Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Co-109-2021.pdf
PDF · 130.11 KB
Case nature
Subarea
5Co/109/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Oľgy Mičietovej, v spore žalobcu LUCKY CLUB, s.r.o., Poprad, Francisciho 16, IČO: 36 486 426, zast. JUDr. Jánom Halkom, advokátom, Rožňava, Cyrila a Metoda 105/2, proti žalovaným 1/ Prima banka Slovensko, a.s., Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, 2/ DRAŽOBNÍK, s.r.o., Košice, Hviezdoslavova 6, IČO: 36 764 281, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade voči uzneseniu 4C/31/2021 - 35 z 27.5.2021 Okresného súdu Rožňava
rozhodol:
Zrušuje uznesenie a konanie zastavuje. Žalovaným v 1. a 2. rade priznáva náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1.Okresný súd Rožňava (ďalej len súd) napadnutým uznesením uložil žalovaným v 1. a 2. rade I. povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu nachádzajúcim sa v k. ú. Dedinky, obce Dedinky, okres Rožňava zapísaných na LV č. XXX ako: PARCELY registra "C" evidované na katastrálnej mape Parcelné číslo Výmera v m2 Druh pozemku Spôsob využ. p. Umiest. pozemku Právny vzťah Druh 415/16 102 zastavaná plocha a nádvorie 22 2 102 415/18 219 zastavaná plocha a nádvorie 18 2 102 415/19 76 zastavaná plocha a nádvorie 18 2 102 415/ 20 2 zastavaná plocha a nádvorie 18 2 102 415/21 43 zastavaná plocha a nádvorie 18 2 102 415/ 22 5 zastavaná plocha a nádvorie 24 2 102 415/ 23 1 zastavaná plocha a nádvorie 24 2 102 415/ 24 89 zastavaná plocha a nádvorie 22 2 102 415/25 1 zastavaná plocha a nádvorie 24 2 102 415/ 26 224 zastavaná plocha a nádvorie 18 2 102 415/27 262 zastavaná plocha a nádvorie 22 2 102 415/ 28 146 zastavaná plocha a nádvorie 22 2 102 417 124 zastavaná plocha a nádvorie 16 1 102 Stavby Súpisné číslo na parcele číslo Druh stavby Popis stavby Druh Umiest. stavby 127 417 19 Hostinec Lodenica a to predovšetkým vykonaním dobrovoľnej dražby konanej 01.06.2021 o 09:30 hod. v dražobnej miestností sídla žalovaného 2 až do právoplatného skončenia sporu vedeného Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 20Csp/81/2020 a II. žalobcovi voči žalovaným priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom 1. inštancie samostatným uznesením.
2.Z opisu rozhodujúcich okolností v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd zistil, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. V., U. V., U. P. zapísaných na LV č. XXX, že žalovaný 2 / ako dražobník doručil žalobcovi oznámenie o opakovanej dražbe z 12.05.2021, predmetom ktorého je oznámenie konania dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti v termíne 01.06.2021 o 9.30 hod. v sídle žalovaného 2/., že zaplatenie pohľadávky žalovaného 1/ (ktorej úhrady sa žalovaný 1/ domáha aj výkonom záložného práva na vyššie uvedenej dražbe) je predmetom súdneho sporu vedeného Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 20Csp/81/2020, ktorý vo veci 10.05.2021 rozhodol rozsudkom tak, že zaviazal (okrem iného) žalobcu k úhrade sumy 192 971,64 € s prísl. a to formou pravidelných mesačných splátok po 3 500,00 € splatných vždy do konca kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia jedinej splátky. Žalobca nehodlá voči vyhlásenému rozsudku po doručení jeho písomného vyhotovenia podávať odvolanie a má v úmysle súdom povolené splátky uhrádzať riadne a včas. S ohľadom na takto vyhlásený rozsudok je dôvodné predpokladať, že žalobcovi bude právoplatným rozhodnutím súdu umožnené splácať jeho dlh (pohľadávku žalovaného 1/) formou mesačných splátok. Neodkladným vykonaním oznámenej dražby by tak v prípade právoplatného povolenia splátok vznikol hrubý nepomer medzi hodnotou zálohu a výškou splatnej časti pohľadávky žalovaného 1/. Pri naplnení ústavného princípu primeranosti musí byť pri výkone záložného práva dražba nad akúkoľvek pochybnosť inštitútom uspokojenia pohľadávky, ktorý má povahu ultima ratio. Z toho dôvodu považuje vykonanie dražby pred právoplatným rozhodnutím o povinnosti dlžníka (žalobcu) zaplatiť pohľadávku vzhľadom k špecifickým okolnostiam tejto veci za predčasné. Pre úplnosť uvádza, že odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 6C/21/2021-88 z 15.04.2021, ktorým súd jeho pôvodný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, bolo 20.05.2021 vzaté späť, v dôsledku čoho toho uznesenie nadobudlo právoplatnosť v súlade s § 369 ods.2 CSP. V súčasnosti tak neexistuje prekážka podania a rozhodnutia tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia založeného na iných dôvodoch. 2.1.Súd prvej inštancie po právnom posúdení veci podľa § 325 ods.1,2,3, § 326 ods.1,2, § 327, § 328 ods.1,2,3, § 329 ods.1,2,3, § 331 ods.1,2,3, § 332 ods.1, 2 CSP uzavrel, že žalobca v návrhu dostatočne osvedčil svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia a ním tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov. K návrhu pripojil aj listiny, na ktoré sa odvoláva a dostatočne osvedčujú jeho nárok, ktorému má byť poskytnutá predbežná ochrana. Súd je toho názoru, že existencia rozhodnutia súdu (aj keď doteraz neprávoplatného) o splatnosti pohľadávky veriteľa (umožnenie splácať dlžnú sumu v splátkach) v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad, sp.zn. 20Csp/81/2020 je skutočnosťou, ktorá odôvodňuje potrebu nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle návrhu žalobcu. 2.2.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a keďže žalobca mal v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia plný úspech, súd mu priznal plnú náhradu trov konania proti žalovaným, ktorí vo veci úspech nemali, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).
3.Uznesenie napadol v celom rozsahu, včas podaným odvolaním žalovaný v 1. rade (č. l. 48 - 54) a to s poukazom na odvolacie dôvody vymedzené v § 365 ods.1 písm. a), f) a h) CSP, na báze nasledovnej právnej argumentácie: A) Neboli splnené procesné podmienky [§ 365 ods.1 písm. a) CSP], vo vzťahu k čomu citoval znenie § 324 ods.2, § 13, § 15 ods.1, § 20 písm. a), § 41 CSP a uviedol, že vecným právom k nehnuteľnosti je najmä právo vlastnícke, spoluvlastnícke, predkupné, záložné a právo z vecného bremena. Príslušnosť súdu podľa citovaného § 20 písm. a) CSP sa nevzťahuje na všetky spory, ktorých predmetom je nehnuteľnosť, ale iba na spory o existenciu práva k nehnuteľnosti, jeho trvanie a zánik (mutatis mutandis R 100/1994; Š., M.., Y., A.. Q. C..: Občiansky súdny poriadok. I. diel. Komentár. 2. vydanie. C. H. Beck, Praha 2012, s. 301). Najvyšší súd SR v tejto súvislosti konštatoval: „Súd podľa polohy nehnuteľnosti (forum rei sitae) je výlučne príslušný vtedy, ak sa konanie týka práv k týmto nehnuteľnostiam, t.j. práva vlastníckeho, spoluvlastníckeho, práva držby, práva vecného bremena, práva nájomného, záložného a to iba vtedy, ak v konaní ide o existenciu takéhoto práva, jeho trvania a zánik, nie iba o práva a povinnosti z tohto plynúce (R 25/1979, R 24/1981)" a poukázal na uznesenie NS SR z 26.5.2016 sp. zn. 3 Cdo 297/2015. Miestna príslušnosť Okresného súdu Rožňava nie je daná, keďže predmetom tohto konania je nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam, a nie spor týkajúci sa vecného práva k nim. Existencia a trvanie záložného práva k nehnuteľnostiam nie je medzi stranami sporná. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak rozhodol miestne nepríslušný súd. Žalovaný v I. rade týmto namieta nedostatok procesnej
podmienky miestnej príslušnosti, v dôsledku čoho trpí konanie o nariadenie neodkladného opatrenia vadou podľa § 365 ods.1 písm. a) CSP. V súlade s judikatúrou (R 106/2014; priložené k odvolaniu) musí odvolací súd za daných okolností napadnuté uznesenie podľa § 221 ods.1 písm. g) a ods.3 OSP [§ 389 ods.1 písm. a) CSP] zrušiť a konanie o nariadení predbežného (neodkladného) opatrenia podľa § 104 ods.1 OSP (§ 161 ods. 2 CSP) zastaviť pre neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Ak totiž v dôsledku špekulatívneho postupu žalobcu nie je možné poskytnúť ochranu práva žalovaného na zákonného sudcu, potom nemožno poskytnúť ani ochranu práva žalobcu na urýchlené a účinné rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. B) Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 365 ods. 1 písm. d) CSP] a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 365 ods.1 písm. b) CSP] a citoval znenie § 336 ods.1, § 337 ods.1,2 CSP. Konštatoval, že žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý nie je nasledovaný žalobou. Súd nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania a bez uloženia tzv. žalobnej povinnosti (§ 336 ods.1 CSP). V záujme rovnosti sporových strán a zabezpečenia adekvátnej ochrany práv a oprávnených záujmov žalovaných je súd v zmysle § 337 ods.1 CSP povinný poskytnúť im kvalifikované poučenie. Okresný súd Rožňava však v rozpore so zákonom nepoučil osobitným výrokom žalovaných, že môžu podať proti žalobcovi (navrhovateľovi) samostatnú žalobu, ani o právnych následkoch s tým spojených. V rámci tohto výroku je súd povinný uviesť strany a predmet konania vo veci samej (§ 337 ods.2 CSP). Priamo zo znenia druhej vety § 337 ods.2 CSP vyplýva, že následné konanie vo veci samej sa môže týkať aj reštitučných, reparačných, kompenzačných alebo satisfakčných nárokov, ktoré bezprostredne súvisia s právnymi účinkami nariadeného neodkladného opatrenia a jeho prípadným výkonom (Š., M.., Y., A.., K., B.., M., A.., K., B.., E., M.. Q. C..: Civilný sporový poriadok. Komentár. C. H. Beck, Praha 2016, s. 1140). Tým, že súd pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania nepoučil žalovaného v 1. rade v zmysle § 337 ods.1,2 CSP, negoval princíp rovnosti sporových strán a vytvoril medzi nimi hrubý nepomer, v rozpore s požiadavkou spravodlivého procesu. Navyše zaťažil svoje rozhodnutie evidentnou procesnou vadou. C) Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP] a citoval znenie § 326 ods.1 CSP. Žalobca poukázal predovšetkým na to, že zaplatenie pohľadávky žalovaného v 1. rade, pre ktorej uspokojenie sa súčasne vykonáva záložné právo k nehnuteľnostiam, je predmetom konania vedeného Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 20Csp/81/2020. Okresný súd Poprad vyhlásil 10.5.2021 rozsudok, ktorým zaviazal (aj) žalobcu na zaplatenie sumy 192 971,64 € s prísl., a to formou pravidelných mesačných splátok vo výške 3 500,- €. Uskutočnenie dobrovoľnej dražby nehnuteľností za tohto stavu by bolo podľa žalobcu neadekvátne a nespravodlivé, ak pohľadávka žalovaného v 1. rade nebude v dôsledku rozhodnutia súdu v celom rozsahu splatná. Na podporu týchto tvrdení predložil žalobca príslušný list vlastníctva, oznámenie o opakovanej dražbe a zápisnicu o pojednávaní vo veci sp. zn. 20Csp/81/2020. Zo žiadnych žalobcom predložených listinných dôkazných prostriedkov však nevyplýva, že pohľadávka, pre ktorú sa realizuje zabezpečenie, je totožná s pohľadávkou, ktorej zaplatenie je predmetom konania sp. zn. 20Csp/81/2020. Zápisnica o pojednávaní, ani ostatné dôkazy nepredstavujú podklad, na základe ktorého možno jednoznačne určiť totožnosť pohľadávok. Z formulácie: „Prečítaním súd oboznamuje dohodu o splátkach zo 17.2.2016, potvrdenie z 1.3.2021, potvrdenie z 5.2.2019, vyčíslenie pohľadávok k 31.12.2016, dodatok č. 1 k vyhláseniu ručiteľa, oznámenie o dražbe, LV č. XXX, vyjadrenie dražobníka k doručeniu znaleckého posudku, vyjadrenie z 30.3.2021, obsah spisov Okresného súdu Rožňava 5Cb/9/2017 a 8Cb/7/2017." (str. 2 zápisnice) nie je zrejmé, o akú pohľadávku ide. Riadna identifikácia pohľadávky absentuje aj v samotnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca nepriložil k návrhu zmluvu o úvere, záložnú zmluvu, návrh na vydanie platobného rozkazu ani iné súvisiace listiny, hoci nimi disponuje. Konanie, na ktoré sa žalobca odvoláva, sa pritom mohlo týkať úplne inej pohľadávky ako tej, ktorá má byť uspokojená speňažením založených nehnuteľností. Nie je ničím výnimočným, že banka (žalovaný v 1. rade) poskytne dlžníkovi, osobitne právnickej osobe ako v tomto prípade, viacero úverov, zabezpečených aj nezabezpečených. Vzhľadom na to súd nemohol považovať za osvedčené žalobcom tvrdené skutočnosti, ktoré mali podľa neho odôvodniť potrebu neodkladnej úpravy pomerov a poukázal na uznesenie NS SR z 29.7.2010 sp. zn. 2 M Cdo 3/2010. Rozhodnutiu prvoinštančného súdu takáto činnosť nepredchádzala, keď neurčité a nepodložené tvrdenia žalobcu označil bez bližšieho prieskumu za spôsobilé odôvodniť potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Existencia rozhodnutia súdu, navyše neprávoplatného, o splatnosti nestotožniteľnej pohľadávky veriteľa v bližšie nešpecifikovanom súdnom konaní nemôže byť bez ďalšieho skutočnosťou, ktorá legitimizuje nariadenie neodkladného
opatrenia. Napriek tomu, že povinnosťou žalobcu bolo pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti (§ 326 ods.1 v spojení s § 132 CSP), zrejme účelovo opomenul nasledujúce relevantné okolnosti prípadu: -19.12.2012 žalovaný v 1. rade uzavrel so žalobcom zmluvu o úvere č. 152 965, na základe ktorej poskytol žalobcovi splátkový úver pôvodne vo výške 197 000,- € (ďalej len „zmluva o úvere"). Zmluva o úvere bola modifikovaná dodatkom č. 1 z 18.12.2013 a dodatkom č. 2 z 20.3.2015. Pohľadávka zo zmluvy o úvere je zabezpečená záložným právom na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu (špecifikované v návrhu), zriadeným zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 152 965 z 19.12.2012; -žalobca neplnil svoje zmluvné záväzky riadne a včas, žalovaný v 1. rade preto vyhlásil predčasnú splatnosť úveru k 13.10.2015; -žalovaný v 1. rade vyšiel žalobcovi v ústrety a akceptoval ním navrhovaný splátkový kalendár. Žalobca sa na základe dohody o splátkach zo 17.2.2016 zaviazal splatiť záväzok zo zmluvy o úvere, a to pravidelnými mesačnými splátkami pod stratou výhody splátok v prípade omeškania s plnením niektorej z nich o viac ako 10 dní (išlo o splátky v podstatne nižšej sume ako 3 500,- € / mes.). Keďže žalobca nedodržal splátkový kalendár, celý záväzok zo zmluvy o úvere sa stal opätovne splatným; -žalovaný v 1. rade legitímne pristúpil k výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam formou dobrovoľnej dražby. Dražbu mal odplatne zorganizovať a vykonať žalovaný v 2. rade. Žalobca namiesto toho, aby riadne plnil alebo navrhol žalovanému v I. rade akceptovateľný spôsob riešenia vzniknutej situácie, špekulatívne podal proti žalovanému v II. rade na Okresnom súde Rožňava 28.4.2017 návrh na nariadenie predbežného opatrenia a následne žalobu o určenie všeobecnej ceny nehnuteľností (!). Okresný súd Rožňava uznesením z 4.5.2017 č. k. 8Cb/7/2017-20 návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel a uložil žalovanému v II. rade zdržať sa vykonania vyhlásenej dražby. Žalobcovi bola súčasne uložená povinnosť podať žalobu o určenie všeobecnej ceny nehnuteľností (konanie vedené OS Rožňava pod sp. zn. 5Cb/9/2017); -žalobca od roku 2017 znemožňuje výkon záložného práva, avšak k dnešnému dňu dobrovoľne neplnil ani čiastočne(!). Súdnej ochrany sa teda ad absurdum domáha osoba, ktorá opakovane systematicky a špekulatívne porušuje svoje zmluvné záväzky, t.j. jediný delikvent v tomto zmluvnom vzťahu; -žalovaný v 1. rade bol nútený uplatniť svoju pohľadávku voči žalobcovi na súde (spomínané konanie vedené na OS Poprad pod sp. zn. 20Csp/81/2020; pôvodne na OS Banská Bystrica pod sp. zn. 33Up/336/2020). Žalobca v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že nespochybňuje svoju povinnosť plniť. Je však toho názoru, že vymáhanie dlžnej sumy by malo pokračovať výkonom dobrovoľnej dražby a preto by malo byť konanie zastavené; -po tom, čo bola žaloba o určenie všeobecnej ceny nehnuteľností právoplatne zamietnutá, došlo znovu k realizácii dražby. Prvé kolo 19.4.2021 dopadlo neúspešne; nikto sa dražby nezúčastnil. Uskutočneniu opakovanej dražby opätovne zabránil žalobca (nariadené neodkladné opatrenie), a to napriek svojmu vyhláseniu v podanom odpore; -Okresný súd Poprad vyhovel žalobe žalovaného v 1. rade, avšak umožnil žalobcovi plniť splátkach. Žalovaný v 1. rade s týmto postupom dôrazne nesúhlasí, osobitne z dôvodu existencie založených nehnuteľností, ktorých speňaženie v rámci uhradzovacej funkcie záložného práva zabezpečí jeho uspokojenie (či už úplne alebo sčasti v závislosti od hodnoty výťažku). Navyše, žalobca už mal opakovane možnosť postupne splácať svoj dlh a túto výhodu pre svoju neschopnosť stratil. Doterajšie konanie žalobcu rozhodne neodôvodňuje opätovné poskytnutie takejto výhody. Z prezentovaných skutočností vyplýva, že zatiaľ, čo žalovaný v 1. rade pristupoval k žalobcovi vždy ústretovo a svoju pohľadávku začal vymáhať až po tom, čo žalobca opakovane porušil dohodnuté podmienky splácania, žalobca naďalej neplní a využíva (zneužíva) všetky dostupné prostriedky, aby zamedzil alebo sťažil žalovanému v 1. rade uspokojenie úverovej pohľadávky. Takémuto postupu nemôže byť poskytnutá súdna ochrana. Odhliadnuc od toho, súd limitoval neodkladné opatrenie do právoplatného skončenia sporu vedeného Okresným súdom Poprad. Takýto postup je vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, ako veriteľovi, nespravodlivý, keďže výkon záložného práva nie je viazaný na judikovanie zabezpečenej pohľadávky. Okresný súd Rožňava tak evidentne pochybil, keď predčasne - bez znalosti relevantných skutočností (najmä osvedčenia, že ide o totožné pohľadávky) - uzavrel, že sú splnené podmienky pre okamžitý zásah súdu vo forme neodkladného opatrenia. Za týchto okolností bolo vyslovene žiaduce, aby súd vykonal aspoň čiastočné dokazovanie aj v prospech žalovaných a zabezpečil tak sporovým stranám procesne rovnaké postavenie (rovnaké podmienky). Neodkladné opatrenie nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana (mutatis mutandis uznesenie NS SR z 30.11.2007 sp. zn. 5 Obo 36/2008). 3.1.Žalovaný v 1. rade spolu s odvolaním predložil dôkazné prostriedky:
zmluva o úvere č. 152 965 z 19.12.2012 spolu s dodatkami záložná zmluva č. 152 965 z 19.12.2012 dohoda o splátkach z 17.2.2016 uznesenie OS Rožňava z 4.5.2017 č. k. 8Cb/7/2017-20 uznesenie KS v KE z 30.8.2019 sp. zn. 2Cob/77/2019 návrh na vydanie platobného rozkazu odpor žalobcu proti platobnému rozkazu zo 16.8.2020 upovedomenie o postúpení veci z 23.10.2020 sp. zn. 33Up/336/2020. 3.2.Žalovaný v 1. rade podaným odvolaním sa domáha, aby napadnuté uznesenie Krajský súd v Košiciach v zmysle § 389 ods.1 písm. a) CSP zrušil a konanie o nariadení neodkladného opatrenia podľa § 161 ods.2 CSP zastavil; ak sa nestotožní so zastavením, v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne a žalovanému v 1. rade prizná proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
4.Žalovaný v 2. rade včas podal odvolanie v zmysle § 365 ods.1 písm. g) a h) CSP, ktorým napadol uznesenie v celom rozsahu a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol. 4.1.Zastáva názor, že v danom prípade neboli a v súčasnosti ani nie sú preukázané zákonné podmienky nevyhnutné pre nariadenie a vydanie neodkladného opatrenia. Žalobca svojím podaním neosvedčil naliehavosť potreby neodkladnej úpravy pomerov, či akúkoľvek hroziacu bezprostrednú ujmu, práve naopak svojimi tvrdeniami potvrdzuje, že je dlžný žalovanému v 1. rade, tento svoj dlh v celom rozsahu uznáva!!! Je teda až absurdné rozhodnutie súdu o nariadení predmetného neodkladného opatrenia, kedy k zosplatneniu predmetného úveru došlo pred 4 rokmi! Žalobca sám inicioval okrem iného aj spor pod sp. zn. 2Cob/77/2019 potvrdzujúceho rozsudku Krajského súdu v Košiciach, kde namietal určenie všeobecnej ceny nehnuteľnosti len v snahe o oddialenie speňaženia majetku v dražbe. Žalobca do dnešného dňa nenahradil trovy konania v prospech žalovaného v uvedenom spore, pričom napriek tomu iniciuje ďalší spor, ktorý nemá za následok akékoľvek riešenie, ale opätovne len oddialenie jeho agónie. Ak by mal záujem splácať svoj úver voči žalovanému v 1. rade bol by tak robil od roku 2017 a nie až na základe rozhodnutia súdu, ktorým by mu to bolo prikázané! Podotkol, že súdom povolené splátky neriešia výkon záložného práva a je to len akýmsi doplnením možnosti splácania úveru, ktorý však nie je vôbec právoplatným a žalovanému len umožňuje danú možnosť, nie povinnosť tak isto aj na strane žalovaného v 1. rade. 4.2.Nevyhnutný predpoklad pre vydanie neodkladného opatrenia je (na základe predložených skutočností) osvedčenie, že bez okamžitej a neodkladnej úpravy pomerov by bolo právo účastníka ohrozené, teda osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne a reálne hroziacej ujmy. Nedôvodnosť neodkladného opatrenia je daná neexistenciou naliehavosti a bezprostredne hroziacej ujmy. Podotkol, že predmetné neodkladné opatrenie bolo vydané po 3 pracovných dňoch odo dňa jeho podania na príslušnom Okresnom súde Rožňava, teda dané sa javí prinajmenšom ako „zaujímavé". 4.3.Zastáva názor, že v prípade, ak má súd vyhovieť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, musí žalobca osvedčiť skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. K otázke osvedčenia dôvodnosti uplatňovaného nároku ako nevyhnutného predpokladu na nariadenie predbežného opatrenia (v súčasnosti neodkladného opatrenia) prijal právny názor aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, napr. vo veci 6 Cdo 171/2010 a poukázal na aktuálny právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, spis. zn.: 3Obdo/1/2017, v zmysle ktorého z dočasného charakteru predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. Neznamená to však, že súd môže nariadiť predbežné opatrenie (neodkladné opatrenie) len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby bola osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Je toho názoru, že žalobca podaním žaloby ako ani svojimi procesnými úkonmi neosvedčil pravdepodobnosť nároku a naliehavý právny záujem ako esenciálnu náležitosť pre začiatok, priebeh a skončenie súdneho konania. Sme toho názoru, že celé podanie žalobcu predstavuje sumarizáciu jeho subjektívnych predstáv, bez akejkoľvek reálnej objektivizácie tvrdení žalobcu. Žalobca ani len netvrdí esenciálne náležitosti, resp. predpoklady pre vydanie neodkladného opatrenia v danej veci, konkrétne, aká hrozba ujmy by mu mala vzniknúť, ale celá jeho argumentácia je limitovaná na konanie na Okresnom súde Poprad, ktoré nie je právoplatne skončené a nezaväzuje ani jednu stranu v prvostupňovom rozhodnutí na zákaz výkonu záložného práva ako elementárneho práva veriteľa voči dlžníkovi.
4.4.Špekulatívne tvrdenia žalobcu a predložené listiny tak nie sú spôsobilé osvedčiť existenciu zákonných predpokladov potrebných na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd však napadnutým rozhodnutím ad absurdum poskytol ochranu nároku vo veci samej, ktorého dôvodnosť a trvanie neboli žalobcom osvedčené a ani nemajú reálny základ v prípadnej následnej žalobe vo veci samej. 4.5.Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nielenže neosvedčil základné predpoklady na nariadenia neodkladného opatrenia, on ich v úplnosti ani len netvrdil a uvedený návrh bol návrhom neúplným a nespôsobilým, ktorý mal byť, podľa nášho názoru, odmietnutý. Podotkol, že v celom uznesení absentuje jasné a dôsledné odôvodnenie vydaného neodkladného opatrenia! Odôvodnenie dvoma vetami, že by vznikol hrubý nepomer považuje za škandalózne v tak zásadnej veci, akým je vydanie neodkladného opatrenia, pričom dlh je na úrovni cca 200 tis. € a aktuálne najnižšie podanie pre upustenú dražbu bolo stanovené na hodnotu 250 tis. €, teda o hrubý nepomer nemôže prichádzať vôbec do úvahy, pričom zároveň podotýkame na zákonnú úpravu dražobného konania a to, že pohľadávka musí byť minimálne vo výške 2 000 €, iný zákonný predpoklad, čo do výšky a pomeru neexistuje a nie je ani prípustný. Má za to, že v podstate celý návrh (bez žaloby) sa de facto len obmedzuje na špekulatívnu snahu o oddialenie dražobného procesu zo strany žalobcu bez akejkoľvek opory a žalobcov domnelý naliehavý právny záujem na vydaní neodkladného opatrenia osvedčuje zásadne len subjektívnym prvkom, iným neprávoplatne skončeným konaním a jeho tvrdením, že odvolanie zoberie späť, teda si v zásade protirečí a špekulatívne koná len za účelom svojho prospechu. 4.6.Samotné súdne konanie, resp. podanie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia by malo, podľa nášho názoru, predstavovať prostriedok tzv. „ultima ratio", pričom žalobca by ho mal aplikovať len v tom prípade, ak nápravu stavu, o ktorom si myslí, že je v rozpore s jeho oprávnenými záujmami, či právami, nie je možné dosiahnuť iným spôsobom! Inými slovami, subjekty by mali pristúpiť k podaniu žaloby, prípade návrhu na vydanie neodkladného opatrenia až potom, ako vyčerpali všetky prostriedky obrany, ktoré im zverujú právne predpisy. 4.7.Navyše, žalovaným bola napadnutým uznesením uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu a to predovšetkým vykonaním dobrovoľnej dražby konanej 1.6.2021 od 9,30 ... Ochrana poskytnutá žalobcovi nariadením tohto neodkladného opatrenia však nie je efektívna, keďže žalovaný je oprávnený opätovne vyhlásiť opakované kolo dražby. Aj právoplatné skončenie sporu, na ktoré sa súd vo svojom chabom odôvodnení odkazuje nerieši vôbec inštitút výkonu záložného práva a opätovne len oddiaľuje samotný výkon a agóniu žalobcu, ktorý počas celého obdobia 4 rokov odo dňa zospolatnenia celého úveru neuhradil žalovanému v 1. rade ani jednu splátku, či mimoriadnu splátku a „zadarmo" užíva nehnuteľnosť a podniká na úkor žalovaného v 1. rade! Pre úplnosť uviedol, že predmetná dražba, ktorá sa mala konať 1.6.2021 o 9,30 hod. sa nekonala na základe vydaného neodkladného opatrenia OS Rožňava bolo od nej zákonným spôsobom upustené. 4.8.S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žiada, aby vo veci konajúci súd vydal nasledovné rozhodnutie: Uznesenie Okresného súdu Rožňava, z 27.5.2021, spis. zn.: 4C/31/2021 sa ruší.
5.V súvislosti s doručeným odvolaním žalovaného v 1. rade žalobca zaslal vyjadrenie, v ktorom uviedol, že nemôže mu byť na škodu skutočnosť, že dražobník v rámci oznámenia o dražbe nehnuteľnosti neuvádza okrem navrhovateľa dražby aj podrobnosti o pohľadávke, ktorá má byť výkonom záložného práva uspokojená. V konečnom dôsledku však aj sám žalovaný v 1. rade nepopiera, že by išlo o tú istú pohľadávku. 5.1.V ostatnom odkázal na návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a v celom rozsahu sa s napadnutým uznesením stotožnil. 5.2.Na základe vyššie uvedeného má za to, že odvolanie podané žalovaným v 1. rade je nedôvodné a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
6.K odvolaniu žalovaného v 2. rade uviedol, že s týmto sa nestotožňuje ani z časti. Má za to, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na správnych skutkových a právnych záveroch, ktoré aj náležíte odôvodnil. 6.1.Odvolanie žalovaného v 2. rade, tak nepovažuje za dôvodné a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
7.Žalobca v spoločnom stanovisku k odvolaniu žalovaného v 1. a 2.rade uviedol, že žalovaný v 2. rade navrhuje zrušiť uznesenie OS v Rožňave, kde v podstate tvrdí, že jeho konanie je špekulatívne a že koná v akomsi úmysle a snahe nezaplatiť dlžnú sumu. Poukazuje na to, ako keby nechcel rešpektovať rozsudok OS v Poprade, kde bol zaviazaní zaplatiť sumu, ktorá sa týka aj dobrovoľnej dražby a to vo
výške 192 971,64 eura aj s prísl. v mesačných splátkach po 3 500 eur. Je pravdou, že rozsudok OS v Poprade, na ktorý žalovaný poukazuje, nie je doposiaľ právoplatný. Avšak nie je právoplatný nie z dôvodu jeho špekulatívneho konania, pretože on proti tomuto rozsudku odvolanie nepodal. Je teda absurdné a absolútne vylúčené, aby nechcel pohľadávky Prima banky uhradiť. A pokiaľ pri logickej úvahe sa na vec pozrie, tak suma, ktorú ho zaviazal zaplatiť OS v Poprade aj s prísl., je v podstate totožná s tou sumou, na ktorú znížil Dražobník dražobnú cenu. Pritom je zrejmé, že hodnota vydražovaných nehnuteľností bola v prvom znaleckom posudku Dražobníkom stanovená na sumu 500 000 eur. Teda kladie si otázku - ide veriteľovi o zaplatenie dlžnej sumy alebo mu ide o to, aby predal nehnuteľnosti za podhodnotenú cenu. 7.1.Pokiaľ sa týka žalovaného v I. rade, tento už uznáva, že suma, pre ktorú sa má vykonávať dražba, je totožná so sumou, o ktorej rozhodol OS v Poprade, že je žalobca povinný zaplatiť v splátkach, avšak je potrebné tiež potom poukázať na to, o čo vlastne žalovanému v 1. rade ide. OS v Poprade ho zaviazal zaplatiť mu pohľadávku, ktorú uznal. Proti tomuto rozsudku sa neodvolal a už sa ani odvolať nemôže. Rozsudok OS v Poprade sa nestal právoplatným nie kvôli nemu, ale práve kvôli žalovanému v 1. rade, ktorý sa voči nemu odvolal. Odvolal sa voči tomu, aby bol úver splácaný v splátkach. Je absolútne zrejmé, vzhľadom na jeho finančnú situáciu, že zaplatiť pohľadávku jednorázovo je v súčasnosti pre neho nemožné a likvidačné a preto súd správne rozhodol, že žalovanú sumu budeme splácať v splátkach. Žalovanému v 1. rade teda skutočne ide len o jedno, aby sa odpredal jeho nehnuteľnosti za podhodnotenú cenu, čo považuje za špekulatívne a nikto nemôže tvrdiť, že ide o špekuláciu z jeho strany. Veď predsa v rozsudku OS v Poprade je jasne uvedené, že v prípade neuhradenia jedinej splátky sa stáva splatným celý dlh. 7.2.Pokiaľ žalovaní v 1. a 2. rade ohradzujú sa rozhodnutiami Najvyššieho súdu, tak je potrebné brať do úvahy aj uznesenia, nariadenia a smernice EÚ, ktoré prísne dbajú na to, aby zmyslom a účelom dražby bola len nevyhnutne tá skutočnosť, že iná možnosť vymoženia dlhu absolútne nie je možná. V zmysle takýchto úvah Európskej únie musí sa umožniť dlžníkovi primárne, aby mohol dlh splatiť a nie aby sa dražbami dlžník pripravoval o nehnuteľnosti, často v podhodnotenej cene a z takýchto úkonov potom profitoval nielen veriteľ, ale aj subjekty vykonávajúce dražby. Toto je v zmysle európskej judikatúry neprípustné.
8.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a zistil, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie (§ 387 ods.1 CSP) uznesenia, ani na jeho zmenu (§ 388 CSP), preto ho, podľa § 389 ods.1 CSP zrušil, lebo zistil, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 365 ods.1 písm. a) CSP a podľa § 391 ods.1 CSP konanie zastavil.
9.Žalovaným v 1. rade uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. a) CSP spočíva v tom, že neboli splnené procesné podmienky, ktorými sú také vlastnosti súdu a subjektov civilného konania, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ súdneho konania, vyplývajúci zo základných ustanovení Civilného sporového poriadku. Právna teória rozdeľuje procesné podmienky a) na strane súdu (právomoc a príslušnosť); b) na strane strán sporu (procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, povinnosť zastúpenia...); c) vecné procesné podmienky (existencia žaloby, splnenie poplatkovej povinnosti); d) negatívne procesné podmienky (prekážky rei iudicatae, listispendencie). Na procesné podmienky konania súd prihliada kedykoľvek počas konania.
10.Odvolací súd bral do úvahy argumentáciu žalovaného v 1. rade týkajúcu sa miestnej nepríslušnosti konajúceho súdu.
11.Podľa § 13 CSP na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.
12.Podľa § 14 ods.1 CSP všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla.
13.Podľa § 18 CSP súd, ktorý je príslušný na konanie o žalobe, je príslušný aj na konanie o žalobách s ňou spojených a o vzájomných žalobách okrem žalôb, pri ktorých je daná osobitná miestna príslušnosť podľa § 20.
14.Podľa § 20 písm. a) CSP namiesto všeobecného súdu žalovaného je na konanie príslušný výlučne súd, v ktorého obvode je nehnuteľnosť, ak sa spor týka vecného práva k nej,
15.Podľa § 41 CSP súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na začiatku konania.
16.Podľa § 42 CSP ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17.Podľa § 43 ods.2 CSP ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané. 17.1.Podľa § 43 ods.3 CSP právne účinky spojené s podaním žaloby alebo iného podania zostávajú pri postúpení sporu zachované.
18.Podľa § 161 ods.2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
19.Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením žalovaného v 1. rade, že predmetom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nejde o vecné práva k nehnuteľnosti, teda príslušnosť súdu nie je založená podľa § 20 písm. a) CSP a vychádzajúc z právnej vety NS R 25/1979, R 24/1981, uznesenie NS SR z 26.5.2016 sp. zn. 3 Cdo 297/2015, podľa ktorých súd podľa polohy nehnuteľnosti (forum rei sitae) je výlučne príslušný vtedy, ak sa konanie týka práv k týmto nehnuteľnostiam, t.j. práva vlastníckeho, spoluvlastníckeho, práva držby, práva vecného bremena, práva nájomného, záložného a to iba vtedy, ak v konaní ide o existenciu takéhoto práva, jeho trvanie a zánik, nie iba o práva a povinnosti z tohto plynúce. 19.1.V kontexte s uvedeným, príslušným na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým je zdržanie sa výkonu záložného práva, je súd určený podľa § 14 ods.1 CSP a keďže žalovaný v 1. rade námietku miestnej príslušnosti uplatnil podľa § 41 CSP najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí, odvolací súd je povinný ju skúmať.
20.V prípade miestnej nepríslušnosti súdu rozhodujúceho o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia proti sebe stojí právo na včasnú ochranu ohrozeného práva a na druhej strane právo na zákonného sudcu. Odvolací súd s ohľadom na predmet konania, ale aj podaný návrh a splnenie resp. nesplnenie náležitostí plynúcich z § 326 ods.1,2 CSP dospel k záveru, že v predmetnej veci nie je možné preferovať efektívny a rýchly výkon spravodlivosti uprednostnením včasne poskytnutej ochrany ohrozenému právu žalobcu a je potrebné postupovať podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MObdo/3/2013 z 22.8.2013 publikovanej v Zbierke rozhodnutí NS SR č. 7/2014 pod R 106/2014 a z neho vychádzajúcej právnej vety, ktorá je platná aj prijatím CSP, podľa ktorej, „ak navrhovateľ podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 74 a nasl. OSP na miestne nepríslušný súd, pričom miestna príslušnosť nevyplýva z § 88 OSP a ani navrhovateľ nevystupuje v rôznych veciach opätovne ako navrhovateľ, po vznesení námietky nedostatku miestnej príslušnosti odporcom v odvolaní podanom proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia, musí odvolací súd v odvolaní podanom proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia podľa § 221 ods.1 písm. g) a ods.3 OSP toto napadnuté uznesenie zrušiť a konanie o nariadení predbežného opatrenia podľa § 104 ods.1 OSP zastaviť pre neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.“ 20.1.Odvolací súd sa z dôvodu nedostatku procesnej podmienky nezaoberal ostatnými odvolací dôvodmi uplatnenými žalovanými.
21.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
22.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24.Žalovaní v 1. a 2. rade boli v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia plne úspešní, preto im bola priznaná náhrada trov celého konania v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).