Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/28/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudkýň Mgr. Moniky Kadlicovej a JUDr. Eriky Tischlerovej v právnej veci žalobcu F. P., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXXX/XX, R. E., zastúpeného spoločnosťou TŐGEL & TL, s.r.o., Záhradnícka 75, Bratislava - mestská časť Ružinov, proti žalovanému Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. /R zo dňa 22.6.2012, za účasti ďalšieho účastníka konania Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., Panónska cesta 2, Bratislava, pobočka Dunajská Streda, Hlavná 32, Dunajská Streda, t a k t o

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia zo dňa 22.6.2012, ktorým žalovaný zmenil platobný výmer č. zo dňa 23.1.2009 vydaný Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trnava tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť zdravotnej poisťovni Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. poplatok z omeškania vo výške 0,2 %: - podľa za obdobie od 8.3.2004 do 31.12.2004 v sume 354,91 eur, - podľa zák. za obdobie 1.1.1995 - 24.2.1995, 4.12.1999 - 31.12.2001, 1.3.2002 - 7.3.2004 v sume 3.206,50 eur a podľa správneho poriadku trovy konania v sume 35,61 eur. Namietal, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko žalovaný ho k úhrade poplatku z omeškania zaviazal na základe ustanovenia , podľa ktorého je Úrad oprávnený vydať platobný výmer iba na pohľadávky zdravotnej poisťovne na poistnom, na úroky z omeškania a pohľadávky vyplývajúce z nezaplatenej úhrady za neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Medzi v tomto ustanovení taxatívne vymenované pohľadávky nepatrí poplatok za omeškanie, preto o ňom Úrad nemôže rozhodnúť. V tejto súvislosti poukazoval na , podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uvádzal, že správne orgány vo veci postupovali v súlade so o správnom konaní a ako druhostupňový orgán dodržal základné pravidlá konania podľa správneho poriadku. Jeho právomoc vydávať platobné výmery na pohľadávky vzniknuté podľa účinného do 31.12.2004 vyplýva z reformy verejného zdravotného poistenia uskutočnenej a č. Účinnosťou novej právnej úpravy boli zdravotným poisťovniam odňaté právomoci

pri vymáhaní poistného na zdravotné poistenie, poplatkov z omeškania, pokút a pod., zdravotné poisťovne stratili postavenie orgánu verejnej správy oprávneného rozhodovať o právach a povinnostiach poistencov zdravotného poistenia a tieto právomoci boli v celom rozsahu prevedené na žalovaného. Ako orgán verejnej správy musí zverené úlohy plniť, pričom vylúčenie jeho právomoci rozhodovať o nároku na poplatok z omeškania z ustanovení novej právnej úpravy nemožno vyvodzovať. Jeho rozhodnutie zo dňa 22.6.2012 je po právnej, skutkovej, ako i formálnej stránke správne, je vydané na to príslušným orgánom v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a obsahuje predpísané náležitosti.

3. Tunajší súd po pribratí Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s. do konania ako ďalšieho účastníka žalobu rozsudkom sp. zn. -53 zo dňa 18.10.2016 ako nedôvodnú zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu v konaní úspešnému žalovanému a ďalšiemu účastníkovi nepriznal.

4. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného (resp. predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou) zo dňa 22.6.2012 o rozklade žalobcu podanom proti platobnému výmeru Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trnava č. zo dňa 23.1.2009, ktorým žalobcovi bola uložená povinnosť zaplatiť zdravotnej poisťovni Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. poplatok z omeškania vo výške 0,2 % za každý deň omeškania za obdobie 15.3.2004 - 31.12.2004 v sume 354,94 eur a za obdobia 1.1.1995 - 24.2.1995, 4.12.1999 - 31.12.2001, 1.3.2002 - 14.3.2004 v sume 3.206,49 eur v celkovej výške 3.561,43 eur z dlžnej sumy poistného 838,08 eur. Žalovaný svojim rozhodnutím zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť poplatok z omeškania vo výške 0,2 % za obdobie 8.3.2004 - 31.12.2004 v sume 354,91 eur a za obdobie 1.1.1995 - 24.2.1995, 4.12.1999

- 31.12.2001, 1.3.2002 - 7.3.2004 v sume 3.206,50 eur v celkovej výške 3.561,41 eur (čiastočná minimálna zmena prvostupňového rozhodnutia súvisela so zistením pochybenia pri evidencii dňa vzniku oprávnenia žalobcu na výkon podnikateľskej činnosti), pričom sa vysporiadal aj s námietkou nedostatku právomoci Úradu rozhodovať o poplatku z omeškania uvedenou v rozklade žalobcu. V tejto súvislosti uviedol, že platiteľ poistného nenamietal voči nároku zdravotnej poisťovne a nepredložil relevantné doklady, ktoré by mali za následok zníženie pohľadávky, pričom Úrad je od 1.7.2005 na základe subjektom oprávneným začať, viesť a dokončiť správne konanie a je oprávnený v zmysle predpísať aj dlžné poistné a poplatok z omeškania za obdobie do 31.12.2004 platobným výmerom, ktorá kompetencia prešla na neho z pôvodne oprávnenej zdravotnej poisťovne.

5. V súlade s právnym názorom žalobcu súd konštatoval, že ustanovenie rozhodovanie o poplatkoch z omeškania do pôsobnosti Úradu nezveruje, takáto právomoc však podľa jeho záveru vyplýva z ustanovenia upravujúceho osobitné konanie, podľa ktorého sa na rozhodovanie o pohľadávkach z verejného zdravotného poistenia vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, a to vrátane rozhodovania o pohľadávkach na poistnom a poplatkoch z omeškania, ktoré bol platiteľ poistného povinný uhradiť podľa predpisov účinných do 31.12.2004. Ustanovenie upravuje spôsob rozhodovania Úradu o pohľadávke - platobným výmerom, ako aj spôsob jej uplatnenia zdravotnou poisťovňou, ktorý podľa zistenia súdu bol v danom prípade dodržaný.

6. Súd tak mal právomoc žalovaného vo vzťahu k vydaniu preskúmavaného rozhodnutia za preukázanú a s jeho argumentáciou v konaní sa stotožnil.

7. Rozsudok tunajšieho súdu v predmetnej veci zo dňa 18.10.2016 v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu zrušil Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. zo dňa 23.2.2021, podľa ktorého bol naplnený uplatnený dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods.1 písm. g) S.s.p. - nesprávne právne posúdenie veci.

8. Najvyšší súd v odôvodnení svojho rozsudku konštatoval, že v čase vydania prvostupňového rozhodnutia (platobného výmeru č. zo dňa 23.01.2009) už obsahoval (od 1.1.2009 v zmysle - platného od 20.12.2008 a účinného od 1.1.2009, ktorým sa novelizoval ) aj ustanovenie (osobitné konanie) v znení: „(1) Na konanie a rozhodovanie o pohľadávkach z verejného zdravotného poistenia sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 62) ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Ustanovenie odseku 1 sa použije rovnako na rozhodovanie o pohľadávkach na poistnom a poplatkoch z omeškania, ktoré bol platiteľ poistného povinný uhradiť podľa osobitného zákona. 12a) (3) Nárok na pohľadávky podľa odsekov 1 a 2 môže zdravotná poisťovňa uplatniť podaním návrhu na vydanie platobného výmeru na úrade. Podanie je možné vykonať písomnou alebo elektronickou formou. Spôsob a náležitosti elektronickej formy podania určí úrad. (4) Konanie sa začína na návrh zdravotnej poisťovne. Ak zdravotná poisťovňa uplatňuje pohľadávku voči zamestnávateľovi, návrh musí obsahovať jeho názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak zdravotná poisťovňa uplatňuje pohľadávku voči samostatne zárobkovo činnej osobe, návrh musí obsahovať jej meno, priezvisko a bydlisko. O začatí konania úrad účastníkov konania neupovedomuje. (5) Úrad rozhoduje o pohľadávke zdravotnej poisťovne platobným výmerom. Platobný výmer sa vydáva na základe skutočností uvedených v návrhu. (6) O návrhu podľa odseku 4 je úrad povinný rozhodnúť do 15 dní odo dňa jeho prijatia. (7) Platobný výmer sa doručuje všetkým účastníkom konania. Zdravotnej poisťovni sa doručuje platobný výmer v dvoch vyhotoveniach. (8) Proti platobnému výmeru možno podať odvolanie na úrade do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Úrad je povinný vo veci rozhodnúť do 15 dní odo dňa doručenia odvolania. V osobitne zložitých prípadoch je úrad povinný rozhodnúť do 30 dní. (9) Konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.“ V čase vydania preskúmavaného ( druhostupňového) rozhodnutia ( ktorým predseda ÚDZ zmenil prvostupňové rozhodnutie a sám vyslovil povinnosť sťažovateľa zaplatiť poplatok z omeškania) platil ) , na ktorý sa žalovaný odvolával v rovnakom znení ako v čase vydania prvostupňového rozhodnutia.

Krajský súd v napadnutom rozsudku konštatoval, že právomoc rozhodovať o poplatkoch z omeškania žalovanému vyplýva z ustanovenia zák. Pre prípadnú aplikáciu horeuvedeného ustanovenia je potrebné zdôrazniť, že v zákone chýba v odseku 2 použitá poznámka pod čiarou k odkazu 12a). Uvedený nedostatok bol odstránený novelou (platného od 30.7.2011 a účinného od 1.8.2011) bod 48: „ sa slová „podľa osobitného zákona 12a)“ nahrádzajú slovami „podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004“. „Zároveň v zmysle platí, že konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona (t. j. 01.01.2009) sa dokončia podľa doterajších predpisov, čo v danom prípade bez pochybností vylučovalo aplikáciu ustanovenia .

9. Najvyšší súd poukazoval na skutočnosť, že Všeobecná zdravotná poisťovňa podávala svoj návrh (z 29.11.2008) na vydanie platobného výmeru vo veci poplatkov z omeškania žalovanému s odkazom na , ktoré však takúto pôsobnosť (vo veci poplatkov z omeškania) žalovanému citovaným ustanovením prima facie nepriznávalo. Žalovaný tento návrh prijal a s poukazom na rovnaké ustanovenie začal dňom 10.12.2008 správne konanie o čom v tomto zmysle upovedomil sťažovateľa, rovnako naň odkazoval zdôvodňujúc svoju pôsobnosť.

zrušil v o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.

Je nepochybné, že počas účinnosti o poplatkoch z omeškania vo výške 0,2 % rozhodovala resp. platobné výmery vydávala príslušná zdravotná poisťovňa podľa príslušných ustanovení a ods. 4 tohto zákona. Podľa argumentácie uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí žalovaného „Zdravotná poisťovňa mala postavenie správneho orgánu a s účinnosťou prešla táto jej kompetencia - vydávať rozhodnutia na Úrad, keďže Úrad je v oblasti verejného zdravotného poistenia, ktorá patrí pod systém verejného práva, správnym orgánom s touto

právomocou. Z uvedeného vyplýva, že nakoľko v čase podania návrhu zdravotnou poisťovňou nebol príslušný žiadny iný orgán konajúci a rozhodujúci v týchto veciach, z dôvodu verejného záujmu koná a rozhoduje Úrad.“

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (žalovaný v tomto konaní) bol s účinnosťou od 1. novembra 2004 zriadený ako právnická osoba, ktorej sa v oblasti verejnej správy zveruje vykonávanie dohľadu nad verejným zdravotným poistením () a dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti ( ). V rámci systému orgánov verejnej správy sa Úrad zaraďuje medzi kontrolné orgány s celoštátnou pôsobnosťou. Dôvodom vzniku takéhoto typu orgánov v oblasti verejnej správy bolo zabezpečenie nezávislosti ich činnosti, v dôsledku čoho Úrad v organizačnom ponímaní nemá nadriadený orgán a nie je začlenený do štruktúry orgánov štátnej správy. V rámci svojej pôsobnosti vymedzenej v vykonáva dohľad nad verejným zdravotným poistením tým, že vydáva platobné výmery vo veciach uplatnených zdravotnou poisťovňou, ak ide o

- pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedených preddavkov na poistné alebo neodvedeného nedoplatku na poistnom podľa osobitného predpisu ( a v znení ),

- úroky z omeškania ( v znení ) a

- pohľadávky vyplývajúce z nezaplatenej úhrady za neodkladnú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu ( ).

V súvislosti s reformou verejného zdravotného poistenia, jeho organizácie a správy, uskutočnenou a č. , došlo k zásadnej systémovej zmene ohľadom právomoci rozhodovať o právach a povinnostiach poistencov pri vymáhaní poistného na zdravotné poistenie, poplatkoch z omeškania, ukladaní pokút a podobne. V zmysle vykonávali tieto právomoci zdravotné poisťovne v rámci preneseného výkonu verejnej správy, pričom k prenosu týchto kompetencií došlo priamo Nadobudnutím účinnosti novej právnej úpravy zdravotného poistenia boli zdravotným poisťovniam tieto právomoci odňaté, v dôsledku čoho zdravotné poisťovne stratili postavenie orgánu verejnej správy, oprávneného autoritatívne rozhodovať o právach a povinnostiach poistencov zdravotného poistenia. Uvedené právomoci boli v celom rozsahu prevedené na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

V zmysle mali zo zdravotných poisťovní prejsť na úrad pre dohľad všetky správne konania neskončené k určitému dňu. Uvedené ustanovenie v systematickej súvislosti s ustanoveniami o povinnej transformácii dovtedajších zdravotných poisťovní na akciové spoločnosti a o na to nadväzujúcom zániku oprávnenia vykonávať zdravotné poistenie možno vykladať tak, že na Úrad prechádzala právomoc rozhodovať aj vo veciach poplatku z omeškania podľa Ak by to tak nebolo, došlo by k situácii, že po 30.09.2005 by nemal kto začať konanie vo veciach poplatku z omeškania, oprávnenie dovtedajších poisťovní na takéto konanie by totiž zaniklo transformáciou na akciovú spoločnosť ( ) alebo najneskôr 30.09.2005 ( cit. zákona), novovzniknutým zdravotným poisťovniam vo forme akciovej spoločnosti však zákon žiadne verejnomocenské oprávnenia na vedenie takýchto konaní nezveruje. Rovnakým spôsobom sa Ústavný súd vyrovnal s nedostatkom právomoci Úradu ( vychádzajúc rovnako z výkladu tretieho bodu ) na konanie vo veciach poistného na zdravotné poistenie podľa predpisov účinných pred 01.01.2005 (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -9 zo dňa 15.10.2013).

V súvislosti s vyššie uvádzanou novelou (platného od 20.12.2008 a účinného od 1.1.2009) je potrebné pripomenúť, že touto novelou sa do za sa vložil , ktorý znel: „(1) Zdravotná poisťovňa uplatňuje na úrade nárok na dlžné poistné, nárok na poplatok z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004. (2) Zdravotná poisťovňa vymáha pohľadávky na poistnom vrátane poplatku z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004, na základe právoplatného rozhodnutia úradu.

(3) Úrad vydáva platobné výmery vo veciach poplatkov z omeškania, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004“.

Vyššie naznačený nedostatok právnej úpravy bol odstránený , ktorým bol do s účinnosťou od 01.01.2009 doplnený nový , ktorý výslovne oprávnil zdravotné poisťovne uplatňovať na úrade pre dohľad nárok na poplatok z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie podľa predpisov účinných pred 01.01.2005, t. j. podľa , ako aj samotný úrad vydávať platobné výmery vo veciach poplatkov z omeškania.

V predmetnej veci bol návrh Všeobecnej zdravotnej poisťovne uplatnený u žalovaného dňa 10.12.2008, teda pred účinnosťou uvedenej novely. Avšak prvostupňové rozhodnutie bolo vydané až 29.01.2009, teda už za jej účinnosti. V čase vydania prvostupňového rozhodnutia tak upravoval oprávnenie žalovaného na vydanie platobného výmeru vo veciach poplatku z omeškania.

10. Po vrátení veci tunajšiemu súdu súd za splnenia procesných podmienok prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, pričom opätovne dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

11. Výlučnou námietkou žalobcu v tomto konaní bola námietka nedostatku právomoci Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou rozhodovať o poplatku z omeškania, s ktorej dôvodnosťou, resp. nedôvodnosťou sa vo výsledku zhodne so závermi tunajšieho súdu ( avšak na základe inej právnej konštrukcie ) podrobne vysporiadal kasačný súd v odôvodnení rozsudku zo dňa 23.2.2021, v ktorom jednoznačne konštatoval, že v čase vydania prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu oprávnenie žalovaného na vydanie platobného výmeru vo veciach poplatku z omeškania upravoval a toto oprávnenie vyplývalo z , ktorý bol do tohto zákona doplnený s účinnosťou od 1.1.2009

12. Nakoľko podľa ( , ) je krajský súd v prípade zrušenia jeho rozhodnutia a vrátenia mu veci na ďalšie konanie viazaný právnym názorom kasačného súdu a súd v konaní po vrátení veci nezistil existenciu žiadnych okolností odôvodňujúcich a umožňujúcich odklon od tohto právneho názoru, rovnako ako kasačný súd konštatoval nedôvodnosť uplatnenej žalobnej námietky a žalobu preto podľa ako nedôvodnú zamietol.

13. O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému a ďalšiemu účastníkovi žiadne trovy uplatniteľné v zmysle , resp. nevznikli.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.