Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/9/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Máriou Košťálovou v právnej veci sporu žalobcu: V. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. S., t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov, Gucmanova 19/670, priečinok 7, Leopoldov, právne zastúpený: JUDr. Mgr. Marián Kropaj, PhD., advokát so sídlom Mudroňova 7356/51 Piešťany, proti žalovanému: Slovenská republika, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o náhradu škody, t a k t o

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 23.01.2019 (po jej doplnení a odstránení vád podaniami zo dňa 19.03.2019 a 16.06.2020) domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 10.000,- eur titulom náhrady škody voči štátu spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 26.07.2017 viedol žalobca (spolu s p. W. V.) svoje motorové vozidlo značky Škoda Octavia XZ/AABMNXXX/NFmXFMXXQXXX, VIN: C žltej farby, EVČ: S. XXX A.. Vozidlo bolo zastavené hliadkou OOPZ Hlohovec v Hlohovci na ulici R. Dilonga, pričom žalobcovi bola obmedzená jeho osobná sloboda. Predmetné motorové vozidlo bolo riadne zaparkované a uzamknuté. Od zadržania a následného vzatia do väzby bolo žalobcovi znemožnené o auto sa akýmkoľvek spôsobom postarať, zabezpečiť odvoz rodinou, a to z dôvodu, že žalobcovo predmetné vozidlo bolo podľa vyjadrení policajtov súčasťou trestného činu ako dôkazný materiál, a teda oni sa postarajú o jeho zabezpečenie a odtiahnutie na políciu. V čase, kedy bolo predmetné vozidlo plne v zodpovednosti policajného zboru, resp. ministerstva vnútra, došlo k jeho odcudzeniu. Žalobcovi týmto konaním/nekonaním vznikla škoda, ktorej náhradu žiada v tomto konaní. K odcudzeniu motorového vozidla došlo v čase od 26.07.2017 do 31.08.2017. Počas tejto doby bola osobná sloboda žalobcu obmedzená a nebolo mu umožnené, napriek jeho opakovaným žiadostiam, zabezpečiť ochranu svojho majetku - zabrániť odcudzeniu motorového vozidla. Žalobca poukázal na Uznesenie OP Trnava, sp. zn. dňa 16. 3. 2018. So záverom sa žalobca nestotožňuje. Žalobca sa domáhal nápravy stavu aj cez tzv. policajnú inšpekciu - tzn. Ministerstvo vnútra, sekciu kontroly a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby. K tomu predkladá súdu Uznesenie, ČVS:SKIS-XX/OISZ-V-XXXX, zo dňa 23. 1. 2018. Z písomných dokladov bolo zistené, že vyšetrovateľ mal zámer vykonať procesný úkon, a to obhliadku predmetného vozidla, na ktorom žalobca jazdil, avšak zo spisu nemalo vyplynúť vykonanie zaistenia vozidla. O zámere vykonať ohliadku vozidla bola informovaná aj advokátka žalobcu - Mgr. P. M.. Policajná inšpekcia nezistila porušenie povinností vyšetrovateľom, preto podanie odmietla. Voči tomu podal žalobca sťažnosť, ktorú prejednala Okresné prokuratúra v Trnave. Z uvedeného Uznesenia OP TT, sp. zn. - 5 zo dňa 16. 3. 2018 vyplýva, že žalobca sa Žiadosťou zo dňa 7. 8. 2017 ku dňu 8. 8. 2017 domáhal odovzdania osobných vecí na návšteve (okrem iného aj zväzku kľúčov

od automobilu). Obrátil sa na orgány činné v trestnom konaní za účelom vyjadrenia ich stanoviska. Táto žiadosť bola doručená Odboru kriminálnej polície OR PZ v Trnave dňa 14. 8. 2017, vyšetrovať PZ konajúci v trestnej veci vedenej proti žalobcovi pod ČVSORP-XXXX/X-VYS-TT-XXXX túto zjavne evidoval, avšak jej podľa všetkého v súvislosti so zámerom vykonať prehliadku dotknutého motorového vozidla v danom čase nevyhovel, resp. vôbec písomne neodpovedal žalobcovi. Žalobca uviedol, že Okresná prokuratúra v uznesení sp.zn. - 5 zo dňa 16.03.2018 na jednej strane uvádza, že nebol dôvod na zaistenie motorového vozidla, na druhej strane tvrdí, že je akceptovateľné, že nebolo žalobcovi vyhovené v jeho žiadosti, aby boli kľúče vydané jeho matke, a tá sa mohla o vozidlo náležite postarať. Pokiaľ nebol dôvod na zaistenie vozidla a súčasne nebolo umožnené žalobcovi zabezpečiť ochranu svojho vozidla, tak ide o nesprávny úradný postup. Správny úradný postup mal byť taký, že pokiaľ nebol dôvod na zaistenie vozidla, tak malo byť bez meškania umožnené žalobcovi žalobcovi zabezpečiť ochranu predmetného vozidla voči odcudzeniu jeho zaistením a umiestnením na chránené parkovisko. Žalobca uvádza, že vyšetrovateľ sa v prítomnosti jeho právnej zástupkyne mal vyjadriť, že vozidlo bolo umiestneného na stráženom policajnom parkovisku v Trnave. V dôsledku nesprávneho postupu vyšetrovacích orgánov došlo k situácii, že žalobcovi bola spôsobená majetková škoda - odcudzenie motorového vozidla v čase, kedy preukázateľne žalobca nemal možnosť zabezpečiť ochranu svojho motorového vozidla, pretože bola obmedzená jeho osobná sloboda a motorové vozidlo bolo vystavené riziku krádeže resp. mohlo slúžiť ako predmet útoku aj na základe iných trestných činov (napr. poškodzovanie cudzej veci). Žalobca plne dôveroval vyjadreniu vyšetrovateľa, že o vozidlo je riadne postarané a je zabezpečené proti krádeži na chránenom parkovisku.

2. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že obligatórnou náležitosťou podania žaloby je predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Ku dňu podania žaloby nebol nárok žalobcu na náhradu škody vopred predbežne prerokovaný. Žaloba bola podaná predčasne, t.j. v čase podania žaloby nebola splnená procesná podmienka konania. Žiadnym príslušným orgánom nebol konštatovaný nesprávny úradný postup. Podmienkou priznania nároku na náhradu škody je konštatovanie nesprávneho úradného postupu, nebol tak splnený predpoklad pre vznik zodpovednosti za škodu. Je zrejmé, že automobil žalobcu nemal v čase odcudzenia hodnotu požadovanej náhrady škody. Žalobca nepreukázal opodstatnenosť výšky žiadanej náhrady škody. Nesprávny úradný postup musí byť priamou, bezprostrednou a nesprostredkovanou príčinou škody. Na pojednávaní žalovaný uviedol, že namietaný nesprávny úradný postup bol preverovaný úradom inšpekčnej služby Okresnou prokuratúrou Trnava, pričom konštatovanie nesprávneho úradného postupu predstavuje podmienku priznania nároku v zmysle zákona o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Motorové vozidlo žalobcu nebolo pri zadržaní žalobcu zaistené, nakoľko na to v tej dobe neexistoval žiadny zákonný dôvod. Zámer vyšetrovateľa policajného zboru vykonať prehliadku vozidla vznikol až dodatočne, v nadväznosti na vývoj dôkaznej situácie. Nakoľko vozidlo nebolo zaistené, nevznikla žiadna zodpovednosť žalovaného za toto vozidlo. Skutočnosť, že žalovanému neboli vydané kľúče od vozidla nemožno spájať s upretím možnosti s ním disponovať. U motorových vozidiel je bežné, že majitelia disponujú aj sadou náhradných kľúčov. Skutočnosť, že žalobca takýmto kľúčom nedisponoval, nemôže byť pripisované na ťarchu žalovaného.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, najmä Upovedomením Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 25.05.2018, uznesením OR PZ v Trnave zo dňa 03.01.2018, uznesením Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 16.03.2018, uznesením Ministerstva vnútra SR, Sekcia kontroly a inšpekčnej služby zo dňa 23.01.2018, záznamom odoslanej korešpondencie, odpoveďou Ministerstva vnútra SR na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 27.08.2020, ako aj celým obsahom spisového materiálu. Súd skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaný výslovne nepoprel, považuje za nesporné. Súd z vykonaného dokazovania a nesporných skutkových tvrdení žalobcu zistil nasledovný skutkový stav: Dňa 26.07.2017 viedol žalobca svoje motorové vozidlo Škoda Octavia, vozidlo bolo zastavené hliadkou OO PZ v Hlohovci a žalobcovi bola obmedzená osobná sloboda. Vozidlo bolo riadne zaparkované a uzamknuté. Motorové vozidlo nebolo v trestnom konaní zaistené. Vyšetrovateľ policajného zboru mal zámer vykonať obhliadku motorového vozidla, žalovanému nevydal kľúče od motorového vozidla, napriek tomu, že sa žalovaný domáhal ich vydania. Motorové vozidlo bolo odcudzené v období od 26.07.2017 do 31.08.2018 z Dilongovej ulici v Hlohovci. Žalobca dňa 16.06.2020 požiadal Ministerstvo vnútra SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktoré na jeho žiadosť odpovedalo listom zo dňa 27.08.2020, v ktorom uviedlo, že žiadnym príslušným orgánom nebol konštatovaný nesprávny úradný postup a preto žiadosť považuje za nedôvodnú. V konaní bola medzi

účastníkmi sporná hodnota motorového vozidla, žalobca nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie ním tvrdenej hodnoty vozidla.

4. Z upovedomenia Okresnej prokuratúry Trnava (ďalej len „OP TA“) zo dňa 25.05.2018 (č.l. 44) vyplýva, že žalobca doručil OP TA cestou Krajskej prokuratúry Trnava podania, ktoré boli Krajskou prokuratúrou v Trnave vyhodnotené ako žiadosť o preskúmanie postupu policajta podľa , ktoré obsahovalo o.i. opis skutkových okolností, ktoré žalobca uvádza v tomto konaní. OP TA v predmetnom upovedomení uviedla, že vo vzťahu k motorovému vozidlu od počiatku nebol dôvod na jeho zaistenie, kľúče od vozidla (ako uviedol sám žalobca) si žalobca vzal so sebou, a tieto odovzdal pri nástupe do ÚVV Leopoldov s ostatnými osobnými vecami. Prokurátorka po preskúmaní veci nezistila pochybenie v postupe vyšetrovateľa policajného zboru, s jeho postupom sa stotožnila. Tým považuje podnet žalobcu za vybavený.

5. Súd nevykonal dôkazy navrhované žalobcom, a to: výsluch žalobcu, výsluch svedkov: právnej zástupkyne žalobcu Mgr. M., vyšetrovateľa PZ kpt. JUDr. W. R., zabezpečenie spisového materiálu ČVS: ORP-XXXX/X-VYS-TT-XXXX-BC a ČVS: ORP-XXXX/X-VYS-TT-XXXX. Skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré mali byť preukázané navrhovanými výsluchmi a spisovým materiálom, neboli v konaní žalovaným popreté, a preto ich súd považoval za nesporné. Ďalšie dokazovanie na preukázanie týchto nepopretých skutkových tvrdení žalobcu súd považoval za nadbytočné. Navyše žalobca mal prístup k ním označeným vyšetrovacím spisom, preto sám (resp. prostredníctvom svojho právneho zástupcu) mohol zabezpečiť a predložiť súdu konkrétne listiny z týchto spisov.

6. Podľa a o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „“), Tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa § 3 ods. 1 písm d) zákona o zodp. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona o zodp. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora.

Podľa § 9 ods. 1, 3 a 4 zákona o zodp. (1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) a a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) . (3) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom. (4) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona o zodp. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 4 zákona o zodp. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa (ďalej len „“) (1) Ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). (2) Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. (3) Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

Podľa obvinený, poškodený a zúčastnená osoba majú právo kedykoľvek v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania žiadať prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo iné nedostatky vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní. Policajt musí žiadosť prokurátorovi bez meškania predložiť. Prokurátor je povinný žiadosť preskúmať a o výsledku žiadateľa upovedomiť.

7. Súd v konaní skúmal splnenie procesných podmienok, vrátane podmienky konania v zmysle zákona o zodp., t.j. či došlo k predbežnému prerokovaniu nároku na náhradu škody príslušným orgánom. Súd uvedenú podmienku posúdil ako odstrániteľnú podmienku konania a hoci k predbežnému prerokovaniu nároku na náhradu škody nedošlo pred podaním žaloby, tento nedostatok bol počas konania odstránený, keď žalobca dňa 16.06.2020 požiadal Ministerstvo vnútra SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktoré na jeho žiadosť odpovedalo listom zo dňa 27.08.2020, čím bola splnená podmienka predbežného prerokovania nároku (oznámenie príslušného orgánu, že nárok žalobcu neuspokojí). Keďže ide o odstrániteľnú podmienku konania, ktorá bola počas konania odstránená, súd nárok žalobcu prejednal a vo veci rozhodol.

8. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. Súd posúdil žalovaný nárok ako nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom vyšetrovateľa policajného zboru v zmysle zákona o zodp. Ustanovenia zákona o zodp. predstavujú lex specialis k všeobecným ustanoveniam o náhrade škody. Aktívna vecná legitimácia žalovaného a orgán, ktorý za žalovaného koná vyplýva z ust. zákona o zodp. Žalovaný účinne nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu s výnimkou jeho tvrdení o hodnote motorového vozidla, súd ich preto považoval za nesporné. Napriek uvedenému, súd dospel k záveru, že v konaní neboli preukázané všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorými su: nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

9. Pri posudzovaní nesprávnosti procesného postupu namietaného žalobcom súd môže v zmysle zákona o zodp. vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru prokurátorom, ktoré preskúmanie predpokladá . Žalobca požiadal prokurátora o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, ktorý uviedol, že nezistil pochybenie v postupe vyšetrovateľa policajného zboru, s jeho postupom sa stotožnil

a tým považuje podnet žalobcu za vybavený. Súd v rámci skúmania nesprávnosti úradného postupu nie je oprávnený preverovať postup vyšetrovateľa, ktorý prokurátor vyhodnotil ako správny, ale môže vychádzať iba z jeho záverov. Keď teda prokurátor uviedol, že postup vyšetrovateľa považuje za správny, hoci s týmto záverom prokurátora žalobca nesúhlasí, súd nemá za preukázanú existenciu podmienky priznania nároku na náhradu škody, a to nesprávnosť úradného postupu.

10. Súd v konaní nemá tiež preukázaný vznik škody tvrdenej žalobcom, resp. jej výšku, keď žalovaný uviedol hodnotu motorového vozidla 10.000,- eur, žalovaný toto skutkové tvrdenie žalobcu rozporoval a žalobca nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie skutočnej výšky škody. Dôkazné bremeno ohľadne výšky vzniknutej škody zaťažuje žalobcu, ktorý od tohto skutkového tvrdenia (o hodnote motorového vozidla) popretého žalovaným, vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, t.j. žiada priznať náhradu škody v tejto výške.

11. Súd rovnako nemá za preukázanú príčinnú súvislosť medzi údajným nesprávnym postupom a vznikom škody, keď do vzťahu medzi postupom vyšetrovateľa policajného zboru (ktorý prokurátor nevyhodnotil ako nesprávny) a vznikom škody vstúpila nepredvídateľná protiprávna udalosť, a to krádež vozidla. Sám žalobca uviedol, že vozidlo bolo riadne uzamknuté a zaparkované, vozidlo bolo odcudzené z ulice, na ktorej bol žalobca príslušníkmi policajného zboru zadržaný. Príslušníci policajného zboru teda nezanechali vozidlo neuzamknuté, parkovalo na ulici tak, ako je bežné pri parkovaní motorových vozidiel. Krádež motorového vozidla mohla nastať bez ohľadu na to, či boli kľúče žalovanému vydané alebo nie. Tvrdenie o ochrane majetku pred krádežou súd posúdil ako špekuláciu, pretože ku krádežiam motorových vozidiel dochádza v praxi aj vtedy, keď ich majú osoby zaparkované pri svojich obydliach.

12. Keďže súd v konaní nemal preukázaný nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, výšku škody ani príčinnú súvislosť medzi údajne nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, pričom dôkazné bremeno ohľadne týchto skutočností znáša žalobca, súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, a preto žalobu zamietol ako nedôvodnú.

13. Podľa (ďalej len “”), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Podľa Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

14. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi stranami sporu rozhodol súd podľa ustanovenia , keď plne úspešnej strane v konaní priznal plnú náhradu trov konania. Súd v konaní nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, keď nepriznanie nároku na náhradu trov konania je možné iba vo výnimočných prípadoch. O výške náhrady trov konania žalobcu bude rozhodnuté v zmysle po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ().