Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_75Ek-891-2019.pdf
PDF · 97.37 KB
Case nature
Subarea
75Ek/891/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: JUDr. Mária Krasňanová, súdna exekútorka, Nám. A. Hlinku 36/9, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 31 118 577, proti povinnému: JUDr. Marek Piršel, so sídlom Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, IČO: 42 159 661, správca konkurznej podstaty úpadcu: U. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX, XXX XX W., exekúcia vedená súdnym exekútorom: T.. Marcelom Kroupom, so sídlom exekútorského úradu: Gegeľovská 662/2, 907 01 Myjava, pod č. 316EX 440/19, o vymoženie 72,- Eur s príslušenstvom, rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 75Ek/891/2019 zo dňa 5. decembra 2019, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť oprávneného proti výroku I. a výroku II. Uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 75Ek/891/2019 zo dňa 5. decembra 2019 z a m i e t a.
II. Súd m e n í výrok III. Uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 75Ek/891/2019 zo dňa 5. decembra 2019 tak, že súd súdnemu exekútorovi n e p r i z n á v a náhradu trov exekúcie predstavujúcich paušálnu náhradu výdavkov vo výške 36,- Eur.
odôvodnenie:
1. Dňa 05.12.2019 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom Uznesenie pod sp. zn. 75Ek/891/2019, ktorým vo výroku I. zastavil exekúciu podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), vo výroku II. oprávnenému nepriznal nárok na náhradu trov konania a vo výroku III. uložil oprávnenému povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 36,00 Eur, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 30.05.2019 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 72,- Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Upovedomenia o zastavení exekúcie č. EX 91EX 397/18, vydaného Exekútorským úradom JUDr. Márii Krasňanovej, na základe ktorého sa oprávnená domáhala vymoženia sumy vo výške 72,- Eur z titulu náhrady výdavkov súdnej exekútorky pri vykonávaní exekúcie (ďalej len „exekučný titul“). Súd vydal dňa 24.07.2019 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Andrei Prudkej, so sídlom exekútorského úradu Nám. A. Hlinku 36/9, 01701 Považská Bystrica. Poverený súdny exekútor dňa 26.07.2019 doručil súdu návrh na vylúčenie z vykonávania exekúcie v zmysle ustanovenia § 33 ods. 2 písm. a) Exekučného poriadku. Súd preto uznesením zo dňa 31.07.2019 povereného súdneho exekútora z vykonávania predmetnej exekúcie vylúčil. Následne súd dňa 05.12.2019 poveril vykonaním exekúcie nového súdneho exekútora: JUDr. Marcela Kroupu, so sídlom exekútorského úradu: Gegeľovská 662/2, 907 01 Myjava, IČO: 42 026 067, ktorý exekúciu vykonáva pod č. 316EX 440/19. Súd exekúciu zastavil ex offo z dôvodu, podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, teda že sú tu iné dôvody, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd špecifikoval, že pôvodná exekúcia, v ktorej bol vydaný exekučný titul bola zastavená v zmysle ustanovenia § 61n ods. 1 písm. b) Exekučného
poriadku zastavené z dôvodu, že to navrhol oprávnený (ktorý je v tomto konaní povinným). Na základe uvedeného vznikli oprávnenému trovy tejto pôvodnej exekúcie vo výške 72,- Eur. Súd tento nárok preskúmal a uviedol, že správca konkurznej podstaty v konkurze nevystupuje ako súkromná osoba, ale jeho úlohou je zásadne zabezpečiť uspokojenie nárokov veriteľov pohľadávok z konkurznej podstaty spôsobom predpokladaným zákonom. Základným rozlišujúcim kritériom medzi pohľadávkami proti úpadcovi a pohľadávkami proti podstate je časť vzniku príslušnej pohľadávky. Pohľadávkou proti úpadcovi je totiž každá pohľadávka vzniknutá pred vyhlásením konkurzu, kým naopak pohľadávkou proti podstate je nielen pohľadávka splatná v priebehu konkurzu ale súčasne taká, ktorá vznikla až po vyhlásení konkurzu. Práve z tohto dôvodu i prípadné pohľadávky prisúdené (a teda formálne smerujúce) voči osobe správcu konkurznej podstaty po vyhlásení konkurzu sú pohľadávkami proti podstate. / z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4 Cdo 35/2009 zo dňa 25. 02. 2010/ Na základe uvedeného súd špecifikoval, že sa jedná o pohľadávku proti podstate, ktorá má byť veriteľovi uhradená v rámci konkurzu. /z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 13CoE/55/2014/ Preto konštatoval, že oprávnený síce má nárok na náhradu výdavkov, ktoré mu boli priznané exekučným titulom (Upovedomením o zastavení exekúcie zo dňa 10.06.2019), avšak v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu, preto si túto pohľadávku nemohol uplatniť v exekučnom konaní. Zároveň uviedol, že tieto výdavky vznikli v spojitosti s oprávnením úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu, pričom správca v takejto situácii koná v mene a na účet úpadcu, na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz. Vzhľadom k tomu, že došlo k zastaveniu exekúcie, súd súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 36,- Eur. Na ich úhradu zaviazal oprávneného z dôvodu, že procesne zavinil zastavenie exekúcie, keďže povinný nebol spôsobilým subjektom konania, a z toho dôvodu nebolo možné proti povinnému exekúciu vykonať.
3. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 45 ods. 2 písm. k), § 61n ods. 3, § 61k ods. 1, § 195, § 196, § 197 ods. 1 prvá veta, § 197 ods. 2, § 198 ods. 2 prvá veta, § 199, § 199c ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ustanoveniami § 44 ods. 1, ods. 2, § 48 prvá veta zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“) a ustanoveniami § 21 ods. 1 a ods. 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“)
4. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo doručené oprávnenému dňa 05.12.2019, podal oprávnený dňa 19.12.2021 sťažnosť. Súd konštatuje, že sťažnosť bola podaná v zákonom stanovenej lehote.
5. V podanej sťažnosti oprávnený žiadal, aby súd napadnuté uznesenie zrušil, pretože ho považuje za zmätočné a vzniknuté trovy súdneho exekútora považuje za nesprávne, nakoľko zavinením súdu došlo k ich vzniku. V podanej sťažnosti oprávnený opísal pôvodné exekučné konanie, v ktorom mu vznikol nárok na náhradu trov exekúcie, ktoré sú predmetom vymáhania v tejto exekúcii vedenej Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 75Ek/891/2019. Uviedol, že v pôvodnej exekúcii dňa 08.04.2019 zobral oprávnený návrh späť, nakoľko sa od neho dozvedel, že pohľadávka je nevymožiteľná. V dôsledku uvedeného exekúciu zastavil podľa ustanovenia § 61n ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Ďalej uviedol, že došlo zo strany správcu konkurznej podstaty k popretiu pohľadávky na trovy exekúcie proti podstate. Z toho dôvodu oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, kde som označil povinného presne tak, ako znel v exekučnom konaní, keď vystupoval ako oprávnený. Preto jedine takto označený účastník konania mohol vystupovať. Naviac uvádza, že pohľadávka vznikla až po vyhlásení konkurzu a to tak, že vznikla konaním samotného správcu konkurznej podstaty. Namieta, že súd aj napriek uvedenému prebiehajúcu exekúciu na jeho trovy zastavil a zaviazal ho na úhradu trov exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Marcela Kroupu. Namieta postup súdu, kedy najprv pristúpil k vydaniu poverenia a následne exekúciu ex offo zastavil. Ak totižto bola exekúcia neprípustná, nemalo zo strany súdu byť vydané poverenie. Žiada preto, aby súd zrušil vydané poverenie na vykonanie exekúcie, nakoľko je v rozpore s napadnutým uznesením, s tým, že trovy exekúcie nevznikli, keďže súd exekúciu zastavil. Ďalej žiada súd o doplnenie usmernenia ako má súdny exekútor v obdobných prípadoch postupovať, keďže má urobiť exekučné konanie, šetrenie majetku a podobne správcom konkurzných podstát bez odplaty, hoci má konajúci exekútor na odmenu riadny nárok - resp. iba paušálne trovy. Správca úpadcu mal vedomosť, že trovy exekúcie vzniknú, bolo jeho povinnosťou s takýmto výdajom počítať. Ak bude exekútor viesť exekučné konania pre správcov konkurzných podstát a to bezodplatne,
je to dôvod podania na Ústavný súd, nakoľko takéto konanie je protiprávne a súdny exekútor je nútený vykonávať prácu bez akejkoľvek náhrady.
6. Súd zaslal sťažnosť oprávneného na vyjadrenie povinnému. Ten sa k podanej sťažnosti nevyjadril.
7. Následne súd vyzval povereného súdneho exekútora na vyjadrenie k sťažnosti, nakoľko sa on stal účastníkom konania v časti týkajúcej sa jeho trov. Súdny exekútor podaním zo dňa 02.07.2020 oznámil súdu, že si neuplatňuje náhradu výdavkov.
8. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
10. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
11. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 z.z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej aj ako „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
12. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
13. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
14. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
15. Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
16. Podľa § 44 ods. 1 ZoKR, oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.
17. Podľa § 48 ZoKR, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú. Ak v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlo k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy konania sú pohľadávkou proti príslušnej podstate; ak je oprávneným veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok exekútor alebo iný vymáhajúci orgán vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený.
18. Podľa § 87 ods. 7 ZoKR, pohľadávky proti podstate sa uplatňujú u správcu. Na požiadanie správca oznámi veriteľovi, či uznáva právny dôvod a výšku jeho pohľadávky proti podstate, vrátane poradia.
19. Podľa § 87 ods. 8 ZoKR, ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate, bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom
dôvode alebo výške pohľadávky proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej právneho dôvodu alebo výšky už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia.
20. Podľa § 199 ods. 9 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.
21. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná. Súd v rozhodnutí vydanom vyšším súdnym úradníkom v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže v priebehu konania o sťažnosti sa na skutkových a právnych zisteniach týkajúcich sa výroku I. a II. nič nezmenilo, súd musel sťažnosť oprávneného v tejto časti ako nedôvodnú zamietol. V časti, ktorá sa týkala výroku III. napadnutého uznesenia, v konaní došlo k zmene, ktorá má vplyv na tento výrok, preto súd napadnuté uznesenie vo výroku III. zmenil tak, že poverenému súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
22. Z obsahu spisu súd zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 30.05.2019 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 72,- Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Upovedomenia o zastavení exekúcie č. EX 91EX 397/18, vydaného Exekútorským úradom JUDr. Márii Krasňanovej, na základe ktorého sa oprávnená domáhala vymoženia sumy vo výške 72,- Eur z titulu náhrady výdavkov súdnej exekútorky pri vykonávaní exekúcie. Súd lustráciou v registroch zistil, že povinný je správcom konkurznej podstaty po úpadcovi - Petrovi W., nar.: XX.XX.XXXX, bytom: W. XXX, XXX XX B.. Na majetok úpadcu bol vyhlásený konkurz E. G. súdu A., sp.zn. XXK/XX/XXXX. Uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 193/2016 dňa 07.10.2016, čiže právne účinky zverejnenia nastali 08.10.2016. Oprávnený bol ustanovený za správcu konkurznej podstaty Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 10.01.2017 (predmetné uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. OV 10/2017 dňa 16.01.2017). Konkurz bol zrušený po splnení konečného rozvrhu výťažku Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 38K/51/2016-380 zo dňa 10.10.2019. Táto skutočnosť bola zverejnená v Obchodnom vestníku č. 102/2019 dňa 17.10.2019. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.11.2019.
23. Počas konkurzu správca konkurznej podstaty za úpadcu uplatnil pohľadávku na súde a táto mu bola priznaná Platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 17Up/651/2018 zo dňa 03.10.2018. Následne bola pohľadávka úpadcu vymáhaná v exekúcii u súdneho exekútora: JUDr. Márii Krasňanovej so sídlom exekútorského úradu Nám. A. Hlinku 36/9, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 31 118 577, ktorý exekúciu viedol pod č. EX 91EX 397/18. Na základe návrhu správcu konkurznej podstaty (ako osoby oprávnenej v tejto exekúcii, ktorý konal v mene a na účet úpadcu) súdny exekútor exekúciu zastavil podľa ustanovenia § 61n ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Vzhľadom k tejto skutočnosti si uplatnil aj náhradu výdavkov vo výške 72,- Eur.
24. Dňa 17.04.2019 správca konkurznej podstaty pohľadávku súdneho exekútora vo výške 72,- Eur poprel z dôvodu, že sa jedná o pohľadávku, ktorá je z konkurzu vylúčená v zmysle ustanovenia § 100 ods. 2 písm. a) ZoKR, pretože sa týka trov účastníkov konania, ktoré vznikli v konaniach súvisiacich s konkurzom. Uviedol, že z tohto dôvodu neuznáva právny dôvod a výšku tejto pohľadávky proti podstate. Zároveň súdnemu exekútorovi oznámil, že ak s uvedeným nesúhlasí, má si ju uplatniť žalobou na súde s tým, aby súd určil právny dôvod alebo výšku popretej pohľadávky.
25. Vzhľadom na tento zistený skutkový stav, exekučný súd uvádza, že v danom prípade je nevyhnutné posúdiť, či vôbec mohla exekúcia začať a v prípade ak začala, či sa ex lege zastavila v zmysle ustanovenia § 48 ZoKR v spojení s ustanovením § 61k ods. 1 písm. d) ZoKR. Dôležitou skutočnosťou pre stanovenie uvedeného je posúdenie, kedy pohľadávka vznikla. Zo skutkového stavu a časovej línie uvedenej vyššie vyplýva, že pohľadávka vznikla vydaním exekučného titulu v pôvodnej exekúcii, teda 10.04.2019. Moment vzniku pohľadávky spadá do obdobia, kedy bol na majetok pôvodného oprávneného vyhlásený konkurz. Z tohto dôvodu, keď bolo preukázané, že pohľadávka vznikla počas konkurzu vyplýva, že sa jedná o pohľadávku proti podstate. Pohľadávkou proti podstate je nielen
pohľadávka splatná v priebehu konkurzu, ale patria medzi ne všetky pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu. Práve z tohto dôvodu i prípadné pohľadávky prisúdené (a teda formálne smerujúce) voči osobe správcu konkurznej podstaty po vyhlásení konkurzu sú pohľadávkami proti podstate. V zmysle ustanovenia § 87 ods. 7 ZoKR, sa pohľadávky proti podstate uplatňujú u správcu konkurznej podstaty. Preto, pokiaľ si súdny exekútor chcel uplatniť náhradu výdavkov, mal tak urobiť u správcu konkurznej podstaty (povinného v tomto konaní) a nemal podávať návrh na vykonanie exekúcie. Pri konkurze totižto platí, že počas konkurzu nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú.
26. V danom prípade došlo k situácii, že správca konkurznej podstaty pohľadávku proti podstate poprel čo do právneho dôvodu a výšky. Dôvodom pre popretie bolo tvrdenie, že sa jedná o pohľadávku, ktorá je vylúčená z uspokojenia v konkurze, nakoľko sa jedná o trovy konania, ktoré vznikli v konaní súvisiacom s vtedy prebiehajúcim konkurzom. Uviedol, že iniciované exekučné konanie priamo súviselo s vymáhaním pohľadávky správcu v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu. Zároveň uviedol, že ZoKR takúto pohľadávku neuvádza medzi výpočtom pohľadávok proti podstate v zmysle ust. § 87 ods. 2 ZoKR. Pôvodného súdneho exekútora (oprávneného v tomto konaní) vyzval, aby si v prípade nesúhlasu s týmto právnym posúdením bez zbytočného odkladu, najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy podal žalobu voči správcovi, ktorou by sa domáhal určenia právneho dôvodu alebo výšky pohľadávky proti podstate. Inak sa na ňu nebude v konkurze prihliadať.
27. Súdu v prejednávanom konaní nebolo preukázané, že by zo strany pôvodného súdneho exekútora bola podaná žaloba o určenie právneho dôvodu a výšky popretej pohľadávky. Súdu bolo preukázané, že pôvodný súdny exekútor podal dňa 30.05.2019 návrh na vykonanie exekúcie.
28. Súd uvádza, že z pohľadu konkurzu, ktorý sa viedol na majetok dlžníka sa na popretú pohľadávku neprihliadalo. A správca správne postupoval, keď ju považoval za nezistenú pohľadávku a nepristúpil k jej uspokojeniu.
29. Na druhej strane bol podaný návrh na vykonanie exekúcie. Keďže bolo exekučnému súdu preukázané, že tento návrh bol podaný počas vyhláseného konkurzu, toto konanie nemalo ani začať. Keďže však chybou exekučného súdu došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie, súd ju musel zastaviť ex offo. Dôvodom bola skutočnosť, že účinky začatia exekúcie ani nemohli začať, keďže táto bola zo zákona zastavená.
30. Na otázku oprávneného, akým spôsobom by si mal uplatňovať svoje trovy exekúcie, ktoré mu vznikli súd uvádza, že v prvom rade mal podať žalobu o určenie právneho dôvodu a výšky popretej pohľadávky. Rozhodne nemal pristúpiť k vymáhaniu svojich trov cez exekúciu, ešte v čase keď prebiehal konkurz. Keďže tak neučinil, na uspokojenie tejto pohľadávky sa v konkurze neprihliadalo. To však neznamená, že pohľadávka zanikla. V danom prípade však došlo po zrušení konkurzu k oddlženiu úpadcu, a z tohto dôvodu sa neuspokojené pohľadávky stali nevymáhateľnými. Tento fakt však nemá vplyv na exekúciu, pretože v prejednávanej veci došlo k zastaveniu exekúcie skôr, a to momentom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, tak ako to bolo zdôvodnené vyššie.
31. V neposlednom rade súd dáva do pozornosti nález Ústavného súdu slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 272/08 z 22. októbra 2008, ktorý uviedol, že „exekútorskú činnosť vykonávajú súdni exekútori za účelom dosiahnutia zisku, teda ju vykonávajú v podnikateľskom režime. Možno preto ustáliť, že súdny exekútor vystupuje pri svojej činnosti v postavení podnikateľa. Základnou charakteristikou postavenia podnikateľa je sústavná činnosť vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku, avšak na vlastné riziko. Súdny exekútor má z úspešne vykonanej exekúcie zisk, ale súčasne nesie aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného, resp. trov exekúcie.“ Preto je nesprávne tvrdenie oprávneného o tom, že súdny exekútor by mal zinkasovať vždy náhradu trov exekúcie.
32. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, súd konajúci o sťažnosti oprávneného dospel k záveru, že nemožno vyvodiť iný záver ako ten, že exekúciu je nutné ex offo zastaviť, nakoľko v danom prípade bol zistený dôvod, pre ktorý je potrebné zastaviť exekúciu aj bez návrhu. Súd uvádza, že tak môže urobiť iba z určitých dôvodov pričom jedným z takýchto dôvodov
je aj existencia dôvodu/skutočnosti, ktorú mal súd zistiť už z návrhu, jeho príloh a lustrácií v registroch. Zastavenie exekúcie tak predstavuje nápravu pochybenia, ktoré vzniklo nesprávnym posúdením návrhu na vykonanie exekúcie.
33. Keďže v tomto štádiu exekúcie bolo zistené, že návrh na vykonanie exekúcie bol daný v čase, kedy na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, súd v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku správne konal, keď túto skutočnosť vyhodnotil ako skutočnosť brániacu vymáhateľnosti exekučného titulu a exekúciu zastavil. Preto súd sťažnosť oprávneného zamietol. (výrok I.)
34. Súdu bolo v sťažnostnom konaní doručené podanie povereného súdneho exekútora, z ktorého vyplýva, že si neuplatňuje náhradu výdavkov. Súd prihliadol na túto skutočnosť a preto napadnuté uznesenie vo výroku III. zmenil tak, že nárok na náhradu trov poverenému súdnemu exekútorovi nepriznal. (výrok II.)
35. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).