Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

75Ek/2355/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava-Petržalka, IČO: 35 937 874, proti povinnému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, XXX XX K., o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 696,92 Eur, rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. zo dňa 3. augusta 2021, takto

rozhodol:

Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 3. augusta 2021 z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Dňa 03.08.2021 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. , ktorým zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti trov exekúcie oprávneného vo výške 42,- Eur.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , , , prvej vety o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“) a ustanoveniami , , , , , o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal od povinného vymoženia istiny vo výške 696,92 Eur na základe exekučných titulov - 1) Výkazu nedoplatkov č. 1510488113, ktorý vydala Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. dňa 18.06.2015; 2) Výkazu nedoplatkov č. 1510758713, ktorý vydala Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. dňa 10.11.2015; Výkazu nedoplatkov č. 1610311913, ktorý vydala Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. dňa 21.03.2016. (ďalej ako „exekučný titul“). Uviedol, že oprávnený podal opätovný návrh podľa zákona o ukončení niektorých exekučných konaní. Po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie bolo zistené, že oprávnený si v časti F) elektronického formulára uplatnil nárok vo výške 42,- Eur z titulu paušálnych trov starej exekúcie. Súd sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberal aktívnou a pasívnou legitimáciou účastníkov konania. Uviedol, že vykonanie exekúcie prichádza do úvahy len v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna exekučná legitimácia), a len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia). (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 12.09.2012). Upovedomením o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu trov exekúcie zo dňa 31.05.2021 bol oprávnený zaviazaný zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Oľge Hlucháňovej trovy starej exekúcie vo výške 42,- Eur, a teda predmetné upovedomenie je exekučným titulom súdneho exekútora výlučne voči oprávnenému, čo vyplýva aj z ustanovenia zákona o ukončení niektorých exekučných konaní. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že oprávnený nemôže tento nárok prenášať v novom exekučnom konaní na ťarchu povinného, čo potvrdzuje aj príslušné ustanovenie zákona o ukončení niektorých exekučných konaní. Z daného teda vyplýva, že oprávnený za podanie opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (repodaj)

nemá, okrem náhrady súdneho poplatku, nárok na náhradu iných trov spojených s jeho podaním. Zákon tu jednoznačným a kogentným spôsobom ustanovil osobu povinnú platiť trovy starej exekúcie súdnemu exekútorovi, pričom v žiadnom svojom ustanovení nestanovil povinnosť inej osoby platiť trovy starej exekúcie súdnemu exekútorovi v rámci pôvodného exekučného konania. Oprávnený tak nie je aktívne vecne legitimovaný na vymoženie trov vo výške 42,- Eur a rovnako ani povinný v tomto konaní nie je pasívne vecne legitimovaný na ich uhradenie. Následne sa súd zaoberal vzťahom právnych predpisov - zákona o ukončení niektorých exekučných konaní a Exekučného poriadku, kde konštatoval, že zákon o ukončení niektorých exekučných konaní predstavuje špeciálny právny predpis voči Exekučnému poriadku, teda sa tu uplatňuje princíp Lex specialis derogat legi generali. Na podklade tohto výkladu teda vyvodil, že právna úprava náhrady trov exekučného konania v súvislosti s podaním opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, tak ako je obsiahnutá v § 9 ods. 3 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou náhrady trov oprávneného v exekučnom konaní. Uvedeným ustanovením bol upravený nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s opätovným podaním návrhu na vykonanie exekúcie, t. j. okrem náhrady súdneho poplatku oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním. Zároveň tento nárok nebol oprávnenému priznaný exekučným titulom, ktorý by si oprávnený mohol uplatniť v časti E) elektronického formulára návrhu na vykonanie exekúcie „Vymáhaný nárok“. K dôvodovej správe, citovanej zo strany oprávneného uviedol, že tá nebola premietnutá do zákonnej úpravy a preto je v danom prípade irelevantné sa ňou zaoberať. Ak by bolo v úmysle zákonodarcu stanoviť, že paušálna náhrada trov zastavenej starej exekúcie predstavuje nárok oprávneného pri repodaji (opätovnom podaní návrhu na vykonanie exekúcie), ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky, malo sa to premietnuť aj do právnej úpravy. Práve naopak, zo znenia ustanovenia § 6 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní jednoznačne vyplýva, že paušálna náhrada trov predstavuje nárok súdneho exekútora a nie nárok oprávneného pri opätovnom podaní návrhu na vykonanie exekúcie ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Navyše znenie § 9 ods. 3 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní striktne stanovuje, že oprávnený má nárok len na náhradu súdneho poplatku a nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním, teda ani na uplatnených 42,- Eur ako paušálne trovy starej exekúcie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd konštatoval, že oprávnený si uplatnil v návrhu na vykonanie exekúcie nárok v rozpore s ustanovením § 9 ods. 3 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti trov exekúcie oprávneného vo výške 42,- Eur zamietol.

3. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote sťažnosť a navrhol, aby súd sťažnosti oprávneného v plnom rozsahu vyhovel, zrušil napadnuté uznesenie a vydal poverenie príslušnému súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie vo výške, ktorú si oprávnený uplatnil v návrhu na vykonanie exekúcie. Svoju sťažnosť odôvodnil dôvodovou správou k zákonu o ukončení niektorých exekučných konaní, kde je uvedené, že „V prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie sa „nové“ exekučné konanie vedie už podľa predpisov platných a účinných v čase podania opätovného návrhu na začatie exekúcie, pričom oprávnený má nárok len na náhradu súdneho poplatku za návrh. Oprávnený nemá nárok na náhradu iných trov spojených s podaním opätovného návrhu na vykonanie exekúcie; oprávnený môže požadovať náhradu paušálnych trov od povinného ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky.“ Ďalej svoju sťažnosť podložil ustanovením Exekučného poriadku v spojení s ustanovením , ktoré pojednávajú o trovách a príslušenstve pohľadávky. Rovnako poukázal na zor elektronického formulára, kde je uvedená informácia, že inými trovami sa pri starej exekúcii považujú najmä paušálne trovy na úhradu starej exekúcie. Podľa názoru oprávneného si uplatňuje príslušenstvo pohľadávky, ktoré ako také nie je vylúčené z uplatnenia podľa ustanovenia zákona o ukončení niektorých exekučných konaní. Paušálne trovy exekúcie uhradené pred podaním návrhu na repodaj, nemôžu byť považované za trovy exekúcie lebo nevznikli v konaní samotnom, ale pre jeho začatím a nárok oprávneného sa zaplatením paušálnych trov starej exekúcie pretransformoval ex lege na príslušenstvo pohľadávky. Paušálne trovy exekúcie v zmysle zákona o ukončení niektorých exekučných konaní ako pohľadávka súdneho exekútora voči opravenému zaniká jej úhradou zo strany oprávneného súdnemu exekútorovi podľa ust. . Pričom suma z tejto pohľadávky vo výške 42,- Eur sa zároveň okamžikom úhrady transformuje na príslušenstvo pohľadávky oprávneného podľa ust. voči povinnému.V čase podania návrhu na opätovnú exekúciu už neexistujú paušálne trovy exekúcie - ako trovy exekúcie, ale uhradené paušálne trovy - ich hodnota existuje ako príslušenstvo pohľadávky vo forme nákladov spojených s jej uplatnením v zmysle ust. je preukázaná samotným upovedomení o zastavení starej exekúcie, ktoré sa ako povinná

príloha prikladá k samotnému návrhu na opätovný repodaj. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie je exekučným titulom podľa zákona o ukončení niektorých exekučných konaní.

4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

5. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

6. Podľa prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

8. Podľa , o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

9. Podľa , súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

10. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

11. Preskúmaním podanej sťažnosti oprávneného súd zistil, že táto bola zaslaná do elektronickej schránky súdu dňa 04.08.2021 a smeruje voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Keďže sťažnosťou napadnuté uznesenie bolo oprávnenému doručené dňa 03.08.2021 súd konštatuje, že bola podaná v zákonom stanovenej lehote.

12. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti oprávneného, bez nariadenia pojednávania podľa , a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná a preto ju podľa v celom rozsahu zamietol.

13. Z obsahu spisu súd zistil, že oprávnený sa opätovným návrhom na vykonanie exekúcie podaným podľa § 9 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní doručeným súdu dňa 13.07.2021 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 696,92 Eur na základe predložených exekučných titulov. Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie v časti F) formulára „Trovy exekúcie - oprávnený“ uplatnil nárok na náhradu paušálnych trov starej exekúcie vo výške 42,- Eur a v časti E) formulára „Vymáhaný nárok“ uviedol zdôvodnenie k uplatneným trovám starej exekúcie.

14. V konaní bol súdu predložený exekučný titul spolu s doložkou vykonateľnosti, Upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu trov starej exekúcie zo dňa 31.05.2021 a Oznámenie o ukončení exekučného konania zo dňa 08.07.2021, ktoré sa týkali exekúcie č. EX 977/2016, sp. zn. (Okresný súd Nové Mesto nad Váhom) vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Ing. Oľgou Hlucháňovou, so sídlom exekútorského úradu Nám. A.Hlinku 25/30, 017 01 Považská Bystrica.

15. Podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

16. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.

17. Podľa § 53 ods. 4 veta prvá Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti.

18. Podľa § 6 ods. 1 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu. Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.

19. Podľa § 6 ods. 2 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy uplatňuje.

20. Podľa § 9 ods. 3 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, okrem náhrady súdneho poplatku za návrh podľa odseku 1 oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.

21. Podľa zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, okrem náhrady súdneho poplatku, ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije , okrem ustanovenia .

22. Sudca po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka dospel k záveru, že vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie správne odôvodnil, preto sa sudca v danej právnej veci v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku sudca na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza dôvody, ktoré viedli k zamietnutiu sťažnosti.

23. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku súd zamietol uplatnený nárok oprávneného na vymoženie iných trov vo výške 42,- Eur. Oprávnený sa s uvedeným záverom nestotožnil, argumentujúc predovšetkým dôvodovou správou, z ktorej má vyplývať nárok oprávneného. K uvedenému súd uvádza, že dôvodová správa nie je právne záväzným výkladom právnych noriem, ktoré podáva jedine súd. Možno sa síce domnievať, že dôvodová správa vyjadruje úmysel zákonodarcu, no v danom prípade možno o uvedenom výrazným spôsobom polemizovať, keď zákon o ukončení niektorých exekučných konaní bol dotknutý viacerými podstatnými zmenami, aj pri prerokovaní v Národnej rade Slovenskej republiky, pričom z obsahu celej dôvodovej správy (vo vzťahu k prijatým právnym normám) je zrejmé, že nekorešponduje s prijatým normatívnym textom zákona, a to vo viacerých bodoch, keď napríklad podľa dôvodovej správy k § 5 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, cit.: „Upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje všetky potrebné informácie o vymáhanej pohľadávke a trovách starej exekúcie“, pričom podľa § 5 ods. 2 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní nie je podstatnou náležitosťou výška vymáhaného nároku. Taktiež podľa dôvodovej správy k § 6 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, cit.: „...ktoré sú vo výške 35 eur bez dane z pridanej hodnoty, t. j. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška týchto paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty.“, pričom podľa § 6 ods. 1 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní sa samozrejme zvyšuje výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ak je platiteľom tejto dane súdny exekútor a nie advokát oprávneného. Ďalej napríklad podľa dôvodovej správy k § 9 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, cit.: „Na uľahčenie podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie sa umožňuje oprávnenému pôvodný exekučný titul predložiť vo forme „skenu“, t. j. zaručená konverzia sa nepožaduje.“, pričom podľa § 9 ods. 1 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní sa návrh podáva podľa Exekučného poriadku, kde ustanovenie § 48 ods. 6 vyžaduje zaručenú konverziu exekučného titulu a výnimka z uvedeného pravidla sa v zákone o ukončení niektorých exekučných konaní (v rozpore s dôvodovou správou) nenachádza. Uvedenými príkladmi súd nepodrobil úplnej komparácii dôvodovú správu s účinným znením zákona, iba poukazuje, že nezrovnalosti medzi schváleným (a už účinným) znením zákona o ukončení niektorých exekučných konaní a dôvodovou správou nie sú výnimočné a vyskytujú sa na viacerých miestach. Aj z uvedeného považuje súd za potrebné odmietnuť výklad a argumentáciu vyplývajúcu z dôvodovej správy k uvedenému právnemu predpisu. Taktiež súd uvádza, že pokiaľ ide o sumu 42,- Eur, ktorá predstavuje oprávneným uhradené trovy starej exekúcie ukončenej ex-lege za splnenia podmienok uvedených v zákone o ukončení niektorých exekučných konaní, na túto nedisponuje oprávnený spôsobilým exekučným titulom proti povinnému. Ako vyplýva z ustanovenia § 6 ods. 3 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní,

upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov je exekučným titulom. No uvedený exekučný titul predstavuje oprávnenie súdneho exekútora vymáhať paušálne trovy od oprávneného. Uvedený exekučný titul nezaväzuje k plneniu povinného (ktorému sa ani nedoručuje) a ani nie je vydaný v prospech oprávneného. Oprávnený tak nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie paušálnych trov od povinného. Úhradou paušálnych trov oprávneným súdnemu exekútorovi totiž podľa názoru súdu nedochádza k prechodu práva z exekučného titulu (zo súdneho exekútora na oprávneného) a ani nedochádza k prechodu uloženej povinnosti z exekučného titulu (z oprávneného na povinného). Taktiež, ako vyplýva bez akýchkoľvek pochybností z ustanovenia § 9 ods. 3 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, okrem náhrady súdneho poplatku za návrh, oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním. Oprávnený tak nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie sumy 42,- Eur od povinného a uvedené náklady oprávneného nie je možné podľa § 9 ods. 3 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní uplatňovať.

24. Súd k nároku na náhradu paušálnych trov exekúcie od povinného naviac opätovne uvádza, že zákonom o ukončení niektorých exekučných konaní došlo, abstrahujúc od iných dôvodov zastavenia exekúcie, vo svojej podstate k legálnej definícii pojmu „nemajetnosť“ a teda k legálnej definícii skutkového stavu, pri ktorom dochádza k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 (exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie). Z ustanovenia § 3 ods. 2 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní bez akýchkoľvek pochybností vyplýva zákonná prezumpcia, že ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie. Uvedené zistenie je aj dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 03. 2017. Rešpektujúc očakávania oprávneného o vymožení pohľadávky však súd pripomína, že tieto očakávania nie je možné považovať za „večné“ a teda trvajúce až do straty právnej subjektivity povinných osôb, a teda že je legitímna požiadavka zákonodarcu na časovom ohraničení trvania exekúcie (porovnaj právne poriadky iných štátov kontinentálneho systému práva, z ktorého vyplýva, že systém časovo neobmedzeného výkonu rozhodnutia je výnimočným). Zákonodarca preto pristúpil k regulácii uvedeného stavu zavedením časového obmedzenia trvania exekúcie (porovnaj § 61n ods. 1 písm. c) a d) Exekučného poriadku upravujúce zastavenie exekúcie po uplynutí času na zistenie exekvovateľného majetku povinného) s tým, že oprávnený má možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie opätovne. Náklady, ktoré s tým oprávnenému vznikajú, však znáša sám, nakoľko vo výsledku bol s podaním predchádzajúceho návrhu na vykonanie exekúcie neúspešný. Súd pri rešpektovaní ústavných pravidiel právneho štátu, nepovažuje za legitímne prenášanie nákladov spojených s (opakovaným) vedením exekúcie z oprávneného na povinného (či súdneho exekútora), pokiaľ oprávnený nie je s vedením exekúcie úspešný.

25. A na záver k poukazu oprávneného na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp.zn.: -18, -18, -18, -18, -18, -18, -19, -18, -18, -19, -18, -18, -33, -17, -18), súd uvádza, že rozhodnutia súdov, nie sú uznané za formálne pramene práva, nakoľko v súdnom spore ide vždy o individuálne posúdenie skutkového stavu, ktorý súd právne posudzuje. Aj s prihliadnutím na je potrebné uviesť, že dôležité je predovšetkým dôkladné a presvedčivé odôvodnenie odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít a nie povýšenie rozhodnutí súdov na formálny prameň práva. Rozhodnutie, na ktoré poukazuje oprávnený je rozhodnutím, ktorým bola odmietnutá ústavná sťažnosť ako zjavne neopodstatnená a jeho podstatou bolo namietanie zásahov do práv sťažovateľa Upovedomeniami o zastavení starej exekúcie vydanými súdnym exekútorom podľa zákona o ukončení niektorých exekučných konaní. Predmetom skúmania nebol nárok oprávneného na vymáhanie trov starej exekúcie podľa zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, pričom Ústavný súd v predposlednej vete odôvodnenia uviedol aj oprávneným citovanú vetu. Exekučný súd vo všeobecnosti uvádza, že je predovšetkým sporné, či uvedené rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky je možné považovať za ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, pokiaľ išlo o rozhodnutie, ktorým bola ústavná sťažnosť odmietnutá ako zjavne neopodstatnená a ktorej predmetom bolo posúdenie Upovedomení o zastavení starých exekúcií vydaných súdnym exekútorom a nie prieskum nároku oprávneného na náhradu uhradených trov starej exekúcie (ktorý je predmetom sťažnosti oprávneného). Z dôvodu absencie bližšieho odôvodnenia uvedenej vety v rozhodnutí je následne sťažená (ak nie priamo nemožná) pozícia exekučného súdu dôkladne odôvodniť odklon od uvedenej vety. Súd sa preto okrem vyššie uvedeného obmedzí na konštatovanie, že podľa jeho názoru

nejde o ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, keď uvedená otázka nebola predmetom prieskumu Ústavného súdu Slovenskej republiky. To, že Ústavný súd Slovenskej republiky konštatuje možnosť uplatniť si v rámci repodaja aj nárok na náhradu paušálnych trov starej exekúcie ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky neimplikuje hneď následok, že k jeho uznaniu dôjde. Rozhodnutie o tom, či bude tento nárok oprávnenému priznaný totižto ponecháva v rukách príslušného súdu.

26. Z dôvodu absencie exekučného titulu na vymáhanie uvedeného nároku, z dôvodu neúspechu oprávneného v zastavenej exekúcii zo zákona, z dôvodu výslovného znenia ustanovenia § 9 ods. 3 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, podľa ktorého oprávnený má nárok iba na náhradu súdneho poplatku za opätovne podaný návrh, dospel súd k záveru, že v novom exekučnom konaní nemá oprávnený nárok na vymoženie náhrady iných trov vo výške 42,- Eur od povinného, ktoré uhradil súdnemu exekútorovi na základe upovedomenia o zastavení starej exekúcie.

27. Súd na podklade vyššie uvedeného výkladu a zistených skutočností dospel k záveru, že preskúmavané uznesenie je vecne správne. Z uvedených dôvodov nemohol konať inak, než postupom bez nariadenia pojednávania ( Exekučného poriadku) sťažnosť oprávneného podľa v spojení s Exekučného poriadku ako nedôvodnú zamietnuť.

28. Keďže do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania len oprávnený (§ 35 ods. 1 Exekučného poriadku), v danom prípade nebolo medzi kým rozhodnúť o nároku na náhradu trov tohto konania. Z týchto dôvodov súd výrok o trovách sťažnostného konania považoval za nadbytočný (k tomu porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 28. 02. 2017).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).