Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31Cb-46-2020.pdf
PDF · 160.68 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cb/46/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I samosudcom JUDr. Pavlom Vargom v spore žalobcu: VEKTOR s.r.o., Bystrická 65, Košice - mestská časť Pereš, IČO: 36 201 235, právne zast. AZARIOVÁ&RUŽBAŠÁN Law Firm s.r.o, Kmeťova 26, Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava 816 23, IČO: 00 585 441, zast. advokátom - JUDr. Felix Neupauer, Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 37 928 422, o zaplatenie 169,96 EUR takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 169,96 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne a to zo sumy 111,82 EUR od 11.7.2019 do zaplatenia a zo sumy 58,14 EUR od 11.7.2019 do zaplatenia a to všetko do 3- dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v plnej výške 100 %, ktoré je povinný nahradiť žalovaný.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa návrhom, doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 19.11.2019 domáhal zaplatenia sumy vo výške 169,96 EUR s príslušenstvom a náhrady trov konania.
2.Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 20.05.2019 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Š. R., O.: Z., ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému: X.. H. X. G.., bytom: Kurska 852/22 Košice, (ďalej aj len ako „poškodený“). Poškodený mal so žalovaným uzatvorenú Zmluvu o havarijnom poistení motorového vozidla, č. poistnej zmluvy 6582046494. Poškodený hneď po poistnej udalosti túto žalovanému riadne a včas oznámil, pričom žalovaný ju zaregistroval pod č. poistnej udalosti 9528768334. Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla Š. R., O.: Z. v dôsledku poistnej udalosti č.9528768334, si poškodený dal svoje motorové vozidlo opraviť v autoservise VEKTOR s.r.o., sídlo: Bystrická 65, Košice - mestská časť Pereš, IČO: 36 201 235, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddiel: Sro, vložka č.: 11904/V. Náklady na opravu tohto motorového vozidla boli vo výške 615,60 EUR s DPH. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou 20190343. Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 26.06.2019, žalovaným oznámené, že dňa 25.06.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9528768334 a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia. Fakturovaná suma za opravu vozidla poškodeného z poistnej udalosti č95287683340 predstavuje sumu 615,60 EUR s DPH. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba vo výške 337,81 EUR s DPH. Celková nepriznaná suma po odpočítaní spoluúčasti je vo výške 111,82 EUR s DPH. Táto nepriznaná suma vo výške 111,82 EUR bola následne postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 25.07.2019. (ďalej ako nárok č.1)
3.Svoj návrh žalobca ďalej odôvodnil tým, že dňa 20.05.2019 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle ŠKODA ROOMSTER, O.: Z., ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému: X.. H. X. G.., bytom: Kurska 852/22 Košice, (ďalej aj len ako „poškodený“).
Poškodený mal so žalovaným uzatvorenú Zmluvu o havarijnom poistení motorového vozidla, č. poistnej zmluvy 6582046494. Poškodený hneď po poistnej udalosti túto žalovanému riadne a včas oznámil pričom, žalovaný ju zaregistroval pod č. poistnej udalosti 9567299622. Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla Š. R., O.: Z. v dôsledku poistnej udalosti č. 9567299622, si poškodený dal svoje motorové vozidlo opraviť v autoservise VEKTOR s.r.o., sídlo: Bystrická 65, Košice - mestská časť Pereš, IČO: 36 201 235, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddiel: Sro, vložka č.: 11904/ V. Náklady na opravu tohto motorového vozidla boli vo výške 629,42 EUR s DPH. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou 20190344. Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 26.06.2019, žalovaným oznámené, že dňa 25.06.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9567299622 a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia. Fakturovaná suma za opravu vozidla poškodeného z poistnej udalosti č. 9567299622 predstavuje sumu 629,42 EUR s DPH. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba vo výške 405,31 EUR s DPH. Celková nepriznaná suma po odpočítaní spoluúčasti je vo výške 58,14 EUR s DPH. Táto nepriznaná suma vo výške 58,14 EUR bola následne postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 25.07.2019 (ďalej ako nárok č. 2) .
4.K nároku č. 1 a k nároku č. 2 žalobca uviedol, že skutočnosti, ktoré žalovaný v oznámení o poistnom plnení č. 9528768334 a č. 9567299622 uviedol, nemajú zákonný ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia, na ktoré má žalobca nárok. Právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada len zaplatiť sumu, ktorú skutočne uhradil za opravu poškodeného motorového vozidla. Žalobca uviedol, že medzi poškodeným a žalovaným je zmluvný vzťah, na základe ktorého bola medzi nimi dojednaná povinnosť žalovaného poskytnúť poistné plnenie v dojednanom rozsahu, ak dôjde k poškodeniu, zničeniu motorového vozidla Š. R., O.: Z. alebo jeho obvyklej výbavy akoukoľvek udalosťou s výnimkou výluk výslovne uvedených vo všeobecných zmluvných podmienkach alebo v príslušných zmluvných dojednaniach.
5.Žalobca poukázal na článok IX Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie motorových vozidiel (ďalej VPP) podľa ktorého: „Za škodu vzniknutú poistnou udalosťou poisťovňa poskytne poistné plnenie, v rozsahu podľa tohto článku alebo v rozsahu nákladov na znovuzriadenie zničeného alebo odcudzeného vozidla, maximálne však vo výške všeobecnej hodnoty vozidla v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou.” V zmysle čl. IX bod 2 písm. b) VPP: „Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie MV nasledovne: v nákladoch na prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovniach SR.” Zo strany žalovaného došlo pri oboch poistných udalostiach ku kráteniu poistného plnenia za 1NH lakovníckych a mechanických prác. Takéto krátenie zo strany žalovaného prebehlo nedôvodne. Žalobca uviedol, že podľa čl. IX bod 2 písm. b) VPP sa náklady na prácu a lakovanie vypočítajú len s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom, ktorá neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. V prípade ak bude hodinová sadzba účtovaná opravcom vyššia, potom poisťovňa hradí maximálnu hodinovú sadzbu obvyklú v danom regióne pre konkrétnu značku a typ vozidla. Pre porovnanie poukazuje na cenník lakovacích a mechanických prác v regióne pre rovnaký alebo obdobný typ motorového vozidla:
- MorisSlovakia s.r.o. Alejová 4, 040 11 Košice - 28,00 EUR/25,00 EUR
- Auto Gábriel, s.r.o. Košice - Osloboditeľov č.70 Košice - 37,00 EUR/ 37,00 EUR (bez DPH)
6. Žalobca, ktorý vykonával opravu poškodeného motorového vozidla si účtoval za 1NH klampiarskej a lakovníckej práce sumu 25,00 EUR bez DPH, čo je v porovnaní s ostatnými servismi v regióne porovnateľná, výhodnejšia, resp. nižšia suma, preto považuje za nedôvodné, že v prípade opravy poškodeného vozidla bola priznaná cena práce za 1NH klampiarskej a lakovníckej práce iba vo výške 20,00 EUR bez DPH. Kalkulácia žalovaného je stále len predbežná, pričom likvidátori majú možnosť zasahovať a vstupovať do jednotlivých výpočtov, nakoľko môžu vkladať rôzne parametre.
7.V zmysle čl. IX bod 1 je teda žalovaný povinný uhradiť všetky náklady na opravu poškodeného motorového vozidla, ktoré súvisia s poistnou udalosťou. V danom prípade všetky žalobcom prevedené opravy boli vykonané len za účelom navrátenia poškodeného motorového vozidla do stavu v akom bolo pred poistnou udalosťou teda boli vykonané účelne, preto je žalovaný povinný uhradiť mu sumu vynaloženú za všetky tieto náklady.
8.Žalobca taktiež krátil náklady na lakovací materiál, a uznal výšku lakovacej konštanty len 100%. Výška lakovacej konštanty 100% hradí len náklady na farbu, nie aj príslušenstvo- režijný materiál (napr. lakovacia pištoľ a pod.). Žalobca vykonal náter v dvoch vrstvách metalýza a preto považujeme za odôvodnené účtovanie lakovacej konštanty 120%.
9.Žalovaný v danom prípade pri oboch poistných udalostiach ani nepreukázal ako dospel k záveru o primeranosti ceny za 1 nh lakovníckych a mechanických prác vo výške 20,00 EUR bez DPH, z akých vstupných údajov pri určení tejto sumy vychádzal a taktiež nepreukázal ako určil sumu lakovacej konštanty vo výške 100%, že práve takto určená výška je vzhľadom na opravu poškodeného typu vozidla dôvodná. 10.Žalovaný tak porušil svoju základnú povinnosť a to vykonať riadne šetrenie poistnej udalosti. Naopak žalobca svoje tvrdenia v danom prípade preukázal. Žalobca na základe uvedeného žiada, aby žalovaný zaplatil žalobcovi neodôvodnene krátenú sumu z poistnej udalosti č. 9528768334 vo výške 111,82 EUR s príslušenstvom a z poistnej udalosti č. 9567299622 vo výške 58,14 EUR s príslušenstvom.
11.Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania tak, že žalovaný listom zo dňa 26.6.2019 oznámil, že dňa 25.6.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9567299622. žalovaný listom zo dňa 26.06.2019 oznámil, že dňa 25.06.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9528768334. Keďže žalovaný nezaplatil riadne a včas dostal sa do omeškania, žalobca si uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania a to: 5,00 % úrok z omeškania ročne zo sumy 111,82 EUR od 11.07.2019 do zaplatenia a 5,00 % úrok z omeškania ročne zo sumy 58,14 EUR od 11.07.2019 do zaplatenia.
12.Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 06.03.2020 platobný rozkaz, sp. zn.: 15Up/1616/2019, ktorým zaviazal žalovaného do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu na zaplatenie istiny 169,96 EUR, úroku z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 111,82 EUR od 11.07.2019 do zaplatenia, úroku z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 58,14 EUR od 11.07.2019 do zaplatenia alebo v tej istej lehote podať odpor. Zároveň uložil žalovanému povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu zaplatiť náhradu trov konania vo výške 83,84 EUR a to žalobcovi prostredníctvom jeho zástupcu v konaní.
13.Žalovaný voči vydanému platobnému rozkazu podal odpor. V odpore žalovaný uviedol, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva a považuje ho za nedôvodný. Žalovaný uvádza, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve.
14.Žalobca odôvodňuje svoj uplatňovaný nárok v časti 111,82 EUR skutočnosťou, že dňa 20.05.2019 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Š. R., O.: Z. (ďalej len „MV“), ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému: X.. H. X. G.. (ďalej len „Poškodený“). Poškodený mal so žalovaným uzatvorenú zmluvu o havarijnom poistení motorového vozidla, č. poistnej zmluvy 6582046494. Škodová udalosť mala byť ohlásená u Žalovaného, ktorý ju mal zaregistrovať ako poistnú udalosť č. 9528768334 (ďalej len „Škodová udalosť č. 1“). Vzhľadom na vzniknutú situáciu si mal dať Poškodený opraviť MV u Žalobcu, za čo mu Žalobca vystavil faktúru č. 20190343 vo výške 615,60 EUR (ďalej len „Faktúra č. 1 “). Prostredníctvom Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 26.06.2019 vyhotovenom Žalovaným, bolo Poškodenému oznámené ukončenie šetrenia Škodovej udalosti a súčasne výpočet výšky plnenia v sume 337,81 EUR (ďalej len „Oznámenie o poistnom plnení č. 1“). Dňa 25.07.2019 malo dôjsť medzi Poškodeným ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom k uzavretiu Zmluvy o postúpení pohľadávky, v zmysle ktorej malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky vo výške 111,82 EUR s prísl., ktorá mala predstavovať časť pohľadávky Poškodeného voči Žalovanému, predstavujúcu krátenú a nezaplatenú Faktúru vystavenú Žalobcom (ďalej len „ZoPP č. 1“).
15.Žalobca odôvodňuje svoj uplatňovaný nárok v časti 58,10 EUR skutočnosťou, že dňa 20.05.2019 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na MV, ktoré v čase dopravnej nehody patrilo Poškodenému. Poškodený mal so žalovaným uzatvorenú zmluvu o havarijnom poistení motorového vozidla, č. poistnej zmluvy 6582046494. Škodová udalosť mala byť ohlásená u Žalovaného, ktorý ju mal zaregistrovať ako poistnú udalosť č. 9567299622 (ďalej len „Škodová udalosť č. 2“). Vzhľadom na vzniknutú situáciu si mal dať Poškodený opraviť MV u Žalobcu, za čo mu Žalobca vystavil faktúru č. 20190344 vo výške 629,42 EUR (ďalej len „Faktúra č. 2“). Prostredníctvom Oznámenia o poistnom
plnení zo dňa 26.06.2019 vyhotovenom Žalovaným, bolo Poškodenému oznámené ukončenie šetrenia Škodovej udalosti a súčasne výpočet výšky plnenia v sume 405,31 EUR (ďalej len „Oznámenie o poistnom plnení č. 2“). Dňa 25.07.2019 malo dôjsť medzi Poškodeným ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom k uzavretiu Zmluvy o postúpení pohľadávky, v zmysle ktorej malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky vo výške 58,14 EUR s prísl., ktorá mala predstavovať časť pohľadávky Poškodeného voči Žalovanému, predstavujúcu krátenú a nezaplatenú Faktúru vystavenú Žalobcom (ďalej len „ZoPP č. 2“).
16.Žalovaný poukázal na skutočnosť, že podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o upomínacom konaní sa na upomínacie konanie použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Civilný sporový poriadok“), s výnimkou § 129, ak zákon o upomínacom konaní neustanovuje inak. V nadväznosti na vyššie uvedené máme za to, že Návrh Žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením § 132 Civilného sporového poriadku, nakoľko podľa ods. 1 tohto ustanovenia sa v žalobe ,,okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“ Zároveň podľa ods. 2: ,,Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.“ V tomto smere máme za to, že Žalobca mal v žalobnom návrhu v časti Opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - o špecifikácii Škodových udalostí a o realizovaných úkonoch týkajúcich sa Škodových udalostí zo strany Poškodeného. Žalobca však údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku, postačujúce.
17.K vecnej legitimácií subjektov žalovaný uviedol, že v zmysle Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 3 Cdo 192/2004: „Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“ Z uvádzaného rozhodnutia NS SR vyplýva, kedy ide o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Aplikáciou uvádzaného judikátu na predmetné súdne konanie sme toho právneho názoru, že v predmetnom konaní, Žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Vzhľadom na uvádzaný skutkový stav (ktorý vychádza a súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané Žalobcom) vyplýva, že Poškodený mal voči Žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradených faktúrach - Faktúra č. 1 a Faktúra č. 2 (ďalej spolu len „Faktúry“). Z uvedeného potom vyplýva, že Poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom Žalobcu. Uvedené pritom potvrdzujú a preukazujú Žalobcom predložené (v rámci predmetného súdneho konania) Faktúry, v zmysle ktorých subjektom zaviazaným na plnenie bol práve Poškodený. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ustanovenia § 524 OZ vyplýva, že nakoľko Poškodený predstavoval dlžníka Žalobcu, nemohol zo Žalobcom platne uzatvoriť ZoPP č. 1 a ZoPP č. 2 (ďalej spolu len „Zmluvy o postúpení pohľadávok“). Uzatvorením predmetných zmlúv nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávok Poškodeného na Žalobcu (nakoľko uvedené pohľadávky Poškodený nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávky nevznikli), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzkov Poškodeného, ktorý v zmysle vystavených faktúr predstavuje práve pohľadávky Žalobcu. Inak povedané, uvedeným postúpením došlo medzi Poškodeným ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávok Žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ust. § 524 OZ. 11. Z uvedeného potom vyplýva, že Žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní.
18.K zmluve o postúpení pohľadávky žalovaný uviedol, že v zmysle Rozsudku NS SR sp. zn. 4Obo 20/2007 zo dňa 29. januára 2008: „Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.“ S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu Zmlúv o postúpení pohľadávok medzi Poškodeným ako
postupcom a Žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom Zmlúv o postúpení pohľadávok bolo postúpenie pohľadávok zo strany Poškodeného, ktorú Žalobca ako veriteľ eviduje voči Poškodenému ako dlžníkovi (t. j. neexistujúce predmety postúpenia), považujeme takýto právny úkon podľa ustanovenia § 39 OZ za absolútne neplatný. Súčasne si dovoľujeme poukázať na skutočnosť, že samotný predmet Zmlúv o postúpení pohľadávok je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný. Z obsahu uvádzaných predmetov zrealizovaných postúpení vyplýva, že Poškodený ako postupca postupuje pohľadávky, ktoré má voči Žalovanému. Pričom tieto pohľadávky máju predstavovať sumy, ktoré vznikli ako krátenie fakturovaných súm v zmysle Faktúr vystavených zo strany Žalobcu voči Poškodenému za opravu MV. Rozpornosť týkajúca sa predmetu postúpenia, zakladá rovnako, a to ako aj v prvom uvedenom prípade, absolútnu neplatnosť predmetného právneho úkonu - t. j. Zmlúv o postúpení pohľadávok, nakoľko z textu samotných úkonov vyplýva, že Poškodený postupuje pohľadávku, pričom z obsahu Zmlúv o postúpení pohľadávok vyplýva, že tieto pohľadávky predstavujú záväzok Poškodeného. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia uvedeného v Oznámení č. 1 poukazujeme na skutočnosti uvádzané v predmetnom Oznámení č. 1, v ktorom sa uvádza, že normohodina prác bola priznaná vo výške max. 20 EUR bez DPH, a taktiež bol priznaný vo vzťahu ku lakovaciemu materiálu koeficient 100, v zmysle čoho vznikol rozdiel medzi poistným plnením a Faktúrou č. 1.
19.Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia uvedeného v Oznámení č. 2 poukazujeme na skutočnosti uvádzané v predmetnom Oznámení č. 2, v ktorom sa uvádza, že normohodina prác bola priznaná vo výške max. 20 EUR bez DPH, a taktiež bol priznaný vo vzťahu ku lakovaciemu materiálu koeficient 100, v zmysle čoho vznikol rozdiel medzi poistným plnením a Faktúrou č. 2.
20. Ďalej Žalovaný uvádza, že namieta uplatňované úroky z omeškania, nakoľko má za to, že si splnil voči Poškodenému všetky povinnosti, nakoľko poskytol, a zároveň uviedol, z akých dôvodov nebola uplatnená výška priznaná v plnom rozsahu. To, že Žalobca sa nestotožňuje s takýmto odôvodnením, nemožno vykladať tak, že žalovaný si túto svoju povinnosť nesplnil, a prijať záver, že sa tak žalovaný dostal do omeškania. Tento záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.11.2018, sp.zn. 3Cdo/145/2017. Vzhľadom k uvedenému máme za dostatočne odôvodnené, že plnenie zo strany Žalovaného, predstavuje maximálne možné a objektívne preukázane plnenie, ktoré bolo poskytnuté Žalobcovi a akékoľvek ďalšie nároky Žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné, v zmysle čoho navrhujeme zrušiť vydaný platobný rozkaz.
21.Žalobca vo vyjadrení k odporu, ku náležitostiam podania uviedol, že žalovaný v ním podanom odpore v časti I namieta, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované podľa § 132 zákona č. 160/2015 Z. z. a v časti „Opis skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok“, nešpecifikoval podľa žalovaného „základné údaje - napr. o špecifikácii Škodových udalostí a o realizovaných úkonoch týkajúcich sa škodových udalostí zo strany poškodeného.“ Uvedené tvrdenia žalovaného sa nezakladajú na pravde. V zmysle platnej právnej úpravy tak v žalobnom návrhu má byť uvedená špecifikácia rozhodujúcich skutočností, o ktorých existenciu žalobca opiera svoje tvrdenie, že došlo k porušeniu jeho práva a je potrebné zabezpečiť jeho ochranu prostredníctvom návrhu podaného na súd. V uvedenom prípade máme za to, že skutočnosti, ktoré žalovaný vymenúva, nepredstavujú rozhodujúce skutočnosti, od ktorých uvedenia závisí úspech/neúspech žalobcu v spore. Poistná udalosť je v žalobe špecifikovaná dostatočne jasne, zrozumiteľne a bez možnosti omylu s inými poistnými udalosťami, kedy je v žalobe uvedené, kedy došlo k poistnej udalosti, aké motorové vozidlo bolo v jej dôsledku poškodené aj pod akým číslom danú poistnú udalosť žalovaný zaregistroval. Sám žalovaný tak uznal nárok žalobcu, resp. poškodeného na náhradu škody, sporný je len rozsah náhrady škody. Preto skutočnosť, ktorou je priebeh dopravnej nehody, považujeme za skutočnosť, ktorá v uvedenej veci nie je rozhodujúca.
22. V návrhu na vydanie platobného rozkazu v uvedenej veci žalobca jasne uvádza: 1) že po vzniku škodovej udalosti bola predmetná škodová udalosť riadne u žalovaného nahlásená - uvedené aj pod ktorým číslom poistnej udalosti žalovaný poistnú udalosť zaregistroval, 2) že v dôsledku vzniknutej situácie - škodovej udalosti, si poškodený dal opraviť svoje poškodené motorové vozidlo u žalobcu, 3) vyčíslenie nákladov na opravu vo faktúre, ktorá bola navyše ako dôkaz predložená, 4) doručenie oznámenia žalovaného o likvidácii poistnej udalosti s vymedzením, koľko žalovaný priamo žalobcovi plnil a koľko nie, pričom toto oznámenie o poistnom plnení bolo ako dôkaz v konaní predložené, teda sám žalovaný uznal dôvod pohľadávky, jej právny titul a existenciu (spochybňoval len výšku
pohľadávky) 5) informácia o tom, že pohľadávka poškodenému, vzniknutá z neuhradenia faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla žalovaným v plnej výške bola postúpená na žalobcu, pričom ako dôkaz bola predložená zmluva o postúpení pohľadávky, ktorá obsahuje všetky zákonné náležitosti. 23.Vzhľadom na vyššie uvedené máme za to, že žalobca do žaloby uviedol všetky podstatné náležitosti a taktiež označil a predložil dôkazy na preukázanie ním tvrdených skutočností a taktiež jasne špecifikoval svoj žalobný návrh. Preto považujeme argumentáciu žalovaného týkajúcu sa nedostatkov náležitostí podania za bezpredmetnú a právne irelevantnú.
24.K námietke aktívnej vecnej legitimácie žalobca uviedol, že pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným, a ktorá bola postúpená, predstavuje nárok vyplývajúci z poistného plnenia. Nárok uplatnený v tomto konaní vznikol krátením časti poistného plnenia, ktoré si uplatnil poistený, resp. žalobca, na základe uzatvorenej poistnej zmluvy so žalovaným. Žalovaný sa svojimi tvrdeniami opakovane pokúša odpútať pozornosť od základu nároku žalobcu, ktorý je jasný a preukázaný, napriek tomu zasielame stručnú argumentáciu podporujúcu naše tvrdenia: Autori publikácie s názvom Poistné zmluvy, E.. X.. Q., L. X.. Š. na str. 1 tejto publikácie uvádzajú: „podstatou poistenia je prenos finančných dopadov rizika z jeho nositeľa na iný subjekt (poisťovňu).“ „Úlohou poistenia je najmä prostredníctvom poistného plnenia zabezpečiť finančné prostriedky, ktoré slúžia na zmiernenie dopadov vzniknutej poistnej udalosti.“
25.Z podstaty poistenia teda nevyplýva, že by poistený (poškodený poistnou udalosťou) mal najprv znášať finančné dopady rizika, ktoré si pre daný prípad poistil, preukázať tieto finančné dopady poisťovni a až tak ich preniesť na poisťovňu. Poistenie práve naopak slúži na to, aby subjekt odlišný od poisteného (poisťovňa) znášal tieto finančné dopady rizika, ktoré si poistil poistený a za ktoré v pravidelnom intervale uhrádza poisťovni poistné. Požiadavka žalovaného sa teda prieči samotnému princípu poistenia.
26.Nárok na poistného plnenia, vzniká okamihom vzniku škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla a teda nie je ani rozhodujúce v prípade navrátenia veci do predošlého stavu kto a ako (tj. platobné miesto) uhradí škodu. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku je vznik škodovej udalosti.
27. Z vyššie uvedeného ustanovenia zákona teda nevyplýva, že by právo na náhradu škody alebo na poistné plnenie vzniklo až vtedy, keď poškodený/poistený preukáže poisťovateľovi finančné dopady rizika, t.j. doklad o úhrade nákladov vynaložených na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou. Sme toho názoru, že pokiaľ by tomu tak bolo, zákonodarca by vyslovene takúto požiadavku precizoval v základnom hmotnoprávnom predpise súkromného práva - Občianskom zákonníku. Ak by poistení alebo poškodení z poistných udalostí museli najprv uhradiť náklady a tak žiadať preplatenie, poprel by sa základný význam a účel samotného poistenia. Dané vyplýva nie len z Občianskeho zákonníka, ale z celospoločenského záujmu a aj z logického, či systematického výkladu.
28.Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že výklad, ktorým žalovaný dospel k záveru, že poistený je dlžníkom žalobcu, je nesprávny, bez opory v zákone, dokonca je to taký právny názor, ktorý popiera logicky, spravodlivý výklad právnych predpisov a aj samotnú prax poisťovní v obdobných konaniach. Poistený, ako veriteľ, postúpil nárok na krátené poistné plnenie, ktoré mal voči žalovanému, ako dlžníkovi, pričom faktúra žalobcu predstavovala iba vyčíslenie, nepostúpili svoj dlh voči žalobcovi, ako to nesprávne a účelovo prezentuje žalovaný.
29.Žalovaný v podanom odpore ďalej namieta predloženú zmluvu o postúpení pohľadávky a považuje ju za absolútne neplatnú, z dôvodu, že podľa žalovaného predmetom postúpenia môže byť len pohľadávka veriteľa a nie záväzok dlžníka, čo považuje v rozpore v § 524 OZ. K postúpeniu pohľadávky ako takej a jej existencii uvádzame:
30.Postupca postúpil na žalobcu nárok na poistné plnenie z poistnej udalosti. Ako sme už vyššie uviedli, nárok na poistné plnenie vzniká okamihom škodovej/poistnej udalosti.
31.Účelom postúpenia pohľadávky je, aby došlo k zmene veriteľa, nie aby nastala zmena v obsahu postúpenej pohľadávky, čo by mohlo zhoršiť právne postavenie dlžníka. Ustanovenie § 525 ods. 1 taxatívne vymedzuje pohľadávky, ktoré nemožno postúpiť, pričom nárok na poistné plnenie, ktoré majú povahu peňažnej pohľadávky, tam uvedený nie je, tj. je možné ho platne postúpiť. Obsahom pohľadávky
na peňažné plnenie je totiž povinnosť dlžníka plniť v peniazoch a právo veriteľa požadovať peňažné plnenie. Postúpením peňažnej pohľadávky sa postavenie dlžníka nezhoršuje. Zmena veriteľa peňažnej pohľadávky teda nemá vplyv na obsah pohľadávky. Postúpením (cesiou) na základe písomnej zmluvy prechádza pohľadávka z doterajšieho veriteľa (postupcu) na nového veriteľa (postupníka) v tom stave, v akom v okamihu postúpenia existovala, a to spolu s jej príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Samotné postúpenie nespočíva len v jednoduchom prevode pohľadávky, ale práve v zmene záväzku spôsobujúcej zámenu v osobe oprávneného (veriteľa). Pri tejto zmene totiž postupník ako nový veriteľ nadobúda spolu s postúpenou pohľadávkou aj legitimáciu na jej uplatnenie a vymoženie cestou súdu. Postúpenie pohľadávky je vlastne osobitným prípadom právneho nástupníctva (sukcesie), pri ktorom právny nástupca - postupník (nový veriteľ), nadobúda od právneho predchodcu - postupcu (pôvodného veriteľa), všetky prevádzané práva (creditor posterior in prioris creditoris locum succedit). Zákon pripúšťa dokonca aj postúpenie budúcej pohľadávky. Argumentácia žalovaného nemá oporu v zákone, práve naopak postup žalobcu zákon plne podporuje, a je v jeho súlade. V predmetnom prípade poistený z jasne špecifikovanej poistnej udalosti, tj. veriteľ, postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, ktorá mu mala byť vyplatená žalovaným z titulu nároku na poistné plnenie, na postupníka, tj. žalobcu, aby priamo žalobca mohol vymáhať žalovaným neuhradenú pohľadávku od žalovaného. Odmena za postúpenie bola predmetom osobitnej dohody. Takýto postup je v právnej praxi bežný a súdmi akceptovateľný.
32.Zároveň na postúpenie je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná alebo pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky (§ 36 OZ). Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, tj. žalovaného, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku.
33.Poukazujeme aj na skutočnosť, že v aplikačnej praxi je nevyhnutné aplikovať aj princíp preferencie platnosti právnych úkonov. Právne úkony sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky, čo možno vyjadriť aj tým spôsobom, že za bežných okolností nikto nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol tento úkon neplatný. Neplatnosť právneho úkonu je reštriktívnou výnimkou, ku ktorej možno interpretačne dospieť iba v prípade, ak konkrétny úkon za žiadnych okolností neobstojí ako platný.
34.K nároku žalobcu uviedol, že žalobca má za to, že žalovaný vo svojom odpore nijako nereagoval na skutočnosti uvedené žalobcom v návrhu na vydanie platobného rozkazu a neuviedol skutočnosti, ktoré by spochybnili žalobcom uplatnený nárok čo do základu aj výšky. Žalovaný takisto neuviedol žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok a ani neuplatnil prostriedky procesnej obrany včas.
35.Žalobca dôvodnosť svojej žaloby riadne preukázal listinnými dôkazmi, ktoré boli prílohou žalobného návrhu a žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko neuviedol žiadny (právny) dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok. Žalovaný v podanom odpore teda nijak nevyvrátil žalobcom uplatnený nárok na poistné plnenie uvedený v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Ak žalovaný tvrdí, že krátenie bolo dôvodné, resp. ak neakceptuje predloženú faktúru, a aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je subjektom, ktorý má zo zákona vykonávať šetrenie, musí svoje tvrdenia relevantne preukázať a zdôvodniť. Obrana žalovaného je iba v teoretickej a nepodloženej rovine tvrdenia a žalovaný v tomto ohľade neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný nie je oprávnený krátiť poistné plnenie iba s poukazom na svoj subjektívny názor, že krátenie je dôvodné.
36.Žalobca zároveň navrhol, aby bolo predmetné konania prejednané na Okresnom súde Košice I. Následne Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec Okresnému súdu Košice I. Na pojednávaní konanom dňa 11.8.2021 súd pojednával v neprítomnosti žalobcu a žalovaného. Právny zástupca žalobcu podal dňa 10.6.2021 ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, zároveň žiadosť o konanie v jeho neprítomnosti na základe doterajších vyjadrení a dôkazov, spolu so záverečnou rečou. Nedostavil sa právny zástupca žalovaného JUDr. Neupaeur, ktorý termín pojednávania prevzal dňa 3.6.2021.
37.Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, žalovaným, a zistil tento skutkový stav veci:
38.Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že dňa 20.05.2019 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle ŠKODA ROOMSTER, O.: Z., ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému: X.. H. X. G.., M.: Z. XXX/XX Z.. Poškodený mal so žalovaným uzatvorenú Zmluvu o havarijnom poistení motorového vozidla, č. poistnej zmluvy 6582046494. Poškodený hneď po poistnej udalosti túto žalovanému riadne a včas oznámil, pričom žalovaný ju zaregistroval pod č. poistnej udalosti 9528768334. Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla Š. R., EVČ: Z. v dôsledku poistnej udalosti č.9528768334, si poškodený dal svoje motorové vozidlo opraviť v autoservise VEKTOR s.r.o., sídlo: Bystrická 65, Košice - mestská časť Pereš, IČO: 36 201 235, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddiel: Sro, vložka č.: 11904/V. Náklady na opravu tohto motorového vozidla boli vo výške 615,60 EUR s DPH. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou 20190343. Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 26.06.2019, žalovaným oznámené, že dňa 25.06.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9528768334 a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia. Fakturovaná suma za opravu vozidla poškodeného z poistnej udalosti č95287683340 predstavuje sumu 615,60 EUR s DPH. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba vo výške 337,81 EUR s DPH. Celková nepriznaná suma po odpočítaní spoluúčasti je vo výške 111,82 EUR s DPH. Táto nepriznaná suma vo výške 111,82 EUR bola následne postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 25.07.2019.
39.Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, dňa 20.05.2019 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Š. R., O.: Z., ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému: X.. H. X. G.., M.: Z. XXX/XX Z.. Poškodený mal so žalovaným uzatvorenú Zmluvu o havarijnom poistení motorového vozidla, č. poistnej zmluvy 6582046494. Poškodený hneď po poistnej udalosti túto žalovanému riadne a včas oznámil pričom, žalovaný ju zaregistroval pod č. poistnej udalosti 9567299622. Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla Š.Z. R., O.: Z. W. dôsledku poistnej udalosti č. 9567299622, si poškodený dal svoje motorové vozidlo opraviť v autoservise VEKTOR s.r.o., sídlo: Bystrická 65, Košice - mestská časť Pereš, IČO: 36 201 235, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddiel: Sro, vložka č.: 11904/V. Náklady na opravu tohto motorového vozidla boli vo výške 629,42 EUR s DPH. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou 20190344. Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 26.06.2019, žalovaným oznámené, že dňa 25.06.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9567299622 a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia. Fakturovaná suma za opravu vozidla poškodeného z poistnej udalosti č. 9567299622 predstavuje sumu 629,42 EUR s DPH. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba vo výške 405,31 EUR s DPH. Celková nepriznaná suma po odpočítaní spoluúčasti je vo výške 58,14 EUR s DPH. Táto nepriznaná suma vo výške 58,14 EUR bola následne postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 25.07.2019
40.Podľa ust. § 788 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.
41.Podľa ust. § 790 Občianskeho zákonníka poistiť možno najmä a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku); b) fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb); c) zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).
42.Podľa ust. § 791 Občianskeho zákonníka pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak. Poistiteľ vydá tomu,
kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, poistku ako písomné potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy. Ak dôjde ku strate alebo k zničeniu poistky, vydá poistiteľ tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, na jeho žiadosť a náklady druhopis poistky. Pokiaľ treba podľa poistných podmienok poistku predložiť na uplatnenie práva na poistné plnenie, môže poistiteľ požadovať, aby sa poistka pred vydaním druhopisu umorila. Ak poistka týkajúca sa medzinárodnej dopravy tovaru obsahuje oprávnenie toho, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, previesť právo z poistnej zmluvy rubopisom, a to aj nevyplneným, na ďalšie osoby, ktoré sú oprávnené na ďalší prevod, sú tieto osoby oprávnené na ďalší prevod (poistka na rad). Tento prevod dopravnej poistky rubopisom (indosamentom) má účinky postúpenia pohľadávky, aj keď poistiteľ nebol o postupe upovedomený. Poistiteľ nie je povinný skúmať platnosť rubopisu.
43.Podľa ust. § 795 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.
44.Podľa ust. § 797 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
45.Podľa ust. § 798 Občianskeho zákonníka poistiteľ je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť, ak na základe vedome nepravdivej alebo neúplnej odpovede ( § 793) bolo určené nižšie poistné.
46.Podľa ust. § 799 Občianskeho zákonníka poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.
47.Podľa ust. § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.
48.Podľa ust. § 809 Občianskeho zákonníka poistený je povinný dbať, aby poistná udalosť nenastala; najmä nesmie porušovať povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré sú mu právnymi predpismi uložené alebo ktoré vzal na seba poistnou zmluvou. Ak poistený vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo návykových látok porušil povinnosti uvedené v odseku 1 a toto porušenie podstatne prispelo ku vzniku poistnej udalosti alebo k väčšiemu rozsahu jej následkov, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť. To isté platí, ak porušil tieto povinnosti vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo návykových látok ten, kto s poisteným žije v spoločnej domácnosti.
49.Podľa ust. § 517 Občianskeho zákonníka: (1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. (3) Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá dlžník za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, ibaže by k tejto škode došlo aj inak.
50.Podľa § 422 ods.1 z. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (OZ), uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo.
51.Podľa ust. §797 ods.3 OZ, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
52.Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
53.Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
54.Podľa článku IX Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie motorových vozidiel (ďalej VPP) podľa ktorého: „Za škodu vzniknutú poistnou udalosťou poisťovňa poskytne poistné plnenie, v rozsahu podľa tohto článku alebo v rozsahu nákladov na znovuzriadenie zničeného alebo odcudzeného vozidla, maximálne však vo výške všeobecnej hodnoty vozidla v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou.” V zmysle čl. IX bod 2 písm. b) VPP: „Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie MV nasledovne: v nákladoch na prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovniach SR.”
55.Podľa článku IX bodu 3. Zmluvných dojednaní primeranými nákladmi na opravu nie sú zmluvné ceny dohodnuté medzi opravovňou a poisteným okrem prípadov, ak zmluvná cena za opravu MV v autoopravovni neprekročí podmienky dohodnuté v týchto zmluvných dojednaniach.
56.Podľa článku IX bodu 4. Zmluvných dojednaní poisťovňa si vyhradzuje právo určiť opravovňu, v ktorej sa má oprava vykonať. Ak oprava nebude vykonaná v opravovni určenej poisťovňou, poisťovňa pri výpočte náhrady škody uplatní ceny platné v určenej opravovni.
57.V prípade poistnej udalosti č. 9528768334, resp. 9567299622 nebolo medzi stranami sporné to, že ku škodovej udalosti došlo, sporná bola výška poistného plnenia, opísanie skutkových okolností v žalobe ako aj zmluva o postúpení pohľadávky a následná vecná legitimácia subjektov na podanie žaloby.
58.Obrana žalovaného, ktorá spočívala v poukázaní na nesplnenie kritérií všeobecných náležitostí podania v zmysle ust. § 132 CSP nebola v konaní úspešná. Žalobca v konaní opísal skutkový stav škodovej udalosti a uplatneného nároku dostatočne pričom zároveň o tvrdených skutočnostiach predložil faktúru č. faktúru č. 20190343, č. 20190644, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 26.6.2019
- 2x, cenníky autoservisov ako aj zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25.07.2019. Súd taktiež poukazuje na ust. § 129 CSP, ktoré súdu umožňujú vyzvať stranu v konaní, resp. toho kto podanie urobil na doplnenie podania v prípade ak z podania nie je zrejmé čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné resp. vykonať dokazovanie o skutočnostiach, ktoré považuje súd za sporné. Súd však v konaní nemal pochybnosť o opise rozhodujúcich skutočností z ktorých vyplýva uplatňovaný nárok, podanie malo všetky náležitosti v zmysle ustanovení CSP o náležitostiach žaloby (§ 132 CSP a nasl.) a žalovaný zároveň v konaní nepredložil žiadne dôkazy resp. nepoužil prostriedky procesnej obrany a procesného útoku, ktorými by bolo možné uplatňovaný nárok inak identifikovať. Žalobca v žalobnom návrhu uviedol kedy došlo k škodovej udalosti, presne identifikoval poškodené motorové vozidlo ako aj čísla oboch poistných udalostí pod ktorými žalovaná poistné udalosti zaregistrovala a o tvrdených skutočnostiach predložil listinné dôkazy.
59.Súd má za to, že žalobcom doložené zmluvy o postúpení pohľadávok majú zákonom stanovené náležitosti a žalobca je aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie práva proti žalovanému. Súd poukazuje na to, že zmluvy sú v písomnej forme a nepochybne z nich vyplýva, kto komu postupuje pohľadávku v akej výške s uvedením právneho dôvodu vzniku pohľadávky. Podľa § 524 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka; Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému;
S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Z citovaného ustanovenia a judikatúry súdov vyplýva, že pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa vyžaduje písomná forma a obligatórne náležitosti zmluvy, a to označenie účastníkov zmluvy, t.j. postupcu a postupníka a identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka ako a kedy bola postúpená.
60. Žalobca bol aktívne legitimovaný na podanie žaloby v časti uplatneného nároku vo výške 111,82 Eur, resp. 58,14 € z dôvodu, že bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 25.07.2019 medzi postupcom, X.. H. X. G.., a postupníkom - žalobcom, kde je presne špecifikovaný predmet zmluvy - a to pohľadávka vo výške 111,82 Eur a prísl., resp. 58,14€ s prísl. čo predstavuje rozdiel medzi fakturovanou sumou a poistným plnením už vyplateným už dlžníkom( poisťovňou - žalovaným).
61.Medzi stranami boli ďalej sporné dôvody krátenia poistného plnenia. Žalovaný v predloženom výpočte uvádza ako dôvody krátenia poistného plnenia priznanie ceny práce len do výšky 20,- Eur/bez DPH za Nh práce pre neautorizovaný servis. Tento dôvod krátenia poistného plnenia však nemá oporu v zákone ani v poistných podmienkach a to z viacerých dôvodov; jednak všetky servisy bez ohľadu na to, či sú žalovaným kvalifikované ako zmluvné, nezmluvné, autorizované alebo neautorizované podnikajú legálne a preferovanie a zvýhodňovanie len určitých servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže a s európskou legislatívou ( čl. 101 ods.3 zmluvy o fungovaní EU). Samotná skutočnosť, že oprava bola vykonaná neautorizovaným servisom nepredstavuje dôvod na krátenie ceny práce, ak to neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce. Nie je možné zvýhodňovať alebo znevýhodňovať niektorý zo servisov, keďže podnikajú v súlade s nariadením komisie EÚ č.330/2010 z 20.4.2010 o uplatňovaní čl.101 ods.3 Zmluvy o fungovaní európskej únie a nariadení komisie EÚ č.461/2010 z 27.5.2010. Ak servis má určitú sumu za normohodinu, ktorú si určí v súlade s právom podnikať a dôjde k poistnej udalosti, aby túto znížil len preto, že poisťovňa prepláca len do určitej výšky normohodinu. Samotná skutočnosť, že oprava bola vykonaná neautorizovaným servisom nepredstavuje dôvod na krátenie ceny práce, ak to neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce. Preferovanie a zvýhodňovanie len určitých servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže a v rozpore s európskou legislatívou a jej zárukami.
62.Zároveň však žalobca predložil aj cenníky autoservisov, ktoré monitorujú hodinové sadzby v danom regióne (viď čl. IX, bod 2 Zmluvných dojednaní, resp. odsek 5 tohto rozsudku), pričom z predložených cenníkov vyplýva že - MorisSlovakia s.r.o. Alejová 4, 040 11 Košice - 28,00 EUR/25,00 EUR Auto Gábriel, s.r.o. Košice - Osloboditeľov č.70 Košice - 37,00 EUR/ 37,00 EUR (bez DPH) Žalobca si však účtoval za 1 normohodinu klampiarskej a lakovacej práce taktiež 25 € (bez DPH). Žalobca (resp. právny predchodca) splnil všetky povinnosti poisteného, preto žalovaný nebol oprávnený na krátenie poistného plnenia. Zo žalobcom predložených cenníkov za opravy vozidiel vyplýva, že jeho ceny sú obvyklé v danom regióne a náklady na opravu vozidla sú primerané. Žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že výška normohodiny ( NH ) účtovaná žalobcom je nadhodnotená resp. je neobvyklá v danom regióne opravcom pre konkrétnu značku a typ vozidla. Žalobca predložil cenníky, ktoré monitorujú ceny normohodín obvyklé v košickom regióne.
63.Žalovaný však nepreukázal ani dôvod krátenia poistného plnenia za náklady na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty). Z predloženého oznámenia o poistnom plnení nie je zrejmé za aký lakovací materiál krátil žalovaný poistné plnenie. Množstvo použitého lakovacieho materiálu sa taktiež odvíja od použitej technológie opravy, od počtu vrstiev laku, ktoré poškodené motorové vozidlo malo pred poistnou udalosťou ako aj od konkrétneho typu laku (napr. metalíza). Zároveň však poškodené motorové vozidlo má po oprave spĺňať stav bezprostredne pred poistnou udalosťou ( resp. článok IX bodu 1. Zmluvných dojednaní ). Žalovaný nepreukázal, že by množstvo použitého lakovacieho materiálu bolo nadmerné tak aby poškodené motorové vozidlo po oprave spĺňalo stav bezprostredne pred poistnou udalosťou. V prípade krátenia náhrady škody z dôvodu neprimeraných nákladov na lakovací materiál žalovaný opäť neuniesol dôkazné bremeno preukázania tvrdeného, neprimeranosť nákladov na lakovací materiál nepreukázal a súd nemá dôvod pochybovať o primeranosti lakovacej konštanty použitej vo výške 120%.
64.Taktiež nie nepodstatnou skutočnosťou je to, že kalkulácia nákladov má slúžiť ako pomôcka, nemá to byť však určujúci a nevyhnutne rozhodujúci podklad pre výpočet poistného plnenia , nakoľko kalkulácia je predbežná a nemusí zohľadniť skutočnú hodnotu pri oprave vozidla. Súd má za to, že faktúra predložená žalobcom predstavuje konkrétnu sumu - majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť,
aby poškodené vozidlo malo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické parametre ako pred škodovou udalosťou. Kalkuláciu nákladov na opravu, ktorá ma stále len predbežný charakter, preto nemôže slúžiť na určenie konečnej výšky škody, ktorá pri poistnej udalosti vznikla.
65.Z dôvodu, že súd má za to, že poškodený vykonal všetky potrebné úkony smerujúce k poskytnutiu plnenia za opravu poškodeného vozidla, a to nahlásením škodovej udalosti, predložením faktúry č. 20190343,resp. 20190344 vo výške 615,60 Eur; resp. 629,42€. Ak žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti v zmysle §797 Občianskeho zákonníka je poistné splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil šetrenie poistnej udalosti čo pri skončení šetrenia poistnej udalosti dňa 25.06.2019, je deň 11.07.2019 dňom kedy sa žalovaný dostal do omeškania.
66.S poukazom na skutočnosti uvedené v odôvodnení tohto rozsudku súd mal za to, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy 169,96 EUR je dôvodný.
67.Nakoľko žalovaný neuhradil poistné plnenie v lehote do 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti (od 25.06.2019), dostal sa do omeškania a je povinný zaplatiť úroky z omeškania v súlade s ust. § 517 OZ a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 111,82 Eur; resp. 58,14 € od 11.07.2017 do zaplatenia.
68.O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Z dôvodu, že žalobca mal vo veci plný úspech, priznal mu súd náhradu účelne vynaložených trov konania vo výške 100 %.
69.Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
70.Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
71.Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 3 písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 363 CSP, V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 zákona č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok).