Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Cb-5-2020.pdf
PDF · 185.87 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cb/5/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci žalobcu PR QUERKUS s.r.o., so sídlom Sládkovičova 94, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 028 606, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s. r. o., so sídlom Dunajská 15, 811 08 Bratislava, IČO: 36 795 038 proti žalovanému: mesto Nová Baňa, so sídlom Námestie Slobody 1, 968 26 Nová Baňa, IČO: 00 320 897, právne zastúpenému JUDr. Tatianou Čarskou, advokátkou so sídlom Komenského 18/B, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37 832 450, o zaplatenie 20 926,13 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 2.998,23 Eur s 9,00 %-ným ročným úrokom z omeškania od 21.01.2019 až do zaplatenia z a s t a v u j e.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 14.819,52 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne
- zo sumy 13.659,98 Eur od 21.01.2019 až do zaplatenia,
- zo sumy 110,46 Eur od 06.03.2019 až do zaplatenia,
- zo sumy 54,-Eur od 26.04.2019 až do zaplatenia,
- zo sumy 563,08 Eur od 15.11.2019 až do zaplatenia,
- zo sumy 108,-Eur od 18.01.2020 až do zaplatenia,
- zo sumy 324,-Eur od 01.03.2020 až do zaplatenia, a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
IV. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 41,64 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 16.04.2020 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 20 926,13 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 19 766,59 Eur od 21.01.2019 až do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 110,46 Eur od 29.02.2019 až do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 54,-Eur od 26.04.2019 až do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 563,08 Eur od 01.11.2019 až do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 108,-Eur od 01.01.2020 až do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 324,-Eur od 01.03.2020 až do zaplatenia, spolu s paušálnou náhradou nákladov vo výške 40,-Eur a náhradou trov konania, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 02.09.2015 došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzatvoreniu Zmluvy o dielo č. X/XXXX (ďalej len „zmluva o dielo“), podkladom na uzavretie ktorej bola ponuka žalobcu - zhotoviteľa zo
dňa 19.06.2015, na základe vyhlásenej súťaže podlimitná zákazka zo dňa 02.06.2015, Vestník č. XXX/XXX, XXXXX-F.. Predmetom zmluvy bolo zhotovenie diela: ,,Vyhliadková veža Háj“ v súlade s projektovou dokumentáciou, stavebným povolením, prípadne inými povoleniami alebo rozhodnutiami vydanými pre výstavbu, v súlade s požiadavkami objednávateľa - žalovaného a v rozsahu verejným obstarávateľom predloženého a zhotoviteľom - žalobcom oceneného výkazu výmer tvoriaceho prílohu zmluvy. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný mu listom zo dňa 07.06.2016 oznámil, že od zmluvy odstupuje v dôsledku zmarenia účelu zmluvy (výstavba ,,Vyhliadkovej veže Háj“) vyplývajúceho z podstatnej zmeny okolností, ktorá podľa názoru žalovaného mala spočívať v nevyhovujúcom materiáli, ktorý mal žalovaný dodať na zhotovenie časti diela - konštrukciu rozhľadne, schodnice, zábradlia a madiel. Uvedenú skutočnosť považoval za podstatnú zmenu okolností, za ktorých bola zmluva uzatvorená a s poukazom na ustanovenie § 356 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov od zmluvy odstúpil. Žalobca následne oznámil žalovanému listom zo dňa 20.06.2016, že odstúpenie od zmluvy neakceptuje, nakoľko žiaden dôvod na odstúpenie od zmluvy nebol daný, najmä nedošlo k takej zmene okolností, ktorá by žalovaného oprávňovala odstúpiť od zmluvy v zmysle ustanovenia § 356 Obchodného zákonníka. Nakoľko žalobca v dobe trvania zmluvy pristupoval k plneniu záväzkov z nej vyplývajúcich s náležitou odbornou starostlivosťou a v záujme zhotovenia diela sa snažil prísť s riešeniami vzniknutých problémov, vznikali mu náklady, ktorých náhradu si voči žalovanému uplatnil podanou žalobou. K výške škody žalobca uviedol, že celková suma uplatneného nároku predstavuje sumu 20.926,13 Eur a pozostáva z piatich položiek, a to položky 1 - z nákladov na služobné cesty, ktoré vyčíslil sumou 321,18 Eur, položky 2 - z nákladov na mzdy pracovníkov podieľajúcich sa na tvorbe alternatívnych spôsobov riešenia vzniknutých problémov, ako aj v hotových výdavkoch vynaložených na odmenu externého statika v sume 2.495,-Eur, položky 3 - z ušlého zisku, ktorý vyčíslil sumou 10.736,24 Eur, položky 4 - z výdavkov vzniknutých v súvislosti s prípravou na realizáciu, uskladnenie a spracovanie drevnej hmoty, ktoré vyčíslil sumou 2.912,43 Eur a položky 5 - z nákladov na právne služby advokátskej kancelárie v súvislosti s domáhaním sa svojich práv v súvislosti s uzavretou zmluvou o dielo, ktoré vyčíslil sumou 4.461,28 Eur. Okrem žalovanej sumy si žalobca uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania a paušálnej náhrady nákladov podľa §§ 369, 369c Obchodného zákonníka. V závere žaloby uviedol, že sa pokúsil aj o mimosúdne rokovania, pričom došlo k osobnému stretnutiu so štatutárom žalovaného a predbežnej dohode o náhrade škody vo výške 9.000,-Eur s tým, že o úhrade tejto čiastky musí rozhodnúť mestské zastupiteľstvo, k čomu však následne nedošlo, preto sa žalobca obrátil na súd.
2. Dňa 13.05.2020 vydal súd platobný rozkaz č.k. 23Cb/5/2020-80, proti ktorému podal žalovaný vecne odôvodnený odpor, preto ho súd uznesením č.k. 23Cb/5/2020-107 zo dňa 02.06.2020, podľa § 267 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. z 21.mája 2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), zrušil v celom rozsahu.
3. Žalovaný v podanom odpore potvrdil skutkové tvrdenia žalobcu o uzavretí zmluvy o dielo č. 5/2015 dňa 02.09.2015, predmetom ktorej malo byť zhotovenie „Vyhliadkovej veže Háj“ za dohodnutú cenu diela 62.973,43 Eur s DPH. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca zhotovil dielo len čiastočne, a to betónovú časť, ktorú fakturoval žalovanému faktúrou č. 2015051 zo dňa 03.11.2015 znejúcou na sumu 18.713,12 Eur s DPH, ktorú žalovaný uhradil dňa 06.11.2015. Po uzavretí zmluvy o dielo zrealizoval žalobca so súhlasom žalovaného tzv. naviac práce, ktoré bolo nevyhnutné vykonať, a ktoré neboli zahrnuté do pôvodnej zmluvy o dielo. Uzavretím dohody o poskytnutej peňažnej náhrady za plnenie bola medzi žalobcom a žalovaným vzájomne odsúhlasená cena za tzv. naviac práce vo výške 4.109,93 Eur s DPH, pričom strany súčasne konštatovali, že naviac práce sú vlastníctvom žalovaného napriek tomu, že táto časť nebola do dňa uzatvorenia dohody žalovanému žalobcom protokolárne odovzdaná. Strany zároveň zhodne konštatovali, že uzavretá zmluva o dielo bola zrušená odstúpením od zmluvy. Žalovaný v podanom odpore zároveň namietol dôvodnosť uplatneného nároku, najmä s poukazom na výšku jednotlivých položiek, z ktorých viaceré označil za účelové a nepreukázané.
4. Žalobca vo vyjadrení k odporu nepovažoval za sporné, že so žalovaným uzatvoril dňa 02.09.2015 zmluvu o dielo č.X/XXXX, na základe ktorej sa ako zhotoviteľ zaviazal pre žalovaného ako objednávateľa zhotoviť dielo „Vyhliadková veža Háj“ v súlade s projektovou dokumentáciou, stavebným povolením, prípadne inými povoleniami a v rozsahu verejným obstarávateľom (žalovaným) predloženého a žalobcom oceneného výkazu výmer. Podľa čl. V. zmluvy sa žalobca zaviazal vykonať dielo do dvoch mesiacov odo dňa podpisu zmluvy. Žalobca ďalej uviedol, že nie je sporné ani to, že zhotovil len časť diela, ktorú fakturoval faktúrou č. XXXXXXX, a ktorá bola zo strany žalovaného aj uhradená. Problémy medzi stranami nastali, keď chcel žalobca začať s drevenou konštrukciou vyhliadkovej
veže, ktorú mal zhotovovať z materiálu dodaného objednávateľom (žalovaným), pričom žalobca zistil, že materiál dodaný žalovaným je absolútne nevyhovujúci, o čom žalobca v rámci svojej odbornej starostlivosti žalovaného hneď informoval a začal rokovať o možných alternatívnych riešeniach. Sám pritom proaktívne vykonal neodkladné úkony, ktorými sa snažil predísť omeškaniu so zhotovením diela a vzniku škody tak na strane žalobcu ako aj žalovaného. V snahe dokončiť dielo vykonal viaceré pracovné cesty, ktorých jediným účelom bolo vyriešenie vzniknutej situácie, oslovil externého statika a sám sa podieľal na možných alternatívach riešenia vzniknutej situácie, k čomu by nebolo došlo, keby žalovaný dodal materiál, ktorý by bol na zhotovenie diela vhodný (z uvedeného vyplynula žalobcovi skutočná škoda popísaná pod položkami 1, 2 a 4). Napriek tomu, že žalobca žalovaného opakovane ubezpečoval o tom, že má záujem dielo dokončiť, a že žalovaným poskytnutý materiál využije v maximálnej možnej miere, žalovaný listom zo dňa 07.06.2016 žalobcovi oznámil, že od zmluvy odstupuje z dôvodu zmarenia účelu zmluvy, s čím žalobca nesúhlasil a tento nesúhlas žalovanému oznámil listom zo dňa 20.06.2016, v ktorom žalovaného upozornil na skutočnosť, že k zmareniu účelu zmluvy nedošlo a takéto odstúpenie je neplatné. Žalovaný následne listom zo dňa 21.07.2016 opätovne deklaroval, že odstúpenie od zmluvy považuje za platné. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný ešte za trvania zmluvného vzťahu uzavrel dňa 25.05.2016 so spoločnosťou NOVMALT s.r.o. zmluvu na dodávku časti diela - kamenného obkladu „Vyhliadkovej veže Háj“. Žalobca následne listom zo dňa 27.07.2016 vyzval žalovaného, aby mu najneskôr do 10.08.2016 umožnil pokračovať v realizácii diela, k čomu však nedošlo, preto žalobca listom zo dňa 24.10.2016 v súlade s § 346 ObchZ. od zmluvy odstúpil. Žalobca poukázal na to, že po ukončení zmluvného vzťahu žalovaný uzatvoril so spoločnosťou UNISTAV NB, s.r.o. dňa 09.05.2017 v znení dodatku zo dňa 11.07.2017 zmluvu o dielo č.X/MIN/XXXX, ktorej predmetom bolo zhotovenie diela, pričom na jeho zhotovenie boli použité viaceré postupy, ktoré navrhol žalobca (najmä použitie lepeného dreva), a za ktoré mu nikdy nebolo zaplatené. Napriek pomerne rozsiahlej komunikácii, predmetom ktorej malo byť zmierne urovnanie sporu, k dohode medzi stranami nedošlo. Vo vzťahu k odstúpeniu žalovaného od zmluvy žalobca zotrval na tvrdení o jeho neplatnosti a poukázal na to, že situácia vznikla len v dôsledku subjektívnej nevedomosti žalovaného o nevhodnosti ním poskytovaného stavebného materiálu - dreva na realizáciu drevenej konštrukcie, schodníc, zábradlia vrátane madiel, pričom takúto subjektívnu nevedomosť žalovaného nemožno vykladať inak ako absenciu odbornej starostlivosti, s ktorou mal k plneniu zmluvy pristupovať a nemôže byť pričítaná na ťarchu žalobcu, a ani nemôže predstavovať platný dôvod pre odstúpenie od zmluvy. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Obo/114/05, podľa ktorého pre platné odstúpenie od zmluvy podľa § 356 ods. 1 Obchodného zákonníka je nevyhnutné, že zmena okolností musí nastať až po uzavretí zmluvy a musí byť podstatná. Okrem toho pre aplikáciu tohto ustanovenia je nevyhnutné , aby bol v zmluve výslovne vyjadrený jej základný účel, ktorým treba rozumieť taký účel, dosiahnutie ktorého bolo jediným dôvodom na uzavretie zmluvy. Žalobca namietal, že účel zmluvy nebol v uzavretej zmluve výslovne špecifikovaný a to, čo v odstúpení žalovaný uviedol ako účel zmluvy, bol jej predmet. Ďalej žalobca poukázal na to, že ak keby bol prijatý záver o platnom odstúpení od zmluvy podľa § 356 ObchZ., s poukazom na § 357 ObchZ. by to nijakým spôsobom žalovaného nezbavovalo povinnosti nahradiť žalobcovi škodu, ktorá by mu v súvislosti s takýmto odstúpením vznikla. K dohode o poskytnutí peňažnej náhrady za plnenie zo dňa 25.11.2019 žalobca uviedol, že táto síce deklaruje zánik zmluvy na základe odstúpenia, avšak nijakým spôsobom nešpecifikuje, o ktoré odstúpenie od zmluvy ide, pričom žalobca na viacerých miestach manifestoval svoj nesúhlas s neplatným odstúpením od zmluvy zo strany žalovaného. K dôvodnosti uplatneného nároku na náhradu škody vo vzťahu k ušlému zisku (položka 3) žalobca uviedol, že dá vypracovať súkromný znalecký posudok, ktorý následne predložil súdu. Vo vzťahu k vzniknutej skutočnej škode žalobca zotrval na tvrdení o vzniku skutočnej škody vyčíslenej ako položka 1 v celom rozsahu. Čo sa týka položky 2, pôvodne vyčíslenej sumou 2.495,-Eur, žalobca z dôvodu odstupu času a dôkaznej núdze vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 500,- Eur predstavujúcej odmenu externého statika späť a pri položke 2 zotrval na žalobe len na sume 1.995,-Eur. Pri položke 3, pôvodne vyčíslenej sumou 2.912,43 Eur, žalobca z dôvodu hospodárnosti a vývoja judikatúry vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 2.498,23 Eur predstavujúcej mzdové náklady alokovaných zamestnancov späť a pri položke 4 zotrval na žalobe len na sume 414,20 Eur. Pri položkách 1, 2 a 4 žalobca poukázal na § 264 CSP a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov požadoval, aby dôvodnosť uplatnených nárokov a skutočnú výšku vzniknutej škody po náležitej úvahe ustálil súd. Pri položke 5, vyčíslenej sumou 4.461,28 Eur zotrval žalobca na podanej žalobe v celom rozsahu a poukázal na § 380 ObchZ.
5. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k odporu uviedol, že zo súťažných podkladov k verejnému obstarávaniu vyplýva, že záujemcom odporučil vykonať obhliadku miesta uskutočnenia prác, aby si sami overili a získali potrebné informácie na prípravu a spracovanie ponuky. Ďalej poukázal na kapitolu C bod
1, podľa ktorého uchádzač musí okrem celkovej navrhovanej ceny vyplniť prílohu č. 2 - výkaz výmer v plnom rozsahu, pričom navrhnutá zmluvná cena je stanovená ako pevná a nemenná, t.j. bez možnosti úprav počas trvania zmluvného vzťahu a musí obsahovať všetky náklady potrebné na realizáciu zákazky. Podľa poznámky v kapitole C - materiál, drevo na realizáciu drevenej konštrukcie, schodníc, zábradlia vrátane madiel poskytuje mesto z vlastných zdrojov. Ďalej žalovaný uviedol, že súčasťou ponuky žalobcu boli aj vyhlásenia, v ktorých žalobca vyhlásil, že súhlasí s podmienkami podlimitnej zákazky a bez výhrad súhlasil aj s podmienkou, že navrhnutá zmluvná cena je stanovená ako pevná a nemenná a materiál drevo na realizáciu drevenej konštrukcie, schodníc, zábradlia vrátane madiel poskytuje mesto z vlastných zdrojov. Keďže žalovaný ako verejný obstarávateľ umožnil uchádzačom obhliadku miesta uskutočnenia prác, nemôže sa žalobca brániť spôsobom, že výkaz výmer, resp. projektová dokumentácia nezodpovedala skutkovému stavu a potrebe skutočne vykonaných prác. Žalovaný ďalej podrobne citoval ustanovenia uzavretej zmluvy, na ktoré poukazoval preto, lebo všetky konania popísané vo vyjadrení žalobcu zo dňa 13.07.2020, ktoré žalobca uskutočnil v snahe riešiť situáciu ohľadom - podľa vyjadrenia žalobcu „nevhodného drevného materiálu dodaného žalovaným“, a to pracovné cesty, externý statik, vypracovanie alternatívnych riešení, viedli v konečnom dôsledku k zvýšeniu ceny za dielo. V závere žalovaný poukázal na to, že hoci si zmluvné strany dohodli, že právne vzťahy a pomery zmluvných strán sa budú riadiť Obchodným zákonníkom, je nutné konštatovať, že jednoznačne platí, že práva a povinnosti sa riadili nielen Obchodným zákonníkom, ale aj vtedy platným zákonom č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní, pričom podľa § 10a ods. 1 písm. c/ zákona o verejnom obstarávaní bolo zakázané uzatvoriť dodatok k zmluve, ktorá bola výsledkom postupu verejného obstarávania, ak by sa jeho obsahom zvyšovala cena plnenia alebo jeho časti alebo menila ekonomická rovnováha zmluvy v prospech úspešného uchádzača, ak tento zákon neustanovuje inak. Dodatok k zmluve bolo možné uzatvoriť len so súhlasom ÚVO. Bez ohľadu na tvrdenie žalobcu, že listom zo dňa 20.06.2016 deklaroval žalovanému, že jeho odstúpenie od zmluvy listom zo dňa 07.06.2016 považuje za neplatné, žalovaný uviedol, že na list žalobcu zo dňa 20.06.2016 reagoval listom, doručeným žalobcovi 25.07.2016, v ktorom oznámil žalobcovi, že trvá na odstúpení od zmluvy a považuje ho za platné. K výške uplatnených finančných nárokov žalovaný odkázal na svoje vyjadrenie v podanom odpore proti platobnému rozkazu.
6. Žalobca sa v prednesoch na pojednávaniach pridržal svojich písomných vyjadrení. Poukázal na to, že v roku 2015 na základe verejnej obchodnej súťaže došlo k uzavretiu zmluvy o dielo medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom diela, na základe ktorej sa žalobca zaviazal zhotoviť pre žalovaného dielo - „Vyhliadkovú vežu Háj“. Problémy nastali po čiastočnom vykonaní diela, a to betónovej časti, keď žalobca zistil, že materiál dodaný zo strany žalovaného na zhotovenej drevenej časti diela je vadný, resp. nevyhovujúci. Následne žalobca v rámci svojej odbornej starostlivosti poukázal na tieto skutočnosti a zároveň proaktívne konal tak, aby vyšiel žalovanému v ústrety, aby bolo možné dielo dokončiť. Po vzájomnej komunikácii žalovaný listom zo dňa 07.06.2016 žalobcovi oznámil, že od zmluvy odstupuje, na čo žalobca reagoval opakovane aj prostredníctvom právneho zástupcu, že toto odstúpenie považuje za neplatné, nakoľko preň neboli splnené podmienky stanovené v § 356 ObchZ., keďže uzavretá zmluva neobsahovala výslovne uvedený účel zmluvy a zmena pomerov nenastala po uzavretí zmluvy, resp. za zmenu pomerov nemožno považovať skutočnosť, že žalovaný ako objednávateľ dodal nevhodný materiál na zhotovenie drevenej časti diela, z ktorého dielo nebolo možné zhotoviť. Keďže žalovaný vhodný materiál nedodal, žalobca od zmluvy listom zo dňa 24.10.2016 odstúpil a dielo bolo následne v konečnom dôsledku zhotovené ďalším dodávateľom. Žalobca poukázal na to, že žalovaný mal mať vedomosť o kvalite dodávaného materiálu, resp. dodať materiál v kvalite potrebnej na zhotovenie diela, pričom žalobca nemohol vedieť v akom stave sa tento materiál nachádza, nakoľko pred podpisom zmluvy žalobca nemal dôvod pochybovať o tom, že materiál, na ktorého dodanie sa žalovaný zaviazal, bude dodaný riadne a potrebnej kvalite tak, aby bolo možné dielo vykonať. K námietke žalovaného ohľadne obhliadky miesta realizácie uviedol, že obhliadka mal význam len vo vzťahu k terénu, v ktorom sa mala stavba realizovať, miesto bol osobne obhliadnuť, pričom z podkladov nevyplýva, že by sa mala uskutočniť aj obhliadka materiálu. K platnosti odstúpenia od zmluvy uviedol, že podmienky odstúpenia upravoval článok 16 uzavretej zmluvy o dielo, preto za platné považuje svoje odstúpenie listom zo dňa 24.10.2016, ktoré realizoval v súlade so zmluvou a § 346 Obchodného zákonníka. Žalobca mal zároveň za to, že uvedený článok 16 upravoval odstúpenie od zmluvy komplexne, a preto aplikácia dispozitívnej úpravy podľa § 356 ObchZ. je neuplatniteľná aj z tohto dôvodu. K výške škody žalobca vo výpovediach uviedol, že po identifikovaní problému s materiálom, ktorý mal na zhotovenie diela dodať žalovaný mal snahu hľadať spôsob, ako využiť dodaný nevhodný materiál. Na rokovaniach za účasti zástupcov mesta bola vznesená požiadavka zo strany mesta, či existuje spôsob využitia nimi dodaného materiálu. Preto pripravili štúdiu, ktorú na ďalšom rokovaní
za účasti zástupcov mesta a projektanta predstavili. Dodané drevo nebolo možné využiť na nosnú konštrukciu, a to nielen preto, že bolo deformované, ale bolo pre danú nosnú konštrukciu aj krátke. Nasledovalo rokovanie o zabezpečení novej drevnej hmoty alebo BHS hranolov na drevenú konštrukciu veže. Na zistenie týchto poznatkov bolo nevyhnutné vynaložiť náklady na cestu na rokovania, na vypracovanie podkladov a pod.
7. Žalovaný na pojednávaniach rovnako zotrval na svojich písomných vyjadreniach, pričom zdôraznil, že žalobca nevyužil možnosť obhliadnuť si miesto, kde mala byť realizovaná predmetná veža, ako aj materiál, t.j. drevo, teda drevnú hmotu, z ktorej mal časť diela žalobca zhotoviť. Poukázal na to, že za zrealizovanú časť diela zaplatil sumu 18.713,12 Eur a zároveň žalobcovi vyplatil dňa 28.11.2019 aj sumu 4.109,93 Eur za tzv. práce naviac, ktoré žalobca zrealizoval, čo bolo aj okrem iného výsledkom Dohody o poskytnutí peňažnej náhrady za plnenie zo dňa 25.11.2019. Vo vzťahu k momentu ukončenia platnosti zmluvy o dielo zotrval na tvrdení, že uzavretá zmluva zanikla jeho odstúpením listom zo dňa 07.06.2016, a to s účinnosťou od 09.06.2016, kedy bolo podľa predloženej doručenky odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného doručené žalobcovi. Odstúpenie žalobcu od zmluvy zo dňa 24.10.2016 žalovaný považoval za neplatné, keďže k zániku zmluvy došlo podľa neho už k 09.06.2016. Vzhľadom na uvedené preto považuje všetky náklady vynaložené žalobcom na splnenie už zaniknutého záväzku za právne neodôvodniteľné. Vo výpovedi žalovaný uviedol, že zmena materiálu, a to z pôvodnej drevnej hmoty na tzv. BHS hranoly by predstavovala zvýšenie ceny diela až trojnásobne, a keďže zmluva bola uzatvorená za účinnosti zákona č. 25/2006 Zb. o verejnom obstarávaní dodatok k zmluve o dielo nebolo možné uzatvoriť bez toho, aby bol porušený zákon o verejnom obstarávaní. Tieto skutočnosti boli hlavným dôvodom, prečo žalovaný odstúpil od zmluvy o dielo.
8. Po doručení znaleckého posudku, predmetom ktorého bolo stanovenie výšky ušlého zisku, žalovaný vo vyjadrení na pojednávaní vzniesol výhrady k spôsobu výpočtu predpokladaného ušlého zisku, ktorý znalec vyčíslil sumou 12.510,99 Eur. Žalovaný namietal, že keď od sumy 52.477,86 Eur bez DPH, čo bola cena za dielo dohodnutá v zmluve, odpočíta sumu 15.594,27 Eur, čo je hodnota fakturovanej (a aj zaplatenej) zrealizovanej časti diela a odpočíta sumu 3.424,94 Eur bez DPH, čo predstavuje odplatu za práce naviac, ktorú žalovaný žalobcovi zaplatil na základe uzavretej dohody, zostáva suma 33.458,65 Eur, a teda nie je zrejmé, akým spôsobom znalec došiel k sume 35.227,54 Eur, ktorá je v znaleckom posudku uvedená ako nezrealizovaná časť diela.
9. Žalobca v záverečnom vyjadrení zotrval na dôvodnosti podanej žaloby. Nad rozsah už uvedených tvrdení žalobca k nárokom v zmysle položiek 1, 2 a 4 uviedol, že aj na nich trvá a má za to, že sa jedná o skutočnú škodu, ktorá mu vznikla v dôsledku správania žalovaného. K právnej kvalifikácii na doplnenie uviedol, že pokiaľ by sa súd nestotožnil s názorom žalobcu, že sa jedná o skutočnú škodu, tak vzhľadom na subsidiárny vzťah bezdôvodného obohatenia a škody je potrebné považovať tieto položky za bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. K predbežnému právnemu názoru súdu prezentovanému na pojednávaní dňa 14.10.2020, podľa ktorého nie je možné škodu s odkazom na § 386 ods. 2 ObchZ. znížiť žalobca uviedol, že nepožaduje zo strany súdu moderáciu výšky uplatneného nároku, ale jeho určenie prostredníctvom sudcovského odhadu. Poukázal na to, že žalobca musel vynaložiť nemalé finančné prostriedky na to, aby zabezpečil vhodné a možné riešenie pre zhotovenie diela, za čo mu nebolo doteraz zaplatené, a následne tieto poznatky, toto know-how žalovaný využil a po odstúpení od zmluvy uzavrel zmluvu s ďalším zhotoviteľom bez potreby vynaloženia týchto prostriedkov.
10. Žalovaný v záverečnom vyjadrení žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Na rámec už uvedených tvrdení poukázal na §§ 551 a 552 Obchodného zákonníka a poukázal na to, že uzavretie dodatku k zmluve bez súhlasu Úradu pre verejné obstarávanie nebolo možné. Ďalej uviedol, že bez ohľadu na to, ako sa súd vysporiada s odstúpením od zmluvy zo strany žalovaného, či ho bude považovať za platné, resp. neplatné, nemôže opomenúť ustanovenie § 552 Obchodného zákonníka, pričom z § 552 ods. 2 vyplýva, že ak zhotoviteľ neporušil svoju povinnosť zistiť pred začatím vykonávania diela prekážky uvedené v ods. 1 (čo podľa žalovaného bolo preukázané), nemá žiadna zo strán nárok na náhradu škody.
11. Podľa § 124 ods. 1 CSP, každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.
12. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
13. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie o tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
14. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
15. Ak vezme žalobca svoj návrh na začatie konania späť, ide o procesný úkon voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa nekonalo a o veci meritórne nerozhodovalo (R 54/1992). Súd v prejednávanej veci posúdil vyjadrenie žalobcu zo dňa 13.07.2020 z procesného hľadiska aj ako čiastočné späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 2.998,23 Eur (500+2498,23) spolu s príslušenstvom, keďže z následných vyjadrení žalobcu je zrejmé, že trval na podanej žalobe len v zostávajúcej časti žalovanej sumy s príslušenstvom. A keďže tento procesný úkon uskutočnil žalobca skôr než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie, súd konanie o tejto časti, t.j. v časti o zaplatenie sumy 2.998,23 Eur spolu s 9,00 % -ným ročným úrokom z omeškania od 21.01.2019 až do zaplatenia podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil (I. výrok), a to bez skúmania postoja žalovaného k čiastočnému späťvzatiu žaloby, pretože jeho prípadný nesúhlas z akýchkoľvek dôvodov by bol v zmysle § 146 ods. 1 CSP bez právneho významu.
16. Na prejednanie žaloby súd nariadil viaceré pojednávania, na ktorých za účasti strán sporu a ich právnych zástupcov vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žaloby, vyjadreniami strán sporu, predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom strán a rozhodol na základe nesporných skutkových tvrdení a listinných dôkazov založených v súdnom spise. Súd zistil tento skutkový a právny stav.
17. Z predloženej zmluvy o dielo súd zistil, že dňa 02.09.2015 uzavrel žalobca ako zhotoviteľ so žalovaným ako objednávateľom zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, predmetom ktorej bolo zhotovenie diela „Vyhliadková veža Háj“ v súlade s projektovou dokumentáciou, stavebným povolením, prípadne inými povoleniami alebo rozhodnutiami vydanými pre výstavbu, v súlade s požiadavkami objednávateľa a v rozsahu verejným obstarávateľom predloženého a zhotoviteľom oceneného výkazu výmer tvoriaceho prílohu č. 1 tejto zmluvy, a to za podmienok stanovených v zmluve. Podľa čl. III. cena za zhotovenie diela v rozsahu podľa článku II. tejto zmluvy bola stanovená dohodou zmluvných strán v zmysle zákona č. 18/1996 Zb. o cenách v znení neskorších predpisov, pričom celková dohodnutá cena za zhotovenie diela bola dohodnutá vo výške 62.973,43 Eur s DPH (52.477,86 Eur bez DPH). Podľa bodu 2, čl. III., cena za dielo pokrýva všetky náklady spojené so splnením záväzku podľa tejto zmluvy, t.j. zahŕňa všetky priame aj nepriame náklady spojené s riadnym splnením záväzkov zhotoviteľa podľa tejto zmluvy. Podľa bodu 6, čl. III., zhotoviteľ bol oprávnený fakturovať len skutočne dodané dielo. Podľa čl. IV, v prípade zmeny rozsahu prác, vyvolaných objednávateľom, vypracuje zhotoviteľ cenovú ponuku, ktorá bude podkladom pre spracovanie dodatku k zmluve, pričom objednávateľ si vyhradil právo cenovú ponuku alebo návrh dodatku neakceptovať. Podľa čl. V. sa zhotoviteľ zaviazal vykonať dielo do dvoch mesiacov od dátumu podpísania zmluvy. Podľa čl. VI. Miestom plnenia bola lokalita Háj, pozemok C KN parc. č. XXXX/X E. T..Ú.. L. J.. E. Č.. Z.. si zmluvné strany upravili možnosti odstúpenia od zmluvy, pričom v bode 2 si strany definovali prípady podstatného porušenia zmluvy a v bode 2.6 tohto článku zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ostatné porušenia zmluvy sa riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka o nepodstatnom porušení zmluvy.
18. Z vestníka Úradu pre verejné obstarávanie č.107/2015 zo dňa 02.06.2015 pod č. XXXXX-F. na č.l. 10 spisu súd zistil, že žalovaný ako verejný obstarávateľ vyhlásil výzvu na predkladanie ponúk na podlimitnú zákazku - zhotovenie diela „Vyhliadkovej veže Háj“. Podrobné vymedzenie predmetu zákazky tvorila projektová dokumentácia a výkaz výmer, spolu s prílohami súťažných podkladov. Podľa poznámky v kapitole C. súťažných podkladov (na č.l. 19 spisu) materiál drevo na realizáciu drevenej konštrukcie, schodníc, zábradlia vrátane madiel poskytne mesto z vlastných zdrojov.
19. Z listu žalovaného označeného ako „Odstúpenie od zmluvy“ zo dňa 07.06.2016 adresovaného žalobcovi ( a č.l. 60 a 61 spisu) súd zistil, že žalovaný týmto listom žalobcovi oznámil, že dielo na základe uzavretej zmluvy o dielo zo dňa 02.09.2015 bolo ku dňu vypracovania listu realizované len čiastočne, a to betónová časť, za ktorú žalovaný zaplatil čiastku 18.713,12 Eur s DPH (15.594,27 bez DPH) na základe faktúry žalobcu č. XXXXXXX zo dňa 03.11.2015. Z predmetného listu súd ďalej zistil,
že žalobca dňa 23.10.2015 zastavil ďalšie práce na diele z dôvodov, že rezivo, ktoré sa zaviazal dodať objednávateľ je neopracované a deformované, s vysokou vlhkosťou, vzhľadom na čo nie je vhodné na stavbu konštrukcie rozhľadne. Cena ponúknutého lepeného dreva ako náhrada za nevyhovujúce drevo však bola 3x vyššia ako cena dreva zabezpečeného objednávateľom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný konštatoval, že po uzavretí zmluvy o dielo bol zmarený jej účel, a to v dôsledku podstatnej zmeny okolností, za ktorých sa zmluva uzavrela, čo zakladá objednávateľovi právo odstúpiť od zmluvy podľa § 356 Obchodného zákonníka, pričom objednávateľ toto právo využíva a od zmluvy odstupuje, čím sa zmluva zrušuje.
20. Z listu žalobcu označeného ako „Oznámenie o neakceptovaní odstúpenia od zmluvy o dielo č.X/XXXX“ zo dňa 20.05.2016 (správne má byť 20.06.2016 - pozn.; na č.l. 29 a 30 spisu) súd zistil, že žalobcovi bol dňa 09.06.2016 doručený list žalovaného zo dňa 07.06.2016, označený ako „Odstúpenie od zmluvy“, ktorým žalovaný ako objednávateľ oznámil žalobcovi ako zhotoviteľovi, že v dôsledku zmarenia účelu zmluvy vyplývajúceho z podstatnej zmeny okolností žalovaný ako objednávateľ odstupuje od uzavretej zmluvy o dielo zo dňa 02.09.2015. Žalobca ako zhotoviteľ, v odpovedi na doručené odstúpenie od zmluvy, žalovanému objednávateľovi uviedol, že žiaden dôvod na odstúpenie od zmluvy nie je daný, najmä nedošlo k takej zmene okolností, ktorá by žalovaného ako objednávateľa oprávňovala od zmluvy odstúpiť. Z uvedeného dôvodu zhotoviteľ odstúpenie od zmluvy zo strany objednávateľa neakceptoval a poukázal na to, že pri plnení svojich povinností podľa § 551 Obchodného zákonníka upozornil objednávateľa aj na fakt, že materiál (drevo) na realizáciu diela, ktorý sa objednávateľ zaviazal dodať, a ktorý pre tento účel uskladnil vo svojich priestoroch, nie je kvalitatívne vyhovujúci na realizáciu zákazky (viď zápis v stavebnom denníku zo dňa 05.10.2015). Zhotoviteľ zároveň požiadal objednávateľa o dodávku vhodného materiálu a poukázal na nutnosť prerušenia realizácie diela v dôsledku nesplnenia povinnosti zo strany objednávateľa, ktorá mu vyplýva z § 539 Obchodného zákonníka, podľa ktorého veci, ktoré má objednávateľ podľa zmluvy obstarať na vykonanie diela, je povinný odovzdať zhotoviteľovi v čase určenom v zmluve, inak bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy. Zhotoviteľ pri neakceptovaní odstúpenia od zmluvy zároveň poukázal na § 356 Obchodného zákonníka, pre ktorého aplikáciu sa vyžaduje naplnenie dvoch podmienok, a to, že podstatná zmena nastala po uzavretí zmluvy, a zároveň, aby došlo v dôsledku tejto zmeny k zmareniu účelu, ktorý ale musí byť v zmluve výslovne vyjadrený. Zhotoviteľ poukázal na to, že subjektívna nevedomosť objednávateľa o nevhodnosti materiálu na realizáciu diela nemôže byť považovaná za novú skutočnosť, pričom nevhodnosť materiálu je ľahko odstrániteľná, a to zabezpečením iného vhodného materiálu.
21. Z oznámenia žalovaného zo dňa 21.07.2016 adresovaného žalobcovi (na č.l. 123 spisu) súd zistil, že žalovaný žalobcovi oznámil, že trvá na odstúpení od zmluvy zo dňa 07.06.2016 a považuje ho za platné.
22. Z listu žalobcu zo dňa 24.10.2016 označeného ako „Odstúpenie od zmluvy o dielo č. 5/2015 zo dňa 02.09.2015“ (na č.l. 130 spisu), adresovaného žalovanému súd zistil, že žalobca týmto listom žalovanému oznámil, že podľa § 346 Obchodného zákonníka odstupuje od uzavretej zmluvy o dielo, a to z dôvodu, že objednávateľ ani napriek poskytnutej primeranej lehote nesplnil svoju povinnosť dodať zhotoviteľovi materiál na stavbu drevenej konštrukcie.
23. Zo záznamov v stavebnom denníku v období od 05.10.2015 do 28.10.2015 (na č.l. 132 a 133 spisu) súd zistil, že žalobca ako zhotoviteľ opakovane zápisom v stavebnom denníku upozornil na nemožnosť realizácie prác súvisiacich s výrobou drevnej konštrukcie.
24. Z faktúr právneho zástupcu žalobcu vystavených žalobcovi a predložených výpisov z účtu založených v súdnom spise súd zistil, že žalobca všetky vystavené faktúry svojmu právnemu zástupcovi uhradil. Podrobným preskúmaním všetkých 17 predložených faktúr súd ďalej zistil, že právne služby súvisiace s predmetom konania právny zástupca fakturoval žalobcovi nie vo výške 4.461,28 Eur ako to tvrdil žalobca, ale len vo výške 4.083,28 Eur, pričom rozdiel vo výške 378,-Eur súd identifikoval pri faktúre č. XXXXXX na č.l. 42 spisu (tu bol rozdiel 297,-Eur, keď namiesto uvádzaných 10,5 hodín, súčet hodín identifikovaných s predmetom konania predstavuje len 7,75 hodín, čo pri hodinovej sadzbe 108,- Eur pri rozdiele 2,75 hodín predstavuje 297,-Eur) a faktúre č. 218104 na č.l. 53 spisu (tu bol rozdiel 81,- Eur, keď namiesto uvádzaných 3 hodín, súčet hodín identifikovaných s predmetom konania predstavuje len 2,25 hodín, čo pri hodinovej sadzbe 108,-Eur pri rozdiele 0,75 hodín predstavuje 81,-Eur).
25. Z predžalobného pokusu o zmier zo dňa 06.10.2016 (na č.l. 63 spisu) súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu ceny zrealizovaných naviac prác vo výške 3.424,94 Eur bez DPH a škody vo výške 16.242,67 Eur, vzniknutej v dôsledku zamedzenia v realizovaní diela.
26. Z predžalobného pokusu o zmier zo dňa 21.01.2019 (na č.l. 66 spisu) súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu celkovej sumy 18.359,45 Eur bez DPH a ceny zrealizovaných naviac prác vo výške 3.424,24 Eur bez DPH.
27. Z výzvy na predkladanie ponúk zo dňa 20.07.2016 (na č.l. 134 spisu) súd zistil, že žalovaný ako verejný obstarávateľ zverejnil v zmysle § 117 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní výzvu na predkladanie ponúk na zrealizovanie zákazky „Vyhliadková veža Háj - drevená časť“, predmetom ktorej je výstavba drevenej časti vyhliadkovej veže podľa projektovej dokumentácie, pričom výstavba mala pozostávať z dodania BHS na konštrukciu vyhliadkovej veže, jeho náterov a montáže, z opracovania, náterov a montáže doplnkového dreveného materiálu, ktorý dodá objednávateľ.
28. Z predloženej zmluvy o dielo č.X/MIN/XXXX zo dňa 25.05.2016 a jej dodatku zo dňa 01.07.2016 (na č.l. 136 až 138 spisu) súd zistil, že žalovaný ako objednávateľ uzavrel so spoločnosťou NOVMALT s.r.o. ako zhotoviteľom zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bola realizácia akcie „Kamenný obklad Vyhliadkovej veže Háj“ v rozsahu vypracovanej a predloženej cenovej ponuky, so začiatkom prác 30.05.2016 a termínom ukončenia 22.07.2016 za cenu 7.497,60 Eur s DPH.
29. Z predloženej zmluvy o dielo č.X/MIN/XXXX zo dňa 09.05.2017 (na č.l. 139 a 140 spisu) súd zistil, že žalovaný ako objednávateľ uzavrel so spoločnosťou UNISTAV NB s.r.o. ako zhotoviteľom zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného, predmetom ktorej bolo zhotovenie diela „Vyhliadková veža Háj - drevená časť“ v súlade s projektovou dokumentáciou, s termínom ukončenia 15.09.2017 za cenu 58.911,53 Eur s DPH.
30. Z Dohody o poskytnutí o peňažnej náhrady za plnenie zo dňa 25.11.2019 (na č.l. 169 až 171 spisu), uzavretej stranami sporu súd zistil, že žalobca ako zhotoviteľ so súhlasom žalovaného ako objednávateľa vykonal pre žalovaného tzv. práce naviac, ktoré bolo nevyhnutné vykonať, a ktoré neboli zahrnuté do pôvodnej zmluvy o dielo zo dňa 02.09.2015. Zmluvné strany vzájomne odsúhlasili cenu týchto naviac prác v sume 4.109,93 Eur s DPH (3.424,94 bez DPH). Podľa bodu 5 uzavretej dohody, zmluva o dielo bola zrušená odstúpením od zmluvy, čím zo zákona zanikli práva a povinnosti strán zo zmluvy. Zrušením zmluvy tak zanikol záväzok zhotoviteľa zhotoviť pre objednávateľa zostávajúcu časť diela, ktorá nebola zhotovená.
31. Z výpisu z účtu žalovaného, vedeného vo VÚB (na č.l. 172 spisu) súd zistil, že cenu prác naviac v zmysle uzavretej dohody uvedenej v predchádzajúcom bode žalovaný žalobcovi uhradil dňa 28.11.2019.
32. Zo znaleckého posudku č.X/XXXX zo dňa 06.11.2020 (na č.l. 180 až 201 spisu) súd zistil, že súdny znalec na základe poskytnutých podkladov stanovil výšku ušlého zisku pri nezrealizovanej časti diela „Vyhliadková veža Háj“, v zmysle uzavretej zmluvy o dielo zo dňa 02.09.2015 sumou 12.510,99 Eur.
33. Z výpovedí strán sporu súd zistil, že problémy medzi stranami nastali po čiastočnom zrealizovaní diela, a to jeho betónovej časti, keď žalobca upozornil žalovaného, že ním dodaný materiál na konštrukciu drevenej časti diela je nevyhovujúci a nosnú konštrukciu veže nebolo možné vyhotoviť z materiálu dodaného žalovaným.
34. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:
Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „OBchZ.“ alebo „Obchodný zákonník“), strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.
Podľa § 346 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá.
Podľa § 356 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak sa po uzavretí zmluvy zmarí jej základný účel, ktorý bol v nej výslovne vyjadrený, v dôsledku podstatnej zmeny okolností, za ktorých sa zmluva uzavrela, môže strana dotknutá zmarením účelu zmluvy od nej odstúpiť.
Podľa § 357 Obchodného zákonníka, strana, ktorá odstúpila od zmluvy podľa § 356, je povinná nahradiť druhej strane škodu, ktorá jej vznikne odstúpením od zmluvy. Pre účinky odstúpenia od zmluvy platí primerane § 351.
Podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 369a Obchodného zákonníka, dlžník, ktorým je subjekt verejného práva podľa § 261 ods. 3 a 5, ktorý je v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania najmenej v sadzbe podľa § 369 ods. 2.
Podľa § 369c Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
Podľa § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40,-Eur jednorázovo bez ohľadu na dĺžku omeškania..
Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
Podľa § 379 Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.
Podľa § 380 Obchodného zákonníka, za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.
Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Podľa § 539 ods. 1 Obchodného zákonníka, veci, ktoré má objednávateľ podľa zmluvy obstarať na vykonanie diela, je povinný odovzdať zhotoviteľovi v čase určenom v zmluve, inak bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy.
Podľa § 551 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ je povinný upozorniť objednávateľa bez zbytočného odkladu na nevhodnú povahu vecí prevzatých od objednávateľa alebo pokynov daných mu
objednávateľom na vykonanie diela, ak zhotoviteľ mohol túto nevhodnosť zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti. Ak nevhodné veci alebo pokyny prekážajú v riadnom vykonávaní diela, je zhotoviteľ povinný jeho vykonávanie v nevyhnutnom rozsahu prerušiť do doby výmeny vecí alebo zmeny pokynov objednávateľa alebo písomného oznámenia, že objednávateľ trvá na vykonávaní diela s použitím odovzdaných vecí a daných pokynov. O dobu, po ktorú bolo potrebné vykonávanie diela prerušiť, sa predlžuje lehota určená na jeho dokončenie. Zhotoviteľ má takisto nárok na úhradu nákladov spojených s prerušením vykonávania diela alebo s použitím nevhodných vecí do doby, keď sa ich nevhodnosť mohla zistiť.
Podľa § 551 ods. 2 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ, ktorý splnil povinnosť uvedenú v odseku 1, nezodpovedá za nemožnosť dokončenia diela alebo za vady dokončeného diela spôsobené nevhodnými vecami alebo pokynmi, ak objednávateľ na ich použití pri vykonávaní diela písomne trval. Pri nedokončení diela má zhotoviteľ nárok na cenu zníženú o to, čo ušetril tým, že nevykonal dielo v plnom rozsahu.
Podľa § 552 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak zhotoviteľ zistí pri vykonávaní diela skryté prekážky týkajúce sa veci, na ktorej sa má vykonať oprava alebo úprava, alebo miesta, kde sa má dielo vykonať, a tieto prekážky znemožňujú vykonanie diela dohodnutým spôsobom, je zhotoviteľ povinný oznámiť to bez zbytočného odkladu objednávateľovi a navrhnúť mu zmenu diela. Do dosiahnutia dohody o zmene diela je zhotoviteľ oprávnený vykonávanie diela prerušiť. Ak sa strany v primeranej lehote nedohodnú na zmene zmluvy, môže ktorákoľvek zo strán od zmluvy odstúpiť.
Podľa § 552 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak zhotoviteľ neporušil svoju povinnosť zistiť pred začatím vykonávania diela prekážky uvedené v odseku 1, nemá žiadna zo strán nárok na náhradu škody; zhotoviteľ má nárok na cenu na časť diela, ktoré bolo vykonané do doby, než prekážky mohol odhaliť pri vynaložení odbornej starostlivosti.
35. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
36. Podľa § 215 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
37. Medzi stranami nebolo sporné, že na základe vyhlásenej súťaže a doručenej ponuky žalobcu uzavrel žalobca ako zhotoviteľ so žalovaným ako objednávateľom dňa 02.09.2015 zmluvu o dielo č.X/XXXX, predmetom ktorej bolo zhotovenie diela „Vyhliadková veža Háj“ za celkovú cenu 62.973,43 € s DPH (52.477,86 Eur bez DPH) v súlade so súťažnými podkladmi, podľa ktorých materiál - drevo na drevenú časť diela mal žalobcovi ako zhotoviteľovi dodať žalovaný (objednávateľ). Sporné nebolo ani to, že potom, ako žalobca zhotovil pre žalovaného betónovú časť diela, žalobca upozornil žalovaného, že z dreva dodaného žalovaným dielo nie je možné zhotoviť. Sporné nebolo ani to, že žalovaný nedodal žalobcovi drevo v potrebnej kvalite, vzhľadom na čo žalobca ako zhotoviteľ prerušil zhotovovanie diela a dielo nedokončil, dňa 03.11.2015 vyfakturoval žalovanému časť vyhotoveného diela v celkovej sume 18.713,12 Eur s DPH (15.594,27 bez DPH) a žalovaným odsúhlasené práce naviac v celkovej sume 4.109,93 Eur s DPH (3.424,94 bez DPH), ktoré žalovaný žalobcovi uhradil. Nesporné bolo aj to, že žalovaný potom, ako žalobca vykonávanie diela prerušil, uzavrel dňa 25.05.2016 so spoločnosťou NOVMALT s.r.o. ako zhotoviteľom zmluvu o dielo č.X/MIN/XXXX, predmetom ktorej bola realizácia kamenného obkladu betónovej časti „Vyhliadkovej veže Háj“ a následne po zverejnení výzvy na predkladanie ponúk, na základe doručenej ponuky uzavrel dňa 09.05.2017 so spoločnosťou UNISTAV NB s.r.o. ako zhotoviteľom zmluvu o dielo č.X/MIN/XXXX, predmetom ktorej bolo zhotovenie drevenej časti „Vyhliadkovej veže Háj“.
38. Medzi stranami nebolo sporné ani to, že žalovaný ako objednávateľ listom zo dňa 07.06.2016 oznámil žalobcovi ako zhotoviteľovi, že od zmluvy odstupuje v dôsledku zmarenia účelu zmluvy vyplývajúceho z podstatnej zmeny okolností, ktorá podľa žalovaného mala spočívať v nevyhovujúcom materiáli, ktorý mal žalovaný dodať na zhotovenie diela. Nesporné bolo aj to, že žalobca následne listom zo dňa 20.06.2015 (omylom datovaným dňa 20.05.2016) žalovanému oznámil, že doručené odstúpenie od zmluvy neakceptuje, nakoľko žalovaným deklarovaný dôvod pre odstúpenie od zmluvy nebol daný. Sporné nebolo ani to, že žalovaný zotrval na odstúpení od zmluvy a považoval ho za platné, ako aj to, že žalobca zotrval na jeho neplatnosti a následne sám listom zo dňa 24.10.2016 od zmluvy odstúpil.
Nesporné je aj to, že žalobca v komunikácii so žalovaným využil služby advokátskej kancelárie, ktoré mu boli vyúčtované predloženými faktúrami a prostredníctvom advokátskej kancelárie pred podaním žaloby uplatnil u žalovaného nárok na náhradu škody.
39. Podľa bodu 3, čl. XVII. zmluvy o dielo uzavretej stranami sporu dňa 02.09.2015 sa zmluvné strany dohodli, že právne vzťahy a pomery zo zmluvy vyplývajúce a vznikajúce sa riadia Obchodným zákonníkom, čomu nasvedčuje aj odkaz uvedený v úvode uzavretej zmluvy, podľa ktorého strany uzatvorili zmluvu o dielo v zmysle ustanovení § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Po posúdení obsahu uzavretej zmluvy a povahy jej účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu, súd dospel k záveru, že strany sporu s poukazom na §§ 261 a 262 Obchodného zákonníka zmluvou zo dňa 02.09.2015 založili medzi sebou záväzkový vzťah obchodnoprávneho charakteru, ktorý súd právne posúdil ako zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Obchodnoprávny charakter vzniknutých vzťahov nebol medzi stranami sporný.
40. Vyššie uvedené skutočnosti (uvedené v troch predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku) neboli medzi stranami sporné, vyplývajú z predložených listinných dôkazov, preto si ich súd podľa § 151 ods. 1 CSP osvojil ako zistený skutkový a právny stav.
41. Sporné medzi stranami zostali tvrdenia o zániku zmluvy v dôsledku odstúpenia od zmluvy, keďže žalovaný trval na tom, že od zmluvy účinne odstúpil oznámením zo dňa 07.06.2016, ktoré žalobca považoval za neplatné, pričom žalobca zotrval na tvrdení, že zmluva zanikla až jeho odstúpením od zmluvy, ktoré realizoval oznámením zo dňa 24.10.2016. Sporné medzi stranami zostali aj tvrdenia o dôvodnosti uplatneného nároku na náhradu škody, ako aj jeho výška.
42. Ako už súd uviedol, medzi stranami nebolo sporné, že materiál - drevo na drevenú časť diela mal žalobcovi ako zhotoviteľovi diela dodať žalovaný. S poukazom na § 539 ods.1 Obchodného zákonníka tak bolo povinnosťou žalovaného odovzdať žalobcovi drevo na realizáciu drevenej konštrukcie, schodníc, zábradlia vrátane madiel, čo žalovaný nesplnil, čím porušil svoju zmluvnú povinnosť. Sporné nebolo ani to, že žalobca po zhotovení betónovej časti diela upozornil žalovaného, že dielo nie je možné zhotoviť z dreva dodaného žalovaným, pričom žalovaný drevo v potrebnej kvalite nedodal, vzhľadom na čo žalobca postupoval v súlade s § 551 ods. 1 Obchodného zákonníka a vykonávanie diela po upozornení na nevhodnosť dodaného materiálu dôvodne prerušil. Po posúdení úkonov strán sporu uskutočnených za účelom ukončenia zmluvy súd dospel k záveru, že zmluva, ktorú strany sporu uzatvorili dňa 02.09.2015 zanikla až odstúpením od zmluvy, ktoré realizoval žalobca oznámením zo dňa 24.10.2016 v súlade s § 346 Obchodného zákonníka, pričom účinnosť odstúpenia nastala jeho doručením žalovanému. Odstúpenie od zmluvy uskutočnené oznámením žalovaného zo dňa 07.06.2016 súd nepovažuje za platné, preto ani nemohlo vyvolať žiadne právne účinky. Ako správne namietal žalobca pre odstúpenie od zmluvy podľa § 356 Obchodného zákonníka neboli splnené zákonné dôvody, nakoľko uzavretá zmluva neobsahuje výslovne uvedený účel, ktorého zmarením by bol žalovaný dotknutý. Žalobca správne poukázal aj na to, že podstatná zmena okolností pre platné odstúpenie od zmluvy podľa § 356 Obchodného zákonníka musí nastať až po uzavretí zmluvy, nemôže spočívať v subjektívnej nevedomosti o nevhodnosti poskytovaného stavebného materiálu a nemôže byť pričítaná na ťarchu žalobcu, ktorý si splnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 551 ods. 1 a na nevhodnosť materiálu, ktorý podľa zmluvy mal dodať žalovaný, žalovaného upozornil. Takáto skutočnosť preto ani nemôže predstavovať platný dôvod pre odstúpenie od zmluvy. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že odstúpenie žalovaného od zmluvy uskutočnené oznámením zo dňa 07.06.2016 nebolo platné a nespôsobilo zánik zmluvy. Žalobca navyše správne poukázal aj na to, že ak by aj bol prijatý záver o platnom odstúpení od zmluvy podľa § 356 (oznámením žalovaného zo dňa 07.06.2016), s poukazom na § 357 Obchodného zákonníka by to nijakým spôsobom žalovaného nezbavovalo povinnosti nahradiť žalobcovi škodu, ktorá by mu v súvislosti s takýmto odstúpením vznikla.
43. Žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody súd posúdil podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Úprava náhrady škody je v Obchodnom zákonníku založená na princípe objektívnej zodpovednosti, čo znamená, že strana, ktorá porušila svoju zmluvnú povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinná vždy škodu nahradiť, bez ohľadu na to, či porušenie povinnosti, ktoré spôsobilo vznik škody zavinila alebo nie. Pre vznik zodpovednosti za škodu teda postačuje, ak ma súd preukázané porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a
vznikom škody. Strana sa zbaví zodpovednosti iba v prípadoch, keď preukáže existenciu okolností vylučujúcich zodpovednosť, ktoré upravuje § 374 ObchZ.
44. Ako už súd uviedol, medzi stranami nebolo sporné, že materiál na drevenú časť diela sa zaviazal dodať žalobcovi žalovaný, ktorý túto svoju povinnosť nesplnil, vzhľadom na čo nebolo možné dielo dokončiť. Žalovaný tak porušil svoju povinnosť, ktorá mu vyplývala z uzavretej zmluvy o dielo, ako aj z § 539 ods. 1 Obchodného zákonníka, keďže žalobcovi ako zhotoviteľovi neodovzdal veci, ktoré mal na vykonanie diela obstarať. Nakoľko vzhľadom na uvedené porušenie svojej povinnosti, žalobca nemohol dielo dokončiť, súd dospel k záveru, že nepochybne nedokončením diela vznikla žalobcovi škoda v podobe ušlého zisku za nedokončenú časť diela, pričom medzi vznikom škody v podobe ušlého zisku a porušením povinnosti zo strany žalovaného, následkom čoho nebolo možné dielo dokončiť, je nesporne daná aj príčinná súvislosť. Výšku ušlého zisku mal súd preukázanú predloženým znaleckým posudkom vo výške 12.510,99 Eur, o ktorého správnosti nemal súd dôvod pochybovať, nakoľko z predloženého znaleckého posudku žiadne zrejmé nesprávnosti súd nezistil. Námietka žalovaného vznesená na pojednávaní dňa 14.04.2021, v ktorej uviedol, že mu nie je zrejmé, ako dospel znalec k svojmu záveru o výške ceny za nezrealizovanú časť diela, keď žalovaný pri svojom výpočte od ceny diela bez DPH, t.j. od sumy 52.477,86 Eur odpočítal hodnotu realizovanej časti diela vo výške 15.594,27 Eur bez DPH, a ďalej odpočítaval aj sumu 3.424,94 Eur bez DPH ako hodnotu vykonaných prác naviac, čím dospel k sume 33.458,65 Eur, ktorú porovnával zo sumou ustálenou znalcom vo výške 35.227,54 Eur, nie je dôvodná. Žalovaný totiž bez akejkoľvek logickej súvislosti pri svojom výpočte znižuje cenu diela o cenu vykonaných prác naviac, ktoré v cene za dielo neboli kalkulované, pričom opomína skutočnosť, že o cenu prác naviac by sa celková cena diela mala zvyšovať, a nie znižovať, ako to vo svojej úvahe uvádza žalovaný. Konkrétnejšie námietky voči postupu znalca, ktorý v znaleckom posudku vychádzal z výkazu výmer, žalovaný neuviedol, preto ich dôvodnosť nemohol súd posúdiť. K uvedenej námietke žalovaného súd ešte uvádza, že rozdiel, na ktorý žalovaný poukazuje vo výške 1.768,89 Eur (35227,54-33458,65) je pre záver súdu o dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku na ušlý zisk bez právneho významu, keďže takýto rozdiel nemôže ovplyvniť záver súdu o dôvodnosti žalobou uplatneného nároku na ušlý zisk, ktorý žalobca uplatnil len vo výške 10.736,24 Eur, ktorou je súd s poukazom na § 216 CSP viazaný. Pokiaľ totiž z vykonaného znaleckého dokazovania vyplynula výška ušlého zisku vo výške 12.510,99 Eur, pričom žalobca podanou žalobou uplatnil svoj nárok len vo výške 10.736,24 Eur (položka 3 podanej žaloby), je táto námietka žalovaného pre posúdenie záveru o dôvodnosti žaloby v časti ušlého zisku vo výške 10.736,24 Eur bez právneho významu.
45. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázanú aj výšku škody, ktorú predstavovali vynaložené náklady na právnu pomoc (uplatnené v žalobe pri vyčíslení škody ako položka 5), avšak len v sume 4.083,28 Eur, vzhľadom na čo súd s poukazom na § 380 Obchodného zákonníka dospel k záveru, že aj v tejto časti uplatnil žalobca svoj nárok dôvodne, nakoľko náklady v uvedenej výške vynaložil žalobca v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného v priamej súvislosti s riešením vzniknutej situácie. Preskúmaním predložených faktúr za právnu pomoc a výpisov z účtu mal súd preukázané, že všetky fakturované sumy žalobca svojmu právnemu zástupcovi skutočne uhradil. Podrobným preverením všetkých 17-tich predložených faktúr mal súd preukázané, že z uplatňovanej sumy 4.461,28 Eur predstavovali právne služby súvisiace s predmetom konania sumu len vo výške 4.083,28 Eur, a nie sumu 4.461,28 Eur ako to tvrdil žalobca. Rozdiel vo výške 378,-Eur (4461,28-4083,28) súd identifikoval pri faktúre č. XXXXXX (na č.l. 42 spisu), pri ktorej súd zistil rozdiel vo výške 297,-Eur, keď namiesto uvádzaných 10,5 hodín, súčet hodín identifikovaných s predmetom konania predstavuje len 7,75 hodín, čo pri hodinovej sadzbe 108,-Eur pri rozdiele 2,75 hodín predstavuje 297,-Eur. Pri úkonoch označených ako príprava na osobné stretnutie v rozsahu 0,5 hod. a osobné stretnutie dňa 19.10.2016 v rozsahu 1,5 hod. nie je totiž jednoznačne preukázané, že sa týkali predmetu konania, nakoľko z rozpisu úkonov je zrejmé, že v tom čase žalobca riešil aj iný prípad týkajúci sa Žrebčínu Topoľčianky. Z uvedeného dôvodu nemal súd preukázaný ani rozsah porady s klientom v rozsahu 1,5 hod., keďže podľa prílohy k faktúre sa predmetná porada týkala aj prípadu Žrebčín Topoľčianky, preto z uvedeného dôvodu mal súd preukázaný len polovičný rozsah 0,75 hod. Ďalší rozdiel súd zistil pri faktúre č. XXXXXX na č.l. 53 spisu, kde súd zistil rozdiel 81,-Eur, keď namiesto uvádzaných 3 hodín, súčet hodín identifikovaných s predmetom konania predstavuje len 2,25 hodín, čo pri hodinovej sadzbe 108,-Eur pri rozdiele 0,75 hodín predstavuje 81,-Eur (tu mal súd rovnako preukázané, že úkon datovaný dňom 24.07.2018 sa týkal nielen predmetu tohto konania, ale aj prípadu Žrebčín Topoľčianky, preto mal súd preukázaný len polovičný rozsah tohto úkonu).
46. Vzhľadom na vyššie uvedené závery, súd podanej žalobe vyhovel len čiastočne a zaviazal žalovaného na zaplatenie ušlého zisku vo výške 10.736,24 Eur spolu s výškou preukázateľne vynaložených nákladov na právnu pomoc v sume 4.083,28 Eur, teda spolu na sumu 14.819,52 Eur. K obrane žalovaného založenej na argumentácii ustanovením § 552 Obchodného zákonníka, na základe ktorého žiadal žalobu zamietnuť, súd uvádza, že túto považuje v celom rozsahu za nedôvodnú, nakoľko uvedené ustanovenie nie je na daný prípad vôbec aplikovateľné. Ako je totiž zrejmé z hypotézy právnej normy obsiahnutej v ustanovení § 552 Obchodného zákonníka, toto ustanovenie normuje postup pri zistení skrytých prekážok, ktoré sa týkajú veci, na ktorej má byť vykonaná oprava alebo úprava alebo sa tieto skryté prekážky týkajú miesta, na ktorom má byť oprava alebo úprava veci vykonaná. Predmetom uzavretej zmluvy o dielo však nebola oprava, ani úprava veci, ale zhotovenie novej veci. Ustanovenie § 552 preto nie je na daný prípad vôbec aplikovateľné, a s poukazom naň, nebolo možné žalobu zamietnuť.
47. V súlade s §369c Obchodného zákonníka súd priznal žalobcovi aj nárok na náhradu paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to v súlade s § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z. v požadovanej výške 40,-Eur.
48. V prevyšujúcej časti, konkrétne výšku škody špecifikovanú žalobcom pod položkou 1 vo výške 321,18 Eur, položkou 2 vo výške 1.995,-Eur, položkou 4 vo výške 414,20 Eur a položkou 5 v časti nákladov na právnu pomoc v sume 378,-Eur, súd žalobu III. výrokom zamietol, keďže žalobca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno ohľadne výšky vzniknutej škody ( 321,18+1995+414,2+378=3108,38). Pri všetkých týchto položkách nemal súd preukázanú výšku vzniknutej škody, no ani kauzálny nexus (napr. pri obhliadke a meraní materiálu dňa 19.08.2015, keďže zmluva bola uzavretá až dňa 02.09.2015, rovnako nebolo preukázané čím sa pracovníci zaoberali, a čo bolo ich výstupom a pod.). Zároveň žalobca okrem svojich tvrdení nenavrhol na ich preukázanie vykonať ani žiadne dôkazy (napr. výsluchy dotknutých pracovníkov, nepredložil výkazy o odpracovaných hodinách ani vypracované pracovné výstupy a pod.). Súd preto nemal inú možnosť ako žalobu v tejto časti zamietnuť pre neunesenie dôkazného bremena. Povinnosťou žalobcu v sporovom konaní je nielen predniesť skutkové tvrdenia rozhodujúce pre posúdenie uplatneného nároku a jeho výšky, ale aj navrhnúť dôkazy na ich preukázanie, pričom súd môže žalobe vyhovieť, len ak má tvrdené skutočnosti preukázané vykonaným dokazovaním. V prípade uplatneného nároku na náhradu škody musí mať súd jednoznačne preukázanú výšku vzniknutej škody, ako základný predpoklad priznania uplatneného nároku. Súd nie je oprávnený ustaľovať výšku vzniknutej škody vlastnou úvahou s poukazom na § 264 CSP ako sa toho domáhal žalobca, nakoľko by takýmto postupom došlo k porušeniu zásady rovnosti strán v konaní, resp. k neprípustnému zvýhodneniu žalobcu, čo je v sporovom konaní ovládanom zásadou kontradiktórnosti neprípustné. Pri uplatňovaní nároku na náhradu škody je totiž povinnosťou žalobcu, aby v konaní svoj nárok preukázal, a to predovšetkým čo do jeho výšky. Nepostačuje len jeho tvrdenie o vzniku škody s odkazom na to, aby si výšku vzniknutej škody ustálil súd vlastnou úvahou. Rovnaký záver by platil v tejto časti uplatnených nárokov aj v prípade, pokiaľ by súd v tejto časti neposudzoval uplatnený nárok ako nárok na náhradu škody, ale ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. A j v takom prípade by súd musel žalobu v tejto časti zamietnuť pre neunesenie dôkazného bremena o vzniku bezdôvodného obohatenia, ktorého vznik žalobca v uplatnenej výške nepreukázal.
49. Čo sa týka uplatneného nároku na úroky z omeškania, súd s poukazom na §§ 369, 369a Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z. priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania vo výške 9,00 % ročne z dlžných súm, ako sú uvedené v II. výroku rozsudku. Suma 13.659,98 Eur predstavuje súdom priznanú výšku škody (ušlý zisk vo výške 10.736,24 + náklady na právne služby vo výške 2.923,74 Eur, ktoré žalobca vynaložil v období od 27.06.2016 do 26.03.2018, resp. ktoré boli žalobcom vynaložené do zaslania pokusu o zmier zo dňa 21.01.2019), pričom nárok na úroky z omeškania z tejto sumy súd priznal žalobcovi s poukazom na viazanosť súdu podaným návrhom podľa § 216 CSP až od 21.01.2019 do zaplatenia, hoci s uhradením tejto sumy už bol žalobca v omeškaní aj pred 21.01.2019. Z ďalšej škody, ktorá vznikla žalobcovi až skutočným uhradením jednotlivých faktúr, a to faktúry č.XXXXXX vo výške 110,46 Eur dňa 05.03.2019, faktúry č. XXXXXX vo výške 54,-Eur dňa 25.04.2019, faktúry č. XXXXX vo výške 563,08 Eur dňa 14.11.2019, faktúry č. XXXXXX vo výške 108,-Eur dňa 17.01.2020 a faktúry č. XXXXXX vo výške 324,-Eur dňa 21.02.2020, pričom dátumy úhrad jednotlivých faktúr mal súd preukázané vykonaným dokazovaním, súd priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania až odo dňa nasledujúceho po skutočnom uhradení jednotlivých faktúr, nakoľko škoda v týchto prípadoch žalobcovi vznikla až momentom vynaloženia nákladov, t.j. momentom uhradenia jednotlivých faktúr, a to bez ohľadu na ich splatnosť, pričom momentom vzniku
škody v podobe vynaloženia nákladov bola táto škoda aj splatná, preto do omeškania sa žalovaný dostal až nasledujúcim dňom po vynaložení nákladov, t.j. dňom nasledujúcim po uhradení jednotlivých faktúr žalobcom. Splatnosť jednotlivých faktúr, od ktorej žalobca odvodzoval svoj nárok na úroky z omeškania bola pre posúdenie omeškania žalovaného bez právneho významu, nakoľko k vzniku škody v podobe vynaloženia nákladov na právne služby nedošlo splatnosťou vystavených faktúr, ale až ich skutočným zaplatením zo strany žalobcu. Nárok na úroky z omeškania súd preto priznal až odo dňa nasledujúceho po ich skutočnom zaplatení, t.j. pri faktúre Č..XXXXXX až od 06.03.2019, pri faktúre č. XXXXXX od 15.11.2019 a pri faktúre č. XXXXXX od 18.01.2020, a v prevyšujúcej časti uplatnený nárok na úroky z omeškania pri týchto faktúrach ako nedôvodný III. výrokom zamietol. Pri faktúre č. XXXXXX, ktorú žalobca zaplatil dňa 25.04.2019 a pri faktúre č. XXXXXX, ktorú žalobca zaplatil dňa 21.02.2020, súd uplatnenému nároku na úroky z omeškania s poukazom na viazanosť súdu podaným návrhom (§ 216 CSP) vyhovel, keďže pri faktúre č. XXXXXX žalobca správne uplatnil nárok na úroky z omeškania od 26.04.2019 a faktúre č. XXXXXX žalobca uplatnil nárok na úroky z omeškania až od 01.03.2020.
50. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenie súd uložil žalovanému, aby súdom uloženú povinnosť splnil v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
51. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
52. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
53. V prípade zastavenia sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ by žalobca žalobu zobral späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak však žalobca zoberie žalobu späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, zastavenie konania zavinil žalobca, ktorý by mal znášať aj trovy žalovaného. Žalobca ako dôvod čiastočného späťvzatia žaloby v časti o zaplatenie 2.998,23 Eur s príslušenstvom (500+2498,23) v podaní zo dňa 13.07.2020 uviedol dôkaznú núdzu, hospodárnosť konania a vývoj judikatúry, preto má súd za to, že zastavenie konania v tejto časti zavinil žalobca.
54. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
55. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca bol v konaní úspešný na 70,82 % (14819,52/20926,13), žalovaný na 29,18 % (100-70,82), súd preto priznal nárok na náhradu trov konania úspešnejšiemu žalobcovi, a to v rozsahu 41,64 % (70,82-29,18), ktorý zohľadňuje pomer úspechu a neúspechu žalobcu. Súd z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval výrok v súlade s rozhodovacou praxou (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp.zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp.zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp.zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017) do povinnosti ich náhrady.
56. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).