Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27CoCsp/7/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Prievozská 2, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., A. XXX, o zaplatenie 8.027,54 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 27. októbra 2023, č.k. -160, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á nárok voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozhodnutím súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. o trovách konania medzi stranami sporu rozhodol tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % , o výške ktorých rozhodne súd samostatným uznesením.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou (doručenou najskôr v upomínacom konaní na Okresný súd Banská Bystrica dňa 28.02.2023) domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 8.027,54 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom plnenia zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Dôvodil tým, že pohľadávku voči žalovanému nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.03.2020, uzavretej medzi C. C., D. ako postupcom a žalobcom. Postupca (právny predchodca žalobcu) a žalovaný uzatvorili dňa 05.09.2014 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu žalobcu v znení ich dodatkov. Na základe uvedenej zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 10.000,- Eur. Žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas, následkom čoho právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa 01.12.2019 a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Do dňa podania žaloby žalovaný dlh neuhradil. Dňa 07.05.2020 uzavrel žalobca so žalovaným Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach č. 6029765 (ďalej aj "Dohoda o uznaní záväzku"), na základe ktorej žalovaný záväzok vyplývajúci z predmetnej úverovej zmluvy uznal v zmysle ust. v spojení s ust. čo do právneho dôvodu a výšky a zaviazal sa, že celkovú dlžnú sumu vo výške 11.108,40 Eur, pozostávajúcu z istiny vo výške 8.153,54 Eur, z ostatného príslušenstva predstavujúceho riadny úrok vo výške 1.859,49 Eur, úroku z omeškania vo výške 204,70 Eur, poplatkov vo výške 24,00 Eur, nákladov právneho zastúpenia vo výške 672,82 Eur, úroku z omeškania od postúpenia pohľadávky vo výške 193,85 Eur a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 8.153,54 Eur od 25.03.2020 do zaplatenia istiny zaplatí v pravidelných mesačných splátkach. Na návrh žalobcu Okresný súd banská Bystrica

vydal platobný rozkaz dňa 20. marca 2023, proti ktorému podal žalovaný odpor namietajúc nedostatočné posúdenie schopnosti žalovaného splácať úver zo strany žalobcu. Žalovaný tiež namietal neprijateľné zmluvné podmienky v podobe ustanovení úverovej zmluvy o výške RPMN 13,32% a o úrokovej sadzbe vo výške 12,40 Eur, ktoré považoval za neplatné v zmysle a , preto žiadal žalobu zamietnuť. Žalobca v reakcii na podaný odpor žalovaného uviedol, že jeho námietky nie sú akceptovateľné. RPMN bola v zmluve uvedená v správnej výške 13,32%, taktiež úroková sadzba dojednaná v úverovej zmluve vo výške 12,40% ročne nebola neprimerane vysoká, bonitu žalovaného riadne overoval. K otázke premlčania nároku s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR (uznesenie sp. zn. zo dňa 30.11.2022, uznesenie sp. zn. zo dňa 15.12.2022, uznesenie sp. zn. zo dňa 31.1.2023) uviedol, že premlčacia doba začala plynúť až prvý deň nasledujúci po troch mesiacoch od omeškania so zaplatením splátky, pre nesplnenie ktorej sa právo podľa v spojení s ust. uplatnilo. Veriteľ využil svoje právo v zmysle dohodnuté medzi zmluvnými stranami a vyhlásil mimoriadnu splatnosť podaním zo dňa 02.12.2019, a to pre nesplnenie splátky splatnej dňa 17.08.2019. Premlčacia doba tak začala plynúť dňa 18.11.2019 a uplynula by dňa 18.11.2022. Dohoda o uznaní záväzku spĺňa všetky náležitosti vyžadované ust. pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, čo má za následok, že záväzok trval aj v čase uznania, pričom žalovaný v čl. 2 dohody o.i. potvrdil vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojených. Žalovaný po podpísaný dohody vykonal platbu v sume 150,- Eur dňa 12.05.2020. Žalovaná suma preto predstavuje sumu 10.091,73 Eur a pozostáva z istiny úveru v sume 8.003,54 Eur, úroku z omeškania vo výške 204,70 Eur, riadneho úroku vo výške 1.859,49 Eur a z poplatkov vo výške 24,- Eur. Žalobca si uplatnil aj zákonný úrok z omeškania podľa ustanovenia počnúc dňom 25.03.2020, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že pôvodný žalobca (C. C., D.) so žalovaným ako dlžníkom uzatvoril dňa 05.09.2014 Zmluvu o spotrebiteľskom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX vo výške 10.000,- Eur, ktorý bol žalovanému poskytnutý za zmluvných podmienok: výška úveru 10.000,- Eur, úroková sadzba 12,40% ročne, počet splátok 120, výška splátky 147,44 Eur splatných vždy do 17. dňa v mesiaci počnúc dňom 17.10.2014, konečná splatnosť úveru dňa 17.9.2024, RPMN 13,32%, priemerná hodnota RPMN 10,34%, celková čiastka spojená s úverom 17.690,93 Eur. Dňa 30.10.2019 pôvodný žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžných splátok, vo vzťahu ku ktorým bol v omeškaní za viac ako 3 mesiace v sume 2.413,40 Eur a upozornil ho zároveň na uplatnenie práva podľa . Z poštového podacieho hárku vyplynulo, že banka zaslala uvedenú listinu na adresu žalovanému doporučenou poštou dňa 04.11.2019. Z printscreen-u z internetovej stránky C. E., D. vyplynulo, že žalovaný si túto výzvu prevzal na pošte dňa 11.11.2019. Dňa 02.12.2019, t.j. po predchádzajúcej výzve a upozornení na možnosť žiadať celý dlh v dôsledku omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy a nerešpektovanie predchádzajúcich výziev, žalobca vyzval žalovaného k okamžitej úhrade celého úveru vo výške 9.777,43 Eur v dôsledku zosplatnenia, a to v lehote do 15 dní na označené číslo účtu. Z fotokópie doručenky vyplynulo, že banka zaslala uvedenú listinu na adresu žalovaného doporučenou poštou a dňa 06.12.2019 bola prevzatá. Dňa 24.03.2020 uzavrela C. C., D. ako postupca so žalobcom ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/XX, predmetom ktorej boli pohľadávky vrátane ich príslušenstva uvedené v prílohe č. 1 tejto zmluvy. V prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok bola ako predmet postúpenia uvedená aj pohľadávka voči žalovanému v celkovej výške 10.241,73 Eur, ktorá vznikla z úveru č. XXXXXXXXXX, ktorá pohľadávka bola zosplatnená dňa 01.12.2019. O postúpení pohľadávky vyhotovil pôvodný veriteľ oznámenie zo dňa 02.12.2019 adresované žalovanému. V zmysle predloženej dohody o uznaní dlhu a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 07.05.2020 sa zaviazal žalovaný ním uznaný dlh splácať v dohodnutých splátkach.

4. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. , až 4, a , , , , , , a , a , , , a , , o spotrebiteľských úveroch, , a o ochrane spotrebiteľa, o bankách, s odkazom na ktoré predovšetkým posúdil daný vzťah medzi stranami sporu vzhľadom na jeho charakter ako spotrebiteľský, prednostne naň aplikujúc normy spotrebiteľského práva. Ex offo - z úradnej povinnosti zisťoval, či zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky obligatórne náležitosti v znení účinnom ku dňu jej uzavretia a konštatoval, že predmetná zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti v zmysle až

k), r) a y), v znení účinnom ku dňu jej uzavretia, vysporiadajúc sa v tomto smere aj s námietkami žalovaného v tomto smere ako nedôvodnými. Súd prvej inštancie ďalej uzavrel, že C. C. D. (predchodca žalobcu) pred postúpením pohľadávky splnila podmienky ust. pre platné postúpenie pohľadávky. Zaoberal sa tiež tvrdeniami žalovaného o tom, že žalobca pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere neposudzoval s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného ako spotrebiteľa splácať úver v zmysle o spotrebiteľských úveroch, ktoré vychádzajúc z dokazovania neposúdil ako opodstatnené. Následne z úradnej povinnosti súd prvej inštancie tiež skúmal, či právo žalobcu nie je premlčané v zmysle ku dňu podania žaloby. Konštatoval, že z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplynulo, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť tým, že poskytnutý úver riadne nesplácal. Splátky úveru boli podľa zmluvy splatné vždy do 17. dňa v mesiaci. Súd prvej inštancie z obsahu prehľadu splátok zistil, že splátkou v omeškaní viac ako 3 mesiace bola splátka splatná dňa 17.08.2019. V zmysle uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.11.2022, sp. zn. zo dňa 15.12.2022, sp. zn. zo dňa 31.01.2023 premlčacia doba ohľadom zosplatneného zostatku úveru začala plynúť prvý deň nasledujúci po troch mesiacoch od omeškania so zaplatením splátky, pre nesplnenie ktorej banka uplatnila právo žiadať predčasné splatenie úveru. Premlčacia doba ohľadom nej začala plynúť dňa 18.11.2019. Premlčacia doba na základe o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony neplynula od 27.03.2020 do 30.04.2020 (35 dní) a premlčacia doba neplynula na základe v znení od 19.01.2021 do 28.02.2021 (41 dní), koniec premlčacej doby tak pripadol na 01.02.2023. Žaloba bola podaná na Okresný súd Banská Bystrica dňa 28.02.2023, teda po jej uplynutí, z ktorého dôvodu vyhodnotil žalovaný nárok (právo) za premlčaný, a pre stratu jeho vymáhateľnosti na súde, žalobu zamietol. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že na základe dohody o uznaní dlhu a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 07.05.2020 začala v zmysle plynúť nová 10 ročná premlčacia doba od kedy k uznaniu dlhu došlo, resp. od uplynutia lehoty na plnenie uvedenej v uznaní dlhu. Súd prvej inštancie posúdil túto dohodu za absolútne neplatnú, resp. neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorou žalobca chcel dosiahnuť predĺženie premlčacej doby. Žalobca uzavretie dohody dosiahol v rozpore s ust. na ochranu žalovaného ako spotrebiteľa konaním, ktoré súd hodnotil ako nekalú obchodnú praktiku podľa a zároveň aj ako konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa Žalovaný dohodu uzavrel len s cieľom, aby dosiahol splátky dlhu, keďže nechcel, aby žalobca na neho podal žalobu na súd. V čase podpisu dohody už bol úver zosplatnený, a ak žalovaný chcel dosiahnuť možnosť úver splácať v splátkach a vyhnúť sa súdnemu konaniu, neskôr vymáhaniu cestou súdneho exekútora, musel podpísať dohodu, ktorej obsah však ovplyvniť nemohol. Dohoda o splátkach bola spojená s uznaním dlhu, a žalovaný nemal inú možnosť, a ak chcel dosiahnuť splátky, musel podpísať predložený žalobcom vyhotovený formulár, ktorý obsahoval tak dohodu o splátkach ako aj uznanie dlhu. Súd prvej inštancie vychádzal aj zo Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/29/ES zo dňa 11.05.2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom. Nekalé obchodné praktiky sú podľa zakázané a zakázané je aj konanie predávajúceho v rozpore s dobrými mravmi ( ), v prípade predmetného uznania dlhu tak ide o neplatný právny úkon podľa . K rovnakým právnym záverom v obdobných právnych veciach dospel aj Krajský súd v Trenčíne v rozsudku sp. zn. zo dňa 16.02.2016, Krajský súd v Trnave v rozsudkoch sp. zn. zo dňa 07.09.2016, sp. zn. zo dňa 31.03.2021. Súd prvej inštancie nemohol vydať ani rozsudok pre uznanie nároku žalobcu, ako to navrhla právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní poukazujúc na to, že žalovaný na pojednávaní viackrát uviedol, že súhlasí so žalobou. Predpokladom pre vydanie rozsudku súdu pre uznanie nároku v zmysle je, aby žalovaný uznal žalovaný nárok čo do jeho dôvodu a výšky a aby žalobca navrhol vydanie rozsudku pre uznanie nároku. V danom prípade nebola splnená prvá podmienka. Najvyšší súd SR v obdobnej právnej veci v rozsudku pod sp. zn. zo dňa 30.11.2021 konštatoval, že v spotrebiteľskom spore možno za relevantný prejav spotrebiteľa, že uznáva nárok dodávateľa ( ) považovať iba jednoznačný, pochybnosti nevyvolávajúci prejav spotrebiteľa, ku ktorému pristúpil až po osobitnom poučení súdom v zmysle , a to nielen v rozsahu všeobecnej poučovacej povinnosti. Súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 01.12.2022, v ktorom bol prijatý právny záver, že v spotrebiteľských sporoch nesmie súd rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku ( ) v prípade, že sa uznávací prejav žalovaného spotrebiteľa týka premlčaného práva dodávateľa. Najvyšší súd SR uzavrel,

že ak premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať (nemožno ho uplatniť v súdnom ani v inom procesnom konaní), je v zásade neprípustné domáhať sa žalobou priznania premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy podľa . Pokiaľ si žalobca takýto procesný nárok aj tak uplatní, žaloba musí byť zamietnutá, a to aj pre prípad, že dôjde k uznaniu nároku žalovanou stranou. Podmienka uznania nároku totiž nie je splnená vtedy, ak by vydanie rozsudku pre uznanie nároku bolo v rozpore s kogentným ustanovením . Splneniu zákonnej podmienky pre vydanie rozsudku na základe uznania nároku bráni také uznanie nároku, ktorý je (ex lege) zo zákona zbavený súdnej vymáhateľnosti. Súd prvej inštancie vo svetle vyššie uvedených dôvodov žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa a v spojitosti s tak, že žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania z dôvodu zamietnutia žaloby v celom rozsahu. 5. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonnom stanovej lehote odvolaním napadol žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhujúc odvolaciemu súd, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne zmenil tak, že žalobe vyhovie a prizná mu voči žalovanému aj nárok na náhradu trov konania. Uplatňujúc dôvody na odvolanie uvedené v ust. , a (porušenia práva na spravodlivý proces, nesprávne skutkové a právne závery, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie), v konkrétnosti nesúhlasil s právnym posúdením dohody o uznaní záväzku ako absolútnej neplatnej, rozpornej s dobrými mravmi, ktorou malo dôjsť zo strany žalobcu k nekalej obchodnej praktike v zmysle o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Podľa jeho názoru, žalovaný mal dostatočný priestor na oboznámenie sa s obsahom dohody a bolo na jeho uvážení, či dohodu podpíše. Ak by žalovaný nesúhlasil s dohodou, resp. mal výhrady k jej obsahu, mal možnosť dohodu nepodpísať a odmietnuť. Uznanie záväzku zo strany žalovaného je právny inštitút zakotvený v , pričom právnym následkom uznania práva je, že právo žalobcu sa premlčí za 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo. V predmetnom prípade sa právo premlčí až 07.05.2030. Preto názor súdu, že právo žalobcu je premlčané, považoval za nesprávny. Uviedol, že jeho snahou v záujme žalovaného bolo predísť súdnemu konaniu a motivovať tak žalovaného k postupnej úhrade svojho záväzku formou mesačných splátok. Je logické, že v prípade umožnenia splácania dlžnej sumy formou mesačných splátok v súlade s bodom 3.1. dohody, si žalobca musel zabezpečiť vymožiteľnosť svojej pohľadávky pre prípad neplnenia zo strany žalovaného, a to práve uznaním záväzku zo strany žalovaného, s čím je spojené aj plynutie novej premlčacej doby. Bol presvedčený, že predmetná dohoda spĺňa všetky náležitosti, pričom k otázke platnosti dohody poukazoval na . Žalovaný si bol vedomý existujúceho záväzku, preto záväzok podpisom dohody uznal. Dovolil si poukázať na to, že predmetná vec bola už raz rozhodnutá upomínacím súdom, ktorý na základe návrhu na vydanie platobného rozkazu vydal platobný rozkaz z čoho plynie, že upomínací súd nepovažoval nárok za premlčaný. V tomto smere odkazoval na rozhodnutia iných odvolacích súdom (príkladmo uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.10.2017, sp. zn. , rozhodnutie Krajského súde v Bratislave zo dňa 30.04.2015, sp. zn. , rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30.10.2013, sp. zn. ). Za významné považoval to, že v čase uznania záväzku zo strany dlžníka nebola pohľadávka premlčaná. Postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť ku dňu 01.12.2019 (podaním zo dňa 02.12.2019), pričom podľa zmluvy bola splatnosť splátok dohodnutá vždy k 17. dňu. Ak teda postupca vyhlásil za splnenia zákonných podmienok (čo sporné nebolo) splatnosť podaním zo dňa 02.12.2019, urobil tak pre splátku splatnú dňa 17.08.2019. Premlčacia doba začala plynúť dňa 18.11.2019 (prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh) a uplynula by najskôr 18.11.2022. K uvedenému je potrebné pripočítať ešte 76 dní, počas ktorých neplynuli lehoty z dôvodu COVID-19 v zmysle o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Z dôvodu, že nárok v tom čase premlčaný vôbec nebol, žalobca (veriteľ) si mohol v čase uzatvorenia dohody v podstate priamo uplatniť svoj nárok na súde, avšak z dôvodu predídenia navyšovania nákladov a vôle dlžníka vec riešiť mimosúdne sa rozhodol umožniť mu splácanie jeho dlhu formou pravidelných mesačných splátok, na základe uzatvorenia dohody. Rozhodnutie súdu prvej inštancie tak nedáva zmysel, nakoľko svojou podstatou sankcionuje veriteľa, že vec nežaloval priamo a namiesto toho sa s dlžníkom korektne dohodol. Dôvodil tým, že súd je povinný rešpektovať súkromnoprávnu dohodu aj vo veciach spotrebiteľských, takéto rozhodnutie ohrozuje právnu istotu veriteľov v širšom rozsahu, keďže nie je zrejmé, či je vôbec možné takúto dohodu so spotrebiteľom spísať, pričom v tejto časti dohody sa jedná o jednostranné vyhlásenie o uznaní záväzku. Žalobca trval na tom, že súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Právny zástupca žalobcu sa v predmetnej veci zúčastnil pojednávania, ktoré sa konalo dňa 27.10.2023, na ktorom navrhol vydať rozsudok pre uznanie nároku s poukazom na to, že žalovaný na pojednávaní viackrát povedal, že súhlasí so žalobou. Súd prvej inštancie však napriek uvedenému nerozhodol o uplatnenom nároku rozsudkom pre uznanie a preskúmaval uplatnený nárok po hmotnoprávnej stránke. Takýto postup súdu je podľa názoru žalobcu v priamom rozpore s odbornou literatúrou a príslušnými ustanoveniami , v zmysle ktorých súd v prípade uznania nároku v akejkoľvek forme nie je oprávnený skúmať hmotnoprávnu stránku veci, nakoľko je viazaný procesným úkonom žalovaného a v prípade návrhu na vydanie rozsudku pre uznanie zo strany žalobcu, je povinný takto rozhodnúť a to aj v prípade, ak by mal za to, že nárok uplatnený žalobou napr. neexistuje. Povinnosť súdu takto rozhodnúť v prípade uvedenej procesnej situácie bez akýchkoľvek pochýb vyplýva z dikcie ust. , a to z direktívneho „rozhodne“, t. j. nie „môže rozhodnúť“. V tomto poukazoval na rozhodnutia iných súdov v obdobných prípadoch (napr. uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. z 27.05.2020, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 27.04.2022, uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. z 22.04.2021, rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. z 30.06.2021).

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Obsah zmluvy o úvere a jej zmluvné podmienky nemohol pred podpisom zmluvy ovplyvniť. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie v bode 43/ odôvodnenia, v zmysle ktorého bol nárok žalobcu posúdený ako premlčaný, keď dohodu o uznaní záväzku uzavretú medzi žalovaným a žalobcom nebolo možné správne brať na zreteľ z dôvodu jej neplatnosti podľa . Nemal žiadnu vedomosť čo podpisuje a aký vplyv bude mať jeho podpis na dohode na samotné premlčanie. Žiadal rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

7. Žalobca vo svojej replike na vyjadrenie žalovaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že trvá na podanom odvolaní, ako aj odvolacom návrhu. Žalovaný neuviedol vo svojom vyjadrení žiadne tvrdenia, ku ktorým by bolo potrebné sa osobitne vyjadriť.

8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané podľa , že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu aj náležitosti podľa s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

9. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa a , a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa (a contrario), keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

10. Súd prvej inštancie žalobu na zaplatenie nárokovanej sumy zamietol z dôvodu, že nárok žalobcu považoval za premlčaný (, , ), keď zároveň dohodu o uznaní dlhu posúdil ako neplatný právny úkon pre jej rozpor s dobrými mravmi ( ). Zároveň vo vzťahu k požiadavke žalobcu na rozhodnutie veci prostredníctvom vydania rozsudku pre uznanie nároku posúdil, že v konaní neboli splnené predpoklady pre takýto postup predpísané ust. .

11. Žalobca odvolaním namieta nesprávne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie na ktorých založil svoje zamietavé rozhodnutie, založené na závere o premlčaní uplatneného nároku tvrdiac jednak, že aj bez existencie uznania dlhu, v čase podania žaloby nebol jeho nárok premlčaný, nesprávnosť vzhliada tiež v posúdení dohody o uznaní dlhu a o úhrade pohľadávky v splátkach ako neplatného právneho úkonu a v konečnom dôsledku namieta nesprávny postup súdu prvej inštancie v tom, že tento nepostupoval v súlade s ust. , t. j. neobmedzil sa len na skúmanie procesných podmienok, ktorých splnenie je potrebné na to, aby mohol vydať rozsudok pre uznanie, ale nesprávne skúmal aj hmotnoprávnu stránku, čim podľa jeho názoru došlo k porušeniu rovnosti strán sporu pred súdom. Uplatňuje tak dôvody na odvolanie uvedené v ust. , a (porušenie

práva na spravodlivý proces, nesprávne skutkové a právne závery, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie).

12. Odvolací súd za aplikácie ust. z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok, existenciu ktorej vady nezistil, a odvolateľ ju tiež ani netvrdil.

13. V ďalšom odvolací súd podrobil napadnuté rozhodnutie vecnému prieskumu z hľadiska žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov uvedených v ust. , a ( porušenie práva na spravodlivý proces, nesprávne skutkové a právne závery, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie).

14. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci v porušení zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní. Jeho naplnenie je jedným zo zákonných dôvodov pre zrušenie rozhodnutia.

15. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa . Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

16. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).

17. Preskúmaním rozhodujúcich skutočností, odvolací súd vyhodnotil vyššie uvedené odvolacie námietky žalobcu ako neopodstatnené. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, vykonal predložené dôkazy v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie, tieto vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. a zo správne zistených skutočností, vyvodil tiež správne právne závery na ktorých založil svoje rozhodnutie. Výsledkom vykonaného dokazovania je zodpovedajúci jeho skutkový a právny záver, s ktorým sa odvolací súd plne identifikuje, že nárok žalobcu uplatnený v spore z hľadiska jeho charakteru spotrebiteľskom, podliehajúcom normám spotrebiteľského práva ( a nasl. , v znení účinného od 5.12.2018, tiež o spotrebiteľskom úvere a o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere), je premlčaný (, , ), správne posúdiac, že v okolnostiach danej veci nenastali právne účinky uznania dlhu obsiahnutého v dohode o uznaní dlhu a úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 7.5.2020, teda nezačala plynúť vo vzťahu k dlhu nová 10 ročná premlčacia doba od uznania tak, ako to predpokladá ust. a to z dôvodu, že dohoda je absolútne neplatná pre jej rozpor s dobrými mravmi ( ), keďže je uzatvorená jednostranne výlučne na prospech žalobcu a jej uzatvorenie žalobca dosiahol v rozpore s ustanoveniami na ochranu žalovaného ako spotrebiteľa, konaním opodstatnene vyhodnoteným ako nekalá obchodná praktika ( ) a zároveň konaním rozporným s dobrými mravmi ( ), v konečnom dôsledku zároveň správne tiež posúdiac, že v konaní neboli splnené zákonné predpoklady pre postup podľa , t.j. rozhodnutie o nároku žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku. Súd prvej inštancie správne

vzal do úvahy výsledky vykonaného dokazovania, preukázané skutkové okolnosti a ich vplyv na nárok žalobcu a obranu žalovaného, vychádzajúc z nich správne žalobe nevyhovel a žalovanému vzhľadom na plný úspech vo veci priznal aj plnú náhradu trov konania (, ). Súd prvej inštancie pri posudzovaní rozhodujúcich skutočností postupoval v súlade so zákonom, rozhodol o nich poukazom na všetky relevantné skutočnosti, s následkom nespôsobilosti odvolania k inému, ako potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa ust. . Odvolací súd nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre jeho potvrdenie. Súčasne sa odvolací súd stotožňuje s podrobným a vyčerpávajúcim odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach naň odkazuje ( ), aby nadbytočne neopakoval všetky pre strany známe fakty spolu so správnou citáciou zákonných ustanovení jednotlivých právnych predpisov. Obsah spisového materiálu v predmetnom súdnom konaní pripúšťa interpretáciu faktov a posúdenie relevantných právnych otázok tak, ako sú v posudzovanej veci prezentované súdom prvej inštancie.

18. Nad rámec toho, že so všetkými odvolacími námietkami, ktoré boli v zásade v identickom duchu produkované žalobcom už pred súdom prvej inštancie, sa dostatočne, podrobne a správne vysporiadal vo svojom rozhodnutí už súd prvej inštancie, odvolací súd vo vzťahu k nim uvádza ešte nasledovné:

19. Z vykonaného dokazovania vyplynulo a medzi stranami sporným nebolo, že právny predchodca žalobcu, C. C. D. ako veriteľ, uzatvorila so žalovaným ako dlžníkom dňa 05.09.2014 Zmluvu o spotrebiteľskom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou časťou boli o.i. Všeobecné obchodné podmienky, Úverové podmienky a Sadzobník, čo žalovaný potvrdil vlastnoručným podpisom zmluvy, na základe ktorej bol poskytnutý žalovanému úver vo výške 10.000,- Eur, ktorý mal splácať v pravidelných 120 mesačných splátkach po 147,44 Eur. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 17.09.2024. Pôvodný veriteľ vyzval dlžníka výzvou zo dňa 30.10.2019 na úhradu omeškaných splátok ku dňu 30.10.2019 v celkovej výške 2.413,40 Eur do 15 dní od doručenia výzvy pod hrozbou mimoriadneho zosplatnenia dlhu, ku ktorému pre nečinnosť žalovaného došlo ku dňu 01.12.2019 vo výške 9.777,43 Eur. Zosplatnený dlh bol zmluvou postúpený na žalobcu.

20. Súd prvej inštancie primárne právny vzťah založený vyššie identifikovanou zmluvou o úvere posúdil ako spotrebiteľský, podriadený normám spotrebiteľského práva ( a nasl. , v znení účinného od 5.12.2018, tiež o spotrebiteľskom úvere a o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere), konštatujúc vo vzťahu k námietkam žalovaného, že zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti predpísané ust. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, tiež, že veriteľ pred jej uzatvorením neporušil odbornú starostlivosť v zmysle (overenie bonity žalovaného), v ďalšom tiež, že došlo k platnému predčasnému zosplatneniu úveru pri dodržaní zákonných podmienok predpísaných ust. v spojitosti s , ako aj splnenie podmienok ust. pre platné postúpenie pohľadávky, s ktorým posúdením sa odvolací súd identifikuje a jeho správnosť nenamieta v odvolaní ani žalobca.

21. Odvolateľom nebola tiež spochybnená povinnosť súdu prvej inštancie ex offo skúmať, či právo žalobcu nebolo premlčané v zmysle ku dňu podania žaloby.

22. Sporným v priebehu odvolacieho konania zostalo, či okolnosti veci umožňujú posúdiť uplatnený nárok ako premlčaný.

23. Vo vzťahu k vyššie uvedenej spornej otázke odvolateľ primárne tvrdil, že jeho nárok nebol v čase podania premlčaný a to bez ohľadu na existujúcu Dohodu o uznaní záväzku. S týmto jeho názorom odvolací súd nemôže súhlasiť.

24. Súd prvej inštancie otázku možného premlčania v okolnostiach danej veci posudzoval správne vo svetle ust. , a , ktoré právne posúdenie odvolateľ ani nespochybňuje, v podrobnostiach ju rozoberajúc odkazom na identifikované rozhodnutia najvyššej súdnej autority (NS SR) v odseku 43/ odôvodnenia svojho rozhodnutia, na ktoré závery v ňom obsiahnuté odvolací súd v podrobnostiach poukazuje, aby ich nadbytočne nereplikoval. Len v stručnosti sumarizuje, že

vychádzajúc z dokazovaním zisteného skutkového stavu a v rámci neho menovite aj tvrdení samotného žalobcu, ktoré žalovaný nerozporoval a ktoré ani v odvolaní nespochybňuje žalobca, právny predchodca žalobcu (C. C., D.) ku dňu 01.12.2019 celý úver zosplatnil, využijúc svoje právo vychádzajúc z tvrdení samotného žalobcu pre splátku splatnú dňa 17.08.2019 (od splatnosti ktorej uplynuli tri mesiace, ktoré omeškanie do zosplatnenia naďalej trvalo) podľa v spojení s najneskôr do termínu 17.12.2019 (od 17.08.2019 + 3 mesiace je 17.11.2019 a najbližšia splatná splátka je 17.12.2019) tzn. do najbližšej splatnej splátky. Splátkou v omeškaní viac ako 3 mesiace, bola teda splátka splatná dňa 17.08.2019, pre ktorú došlo tiež k zosplatneniu, čo tvrdí nakoniec aj samotný odvolateľ. Vychádzajúc z právneho názoru obsiahnutého v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.11.2022, sp. zn. zo dňa 15.12.2022, sp. zn. zo dňa 31.01.2023 (na ktoré tiež v odôvodnení poukazuje súd prvej inštancie a od ktorých ani v okolnostiach danej veci nie je dôvod sa odchýliť) trojročná premlčacia doba ohľadom zosplatneného zostatku úveru začala tak plynúť prvý deň nasledujúci po troch mesiacoch od omeškania so zaplatením splátky, pre nesplnenie ktorej banka uplatnila právo žiadať predčasné splatenie úveru, v tomto prípade dňa 18.11.2019 a štandardne by uplynula 18.11.2022. Keďže však premlčacia doba na základe o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony neplynula od 27.03.2020 do 30.04.2020 (35 dní) a tiež neplynula na základe v znení od 19.1.2021 do 28.2.2021 (41 dní), koniec premlčacej doby, ktorý by inak pripadol na 18.11.2022, sa takto posunul o 76 dní. Vyššie uvedené skutočnosti rozhodné pre posúdenie premlčania odvolateľ paradoxne ani nespochybňuje. Žaloba však bola podaná na Okresný súd Banská Bystrica až dňa 28.02.2023, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby (aj pri jej predĺžení o 76 dní počas ktorých táto z dôvodu covidových predpisov neplynula), z ktorého dôvodu správne súd prvej inštancie vyhodnotil žalovaný nárok (právo) v čase podania žaloby za premlčaný, a pre stratu jeho vymáhateľnosti na súde, žalobu dôvodne zamietol. Tvrdenie žalobcu, že nárok v čase podania žaloby premlčaný nebol (bez ohľadu na Dohodu o uznaní záväzku), tak nemá oporu v okolnostiach danej veci a tiež v skutočnostiach ním samotným v priebehu konania tvrdených.

25. Ďalšou časťou svojich námietok žalobca spochybňuje správnosť záveru o neplatnosti Dohody o uznaní záväzku, domáhajúc sa prostredníctvom nej založenia plynutia novej desaťročnej premlčacej doby v zmysle v spojení s ust. 558 , vo svetle čoho tvrdí nesprávne právne posúdenie otázky (ne)platnosti uznania záväzku a s ňou súvisiacej otázky premlčania uplatneného nároku.

26. V priebehu konania nebolo sporným, že Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach č. 6029765 (ďalej aj "Dohoda") uzatvorili dňa 07.05.2020 žalobca so žalovaným. Dohoda je formulárová (vopred predtlačená), len na zadnej strane dohody je rukou dopísané miesto, dátum a podpis uzatvorenia dohody dlžníkom a podpis konateľa žalobcu. Nebolo sporným, že obe strany túto aj podpísali.

27. Z úvodnej časti Dohody s názvom „Uznanie záväzku“ v bode 2.1 vyplýva, že žalovaný uznáva svoj záväzok čo do dôvodu aj výšky na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej s pôvodným veriteľom C., D. dňa 05.09.2014, pričom celková dlžná suma vo výške 11.108,40 Eur pozostávala z istiny vo výške 8.153,54 Eur, z ostatného príslušenstva predstavujúceho riadny úrok vo výške 1.859,49 Eur, úroku z omeškania vo výške 204,70 Eur, poplatkov vo výške 24,- Eur, nákladov právneho zastúpenia vo výške 672,82 Eur, úroku z omeškania od postúpenia pohľadávky vo výške 193,85 Eur a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 8.153,54 Eur od 25.03.2020 do zaplatenia istiny.

28. V bode 2.2 Dohody, dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu a výšky, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa keď k uznaniu došlo.

29. V bode 3.1. Dohody, dlžník sa zaväzuje splatiť svoj dlh voči Veriteľovi v 12 pravidelných mesačných splátkach v dohodnutej minimálnej výške 150,00 Eur a posledná 12. splátka v dohodnutej výške 9 458,40 Eur k 12. dňu v mesiaci, pričom dátum splatnosti prvej splátky je 12.05.2020 a dátum splatnosti poslednej splátky je 12.04.2021.

30. V bode 3.5 Dohody, dlžník si je vedomý, že dohodnuté splátky sú v trvaní 12 mesiacov a že posledná 12. splátka predstavuje celý zvyšok dlhu.

31. V bode 3.7 Dohody, v prípade, že dlžník nebude splácať svoj dlh v pravidelných dohodnutých splátkach najneskôr do termínu ich splatnosti, stratí výhodu splátok a je povinný uhradiť celý zvyšok dlhu uznaného v bode 2 a to prvým dňom nasledujúcim po splatnosti prvej neuhradenej splátky. Týmto nie je dotknutá možnosť dohodnutia si spôsobu úhrady zvyšku dlhu podľa bodu 3.6.

32. V bode 4.1. Dohody, strany Dohody vyhlasujú, že táto Dohoda bola uzatvorená vážne, zrozumiteľne a určite, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok, že pred podpisom si dohodu v celosti i s prílohami prečítali, porozumeli jej obsahu a na znak súhlasu ju podpísali.

33. Podľa názoru žalobcu predmetná Dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré ust. vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, žalovaný v čl. 2 Dohody potvrdil vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojených, preto podľa platí, že ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo. Na pojednávaní dňa 27.10.2023 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že k podpisu Dohody o uznaní dlhu žalovaného nikto nenútil. Žalovaný tvrdil, že k uzavretiu Dohody o uznaní dlhu a úhrade pohľadávky v splátkach došlo tak, že mu zavolala pani od žalobcu a povedala mu, že je možnosť splácať predmetný úver v splátkach, ale ak ich splácať nebude, dajú to k súdu. Iné následky, ktoré má predmetná Dohoda žalovanému neuviedla (neozrejmila), nepoučila ho o tom, aký bude mať vplyv táto Dohoda na premlčanie. O premlčaní vedel žalovaný len toľko, že to súvisí nejako s viacerými rokmi, ale on tomu nerozumie.

34. Podľa , premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

35. Podľa , ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. 36. Podľa , ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

37. Legislatívna úprava ako aj súdna prax (rovnako tiež na Európskej úrovni), štandardne zabezpečuje ochranu spotrebiteľa pred konaním, ktoré ho môže poškodzovať. Doslovne zakázané sú ustanovenia, spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v spotrebiteľských zmluvách a tiež nekalé obchodné praktiky. Za nekalú sa považuje taká praktika, ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a podstatne narušuje, alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane, alebo ktorému je adresovaná, za ktorú nekalú obchodnú praktiku sa považuje klamlivé konanie, klamlivé opomenutie konania, agresívna obchodná praktika, pričom dodávateľ nesmie klamať a zavádzať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, neúplné, nepresné, nejasné údaje, alebo potrebné údaje zamlčovať. Spotrebiteľ sa v zmluvnom vzťahu ocitá vo faktickom nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva a tiež z hľadiska ekonomických predpokladov aj lepšiu dostupnosť právnych služieb a v neposlednom rade tiež možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv, o aký typ zmluvy (Dohody) ide tiež v okolnostiach danej veci, pretože ako správne uvádza aj súd prvej inštancie, žiadna zo sporových strán nespochybnila, že v prípade dotknutej Dohody o uznaní záväzku uzatvorenej stranami sporu, išlo o vopred pripravenú formulárovú predtlač žalobcom, ktorý formulár je konštruovaný tak, že reálne predpokladá (je možné) do neho dopĺňať iba údaje na strane žalovaného ( jeho podpis) miesto a deň jej uzatvorenia. Z jej textu je zrejmé, že ide o formulár, ktorý žalobca používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov, ktorý cieľ sledujú predovšetkým veritelia a nie dlžníci a keďže ide o typizovaný formulár, dlžník pri uzatváraní dohody nemôže jeho obsah ovplyvniť. Dohoda, týkajúca sa uznania dlhu, nebola iniciovaná žalovaným ako spotrebiteľom, ktorý jej uzavretím nič nezískal, ale naopak zhoršil svoje postavenie. Pri vyhodnocovaní praktiky veriteľa súd prihliada na úroveň priemerného spotrebiteľa (Smernica Rady a EP 2005/29, bod 18 preambuly), kedy

hrozí nebezpečenstvo, že takýto spotrebiteľ podpíše dokument sledujúc dosiahnutie splátok, avšak v skutočnosti ide podľa citovanej Smernice o nekalú obchodnú praktiku a nie o odbornú starostlivosť dodávateľa, ktorého cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie nároku.

38. V okolnostiach posudzovanej veci žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že žalovanému ako priemernému spotrebiteľovi boli akokoľvek vysvetlené, v súlade s požiadavkou odbornej starostlivosti, následky uznania dlhu najmä s ohľadom na jeho premlčanie, resp. založenia plynutia novej dĺžky premlčacej doby. Následne žalovaný bez toho, aby mu boli vysvetlené následky uznania záväzku, dohodu podpísal. Ak by bol žalobca žalovanému vysvetlil následky uznania záväzku, bolo by nelogické, že by žalovaný s takýmto poznatkom Dohodu o uznaní záväzku podpísal. V nadväznosti na to, možno súhlasiť so súdom prvej inštancie aj v tom, že konkrétne zmluvné podmienky zakomponované do Dohody, týkajúce sa predpokladov vzniku uznaniu dlhu a formy splácania dlhu, sú zakomponované do zmluvných podmienok na vopred pripravenom formulári zo strany žalobcu, pričom žalovaný v tomto kontraktačnom procese nedojednával ani podmienky jeho uplatnenia (vzniku nároku žalobcu), ani jej výšku. Zo znenia Dohody nevyplývajú následky podpisu tejto dohody (uznanie dlhu ), taktiež absentuje poučenie o tom, že po uplynutí premlčacej doby ohľadom práva na istinu a príslušenstvo pohľadávky z úverovej zmluvy sa stáva toto právo proti žalovanému súdne nevymáhateľným a ak podpíše žalovaný túto Dohodu, začne plynúť nová premlčacia doba v dĺžke 10 rokov od uznania, v ktorej lehote bude môcť žalobca proti žalovanému peňažný nárok na súde vymáhať, či iných podmienok Dohody vyznievajúcich na neprospech spotrebiteľa a tak nemožno pochybovať o tom, že zmluvná voľnosť žalovaného bola zásadným spôsobom obmedzená len na vyššie identifikované dopisované údaje a žalovaný tak mal jedine možnosť Dohodu ako celok prijať. V prospech uvedeného záveru vyznieva aj výpoveď žalovaného, ktorý na pojednávaní dňa 27.10.2023 o. i. tiež uviedol, že k uzavretiu Dohody o uznaní dlhu a úhrade pohľadávky v splátkach došlo tak, že žalovanému zavolala pani od žalobcu a povedala mu, že je možnosť splácať predmetný úver v splátkach, ale ak ich splácať nebude, dajú to k súdu. Iné následky, ktoré má predmetná Dohoda žalovanému neuviedla, nepoučila ho o tom, aký bude mať vplyv táto Dohoda na premlčanie. Je zjavné, že Dohoda s jasným formulárovým charakterom a konštrukciou nepredpokladá zmenu zmluvných podmienok pre prípad výhrad spotrebiteľa. Nič na tom nemení ani námietka žalobcu, že žalovaný mal dostatočný priestor na oboznámenie sa s obsahom Dohody, a ak by nesúhlasil, resp. mal výhrady k jej obsahu, mal možnosť Dohodu nepodpísať, keďže prítomné výsledky dokazovania v prospech takéhoto záveru rozhodne nenasvedčujú. Správnosť tohto záveru nie je spôsobilý spochybniť ani poukaz na bod 4.1 Dohody, v ktorom je obsiahnuté (avšak opätovne formulárovo koncipované) prehlásenie o tom, že Dohoda bola uzatvorená vážne, zrozumiteľne a určite, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok, že pred podpisom si Dohodu v celosti i s prílohami prečítali, porozumeli jej obsahu a na znak súhlasu ju podpísali.

39. Pokiaľ sa odvolateľ bránil tým, že predmetnou Dohodou iba umožnil žalovanému splácať zosplatnený dlh a snažil sa presvedčiť súd, že vlastne poskytol dlžníkovi určitú výhodu v podobe možnosti splácať zosplatnený úver, hoci mohol okamžite podať žalobu na súd a trvať na celom uplatnenom nároku, uvedené vyznieva účelovo, pretože samotný žalovaný nežiadal o možnosť zosplatnený úver splácať a išlo výlučne o iniciatívu veriteľa, o čom svedčí žalobcom nakoncipovaný text Dohody, ktorého súčasťou učinil tiež prehlásenie dlžníka o uznaní dlhu, ktoré žalovaný nemohol vylúčiť, ak chcel na ponúknutú možnosť splácať už zosplatnený dlh pristúpiť, a žalovaný ju mal možnosť len podpísať, alebo nepodpísať. Z výsluchu samotného žalovaného vyplynulo, že s takouto možnosťou ho oslovil samotný veriteľ. Pokiaľ zo strany veriteľa išlo skutočne iba o poskytnutie výhody v podobe možnosti splácať zosplatnený dlh, odvolaciemu súdu nie je zrejmé, prečo žalobca potreboval zakomponovať do ponúknutej možnosti splácať zosplatnený dlh aj vyhlásenie dlžníka o uznaní dlhu, ktoré ani nie je podmienené súhlasom veriteľa, pretože ide o jednostranný právny úkon dlžníka. Veriteľ si ale musel byť vedomý toho, že pokiaľ spotrebiteľ bude mať záujem o možnosť dlh splácať v splátkach v zmysle predmetnej Dohody, svojím podpisom sa súčasne podpíše aj vopred naformulované uznanie dlhu, hoci to nebolo v jeho úmysle.

40. Taktiež argumentácia odvolateľa, že v súvislosti s možnosťou splácať zosplatnený úver bolo logické, že si veriteľ potreboval zabezpečiť, aby pre prípad opätovného porušenia platobnej disciplíny nedošlo k premlčaniu jeho nároku zabezpečovacím prostriedkom, a to uznaním dlhu, v zmysle vykonaného dokazovania nemá žiadne opodstatnenie. Ak by malo platiť uvedené, potom by bolo bežným postupom veriteľa, aby už pri samotnom uzatváraní úverových zmlúv s dlžníkmi, t.j. pri založení zmluvného vzťahu

požadoval od dlžníka súčasne jeho vyhlásenie o uznaní dlhu, pretože veriteľ nemôže mať nikdy istotu, že zo strany dlžníka nedôjde k porušeniu jeho platobnej disciplíny, k čomu ale bežne veritelia nepristupujú. Navyše prípad, že sa zmluvné strany následne samostatným úkonom dohodli na možnosti splácať zosplatnený úver v splátkach, nespôsobuje premlčanie nároku a veriteľovi zostáva možnosť uplatniť si predmetný nárok aj v prípade opätovného porušenia platobnej disciplíny vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. 41. V okolnostiach posudzovanej veci teda súd prvej inštancie správne podrobil Dohodu kontrole, či neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na ťarchu spotrebiteľa, keď ustanovenia týkajúce sa uznania dlhu zjavne neposudzoval len izolovane, teda bez ich previazanosti na celý obsah Dohody, ale vo vzájomných súvislostiach s ostatnými dojednaniami, aby tak mohol objektívne vyhodnotiť, či Dohodu možno považovať za korektnú, teda vyváženú vo vzťahu k obom stranám tak čo do ich práv, ako tiež ich povinností, pretože v prípade, ak by takto nepostupoval a vyhovel žalobe na zaplatenie peňažného nároku, ktorá by objektívne vykazovala znaky nekalej obchodnej praktiky, došlo by k porušeniu zákona, princípov súkromného práva (princíp proporcionality), ale tiež k porušeniu záväzku Slovenskej republiky vyplývajúcich z členstva v Európskej únii. Tak, ako aj súd prvej inštancie, aktuálne aj odvolací súd zdôrazňuje, že úprava spotrebiteľských zmlúv a ochrany spotrebiteľa vyjadruje snahu, aby dodávateľ nielen v spotrebiteľských zmluvách ale i v ostatných kontraktoch, ktorých zmluvnou stranou je spotrebiteľ pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi, preto pre posúdenie nekalej obchodnej praktiky je dôležité, či táto objektívne vyvoláva značný nepomer v celkových právach a povinnostiach zúčastnených strán k naplneniu čoho došlo aj v podmienkach danej veci.

42. Súd prvej inštancie teda postupoval správne, keď ex offo posúdil možné premlčanie žalobcom uplatneného nároku vychádzajúc z ust. , aplikujúc ustanovenia na právne posúdenie daného vzťahu a to ustanovenia upravujúce premlčaciu dobu podľa , , a nie príslušné ustanovenia o premlčaní podľa ust. (ako to požadoval odvolateľ), keďže to neumožňovalo zistenie o neplatnosti Dohody vo svetle ust. v podrobnostiach túto problematiku rozoberajúc v bode 44/ odôvodnenia svojho rozhodnutia s obsahom ktorého sa odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach naň odkazuje. Odvolacia námietka žalobcu ani v tomto smere, tak nebola spôsobilá privodiť v prospech neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

43. V konečnom dôsledku odvolací súd nesúhlasí ani s námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie napriek uznávaciemu prejavu žalovaného na pojednávaní zo dňa 27.10.2023 nevydal rozsudok pre uznanie.

44. Podľa , ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.

45. Rozsudok pre uznanie nároku predstavuje osobitný druh rozhodnutia vo veci samej. Ide o jednostranný právny úkon dlžníka voči veriteľovi, ktorý musí obsahovať tak všeobecné, ako i osobitné náležitosti stanovené pre tento právny úkon v ust. a nasl. a . Pre rozhodnutie rozsudkom pre uznanie nároku sú teda potrebné úkony obidvoch strán sporu, a to uznanie uplatneného nároku alebo jeho časti žalovaným a návrh žalobcu na rozhodnutie rozsudkom pre uznanie nároku. Na to, aby bolo možné vyhodnotiť vyjadrenie dlžníka za platné uznanie dlhu bolo by nutné, aby tento nielen nemal výhrady k žalobe, ale dostatočne a jasne deklaroval okrem prísľubu zaplatiť dlh aj jeho dôvod a výšku.

46. Zákonodarca síce zaviedol kategóriu sporov s ochranou slabšej strany v konaní, avšak výslovne neupravil žiadne obmedzenia pre rozhodovanie rozsudkom pre uznanie nároku, a to ani v prípade spotrebiteľských sporoch. Preto pri čisto formalistickom výklade ustanovenia by aj v spotrebiteľských sporoch, ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť a žalobca navrhne rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku, by súd musel rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku, čo by znamenalo, že by musel priznať aj premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy, alebo musel by priznať právo žalobcovi, ktorý na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je aktívne legitimovaným v spore, hoci inak by podľa hmotného práva tieto skutočnosti ex offo vyhodnocoval. Keďže však upravuje spotrebiteľské spory ako osobitný druh sporov s ochranou slabšej strany v konaní, a teda účelom a zmyslom je zohľadniť aj istú

hmotnoprávnu i procesnú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, podľa odvolacieho súdu treba návrh na vydanie rozsudku pre uznanie a splnenie ďalších zákonných podmienok podľa posudzovať aj podľa špecifických potrieb strán sporu, pretože napriek kogentnosti ustanovenia by pri čisto gramatickom výklade a lipnutím na formálnych znakoch vydanie rozsudku pre uznanie mohlo znamenať postup súdu v rozpore so základnými princípmi civilného sporového konania, konkrétne . Zákonodarca pritom v upravil, že každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať aj v súlade s princípmi, na ktorých tento zákon spočíva.

47. Odvolací súd je preto toho názoru, že v spotrebiteľských sporoch aj pri uznaní nároku súd môže vyhodnocovať skutočnosti, na ktoré by inak podľa hmotného práva ex offo neprihliadal, a teda môže vyvodzovať dôsledky z absolútne neplatných právnych úkonov, ako aj prihliadať na to, že premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť.

48. Vo vzťahu k nastolenej otázke žalobcom esenciálnym je, že vyjadrenia žalovaného v rámci výpovede pred súdom prvej inštancie dňa 27.10.2023 nemožno považovať podľa názoru odvolacieho súdu v zhode s názorom súdu prvej inštancie za taký prejav jeho vôle, ktorý by vyvolával právne účinky predpokladané v ust. . Žalovaný súhlasil so žalobou, dlh prestal splácať potom, čo nebol schopný uhrádzať pravidelné mesačné splátky iných úverov. Po vydaní platobného rozkazu a jeho doručení žalovanému, tento podal proti nemu odpor, pričom namietal uplatnený nárok a žiadal žalobu zamietnuť. Vzhľadom na závažnosť inštitútu, a to najmä za stavu, že ide o konanie s tzv. slabšou stranou, je potrebné dôsledne vyžadovať náležitosti uznávacieho právneho úkonu. V tomto smere odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že výrazový prostriedok „že súhlasí so žalobou“, nemožno bez ďalšieho považovať za uznávací prejav, nakoľko nie je dostatočne jasný a jednoznačný, aby z neho bolo možné usúdiť, že jeho úmyslom bolo skutočne uznanie dlhu aj výšky nároku. Odhliadnuc od skutočnosti, že žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nikdy nevyjadril súhlas s výškou dlhu a konštatoval svoju situáciu pod tlakom prebiehajúceho súdneho sporu v podobe povinnosti úhrady dlhu, jeho vyjadrenia sa vždy týkali len splácania dlhu formou splátok je nepochybné, že uvedený prejav vôle nie je možné bez ďalšieho a bez pochybnosti posúdiť ako procesné uznanie nároku s dôsledkom vydania rozsudku pre uznanie. V krajnom prípade bolo možné takýto prejav žalovaného považovať v spojení s obsahom žaloby za zhodné tvrdenie sporových strán o určitej skutočnosti, v dôsledku ktorého mohol súd pri zisťovaní skutkového stavu vychádzať z tohto zhodného tvrdenia. Súd prvej inštancie tak správne posúdil, že zákonné predpoklady pre žalobcom požadované rozhodnutie formou rozsudku pre uznanie splnené neboli.

49. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie postupoval pri posudzovaní všetkých žalobcom namietaných otázok správne, za súčasne správne posúdenej aj otázky náhrady trov konania, rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa potvrdil. Odvolateľ neuviedol v odvolaní žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé k odlišnému, v jeho prospech vyznievajúcemu rozhodnutiu, či s ktorými by sa už dostatočne a správne nebol vysporiadal už súd prvej inštancie.

50. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že žalovaný ako úspešná strana sporu v odvolacom konaní, má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

51. O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie podľa samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

52. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).