Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14Sas-6-2023.pdf
PDF · 77.92 KB
Case nature
Subarea
14Sas/6/2023
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava , o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-d-17103/14-2023 zo dňa 12.05.2023, takto
rozhodol:
I. Žalobu o d m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Krajskému súdu v Banskej Bystrici bola dňa 12.07.2023 doručená správna žaloba, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia GR ZVJS č. GR ZVJS-d-17103/14-2023 zo dňa 12.05.2023, ktorým bolo zastavené konanie o priznanie vdovského výsluhového dôchodku (z príspevku za službu), nakoľko v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Podľa tvrdení žalobcu sa konanie o vzniknutom nároku na vdovský výsluhový dôchodok nedá zastaviť a dá sa ukončiť len vydaním právoplatného rozhodnutia, ktorým sa takáto nároková dávka prizná, podľa ust. § 46 písm. c) a a) zákona č. 328/2002. Na základe uvedeného žalobca navrhuje správnemu súdu aby rozhodnutie GR ZVJS zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
2. Krajský súd v Banskej Bystrici postupom podľa § 40 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov, zistil, že v danej veci nie je príslušný na rozhodnutie. Vzhľadom na uvedené dňa 16.08.2023 postúpil správnu žalobu žalobcu Správnemu súdu v Banskej Bystrici, ako súdu príslušnému, keďže o správnej žalobe rozhodujú správne súdy, podľa ustanovenia § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“).
3. Podľa § 1 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa zriaďujú: a) Správny súd v Banskej Bystrici, b) Správny súd v Bratislave, c) Správny súd v Košiciach.
4. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to: a) z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici, b) z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave, c) z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach.
5. Z napádaného rozhodnutia je zrejmé, že žalobca je poberateľom vdovského výsluhového dôchodku od 21.11.2020 v zmysle rozhodnutia útvaru sociálneho zabezpečenia § 46 písm. c) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý
je žalobcovi každoročne zvyšovaný valorizáciou. Po preskúmaní žiadosti žalobcu zo dňa 11.04.2023 a dávkového spisu č. GR ZVJS-d-17103 útvar sociálneho zabezpečenia dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre vydanie meritórneho rozhodnutia vo veci samej, nakoľko v tej istej veci, toho istého žiadateľa bolo právoplatne rozhodnuté (rozhodnutím č. GR ZVJS-17103/14-2021 zo dňa 03.03.2021) a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Rozhodnutie tvorí prekážku rozhodnutej veci (res iudicata). Uvedené rozhodnutie zo dňa 03.03.2021 žalobca napadol správnou žalobou, avšak Krajskú súd v Žiline uznesením sp. zn.: 27Sa/10/2021 zo dňa 14.09.2021 žalobu odmietol, následne po podaní kasačnej sťažnosti žalobcom Najvyšší správny súd SR uznesením sp. zn.: 6Ssk/75/2021 zo dňa 26.01.2022 kasačnú sťažnosť zamietol. Skutočnosťami, ktoré žalobca opakovane uviedol v žiadosti zo dňa 11.04.2023 sa útvar sociálneho zabezpečenia dostatočne zaoberal a vysporiadal v predchádzajúcom správnom konaní uvedenom vyššie, ktoré bolo právoplatne skončené, a preto nie je dôvodné sa ním opakovane zaoberať v tomto správnom konaní.
6. Správny súd výzvou zo dňa 10.10.2023 vyzval Generálne riaditeľstvo zboru väzenskej a justičnej stráže na oznámenie, či zo strany žalobcu bolo podané odvolanie voči rozhodnutiu č: GR ZVJS- d-17103/14-2023 zo dňa 12.05.2023. GR ZVJS dňa 30.10.2023 správnemu súdu oznámilo, že proti uvedenému rozhodnutiu sa žalobca odvolala odvolaním zo dňa 28.05.2023, ktorému žalovaný nevyhovel. Odvolanie spolu so stanoviskom žalovaného tak bolo postúpené dňa 09.06.2023 odvolaciemu orgánu (v tej dobe ministerke spravodlivosti Slovenskej republiky), o čom bol žalobca upovedomený. Žalovanému doposiaľ nebolo doručené rozhodnutie o odvolaní, a teda nedisponuje ani informáciou o doručení rozhodnutia o odvolaní žalobcovi, resp. nedisponuje informáciou o nadobudnutí právoplatnosti takéhoto rozhodnutia.
7. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
8. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
9. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
10. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
11. Podľa § 7 písm. a) SSP, správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.
12. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
13. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
14. Správny súdny poriadok v ustanovení § 98 ods. 1 upravuje dôvody odmietnutia správnej žaloby týkajúce sa predovšetkým procesných podmienok konania, ktoré je správy súd povinný skúmať počas celého konania. Splnenie procesných podmienok skúma správny súd z úradnej povinnosti, pričom nie je viazaný potrebou podania návrhu na postup podľa tohto ustanovenia zo strany účastníkov konania. Jedným z dôvodov pre odmietnutie správnej žaloby je ten, že sa jedná o neprípustnú žalobu. Za neprípustnú žalobu je podľa SSP považovaná taká žaloba, ktorá smeruje proti rozhodnutiu alebo
opatreniu ktoré je vylúčené z právomoci správneho súdu. Ustanovenie § 7 SSP obsahuje výpočet vecí stojacich mimo právomoci správnych súdov, medzi ktoré sú zaradené aj rozhodnutia, resp. opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky. Pod pojmom riadne opravné prostriedky sa majú na mysli tie opravné prostriedky v administratívnom procese, ktorými sa napáda prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu (odvolanie, rozklad, námietky, sťažnosť alebo iný podobný úkon, ktorým sa sleduje napadnutie správneho rozhodnutia). Povinnosť účastníka vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky je obrazom subsidiarity správneho súdnictva založenej na preferencii odstránenia nezákonnosti prostriedkami administratívneho práva pred súdnym prieskumom.
15. Z uvedeného vyplýva, že procesnou podmienkou na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je, aby sa jednalo o rozhodnutie, ktoré po povinnom využití riadneho opravného prostriedku v správnom konaní nadobudlo právoplatnosť. Správny súd zdôrazňuje, že tak ako to vyplýva z ust. § 7 písm. a) SSP, jednou z podmienok domáhania sa ochrany postupmi podľa SSP je vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov proti prvostupňovým rozhodnutiam správnych orgánov, čím je potrebné rozumieť stav, kedy druhostupňový správny orgán o podanom opravnom prostriedku rozhodol vydaním druhostupňového rozhodnutia.
16. Podanou správnou žalobou sa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia GR ZVJS, vo vzťahu ku ktorému bolo zistené, že proti tomuto rozhodnutiu bolo žalobcom podané odvolanie, o ktorom však doposiaľ nebolo rozhodnuté. V konaní tak nebola splnená základná procesná podmienka na vedenie správneho súdneho konania v zmysle § 97 SSP, a to spôsobilý predmet súdneho prieskumu, keďže absentuje rozhodnutie, ktoré by nadobudlo právoplatnosť po povinnom použití riadneho opravného prostriedku v správnom konaní. Na nedostatok tejto procesnej podmienky bol správny súd povinný prihliadnuť aj keď sa jedná o konanie v sociálnych veciach, v ktorom sa žalobcovi ako fyzickej osobe poskytuje poučenie o procesných právach a povinnostiach tak, aby žalobca neutrpel pri uplatňovaní svojich práv ujmu v zmysle ust. § 199 ods. 2 SSP. S ohľadom na správnym súdom zistené skutočnosti, v zmysle ktorých nebolo proti žalobou napadnutému rozhodnutiu rozhodnuté o odvolaní, nemožno konštatovať existenciu spôsobilého predmetu súdneho prieskumu v zmysle ust. § 6 ods. 1 SSP, t.j. právoplatného rozhodnutia o podanom odvolaní, ktoré vydal odvolací orgán v zmysle ust. § 180 ods. 1 SSP. Je totiž nevyhnutné, aby vo veci s konečnou platnosťou rozhodli správne orgány a až následne je možné vykonať prieskum ich rozhodovacej činnosti správnym súdom.
17. Na základe uvedených skutočností dospel správny súd k záveru, že správna žaloba je neprípustná, nakoľko sa ňou žalobca domáha prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, pred právoplatnosťou ktorého žalobca nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, a preto súd podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP žalobu odmietol.
18. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 ods. 1 písm. a) SSP, v zmysle ktorého podľa výsledku konania nemá žiaden z účastníkov konania právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP § 439 ods. 2 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP), v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.