Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Svk/11/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD., a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M., a Mgr. Petra Macha, PhD. (spravodajca), v právnej veci žalobcov (sťažovateľov): 1/ I.. T. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.. M. XXX/XX, XXX XX U., 2/ I.. L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/XX, XXX XX U., 3/ T. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. - L. XX, XXX XX U., 4/ V. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q. XX, 5/ L. B., D.. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.. P. XXX, XXX XX U., 6/ L.. J. L., D.. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, XXX XX B., 7/ L. B., D.. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. XXX, 8/ A. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.. M. XXX/X, XXX XX U., 9/ L. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. XXX/XX, XXX XX U.Á., 10/ L. N., D.. B., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX G. XX, 11/ T.C. G., D.. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/XX, XXX XX U., 12/ L. Š., nar, XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/X, XXX XX U., 13/ F. Š., D.. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom N.. C. XX, XXX XX C., 14/ L. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q. XXX, 15/ Združené poľnohospodárske družstvo Poltár, 987 01 Poltár, 16/ T.M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, XXX XX B., 17/ U. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/X, XXX XX U., 18/ I.. L. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.P. XXX/X, XXX XX B. - R. W., 19/ L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX R., 20/ J. W., D.. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. XXX, 21/ L. Q., D.. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX/ XX, XXX XX S. P., 22/ J. P., D.. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX M. W. XX, 23/ Ľ. T., D.. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. XXXX/XX, 24/ V. B., D.. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX/X, XXX XX W., 25/ L. L., D.. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, XXX XX F., 26/ T. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/XX, XXX XX U., 27/ Š. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. XXX/XX, XXX XX U., všetci zastúpení zákonným zástupcom: Pasienková spoločnosť ,,MAKY" p. s., so sídlom Nová 559/41, 987 01 Poltár, IČO: 42 309 336, ktorý je zastúpený zástupcom: JUDr. Jozef Veselý, advokát so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 50 659 537, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 5943/1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho účastníka konania: Okresný úrad Lučenec, so sídlom Námestie republiky 26, 984 36 Lučenec, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OOP6-2020/010111-002 z 30. marca 2020 a o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ďalšieho účastníka konania č. OU-LC-2020/001747-2 z 11. februára 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -139 zo 4. augusta 2021, ECLI:SK:KSBB:2021:6020200174.6, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a .

II. Žiadnemu z účastníkov konania sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov kasačného konania.

odôvodnenie:

I. Administratívne konanie

1. Okresnému úradu Lučenec, pozemkovému a lesnému odboru (ďalej „prvostupňový orgán“) bola dňa 08.03.2019 doručená žiadosť členov Pasienkovej spoločnosti „Maky“ p. s. so sídlom Nová 559/41, 987 01 Poltár, o vydanie rozhodnutia k parcele E-KN č. XXX/X, lesný pozemok o výmere 141 088 m2, na základe nároku uplatneného dňa 30.12.1993 podľa o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej „“).

2. Rozhodnutím Okresného úradu Lučenec, pozemkový a lesný odbor, č. OU-LC-PLO-2020/000411-017 z 22.01.2020 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“), nebolo navrhovateľom (terajším žalobcom) priznané vlastnícke právo k tomuto pozemku, pretože navrhovatelia nespĺňajú podmienky uvedené v , nakoľko si neuplatnili nárok v zákonom stanovenej lehote do 31.12.1992. Prvostupňový orgán najmä konštatoval, že požadovaná časť lesného pozemku neprešla na štát alebo inú právnickú osobu spôsobom uvedeným v , t. j. odňatím bez náhrady postupom podľa , a preto sa na uplatnený nárok na pozemok nevzťahuje o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách. Uviedol, že lesný pozemok PKN č. XXX/X s výmerou 55 675 m2 prešiel do vlastníctva československého štátu na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia. Navyše, už v čase vyvlastnenia nebol pozemok evidovaný ako les, ale od r. 1979 ako dobývací priestor, pričom reštitučný zákon sa vzťahoval na pôdu tvoriacu poľnohospodársky alebo lesný pôdny fond.

3. Odvolanie členov Pasienkovej spoločnosti „Maky“ p. s. žalovaný rozhodnutím č. OU-BB-OOP6-2020/010111-002 z 30.03.2020 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“) podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný sa stotožnil s prvostupňovým rozhodnutím.

4. Ďalej poukázal na to, že v reštitučnom konaní bolo vyhovené žiadosti zo dňa 30.12.1993 a rozhodnutím č. Vn 873/96 z 18.06.1996 bolo priznané vlastnícke právo navrhovateľom k parcelám č. XXX/X (roľa vo výmere 221 023 m2), XXX/.X (pastva vo výmere 160 478 m2), XXX/.X (roľa vo výmere 26 471 m2). Rozhodnutie sa netýkalo dotknutej parcely č. XXX/.X, druh pozemku les, pretože navrhovatelia nepredložili dostatočné doklady, ktoré by jednoznačne preukázali vlastníctvo k tejto parcele, a zároveň nebol preukázaný prechod parcely na štát. Následne navrhovatelia požiadali o notárske osvedčenie, a na základe notárskej zápisnice č. M. XXX/XX z 05.08.1998 bolo vyhlásené, že došlo k skutočnej držbe a nadobudnutia vlastníctva vydržaním oprávnenými osobami, ktoré nadobudli vlastnícke právo k parcele č. XXX/X les vo výmere 141 088 m2, pričom táto zápisnica bola podkladom na zápis do katastra nehnuteľností. Žalovaný poukázal na to, že v prvom prípade išlo o reštitučný titul podľa § 6 ods. 1 písm. d/ (s lehotou na podanie návrhu do 31.12.1993) a v druhom prípade išlo o reštitučný titul podľa alebo písm. n/ (s lehotou na podanie návrhu do 31.12.1992). Žalovaný tiež pripomenul, že oprávnené osoby ďalej nevyužili možnosť uplatnenia nároku na navrátenie vlastníctva podľa o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov; pričom toto právo bolo možné uplatniť do 31.12.2004.

5. Okrem toho, pred vydaním prvostupňového rozhodnutia podali navrhovatelia (členovia pasienkovej spoločnosti) žiadosť o vylúčenie pracovníkov Okresného úradu Lučenec. Tvrdili, že vedúci odboru I.. U. T. je synom I.. U. T., predsedu predstavenstva Združeného poľnohospodárskeho družstva Poltár, pričom I.. T. Y.Ľ. (žalobca v 1. rade) viedol ako riaditeľ agrochemického podniku Tomášovce s týmto družstvom súdny spor. Taktiež I.. Y.J. ako fyzická osoba viedol s týmto družstvom viaceré súdne spory, a vzťahy medzi ním a I.. U.L. T. starším sú vážne narušené. Tvrdili, že preto by syn I.. U. T. staršieho mohol byť vo veci predpojatý. Obdobne poukázali na to, že jediným spoločníkom v spoločnostiach, ktoré majú zrejme záujem využívať sporné nehnuteľnosti na svoju činnosť (dobývanie kaolínu), je T.. T. T., ktorý je strýkom I.. U. T., vedúceho odboru.

6. Ďalší účastník konania (Okresný úrad Lučenec) rozhodnutím č. OU-LC-2020/001747-2 z 11.02.2020 (ďalej „rozhodnutie o vylúčení“) nevyhovel podaniu Pasienkovej spoločnosti „Maky“ p. s., a zamietol návrh na vylúčenie zamestnancov Okresného úradu Lučenec, odbor pozemkový a lesný, z konania. Uviedol, že I.. U. T.J. a T.. T. T. nemajú nijakú spojitosť s vecou, keďže nie sú účastníkmi konania. Uzavrel, že nie je pochybnosť o nepredpojatosti I.. U. T., vedúceho pozemkového a lesného odboru, a pracovníčky I.. C. W., ktorej bola pridelená táto žiadosť na vybavenie.

II. Konanie pred správnym súdom

7. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej „správny súd“) rozsudkom č. k. -139 z 04.08.2021, ECLI:SK:KSBB:2021:6020200174.6 (ďalej „napadnutý rozsudok“) zamietol podľa (ďalej „“) žalobu žalobcov proti preskúmavanému rozhodnutiu, ako i proti rozhodnutiu o vylúčení.

8. Správny súd okrem iného uviedol, že reštitučný nárok bol uplatnený 30.12.1993, avšak pri spornej časti pôvodnej parcely č. XXX/X (les) došlo k vyvlastneniu, preto prichádzal do úvahy len reštitučný titul v zmysle alebo písm. n/ , a nie v zmysle Reštitučný nárok v spornej časti lesného pozemku parcely č. XXX/X o výmere 55 675 m2, ktorý prešiel do vlastníctva štátu vyvlastnením, nebol evidentne uplatnený v lehote do 31.12.1992, resp. ani v zmysle reštitučného do 31.12.2004 na príslušnom obvodnom pozemkovom úrade, čo nebolo medzi účastníkmi sporné; preto nárok zanikol. Reštitučný nárok bol uplatnený len jedným podaním dňa 30.12.1993. V prípade reštitučných nárokov sa vždy jedná o hmotnoprávnu prekluzívnu lehotu a jej zmeškanie nemožno odpustiť. Ďalej správny súd poukázal na to, že nárok sa posudzuje individuálne vo vzťahu k jednotlivým parcelám, pričom rozhodnutia boli vydávané aj postupne, a to v závislosti od doloženia dôkazov a zistenia skutočností relevantných pre rozhodnutie. Správny súd tiež zdôraznil, že vlastníctvo k zvyšnej časti pozemkovo-knižnej parcely č. XXX/X, ktorá nebola vyvlastnená, zostalo zachované. Ďalej uviedol, že sporná časť tejto parcely už nespĺňa základný predpoklad, že ide o pôdu tvoriacu lesný pôdny fond.

9. K tvrdeniu, že prvostupňový orgán rozhodol predčasne, pred uplynutím lehoty na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia, správny súd uviedol, že jediným podaním v rámci tejto lehoty bolo podanie námietky zaujatosti. Podľa správneho súdu sa nepreukázalo ukrátenie na právach žalobcov, keď títo ani neuviedli, čo zmeškali a nestihli uplatniť. V priebehu plynutia lehoty a ani neskôr nepodali žiadne podanie k podkladom rozhodnutia, k spôsobu ich získania, a ani nenavrhli ich doplnenie.

10. Správny súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcov, že žalovaný sa v odvolacom konaní nezaoberal otázkou vylúčenia zamestnancov prvostupňového orgánu, pretože žalovaný zaujal stanovisko k námietke zaujatosti (strana 5 rozhodnutia), v ktorom konštatoval, že vo veci vylúčenia zamestnancov Okresného úradu Lučenec, odbor pozemkový a lesný, už bolo vydané rozhodnutie, ktorým návrhu nebolo vyhovené a návrh na vylúčenie zamestnancov bol zamietnutý. Správny súd uviedol, že v čase rozhodovania žalovaného ako odvolacieho orgánu už bolo o námietke rozhodnuté právoplatným rozhodnutím, ktorým nedošlo k vylúčeniu zamestnancov. Preskúmavané rozhodnutie, aj rozhodnutie o vylúčení spĺňajú podľa správneho súdu náležitosti odôvodnenia rozhodnutia ohľadom uplatnenej námietky.

11. Správny súd dodal, že námietka kvôli možnej predpojatosti nebola podaná včas - len čo sa účastník konania dozvie skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca správneho orgánu.

12. Podľa správneho súdu u zamestnankyne I.. C. W., konajúcej vo veci, absentuje pochybnosť o zaujatosti, keď námietku voči nej žalobcovia neuplatnili. Poukázal na to, že predpojaté môžu byť výlučne jednotlivé úradné osoby (zamestnanci) a nie celý odbor. Dodal, že z administratívneho spisu je zrejmý nestranný postup v konaní a objektívnosť rozhodovania.

III. Kasačná sťažnosť žalobcov, vyjadrenie žalovaného

13. Žalobcovia (sťažovatelia) zastúpení advokátom podali kasačnú sťažnosť, v ktorej žiadali zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci správnemu súdu, tvrdiac nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom.

14. Namietali tiež, že správny súd nariadil pojednávanie na 27.01.2021, ktoré potom odročil na 24.02.2021, aj toto pojednávanie zrušil, a napokon už len vyhlásil rozhodnutie bez nariadenia ďalšieho pojednávania. Takýto postup považovali za prekvapivý a rozporný s predchádzajúcim rozhodnutím o nariadení pojednávania.

15. Sťažovatelia všeobecnou formuláciou uviedli, že nesúhlasia s konštatovaniami správneho súdu, že žalovaný vyhodnotil včasnosť uplatnenia reštitučného nároku k spornej parcele správne v súlade s citovanou právnou úpravou s tým, že takýto nárok mal byť uplatnený najneskôr do 31.12.1992; že nárok sa posudzuje individuálne vo vzťahu k jednotlivým parcelám, pričom rozhodnutia boli vydávané individuálne vo vzťahu k jednotlivým parcelám a aj postupe v závislosti od doloženia relevantných dôkazov pre rozhodnutie; že prostredníctvom dodatočného reštitučného konania nie je možné riešiť prípadné spory v súvislosti s majetko-právnym vyporiadaním dobývacieho priestoru Poltár, pričom správny súd konštatoval, že samotný reštitučný nárok nebol uplatnený riadne a včas a ani nebola daná opodstatnenosť tohto nároku.

16. Sťažovatelia sumarizovali priebeh konania, poukázali na zápis ROEP, opísali priebeh rozhodovania o vylúčení zamestnancov a opakovali tvrdené dôvody vylúčenia I.. T. zo svojho podania vo veci vylúčenia zamestancov okresného úradu.

17. Ďalej podľa sťažovateľov zásadnou skutočnosťou je, že sa správny súd zaoberal námietkou zaujatosti, ktorá bola podaná voči konkrétnym zamestnancom Okresného úradu v Lučenci, a správny súd zaujal stanovisko, že tí zamestnanci úradu, ktorí vo veci rozhodovali, nie sú zaujatí, a že žalobcovia uplatnili námietku nie tak, ako predpokladá zákon. Nie je podľa nich zrejmé, ako správny súd vyhodnotil včasnosť podania námietky od subjektívneho pocitu účastníka konania týkajúceho sa možnej predpojatosti zamestnancov orgánu, ktorý vo veci konal, pričom o týchto skutočnostiach sa žalovaní dozvedeli prostredníctvom svojho právneho zástupcu po oboznámení sa s podkladmi rozhodnutia a reagovali bezprostredne, keď konštatovali možné vzájomné prepojenie a stret záujmov.

18. Každý účastník má podľa sťažovateľov právo, aby o jeho veci rozhodol zákon a nestranný orgán. Ak je zrejmé, že nebola vylúčená predpojatosť tých zamestnancov úradu, ktorí sú bezprostrednými nadriadenými zamestnanca, ktorý vo veci rozhodoval a sú v evidentnom strete záujmov, tak v tomto prípade je možné považovať v tomto smere rozhodnutie správneho súdu za arbitrárne, pričom ak by sa preukázalo, že v skutočnosti takíto zamestnanci úradu sú zaujatí a v strete záujmov, tak už samo o sebe takéto rozhodnutie má vady a táto skutočnosť bola dôvodom na zrušenie vydaného rozhodnutia. Pokiaľ by správny súd vo veci samej určil termín pojednávania, tak takáto skutočnosť mohla byť na takomto pojednávaní objasnená a správny súd by mal objektívnu informáciu a zákonné predpoklady pre zrušenie napadnutého rozhodnutia, už len z týchto formálnych dôvodov.

19. Sťažovatelia sumarizovali, že dôvodom kasačnej sťažnosti je to, že správny súd považoval za potrebné nariadiť pojednávania a napokon rozhodol bez nariadenia pojednávania; že vyslovil vo veci odlišný právny názor na uplatnenie nároku, ako si uplatnili žalobcovia v správnej žalobe a žalobcovia sa teda domáhajú, aby došlo k preskúmaniu právneho záveru správneho súdu s tým, že samotné rozhodnutie vzhľadom k tomu, že na okresnej úrovni bolo vydané zamestnancami, ktorí boli v strete záujmov a vo veci zaujatí, malo také vady, že už táto skutočnosť mala byť dôvodom zrušujúceho rozhodnutia.

IV. Posúdenie veci kasačným súdom

20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, konajúci ako kasačný súd ( ), po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas ( v znení účinnom do 30.06.2023), je prípustná ( ) a bola podaná oprávneným subjektom ( ), preskúmal v medziach kasačnej sťažnosti a v nej uvedených sťažnostných bodov (, ) napadnutý rozsudok správneho súdu, a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania ( ), pričom deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený od 23.05.2024 na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk <http://www.nssud.sk>.

21. Náznaky sťažovateľov, že došlo k nezákonnosti, keď správny súd vyhlásil rozsudok mimo pojednávania, sú nedôvodné. Hoci sťažovatelia videli problém v tom, že najskôr správny súd nariadil pojednávanie a potom rozhodol mimo neho, nevysvetlili, ako týmto procesným postupom mohlo byť dotknuté ich právo na spravodlivý proces. Netvrdili, prečo by bolo pojednávanie nevyhnutné, a ani sami netvrdili, že by v správnej žalobe o pojednávanie žiadali. Zaiste, napadnutému rozsudku by neubralo na presvedčivosti, keby v ňom správny súd vysvetlil aj dôvody tohto svojho postupu. Zároveň však platí, že

nie je zrejmé, z čoho by mala plynúť nevyhnutnosť uskutočnenia pojednávania vo veci. Ak ho prípadne chcel pôvodne správny súd uskutočniť, pretože sa mu to javilo ako potrebné, a neskôr už takúto potrebu nevidel, samotný tento fakt nespôsobuje nezákonnosť jeho postupu.

22. Správny súd v zmysle rozhoduje bez pojednávania, ak z osobitných dôvodov podľa nenariaďuje pojednávanie. Nie je teda zrejmé, ako mal správny súd porušiť zákon. Sťažovatelia neobjasnili ani to, ako mali byť postupom správneho súdu zmarené ich procesné práva. Tvrdenie, že keby sa vykonalo pojednávanie, mohla by sa objasniť otázka stretu záujmov zamestnancov prvostupňového orgánu, nespochybňuje relevantne procesný postup správneho súdu, keď všetka relevantná právna argumentácia a skutkové tvrdenia museli byť obsahom už správnej žaloby (resp. jej doplnení) v lehote na podanie žaloby ( ). Žalobnú argumentáciu k problému zaujatosti zamestnancov správny súd vyhodnotil.

23. Sťažnostná námietka proti úvahám správneho súdu o včasnosti podania námietky zaujatosti nespochybňuje kľúčový záver správneho súdu, ktorý dospel k záveru, že niet pochybnosti o nepredpojadosti I.. U. T. a I.. W., pričom podľa neho rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie o námietke spĺňajú náležitosti odôvodnenia. Hoci sťažovatelia tvrdia, že rozhodnutie správneho súdu o otázke predpojatosti zamestnancov bolo arbitrárne, okrem opakovania svojich skorších tvrdení o dôvodoch vylúčenia zamestnancov správneho orgánu nič zásadné v kasačnej sťažnosti neuviedli. Predovšetkým nie je zrejmé, v čom mal správny súd pri svojich úvahách (body 81, 83 napadnutého rozsudku) pochybiť pri svojom právnom posúdení žalobnej argumentácie. Jednoduchý nesúhlas so záverom správneho súdu nenapĺňa požadovaný obsah sťažnostného bodu v zmysle . Úvahy správneho súdu o včasnosti podania návrhu na vylúčenie zamestnancov tak vo vzťahu k žalobnej argumentácii boli nadbytočné, keď správny súd dospel k záveru o správnosti rozhodnutia o vylúčení. Sťažovatelia zrozumiteľne nevysvetlili ani to, prečo považujú takýto záver správneho súdu za arbitrárny.

24. Rovnako prostý nesúhlas s tým, že správny súd posúdil otázku uplatnenia nároku sťažovateľov odlišne ako oni, nevytvára pre kasačný súd dostatočný základ na prieskum správnosti právneho posúdenia veci správnym súdom, pre absenciu sťažnostnej argumentácie. Hoci sťažovatelia sumarizovali, čo bolo predmetom administratívneho konania, ako rozhodli orgány verejnej správy, a že správny súd rozhodol na základe záveru, že sporný nárok sťažovateľov mal byť uplatnený najneskôr do 31.12.1992, v kasačnej sťažnosti vôbec neuviedli, v čom sa mal správny súd mýliť a ako mala byť vec správne právne posúdená. Ani v tejto časti tak kasačná sťažnosť napĺňala požiadavku ustanovenia .

25. Po vyhodnotení dôvodov kasačnej sťažnosti dospel kasačný súd k záveru, že námietky sťažovateľov neboli spôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutého rozsudku správneho súdu, a preto kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú podľa .

26. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa v spojení s tak, že neúspešným žalobcom (sťažovateľom) nepriznal nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Kasačný súd nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mal úspešnému žalovanému podľa a contrario právo na náhradu trov konania priznať. Obdobne neboli naplnené predpoklady postupu podľa , preto ani ďalšiemu účastníkovi konania nebola priznaná náhrada trov konania.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.