Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_11Pc-14-2021.pdf
PDF · 79.08 KB
Case nature
Area
Subarea
11Pc/14/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci navrhovateľa: L.. R. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX/XX, C., a osoby oprávnenej na výživné: O.. Z. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., C., o zrušenie výživného pre plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Vyživovacia povinnosť navrhovateľa k osobe oprávnenej na výživné, určená naposledy uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 22C/212/2015-39 zo dňa 05.06.2015, sa s účinnosťou od 01.07.2021 z r u š u j e .
II. Týmto sa r u š í uznesenie Okresného súdu Trnava č.k. 22C/212/2015-39 zo dňa 05.06.2015 v časti určenia bežného výživného na osobu oprávnenú na výživné.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 28.06.2021 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť k osobe oprávnenej na výživné (plnoletá dcéra) s účinnosťou od 01.07.2021.
2. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že na základe rozhodnutia Okresného súdu Trnava sp.zn. 22C/212/2015-39 bolo určené navrhovateľovi platiť výživné osobe oprávnenej na výživné v sume 150,- eur. Osoba oprávnená na výživné pochádza z prvého manželstva jej matky a je osvojená navrhovateľom, ktorý nie je jej biologickým otcom a ani neudržuje s ňou žiaden kontakt. Osoba oprávnená na výživné už ukončila štúdium na X. Y. a O. v H.. V mesiaci máj XXXX ukončí X. ročník X. stupňa na T. fakulte X. G. v N.. Navrhovateľ si myslí, že keď má absolvované dve predmetné vysoké školy, je pripravená sa sama uživiť. Ako dôkazy navrhovateľ priložil uznesenie Okresného súdu Trnava č.k. 22C/212/2015-39, Potvrdenie o návšteve školy zo dňa 09.09.2020.
3. Osoba oprávnená na výživné sa k návrhu vyjadrila tak, že magisterské štúdium ukončila štátnou skúškou dňa XX.XX.XXXX na X. G. v N. (nie v máji, ako uvádza navrhovateľ) - potvrdenie prikladá. Ako dokument o skončení bakalárskeho štúdia na X. prikladá diplom. Ďalej uviedla, že sa ospravedlňuje za neprítomnosť na súde k dátumu 10.08.2021, nakoľko k XX.XX.XXXX nastupuje do práce v N.. Zmluvu však zatiaľ nemôže predložiť, pretože ňou nedisponuje. Ako dôkazy priložila Potvrdenie o ukončení štúdia zo dňa 12.07.2021, Diplom zo dňa 05.06.2019.
4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi, ako aj výsledkami elektronickej lustrácie účastníkov v Registri obyvateľov a v Sociálnej poisťovni, Oznámením Sociálnej poisťovne zo dňa 02.07.2021, Správou ÚPSVaR Piešťany zo dňa 01.07.2021, ako aj obsahom
pripojeného spisu sp.zn. 22C/212/2015 (z neho uznesením č.l. 39 a návrhom č.l. 1), keď pojednával v neprítomnosti osoby oprávnenej na výživné, ktorá svoju neprítomnosť ospravedlnila (na č.l. 23), pričom o odročenie pojednávania nežiadala. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
5. Z uznesenia Okresného súdu Trnava č.k. 22C/212/2015-39 zo dňa 05.06.2015 vyplýva, že ním bol schválený zmier, v ktorom sa navrhovateľ zaviazal platiť výživné na osobu oprávnenú na výživné v sume 150,- eur mesačne.
6. Z Potvrdenia o ukončení štúdia zo dňa 12.07.2021 vyplýva, že osoba oprávnená na výživné študovala na X. G. v N. na T. fakulte - denná forma, magisterský, II. stupeň štúdia od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a ukončila štúdium vykonaním štátnej skúšky dňa XX.XX.XXXX, čím získala vysokoškolskú kvalifikáciu v študijnom programe učiteľstvo filozofie a slovenského jazyka a literatúry.
7. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len „ZR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
8. Podľa § 65 ods. 3 ZR, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
9. Podľa § 77 ods. 1 veta prvá a druhá ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
10. Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
11. Podľa § 157 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
12. Podľa § 231 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.
13. Zánik vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť je schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť.
14. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že osoba oprávnená na výživné dňa XX.XX.XXXX ukončila vysokoškolské štúdium druhého stupňa a získala titul „magister“. Z vyjadrenia osoby oprávnenej na výživné vyplýva, že sa od XX.XX.XXXX zamestnala. Z uvedeného vyplýva, že nepokračuje v ďalšom štúdiu v rámci prípravy na budúce povolanie, naopak, toto štúdium úspešne ukončila, zamestnala sa a má tak príjem zo zamestnania, z ktorého bude schopná sama sa živiť. Keďže súd dospel k záveru, že bola splnená podmienka schopnosti osoby oprávnenej na výživné živiť sa sama, táto osoba voči návrhu nenamietala, súd uznal návrh navrhovateľa (rodiča) na zrušenie vyživovacej povinnosti k tejto osobe (plnoletej dcére) za dôvodný, a preto vo výroku I. rozsudku zrušil uvedenú vyživovaciu povinnosť.
15. Súdne rozhodnutia o výživnom na plnoleté dieťa možno zmeniť alebo zrušiť len na návrh (§ 78 ods. 1 ZR) a súčasne len vtedy, ak sa zmenili pomery, t.j. okolnosti rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie vyživovacej povinnosti. Hoci je možné súdne rozhodnutie o výživnom na plnoleté dieťa zmeniť prípadne zrušiť len na návrh, neznamená to, že by k zmene pomerov odôvodňujúcich zníženie alebo zrušenie vyživovacej povinnosti nemohlo dôjsť od okamihu, kedy nastala zmena pomerov, a teda i pred podaním návrhu. Z ustanovenia § 78 ods. 1 ZR, § 157 CMP a § 231 CSP vyplýva, že k zmene súdneho rozhodnutia o výživnom (zníženie alebo zrušenie vyživovacej povinnosti) je treba pristúpiť (na rozdiel od určenia výživného, ktoré možno priznať len odo dňa začatia konania, ak nejde o výživné na maloleté dieťa) vždy od okamihu, kedy sa zmenili pomery. Rozhodujúca pre zrušenie vyživovacej
povinnosti u plnoletého dieťaťa je teda iba zmena pomerov, a nie deň podania návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti. Ústavný súd SR v uznesení sp.zn. IV.ÚS 473/2012 zo dňa 18.09.2012 uviedol, že „ust. § 163 ods. 1 OSP (§ 231 CSP) vymedzuje okamih, od ktorého pri absencii osobitnej právnej úpravy možno zmeniť rozhodnutie súdu v dôsledku zmeny pomerov. Výklad § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine pripúšťa aj takú interpretačnú alternatívu, že § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine neobsahujú osobitnú úpravu doby, na ktorú možno uplatniť zmenu pôvodného rozhodnutia v prípade, ak sa navrhuje zrušenie, prípadne zníženie vyživovacej povinnosti. Z uvedeného potom vyplýva, že právna úprava, ktorá danú situáciu upravuje, je obsiahnutá v § 163 ods. 1 OSP (§ 231 CSP).“ Rovnaký záver vyplýva tiež z uznesenia Ústavního soudu České republiky sp.zn. II. ÚS 1146/07 zo dňa 07.06.2007. Súd tiež poukazuje napr. na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 13Co/863/2014 zo dňa 02.12.2014, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 17CoP/51/2017 zo dňa 20.12.2017.
16. Súd zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa od požadovaného dátumu XX.XX.XXXX. (proti ktorému dátumu osoba oprávnená na výživné ani nenamietala), keďže po ukončení vysokoškolského štúdia v júni XXXX bola osoba oprávnená na výživné schopná sa sama živiť minimálne od júla 2021. Ak sa zamestnala až od 01.08.2021, nie je možné to pričítať na ťarchu navrhovateľa, keďže nepreukázala, že jej nejaká prekážka bránila zamestnať sa už od 01.07.2021.
17. Týmto rozsudkom súd vo výroku II. rozsudku zrušil uznesenie Okresného súdu Trnava č.k. 22C/212/2015-39 zo dňa 05.06.2015 v časti určenia bežného výživného na osobu oprávnenú na výživné.
18. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
19. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
20. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd potom podľa § 52 CMP, keď vo výroku III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pretože v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.