Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_11S-24-2018.pdf
PDF · 257.99 KB
No categories available
11S/24/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu Mgr. Matúša Staríčka a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: X. T., nar. XX. XX. XXXX, K. J. XX, E., zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Gráčikom, Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: 1/ Prologis Slovak Republic Management s.r.o., Dialničná cesta 24, Senec, IČO: 36 837 539, zastúpený advokátskou kanceláriou Ružička & Partners s.r.o., Vysoká 2/B, Bratislava, IČO: 36 863 360 a ďalších pribratých účastníkov konania: 2/ Ing. B. E., E. 5, K. I., 3/ Združenie domových samospráv, Námestie SNP 13, Bratislava, P. O. Box 218, 850 00 Bratislava, 4/ Mesto Nitra, Štefánikova trieda 60, Nitra, 5/ Obec Lužianky, Rastislavova 266, Lužianky, 6/ MH INVEST, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, zastúpený JUDr. Allanom Böhmom, advokátom, Jesenského 2, Bratislava, za účasti osoby zúčastnenej na konaní: Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., Vysoká 2/B, Bratislava, IČO: 48 302 392, zastúpený advokátskou kanceláriou CMS CAMERON McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., Na Poříčí 1079/3a, Praha 1, za ktorú koná CMS CAMERON McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., organizačná zložka, Staromestská 3, Bratislava, o správnej žalobe zo dňa 24. 01. 2018 proti rozhodnutiu žalovaného č. OU- NR-OCDPK-2017/038156 zo dňa 02. 11. 2017, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Pribratým účastníkom konania a osobe zúčastnenej na konaní právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že dňa 27. 03. 2017 bola podaná žiadosť o stavebné povolenie, v ktorej bola za stavebníka označená spoločnosť Prologis Slovak Republic Management s.r.o., pričom ako druh, účel a miesto stavby je uvedené: Logistický park Nitra - Hala DC3, stavebné objekty: SO.307 Komunikácia a spevnené plochy, Priemyselný park Nitra, k. ú. B. a k. ú. P.. V žiadosti boli uvedené konkrétne parcelné čísla pozemkov v katastrálnom území B. a P., na ktorých sa mala stavba realizovať.
2. Následne správny orgán prvého stupňa (Mesto Nitra) vydal dňa 24. 04. 2017 oznámenie o začatí stavebného konania. Uvedené si osobne prevzal žalobca dňa 22. 05. 2017. Účastníci boli poučení,
že môžu podať námietky do 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia, inak sa na ne nebude prihliadať.
3. Združenie domových samospráv podalo spoločné vyjadrenie ako stanovisko k stavbe - projektu ako celku. Uviedlo, že ako účastník zisťovacieho konania podalo námietky a uvedené námietky žiada vyhodnotiť a prejedať jednotlivo. Žiadalo doplniť stanovisko Slovenskej správy ciest, či navrhované dopravné riešenie je dostatočné, žiadalo, aby okolie stavby Logistický park Nitra bolo upravené ako lokálny verejne prístupný parčík, aby súčasťou povolených stavebných objektov boli aj tzv. dažďové záhrady, ako i vyriešiť a zabezpečiť separovaný zber odpadu.
4. Pripomienky zo dňa 29. 05. 2017 podal i žalobca, ktorý sa predbežne vyjadril nesúhlasne a zároveň žiadal o poskytnutie ďalšej časovej lehoty na doplnenie a špecifikáciu dôvodov jeho námietok, pretože sa nemohol náležite oboznámiť s vecou z dôvodu, že ani na základe jeho žiadosti o poskytnutie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. zo dňa 22. 05. 2017 mu neboli požadované informácie v podobe poskytnutia fotokópie celého správneho spisu doručené, resp. nebolo o jeho žiadosti rozhodnuté. Žiadal o predĺženie lehoty na podanie pripomienok do 7 pracovných dní odo dňa doručenia fotokópie správneho spisu UHA-DUaI -5764/2017-Ing.Dá. V spise sa nachádza podanie žalobcu vo fotokópii s odtlačkom pečiatky Mesta Nitra (došlo 31. 05. 2017). Z kópie nie je zrejmý spôsob podania pripomienok.
5. Následne stavebný úrad, t. j. Mesto Nitra, na základe žiadosti podanej stavebníkom Prologis Slovak Republic Management s.r.o. vydal stavebné povolenie č. UHA-DUaI-5764/2017-009-Ing.Dá dňa 27. 07. 2017, ktorým povolil stavbu „Logistický park Nitra-Hala DC3“ v rozsahu : SO.307 Komunikácia a spevnené plochy s tým, že účelom stavby je inžinierska dopravná stavba - komunikácie, parkovisko, ide o stavbu trvalú. Bude sa realizovať v katastrálnom území B. a P. na tam uvedených pozemkom s uvedením konkrétnych čísiel parciel. Stavba sa nachádza v priemyselnej lokalite Nitra - Sever a ide o komunikáciu v rámci Logistického parku Nitra - Hala DC3. O námietkach žalobcu, ktoré vzniesol v priebehu stavebného konania stavebný úrad rozhodol tak, že sa nimi nezaoberal z dôvodu, že tieto boli doručené do podateľne Mesta Nitra dňa 31. 05. 2017, po uplynutí zákonnej lehoty, ktorá bola do 29. 05. 2017. Podľa vrátenej doručenky, bola písomnosť prvý krát doručovaná neúspešne dňa 12. 05. 2017, opakovane neúspešne 15. 05. 2017 a v ten istý deň bola uložená na pošte. S poukazom na ust. § 24 od. 2 správneho poriadku sa zásielka považovala za doručená po uplynutí troch dní od jej uloženia.
6. Proti uvedenému stavebnému povoleniu podalo odvolanie Združenie domových samospráv i žalobca.
Žalobca v podanom odvolaní poukázal na to, že správy orgán porušil jeho procesné práva a Aarhurský dohovor, Ústavu SR a iné. Najmä však porušil ustanovenia Správneho poriadku, a to § 3 ods. 1, § 14, § 23 , § 27 a § 33 a § 46 správneho poriadku. Poukázal na porušenie zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám. Dňa 23. 05. 2017 doručil správneho orgánu žiadosť o poskytnutie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. a žiadal o zaslanie fotokópie celého správneho spisu. Fotokópia spisu mu nebola doručená. Uviedol, že zásielku, ktorá obsahovala oznámenie o začatí stavebného konania s upustením od ústneho rokovania a miestneho zisťovania si osobne prevzal dňa 22. 05. 2017, teda podanie urobil v lehote, pričom správny orgán sa jeho námietkami vôbec nezaoberal.
Okrem iného uviedol, že namieta nezákonnosť zaradenia jeho pozemkov do strategického parku v katastrálnom území Y.. Zaradenie jeho pozemkov do osvedčenia zo dňa 13. 07. 2015 a 22. 07. 2015 nie je vecne správne, nakoľko podľa územného plánu Mesta Nitra tieto pozemky sú svojou povahou funkčne určené pre vybavenosť s doplnkovými bývaním s výškou zástavby do 6. nadzemného podlažia.
Ďalej namietal, že stavebnému konaniu musí predchádzať konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie - povinné hodnotenie podľa § 18 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ak takýto proces neprebehol, nie je možné, aby bolo vedené stavebné konanie.
Namietal i to, že stavebný úrad upustil od ústneho pojednávania i to, že úsek cesty I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A do dnešného dňa nebol dopravne a kapacitne riešený. Uviedol, že v zisťovacom konaní v zámere Prologis Park Nitra podával námietky a podal i správnu žalobu, o ktorej musí správny orgán mať vedomosť. Správny orgán sa s týmito námietkami nevysporiadal. Navrhol, aby odvolací orgán podanému odvolaniu vyhovel a zamietol žiadosť o vydanie stavebného povolenia, resp.
aby stavebné konanie zastavil, alternatívne, aby zrušil rozhodnutie vydané v stavebnom konaní a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
7. Žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí č. OU-NR-OCDPK-2017/038156 zo dňa 02. 11. 2017 uviedol, že preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 27. 07. 2017 spolu so spisovým materiálom a nezistil dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie, a preto podanému odvolaniu nevyhovel.
8. K požiadavke na overenie dopravnej kapacitnosti v súlade s ust. § 47 písm. b/ stavebného zákona upriamil pozornosť na to, že predmetom stavebného povolenia je povolenie stavby vnútroareálových komunikácií a spevnených plôch v rámci hlavnej stavby. Samotné posúdenie dopravnej kapacitnosti bolo vykonané v rámci povoľovacích konaní pre infraštruktúru Strategického parku Nitra a podľa názoru žalovaného je námietku žalobcu potrebné vyhodnotiť tak, že žiada o preverenie, či sú splnené všeobecné technické požiadavky na navrhovanie stavieb, ako to predpokladá § 47 písm. b/ stavebného zákona a žalovaný považoval túto podmienku za splnenú.
9. Požiadavky na lokálny parčík, dažďové záhrady, retenčnú dlažbu bola vyhodnotená tak, že podľa schváleného ÚPN a VZN Mesta Nitra sa predmetné pozemky nachádzajú v lokalite funkčne určenej pre priemyselnú výrobu Priemyselný park Nitra. Tieto námietky sú právne, ale najmä technicky irelevantné. Realizácia lokálneho parčíka, dažďových záhrad, retenčnej dlažby sú veci, ktoré by mohli byť predmetom iných konaní a pred iným správnymi orgánmi, ale nie pre špeciálny stavebný úrad na úseku dopravy a pozemných komunikácií.
10. K požiadavke na hydraulický výpočet ORL a vodných stavieb v zmysle zákona o vodovodoch a kanalizáciách žalovaný uviedol, že uvedené požiadavky musia byť povoľované špeciálnym stavebným úradom osobitným povolením a požiadavky dotknutých orgánov odborne garantujúcich ochranu verejných záujmov prvostupňový orgán stanovil v stavebnom povolení v záväzných podmienkach pre uskutočnenie stavby. K požiadavke na separáciu odpadu uviedol, že i tieto boli zapracované do záväznej časti stavebného povolenia, čím vytvoril predpoklady na plnenie povinností stavebníka, v zmysle ktorého má byť zabezpečený odvoz, alebo iným spôsobom zneškodnenie odpadu z užívania stavby.
11 K ďalším námietkam žalovaný uviedol, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie je rozhodnutím špeciálneho stavebného úradu, nie všeobecného stavebného úradu, takže ani povinnosť skúmať, či sú vydané právoplatné rozhodnutia a či voči nim nesmeruje námietka odvolateľa, nie je špeciálnemu stavebnému úradu kompetenčne daná. Prvostupňový správny orgán sa vysporiadal so všetkými námietkami a tieto jednotlivo v napadnutom rozhodnutí vyhodnotil.
12. V ďalšej časti svojho rozhodnutia žalovaný reagoval na námietky žalobcu v priebehu stavebného konania a v podanom odvolaní. Stavba sa má realizovať v priestore existujúceho strategického parku a jej umiestnenie sa na základe rozhodnutia o umiestnení stavy a o využití územia nevyžaduje. Správny orgán prvého stupňa preskúmal, či projektová dokumentácia pre vydanie stavebného povolenia spĺňa zastavovacie podmienky a je v súlade so schváleným územným plánom Mesta Nitra a v súlade s funkčným využitím územia podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie a dospel k záveru, že je v súlade. Stavebnému konaniu nepredchádzalo územné konanie, toto nebolo vedené a teda ani nemohlo dôjsť k porušeniu práv žalobcu v rámci územného konania.
13. Prvostupňový správny orgán zohľadnením požiadaviek dotknutých orgánov ako odborných garantov v príslušnej oblasti, v ktorej chránia nimi osobitnými predpismi stanovené záujmy a zapracovaním týchto požiadaviek ako záväzných podmienok pre uskutočnenie stavby do stavebného povolenia, postupoval v súlade s § 47 , § 62 ods. 1 písm. b/ a § 66 ods. 2 stavebného zákona a teda formálne a vecne správne.
14. K ďalšej námietke žalobcu žalovaný uviedol, že zo spisu a ani z odvolania nie je zrejmé, že by v predmetnom stavebnom konaní došlo k rozporu alebo bol riešený rozpor medzi dotknutými orgánmi vyplývajúci zo záväzných stanovísk, ani že by námietky účastníkov konania smerovali proti obsahu
záväzného stanoviska a z tohto dôvodu nie je daný predpoklad na postup podľa § 140b ods. 5 stavebného zákona. Z odvolania nevyplýva, že by smerovalo voči obsahu niektorého zo záväzných stanovísk dotknutých orgánov, ktoré poskytli svoje stanoviská a vyjadrenia v danom stavebnom konaní.
15. K namietanej nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa žalovaný uviedol, že po preskúmaní spisu nedospel k záveru, že pre prvostupňový orgán v rámci povoľovaného stavebného objektu neboli vytvorené skutkové predpoklady pre aplikáciu § 3 ods. 4 správneho poriadku. Napadnutému rozhodnutiu nepredchádzalo územné konanie, takže tvrdenie žalobcu, že si stavebný úrad neoveril podmienky vyplývajúc z územného rozhodnutia je možné vyhodnotiť ako nesprávne, bez dopadu na správnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa.
16. K názoru žalobcu, že nezákonnosť rozhodnutia napadnutého odvolaní je daná aj tým, že neaplikoval právny názor Najvyššieho súdu SR nie je možné v danom prípade reflektovať, nakoľko prvostupňový správny orgán nie je orgánom výkladu znenia právnych noriem a pri svojej činnosti koná v súlade so zákonom a inými právnymi predpismi. V danom prípade správny orgán prvého stupňa vyhodnotil náhradné doručenie oznámenia o začatí správneho konania zo dňa 24. 04. 2017 žalobcovi ako plnohodnotné. Vzhľadom na dikciu ust. § 59 ods. 1 správneho poriadku žalovaný preskúmal z obsahového hľadiska námietky žalobcu a dospel k záveru, že tieto neobsahujú žiadne vecné argumenty ani špecifikáciu toho, čoho sa odvolateľ v nich domáha, sú len obsahovým vyjadrením nesúhlasu so žiadosťou o vydanie stavebného povolenia a žiadosťou o poskytnutie ďalšej časovej lehoty na doplnenie a podstatnejšiu špecifikáciu dôvodov jeho námietok. Pokiaľ žalobca nevzniesol námietky v lehote určenej prvostupňovým orgánom, je zrejmé, že na ne nemôže neskôr prihliadať.
17. Žalobcom citované ustanovenia Ústavy SR a Aarhurského dohovoru smerujú ku konaniam vo fáze posudzovania vplyvov stavby na životné prostredie, výsledkami ktorých je prvostupňový správny orgán viazaný a neprináleží mu opätovne posudzovať tam riešené otázky vplyvu stavby na životné prostredie.
18. K námietka týkajúcej sa dopravného a kapacitného riešenia úseku cesty I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A, zmene parametrov cesty I/64 v úseku Nitra - Zobor Šindolka žalovaný uviedol, že uvedené komunikácie nie sú obsahom predmetného povoľovacieho konania. Zároveň dospel k záveru, že nezistil, že by povoľovanou stavebnou činnosťou malo dôjsť k zásahu do vlastníckych práv žalobcu. Skutočnosť, že žalobca podával námietky v zisťovacom konaní nemá vplyv na rozhodovaciu činnosť v stavebnom konaní, nakoľko o námietkach žalobcu bolo právoplatne rozhodnuté a prvostupňový orgán vychádza zo záverov vyplývajúcich zo zisťovacieho konania a je nim viazaný.
19. V odvolacom konaní nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tvrdeniu žalobcu, že v stavebnom konaní boli porušené jeho práva garantované Ústavou SR, alebo procesné práva vyplývajúce zo správneho poriadku alebo stavebného zákona.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
20. Podanou žalobou zo dňa 24. 01. 2018 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 02. 11. 2017 ako i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. UHA-DUaI-5764/2017-009-Ing.Dá zo dňa 27. 07. 2017 tvrdiac, že týmito rozhodnutiami bol ukrátený na svojich právach. 21. Poukazoval na to, že Mesto Nitra, ktoré v tomto administratívnom konaní ako vecne príslušný správny orgán vydal prvostupňové rozhodnutie, nie je vecne príslušný správny orgán vo veciach tohto stavebného konania, nakoľko podľa ust. § 117b stavebného zákona na uskutočnenie stavby, ktorá je významnou investíciou podľa osobitného predpisu, vykonáva vecnú príslušnosť v prvom stupni okresný úrad v sídle kraja, t. j. Okresný úrad Nitra, t. j. samotný žalovaný. Z toho dôvodu potom nemôže byť vecne príslušný na rozhodovanie o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu - stavebnému povoleniu žalovaný, ale príslušné ministerstvo. Obidve rozhodnutia sú tak postihnuté významnou právnou vadou, ktorú je nutné v rámci rozhodovania o tejto žalobe zohľadniť, a niet inej možnosti ako len ich zrušenie.
22. Namietal tiež nezákonnosť celého procesu vydávania stavebného povolenia z dôvodu nenaplnenia podmienok podľa ust. § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, čo namietal už v priebehu stavebného konania, ktorému nepredchádzalo územné konanie, pričom takýto postup nie je podľa jeho názoru zákonný. V oznámení Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 25. 11. 2015, ktoré sa týka práve usmernenia výkladu v rámci aplikácie ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona, sa uvádza, že táto právna norma sa použije v prípadoch, keď je územie dostatočne zaregulované územným plánom obce alebo zóny a v tejto súvislosti je potrebné oboznámiť sa s územným plánom Mesta Nitry.
23. Územný plán Mesta Nitra pre predmetné územie určuje funkčné využitie, ale nedefinuje priestorové regulatívy zástavby a ani dopravnú koncepciu obslúžiteľnosti priemyselného parku a z toho dôvodu ustanovuje podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, ktorá však do dnešného dňa vypracovaná nebola. Konkrétne poukázal na textovú časť územného plánu mesta Nitra, kde v poznámkovom aparáte v časti vysvetlenia pojmu „zástavba“, v odstavci „priemyselná výroba - priemyselný park“ je uvedené vysvetlenie: ... priemyselná výroba - priemyselný park (na vymedzených plochách je navrhnutá územná rezerva pre investične ucelený zámer realizácie kapacitne veľkej výrobnej prevádzky s komplexom hlavnej a doplnkovej prevádzkovej činnosti. Keďže sa takýto zámer iba predpokladá, je využitie vymedzených plôch v území limitované spracovaním samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny v etape aktuálnej reálnosti zámeru). Vo výkresovej časti vo výkrese komplexný návrh v legende pri grafickom vyznačení priemyselného parku je uvedené: „priemyselná výroba - priemyselný park (špecifické rezervovanie funkcie ako ucelená investícia v území podmienená riešením samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny)“.
24. Je teda zrejmé, že výstavba v rámci strategického parku je podmienená spracovaním územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, pričom takýto územný plán zóny do dnešného dňa nebol v rámci Mesta Nitra schválený. Objektívne je teda možné konštatovať, že nie je naplnená hypotéza právnej normy, na ktorú sa odvoláva stavebný úrad v ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona (aj pri použití vyššie uvedeného výkladu pravidiel ministerstva), a to v podobe nutnosti dodržiavania priestorového usporiadania zóny a funkčného využívania územia vyplývajúceho z územného plánu zóny.
25. Územný plán Mesta Nitra bol schválený v roku 2003 a následne boli spracované jeho zmeny a doplnky číslo 1 až 5. V územnom pláne je vymedzené územie priemyselného parku sever, avšak nie je vymedzená hranica strategického parku a v predmetných dokumentoch územného plánu vôbec nie je definované územie pre strategicky park. Z tohto pohľadu potom je nanajvýš pochybné odvolávanie sa na ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona vo vzťahu k tomu, že sa nevyžaduje územné rozhodnutie s ohľadom na to, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia vyplýva z územného plánu, keď strategický park v tomto prípade ako taký vôbec nie v územnom pláne mesta Nitra obsiahnutý.
26. Žalovaný mal, podľa názoru žalobcu, zohľadniť aj porušenie § 62 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona, keď vzhľadom na okolnosť absencie územného rozhodnutia bolo nutné, aby dokumentácia spĺňala zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny. Evidentné je aj nerešpektovanie § 47 písm. a/ stavebného zákona, a to okrem faktu, že územný plán zóny vypracovaný nebol, aj s ohľadom na nerešpektovanie príslušných ustanovení zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
27. Taktiež namietal, že podklady z ktorých stavebný úrad vychádzal, konkrétne podklady týkajúce sa dopravného napojenia stavieb (ktorých sa má stavebné konanie týkať) a hlavne vyústenie dopravy na cestu I/64 ako i dopravné napojenie sú nepreskúmateľné a z podkladov nezistiteľné. Úsek cesty I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A nebol do dnešného dňa vôbec dopravne a kapacitne riešený a vyriešený tak, aby vyhovoval plynulosti cestnej dopravy pre celý areál strategického parku ako aj samotný areál „PROLOGIS PARK NITRA“ a daný úsek cesty nebol predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie.
28. Ďalej poukázal na to, že v zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov daná zo zákona povinnosť viesť zisťovacie konania a to bez akýchkoľvek ďalších determinantov. Predmetná stavba sa realizuje v rámci tzv. „Strategického parku“, ktorú skutočnosť jednoznačne deklaruje aj žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia. Potom je tu nutné zdôrazniť, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Pojem Strategický park je širším pojmom a ide o väčšiu časť územia, ako je zámer „Prologis park Nitra“, ktorý bol predmetom zisťovacieho konania. V tomto prípade v súvislosti s navrhovanou činnosťou
„PRO LOGIS PARK NITRA“ došlo k vydaniu rozhodnutia v rámci zisťovacieho konania podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 08. 11. 2016), proti uvedenému rozhodnutiu využil všetky opravné prostriedky vrátane možnosti podania správnej žaloby proti uvedenému rozhodnutiu a uviedol, na čo poukazoval v uvedenom konaní. Zdôraznil, že odvolanie sa navrhovateľa na zámer „AUTOMOTIVE NITRA PROJECT“ v súvislosti, že je v súlade s týmto zámerom, je irelevantné, nakoľko celá investícia strategického parku mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie komplexne, a nie zámerne rozdrobená na jednotlivé budovy, prípadne závody atď, pričom ako vývoj ukazuje, aj posudzovaná navrhovaná činnosť Prologis Park Nitra sa javí, ako keby bola od začiatku plánovanou súčasťou Automotive Nitra Project.
29. V súvislosti s nezákonnosťou napádaného rozhodnutia poukázal na porušenie jeho práv ako účastníka konania, a to v rámci jeho práva na nahliadnutie do spisu vyhotovenie fotokópie správneho spisu UHA-DUaI-5764/2017-Ing.Dá, keď ešte pred vydaním rozhodnutia žiadal o zaslanie fotokópie celého spisu s poukazom na zákon č. 211/2000 Z. z., pričom správny orgán nevyhovel jeho žiadosti, keďže mal postupovať podľa § 23 správneho poriadku, ktorý je vo vzťahu k zákonu č. 211/200 Z. z. osobitným ustanovením. Takéto odôvodnenie je absolútne nelogické. Poukázal i na to, že žalovaný nezistil tak závažnú skutočnosť, ako je nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia podľa § 49 ods. 2 správneho poriadku ako i nedodržanie lehoty na oznámenie o začatí stavebného konania.
IV. Vyjadrenie žalovaného
30. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 04. 06. 2018 popísal priebeh administratívneho konania, obsah podaného odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, a opísal, akým spôsobom sa vysporiadal s námietkami žalobcu, ktoré tvorili obsah odvolania.
31. V súvislosti s námietkami žalobcu o tom, že neboli naplnené podmienky pre aplikáciu ust. § 32 odsek 2 stavebného zákona, pretože územie nie je dostatočne zaregulované územným plánom zóny uviedol, že stavba je v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou obce, v katastrálnom území ktorej sa bude stavba realizovať, pričom táto územnoplánovacia dokumentácia dostatočne reguluje dotknuté územie, na základe čoho je nepochybné, že bola daná dôvodnosť postupu podľa ust. § 32 odsek 2 stavebného zákona. a teda správny orgán, ani žalovaný, ktorý potvrdil rozhodnutie okresného úradu, žiadnym spôsobom nepochybili.
32. K námietke žalobcu, že Osvedčenie o významnej investícii nebolo vydané na uskutočnenie navrhovanej činnosti Prologis Park Nitra, poukázal na skutočnosť, že osvedčenie o významnej investícii bolo vydané na základe žiadosti spoločnosti MH Invest na celé územie strategického parku. Stavba, ktorá je predmetom tohto stavebného konania sa realizuje na podnikovom pozemku vo vlastníctve spoločnosti MH Invest, ktorá vyslovila súhlas s realizáciou stavby na tomto pozemku. Stavebné povolenie bolo vydané v prospech spoločnosti Prologis Slovak Republic Management s.r.o., pričom právo k pozemkom, na ktorých sa stavba realizuje preukázala na základe Zmluvy o budúcich zmluvách so spoločnosťou MH Invest.
33. K námietke nepríslušnosti Mesta Nitra konať a rozhodnúť v tomto stavebnom konaní uviedol, že Mesto Nitra je príslušné vykonať stavebné konanie a vydať stavebné povolenie na základe ust. § 120 stavebného zákona v spojení s ust. § 3a odsek 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon). Vzhľadom na uvedené je potom Mesto Nitra príslušným stavebným úradom na rozhodnutie v tomto stavebnom konaní.
34. V tejto súvislosti uviedol, že v zmysle ust. § 61 odsek 1 stavebného zákona, stavebný úrad vydá oznámenie o začatí stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o vydanie stavebného povolenia úplná. Lehota na vydanie oznámenia o začatí stavebného konania tak začína plynúť až od momentu kompletizácie žiadosti o vydanie stavebného povolenia, a nie od momentu podania tejto žiadosti. Vydanie stavebného povolenia spadá pod režim ust. § 49 odsek 2 správneho poriadku, podľa ktorého sa rozhodnutia vydávajú v lehote tridsiatich, resp. šesťdesiatich dní odo dňa začatia konania. Žalobca preberal v uvedenom správnom konaní písomnosti, ktoré boli doručované doporučenou zásielkou, na posledný deň. kedy písomnosť možno prebrať, čím došlo k predĺženiu času od začatia
konania do vydania rozhodnutia. V tejto súvislosti mal za to, že ak niekto spôsobil prieťahy v správnom konaní nezabezpečením svojej súčinnosti pri doručovaní písomností, potom sa tento účastník nemôže domáhať nečinnosti správneho orgánu z tohto dôvodu. V oboch prípadoch majú uvedené lehoty pre vydanie oznámenia o začatí stavebného konania, resp. stavebného povolenia len poriadkový charakter a ich prípadné nedodržanie nemá vplyv na právnu pozíciu účastníkov konania.
Žiadal žalobu žalobcu zamietnuť ako nedôvodnú.
V. Ďalší priebeh konania
35. Dňa 11. 06. 2018 bol súdu doručený návrh spoločnosti Prologis Slovak Republic Management s.r.o. zo dňa 07. 06. 2018.
36. Súd uznesením č. k. 11S/24/2018-61 zo daň 29. júna 2018 pribral do konania účastníkov administratívneho konania, a to U.. B. E., Združenie domových samospráv, Mesto Nitra, Obec Lužianky a MH Invest, s.r.o. Spoločnosť Prologis Slovak Republic Management s.r.o. nie je v uznesení uvedená, lebo ju ako účastníka konania označil žalobca v podanej žalobe.
37. K žalobe sa vyjadrilo Združenie domových samospráv, a to podaním zo daň 27. 10. 2018, v ktorom sa stotožnil s námietkami žalobcu, poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR týkajúcu sa obdobnej problematiky a žiadal žalobe v plnom rozsahu vyhovieť.
38. Mesto Nitra v podaní zo dňa 12. 11. 2018 oznámilo, že sa plne stotožňuje s vyjadrením žalovaného k žalobe a k nemu sa i pripojil v plnom rozsahu.
39. Spoločnosť Prologis Slovak Republic Management s.r.o. v podaní zo dňa 22. 11. 2018 považovala názor žalobcu o vecnej nepríslušnosti Mesta Nitra k vydaniu prvostupňového rozhodnutia za nesprávny, založený na nesprávnej interpretácii príslušných právnych noriem. Poukázala a ust. § 3a ods. 4 cestného zákona, podľa ktorého pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre miestne komunikácie a účelové komunikácie vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Vecná príslušnosť žalovaného rozhodovať o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu obce je daná ust. § 3 ods. 5 písm. c/ cestného zákona. Rozhodnutia napadnuté žalobou boli vydané vecne a miestne príslušným správnym orgánom.
40. Ďalej uviedol, že stavba je umiestnená v strategickom parku, na ktorý bolo vydané osvedčenie o významnej investícii, pre dané územie je spracovaný územný plán obce - Mesta Nitra a zo žiadneho stanoviska dotknutých orgánov nevyplýva rozpor stavebného zámeru s územným plánom na tam definovaným priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia.
41. Zvýraznil skutočnosť, že predmetom napadnutého rozhodnutia je povolenie stavby vnútro areálových komunikácií a spevnených plôch v rámci stavby Logistický park Nitra - Hala DC2. Nadradená cestná infraštruktúra, t. j. dopravné napojenie stavieb a vyústenie dopravy na cestu I/64 nebolo predmetom daného stavebného konania, Samotná stavba je súčasťou Prologis Park Nitra a ako taká bola príslušným orgánom štítnej správy posúdená vo vzťahu k určeniu povinnosti viesť konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a teda nebol daný ani predpoklad na postup stavebného úradu podľa § 140c ods. 6 stavebného zákona. Pre zámer Prologis Park Nitra bolo vydané rozhodnutie Okresného úradu Nitra dňa 08. 11. 2016 ako rozhodnutie zo zisťovacieho konania vedeného podľa zákona o EIA. Správny orgán a žalovaný nepochybili, ak rozhodnutie zo zisťovacieho konania použili ako podklad v stavebnom konaní a zo záverov ktorého vychádzali, keďže sú takýmto rozhodnutím viazané. 42. Skutočnosť, že žalobca podal žiadosť o poskytnutie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. je v danom prípade irelevantná, nakoľko žalobcom požadované informácie nespadajú do rozsahu povinne zverejňovaných informácií podľa citovaného zákona o slobode informácie. Žalobca bol riadne pučený o možnosť využitia ust. § 23 ods. 1 správneho poriadku, ale toto svoje právo nevyužil.
43. Žalobca v podaní zo dňa 25. 09. 2019, ktoré osobne doručil súdu v rovnaký deň, vzniesol námietku zaujatosti voči senátu 11S, a to konkrétne voči všetkým členkám senátu O.. K., O.. K. a O.. D., a to v konaniach sp. zn. 11S/22/2018, sp. zn. 11S/24/2018, sp. zn. 11S/2/2017 a sp. zn. 11S/124/2017.
O námietke zaujatosti rozhodol Najvyšší súd SR uznesením sp. zn., 8Ndz/1/2019 zo dňa 07. 10. 2019, ktorým najvyšší súd rozhodol, že sudkyne Krajského súdu v Nitre O.. C.U., O.. B. K. a O.. F. D. nie sú vylúčené z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn.11S/24/2018. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 8Ndz/1/2019 zo dňa 07. 10. 2019 vyplýva, že: „Záverom najvyšší súd poučuje žalobcu, že v zmysle ust. § 95 SSP, ak nevyhovie šikanóznej alebo zjavne bezdôvodnej námietke zaujatosti, môže uložiť účastníkovi konania, ktorý takúto námietku uplatnil, poriadkovú pokutu do 500,- eur. Napriek tomu, že v predmetnej veci sa jedná o zjavne bezdôvodnú námietku zaujatosti, najvyšší súd tentokrát toto svoje oprávnenie nevyužil, je však potrebné upozorniť žalobcu, najmä s ohľadom na skutočnosť, že vystupuje ako strana v 120 obsahovo obdobných konaniach pred Krajským súdom v Nitre, že v prípade, ak bude v citovaných konaniach vznášať zjavne bezdôvodné námietky zaujatosti, najvyšší súd k uloženiu pokuty podľa § 95 SSP pristúpi.
44. V podaní zo dňa 27. 05. 2020 pribratý účastník - MH Invest, s.r.o. predložil rozsudky tunajšieho súdu vo veciach, ktoré sú skutkovo obdobné veci a z uvedených rozsudkov i citoval (sp. zn. 11S/52/2017, 11S/105/2017, 11S/117/2017).
45. Spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. podaním zo dňa 29. 05. 2020, doručeným súdu dňa 02. 06. 2020 podala návrh na priznanie postavenia osoby zúčastnenej na konaní a zároveň podala vyjadrenie k žalobe. Uviedola, že v rámci Strategického parku, spoločnosť Jaguar Land Rover realizuje výstavbu nového automobilového závodu - projekt s názvom „Výstavba nového automobilového výrobného podniku v Nitre“ (označovaný aj „Automotive Nitra Project“), pre ktorý bolo v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov vydané Osvedčenie o významnej investícii č. 13489/2016-1000- 02437 zo dňa 14.01.2016. Z predmetného osvedčenia vyplýva, že Výstavba nového automobilového výrobného podniku v Nitre je súčasťou výstavby Strategického parku v Nitre, pre ktorý boli spoločnosti MH Invest vydané Osvedčenia o významnej investícii. Príprava Strategického parku - vrátane rozhodnutiami dotknutých stavebných objektov, nepochybne úzko súvisí aj s výstavbou nového automobilového závodu spoločnosti Jaguar Land Rover, nakoľko bez technického napojenia závodu na novovybudovanú infraštruktúru nebude možné nový výrobný závod riadne prevádzkovať. Na základe vyššie uvedeného je preto nepochybné, že spoločnosť Jaguar Land Rover má rovnaký vážny právny a ekonomický záujem na výsledku tohto konania, ako MH Invest a je toho názoru, že rozhodnutím súdu o správnej žalobe Žalobcu môžu byť priamo a zásadným spôsobom dotknuté práva a právom chránené záujmy spoločnosti Jaguar Land Rover v súvislosti s výstavbou nového závodu v Strategickom parku.
46. Uznesením č. k. 11S/24/2018- 465 zo dňa 01. 07. 2020 súd priznal spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. postavenie osoby zúčastnenej na tomto konaní. 47. Spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrenie zo dňa 19. 08. 2020 k podanej žalobe. Uviedla, že pri vydávaní stavebného rozhodnutia nedošlo k takým pochybeniam, ktoré by zakladali dôvody na zmenu alebo zrušenie tohto rozhodnutia súdom. Podľa jej názoru bola naplnená hypotéza ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona. Z územného plánu Obce Lužianky, ako i Mesta Nitra vyplýva funkčné usporiadanie a zo zastavovacieho plánu predloženého v konaní pre vydanie stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu vyplýva priestorové usporiadanie strategického parku. Na realizáciu strategického parku bolo vydané osvedčenia o významnej investícii podľa osobitného predpisu.
48. Aktívne legitimovaná na podanie žaloby v zmysle SSP je okrem iných i fyzická osoba za predpokladu, že bola rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, pričom tvrdenie o takomto ukrátení musí byť súčasťou správnej žaloby v rámci žalobných bodov. Žaloba podaná žalobcom v predmetnej veci takéto tvrdenie obsahuje, ale žalobca v nej žiadnym spôsobom nevymedzil práva, na ktorých mal byť týmto rozhodnutím ukrátený, resp. ktoré jeho práva mali byť porušené alebo priamo dotknuté.
49. Vo vzťahu k žalovanému dôvodu - rozpor so zákonom č. 24/2006 Z. z. uviedla, že prvostupňový orgán bol pri vydaní stavebného povolenia viazaný rozhodnutí príslušného orgánu, ktoré v danom prípade predstavuj záväzné stanovisko Okresného úradu Nitra zo dňa 17. 05. 2017, v ktorom nebol konštatovaný rozpor s platnými právnymi predpismi.
50. Správne orgány vydali svoje rozhodnutia na základe dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu, tieto i riadne zdôvodnili a zaoberali sa i námietkami, ktoré žalobca v priebehu správneho konania predložil. Dôvody uvedené v žalobe však nepoukazujú na nezákonnosť konania a vydaných rozhodnutí a neexistujú dôvody, ktoré by odôvodňovali ich zrušenie. Spoločnosť navrhla, aby súd podanú žalobu zamietol ako nedôvodnú.
51. Poukázala vo svojom vyjadrení na rozsiahlu judikatúru Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR, Najvyššieho správneho súdu ČR a Krajského súdu v Bratislave.
52. Dôvody uvedené v žalobe však nepoukazujú na nezákonnosť konania a vydaných rozhodnutí a neexistujú dôvody, ktoré by odôvodňovali ich zrušenie. Spoločnosť navrhla, aby súd podanú žalobu zamietol ako nedôvodnú.
53. Vyjadrenia podané účastníkmi konania boli doručované ďalším účastníkom a súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 11. 08. 2021, na ktorom sa vyjadril právny zástupca žalobcu, zástupkyňa žalovaného, a právny zástupca účastníka konania Prologis Slovak Republic Management s.r.o.
54. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 11. 08. 2021 uviedol, že rozhodnutie správneho orgánu považuje za nepreskúmateľné a teda arbitrárne. Ďalej uviedol, že rozširuje žalobný dôvod v zmysle § 134 ods. 2 písm. b/ SSP, keďže v tomto prípade evidentne rozhodoval nepríslušný správny orgán a to s poukazom na § 120 ods. 2 stavebného zákona, keďže zrejme nedisponoval žiadnym územným rozhodnutím a nedisponoval ani relevantným záväzným stanoviskom orgánu územného plánovania, čiže obce, ktoré sa síce nachádza v spise, avšak evidentne nie do tohto konania, a bolo vydané ešte skôr ako sa začalo toto predmetné administratívne konanie. Podmienkou je dostatočne zaregulované územie v územnom pláne zóny, ktorý doteraz nebol schválený a dokonca ani územný plán Mesta Nitra s takouto investíciou strategického parku doteraz nepočíta. Naviac § 32 ods. 2 stavebného zákona je použiteľný len pre držiteľa osvedčení o významnej investícii, čo spoločnosť Pro Logis Slovak Republic Management nie je.
55. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že špeciálny stavebný úrad - Mesto Nitra, ktorý rozhodol v prvom stupni ústne konanie nemusí zvolať, ak sú známe pomery staveniska špeciálneho stavebného úradu podľa stavebného zákona. V rozhodnutí prvého stupňa na str. 23 je uvedené, že žalobca, teda účastník konania podal pripomienky a špeciálny stavebný úrad sa nimi nezaoberal z dôvodov, že boli dané po lehote ale vyhodnotil ich aj tak v 4 bodoch. Tieto pripomienky sa týkali toho, že žalobca nesúhlasí s vydaním stavebného povolenia, čo však nie je dôvod, aby povolenie nebolo vydané. Pokiaľ ide o vecnú príslušnosť konajúcich orgánov, všetko sú účelové komunikácie, a tu je prioritný cestný zákon. Príslušnosť mesta je daná ust. § 3a ods. 4 cestného zákona ako prenesený výkon štátnej správy a príslušnosť odvolacieho orgánu je daná § 3a ods. 5 písm. c/ cestného zákona. Ďalej stavba, ktorá je predmetom tohto stavebného konania, sa realizuje na podnikovom pozemku vo vlastníctve spoločnosti MH Invest, s.r.o., ktorá vyslovila súhlas s realizáciou stavby na tomto pozemku a to listom zo dňa 15. 02. 2017, ktorý je súčasťou spisového materiálu. ProLogis nemá osvedčenie, ale v rámci strategického parku parcely boli uvedené v osvedčeniach zo dňa 13. 07. 2015 a 22. 07. 2015.
56. Právny zástupca účastníka konania Prologis Slovak Republic Management s.r.o. sa v plnom rozsahu sa stotožnil s vyjadrením a prednesom žalovaného. Nad rámec, upriamil pozornosť na rozhodnutia tunajšieho súdu vo veciach sp. zn. 11S/9/2018, sp. zn. 11S/236/2016, sp. zn. 15S/38/2016 a sp. zn. 11S/220/2017, kde už tunajším súdom bola posúdená problematika aktívnej legitimácie žalobcu, otázky potreby vedenia územného konania a rozsah tvrdení a žalobných dôvodov, ktoré je možné preskúmať v správnom súdnictve.
VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
57. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o predmetnej správnej žalobe zo dňa 24. 01. 2018, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 02. 11. 2017 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho
vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.
58. Podľa § 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, na konanie sú vecne príslušné správne orgány, ktoré určuje osobitný zákon; ak osobitný zákon neustanovuje, ktorý orgán je vecne príslušný, rozhoduje obec.
Podľa § 6 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, ak je na konanie vecne príslušný orgán, ktorý sa vnútorne člení na útvary oprávnené podľa zákona samostatne konať, správnym orgánom príslušným konať v prvom stupni je útvar, ktorý ustanovuje zákon. Ak je na konanie vecne príslušný správny orgán, ktorý sa vnútorne člení, orgánom príslušným konať v mene tohto správneho orgánu v prvom stupni je útvar určený zákonom, inak útvar určený štatútom alebo iným predpisom upravujúcim jeho vnútorné pomery (ďalej len "štatút"). Ak štatút takýto útvar neurčuje, príslušným na konanie je štatutárny orgán správneho orgánu.
Podľa § 14 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.
Podľa § 58 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Podľa § 8 ods. 1, 2, 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom od 17. 10. 2015 do 31. 12. 2018, teda i v čase stavebného konania, územnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Územnoplánovacia dokumentácia sa spracúva pre stupeň celoštátny, regionálny, pre obce a časti obce. Územnoplánovaciu dokumentáciu tvoria: a/ Koncepcia územného rozvoja Slovenska, b/ územný plán regiónu, c/ územný plán obce, d/ územný plán zóny. Územnoplánovacia dokumentácia je základným nástrojom územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie Slovenskej republiky, regiónov a obcí. Odvetvové koncepcie ústredných orgánov štátnej správy a koncepcie rozvoja obcí a iné programy týkajúce sa hospodárskeho, sociálneho alebo kultúrneho rozvoja musia byť v súlade so záväznými časťami územnoplánovacej dokumentácie ( § 13).
Podľa § 11 ods. 5, 6 vyššie citovaného zákona, územný plán obce ustanovuje najmä a/ zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce v nadväznosti na okolité územie, b/ prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie plôch, c/ zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, územného systému ekologickej stability a tvorby krajiny vrátane plôch zelene, d/ zásady a regulatívy ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, e/ hranice medzi súvisle zastavaným územím obce alebo územím určeným na zastavanie (ďalej len "zastavané územie") a ostatným územím obce, f/ zásady a regulatívy verejného dopravného a technického vybavenia a občianskeho vybavenia, g/ plochy pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny. Územný plán obce ustanovuje, pre ktoré časti obce treba obstarať a schváliť územný plán zóny.
Podľa § 12 ods. 1 vyššie citovaného zákona, územný plán zóny sa spracúva pre časť obce, ak schválený územný plán obce ustanovuje a/ obstarať územný plán zóny pre vymedzenú časť obce, b/ vymedziť pozemok alebo stavbu na verejnoprospešné účely.
Podľa § 13 ods. 1 veta prvá, ods. 2 veta prvá, ods. 3 písm. b/ vyššie citovaného zákona, územnoplánovacia dokumentácia sa člení na záväznú časť a na smernú časť. Schvaľujúci orgán určí záväznú časť a smernú časť územnoplánovacej dokumentácie. V záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie sa schvaľujú zásady a regulatívy b/ v obci priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce, hranice zastavaného územia, usporiadania verejného dopravného, občianskeho a technického vybavenia, ustanovenia plôch pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny, ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, územného systému ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny vrátane plôch zelene.
Podľa § 27 ods. 3, 6 vyššie citovaného zákona, obec schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a jej záväzné časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením. Schválená územnoplánovacia dokumentácia je v určenom rozsahu záväzným alebo smerným podkladom na vypracovanie a schvaľovanie ďalšej územnoplánovacej dokumentácie, na územné rozhodovanie a na vypracovanie dokumentácie stavieb.
Podľa § 32 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je a/ rozhodnutie o umiestnenie stavby, b/ rozhodnutie o využití územia, c/ rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme, d/ rozhodnutie o stavebnej uzávere. Územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, 1fc) ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny.
Podľa § 59 ods. 1 vyššie citovaného zákona, účastníkmi stavebného konania sú: a/ stavebník, b/ osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c/ ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, 1g) d/ stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e/ projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.
Podľa § 62 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, a/ či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia. Podľa § 139 ods. 1, vyššie citovaného zákona, pod pojmom "iné práva k pozemkom a stavbám" použitým v spojení "vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich" sa podľa povahy prípadu rozumie a/ užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, 13) b/ právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, 13a) c/ právo vyplývajúce z iných právnych predpisov, 13b) d/ užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu. 13c)
Podľa § 139a ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, regulatív priestorového usporiadania a funkčného využívania územia je záväzná smernica, ktorou sa usmerňuje umiestnenie a usporiadanie určitého
objektu alebo vykonávanie určitej činnosti v území. Je vyjadrený hodnotami vlastností prvkov krajinnej štruktúry slovne, číselne a podľa možností aj graficky. Regulatív má charakter zákazov, obmedzení alebo podporujúcich faktorov vo vzťahu k priestorovému usporiadaniu a funkčnému využívaniu územia. Regulatív tým určuje zakázanú, obmedzenú a prípustnú činnosť alebo funkciu v území. Priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia je komplexný proces vzájomného zosúlaďovania požiadaviek hospodárskych a iných činností človeka v životnom prostredí.
Podľa § 120 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, pri stavbách letísk, stavbách v územných obvodoch letísk a stavbách leteckých pozemných zariadení, stavbách dráh a na dráhe, pri stavbách pozemných komunikácií, pri vodných stavbách a stavbách podliehajúcich integrovanému povoľovaniu 10ma) a pri stavbách na povrchu, ktoré bezprostredne slúžia prevádzke banských diel a banských stavieb pod povrchom, a to ťažných vežiach, jamových budovách, strojovniach ťažných strojov a ventilátorovniach a pri stavbách skladov výbušnín vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu s výnimkou právomoci vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia orgány vykonávajúce štátnu správu na uvedených úsekoch podľa osobitných predpisov (ďalej len "špeciálne stavebné úrady"). Špeciálne stavebné úrady postupujú podľa tohto zákona, pokiaľ osobitné predpisy podľa odseku 1 neustanovujú inak; povoliť stavbu alebo jej zmenu možno len na základe záväzného stanoviska podľa § 140b vydaného miestne príslušným stavebným úradom, ktorý overuje dodržanie podmienok určených v územnom rozhodnutí. Ak sa územné rozhodnutie nevydáva, špeciálne stavebné úrady povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne príslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je určené v územnom pláne obce. Podľa § 140 vyššie citovaného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. __________________________ 1fc) § 1 ods. 3, 8, 11 a 12 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 1g) § 24 až 27 zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Podľa § 140b ods. 1 vyššie citovaného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. __________________________ 1g) § 24 až 27 zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.
59. Podľa § 1 ods. 3, 8, 11, 12 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom od 07. 07. 2015, významnou investíciou je aj stavba, ktorej výstavbu bude zabezpečovať a/ podnik, ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prevádzkovania činnosti vo významnej investícii podľa odseku 2, s ktorou technicky, technologicky alebo logisticky súvisí a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme, alebo b/ podnik so 100 % majetkovou účasťou štátu, ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prípravy územia na realizáciu strategického parku a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Osvedčením o významnej investícii je doklad držiteľa osvedčenia, že stavba je významnou investíciou. Strategickým parkom sa rozumie súhrn a/ pozemkov nachádzajúcich sa v jednom katastrálnom území alebo vo viacerých bezprostredne susediacich katastrálnych územiach, ktorých celková výmera predstavuje najmenej 250 ha, a b/ stavieb na nich sa nachádzajúcich, ktoré sú potrebné na realizáciu investícií v oblasti priemyselnej výroby, služieb,2a) činností v oblasti výskumu a vývoja. Prípravou územia sú činnosti nevyhnutné na zabezpečenie realizácie strategického parku, a to a/ usporiadanie vlastníckych vzťahov, b/ výstavba alebo pokračovanie výstavby pozemných komunikácií, c/ výstavba alebo pokračovanie výstavby dráhy alebo jej súčasti, d/ výstavba alebo pokračovanie výstavby súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení,
e/ iné obdobné prípravné činnosti.
60. Podľa § 2 ods. 1 písm. d/ zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov, ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy starostlivosti o životné prostredie d/ rozhoduje o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu okresného úradu v sídle kraja vo veciach, ktoré sú zákonom ustanovené len okresnému úradu v sídle kraja.
Podľa § 4 ods. 1 vyššie citovaného zákona, okresný úrad v sídle kraja vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov. 4)
61. Podľa § 3 ods. 1, 3 písm. o/ zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov, orgány štátnej správy pre pozemné komunikácie orgány štátnej správy pre pozemné komunikácie (ďalej len "cestný správny orgán") sú: a) ministerstvo, b) okresné úrady v sídlach krajov, c) okresné úrady. Ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy pre pozemné komunikácie o) rozhoduje o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu okresného úradu v sídle kraja vo veciach, ktoré sú zákonom ustanovené len okresnému úradu v sídle kraja.
Podľa § 3a ods. 1, 2, 4, 5 vyššie citovaného zákona, pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu 2) pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá vykonáva ministerstvo. Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu 2) pre cesty I. triedy vykonávajú okresné úrady v sídle kraja. Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu 2) pre miestne komunikácie a účelové komunikácie vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Ak ide o stavbu pozemnej komunikácie rovnakej triedy okrem diaľnice a cesty pre motorové vozidlá, ktorá sa má uskutočniť v pôsobnosti dvoch alebo viacerých špeciálnych stavebných úradov, tieto sa dohodnú, ktorý z nich uskutoční stavebné konanie a vydá stavebné povolenie. Ak sa nedohodnú, ministerstvo určí rozhodnutím špeciálny stavebný úrad, ktorý toto konanie uskutoční a vydá stavebné povolenie. Na konanie o určenie príslušnosti špeciálneho stavebného úradu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 2/ § 120 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom konaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
Podľa § 16 ods. 1, 5, 6 vyššie citovaného zákona, na začatie stavby diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie a na ich zmeny je potrebné stavebné povolenie, ktoré vydáva špeciálny stavebný úrad ( § 3a), ak ďalej nie je ustanovené inak. Súčasťou povoľovania stavby pozemnej komunikácie podľa odseku 1 sú aj jej súčasti a vyvolané úpravy podľa § 18 ods. 13. Súčasťou konania podľa odseku 1 sú všetky konania, ktoré sú podľa osobitných predpisov potrebné na povolenie stavby podľa odseku 5. Správne orgány príslušné na tieto konania majú v konaní podľa odseku 1 postavenie dotknutého orgánu a svoju pôsobnosť uplatňujú záväznými stanoviskami. 6b)
62. Podľa § 3 písm. r/, s/ zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na účely tohto zákona r/ verejnosť je jedna fyzická osoba, právnická osoba alebo viac fyzických osôb, alebo právnických osôb, ich organizácie alebo skupiny, s/ dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má záujem na takom konaní.
Podľa § 6a ods. 1, 2 písm. a/, ods. 5 vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov je verejnosť, ktorá má záujem alebo môže mať záujem o prípravu strategických dokumentov pred ich schválením. Medzi dotknutú verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov patrí
a/ fyzická osoba staršia ako 18 rokov, Zainteresovaná verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov má právo zúčastniť sa prípravy a posudzovania vplyvov strategického dokumentu, a to až do schválenia strategického dokumentu, vrátane práva podať písomné stanovisko podľa § 6 ods. 6, § 8 ods. 8, § 12 ods. 2, účasti na konzultáciách a verejnom prerokovaní strategického dokumentu. Podľa § 24 ods. 2, 3, 5 písm. c/ vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.24) Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté. Verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním a/ odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4, b/ odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30 ods. 6, c/ odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2, d/ odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9. Prílohou písomného stanoviska podľa odseku 3 písm. a), c) alebo písm. d), alebo odvolania podľa odseku 4 je c/ meno, priezvisko a adresa trvalého bydliska fyzickej osoby, ak ide o fyzickú osobu.
Podľa § 25 ods. 1 vyššie citovaného zákona, v konaní o posudzovaní navrhovanej činnosti alebo jej zmene podľa tohto zákona, vo vzťahu k dotknutej verejnosti, ktorá je účastníkom konania podľa tohto zákona nie je potrebný jej súhlas so zastavením konania.
63. Podľa § 27 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c).
Podľa § 42 ods. 1, 2 SSP, ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len "zainteresovaná verejnosť") právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia, je oprávnená a/ podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a), b/ podať žalobu proti nečinnosti podľa § 6 ods. 2 písm. e), c/ podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu, d/ zúčastniť sa na konaní o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. a); ustanovenia tohto zákona týkajúce sa osoby zúčastnenej na konaní sa primerane použijú aj na zainteresovanú verejnosť. Zainteresovaná verejnosť koná pred správnym súdom prostredníctvom určených zástupcov; tým nie je dotknuté ustanovenie § 49 ods. 1.
Podľa § 62 ods. 1 SSP, žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd.
Podľa § 177 ods. 1, 2 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.
Podľa § 178 ods. 1, 3 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
Zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.
Podľa § 181 ods. 1, 3, 4 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.
64. Žalobca v podanej žalobe v časti III.1 až III.8 vzniesol viacero námietok proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 02. 11. 2017, ako i proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 27. 07. 2017, pričom v časti III.1 žaloby ako i na pojednávaní konanom dňa 11. 08. 2021 vzniesol námietku v zmysle ust. § 134 ods. 2 písm. b/ SSP spočívajúcu v tom, že rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol oprávnený.
65. V prípade, ak by rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, jednalo by sa o takú vadu, na ktorú správny súd prihliada ex offo a v takom prípade nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (ust. § 134 ods. 2 písm. b/ SSP), pričom takéto zistenie správneho súdu by bolo dôvodom na zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. b/ SSP. Pri zistení takejto vady správny súd už z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti konania nezisťuje existenciu iných dôvodov pre zrušenie rozhodnutia. S poukazom na uvedené súd prioritne preskúmal, či žalobou napadnuté rozhodnutia vydali správne orgány, ktoré boli na to vecne príslušné.
66. Vecná príslušnosť správneho orgánu je upravená v ust. § 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a určuje, ktorý typ (kategória) správneho orgánu koná a rozhoduje vo veci v prvom stupni. Správny poriadok nemá konkrétne ustanovenie o určení vecnej príslušnosti, ale odkazuje iba na osobitné zákony upravujúce jednotlivé úseky štátnej správy. Týmto zákonom v predmetnej veci (jedná sa o stavebné povolenie k cestnej stavbe) je zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), v znení neskorších predpisov, ktorý určuje pôsobnosť štátnej cestnej správy tak, že pre stavby miestnych a účelových pozemných komunikácií určuje pôsobnosť príslušných obcí, a to v ust. § 3a ods. 4 cestného zákona. Mesto Nitra vo svojom rozhodnutí - stavebnom povolení uvádza, že rozhoduje ako špeciálny stavebný úrad podľa § 120 stavebného zákona a podľa § 3a ods. 4 cestného zákona. Špeciálny stavebný úrad je orgán štátnej správy povoľujúci špeciálne stavby, ako sú napr. i cestné stavby. Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu je určená osobitnými právnymi predpismi, medzi ktoré patrí i cestný zákon. Pri cestných stavbách vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu orgány vykonávajúce štátnu správu podľa osobitných predpisov, t. j. „špeciálne stavebné úrady“.
67. O odvolaní žalobcu (a Združenia domových samospráv) rozhodol žalovaný - Okresný úrad Nitra, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, a to v súlade s ust. § 3 ods. 5 písm. c/ cestného zákona, a v zmysle ust. § 2 ods. 3 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
68. Z administratívneho spisu súd zistil, že v stavebnom povolení, ktoré vydalo Mesto Nitra ako vecne príslušný správny orgán v rozhodnutí Mesta Nitra č. UHA-DUaI-5764/2017-009-Ing.Dá zo dňa 27. 07. 2017, je stavba („Logistický park Nitra - Hala DC3 v rozsahu stavebných objektov : SO 307 Komunikácia a spevnené plochy) na pozemkoch a parcelných číslach tam uvedených v k. ú. B. a k. ú. P.pecifikovaná ako vnútroareálová komunikácia a spevnené plochy v rámci hlavnej stavby. Pretože ide o špeciálne stavby v zmysle § 120 stavebného zákona (stavba pozemných komunikácií), vykonávajú štátnu správu na uvedených úsekoch podľa osobitných predpisov špeciálne stavebné úrady. V súlade s ust. § 3a ods. 4, 5 cestného zákona, preto rozhodoval o stavebnom povolení Mesto Nitra, ktoré vykonáva pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre miestne komunikácie a účelové komunikácie ako prenesený výkon štátnej správy. Súčasťou spisu je i určenie stavebného úradu, ktorým Okresný úrad Nitra odbor výstavby a bytovej politiky dňa 06. 02. 2017 určil Mesto Nitra za príslušný stavebný úrad, ktorý vykoná konanie podľa stavebného zákona a vydá rozhodnutia pre stavbu Logistický park Nitra - Hala DC3, v rozsahu stavebných objektov spadajúcich do povoľovacieho procesu v kompetencii všeobecného stavebného úradu. Obec Lužianky bude v konaniach podľa stavebného zákona dotknutým orgánom, pretože časť stavby bude umiestnená v jej katastrálnom území.
69. Z vyššie uvedeného podľa názoru správneho súdu vyplýva, že správne orgány v predmetnej veci rozhodli v rámci svojej právomoci a pôsobnosti a námietku žalobcu správny súd posúdil ako nedôvodnú
70. S poukazom na žalobcom formulované dôvody žaloby a obsah predloženého administratívneho spisu, potom správny súd skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby. I keď žalobca v podanej žalobe tvrdil, že z dôvodu zrejmej nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako i rozhodnutia žalovaného bol ukrátený na svojich právach, žiadnym spôsobom nevymedzil práva, na ktorých mal byť týmto rozhodnutím ukrátený, resp. ktoré jeho práva mali byť žalobou napadnutým rozhodnutím porušené alebo priamo dotknuté.
71. Následne správny súd posudzoval ďalšie námietky žalobcu, ktoré sú obsahom podanej žaloby v jej časti III.1 až III.8, pričom rozsahom a dôvodmi podanej žaloby bol viazaný v zmysle ust. 134 ods. 1 SSP, nakoľko v predmetnej veci sa nejednalo o žiadnu zo situácií uvedených v ust. § 134 ods. 2 SSP. Podľa názoru správneho súdu však ani jedna z námietok žalobcu nesmerovala priamo proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 02. 11. 2017, resp. ani jedna z týchto námietok sa priamo tohto rozhodnutia - stavebného povolenia netýkala.
72. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol účastníkom konania v predmetnej veci podľa ust. § 59 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona, t. j. ako osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§ 24 až 27 tohto zákona), teda ako dotknutá verejnosť, nakoľko v konaní podľa tretej časti vyššie citovaného zákona (posudzovanie navrhovaných činností) uplatnil postup podľa ust. § 24 ods. 3, resp. 4 tohto zákona a podal odôvodnené písomné stanovisko k zámeru navrhovanej činnosti „PROLOGIS PARK NITRA“, ktorý predložil navrhovateľ, t. j. Prologis Slovak Republic Management s.r.o., čo nebolo medzi účastníkmi konania sporné a čo vyplýva i z právoplatného rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. 2016/029660-040-F21 zo dňa 08. 11. 2016, ktoré sa nachádza v administratívnom spise (ktoré podľa vyznačenia nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 02. 2017) a proti ktorému podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací orgán, t. j. Okresný úrad Nitra odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie, rozhodnutím č. OU-NR-OOP4-2017/005739-4 zo dňa 10. 02. 2017 tak, že zmenil rozhodnutie zo dňa 08. 11. 2016 v rozsahu, ako je to uvedené vo výrokovej časti jeho rozhodnutia s tým, že ostatné časti napadnutého rozhodnutia zostávajú nezmenené.
73. Po posúdení obsahu podanej žaloby a žalobných námietok uvedených v jej III. časti je súd toho názoru, že žalobca podáva žalobu ako zainteresovaná verejnosť podľa ust. § 178 ods. 3 SSP, čo možno vyvodiť i z jeho námietky (časť III.5 v žalobe) spočívajúcej v tom, že predmetná stavba sa realizuje v rámci tzv. strategického parku, ktorý z hľadiska vplyvov na životné prostredie nebol posudzovaný, pričom žalobca v zisťovacom konaní využil všetky opravné prostriedky a proti rozhodnutiu zo dňa 10. 02. 2017 podal na tunajšom súde i žalobu, o ktorej sa viedlo konanie pod sp. zn. 11S/69/2017 (správny súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 23. 06. 2021 tak, že žalobu zamietol). Žalobná legitimácia zainteresovanej verejnosti sa týka verejného záujmu v oblasti životného prostredia a bola legislatívne upravená vo veciach na základe požiadavky vyplývajúcej z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci prejudiciálnej otázky C- 240/09.
74. Žalobca v podanej žalobe (III.2) namietal nezákonnosť procesu vydávania stavebného povolenia s ohľadom na nenaplnenie podmienok podľa ust. § 32 od 2 stavebného zákona (teda na vydanie stavebného povolenia bez toho, aby stavebnému konaniu predchádzalo územné konanie a vydanie rozhodnutia v územnom konaní) tvrdiac, že územný plán Mesta Nitra pre predmetné územie určuje funkčné využitie, ale podľa jeho názoru nedefinuje priestorové regulatívy zástavby a teda stanovuje podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, ktorá nebola vypracovaná.
75. K tejto námietke je potrebné uviesť, že súd sa s ňou už podrobne vysporiadal vo svojich predchádzajúcich rozsudkoch (napr. č. k. 11S/236/2016-483 zo dňa 12. 09. 2018, č. k. 11S/105/2017-267 zo dňa 18. 09. 2019, č. k. 11S/5/2017-594 zo dňa 15. 01. 2020) vo veciach správnych žalôb žalobcu proti rozhodnutiam správnych orgánov týkajúcich sa realizácie a kolaudácie stavieb, ktoré sú súčasťou významnej investície (alebo s ňou súvisia) „Vybudovanie strategického parku“ a ktorej uskutočnenie
je vo verejnom záujme. Urobil tak na základe toho, že sa oboznámil s územným plánom Mesta Nitra platným v čase rozhodovania žalovaného (ktorý má súd k dispozícii) a ktorý bol schválený mestským zastupiteľstvom v Nitre dňa 22. 05. 2003 a jeho záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením (ďalej len VZN) mesta Nitry č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1, 2, 3, 4 a 5 (posledný nadobudol účinnosť dňa 18. 07. 2015) a je uvedená v prílohe č. 1 k tomuto VZN. Na tomto svojom právnom názore a vyhodnotení predmetnej námietky žalobcu ako nedôvodnej, súd zotrváva i v tejto veci, nakoľko žalobca obsahovo totožnú námietku uvádza opakovane. Z uvedených dôvodov bude i argumentácia súdu k tejto námietke rovnaká, resp. obdobná ako vo vyššie uvedených rozsudkoch tunajšieho súdu.
76. Cieľom VZN je zabezpečenie dokumentu pre riadenie územnej a koncepčnej činnosti a taktiež pre stanovenie regulatívov a limitov využitia územia a zásad pre ďalší rozvoj Mesta Nitra v súlade so zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Správny súd poukazuje na predmetné VZN mesta Nitra č. 3/2003 v znení jeho dodatkov č. 1 až 5 platné v čase rozhodovania správnych orgánov, konkrétne na jeho záväznú časť, t. j. časť I. (Záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia), kapitolu 1 (V oblasti usporiadania územia a rozvoja sídelnej štruktúry), bod 1.13 (Pre podrobnejšie priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia obstarať a schváliť územný plán zóny), pričom v bodoch 1.13.1 - 1.13.5 sú uvedené priestorovo funkčné celky, ktorých sa obstaranie a schválenie územného plánu zóny týka, ale oblasť, resp. priestorovo funkčný celok Dražovce tu nie je uvedený.
77. Na tejto skutočnosti nemôže nič meniť ani zistenie, že v časti územného plánu Mesta Nitra s označením „UPN Nitra - Zástavba“ pod bodom „zástavba“ a v časti „UPN Nitra - Komplexný výkres“ pod bodom „priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia“ je uvedený text „Priemyselná výroba - priemyselný park (špecifické rezervovanie funkcie ako ucelená investícia v území podmienená riešením samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny)“.
78. Nie je sporné, že územný plán zóny, v ktorej sa nachádza priemyselný park nebol vypracovaný. Všeobecne záväzným nariadením mesta Nitra č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1 až 5 bola vyhlásená záväzná časť územného plánu mesta Nitra pre podrobnejšie priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, v ktorej sú stanovené záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania s uvedením priestorovo funkčných celkov, pri ktorých je pre podrobnejšie priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia potrebné obstarať a schváliť územný plán zóny. Tak, ako bolo uvedené vyššie, medzi týmito priestorovo funkčnými celkami nie je uvedené územie priemyselného parku (Dražovce), pre ktorý bolo vydané stavebné povolenie. V záväznej časti územného plánu Mesta Nitra, ktorá bola vyhlásená VZN č. 3/2003 v znení neskorších dodatkov nie je stanovená podmienka obstarať územný plán zóny pre územie Priemyselného parku Nitra - Sever.
79. Z vyššie uvedených dôvodov potom súd námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že pre vydanie stavebného povolenia v predmetnej veci bez predchádzajúceho vydania územného rozhodnutia neboli naplnené podmienky považoval za nedôvodnú. Územné rozhodnutie sa v zmysle ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona v znení účinnom do 31. 12. 2018, teda i v čase rozhodovania správnych orgánov v predmetnej veci, nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. Ako teda vyplýva z ust. § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov na postup podľa tohto ustanovenia sa vyžaduje splnenie dvoch podmienok.
80. Prvou podmienkou, kedy sa nevyžaduje územné rozhodnutie, je, že sa jedná o umiestnenie strategického parku, resp. o prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii v zmysle zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V predmetnej veci je nepochybné, že stavebné povolenie konanie sa týkalo cestných stavieb („SO.307 Komunikácia a spevnené plochy v rámci stavby Logistický park Nitra - Hala DC3) a začalo sa na základe návrhu spoločnosti Prologis Slovak Republic Management s.r.o. zo dňa 27. 03. 2017. Mesto Nitra vydalo stavebné povolenie dňa 27. 07. 2017, v ktorom rozhodnutí je výslovne uvedené, že územné rozhodnutie sa nevyžaduje, nakoľko stavba sa nachádza na pozemku určenom na realizáciu významnej investície „Vybudovanie strategického parku“ vrátane pozemkov na realizáciu súvisiacich a doplnkových stavieb
a zariadení v území, t. j. na pozemkoch uvedených v osvedčení Ministerstva hospodárstva SR pod č. 20801/2015-14000-33509 zo dňa 13. 07. 2015 a v osvedčení pod č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015, ktoré boli vydané podľa zákona č. 175/1999 Z. z. Podľa týchto osvedčení je stavba „Vybudovanie strategického parku“ (ktorej cieľom je zabezpečiť prípravu územia v súlade s § 1 ods. 12 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme podľa § 1 ods. 3 a § 2 vyššie citovaného zákona a zákona č. 50/1976 Zb.. Pozemky na realizáciu významnej investície o celkovej výmere 7.329.253 m2 sa nachádzajú v katastrálnom území L., B., A., Y., P. a Y.. Týmto bola teda jednoznačne splnená prvá podmienka stanovená v ust. § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku.
81. Druhou podmienkou, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia je, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že v aktuálnom územnom pláne Mesta Nitra je vymedzené územie priemyselného parku sever (ale nie je vymedzená hranica strategického parku a nie je definované územie pre strategický park) s tým, že strategický park ako taký v územnom pláne Mesta Nitra nie je obsiahnutý. V územnom pláne Mesta Nitra sú uvedené čísla lokalít s funkčným využitím „priemyselný park sever“ a termín „strategický park“ sa v územnom pláne Mesta Nitra neuvádza, pretože termín „strategický park“ bol zavedený do stavebného zákona s účinnosťou od 17. 10. 2015 zákonom č. 254/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Do zákona č. 175/1999 Z. z. bol termín „strategický park“ zavedený s účinnosťou od 07. 07. 2015 zákonom č. 154/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
82. Z uvedených dôvodov potom termín „strategický park“ nie je zahrnutý v územnom pláne Mesta Nitra, nakoľko dodatok č. 5 k VZN č. 3/2003 bol schválený mestským zastupiteľstvom Mesta Nitra dňa 11. 06. 2015, kedy ešte uvedený termín nebol v našom právnom poriadku definovaný. Podmienkou pre postup podľa ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona nie je „vymedzenie hranice strategického parku“, resp. „definovanie územia strategického parku“, ale, ako už bolo vyššie uvedené, podmienkou je, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia vyplýva z územného plánu obce a nie je v rozpore s umiestnením strategického parku, resp. s prípravou územia na realizáciu strategického parku a táto podmienka bola splnená. Správny súd dáva do pozornosti účastníkov konania záväzné stanovisko, ktoré vydalo Mesto Nitra pod č. ÚHA-2316/2017 zo dňa 16. 02. 2017 k stavbe „Logistický park Nitra - Hala DC3“ v katastrálnych územiach B. a P., ktorá sa člení na viaceré stavebné objekty, medzi ktorými sú i objekty označené ako „SO.307 Komunikácie a spevnené plochy, teda objekty, ktoré sú predmetom stavebného konania a na toto záväzné stanovisko poukazoval vo svojom rozhodnutí i žalovaný. V záväznom stanovisku Mesto Nitra súhlasilo s výstavbou týchto a ďalších objektov, umiestnenie ktorých nie je v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou Mesta Nitra a na toto stanovisko poukazoval i žalovaný vo svojom rozhodnutí v predmetnej veci. Obec Lužianky vo svojom záväznom stanovisku pod č. 101/2017-286/1-01-žá zo dňa 06. 02. 2017 udelilo súhlas k vydaniu stavebného povolenia, okrem iného i stavebný objekt SO 307 Komunikácie a spevnené plochy, v ktorom konštatuje, že súhlas je vydaný z hľadiska súladu projektu stavba pre stavebné povolenie v uvedenom rozsahu s funkčným využitím územia, územným a polohovým riešením stavby.
83. V súvislosti s námietkou žalobcu, že stavebnému konaniu nepredchádzalo územné konanie a vydanie územného rozhodnutia, správny súd poukazuje na ust. § 120 ods. 2 veta druhá stavebného zákona, v zmysle ktorého, ak sa územné rozhodnutie nevydáva, špeciálne stavebné úrady povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne príslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je určené v územnom pláne obce. Z rozhodnutia zo dňa 27. 07. 2017 (stavebné povolenie), ktoré je súčasťou
administratívneho spisu vyplýva, že príslušný správny orgán na úseku životného prostredia vydal záväzné stanovisko k stavebnému povoleniu zo dňa 17. 05. 2017, v ktorom uvádza, že z predložených podkladov je možné konštatovať, že návrh na začatie stavebného povolenia pre stavbu Logistický park Nitra - Hala DC3, v rozsahu stavebných objektov SO.307 Komunikácia a spevnené plochy preskúmal súlad predložených dokumentov s podmienkami rozhodnutia zo zisťovacieho konania, pričom nezistil žiaden rozpor.
84. K oznámeniu zo dňa 25. 11. 2015, na ktoré poukazoval žalobca v podanej žalobe je potrebné uviesť, že sa jedná o stanovisko Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, odboru štátnej stavebnej správy k výkladu ust. § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Z. z. a je v ňom výslovne uvedené „pre územie, ktoré je dostatočne zaregulované územným plánom obce alebo zóny a ktoré je zároveň určené na umiestnenie strategického parku alebo na prípravu územia na realizáciu strategického parku významnej investície sa nevyžaduje územné konanie“. Predmetné stanovisko nie je záväzné pre súd a ani z neho nevyplýva, že by konkrétne územie určené na umiestnenie strategického parku alebo na prípravu realizácie strategického parku významnej investície vyžadovalo vykonanie územného konania. V predmetnej veci súd poukazuje na ust. § 12 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ktorý stanovuje prípady, kedy sa spracúva pre časť obce územný plán zóny (okrem iného i v prípade, ak schválený územný plán obce ustanovuje obstarať územný plán zóny pre vymedzenú časť obce) a je toho názoru, že o takýto prípad sa v predmetnej veci nejedná, nakoľko platný územný plán Mesta Nitry neustanovuje pre priestorovo funkčný celok Dražovce obstarať a vypracovať územný plán zóny. Povinnosť obstarať a vypracovať územný plán zóny nevyplýva a ani nemôže vyplývať z oznámenia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, odboru štátnej stavebnej správy zo dňa 25. 11. 2015. Taktiež súd považuje za dôležité poukázať na skutočnosť, že stavba s označením „vybudovanie strategického parku“, na ktorú bolo dňa 13. 07. 2015 a 22. 07. 2015 vydané osvedčenie o významnej investícii, ktorej uskutočnenie je vo verejnom záujme, je umiestnená v nadväznosti na existujúci priemyselný park Nitra
- Sever, čo vyplýva z predloženého zámeru podľa zákona č. 24/2006 Z. z. vypracovaného v auguste 2015 pre užívateľa a navrhovateľa, t. j. Slovenskú agentúru pre rozvoj investícií a obchodu.
85. V závere tejto časti žaloby žalobca namietal, že pre navrhovanú činnosť „PROLOGIS PARK NITRA“ nebolo vydané ani osvedčenie o významnej investícii. Táto námietka žalobcu je pravdivá a osvedčenie pre navrhovanú činnosť skutočne nebolo a ani nemohlo byť vydané, nakoľko v zmysle ust. § 2 a § 3 zákona č. 175/1999 Z. z. príslušný orgán vydáva osvedčenie o významnej investícii (a takéto osvedčenie bolo vydané) a nie osvedčenie pre navrhovanú činnosť.
86. K námietke žalobcu v časti III.3 podanej žaloby správny súd uvádza, že odvolací orgán nie je viazaný iba dôvodmi uvedenými v odvolaní a odvolaním napadnuté rozhodnutie sa preskúmava zásadne v celom rozsahu. Rovnako nie je viazaný skutkovými zisteniami, ani právnym názorom, ku ktorým dospel prvostupňový orgán. Jediným limitujúcim faktorom je vylúčenie možnosti rozhodovať v rámci odvolania o veci, ktorá nebola predmetom rozhodovania na prvostupňovom orgáne. Odvolací orgán nepreskúmava iba zákonnosť rozhodnutia, ale aj jeho správnosť. S poukazom na uvedené sa potom odvolací orgán nemohol zaoberať otázkou posudzovania navrhovanej činnosti (ktorá spočíva vo výstavbe závodu na výrobu automobilov) z hľadiska vplyvov na životné prostredie, nakoľko táto otázka bola už právoplatne vyriešená v zisťovacom správnom konaní, výsledkom ktorého bolo vydanie rozhodnutia zo dňa 08. 11. 2016 (ktoré je súčasťou administratívneho spisu a právoplatnosť nadobudlo dňa 20. 02. 2017), ktoré bolo zmenené v odvolacom konaní rozhodnutím zo dňa 10. 02. 2017, pričom obe rozhodnutia žalobca napadol žalobou, o ktorej súd rozhodol tak, že žalobu zamietol (sp. zn. 11S/69/2017).
87. K namietanému porušeniu ust. § 47 písm. a/ stavebného zákona, ktoré upravuje všeobecné technické požiadavky na navrhovanie stavieb a k porušeniu ust. § 62 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona, ktoré upravuje posudzovanie hľadísk verejného záujmu, ktorých dodržanie skúma stavebný úrad, správny súd poukazuje na ust. § 38 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, teda na záväzné stanovisko zo dňa 17. 05. 2017, ktoré vydal Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia a z ktorého vyplýva, že vo veci návrhu na začatie stavebného konania pre stavbu „Logistický park Nitra - Hala DC3“ ktoré rieši stavebné objekty: SO.307 Komunikácia a spevnené plochy preskúmal súlad predložených dokumentov s podmienkami rozhodnutia zo zisťovacieho konania a nezistil žiadne rozpory. V závere k týmto námietkam správny súd zdôrazňuje, že žalobcom namietané porušenie ust. § 47 písm. a/ zákona č. 50/1976 Zb. sa
týka navrhovania stavieb, resp. ich začlenenia do územia v súlade s urbanistickými, architektonickými a environmentálnymi zásadami a požiadavkami ochrany prírody a krajiny a pamiatkovej starostlivosti tak, aby sa vylúčili negatívne účinky stavby na okolie z hľadiska ochrany zdravia a životného prostredia, prípadne aby sa obmedzili na prípustnú mieru a namietané porušenie ust. § 62 ods. 1 písm. a/ zákona č. 50/1976 Zb. sa týka stavebného konania, v ktorom stavebný úrad preskúma najmä, či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia. V predmetnej veci nebol vypracovaný územný plán zóny, nebolo vydané ani územné rozhodnutie, z čoho je potrebné vyvodiť záver, že zastavovacie podmienky nemohli byť určené územným plánom zóny a žiadne podmienky neboli určené ani v územnom rozhodnutí, pretože nebolo vydané. Žalobca v tejto časti svojich žalobných námietok tvrdil, že došlo k zrejmému nerešpektovaniu príslušných ustanovení zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ale žiadnym spôsobom tieto ustanovenia nešpecifikoval, ani neuviedol, v čom malo toto porušenie konkrétne spočívať.
88. Za nedôvodnú považoval i námietku uvedenú v časti III.4 podanej žaloby (dopravné napojenie, vyústenie dopravy na cestu I/64, napojenie na rýchlostnú komunikáciu R1A). V súvislosti s touto námietkou súd poukazuje na ust. § 66 ods. 4 písm. d/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého sa v záväzných podmienkach uskutočňovania stavby podľa potreby okrem iného určia i podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby predovšetkým z hľadiska komplexnosti a plynulosti, napojení na siete a zariadenia technického vybavenia, pozemné komunikácie a pod. Z uvedeného vyplýva, že napr. požiadavky napojenia na pozemné komunikácie sa určia v podmienkach uskutočnenia stavby podľa potreby. V predmetnej veci je podstatná tá skutočnosť, že stavebník požiadal o vydanie stavebného povolenia na stavbu: Logistický park Nitra - Hala DC3 v rozsahu stavebných objektov „SO.307 Komunikácia a spevnené plochy. Správny orgán prvého stupňa, reagujúc na túto námietku vznesenú žalobcom v stavebnom konaní, vo svojom rozhodnutí uviedol, že dopravné napojenie a dopravná situácia nie je predmetom tohto stavebného konania, ale je predmetom iných konaní vedených pred špeciálnymi stavebnými úradmi.
89. K námietke žalobcu uvedenej v časti III.5 žaloby, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, resp. že strategický park nebol posudzovaný z hľadiska vplyvov na životné prostredie, správny súd dáva do pozornosti žalobcu a zdôrazňuje, že citovaný zákon nepozná pojem strategický park, preto nie je možné viesť ani zisťovacie konanie v rámci tohto zákona, ktoré by sa týkalo strategického parku. Predmetný zákon upravuje zisťovacie konanie o posudzovaní strategických dokumentov a ich vplyvov (strategickým dokumentom sa rozumie návrh plánu alebo programu), resp. konanie o posudzovaní činností, ale nie konanie o posudzovaní strategických parkov.
90. Žalobca v žalobe poukazoval na ust. § 18 ods. 2 písm. b/ vyššie citovaného zákona, pričom tvrdil, že „v zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov daná zo zákona povinnosť viesť zisťovacie konanie a to bez akýchkoľvek determinantov“.
91. Z ust. § 18 ods. 2 písm. b/ tohto zákona vyplýva, že predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti (ďalej len „zisťovacie konanie“) musí byť každá navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 v časti B. V prílohe č. 8 (Zoznam navrhovaných činností podliehajúcich posudzovaniu ich vplyvu na životné prostredie) je uvedený, okrem iných, i bod 9 a položka 15 nasledovne: 9. Infraštruktúra Pol. Činnosť, objekty a Prahové hodnoty číslo zariadenia Časť A Časť B (povinné) (zisťovacie hodnotenie) konanie)
15. Projekty budovania priemyselných zón bez limitu vrátane priemyselných parkov
92. V predmetnej veci pre činnosť „Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov“ v časti B (zisťovacie konanie) je uvedená prahová hodnota „bez limitu“, čo znamená, že takáto činnosť sa stáva predmetom zisťovacieho konania automaticky. V zmysle tohto postupoval i príslušný správny orgán, keď navrhovanú činnosť „PROLOGIS PARK NITRA“ posudzoval v rámci zisťovacieho konania a dňa 08. 11. 2016 vydal rozhodnutie zo zisťovacieho konania, v zmysle ktorého sa táto navrhovaná činnosť po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa tohto zákona, ktoré bolo zmenené (vo výrokovej časti a v časti odôvodnenie) rozhodnutím Okresného úradu odboru opravných prostriedkov referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2017/005739-4 zo dňa 10. 02. 2017 a právoplatnosť nadobudlo dňa 20. 02. 2017.
93. Argumentácia žalobcu vznesená v časti III.5 podanej žaloby by mohla poukazovať, resp. poukazuje na negatívne dôsledky neposudzovania navrhovanej činnosti na životné prostredie. Preverenie oprávnenosti tejto argumentácie je však úlohou správnych orgánov. Pre konanie vo veci vedenej pod sp. zn. 11S/24/2018 je podstatná tá skutočnosť, že v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 02. 11. 2017 (zrušenia ktorého sa žalobca v tomto konaní domáha), existovalo právoplatné rozhodnutie zo dňa 08. 11. 2016 vydané v zisťovacom konaní (právoplatnosť nadobudlo podľa vyznačenia dňa 20. 02. 2017), ktoré bolo v časti zmenené odvolacím orgánom rozhodnutím zo dňa 10. 02. 2017, a taktiež existovalo i záväzné stanovisko Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia pod č. OU-NR-OSZP3-2017/021568 zo dňa 17. 05. 2017, podľa ktorého príslušný orgán životného prostredia preskúmal súlad predložených dokumentov s podmienkami rozhodnutia zo zisťovacieho konania a nezistil žiaden rozpor a na tomto základe mohol prvostupňový orgán predmetnú stavbu povoliť. Správny orgán prvého stupňa v stavebnom konaní ako i žalovaný v odvolacom stavebnom konaní z týchto právoplatných rozhodnutí vychádzali a boli pre ne záväzné (čo vyplýva i zo žalobou napadnutých rozhodnutí vydaných v stavebnom konaní), a to s poukazom na ust. § 40 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Tento stav, teda stav v čase právoplatnosti touto žalobou napadnutých rozhodnutí (kedy existovali a stále existujú vyššie označené právoplatné rozhodnutia vydané v konaniach, ktoré tomuto konaniu predchádzali) je rozhodujúci i pre správny súd, a to s poukazom na ust. § 135 ods. 1 SSP a z tohto stavu správny súd v predmetnej veci i vychádzal.
94. Nebolo možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť iných rozhodnutí, ktoré boli záväzné pre rozhodnutia vydané v predmetom stavebnom konaní, a to i s poukazom na ust. § 27 ods. 1 SSP, pretože rozhodnutia vydané v iných konaniach je možné preskúmať správnym súdom a tieto sú i predmetom samostatného súdneho konania vedeného na tunajšom súde (napr. zn. 11S/69/2017
- rozhodnutia vydané v zisťovacom konaní, v ktorom už správny súd rozhodol tak, že žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
95. Námietku žalobcu uvedenú v časti žaloby III.6 nebolo možné posudzovať v tomto konaní, nakoľko táto sa týka rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní (čo uvádza i sám žalobca) a porovnaním textu žaloby zo dňa 24. 01. 2018 v tejto veci (str. 7 tretí odsek a ďalšie, str. 8 - 9 žaloby) s textom žaloby zo dňa 13. 04. 2017, o ktorej sa viedlo konanie na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/69/2017 a je potrebné konštatovať identickosť textu a námietok žalobcu. Túto námietku súd posudzoval v konaní vedenom pod sp. zn. 11S/69/2017 (správna žaloba proti rozhodnutiam vydaným v zisťovacom konaní k navrhovanej činnosti PROLOGIS PARK NITRA), ktoré je ukončené rozhodnutím súdu o zamietnutí správnej žaloby.
96. V závere tejto časti žaloby žalobca poukázal na „evidentne nesprávny počet parkovacích miest“. Táto otázka však nebola a ani nemohla byť predmetom stavebného konania pre cestné stavby (SO.307 Komunikácia a spevnené plochy), a preto nie je možné, aby sa ňou správny súd zaoberal pri preskúmavaní žalobou napadnutých rozhodnutí vydaných v stavebnom konaní. Taktiež poukázal na ust. § 140c ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., z ktorého vyvodil záver, že rozhodnutie zo zisťovacieho konania je podkladom pre každé povoľovacie konanie, teda aj pre predmetné stavebné konanie.
97. K námietke žalobcu uvedenej v bode III.6 správnej žaloby, a to, že boli porušené jeho práva ako účastníka konania, keď ešte pred vydaním rozhodnutia žiadal o zaslanie fotokópie celého správneho spisu, pričom správny orgán jeho žiadosti nevyhovel je potrebné uviesť, že žalobca žiadosťou zo dňa 22. 05. 2017 žiadal o zaslanie fotokópie spisu zo stavebného konania, ktorého bol účastníkom, pričom jeho účastníctvo v stavebnom konaní vyplývalo z ust. § 59 ods. 1 písm. c/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Na konanie
podľa vyššie uvedeného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, sa vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, ktorý v ust. § 23 upravuje nazeranie do spisov tým spôsobom, že účastníci konania majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s tam uvedenou výnimkou. I keď žalobca, ako sám tvrdí a ako vyplýva z označenia jeho žiadosti, predmetnú žiadosť podal s poukazom na zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, predmetom žiadosti neboli požiadavky na poskytnutie informácie ako poznatku v konkrétnej veci, ani iných údajov, ale žiadosť o poskytnutie informácie obsahovala výslovne a výlučne požiadavku na zaslanie fotokópie administratívneho spisu. Podľa názoru súdu, nie každá žiadosť o sprístupnenie informácie aj napriek tomu, že je výslovne označená ako žiadosť o informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. je žiadosťou, ktorú je potrebné vybaviť v súlade s týmto zákonom. Zo znenia zákona o slobode informácií nemožno vyvodzovať, že informáciou je aj fotokópia kompletného administratívneho spisu vo veci, v ktorej bol žalobca účastníkom konania podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Právo účastníka konania vo svojej veci nahliadať do spisov a podkladov je v pomere špeciality k všeobecnému právu na prístup k informáciám podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. a právne konzumuje jeho všeobecné právo na poskytnutie informácií. Z uvedeného vyplýva, že právo účastníka správneho konania na oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia je širšie a za podmienok ustanovených správnym poriadkom zahŕňa prístup k podkladom správneho rozhodnutia, ktoré správny orgán použil na rozhodnutie.
98. Súd nespochybňuje právo žalobcu žiadať o vyhotovenie fotokópie administratívneho spisu a právo túto fotokópiu i dostať, ale je toho názoru, že vyhotovenie fotokópie tak obsiahleho spisu, ako je v predmetnej veci, vyžadovalo poskytnutie istej nevyhnutnej miery súčinnosti zo strany samotného žalobcu, spočívajúcej minimálne v nahliadnutí do spisu a označení listín, ktorých kópie žiada vyhotoviť. Žalobca takúto súčinnosť neposkytol a nevyužil ani možnosť nahliadnuť do podkladov, teda do administratívneho spisu. Je potrebné zdôrazniť, že v správnom konaní sa okrem iného uplatňuje i zásada hospodárnosti a správne orgány dbajú o to, aby konanie prebiehalo hospodárne a za použitia najvhodnejších prostriedkov. Zásada hospodárnosti (procesnej ekonómie) vyjadruje požiadavku, aby správny orgán v konaní použil také prostriedky, ktoré sú jednoduché, účinné a nezvyšujú náklady. Uvedené súd dáva do pozornosti žalobcu i z dôvodu, že z rozhodovacej činnosti je súdu známe, že žalobca s viacerými listinami, ktoré sú súčasťou predmetného spisu už disponoval, teda ich mal k dispozícii, nakoľko mu boli doručené ako účastníkovi iných administratívnych konaní súvisiacich s výstavbou automobilového závodu. Vyhotovovanie fotokópií listín, ktoré už žalobca mal vo svojej dispozícii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.
99. Zo všetkých týchto dôvodov potom správny súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu uvedenú v časti III.7 žaloby. Práva žalobcu vyplývajúce mu z ust. § 23 ods. 1 správneho poriadku zo strany stavebného úradu porušené neboli, ale ako vyplýva z administratívneho spisu, žalobca sa sám pripravil o možnosť využitia svojich práv. Žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil, ale ani netvrdil, že by stavebný úrad vyššie uvedeným postupom zasiahol do jeho subjektívneho práva. Aj v prípade, ak by došlo k porušeniu ust. § 23 zákona č. 71/1967 Zb. muselo by týmto porušením dôjsť k zásahu do jeho subjektívnych práv, čo nebolo preukázané, pretože žalobca k oznámeniu o začatí stavebného konania podal pripomienky, stanoviská a námietky v podaní zo dňa 29. 05. 2017.
100. Ohľadom namietaného porušenia práva žalobcu, kedy správny orgán prvého stupňa pri doručovaní oznámenie o začatí stavebného konania vychádzal z fikcie doručenia uvedeného oznámenia žalobcovi a vydal rozhodnutie pred uplynutím lehoty 7 pracovných dní na pripomienky, správny súd uvádza, že v tejto súvislosti musí dať za pravdu žalobcovi, keď tvrdil, že námietky a pripomienky podal dňa 31. 05. 2017, t. j. v lehote na podávanie pripomienok. Správne orgány v tejto súvislosti vychádzali zo zákonného znenia § 24 ods. 2 správneho poriadku, avšak v tejto súvislosti je potrebné poukázať na rozhodovaciu prax súdov (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/101/2015, z ktorého právnej vety vyplýva ... „k aplikácii § 24 ods. 2 Správneho poriadku o náhradnom doručení písomnosti môže dôjsť iba v prípade, že nedošlo k reálnemu doručeniu“), ktorá uprednostňuje reálne doručenie a to nastalo dňa 22. 05. 2017, v dôsledku čoho žalobca podal námietky a pripomienky včas. Z tohto dôvodu by bolo možné dospieť k záveru, že prvostupňový správny orgán sa s námietkami a pripomienkami nesprávne nezaoberal, čo však v danom prípade odstránil žalovaný. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a žalovaného tvoria jeden celok. Aj keď žalovaný tvrdil, že žalobca námietky a pripomienky podal oneskorene, napriek tomu sa nimi zaoberal a vyhodnotil ich ako všeobecné, neobsahujúce žiadne vecné argumenty, ani
špecifikáciu toho, čoho sa žalobca v nich domáhal. Boli len obsahovým vyjadrením nesúhlasu so žiadosťou o vydanie stavebného povolenia a žiadosťou o poskytnutie ďalšej časovej lehoty na doplnenie námietok, čomu však správny orgán správne nevyhovel. Následne žalovaný ustálil, že pokiaľ účastník konania nevzniesol vecné námietky v lehote určenej prvostupňovým správnym orgánom, na neskôr podané námietky nie je možné prihliadať a námietky žalobcu z toho dôvodu považoval za nedôvodné. S takýmto zdôvodnením žalobcom podaných námietok a pripomienok, doručených správnemu orgánu dňa 31. 05. 2017, sa stotožnil aj správny súd, a mal preto za to, že ani v tomto ohľade nemožno vzhliadnuť zásah do práv žalobcu zo strany správneho orgánu za dôvodný, spôsobujúci nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
101. K námietke týkajúcej sa nedodržania lehôt (časť III.8 žaloby) správny súd uvádza, že lehota na vydanie oznámenia o začatí stavebného konania v zmysle ust. § 61 ods. 1 stavebného zákona, t. j. lehota do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná, je procesnou lehotou, ktorá má poriadkový charakter a jej prípadné nedodržanie nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia. Naviac, ako už bolo uvedené, žiadosť o vydanie stavebného povolenia bola doručená stavebnému úradu dňa 27. 03. 2017, ktoré boli doplnené podaním zo dňa 12. 04. 2017 a 24. 04. 2017. Oznámenie o začatí stavebného konania bolo vydané dňa 24. 04. 2017. Rovnako tak lehoty pre vydanie rozhodnutia v zmysle ust. § 49 správneho poriadku majú poriadkový charakter. Konanie v predmetnej veci sa začalo dňa 27. 03. 2017, žiadosti boli doplnené dňa 24. 04. 2017 a stavebný úrad vydal rozhodnutie dňa 27. 07. 2017. Súd má za to, že i v prípade nedodržania lehôt správnymi orgánmi, keďže ide o poriadkové lehoty, by táto skutočnosť nemala žiaden vplyv na právnu pozíciu žalobcu ako účastníka konania, ani na zákonnosť žalobou napadnutých rozhodnutí.
102. V súvislosti s námietkami žalobcu uvedenými v bode III.7 a III.8 žaloby správny súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. III. ÚS 502/2015 zo dňa 06. 10. 2015, ktorý uviedol, že „správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách. ... „správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť k naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Preto nemožno vyhovieť takému návrhu na začatie konania v správnom súdnictve, ktorého prerokovanie síce vedie k zisteniu formálneho rozporu činnosti verejnej správy so zákonom, no zároveň v ňom nebude preukázaný žiaden zásah do individuálnej sféry navrhovateľa. Účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná“.
103. Z vyššie uvedených dôvodov súd námietky žalobcu uvedené v podanej žalobe a doplnené na nariadenom pojednávaní posúdil ako nedôvodné, pričom bol viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Viazanosť správneho súdu rozsahom a dôvodmi žaloby je explicitne upravená v ust. § 134 ods. 1 SSP a správny súd nemôže za žalobcu určovať rozsah súdneho prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia, ani vyhľadávať konkrétne dôvody jeho nezákonnosti. Ide o normatívne vyjadrenie zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorú musí správny súd zásadne aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia na základe podanej žaloby, s výnimkou vecí uvedených v ust. § 134 ods. 2 SSP. Správny súd opakovane uvádza, že ani jedna z námietok žalobcu v podanej žalobe priamo nesmerovala proti rozhodnutiam vydaným v stavebnom konaní, ktoré v petite žaloby žiadal zrušiť. Je potrebné si uvedomiť, že na základe podanej žaloby v predmetnej veci a žalobných bodov v nej uvedených nie je možné preskúmavať iné rozhodnutia vydané v procese prípravy a realizácie výstavby priemyselného parku (pokiaľ je na ich preskúmanie zákonom upravený postup), resp. poukazovať na prípadné pochybenia alebo nedostatky v iných správnych konania, ktoré predchádzali stavebnému konaniu, resp. súviseli s predmetným stavebným konaním (rozhodovanie o žiadosti o sprístupnenie informácie). Účelom stavebného konania je preskúmať základné hľadiská verejného záujmu, najmä splnenie náležitostí vyžadovaných v ust. § 62 ods. 1 písm. a/ až e/ stavebného zákona, pričom stavebný úrad vždy kladie dôraz na skúmanie otázok zabezpečenia ochrany životného prostredia, účinkov výstavby a budúcej prevádzky.
104. Žalobca, ktorý podal všeobecnú správnu žalobcu v predmetnej veci ako zainteresovaná verejnosť a žiadal zrušiť rozhodnutia vydané v stavebnom konaní k cestnej stavbe, žiadnym spôsobom nevymedzil, v čom bol v dôsledku vydaného stavebného povolenia porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Všeobecná správna žaloba zainteresovanej verejnosti sa totiž týka ochrany porušeného
verejného záujmu v oblasti životného prostredia. Nejde teda o porušenie individuálneho subjektívneho práva na úseku životného prostredia u konkrétnej fyzickej alebo právnickej osoby, prípadne i člena zainteresovanej verejnosti, ale o porušenie práva na zdravé životné prostredie ako celku. Takéto vymedzenie korešponduje s definíciou žaloby zainteresovanej verejnosti v ust. § 61 písm. c/ SSP ako procesného úkonu na uplatnenie práva na súdnu ochranu vo veciach životného prostredia. Zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Takéto tvrdenie v predmetnej žalobe proti rozhodnutiam vydaným v stavebnom konaní k cestným stavbám absentuje.
105. Po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že správne orgány vydali svoje rozhodnutia na základe dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom tieto i riadne zdôvodnili a dôsledne sa zaoberali i s námietkami, ktoré žalobca v priebehu správneho konania predložil. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.
106. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.
107. O trovách spoločnosti Prologis Slovak Republic Management s.r.o. a pribratých účastníkom súdneho konania, ako i osobe zúčastnenej na konaní rozhodol správny súd tak, že im nepriznal náhradu trov konania podľa ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre týchto ďalších účastníkov. Žalobca už v podanej žalobe označil za účastníka konania spoločnosť Prologis Slovak Republic Management s.r.o., ktorú súd vyzval na vyjadrenie k žalobe. Správny súd uzneseniami označenými vyššie pribral do súdneho konania účastníkov administratívneho konania (tak ako sú označení v tomto uznesení), a priznal spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. postavenie osoby zúčastnenej na konaní, ale neuložil im žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať ani výzvu súdu uvedeným subjektom zaslanú, aby sa k podanej žalobe vyjadrili s poučením, že ak tak neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej (ust. § 105 ods. 2 SSP). V predmetnej veci správny súd nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné spoločnosti Prologis Slovak Republic Management s.r.o., pribratým účastníkom konania a osobe zúčastnenej na konaní, priznať právo na náhradu ďalších trov konania.
108. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.