Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Ek-856-2021.pdf
PDF · 80.43 KB
Case nature
Subarea
15Ek/856/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 00 151 866, proti povinnému: P. F., A.. XX.XX.XXXX, S. W. XXX XX P., o vymoženie pohľadávky vo výške 548,- Eur s príslušenstvom, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 18.03.2021 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 548,- Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu Rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 15C/50/2018-37 zo dňa 16.01.2019, právoplatný dňa 07.03.2019 a vykonateľný dňa 11.03.2019.
2. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok"), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
3. Podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sú tu dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená, alebo do vydania poverenia na vykonanie exekúcie vzniknú dôvody na zastavenie exekučného konania okrem späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie.
4. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
5. Podľa § 166 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoKR“), každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.
6. Podľa § 166a ods. 1 písm. a) ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“).
7. Podľa § 166e ods. 2 ZoKR, oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.
8. Podľa § 167a ods. 3 ZoKR, vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.
9. Podľa § 167f ods. 1 ZoKR, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
10. Podľa § 167f ods. 2 ZoKR, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
11. Podľa § 199 ods. 9 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.
12. Každá platobne neschopná fyzická osoba, a to bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o záväzky z jej podnikateľskej činnosti, má možnosť domáhať sa oddlženia prostredníctvom konkurzu alebo splátkového kalendáru. Inštitútom oddlženia sa dlžník zbaví starých dlhov, ktoré mu vznikli pred vyhlásením konkurzu alebo pred tým ako mu bola poskytnutá ochrana pred veriteľmi. Tiež sa zbaví všetkých záväzkov, ktoré by mohli vzniknúť v budúcnosti, na základe dovtedy uzatvorených zmlúv či záväzkov.
13. Jedným z účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý predpokladá ustanovenie § 167f ZoKR, je zákaz začatia a vedenia exekučného konania a obdobného vykonávacieho konania (daňové exekučné konanie), a povinnosť rozhodnúť o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená len v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Z uvedeného dôvodu, súd považoval za potrebné vyriešiť otázku, či v danom prípade ide o pohľadávku, ktorú je možné uspokojiť prihláškou v konkurze alebo splátkovým kalendárom.
14. V danej veci súd lustráciou v Obchodnom vestníku zistil, že Uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. XOdK/XXX/XXXX zverejnené v Obchodnom vestníku č. XXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka P. F., A..XX.XX.XXXX, S. W. XXX XX P., zastúpený Centrom právnej pomoci, so sídlom Námestie Slobody 12, 810 05 Bratislava, IČO: 30 798 841, Kancelária CPP v Žiline, P. O. Hviezdoslava 6, 011 00 Žilina. V uvedenom uznesení súd zároveň rozhodol o oddlžení povinného a vyzval veriteľov na prihlásenie pohľadávok zákonom predpísaným spôsobom, pričom účinky vyhlásenia konkurzu nastávajú odo dňa nasledujúceho po dni zverejnenia tohto uznesenia v Obchodnom vestníku, t. z. 23.08.2019.
15. Exekučné konanie bolo vedené na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 15C/50/2018-37 zo dňa 16.01.2019, právoplatný dňa 07.03.2019 a vykonateľný dňa 11.03.2019.
16. Na základe uvedeného považoval súd za potrebné vyriešenie otázky vzťahu vymáhanej pohľadávky priznanej oprávnenému exekučným titulom k vyhláseniu konkurzu na majetok povinného a to najmä s prihliadnutím na § 166a ods. 1 písm. a) ZoKR, § 166c ods. 1 písm. d) ZoKR a § 167f ods. 2 ZoKR.
17. Súd preskúmaním exekučného titulu Rozsudku okresného súdu Martin č. k. 15C/50/2018-37 zo dňa 16.01.2019 zistil, že oprávnený si v základom konaní uplatnil voči povinnému nárok podľa § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (regresné právo) na náhradu škody za bolesť vo výške 548,- Eur s príslušenstvom spôsobenej úmyselným konaním povinného, ktorý bol uznaný vinným Rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn.
1T/83/2017 zo dňa 28.11.2017. Z exekučného titulu teda jednoznačne vyplýva, že oprávnenému ako služobnému úradu (poškodený v trestnom konaní bol príslušník Policajného zboru pri výkone služby) vznikla škoda titulom vyplatenia náhrady za bolesť, účelne vynaložených nákladov spojených s liečením a náhrady služobného platu.
18. Súd v tomto bode konštatuje, že pohľadávka priznaná oprávnenému exekučným titulom Rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. 15C/50/2018-37 zo dňa 16.01.2019, bola uplatnená podľa ustanovenia § 114 ods. 5 zákona č. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/284/2010 zo dňa 28.10.2011, ktorý rozhodol v skutkovo obdobnej veci a podľa ktorého „Podmienky občianskoprávnej zodpovednosti za škodu (§ 420 a nasl. Občianskeho zákonníka) a podmienky, za ktorých vzniká poisťovni právo proti poistenému na náhradu čiastok, ktoré zaplatila poškodenému z titulu zákonného poistenia, je treba rozlišovať. V danej veci nejde o nárok na náhradu škody vzniknutej poškodenému proti tomu, kto škodu spôsobil, ani o zákonnú cesiu tohto nároku poškodeného, ale o zvláštny postihový nárok. Podľa § 440 Občianskeho zákonníka, kto zodpovedá za škodu spôsobenú zavinením iného, má proti nemu postih. Citované ustanovenie upravuje nárok osobitnej povahy, ktorý nie je nárokom na náhradu škody, a nie je ani nárokom vyplývajúcim z bezdôvodného obohatenia, lebo ten, kto plnenie poskytol, bol naň zo zákona povinný, hoci škoda bola spôsobená zavinením iného. Podmienkou vzniku tohto nároku je skutočnosť, že nárok poškodeného zanikol v dôsledku plnenia osoby, ktorá tento nárok uplatňuje. Právo žalobkyne na tzv. postih (regres), nie je teda nárokom na náhradu škody ako nesprávne uviedol odvolací súd, ale má povahu originárneho nároku. Právo SKP proti tomu, kto zodpovedá za škody, na náhradu toho, čo za neho plnila (§ 24 ods. 7 PZP), je regresným právo, a nie právo na náhradu škody. Nakoľko podľa ustálenej súdnej praxe najvyšších súdnych autorít, vyjadrenej v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovanom v zbierke pod číslom R 34/2013, nie je pohľadávka priznaná oprávnenému exekučným titulom pohľadávkou za zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním ani príslušenstvom takejto pohľadávky, ale ide o pohľadávku regresnú, teda o pohľadávku priznanú oprávnenému na základe zvláštneho postihového nároku (siu generis), nejde o nedotknutú pohľadávku podľa § 166c ods. 1 písm. d) ZoKR. Uvedené podporuje aj Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 256/2020-33 zo dňa 12. novembra 2020, ktorý vyslovil záver „Orbiter dictum ústavný súd poznamenáva, že pohľadávky zo zodpovednosti za škodu na zdraví sú prirodzene považované za privilegované. Život a zdravie ako ústavné hodnoty sa nedajú vyvážiť žiadnym majetkom a pohľadávky vzniknuté zo zodpovednosti za zásah do týchto hodnôt pri rozmanitých administratívnych limitoch sa skôr podobajú cieľu zjemniť dopad následkov za zásah do týchto hodnôt. Umožnenie úniku škodcovi cez inštitút oddlženia by bolo potrebné kvalifikovať za jednoznačne neproporcionálny zásah. Odškodnenie útrap poškodeného by dostalo len do roviny teoretickej, čo by nekorešpondovalo nielen so znením právnej úpravy, ale aj s ústavnými garanciami. Výnimka z oddlženia vo vzťahu k pohľadávkam zo zodpovednosti za škodu na zdraví je preto plne pochopiteľná. Uvedená garancia je však postavená na ochrane poškodeného ako slabšej strany, čo implikuje, že sa ňou nemôžu zastrešovať iné inštitúcie, ktoré do týchto zodpovednostných vzťahov vstupujú subsidiárne. Na mysli máme poisťovne, ale aj samotného sťažovateľa v tomto konaní.“
19. Z uvedených skutočností je zrejmé, že vymáhaná pohľadávka vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz (t. z. pred 23.08.2019), z čoho vyplýva, že uvedenú pohľadávku je možné uspokojiť len vo vyhlásenom konkurze, inak sa oddlžením dlžníka v rozsahu určenom súdom stane nevymáhateľnou.
20. Súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že neboli splnené podmienky, aby udelil poverenie na vykonanie exekúcie, a to z dôvodu vyhlásenia konkurzu, po začatí ktorého nie je možné v zmysle ustanovenia § 167f ZoKR na majetok patriaci dlžníkovi začať ani viesť exekučné konanie a už začaté konanie by muselo byť zastavené. A preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol.
21. Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie neuplatnil trovy exekučného konania a zároveň je oprávnený oslobodený od platenia súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) v spojení s § 4 ods. 4 zákone č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Keďže do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania iba oprávnený a navyše oprávnenému žiadne trovy konania ani nevznikli (§ 35 ods. 1 Exekučného poriadku), v danom prípade nebolo medzi kým rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu súd výrok
o trovách exekučného konania považoval za nadbytočný (k tomu porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28.02.2017, sp. zn. 17Co/38/2017).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.