Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/100/2021

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: VERUM, spol. s r.o. Košice, Hviezdoslavova 6, 040 01 Košice, IČO: 36 175 854, zastúpený: Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s.r.o., M. Gorkého 8, Spišská Nová Ves 052 01, IČO: 47 233 419, proti žalovanému: KISS rádio production, družstvo, Protifašistických bojovníkov 11, 040 01 Košice, IČO: 47 974 273, o návrhu na vydanie poverenia na vykonanie súpisu hnuteľných vecí, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 29. apríla 2021, č.k.: - 25, takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 29. apríla 2021, č.k.: - 25 a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 31.3.2021 domáhal vydania poverenia na výkon súpisu hnuteľných vecí patriacich KISS rádio production, družstvo, nachádzajúcich sa v nebytových priestoroch m.č. Vila 2.02 až Vila 2.12 so všetkými súčasťami a príslušenstvom nachádzajúce sa na 2. nadzemnom podlaží v časti Y., vo výmere nebytových plôch 139,95 m2, t.j. v nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve žalobcu, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vydanom Okresným úradom F., katastrálny odbor, okres F. pre obec F., kat. územie: SV., osobou poverenou súdom.

3. Súd prvej inštancie poukázal, že žalobca v návrhu uviedol, že dňa 31.3.2015 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o nájme nebytových priestorov HV0051/2015, v znení jej neskorších dodatkov. Predmetom zmluvy bol prenájom vyššie označených nehnuteľností pre žalovaného. Nájomca bol povinný mesačne uhrádzať za predmet nájmu nájomné a úhrady za energie a služby spojené s užívaním predmetu nájmu, spolu vo výške 2.042,15 eur s DPH, a to v lehote splatnosti, ktorá je do 15. dňa v mesiaci, ktorý mesiac predchádza mesiacu, za ktorý sa nájomné uhrádza, formou prevodného príkazu na účet žalobcu ako prenajímateľa. Žalovaný ako nájomca si svoju povinnosť plynúcu mu z uzatvorenej zmluvy o nájme neplní a splatné nájomné a úhrady za energie a služby riadne nehradí. Splatné nájomné a úhrady za energie a služby za obdobie mesiaca september 2020 uhradil nájomca len čiastočne prenajímateľovi, a to dňa 25.8.2020 vo výške 1.021,08 eur. Splatné nájomné a úhrady za energie a služby za obdobie mesiacov január 2021 až marec 2021 neboli žalobcovi k mesiacu marec 2021 uhradené. Žalobca eviduje voči žalovanému k mesiacu marec 2021 celkový dlh na istine vo výške 7.147,52 eur.

4. Žalobca ďalej v návrhu poukázal na ustanovenie a a uviedol, že zádržné právo je vecno-právnym inštitútom slúžiacim na zabezpečenie záväzku, tzn. splatnej peňažnej pohľadávky veriteľa. Ustanovenie upravuje

osobitný druh zádržného práva na zabezpečenie pohľadávky, ktorou je nájomné. Zádržné právo v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia vznikne za tých podmienok, ak vzťah medzi prenajímateľom (žalobcom) a nájomcom (žalovaným) je daný nájomnou zmluvou, nájomné nie je zaplatené, resp. zabezpečené iným zabezpečovacím prostriedkom. Žalobca považoval za nesporné, že medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom vznikol nájomný vzťah na základe uzatvorenej zmluvy o nájme. V predmete nájmu sa nachádzajú hnuteľné veci, o ktorých súpis žalobca žiada podaným návrhom. V dôsledku porušenia povinnosti nájomcu vznikla žalobcovi ako prenajímateľovi splatná pohľadávka. Nájomné, ako ani jeho úhrada, nie je zabezpečené a predmet nájmu je nájomcom naďalej využívaný. Vzhľadom na správanie sa žalovaného, spočívajúcom v porušovaní jeho povinností vyplývajúcich mu z uzatvorenej zmluvy o nájme existuje dôvodná obava, že nájomca odstráni veci z prenajatých priestorov. Žalobca ako prenajímateľ na zabezpečenie svojej splatnej pohľadávky zadržal veci nachádzajúce sa v predmete nájmu a uplatnil si zádržné právo, čo oznámil žalovanému listom zo dňa 28.3.2021.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení , , , , upravujúce procesné podmienky sporového konania, civilnú právomoc súdov, právomoc ako procesnú podmienku. Ďalej podľa , ktorý upravuje zabezpečenie nájomného, Exekučného poriadku, ktorý upravuje ďalšiu činnosť súdneho exekútora a , Notárskeho poriadku, ktoré definujú notársku činnosť a osvedčovanie právne významných skutočností.

6. Súd prvej inštancie uviedol, že na súdoch už nevykonávajú činnosť súdny vykonávatelia, preto mal zákonodarca zámer (prezentovaný v dôvodovej správe k návrhu zákona) zveriť vykonanie zabezpečenia dôkazu súdnemu exekútorovi. Ďalej skonštatoval, že tento zámer sa nepodarilo dosiahnuť z dôvodu, že v , ktorý upravuje procesný postup súdu v konaní, nie je upravená možnosť súdu poveriť súdneho exekútora konkrétne vykonaním zabezpečenia dôkazu.

7. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že nedostatok procesnej podmienky spôsobuje tzv. vadu konania. Existencia neodstrániteľnej vady konania v dôsledku absencie procesnej podmienky nevyhnutne vedie k zastaveniu civilného súdneho konania. Pod právomocou súhrnne rozumieme sumár oprávnení a povinností rozhodovacieho (decízneho) charakteru orgánov ochrany práva, uplatňovaných pri ochrane porušených alebo ohrozených subjektívnych práv jednotlivcov, fyzických a právnických osôb.

8. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že chýba procesný predpis a postup, akým spôsobom by bolo vykonateľné navrhované uznesenie, čím je daný nedostatok právomoci súdu rozhodnúť o návrhu žalobcu, preto konanie zastavil.

9. Súd prvej inštancie poukázal na znenie § 3 ods. 1 a § 56 ods. 1 Notárskeho poriadku a uviedol, že notár môže osvedčiť aj iné druhy skutočností za podmienky, že by mohli byť podkladom na uplatnenie práv alebo by mohli spôsobiť právne následky. Želaný výsledok - vykonanie súpisu hnuteľných vecí, je možné dosiahnuť postupom práve podľa týchto citovaných ustanovení Notárskeho poriadku.

10. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa tak, že stranám náhradu trov konania nepriznal, pretože zastavenie konania nastalo ex lege a to tým, že žalobca žiadal prejednať vec v konaní, kde nie je ustanovená právomoc súdu. Žalovanému žiadne trovy konania nevznikli.

11. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a vydal poverenie na výkon súpisu hnuteľných vecí, resp. uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci / /. Žalobca uviedol, že návrh na vykonanie súpisu hnuteľných vecí je úkonom podľa a aj keď neupravuje otázku súpisu hnuteľných vecí, jedinou relevantnou právnou úpravou zostáva ustanovenie , podľa ktorého osobou poverenou súdom mohol byť súdny exekútor v spojitosti s právnou úpravou a Exekučného poriadku, podľa ktorého exekútor môže vykonať v rámci ďalšej činnosti aj úkony, na ktoré ho rozhodnutím poveril súd. Konanie o návrhu na poverenie súdneho exekútora vykonaním súpisu hnuteľných vecí je potrebné prejednať a rozhodnúť na základe ustanovení alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej veci, prípadne ak takého predpisu niet, podľa normy, ktorú by súd prijal, ak by bol sám zákonodarcom (článok 3

základných zásad C.m.p.). Nakoľko neexistuje výslovný procesný predpis, ktorý by presne upravoval, ako má súd v prípade návrhu na vydanie poverenia na výkon súpisu vecí procedurálne postupovať, ide o nesporové konanie, teda nie ej potrebné rozhodnúť o hmotnoprávnom spore procesných strán. Súd len poveruje súdneho exekútora na vykonanie jednotlivého úkonu, ktorý je oprávnená vykonať osoba poverená súdom. Súd prvej inštancie neaplikoval na danú právnu vec a v konaní nepostupoval podľa príslušných právnych noriem vzťahujúcich sa na daný skutkový stav, čo má za následok, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

12. Žalovaný vyjadrenie k odvolaniu žalobcu nepodal. Výzva súdu prvej inštancie s odvolaním mu bola doručená dňa 6.6.2021.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa Odvolanie prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

14. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je návrh žalobcu, ktorý sa domáha súpisu majetku nájomcu, ktorý zadržal na zabezpečenie svojho nároku na nájomnom.

15. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý vzhľadom na nedostatok právomoci súdu konanie zastavil.

16. Podľa , upravuje postup súdu, strán sporu (ďalej len "") a osôb zúčastnených na konaní pri prejednávaní a rozhodovaní sporov.

17. Podľa , podľa tohto zákona sa postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ , alebo iný zákon neustanovuje inak.

18. Podľa C.m.p., na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Podľa , na zabezpečenie nájomného má prenajímateľ nehnuteľnosti záložné právo k hnuteľným veciam, ktoré sú na prenajatej veci a patria nájomcovi alebo osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, s výnimkou vecí vylúčených z výkonu rozhodnutia.

20. Podľa , záložné právo zanikne, ak sú veci odstránené skôr, než boli spísané osobou poverenou súdom, ibaže by boli odstránené na úradný príkaz a prenajímateľ ohlási svoje práva na súde do ôsmich dní po výkone. Ak sa nájomca sťahuje alebo ak sa odstraňujú veci, napriek tomu, že nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené, môže prenajímateľ zadržať veci na vlastné nebezpečenstvo, do ôsmich dní však musí žiadať o súpis osobou poverenou súdom, alebo musí veci vydať. Osobou poverenou súdom môže byť aj súdny exekútor.

21. Podľa § 193 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor môže v rámci ďalšej činnosti vykonávať úkony, na ktoré ho rozhodnutím poverí súd.

22. Podľa článku 4 základných princípov , ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci (ods. 1). Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (ods. 2).

23. Podľa per analogiam, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

24. Podľa , ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

25. Existencia právomoci súdu je základným predpokladom civilného súdneho konania. Nedostatok právomoci spôsobuje vždy neodstrániteľnú vadu konania s nevyhnutným následkom vo forme uznesenia o zastavení civilného súdneho konania.

26. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolacou námietkou žalobcu, že v posudzovanej veci súd prvej inštancie rozhodol vecne nesprávne, keď konanie zastavil, z dôvodu nedostatkom právomoci súdu. Treba síce pripustiť, že žiaden procesný predpis - a ani explicitne neupravuje konanie o návrhu na vykonanie súpisu hnuteľných vecí, avšak toto konanie má svojou povahou najbližšie k zjednodušeným skráteným konaniam, v ktorých súd bez rozhoduje na základe osvedčenia údajov uvedených v návrhu, teda ku konaniu o nariadenie neodkladného opatrenia a to práve s poukazom na ustanovenie článku 4 základných princípov

27. V posudzovanej veci sa preto postupuje podľa v dôsledku analogickej podobnosti konania o nariadení neodkladného opatrenia, nie v dôsledku posúdenia predmetu sporu z povahy jeho sporového alebo nesporového konania. Návrh na vydanie poverenia na vykonanie súpisu hnuteľných vecí nie je priamo návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, je mu iba svojou povahou blízke. Preto sa aplikácia ustanovení súvisiacich s rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aplikuje iba analogicky, a to v zmysle článku 4 ods.1 základných princípov , podľa ktorého ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, tak sa posúdi podľa toho ustanovenia, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Z uvedeného dôvodu sú závery súdu prvej inštancie o nedostatku právomoci na prejednanie a rozhodnutie vo veci, čo viedlo k zastaveniu konania, nesprávne.

28. Správne pritom žalobca poukazoval na aplikáciu ustanovenia , podľa ktorého osobou poverenou súdom na súpis majetku môže byť súdny exekútor v spojitosti s právnou úpravou a Exekučného poriadku, podľa ktorého exekútor môže vykonať v rámci ďalšej činnosti aj úkony, na ktoré ho rozhodnutím poveril súd.

29. Odvolací súd sa zároveň nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie uvádzaným v napádanom uznesení, že žalobca pre účely súpisu majetku je oprávnený obrátiť sa priamo na notára s poukazom na ustanovenie a Notárskeho poriadku, keďže ustanovenie výslovne upravuje, že súpis zadržaných vecí (s účinkami, ktoré mu toto ustanovenie priznáva) je možné realizovať iba na základe poverenia súdu a nie priamo osobou (notárom) v rámci jeho činností podľa Notárskeho poriadku bez ďalšieho a to z dôvodu, že je to práve súd, ktorý musí skúmať splnenie zákonných podmienok uvedených v ustanovení . Ak by odvolací súd pripustil nesprávny výklad, ku ktorému dospel súd prvej inštancie, vylúčil by súdny prieskum existencie splnenia zákonných podmienok na vykonanie súpisu zadržaných vecí, čo by bolo priamo v rozpore so zákonom.

30. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomuto zodpovedajúca povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba uplatní svoje právo v súlade so zákonom ustanovenými podmienkami, orgány súdnej moci majú povinnosť umožniť každému, aby sa uplatnením práva zaručeného SR stal účastníkom súdneho konania. Otázku právomoci všeobecného súdu z hľadiska upraveného práva na súdnu ochranu (článok 46 ods. 2) treba posudzovať v zmysle článku 2 ods. 4 , podľa ktorého výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto .

31. Pokiaľ súd napriek existencii jeho právomoci konanie zastaví, ide o postup vadný, znemožňujúci , aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

32. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa zrušil, vrátane závislého výroku o trovách konania, keď uvedený nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom, a podľa vrátil súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ( ) ani na jeho zmenu ( ).

33. Úlohou súdu prvej inštancie bude vec znova prejednať a vo veci rozhodnúť tak, aby bola zaistená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov oboch strán sporu, predovšetkým s ohľadom na zmysel Civilného sporového konania, pretože súdy sú v prvom rade povolané k tomu, aby zákonom stanoveným spôsobom poskytovali túto ochranu práv.

34. Z ustanovenia vyplýva, že prenajímateľ môže žiadať o súpis hnuteľných vecí osobou poverenou súdom, avšak iba za predpokladu, že medzi žalobcom a žalovaným bol nájomný vzťah a zároveň sú kumulatívne splnené zákonné podmienky: 1. nájomca sa sťahuje alebo sa odstraňujú veci, 2. nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené, 3. prenajímateľ už zadržal veci na vlastné nebezpečenstvo, 4. do 8 dní od zadržania vecí na vlastné nebezpečenstvo požiadal o súpis osobou poverenou súdom. Pokiaľ tieto podmienky prenajímateľ nedodrží, platí že tieto veci musí nájomcovi vydať, v dôsledku čoho mu záložné právo nadobudnuté na základe k hnuteľným veciam zanikne. Úlohou súdu prvej inštancie preto bude posúdenie splnenia týchto zákonných podmienok.

35. Podľa je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto zrušujúcom uznesení.

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so , na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).