Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_31P-246-2015.pdf
PDF · 198.03 KB
Case nature
Area
Subarea
31P/246/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Renátou Topolčanskou v právnej veci navrhovateľky P. F., Š. E. X. H., W. M. XXXX/XXXE, H., právne zastúpenej AK Neuschlová, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Dostojevského rad 5, Bratislava a manžela navrhovateľky Q. F., Š. E.Y. X. H., W. M. XXX/XXX, D., právne zastúpeného JUDr. Darinou Kučerovou, advokátkou so sídlom Železničná 90/12, Považská Bystrica, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu Y. F., A.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec takto
rozhodol:
I. Manželstvo účastníkov P. F., H. W. a Q. F., rodeného F., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu obce O. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X s a r o z v á d z a .
II. Maloletá Y. F. s a na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky. III. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia.
IV. Otec dieťaťa j e p o v i n n ý prispievať na výživné pre maloletú Y. sumou 200,- Eur mesačne k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
V. Návrh otca dieťaťa na úpravu styku s maloletou Y. s a z a m i e t a .
VI. Styk otca s maloletou Y. s a na čas po rozvode manželstva rodičov dieťaťa n e u p r a v u j e .
VII. Matke dieťaťa s a u k l a d á povinnosť písomne informovať otca dieťaťa vždy k poslednému dňu v každom mesiaci, o zdravotnom stave maloletej, o zmene zdravotného stavu maloletej, absolvovaných kontrolách a vyšetreniach maloletej, zmenách pobytu maloletej, ošetrujúcich lekároch maloletej, záujmovej činnosti maloletej, potrebách, úspechoch maloletej, výukových výsledkoch maloletej v škole, ale taktiež o plánovaných všetkých aktivitách v súvislosti s maloletou.
VIII. Návrh kolízneho opatrovníka na uloženie výchovných opatrení s a v y l u č u j e na samostatné konanie.
IX. Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť trovy štátu vo výške 45,85 Eur a manžel navrhovateľky j e p o v i n n ý zaplatiť trovy štátu vo výške 45,86 Eur, obaja na účet Okresného súdu Trenčín v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
X. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.12.2015 žiadala o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktoré žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti s tým, že bude maloletú aj zastupovať a spravovať jej majetok. Ďalej žiadala otca dieťaťa zaviazať povinnosťou prispievať na výživu maloletej sumou 310,- Eur mesačne a sumou 100,- Eur mesačne na tvorbu úspor. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že manželstvo uzatvorili dňa XX.XX.XXXX a pochádza z neho jedno maloleté dieťa. U oboch manželov sa jedná o prvé manželstvo, nemajú iné vyživovacie povinnosti. Účastníci manželstvo uzatvárali po 9-ročnom vzťahu, avšak proti vôli rodičov navrhovateľky. Po uzavretí manželstva bola navrhovateľka prinútená prerušiť všetky vzťahy so svojou rodinou. Nemohla ich navštevovať, ani inak kontaktovať, nakoľko manžel každý jej krok sledoval. Keď sa v roku 2012 narodila dcéra, navrhovateľka s ňou mohla byť na materskej asi 6 týždňov, potom musela opäť nastúpiť do práce, pričom spolu s manželom boli spoločníkmi v tej istej obchodnej spoločnosti. Manžel zakazoval navrhovateľke akýkoľvek styk s okolím, s jej rodinou, tiež ju vulgárne napádal a to za prítomnosti ich maloletej dcéry. V lete 2015 manžel navrhovateľku fyzicky napadol, tiež pred dcérou, s tým, že sa jej vyhrážal, že ak toto oznámi, zlikviduje ju aj jej rodinu. Diskusiu o rozvode manžel odmietal s tým, že nepije, nefajčí, stará sa o rodinu, teda manželka mu nič nedokáže a žiadny súd ich manželstvo nerozvedie. Uvedenú situáciu sa manželka snažila riešiť aj vyhľadaním pomoci v občianskom združení Aliancia žien Slovenska. Do poradenského centra tohto združenia sa jej však dostaviť nepodarilo, pretože ju manžel neustále sledoval. Navrhovateľka ďalej uviedla, že manžel voči nej vystupuje autoritatívne, podriaďuje ju fyzickému teroru, neustále ju sleduje a kontroluje, aj prostredníctvom kamier vo firemných priestoroch, poskytuje jej finančné prostriedky v ním určenej výške. Manžel dokonca vo firemných priestoroch drží dlhú guľovú zbraň, a preto sa obáva o život svoj ako aj o život svojich blízkych. Manžel sa o ich spoločnú dcéru priamo nestará, svoj podiel starostlivosti zužuje na poskytovanie financií. Jeho pokusy o osobnú starostlivosť o maloletú spôsobujú u maloletej pocity nervozity, na čo otec reaguje zvyšovaním hlasu. Uvedená situácia vyústila do skutočnosti, že dňa 16.12.2015 sa navrhovateľka spolu s maloletou odsťahovali zo spoločnej domácnosti k rodičom navrhovateľky. Navrhovateľka ďalej uviedla, že nemá záujem manželovi brániť v styku s dcérou, avšak trvá na tom, aby tento prebiehal spôsobom, ktorý nebude maloletú traumatizovať a stresovať, diskusiu o tejto otázke však manžel odmieta. Na pojednávaní konanom dňa 29.09.2016 navrhovateľka uviedla, že manželstvo bolo usporiadané asi do roku 2015, potom sa vzťahy zhoršili. Manžel na ňu robil psychické nátlaky, stále nemali niečo upratané, nemohla ísť do obchodu, bez toho, aby ju kontroloval. Dokonca ani na toaletu. Zo spoločnej domácnosti odišla, pretože ju manžel začal škrtiť, hodil ju na zem, čoho bola svedkom aj ich dcéra. Na polícii to neoznámila, pretože sa jej vyhrážal. Tiež sa s manželom hádali pre peniaze, pretože tento ju finančne mesačne vyčleňoval, pričom jej tvrdil, že financie rozhadzuje. Intímne spolu nežijú do jesene 2015. Navrhovateľka voči manželovi pociťuje strach.
2. Manžel navrhovateľky nesúhlasil s rozvodom a ani s dôvodmi uvádzanými v návrhu. Na pojednávaní konanom dňa 13.12.2016 uviedol, že všetko čo navrhovateľka uviedla, je klamstvo. Manželkina rodina ho nenávidela. S manželkou sa spoznali na zábave, kde na neho pôsobila ustráchane a zdôverila sa mu, že má ťažký život s rodinou a bratom. Manžel bol svedkom toho, že otec navrhovateľky ju ponižoval kvôli jej vzhľadu. Krátko po svadbe ho manželkina rodina napadla. Žili normálny život, chodili na dovolenky, boli stále spolu, rozumeli si. Manželka mala problém donosiť dieťa, dcéra je ich štvrtým dieťaťom, pričom toto manželke nikdy nevyčítal. Manžel poprel, že by kameru dal na dom (v ktorom bývali aj v ňom sídlila ich firma) z dôvodu, aby manželku sledoval, dal ju tam z dôvodu ochrany majetku. Poprel, že by niekedy vlastnil zbraň. Manželka po ťažkom živote, ktorý mala s rodinou, bola citovo naviazaná na dcéru a vtedy sa ich vzťah začal narušovať, nie však vážne. O dcéru sa staral a popieral, že by manželku finančne vydeľoval. Manželku stále miluje a ich manželstvo nepovažuje za rozvrátené, myslí si, že by znova mohli spolu žiť ako rodina. Manžel deklaroval, že manželku nikdy fyzicky nenapadol, tvrdenia manželky v tomto smere sú klamstvom. S manželkou od 16.12.2015 spolu nehospodária a od 11/2015 intímne spolu nežijú. Manžel navrhovateľky na pojednávaní konanom dňa 02.06.2020 uviedol, že s poukazom na odstup času súhlasí s rozvodom manželstva, naďalej však nesúhlasí s dôvodmi rozvodu.
3. Na pojednávaní konanom dňa 02.06.2020 navrhovateľka uviedla, že zo znaleckého posudku vypracovaného v trestnom konaní je zrejmé, že žiaľ strach z otca, resp. maloletej ambivalentný postoj k otcovi, ktorý je t. č. skôr odmietavý, negatívny, nie je len výsledkom odpozorovania od matky v podobe
sociálneho určenia, či výsledkom informačného prenosu zo strany matky, či jej rodiny, ale je výsledkom jej vlastnej osobnej skúsenosti zo správania sa otca, ktorého bola svedkom či už počas posledných mesiacov spolužitia rodičov alebo neskôr, keď sa matka odsťahovala a otec sa snažil kontaktovať s maloletou, pričom tento znalecký posudok bol vypracovaný v roku 2017. Navrhovateľka poukázala na to, že pokiaľ sa manžel nedokáže zamyslieť na uvedenými závermi znaleckého posudku, nezohľadňuje pocity a správanie dcéry, nereflektuje na pocity a prežívanie dcéry a ani jeho názory nereflektujú najlepší záujem dieťaťa. Manžel sa nesnaží sám nájsť riešenie, iba osočuje navrhovateľku. Dcéra si vyžaduje čas a citlivý prístup, ktorý zo strany manžela absentuje. Všetky zdravotné problémy maloletej navrhovateľka preukázala lekárskymi správami. Maloletá je v súčasnosti v starostlivosti psychologičky. Navrhovateľka poprela tvrdenia manžela, že by jeho styk s dcéru prebiehal bez problémov, maloletá už doma odmietala za ním chodiť, on sa ju snažil nasilu zobrať a na stretnutia vodil aj políciu. Dcéra sa v dôsledku stretnutí s otcom sebapoškodzovala. Z finančných prostriedkov, ktoré zobrala zo spoločnej domácnosti, v celkovej výške 122.302,78 Eur, jej zostalo 60.000,- Eur, ktoré má uložené v banke. Použila ich, pretože rok bola bez príjmu. Poukázala na to, že manželovi zostala určite minimálne taká istá suma. Navrhovateľka na pojednávaní konanom dňa 21.07.2020 uviedla, že v prípade ak sa súd rozhodne upraviť styk otca s maloletou, tento navrhuje upraviť tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s dcérou dvakrát do mesiaca v rozsahu dvoch hodín, a to v priestoroch organizácie poskytujúcej služby asistovaného styku určenej súdom zapísanej v zozname akreditovaných subjektov pre územný obvod bratislavského kraja Tenenet, Lichnerova 39, Senec za asistencie psychológa s tým, že deň a hodinu je oprávnená určiť organizácia. Navrhovateľka ďalej poukázala na to, že manželom navrhovaná výška vyživovacej povinnosti 150,- Eur nezodpovedá jeho životnej úrovni. Navrhovateľka ďalej poukázala na to, že kedy sa naposledy manžel reálne dostavil na styk s dcérou. Podľa jej vyjadrenia to bolo naposledy niekedy v 12/2018. Ďalej navrhovateľka poukázala na to, že vzťah dcéry s otcom je výsledkom aj vlastnej osobnej skúsenosti maloletej zo správania sa otca, ktorého bola svedkom, či už počas spolužitia rodičov, alebo po ich odsťahovaní, keď sa otec snažil s dcérou kontaktovať. Nestotožňuje sa teda s tvrdením, že za vnímanie a prežívanie dieťaťa, môže výlučne ona ako matka. Navrhovateľka poukázala na to, že sa snaží situáciu riešiť, pričom prioritou pre oboch rodičov by malo byť upokojenie situácie a nie vyvolávanie ďalších stresových faktorov, pričom je nepochopiteľné, prečo manžel ignoruje aj zdravotné problémy maloletej. Pokiaľ by maloletá nemala žiadne zdravotné problémy nebola by sledovaná u toľkých špecialistov. Navrhovateľka poukázala na to, že je preukázané, že nie je pasívna, aktívne vyhľadala pomoc, spolupracuje s renomovanou psychologičkou. Znalkyňa nepozná aktuálnu situáciu, nepozná obsah súdneho spisu, obsah odborných vyjadrení ani obsah znaleckého posudku ňou predloženého. A maloletú ako aj jej rodičov vyšetrovala v roku 2017. Na pojednávaní konanom dňa 04.11.2021 navrhovateľka uviedla, že zotrváva na svojom návrhu na zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti, pričom mení petit svojho návrhu v časti výživného, ktoré žiada určiť vo výške 300,- Eur. Pokiaľ ide o styk na čas po rozvode, vzhľadom na aktuálnu situáciu, ako aj s poukazom na jednoznačné stanoviská odborníkom, ktorí maloletú poznajú, má za to, že styk má byť neupravený. A to aj s poukazom na rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci výkonu rozhodnutia. Pokiaľ ide o realizáciu asistovaného styku, podľa názoru navrhovateľky sa potvrdilo, že tento absolútne nebol zo strany Úsmevu ako dar ani zo strany kolízneho opatrovníka správne uchopené. Navrhovateľka poukázala na to, že nie je tu dôvod pochybovať o výške výdavkov, ktoré uvádza v súvislosti s maloletou dcérou, pričom manžel sleduje len jediný cieľ, a to minimalizáciu svojej vyživovacej povinnosti voči maloletej. Navrhovateľka si uvedomuje rolu otca v živote dcéry, robila všetko pre to, aby to dcéra zvládla. Prvý rok robili všetko na základe rozhodnutia súdu, maloletá skončila u psychiatra, ktorého už v súčasnosti nenavštevuje. Stav dcéry sa upravil, keď sa prestal realizovať styk na základe neodkladného opatrenia. Stretnutia dcéry s otcom prebiehali spočiatku tak, že ani nechcela ísť matke z rúk, plakala. Následne jedno dve stretnutia dokázala sa s otcom zahrať. Následne pri odchode otec urobil krik pri aute a vyhrážal sa, dcéra sa vrátila, akoby sa zľakla. Záviselo to od reakcie otca. Maloletá bola vystrašená a bála sa, že ju otec zoberie. Úplne na prvom stretnutí otec na navrhovateľku zaútočil, chodili aj na výlety do ZOO či na letecké dni. Navrhovateľka k úprave styku otca s dcérou uviedla, že ona je aktívna, dobrovoľne kontaktovala Dr. P., pričom na základe jej odporúčania sa realizuje terapia vo vzťahu k maloletej v Centre Nádej, navrhovateľka na dobrovoľnej báze navštevuje Dr. M., aktívne rieši situáciu a pokiaľ má výhrady voči Úsmevu ako dar je to z dôvodu neprofesionálneho a nekorektného prístupu, ktorý bol vo vzťahu k navrhovateľke aplikovaný. Navrhovateľka sa nebráni a preto podľa nej nie je potrebné výchovné opatrenie nariaďovať, pokiaľ sa realizuje. Navrhovateľka považuje za dostatočné to, že ona sama navštevuje psychológa a maloletá navštevuje Centrum Nádej. K nariadeniu ďalšieho znaleckého dokazovania navrhovateľka uviedla, že ho považuje za nadbytočné. Vzhľadom na aktuálny zdravotný stav maloletej, by toto dokazovanie bolo pre maloletú neprimerane zaťažujúce, pričom ani znalec by
nedal odpoveď na to, ako upraviť styk. Návrh manžela na úpravu styku potvrdzuje, že tento ignoruje všetky aktuálne správy a závery odborníkov, ako aj jednoznačné stanovisko odvolacieho súdu č. k. 6CoE/6/2021-332, kde bolo jednoznačne skonštatované, že maloletá nemá byť nútená do stretávania sa. Dieťa negatívne vníma prítomnosť otca, čo v konečnom dôsledku pôsobí deštrukčne na ich vzájomný vzťah. Napriek tomuto manžel prednáša návrh na styk, ktorý absolútne nekorešponduje s najlepším záujmom maloletej vzhľadom na jej aktuálny stav a nerešpektuje ani pracovnú dobu matky. K otázke výživného navrhovateľka uviedla, že navrhovaná suma 120,- Eur nepokrýva ani náklady na stravu maloletej. Vzhľadom k prednesom manžela k tejto téme, zahmlievanie v otázkach jeho príjmu ako aj reálnej životnej úrovne, pričom sám uviedol, že sa vzdal majetkového prospechu darovaním ornej pôdy, má za to, že nepreukázal svoje príjmy tak ako to ukladá zákon a súd by mal postupovať v súlade s § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Manžel mal príjem z prenájmu vo výške 17.000,- Eur ročne, disponoval ním výlučne on. Manžel mal vo svojej dispozícii vyše 100.000,- Eur v hotovosti, ktoré vyberal hneď po odchode manželky. Ďalej z aktuálnej účtovnej závierky za rok 2020 vyplýva, že majetok spoločnosti Tempo móda plus činí 179,676,- Eur, vlastné imanie sumu 104.720,- Eur a nerozdelený zisk sumu 136.108,- Eur. Je tak dôvodné konštatovať, že sa nejedná o spoločnosť, ktorá by bola nečinná, bez majetku a akéhokoľvek príjmu a je len ťažko uveriteľné, že by manžel navrhovateľky s poukazom na jeho zdravotný stav absolvoval pracovné cesty, ako sám uviedol, aj 800 km za deň. Právom záverečnej reči navrhovateľka uviedla, že má za to, že jej návrh bol podaný dôvodne. Nie je sporná ani otázka zverenia maloletej, bolo jednoznačne preukázané, že o maloletú sa príkladne stará a zabezpečuje jej rozvoj. Taktiež nie je sporná otázka zastupovania a správy majetku. Sporná je otázka určenia výživného, navrhovateľkou požadované výživné je z hľadiska reálnych potrieb a nákladov na strane dieťaťa na nižšej hranici a otcove možnosti a schopnosti, ako aj celkové majetkové pomery, ako aj jeho životná úroveň, sú na takej úrovni, že toto výživné by otec mohol hradiť. Otcom navrhované výživné je veľmi nízke a nepokryje ani náklady na stravu maloletej. K otázke styku navrhovateľka uviedla, že nepovažuje za konštruktívne a prospešné, pokiaľ otec neustále rieši minulosť a ignoruje aktuálnu situáciu a stav na strane dieťaťa. Pokiaľ ide o výchovné opatrenie, stotožňuje sa s názorom odvolacieho súdu a súhlasí s vylúčením tejto časti na samostatné konanie.
4. Manžel navrhovateľky na pojednávaní konanom dňa 02.06.2020 vyjadril súhlas so zverením dcéry do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Žiadal však, aby bol upravený jeho styk s dcérou takým spôsobom, že maloletú mu bude voziť navrhovateľka, aby tak preukázala, že maloletú na styk s ním pripravuje. Poukázal na to, že do odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti bol jeho vzťah s dcérou dobrý. Manžel navrhovateľky sa s dcérou stretával na základe nariadeného neodkladného opatrenia, kedy navrhovateľka mala tendenciu ich stretnutia končiť skôr, pričom dieťa ešte odmietalo ísť s ňou preč od manžela, sedelo otcovi na kolenách, hralo sa s ním a podobne. Navrhovateľkou požadované výživné vo výške 310,- Eur nezodpovedá jeho príjmu ani majetkovým pomerom a nezodpovedá ani potrebám maloletej. Manžel navrhovateľky žiadal, aby ho súd zaviazal výživným vo výške 150,- Eur mesačne. Obaja manželia sú naďalej spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, o ktorú navrhovateľka neprejavuje žiaden záujem. Naďalej sú vlastníci firmy S. P.Ó. F. X..H..E.. D., kde sú obaja aj spoločníci a manžel navrhovateľky je konateľom a aj zamestnancom tejto spoločnosti. Manžel navrhovateľky poukázal na to, že navrhovateľka pri opustení spoločnej domácnosti zobrala značnú finančnú hotovosť, pričom manžel navrhovateľky doposiaľ nevie, ako s týmito financiami naložila. Navrhovateľka sa od odchodu zo spoločnej domácnosti zdržiava už na štvrtom mieste, a to bez súhlasu manžela. Manžel navrhovateľky sa snaží maloletú kontaktovať, píše jej, posiela darčeky, ktoré však navrhovateľka odmieta prevziať. Navrhovateľka, keď bývala v Trenčianskych Tepliciach, nemala ani zvonček na dverách, a tak manžel navrhovateľky nemal ako kontaktovať dcéru, pretože navrhovateľka v čase styku nevyšla von z bytu. Navrhovateľka je absolútne pasívna pokiaľ ide o realizáciu styku otca s dcérou. Z listín, ktoré navrhovateľka za posledné dva roky predložila, nie je zrejmé, že by dcéra mala nejaké zdravotné problémy. Bolo preukázané, že dieťa otca počas ich spolužitia neodmietalo, malo k nemu vzťah, a je preto nemysliteľné, aby sa tieto väzby neobnovili, čo však závisí aj od prístupu matky dieťaťa. Podiely na zisku si manžel navrhovateľky nevypláca, aktíva firmy predstavujú cca 15.000,- Eur a pasíva cca 80.000,- Eur. Má nevyplatené faktúry, podnikateľský zisk dosahuje cca 500,- až 600,- Eur. Manžel navrhovateľky poukázal na to, že zhoršenie psychického stavu maloletej predsa nemôže mať za následok správanie otca, ktorý sa s ňou už dlhší čas nestretol. Ďalej poukázal na znalecký posudok z trestného konania, kde znalec uvádza, že dieťa preberá a odpozorováva správanie sa toho rodiča, s ktorým žije v spoločnej domácnosti. Manžel navrhovateľky na pojednávaní konanom dňa 21.07.2020 poukázal na to, že 4 roky dcéru nevidel, túto vychováva výlučne navrhovateľka, ktorá ju za celé toto obdobie nebola schopná pripraviť na styk s otcom. Neprítomnosť otca na výchove a vývoji maloletej má
na ňu devastačný vplyv. Manžel navrhovateľky vyjadril zásadný nesúhlas, aby sa jeho styk s dcérou realizoval za účasti občianskeho združenia, pretože navrhovateľka svojvoľne štyrikrát presťahovala maloletú bez jeho súhlasu a preto akákoľvek asistencia tohto združenia pri styku by nebola objektívna a ani efektívna. Od roku 2015, kedy navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť, manžel navrhovateľky nemá žiadny vplyv na správanie maloletej. Manžel navrhovateľky tiež poukázal na to, že navrhovateľka si vyberá takých psychológov pre maloletú, ktorí v prvom rade musia vyhovovať navrhovateľke. Takto navrhovateľka chodila k určitej psychologičke s dcérou, keď však táto ustálila, že je vhodný čas začať sa stretávať s otcom, komunikovať a podporovať ich vzájomný vzťah, navrhovateľka vzťah s touto psychologičkou svojvoľne prerušila a opätovne si hľadala nových psychológov, ktorí budú prezentovať jej samotný postoj. Na pojednávaní konanom dňa 04.11.2021 manžel navrhovateľky uviedol, že bojuje za dieťa, ktoré bolo predtým zdravé a teraz je v žalostnom stave po psychickej stránke. Vzťah s maloletou mal vždy dobrý až nadštandardný, s čím matka nebola nikdy stotožnená. Manžel navrhovateľky vyjadril presvedčenie, že keby navrhovateľka nebola prítomná jeho stretnutí s dcérou, dcéra by bola normálna, že by sa jej vrátil vzťah k otcovi. Deklaroval, že dcéra nikdy pri ňom nezažila nič zlé, nemá prečo mať zlé spomienky, skôr naopak. Manžel navrhovateľky vyjadril nesúhlas s výškou výživného, matka zobrala masu peňazí, vďaka ktorým si žije evidentne nadštandardne. Keby ho matka oslovila, že potrebuje peniaze na dovolenku alebo na bicykel, požičal by jej na to, alebo aj prispel. Vzhľadom na svoj zdravotný stav, situáciu s kovidom aj s firmou, by súhlasil s výživným vo výške 120,- Eur mesačne s tým, že nemá problém jednorazovo prispieť na potreby dcéry, ak bude v tomto smere oslovený. Poukázal na zvláštnosť, že navrhovateľka za 5 a pol roka minula 130.000,- Eur. Manžel navrhovateľky nesúhlasil s neupravením jeho styku s dcérou. On má k dcére veľmi silné citové väzby, maloletú nevidel od 22.11.2016. Myslí si, že vzťah dcéry k nemu, napriek tomu, že táto je pod tlakom matky a jej rodiny, sa veľmi nezmenil. Nemá žiadne fotky dcéry a ani nevie ako vyzerá. O podstatných veciach týkajúcich sa maloletej sa dozvedá oneskorene alebo vôbec. Manžel navrhovateľky ďalej uviedol, že žiada vo veci nariadiť znalecké dokazovanie a to nielen vo vzťahu k maloletej ale aj k rodičom - kto a akým spôsobom sa vie zhostiť úlohy rodiča, kto akým spôsobom ovplyvňuje dieťa a kto a akým spôsobom vytvára vzťahy vo vzťahu k maloletej. Len znalecký posudok môže jednoznačne uviesť, akým spôsobom došlo k chybe a akým spôsobom sa táto môže napraviť tak, aby sledovala záujem dieťaťa. Manžel navrhovateľky preto žiadal nariadiť výchovné opatrenie a zároveň odročiť pojednávanie za účelom nariadenia znaleckého dokazovania. Manžel navrhovateľky nesúhlasil s tým, aby styk zostal neupravený, nakoľko styk sa neupravuje iba vtedy, ak sa rodičia v tejto otázke vedia dohodnúť. Manžel navrhovateľky mal za to, že navrhovateľka riadne nezdokladovala výdavky na dcéru. Ďalej poukázal na to, že nájomné v sume 17.000,- Eur nedokáže ani preukázať, nakoľko vyplatené nebolo ani nebude, pretože tá spoločnosť je v červených číslach už tri roky. Právom záverečnej reči manžel navrhovateľky uviedol, že už takmer 6 rokov manželstvo neplní svoj účel a preto sa k návrhu na rozvod pripája. Nesúhlasil so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky, ale vzhľadom na správanie matky, je maloletá v stave, že žiadať o jej zverenie do svojej výchovy prípadne striedavej starostlivosti by nebolo v jej záujme. Pokiaľ bolo vydané neodkladné opatrenie styk sa realizoval bez problémov. Tvrdenia matky, že so stykom boli problémy sa vôbec nezakladajú na pravde. Poukázal na to, že už prvý psychológ, ktorého maloletá navštívila uviedol, že vzťah maloletej k otcovi je dobrý, maloletá s ním bez problémov zotrváva sama, následne sa takto vyjadrila aj ďalšia psychologička, ktorú však práve z tohto dôvodu prestala matka navštevovať. Tiež poukázal na to, že matka svojimi ospravedlneniami z pojednávaní predlžila konanie až na 6 rokov. Pokiaľ bude maloletá zverená matke, navrhol upraviť styk každú stredu od 16.00 hod do 18.00 hod za prítomnosti matky v bydlisku dieťaťa za prítomnosti psychológa, ktorého si otec na tento styk prizve. Pokiaľ ide o výživné, bolo jednoznačne preukázané, že matka si zo spoločnej domácnosti zobrala 123.000,- Eur. Otec sa stotožnil so sumou výživného 120,- Eur určenou posledným rozhodnutím, ktoré výživné aj poukazuje. Pokiaľ štát prispieva matke v rámci prídavku a daňového bonusu sumou 100,- Eur, tak má matka na dieťa 220,- Eur. Keď otec pridá čo i len 80,- Eur, zastáva názor, že suma 300,- Eur na dieťa na prvom stupni nielen zodpovedá jeho potrebám, ale zároveň aj možnostiam a schopnostiam otca. Zároveň manžel navrhovateľky žiadal upraviť informačnú povinnosť navrhovateľky aj v tomto konaní, a to vždy k poslednému dňu v mesiaci písomne informovať otca o zdravotnom stave maloletej, o zmene zdravotného stavu, absolvovaných kontrolách a vyšetreniach, zmenách pobytu, ošetrujúcich lekároch, záujmovej činnosti, potrebách, úspechoch v škole, tiaž o všetkých plánovaných aktivitách v súvislosti s dcérou. Pokiaľ ide o výchovné opatrenie, má manžel navrhovateľky za to, že toto je potrebné a súhlasí s tým, aby bolo vylúčené na samostatné konanie.
5. Okresný súd Trenčín uznesením č. k. 30P/247/2015-200 zo dňa 09.06.2016 v spojení s opravným uznesením č. k. 30P/247/2015-204 zo dňa 24.06.2016 nariadil neodkladné opatrenie, na základe ktorého
je otec dieťaťa oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň v utorok a vo štvrtok, vždy od 16.00 hod do 19.00 hod a každý párny týždeň v sobotu od 09.00 hod do 19.00 hod prvé dva mesiace od vykonateľnosti tohto rozhodnutia za prítomnosti matky. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.07.2016 a vykonateľnosť dňa 27.06.2016 a opravné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.08.2016.
6. Kolízny opatrovník na pojednávaní konanom dňa 02.06.2020 uviedol, že je v záujme dieťaťa, aby sa obaja rodičia podieľali v rovnakej miere na jeho výchove. Otec má rovnaké práva ako matka, pre maloletú je dôležitý aj mužský vzor. Na pojednávaní konanom dňa 21.07.2020 kolízny opatrovník uviedol, že komunikoval s organizáciou Tenenet, pričom zistil, že táto organizácia nevykonáva asistovaný styk, venuje sa iba psychologickému poradenstvu. Kolízny opatrovník ďalej zisťoval možnosti asistovaného styku, pričom takto zistil, že toto vykonáva iba organizácia Úsmev ako dar, ktorá však najbližšieho pol roka neprijíma nových klientov. Kolízny opatrovník ďalej uviedol, že asistovaný styk by prípadne mohol prebiehať na RPPS ich úradu, alebo v Centre pre deti a rodiny Trenčín - Zlatovce. Na pojednávaní konanom dňa 04.11.2021 kolízny opatrovník uviedol, že po poslednom pojednávaní ho kontaktovala navrhovateľka s tým, že hrozí, že maloletá by mala byť umiestnená do krízového centra, čomu by matka chcela predísť. Uviedla, že s právnou zástupkyňou sa rozprávali o Občianskom združení TENENED. Kolízny opatrovník v tomto občianskom združení zistil, že toto nevykonáva asistovaný styk. Následne kolízny opatrovník kontaktoval Úsmev ako dar. Oslovil rodičov, ktorí súhlasili, prejavili záujem, stretnutia sa každý zúčastnil jedenkrát, kde už boli oboznámení s tým, ako prebieha asistovaný styk, s tým, že maloletej bude vytvorené pokojné a bezpečné prostredie, aby si vytvorila vzťah s odborným zamestnancom. Následne by do procesu vstúpil otec v pozícii pozorovateľa a v momente, kedy by sa vo vnímaní maloletej stal bezpečnou osobou, by vstúpil do interakcie s maloletou. Z dôvodu pandémie sa opakovane stretnutia nerealizovali. Tieto stretnutia boli na báze dobrovoľnosti do 12/2020, kedy o tom právoplatne rozhodol odvolací súd. S cieľom neničenia maloletého dieťaťa a nájdenia spoločného cieľa bola na deň 26.10.2021 zvolaná prípadová konferencia, na ktorej sa zúčastnili pracovníci ÚPSVaR, OZ Nádej, SPDDD Úsmev ako dar a Mgr. M. (psychológ matky). Na uvedenej konferencii sa snažili zhodnotiť celkovú spoluprácu a riešenie, čo by bolo najvhodnejšie vykonať za účelom zjednotenia postupu a nastavenia čo najvhodnejšej práce s rodinou. Zistili, že by bolo vhodnejšie, aby pred asistovaným stykom prebehlo výchovné opatrenie, nakoľko je potrebné pracovať s rodičmi aj s maloletou. Z uvedeného dôvodu kolízny opatrovník žiadal, aby súd nariadil výchovné opatrenie - odborné poradenstvo nad maloletou v rozsahu 30 hodín za obdobie 6 mesiacov, jednalo by sa o psychologickú podporu, ktorá bude prebiehať v Centre Nádej z dôvodu, že maloletá má vytvorený vzťah k psychologičke Dr. D.. Tiež by začali pracovať na odbúravaní negatívneho vnímania otca. Ďalej kolízny opatrovník žiadal, aby súd nariadil individuálne výchovné opatrenie rodičom každému v rozsahu 30 hodín, ktoré bude realizované v Úsmeve ako dar, u matky z dôvodu pochopenia role otca v živote dieťaťa a bezpečnej komunikácie s maloletou zamerané na zdravé psychické vnímanie a prežívanie. U otca navrhol taktiež nariadiť výchovné opatrenie tiež v rozsahu 30 hodín po dobu 6 mesiacov v Úsmeve ako dar za účelom prípravy a nácviku bezpečnej komunikácie s maloletou. Kolízny opatrovník poukázal na to, že je stále potrebné v prvom rade pracovať s rodičmi a len na základe toho bude možné uvažovať o obnove kontaktov s otcom. Najskôr za prítomnosti odborníka, s ktorým bude mať maloletá nadviazaný dôverný kontakt, aby si uvedomila, že ju v situácii kontaktu s otcom dokáže ochrániť tak, ako si predstavuje. Nariadenie ďalšieho znaleckého dokazovanie kolízny opatrovník ponechal na úvahe súdu. Právom záverečnej reči kolízny opatrovník uviedol, že stanovisko k výživnému je 250,- Eur mesačne. Pokiaľ ide o navrhovanú úpravu styku, takýto výrok by bo nevykonateľný, nakoľko je nutné vychádzať z aktuálneho stavu, že maloletá aktuálne otca odmieta, nakoľko je preukázané, že asistovaný styk sa riadne nerealizoval. Tiež neurčenie styku nie je v záujme maloletej, pokiaľ odmieta otca. Preto je v záujme maloletej, aby bolo nariadené výchovné opatrenie.
7. Okresný súd Trenčín uznesením č. k. 31P/246/2015-90 zo dňa 29.09.2016 uložil rodičom, aby spolu s maloletou sa zúčastnili odborných konzultácií na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica za účelom zistenia citových väzieb maloletej k rodičom. Zo záverečnej správy z poradensko- psychologického procesu zo dňa 08.12.2016 mal súd za preukázané, že dieťa dokáže zotrvať s matkou aj s otcom bez prítomnosti druhého. Vzťah k matke sa javí ako veľmi silný, dieťa je na ňu naviazané, vzťah k otcovi sa javí ako značne oslabený. Rodičia v rámci konzultácií vyjadrovali voči sebe navzájom vážne výhrady a pochybnosti vo vzťahu k dieťaťu, ako aj k osobnosti opačného rodiča, ktoré okrem iného majú za následok aj problémy v komunikácii a narušenie schopnosti spolupracovať v rodičovskej rovine.
8. Svedkyňa D. Š. na pojednávaní konanom dňa 13.12.2016 uviedla, že je zamestnaná v spoločnosti manželov. Ďalej uviedla, že manželstvo účastníkov bolo spočiatku dobré, ale podľa jej názoru sa začalo kaziť, keď manželovi ochorela matka, pretože navrhovateľka sa chodila o ňu starať, starala sa aj o maloletú dcéru a aj chodila do práce. Navrhovateľka sa svedkyni zverila, že chce opustiť spoločnú domácnosť ešte v lete 2016.
9. Svedok U. C. na pojednávaní konanom dňa 02.06.2020 uviedol, že účastníkov pozná osobne, pripravoval ich na manželstvo, s obidvoma má dobrý priateľský vzťah. Podľa jeho vnímania mala maloletá dobrý vzťah k obom rodičom, jej vzťah k nim bol vrúcny a láskavý, milovala obidvoch. Bolo vidno, že vyrastá v dobrom prostredí. Svedok má vedomosť o odchode matky zo spoločnej domácnosti. Po roku od tejto udalosti sa stretol s maloletou, ktorá bola u otca, a na správaní ktorej pozoroval obrovskú zmenu. Táto bola bojazlivá, ustráchaná, bola akoby zlomená. Maloletá otca neodmietala, ale nebola taká bezprostredná ako predtým, bola taká zronená. Vzťah k otcovi mala dobrý, ale akoby ustráchaný.
10. Svedok U. F. na pojednávaní konanom dňa 02.06.2020 uviedol, že je bratom manžela navrhovateľky. Svedok uviedol, že otec bol ten, kto mal dieťa rád, v živote na ňu nezakričal. Matka si u maloletej vypestovala a vynútila, že táto musela poslúchať na slovo a aj za malé prehrešky musela stáť v kúte, čakať a odprosiť matku. Maloletú naposledy videl v 11/2016, bola vysmiata. Nikdy na maloletej nepostrehol, že by ho odmietala alebo odmietala niekoho z rodiny otca.
11. Svedkyňa B. W. na pojednávaní konanom dňa 04.11.2021 uviedla, že je matkou navrhovateľky. Svedkyňa ďalej uviedla, že po svadbe sa nesmeli stretávať s vlastnou dcérou, a to na základe listu od právnej zástupkyne manžela navrhovateľky, kde bol vyslovený zákaz stretávania sa s dcérou. Svedkyňa tiež bola svedkom nevhodného správania sa manžela navrhovateľky k navrhovateľke vtedy, keď dcéra prišla v 12/2015 bývať do miesta ich bydliska, kde sa jej manžel nevhodným spôsobom vyhrážal, ukazoval päste, kričal. Maloletá mala vtedy 4 a pol roka, bála sa. Potom manžel navrhovateľky prišiel v ten istý deň s políciou, bolo tam ďalšie napadnutie verbálneho charakteru. Manžel navrhovateľky sotil svedkyňu, maloletá sa veľmi bála, schovala sa pod stolík. Navrhovateľka v domácnosti svedkyne bývala do 08/2016. Zo začiatku sa maloletá s otcom nestretávala, navrhovateľka navrhla telefonický kontakt, čo však maloletá odmietala. K otázke financií odnesených navrhovateľkou zo spoločnej domácnosti sa svedkyňa odmietla vyjadriť. Maloletá sa k osobe otca vôbec v súčasnosti nevyjadruje, keď sa spomenie osoba otca, maloletá je hneď v šoku, je roztrasená, začne úplne inak reagovať. Toto sa deje od ich posledného stretnutia v 12/2016, kedy otec zobral maloletú do domu a jeho brat napadol navrhovateľku a vyhrážal sa jej hrubým spôsobom. Navrhovateľka podala aj trestné oznámenie na brata manžela. Svedkyňa uviedla, že v súčasnosti nemá so zaťom žiadne vzťahy. Nehnevá sa na neho, ale nevie pochopiť, že existuje takýto arogantný človek, ktorý všetko obracia proti nim, uvádza samé klamstvá, bol arogantný. To čo sa dialo u nich doma, tvrdil, že sa dialo u svedkyne doma.
12. Svedok P. W. na pojednávaní konanom dňa 04.11.2021 uviedol, že je bratom navrhovateľky. Svedok ďalej uviedol, že so sestrou má veľmi dobrý vzťah. Navrhovateľka mu nesignalizovala problémy v jej manželstve, ale v určitom období bolo na nej vidieť, že začína mať strach stretávať sa so svojou rodinou. Aj keď v podstatne od ich svadby boli stretnutia navrhovateľky s jej rodinou tajné. Stretávali sa náhodne na pumpách a bolo im prízvukované, že navrhovateľke nemajú volať, že sa ozve sama. Navrhovateľka ušla od manžela zo strachu, ešte pred jej odchodom zo spoločnej domácnosti ju svedok viezol k právnikovi, pretože nemohla používať žiadne vozidlo, ktoré mali doma, pretože manžel kontroloval najazdené kilometre. Už vtedy mala navrhovateľka panický strach z toho, že by manžel zistiť, že chce odísť. Bolo na nej jasne vidieť, že sa bojí. Navrhovateľka mala strach aj počas sťahovania. Maloletá svedkovi povedala, že ide bývať k dedkovi a babke, lebo tatino robí mame takto, a ukázala, že ju chytá pod krk. Pri stretnutiach, keď niekto spomenul osobu otca, maloletá reagovala panicky so strachom, prestala komunikovať, ostala zamĺknutá. Maloletá po stretnutí s otcom absolútne nekomunikovala, bola vystrašená a niekoľko dní bol s ňou problém normálne sa rozprávať.
13. Pokiaľ ide o svedecké výpovede, svedkovia navrhnutí navrhovateľkou vypovedali, že vzťahy v rodine boli narušené, maloletá bola svedkom atakov manžela na navrhovateľku, čo spôsobilo zmeny v jej správaní a prežívaní a začala otca odmietať. Svedkovia navrhnutí manželom navrhovateľky vypovedali, že manželstvo účastníkov bolo spočiatku dobré, neskôr sa začalo kaziť, neskôr navrhovateľka odišla od manžela a nastala zmena v správaní maloletej, ktorá mala naďalej vzťah k otcovi dobrý, ale akoby ustráchaný. Brat manžela navrhovateľky ako svedok uviedol, že navrhovateľka mala prísny štýl výchovy
maloletej, pričom nepostrehol, že by maloletá odmietala otca alebo niekoho z jeho rodiny, avšak maloletú videl naposledy v 11/2016. Svedeckými výpoveďami tak boli preukázané, problémy v spolužití účastníkov ako aj to, že maloletá po odchode zo spoločnej domácnosti, zmenila svoj postoj a vzťah ku svojmu otcovi, a to z dôvodu, že bola svedkom jeho negatívnych prejavov voči navrhovateľke.
14. Zo záverov znaleckého posudku číslo 12/2017 vypracovaného v tejto veci ustanovenou znalkyňou Mgr. P. Š. mal súd za preukázané, že otec má dcéru rád a úplnú stratu kontaktu s dcérou prežíva skľučujúcou a deprimujúco. Matka dcéru ľúbi a v záujme lásky sa ju snaží chrániť pred stresom, avšak prevažne vyhýbavým spôsobom. Dieťa matku ľúbi, primárne vývinovo je matka preň zdrojom bezpečia, starostlivosti a lásky. Rozpad rodiny je pre maloletú špecifickou psychosociálnou záťažou. Otec je aktuálne vnímaný ako ohrozujúci a maloletá je vo vzťahu k nemu zneistená pre konflikty, ktorých bola svedkom a taktiež pre určitý emocionálny tlak na ňu. U otca sa premiešavajú pocity a rozum, raz je racionálny raz intuitívny, tiež sa u neho objavuje tendencia k submisivite, ktorá občas môže byť kompenzovaná prejavmi dominancie. Matka sa javí citovo stiahnutejšia, prevažujú u nej city nad rozumom, matka je výraznejšie submisívna. U oboch rodičov bola aktuálne zistená vysoká miera emocionálneho stresu a oslabenie tolerancie k stresu, dôsledkom čoho obaja prežívajú určitú psychickú tieseň a bolesť. Obaja rodičia si uvedomujú význam druhého rodiča v živote dieťaťa, napriek tomu sa v danej situácii objavujú prekážky. Matka sa snaží dieťa chrániť, pričom otec ju upodozrieva z manipulácie maloletej. Obaja rodičia sú inteligentní ľudia, s rôznym štýlom emočného reagovania, bez poruchy myslenia a vnímania, milujúci svoje dieťa. Rodiča v tom čase nedokázali spolu komunikovať a svoje partnerské zranenia z konfliktov prenášajú aj do rodičovskej role, čo im bráni v komunikácii. Za danej situácie sa javí ako dôležité ponechať primárne prostredie u matky. Obaja rodičia musia zmeniť svoje vzájomné správanie aspoň v rodičovskej rovine, aby tak dieťa mohlo opätovne obnoviť svoju vnútornú dôveru k obom rodičom.
15. Znalkyňa Mgr. P. Š. na pojednávaní konanom dňa 21.07.2020 uviedla, že aj s odstupom času, ak aj zo správ psychológov predložených matkou súdu, ide v podstate o zhodu záverov, že dieťa úzkostne reaguje na situáciu medzi rodičmi, a v podstate je to problém medzi rodičmi, v ich komunikácii, a v prvom rade treba pracovať na ich komunikácii. Je potrebné pracovať s rodičmi a na znížení úzkosti dieťaťa. Za tri roky od vypracovania znaleckého posudku sa s maloletou pracovalo, a obraz otca ako ohrozujúceho v prežívaní maloletej stále pretrváva, čo vyplýva aj zo správy kolízneho opatrovníka ako aj z konkrétneho rozhovoru s maloletou. Znalkyňa v čase vypracovania znaleckého posudku zachytila aj sekundárne dopady na dieťa ktoré boli spôsobené tým, koľko úkonov a vyšetrení musela podstúpiť. Znalkyňa hypoteticky uviedla, že u maloletej stále pretrváva úzkosť z otca a odmietavý postoj voči jeho osobe. Tiež usúdila, že zotrvanie v tomto úzkostnom stave je aj pričinením toho, ako matka pracuje s dieťaťom. Sú to možno nevedomé a nie účelné vyjadrenia z matkinej strany prednesené v rámci prípravy dcéry na stretnutie s otcom, ktoré svojím spôsobom ani neeliminujú strach. Obaja rodičia sú pod stresom, matka sa snaží nevystavovať dcéru stresovým situáciám, ale v podstate stále sa jedná o ochranné mechanizmy vyhýbania sa emočne náročným záťažovým situáciám. Preto v znaleckom posudku znalkyňa uviedla, že je potrebné pracovať na vzťahu a komunikácii rodičov, pretože keď bude u dospelých osôb dominovať vyhýbanie sa stresovým situáciám, tak nie sú možnosti, aby dieťa viedli adaptívnym a konštruktívnym spôsobom reagovania na stres. Pretože maloletá je ešte dieťa, je vo vývoji, frustračná tolerancia na stres je nízka a v podstate tiež je tu vyhýbavé správanie sa v situácií na stretnutie s otcom, ktorý je pre ňu potencionálnym zdrojom úzkosti, nie teda otec samotný, ale celková situácia a to ako ju prežíva - ohrozujúco, otec je zlý, otca sa bojí, oco jej robil zle, kričal na ňu, mame robil zle. S týmto treba pracovať a preto je vhodný navrhovaný asistovaný styk. Maloletá mala aj obdobie, kedy mala s otcom dobrý vzťah. Bola však svedkov konfliktov medzi rodičmi, čo spôsobilo zmenu v jej správaní. U maloletej sa od vypracovania znaleckého posudku až doposiaľ opakuje úzkostné a odmietavé naladenie voči otcovi. Maloletá sa v minulosti vyjadrila, že otec ju zoberie od mamy, a viac jej ju nevráti. Nie je však jasné, či išlo o reálne vyjadrenie otca alebo len spracovanie dieťaťa. Na druhej stane akýkoľvek pokus matky o pozitívne nasmerovanie dcéry k otcovi vyvoláva v maloletej hnev na matku, čiže neprinieslo by to efekt. U rodičov preto dominuje skôr vyhýbavé správanie sa k takýmto emočným a záťažovým situáciám. Rodiča to nevedia prekonať, čo posilňuje aj vyhýbavé správanie sa dieťaťa. Toto by mali vyriešiť psychológovia pri asistovanom styku, kedy by maloletú mali viesť k tomu, aby si spomenula aj na pozitívne prežívanie s otcom, a usmerňovať rodičov a ich reakcie na zvládanie stresu tak, aby adaptívne spôsoby mohli odovzdávať svojmu dieťaťu. Podľa znalkyne matkou navrhovaný rozsah asistovaného styku je primalý, ale vzhľadom na asistované stretávanie treba prihliadať na možnosti strán. Znalkyňa ďalej uviedla, že úzkostné prežívanie maloletej je v kontexte oboch rodičov, v tom ako reagujú na
prežívanie dieťaťa v situáciách, v ktorých je dieťa v súčasnosti. Od rodičovských reakcií záleží to, ako sa dieťa so situáciou vyrovná. Znalkyňa záverom výpovede poukázala na to, že na pojednávaní sa opakoval vzorec dokazovania si viny, ktorá má väčšiu vinu na správaní. Gro problému je v smere obviňovania sa, je potrebné celé obviňovanie sa zmeniť a treba pracovať na zmene správania sa, upustiť od obviňovania sa. Je ťažké odpustiť frustrácie, sklamanie, ktoré človek prežije v manželskom vzťahu, ale toto nesmie zasahovať do rodičovských rolí, a práve z týchto dôvodov bude dobré asistované stretávanie sa.
16. Zo znaleckého posudku predloženého matkou - čl. 508 vypracovaného znalkyňou z odboru psychológia, odvetvia poradenská psychológia, klinická psychológia detí a dospelých F.. P.. B. C. číslo 54/2020 zo dňa 13.07.2020 vyplýva, že matka disponuje kvalitne rozvinutými psychickými schopnosťami a predpokladmi na zabezpečenie starostlivosti o maloletú. Matka nedisponuje žiadnymi známkami duševnej poruchy ani poruchami osobnosti, pričom matka nedisponuje ani negatívnymi vlastnosťami, ktoré by jej bránili vykonávať starostlivosť o maloletú a ktoré by mohli negatívne vplývať na zdravý psychický vývin dieťaťa. Vzhľadom na kvalitne rozvinuté výkonové dispozície a osobnostné vlastnosti je matka adekvátnym feminínnym vzorom pre dcéru. Matka je schopná rozvoja vzťahu maloletej k druhému rodičovi. Matka je v plnej miere schopná samostatne vychovávať a starať sa o maloletú a zároveň akceptovať význam úlohy otca. Matka nemá tendencie skresľovať, zahmlievať, zatajovať ňou vnímané a následne reprodukované udalosti a skutočnosti, nemá sklony ku konfabulácii.
17. Zo zápisu z prípadovej konferencie zo dňa 26.10.2021 vypracovanej Mgr. P. W., psychologičkou Úsmevu ako dar vyplýva, že z tejto konferencie vyplynula potreba psychologickej terapeutickej práce s maloletou, pričom sa odporúča pokračovať v spolupráci s OZ Nádej, kde už má dieťa vytvorený vzťah dôvery. Ďalej sa potvrdila potreba psychologickej a sociálnej práce s oboma rodičmi smerom k spracovávaniu ich vzájomných krívd a tráum a tým aj k ukončeniu potreby bojovať proti sebe navzájom a zaťahovať do tohto boja spoločné dieťa. Priebeh týchto sociálno-psychologických intervencií ponúkajú realizovať v SPDDD Úsmev ako dar. Samozrejme považujú za užitočné aj osobné individuálne terapeutické sedenia rodičov v subjektoch nimi vybraných. Kým sa prežívanie oboch rodičov v zmysle boja, bez ohľadu na dieťa, nezastabilizuje a zároveň sa nepodarí odtraumatizovať vzťah otca s dieťaťom, organizácia SPDDD Úsmev ako dar bude v záujme dieťaťa primárne pracovať s rodičmi. Ak by sa šetrením preukázalo účelové umelé živenie napätia medzi otcom a dcérou zo strany matky, odporúča sa oslovenie terapeutov z OZ Nádej pracovať na vzťahu matky a dieťaťa k nastaveniu zdravého postoja: rodič - nedospelé dieťa, kde rodič prijme záujem dieťaťa za svoj.
18. Okresný súd Trenčín rozsudkom č. k. 31P/58/2018-817 zo dňa 10.06.2021 upravil rodičovské práva a povinnosti k maloletej tak, že túto zveril do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal povinnosťou prispievať na jej výživu za obdobie od 17.12.2015 do 31.08.2018 sumou 150,- Eur mesačne, za obdobie od 01.09.2018 do 31.03.2020 sumou 200,- Eur a s účinnosťou od 01.04.2020 naďalej sumou 120,- Eur s tým, že dlh na výživnom má otec vyrovnaný. Ďalej súd upravil styk otca s maloletou každý kalendárny týždeň, a to v stredu od 13.00 hod. do 14.00 hod. s tým, že styk sa bude uskutočňovať v priestoroch zariadenia Spoločnosť priateľov z detských domovov Úsmev ako dar so sídlom Ševčenkova 21 v Bratislave, vždy za asistencie psychológa. Súd zároveň vyslovil predbežnú vykonateľnosť výroku o úprave styku. Ďalej súd návrh otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti a na uloženie výchovného opatrenia zamietol. Voči uvedenému rozsudku podala odvolanie matka dieťaťa a spis sa v súčasnosti nachádza na odvolacom súde.
19. Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.08.2021 vo veci spisovej značky 3T/112/2017 vyhlásil rozsudok, ktorým manžela navrhovateľky uznal za vinného zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby, ktorého sa dopustil na navrhovateľke a odsúdil ho na trest odňatia slobody vo výmere tri roky s podmienečným odkladom a zároveň určil probačný dohľad nad jeho správaním počas skúšobnej doby. Skúšobnú dobu súd určil v trvaní dva roky. Ďalej mu súd uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze nepriblížiť sa k poškodenej navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia mimo priblíženia sa v súvislosti s realizáciou rozhodnutia príslušných štátnych orgánov o styku obžalovaného s maloletým dieťaťom. Voči uvedenému rozsudku zahlásil odvolanie prokurátor ako aj obžalovaný manžel navrhovateľky. Spis sa v súčasnosti od 27.09.2021 nachádza na odvolacom súde.
20. Pokiaľ ide o návrh manžela navrhovateľky na nariadenie ďalšieho znaleckého dokazovania v tejto veci, vzhľadom na zistený aktuálny zdravotný stav maloletej dcéry účastníkov, má súd za to,
že by táto bola týmto znaleckým dokazovaním vystavená ďalšiemu vyšetrovaniu a ďalším stresovým situáciám, ktoré by u nej obnovovali vážne skutočnosti, ktorých sama bola účastná a ktoré opakovane pri vyšetreniach odborníkov by musela opakovane prežívať. Súd mal teda za to, že by to bolo v rozpore s jej záujmom na zachovaní jej ďalšieho zdravého vývoja maloletého dieťaťa vo veku 9 rokov. Súd preto návrh na doplnenie dokazovania ďalším znaleckým posudkom nepripustil. Navyše v danej veci je podľa názoru súdu potrebné pracovať s rodinou v rámci odborného poradenstva, pričom toto nie je možné vykonať nariadením ďalšieho znaleckého vyšetrovania v tejto veci. Súd tiež má z predložených listinných dôkazov za dostatočne preukázané, že maloletá v súčasnosti má výrazný problém s osobou otca a tento problém je podľa názoru súdu čo najúčinnejšie možné odstrániť práve odborným poradenstvom a nie znaleckým dokazovaním.
21. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh navrhovateľky, rodný list maloletej, výpis z obchodného registra S. P. F., X..H..E.. D., list navrhovateľky - 2x, zápisnicu o vydaní (odňatí) veci, sobášny list, lustrácie účastníkov v Sociálnej poisťovni, úradný záznam, uznesenie čl. 27, daňové priznanie manžela navrhovateľky za rok 2014, daňové priznanie S. P. F., X..H..E.. za rok 2014, správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín o dávkach vyplácaných navrhovateľke, vyjadrenie manžela navrhovateľky s prílohami, správu o príjme navrhovateľky a manžela navrhovateľky od spoločnosti S. P.T. F., potvrdenie o poslednom spoločnom bydlisku účastníkov, vyjadrenie manžela navrhovateľky, rozhodnutie Okresného úradu Považská Bystrica o zastavení konania, lekárske správy predložené navrhovateľkou, záverečnú správu z poradensko-psychologického procesu maloletej, uznesenie čl. 120, uznesenie čl. 122, uznesenie čl. 129, znalecký posudok P.. P. Š. číslo 12/2017, lustrácie účastníkov v Registri obyvateľov, záznam o úhrade - 2x, správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok o evidencii navrhovateľky a o dávkach vyplácaných navrhovateľke, správu Y. X..H..E.. o príjme navrhovateľky, oznámenie Daňového úradu Trenčín, daňové priznanie TEMPO móda plus za rok 2016, lustráciu manžela navrhovateľky v Registri priestupkov, správu S. P. F. o príjme manžela navrhovateľky, záznam o zložení, vyúčtovanie znaleckého úkonu, žiadosť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín o vydanie uznesenia, uznesenie čl. 226, záznam o úhrade - 3x, uznesenie čl. 236, oznámenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odvolanie navrhovateľky voči uzneseniu čl. 236, prepúšťaciu správu maloletej - 3x, potvrdenie na žiadosť matky, PN navrhovateľky, záznam z psychologickej intervencie, správu z psychologického vyšetrenia maloletej, správu MŠ, záver z psychiatrického vyšetrenia maloletej, oznámenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, list Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, vyjadrenie manžela navrhovateľky k odvolaniu navrhovateľky, vyjadrenie navrhovateľky k vyjadreniu manžela navrhovateľky, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 5CoP/29/2019-297, správu Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok s prílohami, záverečnú správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok z poradenského procesu, správu Daňového úradu Trenčín o manželovi navrhovateľky, daňové priznanie S. P. F. X..H..E.. za rok 2018, doloženie dokladov navrhovateľkou s prílohami, potvrdenie S. P. o príjme manžela navrhovateľky, náklady na život, správu OR PZ v Trenčíne o pátraní pobytu dieťaťa, oznámenie právneho zástupcu navrhovateľky manželovi navrhovateľky, fotodokumentáciu manžela navrhovateľky, doklady preukazujúce náklady manžela navrhovateľky, doloženie dokladov navrhovateľkou s prílohami, správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok o maloletej, znalecký posudok číslo 54/2020 vypracovaný F.. P.. B. C., správu z kontroly maloletej u psychiatra, správu F.. U. P. z kontrolného psychologického vyšetrenia maloletej, uznesenie čl. 570, správu Sociálnej poisťovne Považská Bystrica o nemocenských dávkach manžela navrhovateľky, potvrdenie SLSP s prílohami, odpoveď Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, vyjadrenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne, oznámenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín o námietke zaujatosti, vyjadrenie navrhovateľky k výzve súdu, návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica na zmenu kolízneho opatrovníka, uznesenie čl. 616, sťažnosť voči uzneseniu čl. 616, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 5CoP/50/2020-629, vyjadrenie manžela navrhovateľky k zmene kolízneho opatrovníka, predvolanie dieťaťa na nástup do kúpeľov, list navrhovateľky - informovanie o maloletej, správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok o maloletej s prílohami, niekoľkonásobné žiadosti navrhovateľky o odročenie pojednávania s prílohami, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 6CoE/6/2021-332, výpis zo živnostenského registra manžela navrhovateľky, potvrdenie o príjme navrhovateľky, doloženie dokladov navrhovateľkou, odvolanie navrhovateľky voči rozsudku č. k. 31P/58/2018-817 s prílohami, stanovisko Základnej školy H., stanovisko zamestnávateľa navrhovateľky, emailovú komunikáciu B. W., záverečnú správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok z poradenského procesu, zápisnicu o hlavnom pojednávaní zo dňa 11.08.2021, odborné vyjadrenie OZ Nádej s prílohami a zistil nasledovný skutkový stav:
22. Účastníci uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Z tohto manželstva pochádza jedno maloleté dieťa Y. narodená XX.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci v D., preto je na konanie miestne príslušný tunajší súd. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti od 16.12.2015, kedy sa z domácnosti odsťahovala navrhovateľka spolu s dieťaťom. Intímne spolu nežijú od jesene 2015. Manželia sa spolu nestýkajú ani spoločne nehospodária. Navrhovateľka videla príčiny rozvratu manželstva v psychických a fyzických atakoch zo strany manžela voči jej osobe, a to aj v prítomnosti maloletej dcéry. Manžel navrhovateľky popieral dôvody rozvratu manželstva uvádzané navrhovateľkou, tvrdil, že navrhovateľku stále miluje a manželstvo nepovažuje za rozvrátené.
23. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je hlboko a trvale rozvrátené, na čom sa zhodli obaja účastníci. Manžel navrhovateľky s rozvodom súhlasil. Obaja účastníci konania - manželia mali rozdielne názory na rozvrat manželstva ako aj na samotné dôvody, ktoré viedli k tomuto rozvratu. Súd za použitia § 23 Zákona o rodine, aj napriek tomu, že z manželstva pochádza doposiaľ maloleté dieťa tak toto manželstvo rozviedol. V danom prípade treba mať v súčasnosti za to, že zo strany ani jedného z účastníkov nie je nádej na obnovenie poslania, ktoré manželský zväzok má plniť.
24. V danej veci mal súd na základe výsluchu účastníkov za to, že trvalé a pevné spoločenstvo založené dobrovoľným rozhodnutím muža a ženy - navzájom poznajúcich svoje charakterové vlastnosti, vzájomné návyky a predstavy o spolužití, bolo účastníkmi narušené.
25. Podľa § 23 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
26. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
27. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
28. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).
29. Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci, predovšetkým z výsluchu účastníkov konania, mal súd za preukázané, že boli splnené hmotnoprávne podmienky stanovené pre rozvod manželstva citovanými zákonnými ustanoveniami. Na kvalitu manželstva pôsobia predovšetkým sami jedinci, ktorí ho uzatvárali. V manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi nimi sú vážne narušené tak, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií, na ktoré bolo určené. Účastníci majú zjavne rozdielne povahy a tiež názory na manželský život - plnenie úloh manželstva či spoločné záujmy. Nežijú v spoločnej domácnosti, intímne spolu nežijú už dlhšiu dobu, netrávia spolu voľný čas. Manželstvo účastníkov konania je teda iba formálne pretrvávajúcim zväzkom muža a ženy bez vzájomnej citovej náklonnosti, vzájomnej komunikácie a najmä porozumenia. Vzhľadom na postoje účastníkov konania nie je ani predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Keďže ani jeden z účastníkov už nemá záujem na zotrvaní v manželskom zväzku a súd mal za preukázaný rozvrat manželstva, súd na základe týchto skutočností manželstvo účastníkov za ich súhlasu rozviedol.
30. Medzi správaním účastníkov v manželskom spolužití a rozvratom ich manželstva súd videl príčinnú súvislosť, a preto návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov, neplniace si svoje spoločenské poslanie, rozviedol. Predovšetkým manželia majú povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie, tak dôležité pre celkový vývoj a výchovu detí. Ak to nedokážu, je pre deti pochádzajúce z takéhoto zväzku vhodnejšie vyrastať v prostredí bez negatívnych javov a konfliktov, aj keď prípadne iba s jedným z rodičov.
31. Zákon o rodine číslo 36/2005 Z. z. predpokladá, že rozvádzajúci sa manželia sa sami dohodnú na úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Ak však k nej nedôjde, tento zákon zároveň ukladá (uno actu) s otázkou rozvodu zabezpečiť úpravu práv a povinností ako aj ochranu záujmov maloletých detí (a to aj s poukazom na ustanovenie § 100 CMP).
32. Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
33. Podľa § 24 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
34. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a 6 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
35. Navrhovateľka je zamestnaná v spoločnosti X., kde za obdobie od 01/2021 do 08/2021 dosiahla priemerný mesačný príjem vo výške 745,98 Eur. Ďalej poberá rodinný prídavok a je uplatňuje si daňový bonus. Navrhovateľka je naďalej majiteľkou obchodnej spoločnosti S. P. F. v podiele 50 %, navrhovateľka je spoločníčka a manžel je konateľ. Navrhovateľka uviedla, že z tejto spoločnosti nemá žiadne príjmy. S dcérou žijú v dvojizbovom nájomnom byte, kde uhrádza náklady na bývanie a služby vo výške 150,- Eur mesačne. Navrhovateľka ďalej uviedla, že nevlastní žiadne nehnuteľnosti a má úspory z vlastných peňazí, ktoré zobrala pri odchode zo spoločnej domácnosti, jedná sa o 30.000,- Eur. Navrhovateľka tiež uviedla, že okrem iných odborných ambulancií navštevuje aj psychológa, pričom na lieky vynakladá 30,- Eur mesačne a za psychológa 50,- Eur mesačne.
36. Manžel navrhovateľky je momentálne od 01/2020 práceneschopný, pričom nemocenské dávky poberal do 25.02.2021 vo výške 330,- Eur mesačne. Jeho zdravotné problémy pretrvávajú a vzhľadom na celkovú situáciu sú tieto veľmi vážne. Ide o interné a neurologické problémy a manžel navrhovateľky užíva lieky, za ktoré dopláca cca 25,- Eur mesačne. Manžel zvažuje požiadanie o invalidný dôchodok, avšak kvôli pandémii ho špecialisti na vyšetrenia spojené s podkladmi pre jeho požiadanie, objednávajú. Spoločnosť S. P. F. funguje, manžel navrhovateľky sa snaží firmu udržať, má dvoch zamestnancov s platom cca 850,- Eur brutto. Firma je dlhodobo v strate, za rok 2020 mala firma obrat cca 110.000,- Eur, v tomto roku má zatiaľ obrat 18.000,- Eur. Ide o sezónnu firmu, ktorá sa zaoberá veľkoobchodom s módnymi zimnými doplnkami od kvalitných zahraničných výrobcov. Manžel navrhovateľky má úspory vo výške cca 17.000,- Eur, pričom mu finančne vypomáha otec a brat. Žije sám v rodinnom dome, ktorý patrí do BSM. Jedná sa o veľký dom náročný na údržbu a prevádzku, má viac ako 100 rokov. Manžel užíva jedno poschodie, ďalšie dve sú neobývané, v spodnej časti sídli firma. Náklady na bývanie sú cca
280,- Eur vrátane služieb. Firma vlastní motorové vozidlo Škoda Karoq r. v. 2018. Pokiaľ ide o sumu 109.607,45 Eur, manžel navrhovateľky uviedol, že značná časť týchto prostriedkov pochádza z dedičstva po jeho matke a tieto prostriedky využil na život, svoje osobné potreby, na chod firmy a udržiavanie nehnuteľnosti. Ďalej poukázal na to, že suma nájomného 17.000,- Eur bola síce daňovo zaúčtovaná, ale tieto prostriedky mu do dnešného dňa neboli vyplatené.
37. Maloletá Y. má 9 rokov a navštevuje 4. ročník základnej školy. Matka dcére platí životné poistenie v poisťovni Kooperatíva vo výške 50,- Eur mesačne. Raz ročne chodia do kúpeľov Smokovec, kde si matka hradí ubytovanie vo výške cca 500,- Eur a na dcéru dopláca cca 50,- Eur. Za dovolenku v Taliansku uhradila cca 600,- Eur a cestovné cca 200,- Eur, pretože tam cestovali otcovým autom. Maloletá navštevuje pneumologickú, alergologickú, nefrologickú, ortopedickú a psychologickú ambulanciu. Maloletá navštevuje psychologičku Dr. P. a ešte chodí na terapie do Centra Nádej, tieto terapie sú bezplatné. U psychologičky však matka hradí 40,- Eur na hodinu. Zo správy z Centra Nádej vyplýva, že sa na maloletú nemá robiť nátlak, pretože na to zle reaguje a vie aj somatizovať, čiže vyvoláva to u nej ochorenia a zdravotné problémy. Maloletá užíva lieky od pľúcneho lekára, za ktoré za mesiac, pre zhoršený stav, kedy sa vrátila z posledného liečenia, matka uhradila cca 120,- Eur. Maloletá vždy, keď sa dostane do nejakých stretov, tak ochorie. Matka na maloletú vynakladá mesačne 50,- Eur za oblečenie a obuv, 130,- Eur za stravu, 20,- Eur za školský klub, 35,- až 40,- Eur za stravné v škole, 20,- Eur za drogériu, 60,- Eur za zdravotnú starostlivosť, 60,- Eur za cestovné náklady. Ročne dcére hradí 40,- Eur rodičovský príspevok, 40,- Eur do triedneho fondu, cca 40,- Eur za školské pomôcky a učebnice. Maloletá navštevuje folklórny krúžok, kde hradí 30,- Eur mesačne a navštevuje ZUŠ, výtvarný odbor za poplatok 140,- Eur ročne. Navrhovateľka jej ešte zakúpila korčule, hradila plavecký krúžok, bicykel, za všetko priemerne 25,- Eur mesačne. Bicykel stál skoro 500,- Eur. Ďalej má maloletá výdavky na kultúru, drobné hračky a knihy vo výške 50,- Eur mesačne. Mesačné náklady na dcéru tak navrhovateľka vyčíslila na 410,- Eur. Maloletá ďalej bola na letnom tábore za 150,- Eur.
38. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
39. Ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností sa účastníci nedohodli. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že výchovným prostredím v záujme maloletého dieťaťa, čo bolo akceptované aj zo strany samotného otca dieťaťa za danej situácie, je výchovné prostredie u matky. Súd vykonal skutočne široké dokazovanie s cieľom zistiť čo najvhodnejšie výchovné prostredie. Bolo skonštatované, že maloletá je silne citovo naviazaná na matku, ťažko spracováva celkovú situáciu v rodine. Otec súhlasil, aby dieťa bolo zverené matke. Preto súd rozhodol o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky, voči starostlivosti ktorej neboli vznesené žiadne námietky. Zároveň súd určil, že právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú mať obaja rodičia, v tejto otázke súd nezistil rozpory medzi rodičmi.
40. Pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti, súd vychádzal z ustanovení § 62 a § 75 Zákona o rodine. S prihliadnutím na vek dieťaťa, odôvodnené potreby ako aj všetky výdavky, ktoré pred súdom deklarovala a zdokladovala matka, súd vychádzal pri určení výšky výživného nielen z preukázaných a deklarovaných výdavkov, ale samozrejme prihliadal, s poukazom na Zákon o rodine, aj na schopnosti a možnosti otca ako povinnej osoby. Súd prihliadal pri určení výšky výživného aj na tú skutočnosť, že otec je naďalej práceneschopný, pričom si doposiaľ, i napriek tomu, že je dlhodobo práceneschopný, a už nepoberá nemocenské dávky, nepožiadal o invalidný dôchodok. Otec má podnikateľské aktivity, ide o firmu, ktorá už dlhšie obdobie, podľa vyjadrenia samotného otca, je neprosperujúca, ale i napriek tomu otec v podnikateľských aktivitách zotrváva, naďalej tieto podnikateľské aktivity robí a zamestnáva zamestnancov. Súd teda prihliadal aj na to, že otec je podnikateľom, naďalej podniká a prihliadol na jeho celkové majetkové pomery ako aj na tú skutočnosť, že otec sám uviedol, že daroval nehnuteľnosť, čím sa vzdal príjmu. Súd je preto toho názoru, že s prihliadnutím na to, že otec je naďalej práceneschopný, ako aj na tú skutočnosť, že nepožiadal o invalidný dôchodok, na možnosti a schopnosti otca ako aj so zohľadnením jeho tvrdenia, že v prípade, že bude maloletá niečo potrebovať, a matka mu to oznámi, že sa bude podieľať na týchto výnimočných výdavkoch, súd určil výživné sumou 200,- Eur mesačne.
41. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
42. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
43. Pokiaľ ide o úpravu styku, návrh otca dieťaťa na úpravu styku s maloletou zamietol, a o styku rozhodol tak, že tento neupravuje. Súd sa stotožňuje s názorom, že keď neupraví styk, je to väčšinou štandardná úprava v prípadoch, keď sa rodičia na styku vedia dohodnúť sami. V prípade tejto veci sú vzťahy medzi rodičmi neštandardné a práve tým, že by súd upravil styk s poukazom na listinné dôkazy, ktoré boli do spisu doložené a vykonané dokazovanie, vychádzajúc z toho, že v konaní o úprave práv a povinností (31P/58/2018) bol už upravený asistovaný styk od letných mesiacov. Avšak tento asistovaný styk sa vôbec nerealizoval, na čo súd prihliadal pri vyslovení výroku, že styk sa neupravuje a zohľadňoval samotný názor odborníkov obsiahnutý v listinných dôkazoch ako aj samotné vyjadrenia účastníkov, kedy títo prezentovali, že majú veľmi zlé vzťahy, rozvrátené vzťahy, nedokázali dcéru uchrániť od toho, aby bola separovaná tak, aby tieto rozpory a problémy nevnímala. Z uvedených dôvodov, najmä však z dôvodu, že maloletá v súčasnosti odmieta svojho otca, by tak výrok rozsudku o úprave styku ani nebol vykonateľný, čo potvrdzuje aj konanie o výkon rozhodnutia, ktoré bolo tunajším súdom vedené pod sp. zn. 26Em/4/2018. Preto súd vzhľadom k tomu, že je toho názoru, že má najskôr prebehnúť výchovné opatrenie tak ako je navrhované zo strany kolízneho opatrovníka, a až na základe toho, keď sa zlepší vzťah otec dcéra, čo sám otec uznal, že tento vzťah nie je dobrý, sledujúc najlepší záujem dieťaťa v súčasnosti, tento styk zatiaľ neupravil. Po realizácii výchovného opatrenia môže byť styk upravený samostatným súdnym rozhodnutím. Súd mal za dostatočne preukázané veľmi narušené vzťahy v rodine a momentálnym upravením styku by boli poškodené záujmy dieťaťa, keď aj z psychologickej správy vyplýva, že je potrebné pracovať najskôr na obnovení vzťahu maloletej s otcom. Momentálnym neupravením styku otca s dcéru tak súd chráni najlepší záujem maloletej. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutia vo veci výkonu rozhodnutia vedeného na základe podnetu otca dieťaťa pod spisovou značkou 26Em/4/2018, ktorý výkon rozhodnutia bol uznesením súdu č. k. 26Em/4/2018-277 zo dňa 02.02.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 6CoE/6/2021-332 zo dňa 07.07.2021 vyhlásený za neprípustný a výkon rozhodnutia bol zastavený. Dôvodom takéhoto rozhodnutia boli značne narušené vzťahy medzi rodičmi dieťaťa ako aj zistenie ospravedlniteľných dôvodov na strane maloletej, ktorá jednoznačne vyjadrila svoj názor, že s otcom sa stretávať nechce.
44. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
45. Pokiaľ ide o návrh otca na podávanie informácii o maloletom dieťati, aby súd uložil matke túto povinnosť, súd v tomto smere rozhodol bez nejakého osobného výsluchu matky v tejto časti, a to z dôvodu, že to bolo navrhované v záverečnej reči. Pričom súd je toho názoru, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú tak vážne rozvrátené, že bude potrebné, aby táto povinnosť matke bola uložená. Súd vyslovuje názor, že matka sa tomuto vzpierať nebude a bude uvedenú povinnosť realizovať za účelom zlepšenia vzťahov v záujme maloletého dieťaťa.
46. Podľa § 166 ods. 2 CSP, ak sa v žalobe uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd konania spojil, súd môže niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie.
47. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že vzťahové problémy rodičov majú závažný dopad na maloletú a už zasahujú aj do jej zdravia. Tu súd apeluje na rodičov, aby sa skutočne snažili v záujme svojho vlastného dieťaťa, toto ochrániť od týchto konfliktných situácií a aby obidvaja rodičia viedli maloleté dieťa k úcte a rešpektu vo vzťahu k druhému rodičovi. Pokiaľ ide o návrh kolízneho opatrovníka na nariadenie výchovného opatrenia, tento súd, za súhlasu oboch rodičov dieťaťa, vylúčil na samostatné konanie, nakoľko v konaní o rozvod podľa § 100 CMP výchovné opatrenie nemôže byť uložené. Uvedené korešponduje aj s názorom Krajského súdu v Trenčíne vyslovenom v tomto konaní v
rozhodnutí č. k. 5CoP/29/2019-297 zo dňa 28.08.2019. Tu súd poukazuje na to, že rodičia by v žiadnom prípade nemali viesť spor o vlastné dieťa, o budúcnosti svojho dieťaťa by mali rozhodovať v prvom rade rodičia samotní, ktorí najlepšie poznajú osobnosť svojho dieťaťa. Rodičia by si aj vo svojej ťažkej rozchodovej situácii mali udržať svoju rodičovskú zodpovednosť a spoluprácu. Dôležité je, aby aj v takejto situácii malo dieťa šancu prežiť detstvo a život, ktorý bude rozchodom jeho rodičov čo najmenej poznačený. Toto by malo byť prianím každého rodiča. Hoci sa manželský alebo partnerský vzťah končí, spolurodičovský vzťah napriek tomu pokračuje, a to či rodičia budú dobrí alebo konfliktní, priamo ovplyvní maloleté dieťa. Spoluprácu a kooperáciu rodičov v záujme svojho vlastného dieťaťa nenahradí žiadne súdne rozhodnutie.
48. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
49. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
50. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.
51. Pokiaľ ide o trovy štátu, tieto vznikli v súvislosti s nariadením znaleckého dokazovania v tejto veci. Celkové trovy v tomto konaní predstavovali sumu 491,71 Eur. Táto suma pozostávala z odmeny ustanovenej znalkyne za vypracovaný znalecký posudok a za dve jej účasti na súdnom pojednávaní. Z tejto sumy bola zo záloh účastníkov vyplatená suma 400,- Eur a teda trovy, ktoré v tomto konaní hradil štát prestavujú sumu 91,71 Eur, ktorú súd uložil uhradiť účastníkom primerane matematicky v sume 45,85 Eur a v sume 45,86 Eur. Rodičia majú možnosť sa prípadne obrátiť na súd so žiadosťou o povolenie možnosti uhradiť tieto trovy štátu vo vopred určených splátkach.
52. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
53. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
54. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 Civilného mimosporového poriadku rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje v jednom vyhotovení.
Proti výroku VIII. nie je možné podať odvolanie.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Zmeškanie lehoty na podanie odvolania nemožno odpustiť, ak bolo rozsudkom vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je.
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods.1 CMP). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (§ 371 ods. 1 CMP).
Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).
Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine).