Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tos/79/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr. Pavla Macháča a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci odsúdeného I. K., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom R. X, H., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 01.07.2021, č. k. -22, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 12.08.2021 v Trnave takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného I. K. z a m i e t a.

odôvodnenie:

Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 01.07.2021, č. k. -22, podľa (ďalej len ) s poukazom na (ďalej len Tr. zák.) a Tr. zák. odsúdenému I. K. (ďalej len odsúdený) uložil ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky. Podľa , Tr. zák. odsúdenému uložil povinnosť v dobe ochranného dohľadu príslušnému probačnému a mediačnému úradníkovi oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať a osobne sa u neho hlásiť v určených lehotách.

Na verejnom zasadnutí okresný súd vykonal dokazovanie výsluchom odsúdeného, oboznámením sa s návrhom riaditeľa ÚVTOS Želiezovce, hodnotením odsúdeného, skráteným výpisom klienta, s nariadením výkonu trestu a odpisom registra trestov odsúdeného.

Z vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že vzhľadom na správanie sa odsúdeného počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody nemožno od neho očakávať, že po prepustení z výkonu trestu povedie riadny život. Podľa hodnotenia ústavu nebolo správanie a vystupovanie odsúdeného počas výkonu trestu na požadovanej úrovni. Ani napriek intervenciám zo strany väzenského personálu ústavu nedošlo u odsúdeného k pozitívnej zmene správania. Jeho postoj k vlastnej resocializácii je ľahostajný, voči zaobchádzaniu je rezistentný. Odsúdený sa opakovane dopúšťal trestnej činnosti, čo poukazuje na nekritický postoj k jej páchaniu. Jeho správanie a vystupovanie nie je na požadovanej úrovni, o čom svedčí aj skutočnosť, že doposiaľ bol v piatich prípadoch disciplinárne potrestaný. Riziko recidívy trestnej činnosti je vysoké, resocializačná prognóza je nepriaznivá. Okresný súd prihliadol tiež na závažnosť a charakter spáchanej trestnej činnosti, odpis registra trestov (odsúdený má 7 záznamov v odpise registra trestov). Vo vzťahu k jeho osobe nemožno jednoznačne podľa názoru okresného súdu vyvodiť záver, že výkon trestu odňatia slobody má na neho kladný vplyv v tom smere, že na slobode bude viesť riadny život. Uvedené potvrdila aj resocializačná prognóza odsúdeného, ktorá bola podľa hodnotenia rizika sociálneho zlyhania nepriaznivá a riziko recidívy bolo vysoké. Okresný súd preto vyhovel návrhu riaditeľa ústavu a určil odsúdenému ochranný dohľad v trvaní 2 rokov.

Proti tomuto uzneseniu zahlásil po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí sťažnosť odsúdený, ktorú ku dňu konania neverejného zasadnutia na krajskom súde bližšie neodôvodnil. Prokurátor sa vzdal práva podať sťažnosť a rovnako tak zástupca ÚVTOS.

Krajský súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti na to oprávnenou osobou, podľa , preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému podal sťažovateľ sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Pokiaľ ide o konanie predchádzajúce napadnutému výroku, krajský súd zistil, že odsúdený bol na verejné zasadnutie, na ktorom bolo vyhlásené napadnuté uznesenie, riadne a včas predvolaný, verejného zasadnutia sa zúčastnil a využil možnosť vyjadriť sa k predmetu konania. Zároveň okresný súd vykonal všetky dôkazy, ktoré boli potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie a tieto správne právne posúdil.

Krajský súd ďalej zistil, že okresný súd na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru, že vzhľadom k správaniu odsúdeného počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody, tak ako to vyplýva z návrhu riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody a jeho hodnotenia vo výkone trestu, ktorý podrobne konštatoval už okresný súd vo svojom rozhodnutí, nemožno očakávať, že odsúdený po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody povedie riadny život. Z návrhu a hodnotenia na odsúdeného vyplýva, že správanie a vystupovanie odsúdeného z komplexného hľadiska možno označiť za nevhodné, odsúdený bol doposiaľ len dvakrát disciplinárne odmenený, a to za vzorné plnenie si pracovných povinností a za pozitívne výsledky pri výkone činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného. Disciplinárne potrestaný bol päťkrát, a to za nadväzovanie nepovolených kontaktov, za porušenie zásad slušného správania voči príslušníkom ZVJS a úmyselné poškodenie majetku štátu v správe ústavu, za fyzické napadnutie príslušníka ZVJS, za porušenie časového harmonogramu dňa a za verbálne i fyzické napadnutie príslušníka ZVJS. U odsúdeného tak nedošlo k pozitívnej zmene správania, ktoré by preukazovalo jeho polepšenie vo výkone trestu odňatia slobody, k resocializácii má ľahostajný prístup.

Vzhľadom na to, že sa odsúdený nesprával na požadovanej úrovni, aj krajský súd bol toho názoru, že sú splnené zákonné podmienky uvedené v § 76 ods. 3 Tr. zák. a je potrebné odsúdenému uložiť na podklade návrhu riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody ochranný dohľad ešte pred skončením výkonu trestu odňatia slobody, nakoľko vzhľadom na jeho správanie počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody nemožno od neho očakávať, že po prepustení z výkonu trestu povedie riadny život a uloženie ochranného dohľadu je nevyhnutné na dovŕšenie nápravy odsúdeného, pričom jeho doba v trvaní 2 rokov je primeraná.

Keďže krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.