestnanca správneho orgánu, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti, čo vylučuje možnosť vylúčiť z rozhodovania celý dotknutý odbor. Správny súd k uvedenému poznamenáva, že správne konanie, ktoré je dvojinštančné je potrebné vnímať ako jeden celok. V čase rozhodovania odvolacieho orgánu bolo o námietke už rozhodnuté právoplatným rozhodnutím, ktorým nedošlo k vylúčeniu zamestnancov úradu. V samotnom rozhodnutí zo dňa 11.02.2020 vo vzťahu k namietanej predpojatosti vedúceho odboru Ing. U. T. ml. z dôvodu príbuzenského vzťahu Ing. U. T. st. ako predsedu predstavenstva Združeného poľnohospodárskeho družstva Poltár a T.. T. T. strýka vedúceho odboru, rozhodujúci orgán o námietke konštatoval, že I.. U. T. st. a T.. T. T. nemajú nijakú spojitosť s vecou, keďže nie sú účastníkmi konania a jednoznačne bolo preukázané, že žiadatelia nespĺňajú zákonný nárok na prinavrátenie vlastníctva k uvedenému pozemku. So zreteľom na pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom nie je pochybnosť o nepredpojatosti Ing. U. T., vedúceho pozemkového a lesného odboru a pracovníčky W., ktorej bola pridelená predmetná žiadosť na vybavenie. Rozhodnutie žalovaného, aj rozhodnutie

Okresného úradu Lučenec zo dňa 11.02.2020 spĺňajú náležitosti odôvodnenia rozhodnutia ohľadom uplatnenej námietky.

82. Orgán rozhodujúci o námietke sa teda zaoberal namietanými dôvodmi možnej predpojatosti. Aj keď v odôvodnení rozhodnutia sa priamo nezaoberal s otázkou včasnosti uplatnenia námietky zo strany žalobcov, táto skutočnosť sama o sebe nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia pre nedostatočné odôvodnenie, nakoľko je to len ďalší dôvod pre ktorý rozhodnutie o námietke možno považovať za zákonné. Žalobcovia totiž uplatnili námietku nie tak ako predpokladá zákon - ustanovenie , v zmysle ktorého účastník konania oznámi správnemu orgánu skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca správneho orgánu (), len čo sa o nich dozvie. Námietka bola podaná až po oboznámení sa s podkladmi rozhodnutia, bezprostredne pred vydaním rozhodnutia, predpokladajúc výsledok konania. Je zrejmé, že námietku možno uplatniť v priebehu celého administratívneho konania až do vydania rozhodnutia vo veci, nie je vylúčené uplatniť námietku aj v rámci odvolacieho konania, avšak v takom prípade, pokiaľ by sa v tom štádiu konania dozvedeli účastníci konania o skutočnostiach, pre ktoré by mal byť zamestnanec vylúčený. V danej veci boli žalobcom skutočnosti, od ktorých odvíjajú existenciu námietky predpojatosti známe, a to minimálne od doručenia prvého vydaného rozhodnutia úradu, na ktorom bolo uvedené meno vedúceho odboru, keďže žalobcovia namietajú predpojatosť len vo vzťahu k vedúcemu odboru. Právnemu zástupcovi žalobcov bolo doručené rozhodnutie o prerušení konania dňa 11.04.2019. Rozhodujúcim faktorom na uplatnenie námietky predpojatosti je teda okrem existencie skutočností nasvedčujúcich predpojatosť zamestnanca aj okamih, kedy sa o tejto skutočnosti účastník konania dozvedel. Judikatúra Najvyššieho správneho súdu prvej SR dokonca spájala s oneskoreným uplatnením námietky preklúziu tohto práva (SJS č. 9228/20). Uplatňovanie námietky predpojatosti zamestnancov s cieľom dosiahnuť vylúčenie zamestnanca by nemalo byť právnym inštitútom pre zmenu rozhodujúceho zamestnanca len z dôvodu, že účastník konania z podkladov rozhodnutia sa dozvie ako bude pravdepodobne rozhodnuté. Vylúčenie a zmena zamestnancov by malo byť výnimočným opatrením. Preto zákonodarca vyžaduje, aby účastník konania uplatnil námietku akonáhle sa dozvie o skutočnostiach, pre ktoré by mal byť zamestnanec úradu vylúčený a nie až po niekoľkých mesiacoch, či dokonca rokoch, keď predpokladá nepriaznivé rozhodnutie.

83. Predpokladá sa predpojatosť zamestnanca, a nie všetkých zamestnancov úradu. Zamestnancom, ktorý vybavoval predmetnú vec bola Ing. C. W.. Menovaná viedla správne konanie, vybavovala vec, zhrožďovala podklady rozhodnutia, vydala rozhodnutie (podpísané podľa organizačného poriadku vedúcim odboru), čo je zrejmé z listín, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, avšak námietku predpojatosti voči nej žalobcovia neuplatnili. Už judikatúra Najvyššieho správneho súdu prvej Slovenskej republiky prijala záver, že predpojaté môžu byť výlučne jednotlivé úradné osoby (zamestnanci) a nie samotný úrad (v danom prípade odbor) ako celok (SJS č. 10706/35). Samotná skutočnosť, že je podriadenou vedúcemu odboru nie je dôvodom pre jej vylúčenie, pokiaľ nie sú preukázané ďalšie skutočnosti svedčiace o jej predpojatosti. Medzi základné procesné pravidlá v správnom konaní patrí aj zásada nestrannosti zaručujúca objektívnosť rozhodovania a rozhodnutia správneho orgánu. Zárukou nestrannosti rozhodovania zamestnanca správneho orgánu je jeho nepredpojatosť, t. j. schopnosť udržať si potrebný objektívny nadhľad nad posúdením a rozhodnutím v konkrétnej veci, pričom odôvodnenú pochybnosť o jeho nepredpojatosti so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom nie je potrebné dokazovať, stačí len jej existencia. Správny súd má za to, že takáto existencia pochybnosti u rozhodujúcej zamestnankyne absentuje. Z administratívneho spisu je zrejmý nestranný postup v konaní a objektívnosť rozhodovania. Z hľadiska profesijnej činnosti zamestnanca úradu, tento musí byť schopný udržať si potrebný objektívny nadhľad nad posúdením a rozhodnutím v konkrétnej veci, k čomu v danom prípade podľa názoru správneho súdu aj došlo.

84. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa . Rozhodnutie správneho súdu o skôr vydanom rozhodnutí je závislé od rozhodnutia o správnej žalobe. Keďže správny súd žalobu zamietol, výrok rozhodnutia subsumuje sebe aj rozhodnutie vo vzťahu ku skôr vydanému rozhodnutiu, ktorého zákonnosť správny súd posudzoval v zmysle .

85. Žalobcom, ktorí v konaní nemali úspech, správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal podľa a contrario. Ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, nakoľko nezistil žiadne dôvody pre ich priznanie v zmysle .

86. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.