Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Ssk/31/2024

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: Q. J., narodená XX. T. XXXX, B. XXXX/ XX, T., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska 71, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže zo dňa 12. mája 2023, číslo GR ZVJS-d-17103/14-2023, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. -21 z 23. januára 2024, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a. II. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) uznesením z 23. januára 2024, č. k. -21 postupom podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) odmietol ako neprípustnú žalobu (z dôvodu, že žalobca nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky), ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu (Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže) zo dňa 12. mája 2023, číslo GR ZVJS-d-17103/14-2023, ktorým tento postupom podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v spojení s o správnom konaní v rozhodnom znení (ďalej len „“) správne konanie na základe žiadosti žalobcu zo dňa 11. apríla 2023 o priznanie vdovského výsluhového dôchodku zastavil, nakoľko v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa nezmenil. 2. Správny súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z obsahu podanej žaloby a jej príloh mal za preukázané, že správnou žalobou napádaným rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu bolo predmetné konanie zastavené, išlo však o rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, proti ktorému je prípustný opravný prostriedok (odvolanie). Správny súd mal za preukázané, že druhostupňový (odvolací) správny orgán, ktorým je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, do podania žaloby o odvolaní nerozhodol. 3. Správny súd teda dospel k záveru, že žalobca sa žalobou domáhal preskúmania zákonnosti neprávoplatného rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ktoré však nie je spôsobilé byť predmetom súdneho prieskumu. Vzhľadom na uvedené správny súd postupom podľa žalobu ako neprípustnú odmietol. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

II.

4. Proti uzneseniu správneho súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. Dôvod kasačnej sťažnosti žalobca slovami: „Nesprávnym procesným postupom správneho súdu (bez verejného konania) mi nebolo umožnené využiť moje procesné práva (právo konania za mojej účasti, právo na vyjadrenie sa k vykonaným dôkazom), čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Moja správna žaloba bola nezákonne odmietnutá.“. 5. V ďalšom žalobca namietal, že správny súd napadnutým uznesením rozhodol tak, že žalobu odmietol „bez nariadenia verejného konania“, v čom žalobca videl rozpor s ustanovením , , ako aj a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 6. Žalobca na základe jeho výkladu ustanovení a dospel k záveru, že správny súd mal vo veci rozhodnúť rozsudkom, keďže rozhodoval o žalobe žalobcu, ktorá je podľa podaním vo veci samej. 7. Žalobca taktiež namietal, že správny súd rozhodol nesprávne, keď žalobu posúdil, ako neprípustnú. Dôvodil, odvolávajúc sa na ustanovenie , že žalobu podal v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy a v tejto súvislosti uviedol, že „Lehota na podanie správnej žaloby nie je podmienená vydaním rozhodnutia odvolacieho orgánu (v danom prípade ministra spravodlivosti) ALE termínom doručenia rozhodnutia orgánu (v danom prípade rozhodnutia GR ZVJS zo dňa 12.5.2023)!!!!!.“. 8. V závere kasačnej sťažnosti žalobca navrhol, aby kasačný súd uznesenie správneho súdu zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie alebo aby uznesenie správneho súdu zmenil tak, že zrušuje prvostupňové rozhodnutie a vec vracia na ďalšie konanie.

III.

9. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu, ktorá mu bola doručená 14. februára 2024, nevyjadril. IV.

10. Podľa rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) o kasačných sťažnostiach. Najvyšší správny súd teda ako súd kasačný preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. 11. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 12. Podľa , správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená. 13. Podľa , správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 14. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu mal preukázané, že žalobou z 12. júla 2023, ktorá bola správnemu súdu doručená 11. septembra 2023 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu (Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže) zo dňa 12. mája 2023, číslo GR ZVJS-d-17103/14-2023, ktorým tento postupom podľa v spojení s Správneho poriadku správne konanie na základe žiadosti žalobcu zo dňa 11. apríla 2023 o priznanie vdovského výsluhového dôchodku zastavil, nakoľko v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa nezmenil. Správny súd následne uznesením z 23. januára 2024, č. k. -21 postupom podľa žalobu ako neprípustnú odmietol, keď mal preukázané, že rozhodnutie, ktoré žalobca žiada zrušiť nie je právoplatné, a nakoľko bolo voči nemu podané odvolanie. Správny súd teda uzavrel, že žaloba bola podaná pred tým, ako bolo o podanom odvolaní žalobcu riadne rozhodnuté v odvolacom konaní. 15. Najvyšší správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že uznesenie správneho súdu je vecne správne. 16. Správne súdnictvo je založené na zásade subsidiarity súdneho prieskumu, čo znamená, že súdna ochrana nastupuje až v okamihu, keď sa účastník správneho konania nemôže domôcť svojich práv v rámci správneho konania uplatnením prípustných riadnych opravných prostriedkov. Za vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov v rámci správneho konania treba považovať až rozhodnutie o nich v rámci druhostupňového konania na príslušnom správnom orgáne, pričom až proti takémuto rozhodnutiu

je možné podať správnu žalobu podľa príslušných ustanovení , t. j. v tomto prípade možnosť podania správnej žaloby proti rozhodnutiu vydanému odvolacím správnym orgánom o ním podanom opravnom prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu, ak vydané rozhodnutie žalobca nepovažoval za zákonné. 17. Najvyšší správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že konanie v správnom súdnictve je prostriedkom ultima ratio, a teda ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov právnych vzťahov súdom nastupuje až po zlyhaní všetkých zákonných prostriedkov nápravy v rámci správneho konania. Uvedené je zrejmé z celej konštrukcie , keď zákon napríklad požaduje vyčerpanie žalobcovi prípustných opravných prostriedkov, vylučuje zo súdneho prieskumu rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania, ale tiež upravuje možnosť súdu zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo. Na tomto mieste teda možno uzavrieť, že správne súdy preskúmavajú až konečné rozhodnutie správnych orgánov - bez ohľadu na ich formu, pričom inými rozhodnutiami, respektíve postupmi správnych orgánov sa zaoberajú až v rámci preskúmania napadnutého konečného rozhodnutia. Správny súd teda v zásade preskúmava akýkoľvek akt správneho orgánu, po ktorého vydaní už nemôže nasledovať ďalšie konanie a ktorého vydanie môže ukrátiť na právach žalobcu, respektíve ktoré sa týka základných práv a slobôd žalobcu. V danej súvislosti treba poukázať na ústavnoprávne korene daného princípu, keď síce podstatou správneho súdnictva je ochrana základných práv a slobôd jednotlivca pred svojvôľou štátu a jeho výkonnej moci zverenej správnym orgánom, avšak tiež správny súd nesmie extenzívne poňatou preskúmavacou činnosťou zasahovať do právomoci moci výkonnej. Cieľom takejto úpravy je predísť situácii, kedy by súdy vstupovali do potenciálne neskončených správnych konaní preskúmaním procesných rozhodnutí, čoho dôsledkom by mohlo byť až narušenie trojdelenia moci. 18. Z obsahu súdneho spisu ako aj z kasačnej sťažnosti vyplýva, že žalobca podal správnu žalobu v čase, kedy prebiehalo odvolacie správne konanie. Za tohto stavu potom bolo zo strany správneho súdu správne, že žalobu ako neprípustnú odmietol. V prejednávanej veci totiž žalobca riadny opravný prostriedok (odvolanie) proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu podal a toto v čase podania žaloby (v spojení s druhostupňovým rozhodnutím) nenadobudlo právoplatnosť. 19. Pokiaľ teda prebiehalo odvolacie konanie, ktorého predmetom bolo napadnuté prvostupňové správne rozhodnutie, bolo potrebné, aby žalobca vyčkal na vydanie odvolacieho rozhodnutia. Od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho orgánu mu začne plynúť dvojmesačná lehota na podanie správnej žaloby v zmysle , v ktorej bude žalobca mať možnosť podať správnu žalobu v sociálnych veciach voči rozhodnutiu odvolacieho správneho orgánu s tým, že ako žalovaného označí orgán, ktorý toto rozhodnutie vydal, t. j. odvolací orgán. 20. Správny súd tiež nepochybil, keď vo veci nenariadil pojednávanie, nakoľko vydal rozhodnutie výlučne procesného charakteru. 21. Z vyššie uvedených dôvodov, najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalobcu postupom podľa ako nedôvodnú zamietol. 22. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, nárok na ich náhradu nepriznal ( v spojení s ) a žalovanému ich nepriznal, lebo nebola splnená podmienka výnimočnosti na jeho strane ( v spojení s veta druhá ). 23. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.