Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/112/2017

Potvrdené rozhodnutím 2To/101/2021
„Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Michala Antalu a JUDr. Mariána Dunčka, v trestnej veci proti obžalovanému K. Z., nar. XX.XX.XXXX v I. nad I., trvale bytom P., G. ulica XXX/XXX, pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák., o odvolaniach obžalovaného a prokurátorky Okresnej prokuratúry Trenčín (ďalej len „prokurátorka") proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/112/2017 zo dňa 11. augusta 2021, na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. októbra 2022 takto rozhodol: Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania obžalovaného K. Z. a prokurátorky z a m i e t a j ú, pretože nie sú dôvodné."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom v Trenčíne dňa 11.08.2021 v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Tóthovej a prísediacich Márie Tomaničkovej a Heleny Hederovej jednomyseľne v pomere hlasov 3:0 takto

rozhodol:

Obžalovaný

K. Z. nar. XX.XX.XXXX v I. nad I., trvale bytom P., G. ulica XXX/XXX,

sa uznáva za vinného, že

v rodinnom dome na adrese P., G. č. XXX/XXX od presne nezisteného času približne od konca roku 2014 do dňa 16.12.2015 opakovane fyzicky napádal svoju manželku A. Z. tak, že ju chytal pod krk, sácal ju, naznačoval údery a škrtil ju, vulgárne jej nadával a vyhrážal sa jej, sledoval ju, kontroloval s kým a kedy sa stretáva, zakazoval jej stretávať sa s rodinou a kamarátkami, vyhrážal sa jej ublížením na zdraví a smrťou, že potom zabije seba, sústavne jej nadával, že je neschopná, čo u svedkyne poškodenej vyvolávalo strach a stres, vyhrážal sa jej, že jej zoberie dieťa a psychicky ju zničí, svojim agresívnym chovaním v nej vyvolával strach a stres, násilne ju izoloval od okolia, následkom čoho poškodená A. Z. jeho konanie pociťovala ako príkorie, ktoré sústavne výrazne negatívne ovplyvnilo jej život, bolo jej spôsobované utrpenie v zmysle týrania vo forme verbálnej a brachiálnej agresivity, ktoré viedli k rozvoju známok psychotraumy, naučenej bezmocnosti a celkovej psychickej exhauscie, rozvinuli sa úľakové reakcie ako dôsledok dlhodobej psychotraumatizácie,

t e d a

blízkej osobe spôsobil psychické utrpenie bitím, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním, ktoré ohrozuje jej psychické zdravie a obmedzuje jej bezpečnosť,

č í m s p á c h a l

pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa písmeno a) .

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa s prihliadnutím na , , , písmeno j) na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa , písmeno a) sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň určuje probačný dohľad nad jeho správaním počas skúšobnej doby.

Podľa 51 odsek 2 súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa písmeno a) súd zároveň obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze nepriblížiť sa k poškodenej A. Z., nar. XX.XX.XXXX, na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia mimo priblíženia sa v súvislosti s realizáciou rozhodnutia príslušných štátnych orgánov o styku obžalovaného s mal. dieťaťom W. Z., nar. XX.XX.XXXX.

odôvodnenie:

Senát Okresného súdu Trenčín vykonal na hlavných pojednávaniach dokazovanie výsluchom obžalovaného K. Z., poškodenej a svedkyne A. Z., svedkov C. I. ml., C. I. st., A. I., MUDr. C. M., P. K., PhDr. I. X., znalca PhDr. W. I., svedka O. Z. st., O. Z. ml., znalkyne MUDr. P. I., znalca Mgr. RnDr. B. D., podľa za súhlasu prokurátora a obžalovaného bol oboznámený znalecký posudok číslo 49/2017 odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorý vypracovala dňa 24. 02. 2017 znalecká organizácia Centrum duševného zdravia s.r.o. Bánovce nad Bebravou, boli oboznámené v zmysle listinné dôkazy a to záznam z psychologickej intervencie (číslo listu 212), rozsudok Okresného súdu Trenčín spisová značka zo dňa 28. 03. 2019, uznesenie Krajského súdu Trenčín spisová značka zo dňa 27. 08. 2019, správa z psychoterapeutického procesu, odpis z registra trestov, časť záveru znaleckého posudku číslo 12/2017 znalkyne Mgr. A. K., záver znaleckého posudku PhDr.D. K. číslo XX/ XXXX, časť zápisnice z pojednávania na Okresnom súde Trenčín spisová značka zo dňa 10. 06. 2021.

V zmysle súd odmietol návrh obhajcu na oboznámenie znaleckého posudku PhDr. U. F. z odboru psychológia z dôvodu nadbytočnosti, pretože znalec hodnotil len nahrávky z CD nosičov výpovedí poškodenej a obžalovaného a vyjadroval sa k znaleckému posudku Mgr. I. bez akýchkoľvek psychologických vyšetrení poškodenej prípadne obžalovaného.

Na základe takto vykonaného dokazovania predovšetkým na základe samotnej výpovede svedkyne poškodenej A. Z., ktorej výpoveď súd považoval v celom rozsahu za vierohodnú v kontexte s výpoveďami jej sestry C. I., matky poškodenej C. I., brata poškodenej A. I., svedkyne PhDr. X. - klinickej psychologičky, znaleckého posudku z odboru psychológia Mgr. P. I. ako aj zo správy z psychoterapeutického procesu zo dňa 29. 01. 2019 súd zistil skutkový stav veci tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Bolo preukázané, že obžalovaný približne od konca roka 2014 do 16. 12. 2015 opakovane fyzicky napádal svoju manželku A. Z. tak, že ju sácal, chytal ju pod krk, naznačoval údery a škrtil ju, najmä od leta 2015, vulgárne jej nadával, vyhrážal sa jej, že jej ublíži na zdraví a že potom zabije aj sám seba, že jej zoberie dieťa a psychicky ju zničí, sústavne ju ponižoval, že je neschopná, sledoval ju, kontroloval s kým a kedy sa stretáva, zakazoval jej sa stretávať s rodinou a kamarátkami, svojím agresívnym správaním v nej vyvolával strach a stres, násilne ju izoloval od okolia. Ešte v máji 2015 pri príležitosti narodenín obžalovaného tomuto poškodená pripravila oslavu a dala mu hodnotný dar, v tomto čase sa ešte snažila ich vzťah zachrániť.

Možno konštatovať, že konanie obžalovaného poškodená pociťovala ako príkorie, pričom išlo o sústavné výrazné negatívne ovplyvňovanie jej života a života jej dcéry. Na radu svojej sestry C. I., keď podľa vyjadrenia poškodenej už bola situácia v rodine neznesiteľná, zavolala na Linku pre týrané ženy a následne sa riadila odporúčaniami Aliancii týraných žien. Svoj odchod zo spoločnej domácnosti na základe týchto odporúčaní plánovala a pri odchode odniesla vyššiu finančnú hotovosť a vkladnú knižku. Poškodená podľa jej vyjadrenia najťažšie znášala citové vydieranie maloletej dcéry W. zo strany otca a najmä jeho vyhrážky, že zoberie dcéru, že už ju neuvidí, že má všade známosti, je bezúhonný a jej nikto neuverí. Bolo jej spôsobované utrpenie v zmysle týrania vo forme verbálnej a brachiálnej agresivity, ktoré viedli k rozvoju známok psychotraumy, naučenej bezmocnosti a celkovej psychickej exhauscie, pričom sa u nej rozvinuli úľakové reakcie ako dôsledok dlhodobej psychotraumatizácie.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že sa cíti byť nevinný a uviedol, že nikdy poškodenú netýral po psychickej ani fyzickej stránke, v minulosti ju nesledoval, chodili na spoločné výlety, manželstvo popísal ako harmonické s bežnými problémami.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá svedkyňa MUDr. C. M., ktorá bola detskou lekárkou maloletej W..

Svedkyňa P. K. vypočutá na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracovala vo firme obžalovaného pričom vzťahy medzi obžalovaným a poškodenou sa zhoršili v čase, keď ochorela matka obžalovaného, poškodená sa o ňu starala, musela zvládať aj pracovné záležitosti vo firme ako aj starostlivosť o maloletú W.. V septembri 2015 poškodená psychicky upadala, bola nervóznejšia a sťažovala sa, že je toho na ňu veľa a že chce odísť. Predtým bola ešte spolu s obžalovaným na dovolenke a vyzerali spokojní. Nikdy nevidela medzi nimi vážnejší konflikt, obžalovaný chodil takmer denne na služobné cesty.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý znalec z odboru psychológia a odvetvie klinická psychológia detí PhDr. W. I., ktorý vypracoval znalecký posudok číslo 21/2017 vo veci vyšetrenia poškodenej maloletej W. Z. narodenej XX. XX. XXXX, pričom u nej nezistil, že by vykazovala známky fyzického alebo psychického utrpenia či príkoria, ktoré by mohli byť spôsobené konaním jej otca K. Z..

Svedok O. Z. starší, otec obžalovaného vypovedal, že mal s poškodenou veľmi dobrý vzťah ako aj s vnučkou, poškodená sa mu nikdy nezdôverila, že by mohla v manželstve byť nespokojná, známky fyzického násilia na nej nevidel.

Svedok O. Z. mladší, brat obžalovaného poukázal na hlavnom pojednávaní na to, ako sa poškodená zodpovedne starala o ich matku v chorobe a zároveň aj o maloletú dcéru a záležitostí firmy, kde mala na starosti administratívu. Po smrti ich matky jeho vzťah s obžalovaným a poškodenou sa zhoršil, nechodieval tam často, na poškodenej videl, akoby niečo tajila, nevedela sa zasmiať, bola divná, nesťažovala sa na správanie obžalovaného a nevidel na nej žiadne modriny.

Zo záverov znaleckého posudku číslo 49/2017 odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, vypracovaného znaleckou organizáciou Centrum duševného zdravia s.r.o. Bánovce nad Bebravou vyplýva, že obžalovaný v čase spáchania skutku ani v súčasnosti netrpel a netrpí žiadnou duševnou chorobou v zmysle choromyseľnosti.

Na hlavnom pojednávaní bol na návrh obhajoby vypočutý znalec RnDr. Mgr. B. D. z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých a psychológia sexuality, ktorý vypracoval znalecký posudok číslo 20/2021 na obžalovaného K. Z. a na hlavnom pojednávaní konštatoval u neho negatívnu emočnú bilanciu, ktorá sa prechodne zhoršuje pri kontrole správania v špecifických záťažových situáciách akými je vzťah, obžalovaný nepreferuje agresívne konanie, v danom prípade sa jedná o situačné zlyhanie v kontrole a nie o bežný spôsob správania sa obžalovaného, v ostatnej časti sa znalec vyjadroval vo všeobecnej rovine.

Hlavným usvedčujúcim dôkazom proti obžalovanému je výpoveď svedkyne a poškodenej A. Z.. Táto uviedla, že vážne nezhody medzi nimi začali vznikať koncom roka 2014 po smrti matky obžalovaného a po narodeninách jej otca v novembri 2014 kam obžalovaný odmietol ísť. Od samého začiatku ich manželstva ju úplne izoloval od jej rodiny, zakazoval, aby sa s nimi stretávala. Do tohoto času vedela pri hádkach obžalovanému aj oponovať, potom jeho agresivita stúpala a ona sa s ním už bála hádať, stále jej niečo vyčítal, obviňoval ju, že je nemožná, neschopná, vulgárne sa o nej vyjadroval, robil schválnosti, kontroloval ju telefonátmi čo hľadala na počítači, kontroloval telefonickú komunikáciu, vyhrážal sa, že ich zabije a potom zabije aj seba, že jej dcéru zoberie a zmizne s ňou. Čo sa týka fyzického napadnutia to začalo výraznejšie v lete 2015 a bolo to viackrát do týždňa. Pri hádke jej pritláčal päste k tvári, sácal do nej, búchal päsťami do rúk, z čoho mala na rukách modriny. Pri pokladaní plávajúcej podlahy začal na ňu bezdôvodne vrieskať a chytal ju pod krk, začal ju pri vstupných dverách škrtiť, čo videla ich dcéra, ktorá začala veľmi plakať. Niekedy ju šticoval za vlasy, ale do hlavy ju nebil. Kamarátky v tom čase nemala, nemohla sa nikomu zdôveriť, bála sa udržiavať s nimi kontakt alebo so svojou rodinou, s ktorými sa nestretávala 10 rokov a až po narodení dcéry sa s nimi niekedy na chvíľu stretla. Jej sestra C. I. bola prvou osobou, ktorej sa zdôverila čo sa odohráva v ich domácnosti, bolo to na jeseň roku 2015, vtedy jej sestra odporučila, aby zavolala na linku pre týrané ženy a obžalovaného odišla.

Táto svedkyňa na hlavnom pojednávaní potvrdila tieto skutočnosti, ktoré sa dozvedela od poškodenej a zároveň opísala v akom zlom psychickom stave sa poškodená nachádzala. O zlom psychickom stave poškodenej pri jej odchode od obžalovaného vypovedal aj brat poškodenej A. I., ktorému sa tiež poškodená zdôverila, čo zažívala s obžalovaným.

Matka poškodenej C. I. vypovedala na hlavnom pojednávaní, že na Mikuláša v roku 2015 sa stretla s poškodenou a vnučkou, poškodená bola v zlom psychickom stave a vnučka jej s plačom opisovala ako obžalovaný škrtil „maminu“. Potvrdila, že sa poškodená nesmela s ich rodinou dlhé roky stýkať, obžalovaný ju stále sledoval, kontroloval telefonicky, izoloval ju od okolia .

Ďalším usvedčujúcim dôkazom je výpoveď svedkyne PhDr. I. X., klinickej psychologičky, ku ktorej po odchode zo spoločnej domácnosti 12. 01. 2016 prišla poškodená a navštevovala jej ambulanciu asi rok. Svedkyňa na hlavnom pojednávaní podrobne popísala ako sa poškodená triasla, bála sa, nebola schopná vypovedať súvislú vetu, zadúšala sa od plaču, prejavovali sa u nej somatické ťažkosti ako trasenie rúk, žalúdočná nervozita s celkovým úbytkom na váhe, nespavosť, vyčerpanosť a obava o seba a maloletú dcéru. Proces liečby bol u nej veľmi zdĺhavý, počas terapie svedkyňa nepostrehla u poškodenej žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že svoj stav predstierala, ani náznakom nemala podozrenie, že by klamala alebo, že by to bolo účelové zo strany poškodenej.

Zo správy z psychoterapeutického procesu zo dňa 29. 01. 2019, ktorú vypracoval Mgr. M. G. - klinický psychológ, do ambulancie, ktorého začala poškodená chodiť auguste roku 2018 tiež vyplýva, že poškodená objektívne vykazovala známky zvýšenej úzkosti, tenzie, zjavné bolo jej výrazné submisívne správanie a objektívny klinický obraz by mohol zodpovedať posttraumatickej stresovej poruche s pretrvávajúcou hypervigilanciou, pocitov z ohrozenia s celkovým úzkostným prežívaním, čo zodpovedá viktimologickému obrazu obete domáceho násilia.

V neposlednom rade je usvedčujúcim dôkazom aj znalecký posudok z odboru psychológia, ktorý vypracovala znalkyňa Mgr. P. I., ktorá bola tiež vypočutá na hlavnom pojednávaní. Zo záveru znaleckého posudku a prednesu znalkyne na hlavnom pojednávaní vyplýva, že poškodenej bolo spôsobované psychické utrpenie a to vo forme verbálnej a brachiálnej agresivity, ponižovania, osočovania a opakovaných hrozieb, že jej zoberie dieťa a psychicky ju zničí, správanie obžalovaného viedlo k rozvoju známok psycho traumy u poškodenej, naučenej bezmocnosti a celkovej psychickej exhauscie.

Po právnej stránke súd kvalifikoval konanie obžalovaného ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , pretože poškodenej spôsobil psychické utrpenie bitím, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním, ktoré ohrozuje jej psychické zdravie a obmedzuje jej bezpečnosť. Podľa názoru súdu oproti obžalobe obžalovaný nenaplnil svojím konaním kvalifikovanú skutkovú podstatu tohoto trestného činu v zmysle s poukazom na , teda závažnejším spôsobom konania po dlhší čas. Jeho konanie je potrebné ohraničiť do doby, kedy poškodená opustila ich spoločnú domácnosť a to dňa 16. 12. 2015. Odvtedy sa stretávala s obžalovaným sporadicky a to len v súvislosti so stykom obžalovaného ako otca s ich maloletou dcérou. V tomto čase sa voči poškodenej už žiadneho protiprávneho konania obžalovaný nedopúšťal.

Dlhším časom sa rozumie časový úsek, ktorého dĺžka je ovplyvnená intenzitou trestného činu, všeobecne pre všetky prípady nemožno vymedziť aký čas sa považuje za dlhší, ale musí byť preukázané udržiavanie protiprávneho stavu po dobu podstatne dlhšiu než stačí k dokonaniu tohto trestného činu.

Obžalovaný ako subjekt spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku a neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti nasvedčujúce jeho nepríčetnosti či zmenšenej príčetnosti. Z hľadiska subjektívnej stránky t. j. zavinenia konal obžalovaný vo forme priameho úmyslu. Objektom konania obžalovaného bol záujem na ochrane blízkych osôb a ochrane osôb ktoré so zreteľom na nedostatok veku alebo plnoleté osoby pre chorobu, starobu, invaliditu, mentálnu retardáciu, sú starostlivosti alebo vo výchove iných osôb. U oboch kategórií osôb ide najmä o ochranu pred domácim násilím. Naplnená bola aj objektívna stránka skutkovej podstaty predmetného trestného činu keďže obžalovaný sa úmyselne dopúšťal voči poškodenej domáceho násilia a spôsoboval jej psychické utrpenie.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, za nezistenia žiadnej priťažujúcej okolnosti a jednej poľahčujúce okolnosti v zmysle písmeno j , teda vedenie riadneho života obžalovaným a jeho bezúhonnosť, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, osobu páchateľa, spáchaný trestný čin a jeho následok dospel súd k záveru že účel trestu podľa bude v danom prípade naplnený uložením trestu odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby ktorá je v zmysle 3 až 8 rokov. Podľa a súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním počas skúšobnej doby. Podľa súd ustanovil skúšobnú dobu na dva roky. Podľa bola obžalovanému uložená povinnosť spočívajúca v príkaze nepriblížiť sa k poškodenej na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia mimo priblíženia sa v súvislosti s realizáciou rozhodnutia príslušných štátnych orgánov o styku obžalovaného s maloletým dieťaťom W. Z..

Poškodená si nárok na náhradu škody neuplatnila, preto súd o škode nerozhodoval. blízkej osobe spôsobil psychické utrpenie bitím, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním, ktoré ohrozuje jej psychické zdravie a obmedzuje jej bezpečnosť,

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie proti tomuto rozsudku nemôže podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.