Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Cpr-4-2020.pdf
PDF · 106.23 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-5Cpr/4/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Pavlíkovou v právnej veci žalobcu R.. B. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, Z., právne zastúpeného JUDr. Andrejom Porubanom, advokátom so sídlom Železničná 1444, Trenčianska Turná, proti žalovanému Obec Bzince pod Javorinou, so sídlom Bzince pod Javorinou 348, IČO: 00311456, právne zastúpenému JUDr. Šimonom Cibulkom, advokátom so sídlom Hodžova 53, Trenčín, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy takto,
rozhodol:
I. Žaloba s a v celom rozsahu z a m i e t a.
II. Žalovanému sa voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal tohto, aby súdu určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 12.02.2020, doručené žalobcovi 14.02.2020 je neplatné. Zároveň žiadal uložiť žalovanému povinnosť poskytnúť žalobcovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku odo dňa doručenia žaloby až do času, keď mu žalovaný umožní pokračovať v práci.
2. Uplatnený nárok odôvodnil žalobca tým, že strany sporu založili pracovný pomer pracovnou zmluvou zo dňa 01.01.2016, dohodnutý bol druh práce vedúci stavebného referátu, vnútornej správy a služieb obyvateľstva. Žalovaný dňa 14.02.2020 doručil žalobcovi písomnosť označenú ako Okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktoré malo spočívať v tom, že sa v pracovných dňoch 2.,3.,7.-10.,13.-17.,20.-24.,27.-31. januára a 3.-7. a 10.-12. februára nedostavil do práce. Týmto právnym úkonom podľa názoru žalobcu žalovaný poprel svoj vlastné predchádzajúce rozhodnutie skončiť so žalobcom pracovný pomer výpoveďou pre nadbytočnosť. Napriek tomu, že sa žalovaný tvári, že disponoval pre žalobcu prácou, túto mu neprideľoval, pričom v zmysle § 47 Zákonníka práce v prípade, že zamestnávateľ nemá pre zamestnanca prácu , nie je zamestnanec počas plynutia výpovednej lehoty povinný vykonávať akúkoľvek prácu, či sa zdržiavať bezdôvodne na pracovisku. Žalobca pritom požiadal zamestnávateľa o prideľovanie práce, tento však jeho žiadosti nevyhovel. Konanie žalobcu, ktoré mu bolo zo strany žalovaného kladené za vinu tak nenapĺňalo nevyhnutný predpoklad úmyselného či nedbanlivostného zavinenia. nedosahovalo tiež potrebnú intenzitu porušenia pracovnej disciplíny. Konaním žalobcu nevnikla žalovanému žiadna škoda, nikdy predtým žalobcovi nebolo porušenie pracovnej disciplíny vytýkané, a žalovaný neprihliadol ani na osobné pomery žalobcu ktorý je sobou vyššieho veku, preto je jeho ďalšie pracovné zapojenie takýmto konaním žalovaného ohrozené. Žalovaný okamžité skončenie pracovného pomeru doručil žalobcovi prostredníctvom poštového podniku, pričom mal v zmysle Zákonníka práce postupovať tak,
že mu písomnosť doručí v prvom rade na pracovisku. Žalobca navrhol prerušiť predmetné konanie do právoplatného rozhodnutia v konaní prebiehajúcom na tunajšom súde medzi totožnými stranami sporu o neplatnosť výpovede.
3. Žalovaný nesúhlasil so žalobou v celom rozsahu. Založenie a plynutie pracovného pomeru medzi stranami sporu nerozporoval. Čo sa týka obsahu výpovede pre nadbytočnosť uviedol, že žalobca si zamieňa oznámenie o nemožnosti žalobcu ďalej zamestnávať s oznámením o nemožnosti prideľovať prácu počas plynutia výpovednej doby. Žalovaný si splnil svoju povinnosť prideľovať žalobcovi prácu, tento však svojvoľne neprišiel do práce a to ani po oznámení, že prácu mal prichystanú na pracovisku. Správanie žalobcu označil za vypočítavé a vopred pripravené, nakoľko potom ako sa po voľbách v roku 2018 ujal funkcie súčasný starosta nebol žalovaný v práci ani jeden deň. Do konca roka 2018 čerpal dovolenku, následne bol celý rok 2019 práceneschopný a po skončení práceneschopnosti neprišiel riadne do práce. Počas dlhodobej neprítomnosti žalobcu na pracovisku muselo prísť k prirodzenej reorganizácii práce, pričom žalobca so žalovaným žiadnym spôsobom nekomunikoval. Potom ako bola žalovanému doručená žiadosť žalobcu o prideľovanie práce, oznámi mu, že práca na pracovisku ho čakala od 0.01.2020 a jeho nedostavenie sa považuje žalovaný za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Žalobca si však vzhľadom na organizačné zmeny, ktoré na úrade prebehli sám vyvodil, že žalovaný pre neho prácu nemá a do práce sa nedostavoval. Celkovo jeho absencia trvala 29 dní. Poukázal na to, že žalobca spôsoboval pri doručovaní písomností prieťahy a nakoľko sa na pracovisko nedostavoval nebolo možné doručiť mu tam akúkoľvek písomnosť. Preto žalovaný ako zamestnávateľ okamžité skončenie doručoval poštou a to na obe jemu známe adresy žalobcu.
4. V predmetnej veci súd vykonal dokazovania výsluchom strán sporu, výsluchom svedkyne V. N., a oboznámením nasledovných listinných dôkazov: pracovnej zmluvy zo dňa 01.01.2016, výpovede zo dňa 31.12.2019, okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 12.02.2020, žiadosti o prideľovanie práce zo dňa 27.01.2020, odpovede zo dňa 31.01.2020, rozhodnutia starostu č. 1/2019 zo dňa 30.01.2019, osvedčenia za starostu zo dňa 10.11.2018, evidencie dochádzky žalovaného za mesiace január a február 2020, lustrácie údajov Sociálnej poisťovne, obsahom spisu tun. súdu sp. zn. 10Cpr/15/2020 z toho najmä oznámenia o plate žalobcu. Takto zistil nasledovný skutkový stav:
5. Žalobca pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že bol počas celého roka 2019 práceneschopný. Keď prišiel 02.01.2020 do práce, v budove bola iba ekonómka. Svoju kanceláriu našiel zamknutú a kniha dochádzky nebola voľne prístupná. Vypísal si preto dovolenkový lístok na 02. a 03. januára, nechal ho u ekonómky aby mu ho starosta podpísal. Následne šiel do práce 07.01.2020, keď mu starosta doručil výpoveď. Dohodli sa, že výpoveď bude platiť od 01.01.2020 a preto už dovolenku za 2. a 3. január nebudú riešiť. Keďže mu od 07.01.2020 plynula výpovedná lehota nedostavoval sa na pracovisko nakoľko mal za to, že vôľou starostu je ukončiť s ním pracovný pomer. Zastával pracovnú pozíciu stavebný technik. Náplňou jeho práce bolo stavebné konanie, výrobové konanie, údržba cintorínov a zabezpečovanie odstraňovania snehu. Nemá vedomosť o tom, ako fungoval obecný úrad v čase jeho neprítomnosti, ale keď chodil na úrad napr. zaniesť potvrdenie o práceneschopnosti videl, že za jeho stolom sedí iná osoba. Do knihy dochádzky sa nezapisoval, nakoľko to jeho funkcia nevyžadovala, keďže vykonával jej kontrolu. Priznal, že jeho vzťah s osobou starostu je komplikovaný, nakoľko spolu mali v minulosti konflikty, rád by vykonával prácu pre obec, avšak nevie si predstaviť ďalšie pôsobenie pod vedením súčasného starostu. Osobnú averziu starostu voči jeho osobe ilustroval na príklade, keď mu starosta zrušil služobný mobil v čase keď on bol na dovolenke v zahraničí kde ostal bez mobilného spojenia.
6. Zástupca žalovaného starosta R.. X. W. na pojednávaní poukázal na skutočnosť, že žalobca mal v dňoch 02. a 03.01.2020 čerpať dovolenku hoci nemal dovolenkový lístok riadne podpísaný. Dňa 07.01.2020 sa s ním stretol na pracovisku, kde mu aj odovzdal výpoveď, čím túto záležitosť považoval za vybavenú. Keď 28.01.2020 prišla žiadosť žalobcu o prideľovanie práce, prekvapilo ho to, a začali sa zaoberať tým, že sa asi žalobca na úrad vráti. Preto mu odpísali, že môže nastúpiť do práce a prácu pre neho majú avšak on aj tak nenastúpil. Kniha dochádzky bola na pracovisku voľne prístupná, tvrdenie žalobcu, že ju držal niekde zamknutú je nepravdivé, rovnako ako tvrdenie, že bola zamknutá žalobcova kancelária. Žalobca však mal počas pôsobenia bývalej starostky výsadu, že sa do knihy dochádzky nezapisoval, s čím on ako starosta nesúhlasil. Počas žalobcovej práceneschopnosti obec zamestnala na dobu určitú na zastupovanie zamestnankyňu p. E., ktorá sa venovala časti jeho agendy tzv. drobným stavbám. Inžinierska agenda, ktorú dovtedy vykonával pôvodne žalobca bola zanedbaná,
tú nevykonával nikto. Okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu bolo pritom riadne prerokované so zástupkyňou zamestnancov, pani N..
7. Svedkyňa V. N., zamestnankyňa žalovaného pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že mala dňa 02.01.2020 dovolenku, takže nebola na pracovisku keď sa tam žalobca dostavil. Evidencia dochádzky sa nachádzala v jej kancelárii, ktorá bola voľne prístupná, rovnako tak nebola zamknutá ani kancelária žalobcu. Potvrdila, že žalobca sa počas pôsobenia predchádzajúcej starostky do knihy dochádzky nezapisoval. Uviedla, že ona žalobcu na pracovisku potom ako dostal výpoveď nevidela počas mesiaca január a február, pričom ona bola v tom období na pracovisku prítomná. Časť pracovnej agendy žalobcu vykonávala počas jeho práceneschopnosti pani E., nakoľko sa počas jeho neprítomnosti začali kopiť nevybavené veci. Ďalej uviedla, že je zamestnaneckým dôverníkom a preto s ňou boli prerokované ako výpoveď tak aj okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom, obe riadne podpísala s tým, že pre odstup času si podrobnosti týchto prerokovaní nevybavuje.
8. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že pracovný pomer medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom vznikol na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 01.01.2016. Z tejto zmluvy vyplýva, že druh výkonu práce bol dohodnutý administratívny pracovník - stavebná činnosť, územné plánovanie a životné prostredie. Deň nástupu bol 01.01.2016 a miestom výkonu práce bolo sídlo zamestnávateľa - Obecný úrad v Bzinciach pod Javorinou. Dodatkom č. 01 k uvedenej pracovnej zmluve bola dohodnutá zmena druhu práce tak, že od 01.04.2016 žalobca zastával funkciu vedúci referátu stavebného, vnútornej správy a služieb obyvateľstva.
9. Z rozhodnutia starostu obce Bzince pod Javorinou č. 1/2019 zo dňa 30.01.2019 vyplýva, že s účinnosťou od 01.02.2019 boli zrušené miesto vedúceho referátu stavebného, vnútornej správy a služieb obyvateľstva a miesto upratovačky.
10. Z výpovede zo dňa 31.12.2019 vyplýva, že na základe rozhodnutia starostu obce zo dňa 30.01.2019 o organizačnej zmene bolo zrušené pracovné miesto žalobcu, v dôsledku tejto zmeny sa stal žalobca nadbytočným. Pracovný pomer žalobcu sa skončil podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce dňom 31.12.2019. Zároveň bol žalobca upovedomený o tom, že žalovaný nemá možnosť naďalej ho zamestnávať a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto jeho výkonu práce.
11. Ako vyplýva zo žiadosti zo dňa 27.01.2020 žalobca požiadal žalovaného o prideľovanie práce od začatia planutia výpovednej doby t.j. 01.02.2020 až do jej skončenia.
12. V odpovedi žalovaného na žiadosť o prideľovanie práce tento žalobcovi oznámil, že mal odo dňa 02.01.2020 pre neho nachystanú prácu, ale žalobca sa 02.01. ako aj 03.01.2020 bez ospravedlnenia nedostavil do práce. Zároveň ho upozornil na skutočnosť, že sa počas celého mesiaca január nedostavoval bez ospravedlnenia do práce pričom tejto povinnosti ho nezbavuje skutočnosť že jeho pracovné miesto bolo zrušené. Žalovaný záverom žalobcovi oznámil, že jeho neprítomnosť na pracovisku považuje za neoprávnenú a zvažuje preto okamžité skončenie pracovného pomeru. Toto oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 07.02.2021.
13. Z okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 68 zákonníka práce zo dňa 12.02.2020 vyplýva, že žalovaný okamžite ukončil so žalobcom pracovný pomer z dôvodu neprítomnosti na pracovisku v pracovných dňoch 02.01., 03.01., 7.1. - 10. 1., 13.01.- 17.01., 20.01. - 24.01., 27.01. - 31.01., 03.02.- 07.02., 10.02.- 12.02.2020 , ktorú neprítomnosť vyhodnotil ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Zamestnávateľ uviedol, že eviduje prítomnosť žalobcu na pracovisku dňa 07.01.2020 avšak táto je bez riadneho zápisu v knihe dochádzky a netrvala po celú pracovnú dobu. Súčasťou okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo oznámenie, že toto bolo riadne prerokované so zástupcami zamestnancov dňa 11.02.2020. Záverom žalovaný žalobcovi oznámil, že jeho pracovný pomer sa končí dňom prevzatia tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalovaný zároveň žalobcovi oznámil, že na výpoveď z pracovného pomeru, ktorú prevzal dňa 07.01.2020 neprihliada a táto nemá vplyv na okamžité skončenie pracovného pomeru.
14. Zo záznamu dochádzky zamestnancov žalobcu za mesiac 1/2020 a 2/2020 vyplýva, že žalobca nie je zapísaný v evidencii dochádzky počas tohto obdobia ani jeden krát.
15. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10Cpr/15/2020, ktoré konanie je vedené o neplatnosť výpovede uvedenej v bode 10 tohto odôvodnenia medzi totožnými spornými stranami mal súd preukázané, že žalovaný nepopiera neplatnosť výpovede ako aj skutočnosť, že podľa oznámenia o plate žalobcu dosahoval jeho plat s účinnosťou od 01.01.2018 výšku 1.145,- eur v hrubom.
16. Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.
17. Podľa § 68 ods. 1 a 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu. Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.
18. Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
19. Podľa § 38 ods. 1, 2 a 4 Zákonníka práce písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku. Písomnosti doručované poštovým podnikom zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk". Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.
20. Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.
21. Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
22. Podľa § 79 ods. 1, 2 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci
12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.
23. Podľa § 47 ods. 1 písm. b) zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.
24. Podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 (prestoj) a 2 (nepriaznivé poveternostné vplyvy), zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
25. Okamžité skončenie pracovného pomeru je jedným zo spôsobov akým môže dôjsť k ukončeniu pracovného pomeru tak zo strany zamestnanca ako aj zo strany zamestnávateľa. V prípade, že ide o okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, ako tomu bolo v prejednávanom spore musí ho zamestnávateľ urobiť písomne, musí v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musí ho v ustanovenej lehote doručiť zamestnancovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť, pričom výpočet týchto dôvodov je taxatívny. V prípade, že je dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru porušenie pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca musí byť preukázané, že zamestnanec porušil svoje povinnosti z pracovného pomeru zavinene (postačuje nedbanlivostné zavinenie) a zároveň, že konanie zamestnanca dosiahlo po zohľadnení všetkých rozhodujúcich okolností intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 5.8.2010, sp. zn. 3 Cdo 316/2009 pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny sa vo všeobecnosti musí prihliadnuť na osobu zamestnanca, ním zastávanú funkciu, jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, mieru zavinenia zamestnanca, spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnancom, dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa, na to či svojím konaním spôsobil zamestnávateľovi škodu a pod.
26. Medzi stranami sporu ostalo sporné, či bola neprítomnosť žalobcu na pracovisku v dňoch 2., 3., 7.
- 10., 13. - 17., 20. - 24., 27. - 31. januára a 3. - 7. a 10. - 12. februára neospravedlnenou absenciou alebo je ospravedlnená prekážkou v práci na strane zamestnávateľa. O neospravedlnenú absenciu zamestnanca ide vtedy, ak zamestnanec v dohodnutom pracovnom čase neplní svoje pracovné povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru z dôvodu neprítomnosti na dohodnutom pracovisku a ak neprítomnosť nie je spôsobená jeho preukázanou pracovnou neschopnosťou, čerpaním dovolenky v súlade so Zákonníkom práce, udelením neplateného pracovného voľna alebo zákonnou prekážkou v práci. Žalobca zároveň argumentoval skutočnosťou, že okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo prerokované so zástupkyňou zamestnancov a skutočnosť, že bolo žalobcovi doručené nesprávnym spôsobom.
27. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný okamžitým skončením pracovného pomeru poprel svoj predchádzajúci právny úkon a to výpoveď doručenú žalobcovi dňa 07.01.2020 súd uvádza, že stav, kedy je počas plynutia výpovednej doby ukončený pracovný pomer iným spôsobom napr. okamžitým skončením pracovného pomeru alebo dohodou je právne možný a dovolený. Povinnosť zamestnanca dostavovať sa na pracovisko a plniť pracovné úlohy podľa pracovnej zmluvy a pokynov zamestnávateľa pretrváva aj počas plynutia výpovednej doby pokiaľ zamestnávateľ výslovne zamestnancovi neoznámi, že pre mu prácu prideľovať nebude. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že v predmetnej veci zamestnávateľ skončil pracovný pomer so zamestnancom výpoveďou doručenou zamestnancovi dňa 07.01.2020 podľa § 63 ods. 1 písm. b) pre nadbytočnosť. Vo výpovedi zároveň okrem iného zamestnancovi oznámil, že ho nemá možnosť zamestnávať ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. Toto oznámenie zamestnávateľa nemožno podľa názoru súdu považovať za oznámenie o neprideľovaní práce počas výpovednej doby, ale za potvrdenie splnenia zákonného predpokladu výpovede ustanoveného v § 63 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný žalobcovi oznámil, že sa počas plynutia nemusí dostavovať do práce, naopak minimálne podaním označeným ako odpoveď na žiadosť o prideľovanie práce, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 07.02.2021 mu oznámil, že prácu pre neho má a jeho neprítomnosť na pracovisku klasifikuje ako neospravedlnenú absenciu. Z výpovede žalovaného a svedkyne V. N. vyplýva, že časť agendy, ktorú pôvodne vykonával žalobca konkrétne okrem tzv. drobných stavieb, ktoré vykonávala iná pracovníčka obecného úradu ostala nevybavovaná. Naopak z výpovede žalobcu jednoznačne vyplýva, že svojej povinnosti dostavovať sa počas výpovednej doby na pracovisko si nebol
vedomý, a do práce sa nemienil dostavovať ani po vyššie spomenutej odpovedi žalobcu. Vychádzal pritom z presvedčenia, že žalobca pre neho nemá prácu, nakoľko mu opakovane uviedol, že je pre neho nadbytočný. Ani oznámenie o nadbytočnosti a naň nadväzujúcom zrušení pracovného miesta ho však podľa názoru súdu nezbavilo povinnosti dostavovať sa počas vplynutia výpovednej doby na pracovisko najmä ak túto výpoveď považoval za neplatnú. V dňoch 2. a 3. januára 2020 svoju neprítomnosť žalobca odôvodnil tým, že mal dovolenku, túto však nemal riadne potvrdenú starostom obce, dňa 07.01. 2020 sa zdržiaval na pracovisku avšak nie počas celej pracovnej doby a následne od 08.01.2020 sa na pracovisku nezdržiaval vôbec. Túto skutočnosť mal súd jednoznačne preukázanú zhodnými tvrdeniami oboch strán. Takýto rozsah absencie podľa názoru súdu jednoznačne spĺňa podmienku závažného porušenia pracovnej disciplíny.
28. K namietanému procesnému nedostatku - absencii prerokovania okamžitého skončenia pracovného pomeru so zástupkyňou zamestnancov súd uvádza, že vykonaným dokazovaním sa tieto skutočnosti nepotvrdili. Zamestnanecká dôverníčka svedkyňa V. N. potvrdila, že k prerokovaniu došlo, aj keď si nevedela vybaviť podrobnosti ako napr. dátumy je to vzhľadom na postup času a vysoký vek svedkyne pochopiteľné. Potvrdila však že s týmto okamžitým skončením súhlasila a túto skutočnosť potvrdila svojim podpisom na predloženej kópii okamžitého skončenia pracovného pomeru. 29. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný nedodržal zákonom stanovené poradie akým má zamestnávateľ doručovať písomnosti zamestnancovi, k tomuto súd uvádza, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalobca sa od 08.01.2020 na pracovisku nezdržiaval, nebolo preto možné mu písomnosť odovzdať osobne. Pokiaľ preto žalovaný zvolil postup doručovania prostredníctvom poštového podniku nemožno mu tento postup vyčítať. Vzhľadom na skutočnosť, že doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru dňa 14.02.2020 nerozporovala ani jedna zo strán, nastali preto týmto dňom jeho účinky. 30. Po vyhodnotení dôkazov vyššie uvedeným spôsobom preto súd ustálil, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť a v celom rozsahu ju zamietol. 31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že plne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
32. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach alebo prostriedkami elektronickej komunikácie.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e )súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.