Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/95/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobcu: V. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S., t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov, Gucmanova 19/670, priečinok 7, Leopoldov, právny zastúpený: JUDr. Mgr. Marián Kropaj, PhD., advokát, so sídlom Mudroňova 7356/51, Piešťany, proti žalovanému: Slovenská republika, konajúca prostredníctvom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 9. augusta 2021, č.k. -108, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa tento proti žalovanému domáhal náhrady škody vo výške 10.000 eur spôsobenej nesprávnym úradným postupom. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. a , , , , a , a o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, a , ako aj , keď súd prvej inštancie najskôr skúmal splnenie procesných podmienok, vrátane podmienky konania v zmysle , t. j. či došlo k predbežnému prerokovaniu nároku na náhradu škody príslušným orgánom. Súd uvedenú podmienku posúdil ako odstrániteľnú podmienku konania, a hoci k predbežnému nároku na náhradu škody nedošlo pred podaním žaloby, tento nedostatok bol počas konania odstránený, keď žalobca dňa 16.06.2020 požiadal Ministerstvo vnútra SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktoré na jeho žiadosť odpovedalo listom zo dňa 27.08.2020, čím bola splnená podmienka predbežného prerokovania nároku. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. Súd posúdil žalovaný nárok ako nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom vyšetrovateľa Policajného zboru v zmysle zákona o zodpovednosti za škodu. Ustanovenia zákona o zodpovednosti za škodu predstavujú lex specialis k všeobecným ustanoveniam o náhrade škody. Aktívna vecná legitimácia žalovaného a orgán, ktorý za žalovaného koná vyplýva z ust. zákona o zodpovednosti. Žalovaný účinne nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu s výnimkou jeho tvrdení o hodnote motorového vozidla, súd ich preto považoval za nesporné. Napriek uvedenému, súd dospel k záveru, že v konaní neboli preukázané všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorými sú: nesprávny úradný

postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Pri posudzovaní nesprávnosti procesného postupu namietaného žalobcom súd môže v zmysle zákona o zodp. vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru prokurátorom, ktoré preskúmanie predpokladá . Žalobca požiadal prokurátora o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, ktorý uviedol, že nezistil pochybenie v postupe vyšetrovateľa Policajného zboru, s jeho postupom sa stotožnil a tým považuje podnet žalobcu za vybavený. Súd v rámci skúmania nesprávnosti úradného postupu nie je oprávnený preverovať postup vyšetrovateľa, ktorý prokurátor vyhodnotil ako správny, ale môže vychádzať iba z jeho záverov. Keď teda prokurátor uviedol, že postup vyšetrovateľa považuje za správny, hoci s týmto záverom prokurátora žalobca nesúhlasí, súd nemá za preukázanú existenciu podmienky priznania nároku na náhradu škody, a to nesprávnosť úradného postupu. Súd v konaní nemá tiež preukázaný vznik škody tvrdenej žalobcom, resp. jej výšku, keď žalovaný uviedol hodnotu motorového vozidla 10.000,- eur, žalovaný toto skutkové tvrdenie žalobcu rozporoval a žalobca nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie skutočnej výšky škody. Dôkazné bremeno ohľadne výšky vzniknutej škody zaťažuje žalobcu, ktorý od tohto skutkového tvrdenia (o hodnote motorového vozidla) popretého žalovaným, vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, t. j. žiada priznať náhradu škody v tejto výške. Súd rovnako nemá za preukázanú príčinnú súvislosť medzi údajným nesprávnym postupom a vznikom škody, keď do vzťahu medzi postupom vyšetrovateľa Policajného zboru (ktorý prokurátor nevyhodnotil ako nesprávny) a vznikom škody vstúpila nepredvídateľná protiprávna udalosť, a to krádež vozidla. Sám žalobca uviedol, že vozidlo bolo riadne uzamknuté a zaparkované, vozidlo bolo odcudzené z ulice, na ktorej bol žalobca príslušníkmi Policajného zboru zadržaný. Príslušníci Policajného zboru teda nezanechali vozidlo neuzamknuté, parkovalo na ulici tak, ako je bežné pri parkovaní motorových vozidiel. Krádež motorového vozidla mohla nastať bez ohľadu na to, či boli kľúče žalovanému vydané alebo nie. Tvrdenie o ochrane majetku pred krádežou súd posúdil ako špekuláciu, pretože ku krádežiam motorových vozidiel dochádza v praxi aj vtedy, keď ich majú osoby zaparkované pri svojich obydliach. Keďže súd v konaní nemal preukázaný nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, výšku škody ani príčinnú súvislosť medzi údajne nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, pričom dôkazné bremeno ohľadne týchto skutočností znáša žalobca, súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, a preto žalobu zamietol ako nedôvodnú. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi stranami sporu rozhodol súd podľa ustanovenia , keď plne úspešnej strane v konaní priznal plnú náhradu trov konania. Súd v konaní nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, keď nepriznanie nároku na náhradu trov konania je možné iba vo výnimočných prípadoch. O výške náhrady trov konania žalobcu bude rozhodnuté v zmysle po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a jeho žalobe vyhovieť a priznať mu nárok na náhradu trov konania, alternatívne napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že v konaní žiadal vykonať viaceré dôkazy, a to jednak v písomných podaniach, ale aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu prítomného na nariadenom pojednávaní dňa 09.08.2021. Právny zástupca výslovne uviedol, že navrhuje v konaní vypočuť žalobcu a rovnako, aby bolo vykonané dokazovanie v zmysle návrhov, ktoré boli súdu skôr oznámené, napr. výsluch JUDr. M., advokátky a kpt. R., vyšetrovateľa. Súd o procesných návrhoch na doplnenie dokazovania nijako nerozhodol, čím porušil právo žalobcu na spravodlivý proces. Taktiež poukázal, že na pojednávaní konanom dňa 09.08.2021 boli zo žalovanej strany uvádzané nové skutočnosti, s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť, a teda potreboval preukázať opak toho, čo bolo tvrdené zo strany žalovaného. Podľa jeho názoru bolo potrebné vytvoriť mu adekvátny priestor na vyjadrenie a priloženie dôkazov. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napadnutý rozsudok považoval za nepreskúmateľný, pretože súd na jednej strane tvrdí, že žalovaný nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, no na strane druhej tvrdí, že neboli preukázané všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Ak motorové vozidlo nezaistil policajt, bolo jeho povinnosťou ho zaistiť hneď po tom, ako vyplynula potreba vykonania prehliadky vozidla. To bol prvý nesprávny úradný postup, ak sa to tak stalo. Druhý nesprávny úradný postup spočíval v tom, že vyšetrovateľ ani za dobu jedného mesiaca nevykonal túto prehliadku vozidla, čo je nutné hodnotiť ako

prieťahy vo vyšetrovaní a nečinnosť. Napokon tretie pochybenie spočívalo v tom, keď vyšetrovateľ kpt. Lackovič odmietol dať súhlas na vydanie kľúča od vozidla. K hodnote auta sa chcel žalobca podrobnejšie vyjadriť na pojednávaní.

4. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Mal za to, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a dospel k správnemu právnemu záveru. Žalobca namieta nevykonanie ním navrhnutých dôkazov, avšak nepreukázal, aké skutočnosti nimi mali byť preukázané. Najmä výsluchy ním navrhnutých svedkov a samotného žalobcu by neviedli k žiadnym novým zisteniam, nakoľko skutkový stav nebol medzi stranami sporný. Žalobca nenavrhol žiadny dôkaz, ktorý by vyvracal právnu argumentáciu žalovaného a v konečnom dôsledku ani súdu prvej inštancie. Nie je pravdivé tvrdenie, že žalovaným boli na pojednávaní dňa 09.08.2021 uvádzané skutočnosti, ku ktorým nemal šancu sa vyjadriť. Na predmetnom pojednávaní bola rozvedená len jeho predošlá argumentácia a objasnené niektoré skutočnosti. Tvrdenie žalobcu o porušení práva na spravodlivý proces preto z týchto dôvodov neobstojí. Ďalej žalobca uviedol, že k výške ním deklarovanej škody - hodnote odcudzeného vozidla, sa chcel vyjadriť na pojednávaní, nie je však zrejmé, prečo tak neurobil aj so zreteľom na skutočnosť, že dôkazy potrebné na preukázanie ním tvrdených skutočností bol povinný predložiť už pri podaní žaloby. Žalovaný mal za to, že nebol preukázaný nesprávny úradný postup, vznik škody, a ani príčinná súvislosť medzi nimi.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu ( a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. je náhrada škody voči štátu spôsobenej nesprávnym úradným postupom.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá a žalovanému bol priznaný voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

8. Odvolateľ odvolanie odôvodnil predovšetkým tým, že súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [ ].

9. Postup súdu, ktorým sa znemožní strane sporu realizácia procesných práv, ktoré jej priznáva, je relevantný vtedy, ak išlo o postup nesprávny (uvažované z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi), a ak sa postup súdu prejavil v priebehu konania, a tiež pri rozhodovaní. Nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu ako vyplývajú z článku 36 a nasl. Listiny základných práv a slobôd, ako aj článku 46 SR. O naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé.

10. Nesprávny postup súdu prvej inštancie videl odvolateľ v tom, že v konaní žiadal vykonať viaceré dôkazy, najmä výsluch žalobcu, výsluch svedkov JUDr. M., advokátky a kpt. R., vyšetrovateľa, pričom súd o týchto procesných návrhoch na doplnenie dokazovania nijako nerozhodol, čím porušil právo žalobcu na spravodlivý proces.

11. Vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania, je úlohou a doménou súdu ( ). Súd jednoznačne pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia, a ktorého vykonanie je prípustné, pretože takýmto postupom sťažuje dôkaznú pozíciu strany, čo môže nespravodlivo rezultovať

v neunesení jej dôkazného bremena a neodôvodnene sa vzďaľuje od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu.

12. Nie je pravdou, že by súd prvej inštancie o návrhoch žalobcu na doplnenie dokazovania žiadnym spôsobom nerozhodol, keď súd na pojednávaní dňa 09.08.2021 poučil prítomných v zmysle , v rámci ktorého poučenia určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia súd považoval za nesporné, ktoré dôkazy vykoná, a ktoré dôkazy nevykoná, a súčasne súd strany oboznámil s predbežným právnym posúdením veci. Následne bolo dané stranám poučenie v zmysle a v zmysle boli vyzvaní, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci, a následne súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené, keď nepovažoval za potrebné vykonať žalobcom navrhované dôkazy, pričom svoj postup odôvodnil i v odôvodnení napadnutého rozsudku (bod 5. odôvodnenia).

13. Ďalej odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam [ ]. Uvedený odvolací dôvod je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. , pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti, je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ust. až .

14. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti, či nepravdivosti tvrdených skutočností, vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Z tejto zásady vyplýva, že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal. Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), potom nie je ani možné polemizovať s jeho skutkovými závermi.

15. Ďalej odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [ ]. Uvedený odvolací dôvod je daný, ak súd prvej inštancie posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

16. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedal postupu vyplývajúcemu z ust. , pretože súd zobral do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, prednesov strán sporu vyplynuli, zohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá pravidlám logického myslenia. V odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, teda odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má všetky atribúty vyžadované ust. a nemožno mu nič vyčítať.

17. Podľa SR, každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

18. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

19. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ().

20. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi ().

21. Do obsahu základného práva podľa SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo strany vyjadrovať k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (, , ).

22. Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotno-právne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku.

23. V zmysle ust. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím [písm. a)], nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody [písm. b)], rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe [písm. c)], alebo nesprávnym úradným postupom [písm. d)].

24. V zmysle ust. § 9 ods. 3 citovaného zákona, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa Finančnej správy alebo povereného pracovníka Finančnej správy, spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo zbytočných prieťahoch v konaní, možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa Finančnej správy alebo povereného pracovníka Finančnej správy prokurátorom.

25. Podľa , obvinený, poškodený a zúčastnená osoba majú právo kedykoľvek v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania žiadať prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo iné nedostatky vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní. Policajt musí žiadosť prokurátorovi bez meškania predložiť. Prokurátor je povinný žiadosť preskúmať a o výsledku žiadateľa upovedomiť.

26. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že ku škode malo dôjsť na základe nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa, resp. policajných orgánov, pričom súd prvej inštancie správne poukázal na ust. , v zmysle ktorého je možné vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru prokurátorom, ktoré preskúmanie predpokladá . Z upovedomenia Okresnej prokuratúry Trnava č. -75 zo dňa 25.05.2018 vyplynulo, že po preskúmaní žiadosti pochybenie v postupe vyšetrovateľa nebolo zistené. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že v rámci skúmania nesprávnosti úradného postupu nie je oprávnený preverovať postup vyšetrovateľa, ktorý prokurátor vyhodnotil ako správny, ale môže vychádzať iba zo záverov prokurátora. Keďže prokurátor uviedol, že postup vyšetrovateľa považuje za správny, hoci s týmto záverom prokurátora sa žalobca nestotožňuje, súd nemohol mať za preukázanú existenciu podmienky priznania nároku na náhradu škody, a to nesprávnosť úradného postupu.

27. Vzhľadom na nepreukázanú existenciu podmienky priznania nároku na náhradu škody - nesprávnosť úradného postupu, bolo už nadbytočným zaoberať sa splnením ďalších predpokladov existencie zodpovednosti štátu za vzniknutú škodu, a to vznikom škody a príčinnou súvislosťou medzi údajným nesprávnym postupom a vznikom škody.

28. Ďalšie argumenty strán odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzanými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a pod.). Na ďalšiu argumentáciu strán, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, s ktorou sa už vyporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia prvoinštančný súd, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

29. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, ako i v časti nároku na náhradu trov konania, keď súd v spore úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi podľa nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, podľa z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a , a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

31. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ().

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).