Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-325-2021.pdf
PDF · 129.31 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/325/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a Mgr. Miloša Greguša vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. B. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov: matky C. D. E. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v F. G. H. I. J. XX zastúpenej JUDr. Alicou Petrovskou Homzovou advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach na Moyzesovej ulici č. 46 a otca C. K. B. nar. X.X.XXXX bývajúceho v F. G. A. I. J. X zastúpeného JUDr. Karin Juhásovou advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach na Húskovej ulici č. 19 v konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 23P/356/2016 – 406 zo dňa 3.6.2021 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch
o zastupovaní a správe majetku mal. A., o povinnosti rodičov podrobiť sa odbornému poradenstvu, o náhrade trov štátu a trov konania.
M e n í rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o výchove mal.
Viktórie tak, že:
Mení rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 45 P 176/2014-104 zo dňa 19.3.2015 vo výroku o starostlivosti o maloleté dieťa a vo výroku o úpravu styku rodiča s maloletým dieťaťom tak, že zveruje mal. A., nar. XX.X.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s tým, že v párnom týždni striedavú osobnú starostlivosť bude vykonávať matka, v nepárnom týždni otec. Mal. A. si budú rodičia odovzdávať vždy v nedeľu o 18:00 hod. pred bytom rodiča, ktorému striedavá starostlivosť končí.
Osobitne sa bude realizovať striedavá osobná starostlivosť:
Počas zimných prázdnin: Matka je oprávnená zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý párny rok v čase od 23.12. od 18:00 hod. do 28.12. do 18:00 hod., každý nepárny rok v čase od 28.12. od 18:00 hod. do dňa 2.1. nasledujúceho kalendárneho roka do 18:00 hod., Otec je oprávnený zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý nepárny rok v čase od 23.12 od 18:00 hod. do 28.12. do 18:00 hod., každý párny rok v čase od 28.12. od 18:00 hod. do 2.1. nasledujúceho kalendárneho roka do 18:00 hod.
Počas jarných prázdnin:
Matka je oprávnená zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý párny rok v čase od nedele, ktorá predchádza začiatku jarných prázdnin určených podľa vyhlášky MŠ SR od 18:00 hod. do piatku, ktorý je podľa vyhlášky MŠ SR posledným dňom jarných prázdnin do 18:00 hod.
Otec je oprávnený zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý nepárny rok v čase od nedele, ktorá predchádza začiatku jarných prázdnin určených podľa vyhlášky MŠ SR od 18:00 hod. do piatku, ktorý je podľa vyhlášky MŠ SR posledným dňom jarných prázdnin do 18:00 hod.
Počas veľkonočných sviatkov: Matka je oprávnená zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý nepárny rok v čase od Zeleného štvrtka od 18:00 hod. do nasledujúceho pondelka do 18:00 hod. Otec je oprávnený zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý párny rok v čase od Zeleného štvrtka od 18:00 hod. do nasledujúceho pondelka do 18:00 hod.
Počas letných prázdnin:
Matka je oprávnená zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú v čase od 30.6. od 18:00 hod. do 15.7. do 18:00 hod. a v čase od 31.7. od 18:00 hod. do 15.8. do 18:00 hod. Otec je oprávnený zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú v čase od 15.7. od 18:00 hod. do 31.7. do 18:00 hod. a v čase od 15.8. od 18:00 hod. do 31.8. do 18:00 hod.
Odovzdávanie mal. A. počas osobitnej úpravy sa bude realizovať pred bytom rodiča, ktorému striedavá starostlivosť končí.
M e n í rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom tak, že:
Mení rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 19P/165/2018-271 zo dňa 12.10.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 8CoP/36/2021-365 zo dňa 9.8.2021 vo výroku o výživnom tak, že výživné počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičom neurčuje.
odôvodnenie:
Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne:
Zveruje mal. A., nar. XX.X.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ktorá sa bude realizovať v štvordňových intervaloch s časom striedania o 16,00 hod. príslušného dňa. Ako prvá je oprávnená zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa matka odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Osobitne sa bude realizovať striedavá osobná starostlivosť: Počas zimných prázdnin: Matka je oprávnená zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý párny rok v čase od 23.12. od 18:00 hod. do 28.12. do 18:00 hod., každý nepárny rok v čase od 28.12. od 18:00 hod. do dňa 2.1. nasledujúceho kalendárneho roka do 18:00 hod., Otec je oprávnený zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý nepárny rok v čase od 23.12 od 18:00 hod. do 28.12. do 18:00 hod., každý párny rok v čase od 28.12. od 18:00 hod. do 2.1. nasledujúceho kalendárneho roka do 18:00 hod. Počas jarných prázdnin: Matka je oprávnená zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý párny rok v čase od nedele, ktorá predchádza začiatku jarných prázdnin určených podľa vyhlášky MŠ SR od 18:00 hod. do piatku, ktorý je podľa vyhlášky MŠ SR posledným dňom jarných prázdnin do 18:00 hod. Otec je oprávnený zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý nepárny rok v čase od nedele, ktorá predchádza začiatku jarných prázdnin určených podľa vyhlášky MŠ SR od 18:00 hod. do piatku, ktorý je podľa vyhlášky MŠ SR posledným dňom jarných prázdnin do 18:00 hod. Počas veľkonočných sviatkov: Matka je oprávnená zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý nepárny rok v čase od Zeleného štvrtka od 18:00 hod. do nasledujúceho pondelka do 18:00 hod. Otec je oprávnený zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý párny rok v čase od Zeleného štvrtka od 18:00 hod. do nasledujúceho pondelka do 18:00 hod. Počas letných prázdnin: Matka je oprávnená zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú v čase od 30.6. od 18:00 hod. do 15.7. do 18:00 hod. a v čase od 31.7. od 18:00 hod. do 15.8. do 18:00 hod.
Otec je oprávnený zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú v čase od 15.7. od 18:00 hod. do 31.7. do 18:00 hod. a v čase od 15.8. od 18:00 hod. do 31.8. do 18:00 hod., Odovzdávanie maloletého dieťaťa sa bude realizovať v mieste bydliska odovzdávajúceho rodiča, čím mení rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 45 P 176/2014-104 zo dňa 19.3.2015 vo výroku o starostlivosti o mal. dieťa a vo výroku o úpravu styku rodiča s mal. dieťaťom.
Obidvaja rodičia majú právo mal. A. zastupovať a spravovať jej majetok.
Výživné počas trvania striedavej osobnej starostlivosti neurčuje.
Ukladá rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na referáte poradenskopsychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny po dobu 6 mesiacov.
Otec je povinný nahradiť štátu trovy konania vo výške 136,24 Eur, ktoré je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Matka je povinná nahradiť štátu trovy konania vo výške 136,24 Eur, ktoré je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že mal preukázané, že dieťa má blízky a stabilný vzťah s otcom ako aj matkou, čo vyplynulo aj z pohovoru zrealizovaného kolíznym opatrovníkom. Vyjadrila túžbu byť s otcom ako aj s mamkou. Mal za to, že názor 9. ročného dieťaťa pri zmene starostlivosti je nepochybne jedným z najdôležitejších argumentov pri rozhodovaní súdu o zverení dieťaťa, keďže dieťa v takomto veku dokáže posúdiť dosah svojho rozhodnutia. Zohľadnil aj závery znaleckého dokazovania uvedené v závere znaleckého posudku, ako aj správy kolízneho opatrovníka o prešetrených pomeroch na strane rodičov. Vyjadril presvedčenie, že je v najlepšom záujme maloletej jej zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Mal preukázané, že rodičia zabezpečujú starostlivosť o maloletú na požadovanej úrovni. Ich schopnosti a ich starostlivosť nebola spochybnená ani kolíznym opatrovníkom. Pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je potrebné prihliadať aj na preferencie samotného dieťaťa, ktoré získavajú na váhe s jeho zvyšujúcim sa vekom, pričom maloletá bola oboznámená s predmetom konania a v priebehu konania jednoznačne vyslovila názor, že chce bývať aj s ockom aj s mamkou. S poukazom na uvedené zdôrazňujúc najmä maloletou prezentovaný názor, ktorému súd z dôvodu jej veku a tomu zodpovedajúcej rozumovej a vôľovej vyspelosti musí venovať náležitú pozornosť keď má za to, že názory maloletej musia byť základným vodítkom pri hľadaní najlepšieho záujmu maloletej, neexistuje dôvod, prečo by sa jej názor rešpektovať nemal a s prihliadnutím na najlepší záujem maloletej na jej prejavenú vôľu a po vyhodnotení vytvorených podmienok u oboch rodičov rozhodol o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej a maloletú zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Súd prvej inštancie výživné rodičom počas trvania striedavej osobnej starostlivosti neurčil, nakoľko osobná starostlivosť o mal. dieťa bude zabezpečená zo strany rodičov v rovnakom rozsahu a príjmy rodičov sú obdobné. Zároveň upravil striedavú osobnú starostlivosť osobitne počas prázdnin a sviatkov. Považoval za potrebné nariadiť rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Košice po dobu 6 mesiacov za účelom odstránenia komunikačných problémov medzi nimi vo vzťahu k zabezpečovaniu starostlivosti o mal. dieťa. Na nedostatok slušnej komunikácie medzi rodičmi poukazovala aj kolízna opatrovníčka. Uviedol, že Referát poradensko-psychologických služieb je samostatnou zložkou Úradu práce, sociálnych vecí rodiny, zameranou na poskytovanie poradenských a psychologických intervencií vo vzťahu k realizácií výkonu rodičovských práv a povinností za účelom odstránenia komunikačných problémov medzi rodičmi navzájom (zák. č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele ). Konštatoval, že v konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o mal. deti je prioritným záujem detí, ktorým je predovšetkým ich zdravý psychický a fyzický vývoj, ktorý je potrebné zabezpečiť v pokojnom a harmonickom prostredí bez nebezpečenstva ohrozenia ich psychickej integrity. Záujmom mal. detí sa takto musí podriadiť i právo rodiča podieľať sa na výchove svojich detí. Súd prvej inštancie zároveň zaviazal rodičov nahradiť trovy štátu, ktoré pozostávali zo znalečného v súvislosti s vykonaným znaleckým dokazovaním a to každého v polovici vzniknutých trov, t.j. po 136,24 Eur po zohľadnení uhradených preddavkov (znalečné vyčíslené v celkovej výške 572,48 Eur a preddavok zložený matkou a otcom po 150 Eur). O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 52 CMP.
Proti tomuto rozsudku, len proti výroku o zverení mal. A. do striedavej osobnej starostlivosti, ktorá sa bude realizovať v štvordňových intervaloch s časom striedania o 16:00 hod. príslušného dňa a ako prvá je oprávnená zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa matka odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súhlasil s tým, že zverenie mal. A. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov je nesporne v najlepšom záujme maloletej, avšak má za to, že v najlepšom záujme maloletej nie je, aby bola striedavá starostlivosť realizovaná v štvordňových intervaloch. Má za to, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní správne vychádzal z Čl. 5 Základných zásad Zákona o rodine, najmä s poukazom na písmeno b), avšak toto ustanovenie nesprávne aplikoval, v dôsledku čoho došlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci v časti týkajúcej sa intervalu realizovania striedavej osobnej starostlivosti o maloletú. Aj keď maloletá pred kolíznym opatrovníkom navrhla, aby bola striedavá osobná starostlivosť o ňu realizovaná v štvordňových intervaloch, podľa jeho názoru, v najlepšom záujme mal. A. by bolo realizovanie striedavej osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch, kedy by dochádzalo k striedaniu rodičov v osobnej starostlivosti o ňu vždy v rovnaký deň v týždni, a teda pre maloletú by bolo striedanie predvídateľnejšie, ako pri realizovaní striedavej osobnej starostlivosti vo štvordňových intervaloch. Poukázal na skutočnosť, že pri realizovaní striedavej osobnej starostlivosti vo štvordňových intervaloch by dochádzalo k preberaniu maloletej do starostlivosti toho ktorého rodiča v rôznych dňoch v týždni, či už ide o pracovné dni alebo víkendové dni, pričom v dôsledku takéhoto striedania by dochádzalo k tomu, že starostlivosť o mal. A. by začínala v rôzne pracovné dni, ktoré by sa každý týždeň menili, trávila by s jedným rodičom aj tri víkendy po sebe, niektoré víkendy by boli rozdelené medzi obidvoch rodičov, kedy jeden víkendový deň by bola maloletá v starostlivosti otca a ďalší v starostlivosti matky a naopak. Má za to, že takáto realizácia striedavej osobnej starostlivosti by bola pre maloletú veľmi náročná, pretože je školopovinným dieťaťom s mnohými mimoškolskými aktivitami a jej preberanie do osobnej starostlivosti v rôznych dňoch by malo negatívny vplyv na jej pocit stability, istoty a bezpečia a neprimerane by ju to zaťažovalo. Poukázal aj na to, že samotná realizácia striedavej osobnej starostlivosti o mal. A. by zrejme spôsobovala ťažkosti aj samotným rodičom, a to najmä vzhľadom na tú skutočnosť, že táto je kombinovaná s osobitnou úpravou realizácie striedavej osobnej starostlivosti o maloletú počas prázdnin a sviatkov. Vyjadril obavu, že súdom určený interval striedavej osobnej starostlivosti by do budúcna mohol spôsobiť medzi rodičmi názorové nezhody, najmä pri určení začiatku realizácie osobnej starostlivosti o maloletú. Poukázal na to, že mal. A. od septembra 2021 nastúpila do štvrtého ročníka základnej školy a je teda dostatočne vyspelá na to, aby bola striedavá osobná starostlivosť realizovaná v týždňových intervaloch. Maloletá tak rozlišuje interval týždňa, má stanovený školský rozvrh, počas týždňa navštevuje rôzne mimoškolské aktivity a taktiež vie, že po piatich pracovných dňoch nasledujú dva dni voľna. Poukázal na záver znaleckého posudku, kde znalec konštatoval, že striedavá osobná starostlivosť o mal. A. je vhodnou formou rodičovskej výchovy a kolízny opatrovník poukázal na to, že ide o veľmi šikovné dieťa, ktoré ľúbi oboch rodičov rovnako. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti tak, že mal. A. zverí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ktorá sa bude realizovať v týždňových intervaloch s časom striedania v piatok o 16:00 hod. tak, že matka je oprávnená zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú v párnom týždni v kalendárnom roku, pričom maloletú si bude preberať od otca v piatok predchádzajúci párnemu týždňu a otec je oprávnený zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú v nepárnom týždni v kalendárnom roku, pričom maloletú si bude preberať od matky v piatok predchádzajúci nepárnemu týždňu.
Proti tomuto rozsudku, proti všetkým jeho výrokom podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom jej znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že súd prvej inštancie postupoval v rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP, keď v odôvodnení rozhodnutia nevysvetlil, ako posúdil skutkové tvrdenia a právne argumenty oboch strán, ako vyhodnotil dôkazy a ako vec právne posúdil. Namieta nedostatočné odôvodnenie rozsudku, najmä vo vzťahu k výroku o zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Podľa jej názoru sa dostatočne nevysporiadal so všetkými skutočnosťami dôležitými pre zodpovedanie otázky, aká je najvhodnejšia forma úpravy starostlivosti o mal. A. a nekriticky prihliadol na názor maloletej. Konštatovala, že povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie
založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej ako i právnej stránky rozhodnutia. V odôvodnení popísal obsah vykonaných dôkazov, závery znaleckého posudku, záver zo správy kolízneho opatrovníka, avšak z odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Namietala, že súd prvej inštancie nesprávne a nekriticky prijal závery znalca L. F. v znaleckom posudku č. 10/2020 a nevysporiadal sa s jej výhradami voči znaleckému posudku, ktoré v konaní prezentovala. Pripustila, že znalec konštatoval, že obaja rodiča majú predpoklady k tomu, aby bolo dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti, avšak zároveň uviedol, že výrazným rozdielom v predpokladoch rodičov pre výchovu dieťaťa je lepšia schopnosť matky empaticky reagovať na potreby mal. A.. Zároveň konštatoval, že matka má jednoznačne lepšie predpoklady na zabezpečenie psychických potrieb maloletej. Zdôraznila, že ona nikdy nespochybňovala, že otec sa vie o maloletú postarať, avšak poukázala na skutočnosť, že vie lepšie uspokojiť potreby maloletej po emočnej stránke, čo potvrdil aj znalec. K tomuto navrhla, aby súd prvej inštancie zabezpečil bližšie vyjadrenie znalca k tomuto konštatovaniu, čo však súd prvej inštancie neurobil. Zdôraznila, že striedavá starostlivosť nie je v záujme maloletej nielen z dôvodu jej veku, vyzretosti, ale aj mimoriadne zvýšených nárokov na jej psychiku z hľadiska striedania domácnosti a prispôsobovaniu sa nielen životu v novej domácnosti, ale aj prítomnosti ďalších nových osôb. Ani s touto argumentáciou sa súd prvej inštancie nevysporiadal. Poukázala na to, že súd prvej inštancie považoval za kľúčový názor mal. A., pričom sa však opomenul vysporiadať s jedným zo záverov znalca, v zmysle ktorého mal. A. nemá schopnosti samostatného úsudku vo veci jej zverenia do striedavej osobnej starostlivosti, a tá je dlhodobo pod vplyvom otcových názorov. Naproti tomu súd prvej inštancie na strane 8 svojho rozhodnutia konštatuje, že maloletá v tomto veku dokáže posúdiť dosah svojho rozhodnutia, čo však nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Podľa jej názoru bolo úlohou súdu prvej inštancie vypočuť znalca za účelom vysvetlenia tejto skutočnosti a zodpovedania otázok, ktoré boli pre rozhodnutie v uvedenej veci podstatné a mohli mať vplyv na samotné rozhodnutie. Poukázala aj na záver znalca o tom, že obaja rodičia majú predpoklady na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti, čo však samo o sebe neznamená, že táto forma rodičovskej starostlivosti je pre maloleté dieťa aj vhodná. Túto otázku nezodpovedal ani samotný znalec. Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že návrh otca na zverenie mal. A. do striedavej osobnej starostlivosti zamieta.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca a k odvolaniu matky uviedol, že zotrváva na svojich písomných a ústnych prednesoch v konaní a odporúča rozhodnúť na základe dostupných materiálov s poukazom na zrealizovaný pohovor s mal. A. v jej prirodzenom prostredí, t.j. v detskej izbe dňa 24.5.2021. Uviedol, že s rodičmi sa uskutočnili dve individuálne konzultácie, matka prezentovala nesúhlas so striedavou formou osobnej starostlivosti, nakoľko to podľa nej nie je pre dieťa vhodné. Otec sa vyjadril, že s matkou sa mu komunikuje ťažko, nedarí sa dochádzať k dohodám a v prípade, že potrebuje náhradu za dni, keď s dcérou byť nemôže, alebo si žiada o deň navyše, mu matka nevychádza v ústrety. Uviedol, že bude naďalej trvať na zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov.
Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že pokiaľ matka namieta nedostatok odôvodnenia rozsudku, podľa jeho názoru odôvodnenie rozsudku obsahuje všetko, čo ustanovenie § 220 ods. 2 CSP vyžaduje. Poukázal na bod 20 odôvodnenia, v ktorom súd prvej inštancie uviedol, ktoré dôkazy boli pre jeho rozhodnutie podstatné, taktiež uviedol, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní prihliadol najmä na názor maloletej s prihliadnutím na preferencie samotného dieťaťa, ktoré získavajú na váhe s jeho zvyšujúcim sa vekom, na závery znaleckého dokazovania, aj na závery kolízneho opatrovníka. Zdôraznil, že názor maloletej bol zisťovaný desať dní pred pojednávaním, na ktorom bol vyhlásený rozsudok. Kolízny opatrovník konštatoval, že mal. A. je veľmi inteligentné dievčatko, ktoré od posledného rozhovoru, ktorý s ňou kolízna opatrovníčka viedla, vyrástla, dozrela svojim spôsobom a otázky, ktoré jej položila chápala a vedela hneď adekvátne reagovať, čo je to striedavá osobná starostlivosť. Zároveň uviedla, ako by si túto osobnú starostlivosť rodičov o ňu predstavovala. Zdôraznil, že rozhovor kolíznej opatrovníčky s mal. A. bol vykonávaný v mieste bydliska matky a bez jeho vedomia, týmto je vyvrátený argument matky, že by boli názory mal. A. nejako ovplyvňované z jeho strany. Podotkol, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nevychádzal iba zo záverov znaleckého posudku Mgr. Korpáša, ktorý bol len jedným z dôkazov. Uviedol, že matka v odvolaní cielene a zámerne zvýraznila len tie vety zo záveru znaleckého posudku, ktoré jej vyhovovali. Zdôraznil, že po komplexnom oboznámení sa s obsahom celého znaleckého posudku je záver znalca, ktorý považuje formu striedavej osobnej
starostlivosti o mal. A. za vhodnú, presvedčivý a odôvodnený. Má za to, že zverením mal. A. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov nebude matke znemožnené, aby dcérine emocionálne potreby napĺňala a rozvíjala. Naopak, striedavou osobnou starostlivosťou bude aj jemu umožnené, aby popracoval na svojej empatii vo vzťahu k dcére, a tak si s ňou vytvoril ešte plnohodnotnejší vzťah. Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že ani matka nemá ideálne osobnostné predpoklady, ktoré by mali byť vzorom pre mal. A., pretože sa proti nej vedie trestné stíhanie. Zotrval na svojom odvolacom návrhu.
Kolízny opatrovník vo svojej správe o spolupráci s Referátom poradensko-psychologických služieb uviedol, že s rodičmi sa zrealizovalo celkovo jedenásť stretnutí, na ktorých popisovali rôzne problémy, ktoré sa v rodičovskom vzťahu objavovali. Matka prezentovala ako problém odlišný prístup otca k výchove a starostlivosti o maloletú a otec prezentoval ako problém neschopnosť dochádzať s matkou k dohodám o veciach týkajúcich sa maloletej. Aj priama interakcia rodičov na stretnutiach potvrdila, že ich komunikácia mala často konfrontačný charakter, rodičia sa v témach vracali do minulosti a bolo pozorované aj používanie negatívnych komunikačných nástrojov, ako je kritika, obviňovanie, zasahovanie do slovného prejavu rodiča druhým rodičom a málo aktívneho počúvania. Konštatoval, že hlavným poradenským cieľom bolo zlepšenie komunikácie medzi rodičmi, ktoré bolo vyhodnotené, že sa toho času nenaplnilo, rodičia však na stretnutiach prejavili potenciál k postupnému zlepšeniu tohto stavu. Zdôraznil, že ostáva na rodičoch, ako obsah z ich stretnutí časom spracujú a aplikujú. Boli oboznámení, že v prípade záujmu môžu znovu spolupracovať s ich referátom poradensko-psychologických služieb.
Ďalšie vyjadrenia zo strany účastníkov neboli podané.
Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP).
Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o zastupovaní a správe majetku mal. Viktórie, o povinnosti rodičov podrobiť sa odbornému poradenstvu, o náhrade trov štátu a trov konania ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z § 65 a § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, preto je odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch o zastupovaní a správe majetku mal. A., o povinnosti rodičov podrobiť sa odbornému poradenstvu, o náhrade trov štátu a trov konania presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Otec v týchto výrokoch rozsudok nenapádal. Matka, aj keď uviedla, že napáda celý rozsudok, v podanom odvolaní namietala len rozhodnutie o zverení mal. A. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Odvolací súd je toho presvedčenia, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne preukázané všetky okolnosti podstatné pre rozhodnutie o zastupovaní a správe majetku mal. A. v súlade s § 28 Zákona o rodine, keďže ani jeden z rodičov nebol obmedzený na jeho rodičovských právach a povinnostiach. Z dôvodu pretrvávajúcich nezhôd rodičov a ich problematickej komunikácii, súd prvej inštancie správne v súlade s § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine im nariadil
výchovné opatrenie podrobiť sa odbornému poradenstvu po dobu 6 mesiacov. Odvolací súd posúdil aj súvisiace výroky o náhrade trov konania štátu a trov konania. Pretože štátu vznikli z dôvodu nariadeného znaleckého dokazovania trovy, súd prvej inštancie správne a zákonne v súlade s § 57 a § 58 CMP rozhodol o ich náhrade, ktoré rovným dielom rozdelil medzi rodičov. Náhradu trov konania nepriznal žiadnemu účastníkovi v súlade s ustanovením § 52 CMP.
Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutých výrokoch o zastupovaní a správe majetku mal. Viktórie, o povinnosti rodičov podrobiť sa odbornému poradenstvu, o náhrade trov štátu a trov konania ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP a podľa ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.
Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o výchove mal. Viktórie a jej výžive spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, použil správne ustanovenia Zákona o rodine, ale nesprávne ich aplikoval na zistený skutočný stav.
Odvolací súd dospel k presvedčeniu, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti rodičov o mal. A., v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Úvaha súdu prvej inštancie vychádza zo správnych skutkových zistení a na nich nadväzujúce právne závery, ktoré zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový (skutočný) a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie sa aj keď stručne ale dostatočne vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcich sa výchovy (striedavá osobná starostlivosť) mal. A., ako aj s námietkami matky, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie o zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov obsahuje náležitosti rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP a dodáva, že len odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedený v odôvodnení napadnutého rozsudku nečiní rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným.
Striedavá osobná starostlivosť rodičov je prelomový, ale v súčasnej dobe už nie výnimočný spôsob osobnej starostlivosti o dieťa, ktorý zohľadňuje právo obidvoch rodičov na výchovu dieťaťa po ich rozvode. Striedavá osobná starostlivosť zabezpečuje dieťaťu primeraný kontakt s obidvoma rodičmi, prispieva k citovej vyrovnanosti a zdravému psychického vývoju detí. Aj zákonodarca však vo všeobecnej časti dôvodovej správy dodáva, že striedavá osobná starostlivosť nie je vhodná pre každé dieťa, ani pre každého rodiča. Súd musí pri všetkých prípadoch rozhodovania o výkone rodičovských práv a povinností, teda nielen pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy musí prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd musí dbať o to, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Striedavú osobnú starostlivosť je možné aplikovať aj vtedy, ak jeden z rodičov blokuje snahu druhého rodiča o uzavretie dohody rodičov tým, že s ňou nesúhlasí. Aj keď striedavá osobná starostlivosť predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať (a najmä nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov), súd nesmie na spôsob tejto výchovy rezignovať už vtedy, keď jeden z rodičov s týmto spôsobom výchovy pro forma nesúhlasí. Ak je takýto nesúhlas len obštrukčný a ničím neodôvodnený, resp. nemá vo vzťahu k výchove dieťaťa relevanciu, súd nemôže oň oprieť svoje rozhodnutie. Ak jeden z rodičov nie je ochotný spolupracovať a komunikovať s druhým rodičom, je dôležitou otázkou, prečo mu chýba ochota a vyspelosť v záujme maloletého dieťaťa participovať s druhým rodičom na výchove dieťaťa a spolupracovať s ním. Zverenie dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti len jednému z rodičov nesmie byť výrazom ústupku vzájomnej rivalite rodičov, ktorá len sleduje „boj o dieťa“, prípadne nízke pohnútky jedného rodiča ubližovať druhému rodičovi prostredníctvom vlastného dieťaťa. Súdy môžu a majú využívať prostriedky poskytované Zákonom o rodine (napomenutie rodiča, či zásah do rodičovských práv), ktorými môžu postihovať toho z rodičov, ktorý, či už zámerne alebo z nedbanlivosti marí verejný záujem na riadnej výchove a rozvoji osobnosti dieťaťa. Ak ide o iracionálny alebo nepreskúmateľný dôvod, na ktorom je založený nesúhlas rodiča so striedavou osobnou starostlivosťou alebo sa v konaní preukáže, že ide o nesúhlas spočívajúci v dôvode, ktorý preukázateľne nemá negatívny vplyv na záujem dieťaťa, súd nemôže na tomto nesúhlase založiť rozhodnutie, ktorým návrhu na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nevyhovie (nález Ústavného súdu ČR z 23.2.2010 sp. zn. III. ÚS 1206/09).
Odvolací súd zdôrazňuje, že právna úprava rodičovských práv a povinností vyplývajúca zo Zákona o rodine, ako aj z Dohovoru o právach dieťaťa je zásadne koncipovaná na rovnoprávnom postavení oboch rodičov (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine), čomu korešponduje právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov s vylúčením akýchkoľvek nezákonných zásahov (čl. 7, 8 Dohovoru o právach dieťaťa). V zmysle čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi, musí byť záujem dieťaťa. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je teda podstatným posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci, pričom záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností. Rovnako zdôrazňuje, že záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov a len, ak to nie je možné, tak v starostlivosti toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady. Obaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti, ktoré im vznikli zo zákona narodením dieťaťa, a preto obaja majú aj rovnaké právo podieľať sa na výchove dieťaťa, pokiaľ na ich strane neexistuje okolnosť, ktorá ich zo starostlivosti o dieťa vylučuje v tom smere, že ohrozuje stabilitu výchovného prostredia, prípadne je v priamom rozopre so záujmom dieťaťa (nespôsobilosť rodiča vychovávať dieťa je daná najmä jeho zdravotným stavom, fyzickým alebo psychickým, nevhodným výchovným prostredím alebo neexistujúcim, nedostatočným alebo nevhodným prostredím domácnosti rodiča atď.). Pokiaľ niektorý z rodičov nerešpektuje práva druhého rodiča, ako aj práva maloletého dieťaťa, sú tu vážne pochybnosti o výchovnej spôsobilosti takéhoto rodiča. Hmotnoprávnymi podmienkami pre nariadenie striedavej starostlivosti vyplývajúcimi z § 24 ods. 2 Zákona o rodine sú, že obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, obidvaja majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem, striedavá starostlivosť je v záujme dieťaťa a takýmto spôsobom budú lepšie zaistené potreby dieťaťa. Súd nemôže, a to ani pri rešpektovaní práv dieťaťa, poskytnúť ochranu zneužívaniu práva jedného rodiča na úkor druhého rodiča, pretože by tak dochádzalo k diskriminácii, pričom ochrana pred diskrimináciou je ťažiskovým ustanovením, ktorým čl. 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podmieňuje výklad všetkých ostatných článkov Dohovoru. Ak schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa nie je bez zjavného dôvodu naplnená, potom je takýto rodič výchovne nespôsobilý.
Vykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo zistené, že obaja rodičia majú záujem vychovávať maloletú a obaja sú na to aj spôsobilí, v ich starostlivosti o maloletú neboli zistené závažné nedostatky, ktoré by vylučovali možnosť zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Pokiaľ matka v odvolaní namietala, že má lepšiu schopnosť empaticky reagovať na potreby mal. Viktórie, odvolací súd
dodáva, že vždy jeden z rodičov musí mať lepšiu empatickú schopnosť, čo však samo o sebe nemôže byť prekážkou na zriadenie striedavej osobnej starostlivosti, pretože v opačnom prípade by sa striedavá osobná starostlivosť nemohla nikdy určovať. Maloletá je veľmi bystré a šikovné dieťa a čím je staršia, tým viac je schopná vytvoriť si o oboch rodičoch a ich výchovných postupoch vlastný názor bez ohľadu na to, ako ich subjektívne vnímajú a prezentujú pred ním rodičia. Vzhľadom na jej vek a rozumovú vyspelosť odvolací súd nemal pochybnosť, že prejav jej vôle vyjadrený pred znalcom a neskôr aj pred kolíznym opatrovníkom je relevantný pre rozhodnutie vo veci a je potrebné naň prihliadať. V podstate ani samotná matka neprejavila skutočnú obavu, že by sa otec nevedel zodpovedne postarať o dcéru. Je potrebné si zároveň uvedomiť, že každý rodič má nie len svoje rodičovské práva, ale aj tomu zodpovedajúce povinnosti, ktoré musí na seba zobrať, ak sa chce o maloleté dieťa starať a vychovávať ho. V danom prípade bolo pred súdom prvej inštancie preukázané, že tak matka, ako aj otec spĺňajú všetky predpoklady, aby im mohla byť mal. A. zverená do osobnej starostlivosti. Preto odvolací súd nevzhliadol potrebu vykonať matkou navrhované dôkazy, čo by opätovne len oddialilo rozhodnutie vo veci a bolo by to aj nehospodárne, na čo musí súd pri svojom konaní a rozhodovaní taktiež prihliadať. Na základe uvedeného odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že zverenie mal. A. do striedavej osobnej starostlivosti obom rodičom je v najlepšom záujme maloletej, ktorá má rovnako rada oboch rodičov a dobre sa cíti u matky aj u otca. Nestotožnil sa však s intervalom striedania, ktorý určil súd prvej inštancie. Akceptoval odvolací dôvod otca, že striedanie po štyroch dňoch je vo veku mal. Viktórie nepraktické tak pre ňu ako aj pre samotných rodičov. Odvolací súd považuje týždňový interval v tomto prípade za vhodnejší, predvídateľnejší a praktickejší s tým, že každý rodič aj maloletá si budú vedieť dopredu bez problémov zorganizovať svoj program. Otec navrhol uskutočňovať odovzdávanie a preberanie maloletej v piatok o 16:00 hod., neodôvodnil však, prečo práve tento termín. Odvolací súd za praktickejší termín odovzdávania maloletej považuje nedeľu o 18:00 hod., po ukončení kalendárneho týždňa vrátane víkendu. V piatok ešte môže mať mal. A. do budúcna školské či mimoškolské aktivity, s ktorými by jej termín odovzdávania navrhovaný otcom mohol kolidovať a lepšie sa dajú naplánovať aj víkendové akcie. Čo sa týka osobitnej úpravy realizácie striedavej osobnej starostlivosti počas zimných, jarných a letných prázdnin a veľkonočných sviatkov, odvolací súd nemal ku nej výhrady a plne sa takouto úpravou stotožnil, keďže je rovnomerne rozložená medzi oboch rodičov. Pretože touto úpravou výchovy mal. A. došlo k zmene predchádzajúceho rozhodnutia súdu o jej výchove a styku, musel odvolací súd zároveň zmeniť aj rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 45 P 176/2014-104 zo dňa 19.3.2015 vo výroku o starostlivosti o maloleté dieťa a vo výroku o úpravu styku rodiča s maloletým dieťaťom.
Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie v napadnutom výroku „Výživné počas trvania striedavej osobnej starostlivosti neurčuje“ rozhodol o vyživovacej povinnosti rodičov voči mal. A., avšak opomenul, že o tejto povinosti bolo rozhodnuté aj rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 19P/165/2018-271 zo dňa 12.10.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 8CoP/36/2021-365 zo dňa 9.8.2021. Keďže nie je prípustné, aby popri sebe existovali dva exekučné tituly na tú istú právnu povinnosť, odvolací súd musel zmeniť aj tento napadnutý výrok súdu prvej inštancie.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutých výrokoch o výchove mal. A. a jej výžive podľa ust. § 388 CSP tak, ako je uvedené vo výrokoch II. a III. tohto rozhodnutia.
Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).