Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7Co-95-2021.pdf
PDF · 102.02 KB
Case nature
Subarea
7Co/95/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci žalobkyne: Ing. S. D., nar. XX.XX.XXXX, V. XXX/XX, XXX XX E., adresa na doručovanie: G. XX, XXX XX P. L. E., práv. zast.: Mgr. Pavol Karman, advokát, Mariánske námestie 29/6, 010 01 Žilina, IČO: 37 909 835, proti žalovanému: G. D., nar. XX.XX.XXXX, V. XXX/XX, XXX XX E., práv. zast.: JUDr. Martinom Burianom, advokátska kancelária Burian & partners, s.r.o., V. Tvrdého 819/1, 010 01 Žilina, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 25C/1/2021-23 zo dňa 20.01.2021, takto
rozhodol:
Uznesenie prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e .
Žalobkyni vo vzťahu k žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd uložil žalovanému zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k vkladu Dohody o vyporiadaní BSM uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 29.05.2020, ktorej predmetom boli mimo iného nehnuteľnosti zapísané na LV XXXX, kat. územie E., okres X., obec E. a to parcela č. 807/18 záhrada o výmere 349 m2, parcela č. 807/19 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 131 m2, parcela č. 842/7 trvalý trávnatý porast o výmere 80 m2, rodinný dom č. s. XXXX postavený na parc. č. 807/19, do katastra nehnuteľností (najmä, nie však výlučne aby sa zdržal podania návrhu na vklad Dohody o vyporiadaní BSM uzatvorenej medzi účastníkmi 29.05.2020 do katastra nehnuteľností vedenom Okresným úradom Žilina, odbor katastrálny a rovnako úhrady správneho poplatku za takýto vklad) ktorej predmetom boli mimo iného vyššie označené nehnuteľnosti, aby tieto ako aj vnútorné vybavenie domu č. s. XXXX scudzoval (najmä, nie však výlučne aby ich daroval, predal, použil ako vklad do majetku právnickej osoby, ako zabezpečovací prevod práva), znehodnocoval alebo zaťažoval právami tretích osôb (najmä, nie však výlučne do nájmu, do užívania, založil, použil, ako predmet akejkoľvek zábezpeky). Vo výroku II. uložil žalobcovi povinnosť podať na súde žalobu proti žalovanému vo veci samej, ktorej predmetom bude vyporiadanie BSM po rozvode manželstva v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti súdneho konania pod sp. zn. 21P/77/2020, inak súd neodkladné opatrenie zruší. Žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Z odôvodnenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplynulo, že na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 21P/77/2020 je vedené konanie o rozvod manželstva, ktoré ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo právoplatne skončené. Dňa 29.05.2020 teda pred tým, ako bolo manželstvo účastníkov právoplatne rozvedené a predtým ako zaniklo BSM účastníkov konania, bola uzatvorená Dohoda o vyporiadaní BSM, údajne žalobcom podpísaná iba z dôvodu aby žalovaný nerobil problémy pri rozvode. Podpisom vyššie uvedenej dohody totiž podmieňoval súhlas s rodičovskou dohodou. Z úradnej činnosti mal súd za preukázané, že na Okresnom súde Žilina sa vedie konanie sp. zn. 21P/77/2020, ktorého účastníkmi sú strany a predmetom ktorého je rozvod manželstva strán
sporu. Za nespornú tiež považoval skutočnosť, že strany sporu uzatvorili dohodu o vyporiadaní BSM zo dňa 29.05.2020, ktorej predmetom okrem iného bolo i vyporiadanie nehnuteľností zapísaných na LV XXXX katastrálne územie E. okres X., obec E., parcela č. 807/18, záhrada o výmere 349 m2, parcela č. 807/19 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 131m2, parcela č. 842/7 trvalý trávnatý porast o výmere 80 m2, rodinný dom č. súpisné XXXX postavený na parc. č. 807/19. Po oboznámení sa s listinnými dôkazmi súd prijal záver, že žalobca osvedčil aspoň základné skutočnosti v rovine pravdepodobnosti, t. j. okolnosti svedčiace o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Zároveň osvedčil i existenciu obavy, že prípadná exekúcia môže byť ohrozená. S odvolaním sa na platnú právnu úpravu a osvedčený skutkový stav dodal, že žalobca osvedčil existenciu podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to obavu z bezprostredne hroziacej majetkovej ujmy, ktorá mu hrozí z vyššie označenej dohody. Vkladom predmetnej dohody môže dôjsť k zhoršeniu postavenia žalobcu, v prípade jeho úspechu vo veci samej, pričom zároveň dočasnou úpravou pomerov medzi stranami nezasiahne súd neprimerane do práv žalovaného. I keď nie je predmetom konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia posudzovanie a rozhodovanie o platnosti resp. neplatnosti dohody strán sporu o vyporiadaní BSM a táto otázka môže byť rozhodnutá výlučne vo veci samej, konštatoval splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1 CSP. S poukazom na ustanovenie § 336 ods. 1, 2 a 3 CSP uložil žalobcovi povinnosť podať v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti súdneho konania 21P/77/2020 žalobu vo veci samej, ktorej predmetom bude vyporiadanie BSM po rozvode manželstva. Dal do pozornosti, že ak v určenej lehote žaloba podaná nebude, súd aj bez návrhu zruší toto uznesenie. O nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na ustanovenia § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP s prihliadnutím na úspech žalobcu, ktorému priznal nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému v plnom rozsahu.
2. Proti uzneseniu prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalovaný. S dotknutým rozhodnutím súdu prvej inštancie sa nestotožnil, nepovažoval ho za vecne správne. Zastal názor, že konajúci súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Zároveň mal za to, že uznesenie súdu prvej inštancie nespĺňa ani požiadavku preskúmateľnosti dôvodov jeho rozhodnutia. K obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že predmetnou dohodou o vyporiadaní BSM si žalobkyňa a žalovaný určili predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vzájomne sa dohodli na vyporiadaní aktív a pasív patriacich do BSM. Dohoda vznikla na základe vzájomného konsenzu oboch účastníkov, pričom právny úkon bol uskutočnený ako prejav slobodnej a vážnej vôle, určite, zrozumiteľne, nebol uzatvorený v tiesni, ani pod nátlakom, či za nápadne nevýhodných podmienok. I keď súd neskúmal samotnú platnosť resp. neplatnosť dohody, považoval za potrebné vyjadriť sa k tvrdeniam žalobkyne v obsahu samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR R42/1972 zastal názor, že Najvyšší súd priamo neriešil možnosť prijať počas trvania manželstva záväzok z dohody o vyporiadaní BSM s odkladacou podmienkou účinnosti, a tým pádom túto možnosť exaktne nevylúčil, resp. vylučuje iba prijatie platného a účinného právneho úkonu o vyporiadaní počas manželstva. Vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností možno viazať na splnenie podmienky podľa § 36 OZ, pokiaľ podmienka nebude splnená, právny úkon ostane bez účinku. Rovnako ani ustanovenie § 149 ods. 1 OZ nestanovuje presný časový úsek, v ktorom má k dohode o vyporiadaní BSM prísť, okrem 3 ročnej lehoty po zániku po uplynutí ktorej nastáva právna domnienka vyporiadania. Účelom zákona bolo favorizovať dohodu manželov na vyporiadanie. Manželia sú motivovaní rozdeliť si dohodou celý svoj majetok, nie sú viazaní zásadami uvedenými v § 150 OZ. Je na ich rozhodnutí ako s BSM počas manželstva naložia, preto nie je zrejmé v čom by mala dohoda o vyporiadaní BSM s účinkami k zániku BSM, odporovať účelu tohto zákona. Uzatvorením predmetnej dohody nedošlo k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností vo vzťahu k BSM pred momentom jeho zániku a preto takýto právny úkon nemôže byť považovaný za rozporný s ustanovením § 149 OZ. Pokiaľ namieta žalobkyňa neurčitosť dohody s tým, že jej predmetom nebol všetok majetok patriaci do BSM ku dňu zániku, neponúkla žiadne skutkové tvrdenia, dôkazy z ktorých by bolo zrejmé, aký iný majetok patriaci do BSM účastníkov konania by mal byť podľa žalobkyne predmetom dohody. Naviac účastníci dohody vyhlásili a vlastnoručným podpisom potvrdili, že nemali a nemajú okrem majetku uvedeného v dohode ku dňu jej uzatvorenia žiadny iný majetok, ani spoločné úspory, či hotovosť podliehajúcu vyporiadaniu BSM, ani žiadne ďalšie spoločné záväzky, či spoločné pohľadávky voči iným osobám. Žalobkyňa sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala v marci 2020 a spoločne so žalovaným od tohto obdobia nežili. Do BSM žiadny majetok spoločne nenadobúdali, preto predmet BSM určený v dohode o vyporiadaní nebol medzi nimi sporný. Z dohody vyplýva záväzok žalovaného vyplatiť žalobkyni titulom vyporiadania konkrétnu sumu ako i lehotu jej spatnosti. S obsahu dohody tak vyplýva záver,
že záväzky jej účastníkov sú určené dostatočne určito a zrozumiteľne. Zároveň si účastníci stanovili spôsob vyporiadania v prípade, ak sa v čase od uzatvorenia dohody zistia ďalšie pohľadávky alebo záväzky, ktoré neboli predmetom vyporiadania. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.04.2019 sp. zn. 7Cdo/134/2018. Tvrdenia žalobkyne o tom, že uvedenú dohodu podpísala z dôvodu aby žalovaný dal súhlas k rozvodu a súhlasil s rodičovskou dohodou poprel. Hlavným dôvodom rozvratu manželstva bola nová známosť žalobkyne, s ktorou udržiava kontakt od januára 2020. Žalobkyňa sa odsťahovala so spoločnej domácnosti do rodičovského domu, riešila otázku bývania s novou známosťou, čo viedlo k rozvráteniu vzťahov medzi ňou a žalovaným. Žalovaný nemal dôvod s rozvodom nesúhlasiť. Naviac súhlas/nesúhlas jedného s manželov nie je rozhodujúci pre rozvod manželstva. Rovnako nie je pravdivé tvrdenie, že žalovaný podpisom dohody podmieňoval súhlas s rodičovskou dohodou. Táto bola rovnako uzatvorená po vzájomnom konsenze oboch strán. Žalovaný ako i žalobkyňa mali potrebu a vôľu dohodnúť sa o všetkých veciach naraz s odkladacou podmienkou. Konajúci súd nemal k dispozícii zápisnicu z hlavného pojednávania zo dňa 18.12.2020, ani rozhodnutie vo veci samej sp. zn. 21P/77/2020. V opačnom prípade by nesporne zistil, že tvrdenia žalobkyne „podmienený súhlas“ z nich vôbec nevyplývajú. Namietal, že nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa v konaní nepreukázala ani neosvedčila danosť nároku na nariadenie neodkladného opatrenia, potrebu neodkladnej úpravy pomerov, resp. obavu z ohrozenia exekúcie. Dohodu o vyporiadanie BSM zo dňa 29.05.2020 s odkladacou podmienkou podpísala dobrovoľne, táto spĺňala obligatórne náležitosti, jej obsah je určitý zrozumiteľný. Dohoda, ktorá je prejavom slobodnej, určitej a vážnej vôle žalobkyne a spĺňa všetky podmienky platného právneho úkonu nemôže byť bez ďalšieho podkladom na nariadenie neodkladného opatrenia, ani v ňom nemožno preukazovať potrebu neodkladnej úpravy pomerov či bezprostredne hroziacu ujmu. Naviac žalobkyni žiadna ujma nehrozí, túto žiadnym dôkazom neosvedčila. Samotné tvrdenie o možnosti žalovaného nehnuteľnosti previesť nie je pre osvedčenie nutnosti dočasnej úpravy pomerov postačujúce. Žalobkyňa sama v návrhu a obsahu dohody o vyporiadaní BSM, žiadala aby táto obsahovala ustanovenie, že v prípade predaja rodinného domu tretej osobe žalovaný vyplatí podiel z kúpnej ceny nehnuteľností spoločným deťom, ktoré má so žalobkyňou. Z obsahu návrhu nevyplýva, že by žalovaný mal v úmysle s nehnuteľnosťami akýmkoľvek spôsobom nakladať, nejedná sa o reálnu hrozbu. Zdôraznil, že pokiaľ súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k vkladu dohody o vyporiadaní BSM do katastra nehnuteľností, javí sa ako nadbyotočné, aby bola uložená povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k scudzeniu alebo zaťaženiu nehnuteľností právami tretích osôb. Uviedol, že postavenie žalobkyne sa ani zavlkladovaním nehnuteľností nezhorší, môže využiť prostriedok ochrany domáhať sa neplatnosti dohody, pričom v prípade úspešnosti je takéto rozhodnutie podkladom pre zmenu zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľnosti, dosiahol aby sa tak stav pred uzatvorením dohody. Žalobkyňa nedisponuje peňažným ani nepeňažným nárokom voči žalovanému, pri ktorom by bola obava, že budúci nútený výkon exekučného titulu by mohol byť ohrozený. Mal zato, že žalobkyňa nepreukázala dôvodnosť potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami v konaní o nariadení neodkladného opatrenia a preto žiadal aby odvolací súd uznesenie prvoinštančného súdu ktorým nariadil neodkladné opatrenie zrušil, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky na jeho vydanie.
3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zotrvala na všetkých tvrdeniach, skutočnostiach uvedených v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Poukázala, že rozsudok Okresného súdu Žilina 21P/77/2020 zo dňa XX.XX.XXXX o rozvode manželstva so žalovaným nadobudol právoplatnosť XX.XX.XXXX. Týmto došlo v zmysle § 148 ids, 1 OZ k zániku BSM. Zdôraznila, že značná časť argumentácie žalovaného smeruje k otázke, ktorá bude preskúmavaná v samostatnom konaní vo veci samej, ktorá je aktuálne vedená na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 49C/24/2021. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla všetky podstatné náležitosti a skutočnosti osvedčila všetky okolnosti nevyhnutné pre nariadenie neodkladného opatrenia. Poukázala na rozhodnutie R70/1965, R42/1972. Za nepochybné považovala, že v listine zo dňa 29.05.2020 nebol uvedený všetok majetok patriaci do BSM ku dňu zániku BSM. Nebola uvedená žiadna z hnuteľných vecí uvedených v žalobe o vyporiadanie BSM. Listinu podpísala len preto, že podpisom uvedených listín žalovaný podmieňoval súhlas s rozvodom a súhlas s tým, aby deti po rozvode boli zverené jej. S obsahom listiny nesúhlasila, nebola s ňou stotožnená. Obsah listiny nebol výsledkom skutočného konsenzu. Samostatnou žalobou sa domáha vyporiadanie BSM. Žalobu podala neodkladne po nadobudnutí právoplatnosti rozvodu manželstva. Žalovaný na ňu tlačil, že kým nebude vyriešená otázka majetku s rozvodom a so zverením detí do jej starostlivosti po rozvode súhlasiť nebude, že jej nedá pokoj, že pokiaľ bude žiadať rozdelenie majetku 50 na 50, bude trvať na striedavej starostlivosti. Žalovaný dobre vie, že sa podpisu dohody
bránila, len ju k podpisu dotlačil neustálym psychickým nátlakom. Po podpise listiny zo dňa 29.05.2020 jej zamedzil vstup do rodinného domu. Nedovolil jej zobrať ani všetky jej osobné veci a už vôbec nie veci, ktoré patrili do BSM. Nedovolil ani deťom, aby si vzali ich vlastné veci. Momentálne má od neho zákaz do domu vojsť. Veci, ktoré on uzná za vhodné - jej oblečenie jej posiela po deťoch. Nariadeným neodkladným opatrením nedošlo k neprimeranému zásahu do vlastníckeho práva žalovaného, najmä za okolnosti, keď veci uvedené vo výroku nariadeného neodkladného opatrenia sú v BSM. Rozhodnutie prvoinštančného súdu žiadala podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
4. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne v plnom rozsahu zotrval na svojich skutkových a právnych tvrdeniach produkovaných v obsahu podaného odvolania. Namietol, že Najvyšší súd SR v rozhodnutí R 42/1972 priamo neriešil možnosť prijať počas trvania manželstva záväzok s dohody o vyporiadaní BSM s odkladacou podmienkou jej účinnosti a tým pádom túto možnosť exaktne nevylúčil. Žalobkyňou namietaná skutočnosť, že dohoda je neplatná, nakoľko vyporiadanie sa netýka celého majetku neobstojí tento názor bol prelomený rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.04.2019 sp. zn. 7Cdo/134/2018. Naviac žalobkyňa neuvádza, ktorý majetok nebol zahrnutý do vyporiadania BSM. Hodnota hnuteľných vecí tvoriacich vybavenie domu bola plne zohľadnená v dohode o vyporiadaní BSM. Tvrdenia a námietky žalobkyne žalovaný označil za účelové. Dohodu, jej obsah formulovali so žalobkyňou spoločne. Dohoda bola upravovaná podľa pripomienok žalobkyne. Podpísala ju dobrovoľne. Spĺňa obligatórne náležitosti, jej obsah jej určitý, zrozumiteľný. Mal zato, že žalobkyni nehrozí žiadna ujma z predmetnej dohody, uvádzané skutočnosti o možnosti prevodu nehnuteľností ostali v rovine tvrdenia.
5. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedla, že okolnosti podpisu listiny zo dňa 29.05.2020 popísala v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Dohoda bola uzavretá predtým, ako bolo manželstvo účastníkov právoplatne rozvedené predtým, ako zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov. Tvrdenie žalovaného, že hodnota hnuteľných vecí tvoriacich vybavenie domu bola zohľadnená v dohode o vyporiadaní BSM je nepravdivé. Táto dohoda o vyporiadaní neexistuje. Tvrdenie žalovaného nemá oporu v žiadnej listine ani doklade nachádzajúcom sa v spise. Žalovaný nechcel pristúpiť na rozvod, dokonca presviedčal jej mamu, aby sa vrátila späť, posielal jej kvety, podmieňoval podpísanie listiny zo dňa 29.05.2020 súhlasom s rozvodom. Po podpise rodičovskej dohody jej neustále hrozil neodkladnými opatreniami na deti. Zdôrazňoval, že pokiaľ nie je dohoda schválená súdom, nie je vykonateľná. Z komunikácie predloženej žalovaným je zrejmé, že i v nej sa vyjadrila, že nechce riešiť BSM a deti naraz, že je toho veľa. Z celkového kontextu je zrejmé, že nesúhlasila s obsahom navrhovaného znenia dohody. Jediným dôvodom komunikácie so žalovaným bolo aby súhlasil s rozvodom a s rodičovskou dohodou. Tlak žalovaného na jej osobu bol neznesiteľný. Po odchode z domu ju ako disponenta vymazal zo spoločného účtu, kde jej chodil rodičovský príspevok. Okrem tohto nemala iný zdroj príjmu.
6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), súc viazaný rozsahom podaného odvolania a jeho dôvodmi (§ 379, § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario odvolanie napadnutého uznesenia prvoinštančného súdu ako správne postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
7. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd zo skutočností ako boli osvedčené v štádiu konania o nariadení neodkladného opatrenia, aplikujúc aktuálne platnú právnu úpravu, dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver, pokiaľ návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a neodkladné opatrenie nariadil.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne BSM vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
10. Nie je sporným, že dohodu o vyporiadaní alebo návrh na vyporiadanie súdom možno urobiť až po zániku BSM.
11. Za podstatné pre rozhodnutie odvolací súd považoval, že predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je aby bolo tvrdené, osvedčené, že tu existuje určité právo, resp. právny vzťah
medzi stranami sporu, že toto právo je porušované alebo ohrozené, že na jeho ochranu je potrebná dočasná úprava právnych vzťahov medzi stranami sporu. Neodkladné opatrenie je právnym inštitútom účelom ktorého je bezodkladná úprava právnych vzťahov medzi stranami sporu a zabezpečenie výkonu existujúceho ešte nevykonateľného alebo očakávaného súdneho rozhodnutia. Nie je konečným rozhodnutím, jeho účelom je len dočasná úprava pomerov strán sporu. Správne preto prvoinštančný súd pred nariadením neodkladného opatrenia nezvažoval hypotetické možnosti o uzatvorení zmluvy o budúcej dohode o vyporiadaní BSM ani o tom, či možno uzavrieť dohodu o vyporiadaní BSM za trvania BSM s odkladacou podmienkou. Tieto otázky budú riešené a posudzované v konaní o veci samej, v ktorom súd definitívne vyrieši možnosť vyporiadania BSM dohodou i pred jeho zánikom, a to či už zmluvou o budúcej dohode o vyporiadaní BSM alebo ako to bolo v danom prípade, za použitia odkladacej podmienky. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia súd nevychádza z absolútneho definitívneho preukázania práva, resp. nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, stačí ak možno prijať záver o pravdepodobnej danosti nároku alebo práva, ktoré je predmetom predbežnej ochrany. Uvedené v prejednávanej veci naplnené bolo. Nebolo sporným, že strany sporu v priebehu konania o rozvod manželstva uzatvorili dohodu o vyporiadaní BSM. Žalobkyňa preukázala, že po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva podala návrh na vyporiadanie BSM konanie je aktuálne vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 49C/24/2021. Do rozhodnutia v predmetnej veci bolo potrebné predbežne upraviť pomery strán sporu a taktiež zabezpečiť úspešnosť prípadnej exekúcie na podklade právoplatného rozhodnutia súdu. V záujme toho bolo potrebné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, aby sa predišlo založeniu účinkov dohody o platnosti ktorej aktuálne prebieha súdny spor. V tejto súvislosti odvolací súd za irelevantné považoval námietky žalovaného k rozsahu nariadeného neodkladného opatrenia. Pokiaľ totiž na jednej strane tvrdí, že nemá záujem nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vyporiadania BSM a rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia scudzovať, resp. použiť ako vklad do majetku právnickej osoby, na zabezpečovací prevod práva, dať do nájmu, založiť, použiť ako predmet akejkoľvek zábezpeky a pod., nariadeným neodkladným opatrením nedošlo k neprimeranému zásahu do jeho práv, nakoľko ako sám tvrdí, tieto nemá záujem ani využiť. Zámerom je zabrániť neželanej dispozícií resp. nakladaniu s vecami, ktoré sú predmetom súdneho sporu a zachovať ich v pôvodnom právnom i reálnom stave, aký tu bol v čase zániku BSM.
12. V nadväznosti na uvedené v ostatnom sa stotožiac s odôvodnením rozhodnutia zo strany prvoinštančného súdu, odvolací súd toto ako správne postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v súvislosti s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v plnom rozsahu.
13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)