Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoEk/3/2024

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Topoľančíka a JUDr. Romana Tichého, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: JUDr. Martin Máčaj, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 31 815 138, proti povinnému: A. B., nar.XX.XX.XXXX, XXX XX C. D., v konaní o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 289,45 eur s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. - 27 zo dňa 15. februára 2023, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Martin (ďalej len ako „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) prvým výrokom vyhlásil exekúciu v časti istiny 115,51 eur a v časti úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 281,48 eur od 25.10.2007 do zaplatenia za neprípustnú a druhým výrokom exekúciu v časti istiny 115,51 eur a v časti úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 281,48 eur od 25.10.2007 do zaplatenia zastavil.

1.1. Východiskovo v konkrétnostiach súdenej veci, v ktorej je tvrdeným exekučným titulom Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., sp.zn. SR 00725/08 zo dňa 11.02.2008, súd skúmal súlad exekúcie so zákonom a s dobrými mravmi.

1.2. Súd prvej inštancie v prvom rade uviedol, že zo Zmluvy o úvere zo dňa 28.08.2007 (ďalej len ,,Zmluva o úvere“) zistil, že oprávnený sa zaviazal poskytnúť povinnému úver v sume 165,97 eur. Povinný sa zaviazal zaplatiť oprávnenému túto sumu (165,97 eur) zvýšenú o poplatok vo výške 115,51 eur, teda celkovo mal povinný zaplatiť čiastku 281,48 eur v 8 mesačných splátkach po 35,19 eur.

1.3. Dospel k záveru, že Zmluva o úvere neobsahuje povinné náležitosti podľa citovaných ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch platného v dobe podpisu predmetnej úverovej zmluvy, pričom ak zmluva neobsahuje ustanovenia o ročnej úrokovej sadzbe, ročnej percentuálnej miere nákladov, priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ak teda tieto údaje dodávateľ v zmluve neuvedie, vystavuje sa preňho nepriaznivým následkom, že úver bude bezúročný a bez poplatkov. V tomto prípade zmluva neobsahovala tieto náležitosti, úver je teda nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Rozhodcovský súd sa v konaní pod sp. zn. SR 00725/08 posúdením úverovej zmluvy podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch nezaoberal, vyššie uvedené skutočnosti nezohľadnil a priznal oprávnenému právo na zaplatenie nesplateného úveru a poplatku za jeho poskytnutie vo výške 115,51 eur s príslušenstvom, pričom z výroku ani z odôvodnenia nevyplýva, ktorá čas plnenia pripadá na nesplatený úver a ktorá na poplatok.

1.4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že úver bol poskytnutý v rozpore s dobrými mravmi, keď navýšenie vrátane úroku a akéhosi poplatku, ktorý nie je bližšie v Zmluve o úvere špecifikovaný predstavuje úrokovú mieru, ktorú nemožno v žiadnom prípade akceptovať. Súd aj preto považuje úver za bezúročný. Čo sa týka úroku z omeškania súd prvej inštancie uviedol, že aj tento je takisto v rozpore s dobrými mravmi, pretože dosahuje výšku 91,25 % ročne, čo predstavuje skoro 10 násobok úroku, ktorý bol uplatňovaný v čase podpisu Zmluvy o úvere. Podľa Národnej banky Slovenska bola zákonná výška úroku z omeškania v čase podpisu úverovej zmluvy ako aj v deň keď sa povinná dostala do omeškania 9,5 % ročne.

2. Proti predmetnému uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie vytýkajúc súdu prvej inštancie vady podľa , , (ďalej len „“). Žiadal, aby odvolací súd rozhodol tak, že uznesenie v celom rozsahu zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.1. Oprávnený v prvom rade k úroku vo výške 0,25 % denne uviedol, že dojednaná výška úrokov nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku ani dobrými mravmi, a to vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru vzhľadom na podmienky, za ktorých oprávnený poskytol úver povinnému a s ohľadom na ďalšie riziko oprávneného.

2.2. Ďalej uviedol, že výška úrokov z omeškania sa upravovala predovšetkým dohodou zmluvných strán, len ak výška úrokov nebola zmluvne dohodnutá, nastupovala výška úrokov ustanovená zákonom, t.j. pre určenie úrokov z omeškania v obchodných záväzkových vzťahov platila zmluvná voľnosť.

2.3. Podľa ustálenej súdnej judikatúry pre posúdenie primeranosti výšky úroku z omeškania nie je možné vychádzať len z jednej číselnej výšky, ale je potrebné aj zistiť, zhodnotiť a zohľadniť konkrétne okolnosti prípadu.

2.4. Oprávnený zdôraznil, že dohodnutý úrok z omeškania je sankciou a postihuje dlžníka, ak ten poruší svoje povinnosti vyplývajúce mu z dohodnutej zmluvy. Zároveň poukázal, že skutočnosť, že pri úroku z omeškania má ten, kto sa k úhrade úrokov z omeškania zaviaže, vždy možnosť platenie týchto úrokov odvrátiť tým, že si svoje povinnosti riadne a včas splní. Povinný si však svoju povinnosť nesplnil a oprávnený sa domnieva, že za porušenie svojej povinnosti by mal znášať vopred dohodnutú sankciu, s ktorou pri uzatváraní záväzkovo-právneho vzťahu súhlasil.

2.5. Zároveň vyjadril názor, že súd v exekučnom konaní nemôže skúmať okolnosti, ktoré by spôsobovali vznik, zánik, výšku, zmenu alebo povahu uloženej povinnosti, teda okolnosti, skutkový alebo právny základ za akých došlo k vydaniu exekučného titulu, resp. časti právne záväzného výroku. Exekučný súd nemôže svojim rozhodnutím vysloviť záver, že istina alebo príslušenstvo priznané exekučným titulom pozostáva z neprijateľnej zmluvnej podmienky, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Ak by exekučný súd skúmal tieto skutočnosti dostal by sa do pozície odvolacieho orgánu, ktorý preskúmava hmotnoprávnu a procesnoprávnu povahu konania, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu ako aj samotného rozhodnutia. Na uvedený postup však nemá exekučný súd vecnú príslušnosť.

2.6. Na zdôraznenie správnosti vysloveného názoru citoval z viacerých rozhodnutí krajského súdu, Najvyššieho súdu Českej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podala včas strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (, ), proti rozhodnutiu, ktoré bolo možné napadnúť týmto opravným prostriedkom ( posledná veta súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len ,P“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), preskúmal uznesenie súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (, ) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, a preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa , .

5. Východiskovo je zo strany odvolacieho súdu nevyhnutné poukázať na principiálnu zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania a súvisiacu viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi ( ). Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd nemôže v sporovom/ kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než účastníkom konania v odvolaní vznesených, konkrétnych námietok.

6. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky oprávneného ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie a uvádza.

7. V súdenej veci ide o exekučné konanie začaté pred 01.04.2017 a keďže ustanovenia až neustanovili inak, krajský súd na vec aplikoval ustanovenia v znení účinnom do 31.03.2017.

8. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na závere, že zmluva o úvere neobsahuje povinné náležitosti podľa citovaných ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch platného v dobe podpisu predmetnej úverovej zmluvy a zároveň, že úver bol poskytnutý v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko navýšenie vrátane úroku a akéhosi poplatku, ktorý nie je bližšie v Zmluve o úvere špecifikovaný predstavuje úrokovú mieru, ktorú nemožno v žiadnom prípade akceptovať.

9. Nosnou odvolacou námietkou odvolateľa bol nesúhlas so záverom súdu prvej inštancie o tom, že úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne pre svoju neprimeranosť odporuje dobrým mravom (zásade poctivého obchodného styku), že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec s poukázaním na prekročenie rámca preskúmavacej činnosti exekučným súdom.

10. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že súd prvej inštancie v danej veci posudzovaný právny vzťah medzi účastníkmi správne vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský, avšak ktorá skutočnosť v konaní nebola sporná a ani v odvolaní namietaná.

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotení toho, čo uviedol v rámci odvolania oprávnený konštatuje, že sa plne stotožňuje s odôvodením rozhodnutia súdu prvej inštancie.

12. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti v prvom rade uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď pristúpil ku skúmaniu súladu exekúcie so zákonom a s dobrými mravmi. Odvolací súd pre správnosť napadnutého uznesenia uvádza, že podľa , ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia . Podľa ustanovenia a sa u rozsudkov rozlišuje ich formálna a materiálna právoplatnosť. Formálnu právoplatnosť nadobúda rozsudok vtedy, ak ho už nemožno napadnúť odvolaním. Materiálnou právoplatnosťou sa rozumie záväznosť výroku rozsudku a jeho nezmeniteľnosť, ktorá sa prejavuje ako prekážka brániaca novému prejednaniu veci. Ustanovenie a však dávajú exekučnému súdu oprávnenie preskúmať rozhodcovský rozsudok tak, ako by materiálne právoplatný nebol a z hľadiska ustanovenia a nie je ním viazaný. Exekučný súd teda môže skúmať, či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo ak odporuje dobrým mravom. Nedovolenosť priznaného plnenia v žiadnom prípade nemožno odvodzovať len zo samotného výroku rozhodnutia. Priznané plnenie totiž navonok vôbec nemusí vykazovať znaky protizákonnosti, spravidla až z odôvodnenia rozhodnutia možno zistiť pochybenia v aplikácii hmotného, či dokonca aj procesného práva. Nedovolenosť, nemožnosť a rozpor s dobrými mravmi sú pojmami hmotného práva a pri zisťovaní takýchto nedostatkov exekučného titulu má exekučný súd plné oprávnenie „vstúpiť“ do rozhodnutia a vyvodiť tomu zodpovedajúce závery. Takýto postup vyplýva aj z aktuálne ustálenej judikatúry slovenských súdov, od ktorej sa odvolací súd nemohol odchýliť.

13. Odvolací súd ďalej konštatuje, že dobré mravy sú nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti a tolerancie, poctivosti a dôvery. Zákon presne nešpecifikuje, kedy ide o rozpor s dobrými mravmi a kedy nie. Vyžaduje sa také správanie, ktoré svojou intenzitou a závažnými dôsledkami je možné objektívne posúdiť ako porušovanie dobrých mravov. Posúdenie toho, či ide o porušenie dobrých mravov alebo

nie, je v konečnom dôsledku na rozhodnutí súdu. Súd musí vec z hľadiska dobrých mravov posudzovať konkrétne v každom individuálnom prípade v kontexte konania účastníkov a súslednosti ich úkonov v čase a na mieste. Obsah pojmu dobrých mravov je dopĺňaný teóriou a súdnou praxou. Z ustálenej judikatúry možno vyvodiť, že sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Napriek absencii legálnej definície na ne odkazuje na viacerých miestach (napr. , , , , , a pod.). Podľa výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. V obchodnoprávnych vzťahoch je obsahovo podobným ustanovením znenie , v zmysle ktorého platí, že výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku nepožíva právnu ochranu. Zásady poctivého obchodného styku sú chápané ako pravidlá slušného správania sa podnikateľov nielen vo vzájomnom styku ale i pri kontaktoch s nepodnikajúcimi osobami. Ide o akúsi podmnožinu dobrých mravov (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 15. októbra 2019). Ako vyplýva z vyššie uvedeného, z terminologického hľadiska pojem poctivý obchodný styk možno bez akýchkoľvek pochybností zahrnúť do širšieho pojmu dobrých mravov.

14. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že zásada zmluvnej voľnosti, na ktorú oprávnený vo svojom odvolaním poukazuje, úzko súvisí s účelom a zmyslom sankčnej podstaty úroku z omeškania. Odvolávanie sa na ňu je možné a zákonné, v konečnom dôsledku však dohodnutá výška úroku z omeškania nemôže byť neobmedzená. Aj zmluvná sloboda účastníkov záväzkového právneho vzťahu nesmie vybočiť z určitých aj právom akceptovateľných hraníc. Ak ich prekročí, nemožno im priznať právnu ochranu. Konanie oprávneného v danom prípade prekročilo hranice dobrých mravov, resp. poctivého obchodného styku, ako určitého spoločensky uznávaného, zaužívaného a akceptovateľného ľudského správania. Takúto výšku úroku je treba považovať za absolútne neprimeranú, za hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán.

15. Odvolací súd sa po oboznámení s obsahom spisového materiálu stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý prijal záver o tom, že úrok z omeškania bol v rozpore s dobrými mravmi, pretože dosahuje výšku 91,25 % ročne, čo predstavuje skoro 10 násobok úroku, ktorý bol uplatňovaný v čase podpisu Zmluvy o úvere. Konštatuje, že úrok z omeškania vo výške 0,25%, ktorý v ročnom vyjadrení predstavuje 91,25%, vyhodnotil ako rozporné s príslušnými ustanoveniami ako i týkajúcimi sa výkonu práv a povinností v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku. Odvolací súd posúdil, že i napriek skutočnosti, že úrok má sankčný a kompenzačný charakter, takto vysoko dojednaný úrok je popretím princípu poctivého obchodného styku a nie je možné mu poskytnúť právnu ochranu.

16. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd, vychádzajúc z odvolacích námietok vymedzených odvolateľom v podanom odvolaní, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa , ako vecne správne potvrdil.

17. Do pozornosti súdu prvej inštancie odvolací súd dáva, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd povinný prioritne riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej doložky, resp. rozhodcovskej zmluvy. Platnosť rozhodcovskej zmluvy je relevantná počas celého exekučného konania, nielen v štádiu vydania poverenia. S poukazom na uvedené odvolací súd poukazuje na to, že osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medziiným v tom, že jeho právomoc vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. V danom prípade bolo povinnosťou súdu zaoberať sa predovšetkým platnosťou rozhodcovskej zmluvy/doložky, čo súd prvej inštancie opomenul. Vychádzajúc však z rozsahu odvolania a princípu zákazu reformatio in peius vyplývajúceho z , odvolací súd v odvolacom konaní na základe odvolania oprávneného rozhodcovskú doložku neposudzoval. To však nezbavuje súd prvej inštancie povinnosti skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy/doložky až do skončenia exekučného konania (nález ÚS SR č.k. -18 zo dňa 13.9.2011).

18. O trovách odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval, nakoľko o nich v súlade s v spojení s rozhoduje aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa sa konanie skončí rozhodnutím o zastavení exekučného konania.

19. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )