Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/36/2021

Zmenené rozhodnutím 8CoP/325/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a Mgr. Miloša Greguša vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. B. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov: matky C. D. E. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v F. G. H. I. J. XX zastúpenej JUDr. Alicou Petrovskou Homzovou advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach na Moyzesovej ulici č. 46 a otca C. K. B. nar. X.X.XXXX bývajúceho v F. G. A. I. J. X zastúpeného JUDr. Karin Juhásovou advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach na Húskovej ulici č. 19 v konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 23P/356/2016 – 406 zo dňa 3.6.2021 takto rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch o zastupovaní a správe majetku mal. A., o povinnosti rodičov podrobiť sa odbornému poradenstvu, o náhrade trov štátu a trov konania. M e n í rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o výchove mal. Viktórie tak, že: Mení rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 45 P 176/2014-104 zo dňa 19.3.2015 vo výroku o starostlivosti o maloleté dieťa a vo výroku o úpravu styku rodiča s maloletým dieťaťom tak, že zveruje mal. A., nar. XX.X.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s tým, že v párnom týždni striedavú osobnú starostlivosť bude vykonávať matka, v nepárnom týždni otec. Mal. A. si budú rodičia odovzdávať vždy v nedeľu o 18:00 hod. pred bytom rodiča, ktorému striedavá starostlivosť končí. Osobitne sa bude realizovať striedavá osobná starostlivosť: Počas zimných prázdnin: Matka je oprávnená zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý párny rok v čase od 23.12. od 18:00 hod. do 28.12. do 18:00 hod., každý nepárny rok v čase od 28.12. od 18:00 hod. do dňa 2.1. nasledujúceho kalendárneho roka do 18:00 hod., Otec je oprávnený zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý nepárny rok v čase od 23.12 od 18:00 hod. do 28.12. do 18:00 hod., každý párny rok v čase od 28.12. od 18:00 hod. do 2.1. nasledujúceho kalendárneho roka do 18:00 hod. Počas jarných prázdnin: Matka je oprávnená zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý párny rok v čase od nedele, ktorá predchádza začiatku jarných prázdnin určených podľa vyhlášky MŠ SR od 18:00 hod. do piatku, ktorý je podľa vyhlášky MŠ SR posledným dňom jarných prázdnin do 18:00 hod. Otec je oprávnený zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý nepárny rok v čase od nedele, ktorá predchádza začiatku jarných prázdnin určených podľa vyhlášky MŠ SR od 18:00 hod. do piatku, ktorý je podľa vyhlášky MŠ SR posledným dňom jarných prázdnin do 18:00 hod. Počas veľkonočných sviatkov: Matka je oprávnená zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý nepárny rok v čase od Zeleného štvrtka od 18:00 hod. do nasledujúceho pondelka do 18:00 hod. Otec je oprávnený zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý párny rok v čase od Zeleného štvrtka od 18:00 hod. do nasledujúceho pondelka do 18:00 hod. Počas letných prázdnin: Matka je oprávnená zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú v čase od 30.6. od 18:00 hod. do 15.7. do 18:00 hod. a v čase od 31.7. od 18:00 hod. do 15.8. do 18:00 hod. Otec je oprávnený zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú v čase od 15.7. od 18:00 hod. do 31.7. do 18:00 hod. a v čase od 15.8. od 18:00 hod. do 31.8. do 18:00 hod. Odovzdávanie mal. A. počas osobitnej úpravy sa bude realizovať pred bytom rodiča, ktorému striedavá starostlivosť končí. M e n í rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom tak, že: Mení rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 19P/165/2018-271 zo dňa 12.10.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 8CoP/36/2021-365 zo dňa 9.8.2021 vo výroku o výživnom tak, že výživné počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičom neurčuje."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Jany Dudíkovej a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú D. Q., nar. XX.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťaťa rodičov: Ing. J. Q., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v Y. na ulici H. č. X, zastúpenej JUDr. Alicou Petrovskou Homzovou, advokátkou so sídlom AK v Košiciach na ulici Moyzesovej č. 46 a Ing. U. Q., nar. X.X.XXXX, bývajúcom v Y. na ulici D. č. X, zastúpeného JUDr. Karin Juhásovou, advokátkou AK so sídlom v Košiciach na ulici Húskovej č. 19, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. -271 z 12.10.2020 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre maloletú D. zo 100 eur mesačne na 155 eur mesačne od 1.9.2018 do budúcna, ktoré zaviazal otca platiť matke maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 1.9.2018 do 30.9.2020 v sume 1.375 eur zaviazal otca zaplatiť matke maloletej do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie. Uplatnila odvolacie dôvody podľa ustanovenia , . Poukázala na to, že súd určil bežné výživné od 1.9.2018 do budúcna v sume 155 eur mesačne bez toho, aby boli v čase vyhlásenia rozsudku náležite posúdené odôvodnené potreby maloletého dieťaťa so zreteľom na vek a stupeň jeho vývoja. Vyslovila názor, že prvoinštančný súd nesprávne vyhodnotil zárobkové a majetkové pomery otca ako povinného rodiča. Zdokladovala súdu výdavky na maloletú v súvislosti s nástupom na základnú školu, záujmovými aktivitami, zvýšenými výdavkami na stravu. Poukázala na to, že súdom určená výška výživného 155 eur mesačne na 8-ročné dieťa nezodpovedá reálne vynakladaným výdavkom na maloletú z jej strany a zároveň nespĺňa požiadavku Zákona o rodine o tom, že dieťa sa má podieľať na životnej úrovni rodičov. Prvoinštančný súd nezohľadnil skutočnosť, že otec okrem platby bežného výživného 100 eur na výživu maloletej od roku 2015 nič nezakupuje, nepodieľa sa na zvýšených jednorázových výdavkoch pre maloletú, neposkytuje jej ani žiadne vecné plnenia a nezabezpečuje osobnú starostlivosť. Prvoinštančným súdom priznaná suma zvýšeného výživného nepostačuje ani na zabezpečenie bývania pre maloletú z jej strany, pretože spláca splátku hypotekárneho úveru 230 eur mesačne v súvislosti s kúpou dvojizbového bytu a zároveň uhrádza cca 200 eur mesačne na nájom, energie, internet. Vytkla súdu prvej inštancie, že nezohľadnil skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného uplynulo 5 rokov, kým v roku 2015 mala maloletá 3 roky, v súčasnosti má 8 rokov, s čím sa zvýšili jej odôvodnené potreby a zvýšil sa príjem otca zo sumy 820 eur v roku 2015 na 1.360 eur v roku 2020. Napriek zvýšeniu

príjmu otca o viac ako 500 eur od poslednej úpravy výživného a podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, nástup na základnú školu, sa zvýšili odôvodnené potreby pre maloletú D.. Citovala § 62 ods. 3 Zákona o rodine. Konštatovala, že zvýšené výživné 155 eur na dieťa pri príjme otca 1.360 eur mesačne je nízke a nezodpovedá zákonným ustanoveniam o práve dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Uviedla, že súd nekriticky posúdil výdavky otca ako povinného, ktorý sám obýva rodinný dom svojich rodičov a údajne znáša výdavky nielen v súvislosti s bývaním v rodinnom dome, ale aj v súvislosti s neobývaným bytom na D. ulici v Y., ktorý neprenajíma kvôli rekonštrukcii (úver v sume 4.000 eur so splátkou 60 eur mesačne, nájom energie). Upozornila na skutočnosť, že otec nepreukázal platbu nájomného za bývanie v rodinnom dome matky a je predpoklad, že tento výdavok uhrádza jeho matka, na ktorú je inkaso vedené. Okrem iného matka otcovi ako povinnému rodičovi zakúpila aj osobné motorové vozidlo v hodnote 14.000 eur a prvoinštančný súd na tieto neúčelne vynakladané výdavky otca pri určení výšky vyživovacej povinnosti neprihliadol, pretože ak je vo finančných možnostiach otca uhrádzať výdavky za neobývaný byt, hoci tento majetok môže byť aj zdrojom jeho príjmu titulom prenájmu, možno s určitosťou vysloviť záver, že otec sa môže výrazne vyšším spôsobom podieľať na úhrade výdavkov pre svoje maloleté dieťa. Konštatovala, že je zrejmé, že nielen zárobkové pomery (plat 1.300 až 1.400 eur), ale aj majetkové pomery otca, ktorý je výlučným vlastníkom trojizbového bytu, pozemku s chatou a osobného motorového vozidla sú dôkazom o jeho slušných majetkových pomeroch, ktoré mal súd pri určení vyživovacej povinnosti zohľadniť.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky odporučil rozhodnúť na základe dostupných materiálov s poukazom na potreby maloletého dieťaťa, ako aj príjmové a majetkové pomery na strane oboch rodičov.

4. Otec vo vyjadrení k odolaniu matky navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Uviedol, že z odvolania nevyplývajú žiadne nové skutočnosti, ani právne významné argumenty, s ktorými by sa súd prvej inštancie nezaoberal už v konaní pred súdom prvej inštancie. Prvoinštančný súd, podľa jeho názoru, náležite posúdil odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a podotkol, že matka počas celého súdneho konania predkladala nekonzistentné prehľady výdavkov na maloletú D., prezentované za rok 2018, 2019, 2020, neboli preukázané žiadnymi dôkazmi, pretože matka do konania nedoložila ani jeden blok. Tieto výdavky, ktoré preukazovala matka, považoval za nadhodnotené a neprehľadné, pretože napríklad ako prehľad výdavkov za rok 2020, kde matka uviedla mesačne výdavky na dcéru, voľný čas multisport karta, sezónne športy, iné výdavky, pričom podľa neho išlo len o rôzne pomenovanie jedného, a to výdavky s uvedením rozličných súm s cieľom nadhodnotiť mesačné výdavky na dcéru. Poukázal na to, že súd prvej inštancie vychádzal zo skutočnosti, že maloletá D. navštevuje 3. ročník základnej školy, s čím sú spojené primerané výdavky na družinu, školské pomôcky, navštevuje ZUŠ a začiatkom roku 2020 kurz anglického jazyka. Je zdravá, pretože matka sama uviedla, že problémy s refluxom sú na najnižšej hranici a ostatné výdavky na stravu, ošatenie sú bežného charakteru. Súd nezohľadnil skutočnosť, že okrem platby výživného 100 eur od roku 2015 maloletej nič nezakupuje, nepodieľa sa na zvýšených výdavkoch maloletej. Preto v súvislosti s týmito argumentmi uviedol, že to nie je pravdou, pretože súdu riadne zdokladoval, že v roku 2019 poskytol dcére vecné plnenia v sume 521,71 eur, v roku 2020 do septembra v sume 549,91 eur, maloletú berie na výlety, dovolenky a zároveň dobrovoľne prispieva na školské potreby pre maloletú, čo potvrdila aj matka vo svojej výpovedi. Uviedol, že súd prvej inštancie správne prihliadol na to, že na výživu maloletej sa dobrovoľne podieľa aj vecnými plneniami, a preto túto skutočnosť zohľadnil aj pri rozhodovaní. Uviedol, že má záujem zabezpečovať aj osobnú starostlivosť o maloletú, preto v mesiaci november 2016 podal na Okresný súd Košice II návrh na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a navrhoval zveriť maloletú do striedavej osobnej starostlivosti. Uviedol, že pokiaľ matka poukazovala na to, že suma zvýšeného výživného 155 eur mesačne nepostačuje maloletej ani na bývanie, tak minimálne od roku 2016 by veľmi rád zabezpečoval bývanie maloletej vo svojej domácnosti. Uviedol, že pokiaľ matka uvádzala výdavky na hypotekárny úver a nájomné v celkovej sume 430 eur, upriamil pozornosť na fakt, že v rámci vyporiadania BSM matka získala sumu 20.000 eur a ani netuší, na čo bola táto suma použitá, najmä vzhľadom na fakt, že matka v roku 2018 zakúpila osobné motorové vozidlo Mercedes z finančných prostriedkov čerpaných zo spotrebného úveru. Poukázal na to, že investoval finančné prostriedky, ktoré získal po vyporiadaní BSM do kúpy bytu na D. ulici č. X v Y., ktorý plánuje po jeho rekonštrukcii užívať. Uviedol, že pri určení výživného súd prvej inštancie vzal správne do úvahy skutočnosť, že sa o maloletú D. zaujíma, riadne sa o ňu stará a maloletá trávi u neho čas podľa rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. , teda 10 dní v mesiaci, t.j. tretinu času z mesiaca, pričom počas pobytu maloletej u neho jej zabezpečuje všetky jej potreby, zabezpečuje stravu, školské pomôcky, ošatenie, obuv, chodí s ňou na výlety, dovolenky a podobne. Takisto maloletá

u neho trávi polovicu letných prázdnin, t.j. jeden mesiac, a teda aj v tom čase zabezpečuje riadne osobnú starostlivosť o maloletú a aj jej výživu. Poukázal na to, že okrem zvýšenia jeho príjmu sa zvýšil aj príjem matky, ktorá v podanom návrhu uvádzala svoj príjem 1.000 eur, pričom v roku 2020 bol jej priemerný mesačný príjem 1.570 eur. Matka úmyselne v podanom návrhu neuviedla, že okrem príjmu zo závislej činnosti v spoločnosti T-Systems má ďalší príjem, pretože pracuje ako podriadený finančný agent pre spoločnosť Partners Group. Tieto tvrdenia preukazujú aj výpisy z jej účtu za obdobie od januára 2020 do augusta 2020, kde úmyselne vyškrtla položky týkajúce prijatých prevodov z iných bánk a to, že nepredložila do konania žiadne daňové priznania z výkonu tejto činnosti napriek tomu, že pripustila, že v tejto oblasti podniká od roku 2015 a vo výpovedi sa odmietla vyjadriť k jej zárobkom z tejto činnosti. Uviedol, že preukázateľne zdokladoval všetok svoj majetok, spôsob nadobudnutia majetku väčšej hodnoty, všetky svoje výdavky, teda aj platbu SIPO za energie za rodinný dom nachádzajúci sa na ulici Za štadiónom 3 v Košiciach v sume 294,50 eur. V súvislosti s matkou prezentovaným názorom, že ukracuje sa o príjem z prenájmu bytu v jeho vlastníctve nachádzajúcom sa na D. ulici č. X v Y. uviedol opakovane, že tento nie je kompletne zrekonštruovaný, chýba v ňom toaleta a je neobývateľný, o čom predkladá fotodokumentáciu. Vzhľadom k tomu, že matka poukázala na skutočnosť, že súd prvej inštancie nezobral pri rozhodovaní do úvahy zárobkové a majetkové schopnosti otca, tak upriamuje pozornosť na majetkové a zárobkové pomery matky, t.j. príjem zo závislej činnosti T-Systems 1.570 Eur, príjem z vykonávania činnosti podriadeného finančného agenta, vlastníctvo dvojizbového bytu, vlastníctvo osobného motorového vozidla značky Mercedes, finančné prostriedky z vyporiadania BSM 20.000 Eur, finančné prostriedky 10.000 eur ako prevod z účtu N. T. z 30.6.2020, bankové účty vedené v peňažných ústavoch VÚB, a.s., OTP banka Slovensko, a.s., mBank SA, pobočka zahraničnej banky, čo vyplýva z ňou predložených výpisov z jej bankového účtu. Vyslovil názor, že súd prvej inštancie riadne a dostatočne odôvodnil rozsudok, ktorým zvýšil výživné pre maloletú D. na 155 eur mesačne vzhľadom na to, že maloletá D. trávi v jeho domácnosti takmer tretinu času z mesiaca, kedy on zabezpečuje všetky jej potreby, o maloletú sa zaujíma, má ju rád. Okrem výživného dobrovoľne jej zabezpečuje vecné plnenia vo forme nákupu ošatenia, obuvi, školských potrieb, mimoškolských aktivít, výletov, dovoleniek a podobne. Preto navrhuje potvrdiť rozsudok ako vecne správny.

5. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

6. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa a bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v spojení s a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

9. K odvolacím námietkam matky odvolací súd dodáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový (skutočný) stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam. To, že rozhodnutie súdu a úvahy, ktorými sa riadil pri jeho vydaní, nie sú v súlade s predstavami účastníka konania, nečinia rozsudok nesprávnym, nezákonným či neodôvodneným.

10. Pokiaľ matka namieta nedostatočné zistenie skutočného stavu veci, odvolací súd poznamenáva, že ani pri rešpektovaní vyšetrovacej zásady súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy, pretože výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde, ktorý musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený účastníkom konania, ak tento skutkový poznatok nebude preukazovať iným dôkazom. Na druhej strane je potrebné vylúčiť taký dôkaz, ktorý nemôže smerovať k preukázaniu sporných skutočností, a teda týka sa skutočností právne bezvýznamných a tiež takých, ktoré účastníci navrhli s úmyslom predĺžiť súdne konanie. V konaní na súde prvej inštancie však boli preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie v merite veci, t.j. o zvýšení výživného, a to v rovnakom rozsahu vo vzťahu k zisteniu pomerov otca, ako aj matky maloletého. Vzhľadom na to, že predmetom konania je zvýšenie výživného podľa § 78 Zákona o rodine, bolo povinnosťou súdu vykonávať dokazovanie na zistenie zmien pomerov, ktoré nastali u maloletého oprávneného dieťaťa, ako aj u rodičov dieťaťa, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavili v ich možnostiach a schopnostiach plniť si vyživovaciu povinnosť a v potrebách dieťaťa, ktoré je potrebné uspokojovať. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby dieťaťa, nie sú nimi len náklady na výživu vo vlastnom zmysle slova, teda zabezpečenie stravy dieťaťa, ale aj hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, pričom miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie, to znamená, že bežné potreby dieťaťa nevybočujúce z rámca potrieb iných detí v tomto veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky je možné považovať za všeobecne známu skutočnosť a nie je potrebné ich osobitne dokazovať. Napokon súdna prax ustálila, že zmenou pomerov u dieťaťa je aj prestup z jednotlivých stupňov školského vzdelávania, ktorá skutočnosť sa bez ďalšieho zásadným spôsobom prejaví v odôvodnených potrebách dieťaťa, na uspokojovaní ktorých sa majú podieľať obaja rodičia. Súd prvej inštancie teda správne ustálil, že u maloletej došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu rozhodnutia o výživnom nástupom na štúdium na základnej škole a navštevovala materskú školu, s čím sú spojené zvýšené výdaje. K zvýšeniu potrieb maloletej došlo nepochybne i v súvislosti s jej vekom a rastom, keďže v čase predchádzajúcej úpravy výživného bola vo veku 3 rokov. V aktuálnom období je vo veku intenzívneho rastu a dospievania, kedy sú, ako je všeobecne známe, náklady spojené so stravou, ošatením a v neposlednom rade i na záujmovú činnosť či spoločenské vyžitie značne vysoké, prevyšujúce náklady dospelej osoby a má zvýšené odôvodnené potreby, na úhrade ktorých sa otec podieľa v zmysle dohody rodičov zabezpečovaním školských potrieb, mimoškolských aktivít a pod.

11. Súd prvej inštancie správne vyčíslil dlžné výživné za rozhodné obdobie a odvolací súd sa stotožnil aj s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým zaviazal otca zaplatiť dlžné výživné v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd poznamenáva, že v zmysle ust. ( ) vyplýva, že určenie dlhšej ako trojdňovej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok umožňuje súdu, aby sám nezávisle na návrhu účastníkov konania zvážil, či je povolenie takej výhody vhodné so zreteľom na pomery toho, komu sa povinnosť ukladá, na výšku prisúdeného nároku alebo na iné okolnosti prípadu a zároveň, či neprimerane nezvýhodní povinného oproti oprávnenému. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať povoleniu výhody povinnému v prípade výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť a ktoré je okrem iného prednostnou pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži. Súd je povinný prihliadnuť na postoj povinného k plneniu, ako aj na to, prípadne či je možné od oprávneného spravodlivo žiadať strpenie plnenia v splátkach alebo v dlhšej ako zákonnej lehote, pretože vzhľadom k prejednávanej veci, priznanému nároku, dĺžke rozhodovania o návrhu nebolo by spravodlivé priznať výhodu splátok, prípadne dlhšiu lehotu splatnosti, nakoľko otcovi muselo byť zrejmé, že s pribúdajúcim vekom dieťaťa sa zvyšujú jeho odôvodnené potreby a pri primeranej prezieravosti mohol a mal vytvárať úspory v súvislosti s touto nepochybnou zmenou pomerov dieťaťa, pričom súdne zvýšenie rozsahu vyživovacej povinnosti mohol očakávať od začatia konania a je nepochybné, že ani matka maloletej pri uspokojovaní potrieb dieťaťa nebola zvýhodnená splátkami a musela tieto potreby uspokojovať postupne, tak ako vznikali z hľadiska účelu, ktorému výživné slúži a je vhodné, aby dlžné výživné bolo zaplatené naraz, čo umožňuje lepšie využitie peňažných prostriedkov v prospech dieťaťa. S prihliadnutím na vyššie uvedené, nakoľko súd prvej inštancie zohľadňoval aj výšku

dlhu otca a správne určil 30-dňovú lehotu, odvolací súd sa aj v tomto rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie.

12. Odvolací súd dospel k záveru, že zvýšené výživné v tomto prípade zodpovedá zmeneným pomerom mal. D. a jej odôvodneným potrebám, dostatočne zohľadňuje možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, pričom aj dlžné výživné bolo ustálené správne, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko žiaden z účastníkov návrh na ich priznanie nepodal ( v spojení s ust. ).

14. Dňa 22.7.2021 otec oznámil odvolaciemu súdu, že dňa 3.6.2021 bol Okresným súdom Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. vyhlásený rozsudok, v zmysle ktorého bola mal. D. zverená do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a výživné nebolo určené. Výživné riadne a včas uhrádza a uhradil aj dlžné výživné 1.375 eur, čo však žiadnym spôsobom nepreukázal. Lustráciou odvolací súd zistil, že citovaný rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť, pretože matka proti nemu podala odvolanie.

15. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 ( vety druhej ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).