Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43Cob-87-2021.pdf
PDF · 210.44 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/87/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD., členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu PR QUERKUS s.r.o., so sídlom Sládkovičova 94, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 028 606, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s. r. o., so sídlom Dunajská 15, 811 08 Bratislava, IČO: 36 795 038 proti žalovanému Mesto Nová Baňa, so sídlom Námestie Slobody 1, 968 26 Nová Baňa, IČO: 00 320 897, právne zastúpenému JUDr. Tatianou Čarskou, advokátkou so sídlom Komenského 18/B, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37 832 450, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 23Cb/5/2020-253 zo dňa 13. augusta 2021 takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 23Cb/5/2020-253 zo dňa 13. augusta 2021 potvrdzuje.
II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí prvou výrokovou vetou konanie v časti o zaplatenie sumy 2.998,23 Eur s 9,00 %-ným ročným úrokom z omeškania od 21.01.2019 až do zaplatenia zastavil. V druhej výrokovej vete zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 14.819,52 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 13.659,98 Eur od 21.01.2019 až do zaplatenia, zo sumy 110,46 Eur od 06.03.2019 až do zaplatenia, zo sumy 54,-Eur od 26.04.2019 až do zaplatenia, zo sumy 563,08 Eur od 15.11.2019 až do zaplatenia, zo sumy 108,- Eur od 18.01.2020 až do zaplatenia, zo sumy 324,- Eur od 01.03.2020 až do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-Eur. Treťou výrokovou vetou v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Štvrtou výrokovou vetou zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 41,64 %.
2. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 20.926,13 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 19.766,59 Eur od 21.01.2019 až do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 110,46 Eur od 29.02.2019 až do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 54,- Eur od 26.04.2019 až do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 563,08 Eur od 01.11.2019 až do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 108,-Eur od 01.01.2020 až do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 324,-Eur od 01.03.2020 až do zaplatenia, spolu s paušálnou náhradou nákladov vo výške 40,-Eur a náhradou trov konania. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 02.09.2015 došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzatvoreniu Zmluvy o dielo č. 5/2015 (ďalej len „zmluva o dielo“), podkladom na uzavretie ktorej bola ponuka žalobcu - zhotoviteľa zo dňa 19.06.2015, na základe vyhlásenej súťaže podlimitná zákazka zo dňa 02.06.2015, Vestník č. 107/215, 11871-WYP. Predmetom zmluvy bolo zhotovenie diela: ,,Vyhliadková veža Háj“ v súlade s projektovou dokumentáciou, stavebným povolením, prípadne inými povoleniami alebo rozhodnutiami vydanými pre výstavbu, v súlade s požiadavkami objednávateľa - žalovaného
a v rozsahu verejným obstarávateľom predloženého a zhotoviteľom - žalobcom oceneného výkazu výmer tvoriaceho prílohu zmluvy. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný mu listom zo dňa 07.06.2016 oznámil, že od zmluvy odstupuje v dôsledku zmarenia účelu zmluvy (výstavba ,,Vyhliadkovej veže Háj“) vyplývajúceho z podstatnej zmeny okolností, ktorá podľa názoru žalovaného mala spočívať v nevyhovujúcom materiáli, ktorý mal žalovaný dodať na zhotovenie časti diela - konštrukciu rozhľadne, schodnice, zábradlia a madiel. Uvedenú skutočnosť považoval za podstatnú zmenu okolností, za ktorých bola zmluva uzatvorená a s poukazom na ustanovenie § 356 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ) od zmluvy odstúpil. Žalobca následne oznámil žalovanému listom zo dňa 20.06.2016, že odstúpenie od zmluvy neakceptuje, nakoľko žiaden dôvod na odstúpenie od zmluvy nebol daný, najmä nedošlo k takej zmene okolností, ktorá by žalovaného oprávňovala odstúpiť od zmluvy v zmysle ustanovenia § 356 ObZ. Nakoľko žalobca v dobe trvania zmluvy pristupoval k plneniu záväzkov z nej vyplývajúcich s náležitou odbornou starostlivosťou a v záujme zhotovenia diela sa snažil prísť s riešeniami vzniknutých problémov, vznikali mu náklady, ktorých náhradu si voči žalovanému uplatnil podanou žalobou. K výške škody žalobca uviedol, že celková suma uplatneného nároku predstavuje sumu 20.926,13 Eur a pozostáva z piatich položiek, a to položky 1 - z nákladov na služobné cesty, ktoré vyčíslil sumou 321,18 Eur, položky 2 - z nákladov na mzdy pracovníkov podieľajúcich sa na tvorbe alternatívnych spôsobov riešenia vzniknutých problémov, ako aj v hotových výdavkoch vynaložených na odmenu externého statika v sume 2.495,-Eur, položky 3 - z ušlého zisku, ktorý vyčíslil sumou 10.736,24 Eur, položky 4 - z výdavkov vzniknutých v súvislosti s prípravou na realizáciu, uskladnenie a spracovanie drevnej hmoty, ktoré vyčíslil sumou 2.912,43 Eur a položky 5 - z nákladov na právne služby advokátskej kancelárie v súvislosti s domáhaním sa svojich práv v súvislosti s uzavretou zmluvou o dielo, ktoré vyčíslil sumou 4.461,28 Eur. Okrem žalovanej sumy si žalobca uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania a paušálnej náhrady nákladov. V závere žaloby uviedol, že sa pokúsil aj o mimosúdne rokovania, pričom došlo k osobnému stretnutiu so štatutárom žalovaného a predbežnej dohode o náhrade škody vo výške 9.000,- Eur s tým, že o úhrade tejto čiastky musí rozhodnúť mestské zastupiteľstvo, k čomu však následne nedošlo, preto sa žalobca obrátil na súd.
3. Okresný súd rozhodol vo veci platobným rozkazom č.k. 23Cb/5/2020-80 zo dňa 13.05.2020. Žalovaný podal voči platobnému rozkazu odpor, v ktorom potvrdil skutkové tvrdenia žalobcu o uzavretí zmluvy o dielo č. 5/2015 dňa 02.09.2015, predmetom ktorej malo byť zhotovenie „Vyhliadkovej veže Háj“ za dohodnutú cenu diela 62.973,43 Eur s DPH. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca zhotovil dielo len čiastočne, a to betónovú časť, ktorú fakturoval žalovanému faktúrou č. 2015051 zo dňa 03.11.2015 znejúcou na sumu 18.713,12 Eur s DPH, ktorú žalovaný uhradil dňa 06.11.2015. Po uzavretí zmluvy o dielo zrealizoval žalobca so súhlasom žalovaného tzv. naviac práce, ktoré bolo nevyhnutné vykonať, a ktoré neboli zahrnuté do pôvodnej zmluvy o dielo. Uzavretím dohody o poskytnutej peňažnej náhrady za plnenie bola medzi žalobcom a žalovaným vzájomne odsúhlasená cena za tzv. naviac práce vo výške 4.109,93 Eur s DPH, pričom strany súčasne konštatovali, že naviac práce sú vlastníctvom žalovaného napriek tomu, že táto časť nebola do dňa uzatvorenia dohody žalovanému žalobcom protokolárne odovzdaná. Strany zároveň zhodne konštatovali, že uzavretá zmluva o dielo bola zrušená odstúpením od zmluvy. Žalovaný v podanom odpore namietol dôvodnosť uplatneného nároku, najmä s poukazom na výšku jednotlivých položiek, z ktorých viaceré označil za účelové a nepreukázané.
4. Okresný súd uviedol, že žalobca vo vyjadrení k odporu objasnil, že problémy medzi zmluvnými stranami nastali, keď chcel žalobca začať s drevenou konštrukciou vyhliadkovej veže, ktorú mal zhotovovať z materiálu dodaného objednávateľom (žalovaným), pričom žalobca zistil, že materiál dodaný žalovaným je absolútne nevyhovujúci, o čom žalobca v rámci svojej odbornej starostlivosti žalovaného hneď informoval a začal rokovať o možných alternatívnych riešeniach. Sám pritom proaktívne vykonal neodkladné úkony, ktorými sa snažil predísť omeškaniu so zhotovením diela a vzniku škody tak na strane žalobcu ako aj žalovaného. V snahe dokončiť dielo vykonal viaceré pracovné cesty, ktorých jediným účelom bolo vyriešenie vzniknutej situácie, oslovil externého statika a sám sa podieľal na možných alternatívach riešenia vzniknutej situácie, k čomu by nebolo došlo, keby žalovaný dodal materiál, ktorý by bol na zhotovenie diela vhodný. Napriek tomu, že žalobca žalovaného opakovane ubezpečoval o tom, že má záujem dielo dokončiť, a že žalovaným poskytnutý materiál využije v maximálnej možnej miere, žalovaný listom zo dňa 07.06.2016 žalobcovi oznámil, že od zmluvy odstupuje z dôvodu zmarenia účelu zmluvy, s čím žalobca nesúhlasil a tento nesúhlas žalovanému oznámil listom zo dňa 20.06.2016, v ktorom žalovaného upozornil na skutočnosť, že k zmareniu účelu zmluvy nedošlo a takéto odstúpenie je neplatné. Žalovaný následne listom zo dňa 21.07.2016 opätovne deklaroval, že odstúpenie od zmluvy považuje za platné. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný ešte za
trvania zmluvného vzťahu uzavrel dňa 25.05.2016 so spoločnosťou NOVMALT s.r.o. zmluvu na dodávku časti diela - kamenného obkladu „Vyhliadkovej veže Háj“. Žalobca následne listom zo dňa 27.07.2016 vyzval žalovaného, aby mu najneskôr do 10.08.2016 umožnil pokračovať v realizácii diela, k čomu však nedošlo, preto žalobca listom zo dňa 24.10.2016 v súlade s § 346 ObZ od zmluvy odstúpil. Žalobca poukázal na to, že po ukončení zmluvného vzťahu žalovaný uzatvoril so spoločnosťou UNISTAV NB, s.r.o. dňa 09.05.2017 v znení dodatku zo dňa 11.07.2017 zmluvu o dielo č.3/MIN/2017, ktorej predmetom bolo zhotovenie diela, pričom na jeho zhotovenie boli použité viaceré postupy, ktoré navrhol žalobca (najmä použitie lepeného dreva), a za ktoré mu nikdy nebolo zaplatené. Napriek pomerne rozsiahlej komunikácii, predmetom ktorej malo byť zmierne urovnanie sporu, k dohode medzi stranami nedošlo. Vo vzťahu k odstúpeniu žalovaného od zmluvy žalobca zotrval na tvrdení o jeho neplatnosti a poukázal na to, že situácia vznikla len v dôsledku subjektívnej nevedomosti žalovaného o nevhodnosti ním poskytovaného stavebného materiálu - dreva na realizáciu drevenej konštrukcie, schodníc, zábradlia vrátane madiel, pričom takúto subjektívnu nevedomosť žalovaného nemožno vykladať inak ako absenciu odbornej starostlivosti, s ktorou mal k plneniu zmluvy pristupovať a nemôže byť pričítaná na ťarchu žalobcu, a ani nemôže predstavovať platný dôvod pre odstúpenie od zmluvy. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Obo/114/05, podľa ktorého pre platné odstúpenie od zmluvy podľa § 356 ods. 1 ObZ je nevyhnutné, že zmena okolností musí nastať až po uzavretí zmluvy a musí byť podstatná. Okrem toho pre aplikáciu tohto ustanovenia je nevyhnutné, aby bol v zmluve výslovne vyjadrený jej základný účel, ktorým treba rozumieť taký účel, dosiahnutie ktorého bolo jediným dôvodom na uzavretie zmluvy. Žalobca namietal, že účel zmluvy nebol v uzavretej zmluve výslovne špecifikovaný a to, čo v odstúpení žalovaný uviedol ako účel zmluvy, bol jej predmet. Ďalej žalobca poukázal na to, že ak keby bol prijatý záver o platnom odstúpení od zmluvy podľa § 356 ObZ., s poukazom na § 357 ObZ. by to nijakým spôsobom žalovaného nezbavovalo povinnosti nahradiť žalobcovi škodu, ktorá by mu v súvislosti s takýmto odstúpením vznikla. K dohode o poskytnutí peňažnej náhrady za plnenie zo dňa 25.11.2019 žalobca uviedol, že táto síce deklaruje zánik zmluvy na základe odstúpenia, avšak nijakým spôsobom nešpecifikuje, o ktoré odstúpenie od zmluvy ide, pričom žalobca na viacerých miestach manifestoval svoj nesúhlas s neplatným odstúpením od zmluvy zo strany žalovaného. K dôvodnosti uplatneného nároku na náhradu škody vo vzťahu k ušlému zisku (položka 3) žalobca uviedol, že dá vypracovať súkromný znalecký posudok, ktorý následne predložil súdu. Vo vzťahu k vzniknutej skutočnej škode žalobca zotrval na tvrdení o vzniku skutočnej škody vyčíslenej ako položka 1 v celom rozsahu. Čo sa týka položky 2, pôvodne vyčíslenej sumou 2.495 Eur, žalobca z dôvodu odstupu času a dôkaznej núdze vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 500 Eur predstavujúcej odmenu externého statika späť a pri položke 2 zotrval na žalobe len na sume 1.995 Eur. Pri položke 3, pôvodne vyčíslenej sumou 2.912,43 Eur, žalobca z dôvodu hospodárnosti a vývoja judikatúry vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 2.498,23 Eur predstavujúcej mzdové náklady alokovaných zamestnancov späť a pri položke 4 zotrval na žalobe len na sume 414,20 Eur. Pri položkách 1, 2 a 4 žalobca poukázal na § 264 CSP a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov požadoval, aby dôvodnosť uplatnených nárokov a skutočnú výšku vzniknutej škody po náležitej úvahe ustálil súd. Pri položke 5, vyčíslenej sumou 4.461,28 Eur zotrval žalobca na podanej žalobe v celom rozsahu a poukázal na § 380 ObZ.
5. Okresný súd uviedol, že žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k odporu uviedol, že zo súťažných podkladov k verejnému obstarávaniu vyplýva, že záujemcom odporučil vykonať obhliadku miesta uskutočnenia prác, aby si sami overili a získali potrebné informácie na prípravu a spracovanie ponuky. Ďalej poukázal na kapitolu C bod 1, podľa ktorého uchádzač musí okrem celkovej navrhovanej ceny vyplniť prílohu č. 2 - výkaz výmer v plnom rozsahu, pričom navrhnutá zmluvná cena je stanovená ako pevná a nemenná, t.j. bez možnosti úprav počas trvania zmluvného vzťahu a musí obsahovať všetky náklady potrebné na realizáciu zákazky. Podľa poznámky v kapitole C - materiál, drevo na realizáciu drevenej konštrukcie, schodníc, zábradlia vrátane madiel poskytuje mesto z vlastných zdrojov. Ďalej žalovaný uviedol, že súčasťou ponuky žalobcu boli aj vyhlásenia, v ktorých žalobca vyhlásil, že súhlasí s podmienkami podlimitnej zákazky a bez výhrad súhlasil aj s podmienkou, že navrhnutá zmluvná cena je stanovená ako pevná a nemenná a materiál drevo na realizáciu drevenej konštrukcie, schodníc, zábradlia vrátane madiel poskytuje mesto z vlastných zdrojov. Keďže žalovaný ako verejný obstarávateľ umožnil uchádzačom obhliadku miesta uskutočnenia prác, nemôže sa žalobca brániť spôsobom, že výkaz výmer, resp. projektová dokumentácia nezodpovedala skutkovému stavu a potrebe skutočne vykonaných prác. Žalovaný ďalej podrobne citoval ustanovenia uzavretej zmluvy, na ktoré poukazoval preto, lebo všetky konania popísané vo vyjadrení žalobcu zo dňa 13.07.2020, ktoré žalobca uskutočnil v snahe riešiť situáciu ohľadom - podľa vyjadrenia žalobcu „nevhodného drevného materiálu dodaného žalovaným“, a to pracovné cesty, externý statik, vypracovanie alternatívnych riešení, viedli v konečnom
dôsledku k zvýšeniu ceny za dielo. V závere žalovaný poukázal na to, že hoci si zmluvné strany dohodli, že právne vzťahy a pomery zmluvných strán sa budú riadiť Obchodným zákonníkom, je nutné konštatovať, že jednoznačne platí, že práva a povinnosti sa riadili nielen Obchodným zákonníkom, ale aj vtedy platným zákonom č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní, pričom podľa § 10a ods. 1 písm. c/ zákona o verejnom obstarávaní bolo zakázané uzatvoriť dodatok k zmluve, ktorá bola výsledkom postupu verejného obstarávania, ak by sa jeho obsahom zvyšovala cena plnenia alebo jeho časti alebo menila ekonomická rovnováha zmluvy v prospech úspešného uchádzača, ak tento zákon neustanovuje inak. Dodatok k zmluve bolo možné uzatvoriť len so súhlasom ÚVO. Bez ohľadu na tvrdenie žalobcu, že listom zo dňa 20.06.2016 deklaroval žalovanému, že jeho odstúpenie od zmluvy listom zo dňa 07.06.2016 považuje za neplatné, žalovaný uviedol, že na list žalobcu zo dňa 20.06.2016 reagoval listom, doručeným žalobcovi 25.07.2016, v ktorom oznámil žalobcovi, že trvá na odstúpení od zmluvy a považuje ho za platné. K výške uplatnených finančných nárokov žalovaný odkázal na svoje vyjadrenie v podanom odpore proti platobnému rozkazu. Po doručení znaleckého posudku, predmetom ktorého bolo stanovenie výšky ušlého zisku, žalovaný vo vyjadrení na pojednávaní vzniesol výhrady k spôsobu výpočtu predpokladaného ušlého zisku, ktorý znalec vyčíslil sumou 12.510,99 Eur. Žalovaný namietol, že keď od sumy 52.477,86 Eur bez DPH, čo bola cena za dielo dohodnutá v zmluve, odpočíta sumu 15.594,27 Eur, čo je hodnota fakturovanej (a aj zaplatenej) zrealizovanej časti diela a odpočíta sumu 3.424,94 Eur bez DPH, čo predstavuje odplatu za práce naviac, ktorú žalovaný žalobcovi zaplatil na základe uzavretej dohody, zostáva suma 33.458,65 Eur, a teda nie je zrejmé, akým spôsobom znalec došiel k sume 35.227,54 Eur, ktorá je v znaleckom posudku uvedená ako nezrealizovaná časť diela.
6. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že medzi stranami nebolo sporné, že materiál - drevo na drevenú časť diela mal žalobcovi ako zhotoviteľovi diela dodať žalovaný. S poukazom na § 539 ods.1 ObZ tak bolo povinnosťou žalovaného odovzdať žalobcovi drevo na realizáciu drevenej konštrukcie, schodníc, zábradlia vrátane madiel, čo žalovaný nesplnil, čím porušil svoju zmluvnú povinnosť. Sporné nebolo ani to, že žalobca po zhotovení betónovej časti diela upozornil žalovaného, že dielo nie je možné zhotoviť z dreva dodaného žalovaným, pričom žalovaný drevo v potrebnej kvalite nedodal, vzhľadom na čo žalobca postupoval v súlade s § 551 ods. 1 Obchodného zákonníka a vykonávanie diela po upozornení na nevhodnosť dodaného materiálu dôvodne prerušil. Po posúdení úkonov strán sporu uskutočnených za účelom ukončenia zmluvy okresný súd dospel k záveru, že zmluva, ktorú strany sporu uzatvorili dňa 02.09.2015 zanikla až odstúpením od zmluvy, ktoré realizoval žalobca oznámením zo dňa 24.10.2016 v súlade s § 346 Obchodného zákonníka, pričom účinnosť odstúpenia nastala jeho doručením žalovanému. Odstúpenie od zmluvy uskutočnené oznámením žalovaného zo dňa 07.06.2016 okresný súd nepovažoval za platné, preto ani nemohlo vyvolať žiadne právne účinky.
7. Okresný súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že pre odstúpenie od zmluvy podľa § 356 ObZ neboli splnené zákonné dôvody, nakoľko uzavretá zmluva neobsahuje výslovne uvedený účel, ktorého zmarením by bol žalovaný dotknutý. Mal za to, že žalobca tiež správne poukázal na to, že podstatná zmena okolností pre platné odstúpenie od zmluvy podľa § 356 ObZ musí nastať až po uzavretí zmluvy, nemôže spočívať v subjektívnej nevedomosti o nevhodnosti poskytovaného stavebného materiálu a nemôže byť pričítaná na ťarchu žalobcu, ktorý si splnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 551 ods. 1 ObZ a na nevhodnosť materiálu, ktorý podľa zmluvy mal dodať žalovaný, žalovaného upozornil. Takáto skutočnosť preto ani nemôže predstavovať platný dôvod pre odstúpenie od zmluvy. Vzhľadom na uvedené okresný súd dospel k záveru, že odstúpenie žalovaného od zmluvy uskutočnené oznámením zo dňa 07.06.2016 nebolo platné a nespôsobilo zánik zmluvy. Stotožnil sa aj s námietkou žalobcu, že ak by aj bol prijatý záver o platnom odstúpení od zmluvy podľa § 356 ObZ (oznámením žalovaného zo dňa 07.06.2016), s poukazom na § 357 ObZ by to nijakým spôsobom žalovaného nezbavovalo povinnosti nahradiť žalobcovi škodu, ktorá by mu v súvislosti s takýmto odstúpením vznikla.
8. Okresný súd posúdil žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody súd posúdil podľa § 373 a nasl. ObZ. Uviedol, že úprava náhrady škody je v Obchodnom zákonníku založená na princípe objektívnej zodpovednosti, čo znamená, že strana, ktorá porušila svoju zmluvnú povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinná vždy škodu nahradiť, bez ohľadu na to, či porušenie povinnosti, ktoré spôsobilo vznik škody zavinila alebo nie. Pre vznik zodpovednosti za škodu teda postačuje, ak má súd preukázané porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Strana sa zbaví zodpovednosti iba v prípadoch, keď preukáže existenciu okolností vylučujúcich zodpovednosť, ktoré upravuje § 374 ObZ.
9. Okresný súd zdôraznil, že medzi stranami nebolo sporné, že materiál na drevenú časť diela sa zaviazal dodať žalobcovi žalovaný, ktorý túto svoju povinnosť nesplnil, vzhľadom na čo nebolo možné dielo dokončiť. Žalovaný tak porušil svoju povinnosť, ktorá mu vyplývala z uzavretej zmluvy o dielo, ako aj z § 539 ods. 1 ObZ, keďže žalobcovi ako zhotoviteľovi neodovzdal veci, ktoré mal na vykonanie diela obstarať. Nakoľko vzhľadom na uvedené porušenie svojej povinnosti žalobca nemohol dielo dokončiť, okresný súd dospel k záveru, že nedokončením diela vznikla žalobcovi škoda v podobe ušlého zisku za nedokončenú časť diela, pričom medzi vznikom škody v podobe ušlého zisku a porušením povinnosti zo strany žalovaného, následkom čoho nebolo možné dielo dokončiť, je nesporne daná aj príčinná súvislosť.
10. Výšku ušlého zisku mal okresný súd preukázanú predloženým znaleckým posudkom vo výške 12.510,99 Eur, o ktorého správnosti nemal okresný súd dôvod pochybovať, nakoľko z predloženého znaleckého posudku žiadne zrejmé nesprávnosti súd nezistil. Námietka žalovaného vznesená na pojednávaní dňa 14.04.2021, v ktorej uviedol, že mu nie je zrejmé, ako dospel znalec k svojmu záveru o výške ceny za nezrealizovanú časť diela, keď žalovaný pri svojom výpočte od ceny diela bez DPH, t.j. od sumy 52.477,86 Eur odpočítal hodnotu realizovanej časti diela vo výške 15.594,27 Eur bez DPH, a ďalej odpočítaval aj sumu 3.424,94 Eur bez DPH ako hodnotu vykonaných prác naviac, čím dospel k sume 33.458,65 Eur, ktorú porovnával zo sumou ustálenou znalcom vo výške 35.227,54 Eur, označil okresný súd za nedôvodnú. Uviedol, že žalovaný bez akejkoľvek logickej súvislosti pri svojom výpočte znižuje cenu diela o cenu vykonaných prác naviac, ktoré v cene za dielo neboli kalkulované, pričom opomína skutočnosť, že o cenu prác naviac by sa celková cena diela mala zvyšovať, a nie znižovať, ako to vo svojej úvahe uvádza žalovaný. Konkrétnejšie námietky voči postupu znalca, ktorý v znaleckom posudku vychádzal z výkazu výmer, žalovaný neuviedol, preto ich dôvodnosť nemohol okresný súd posúdiť. Okresný súd ďalej uviedol, že rozdiel, na ktorý žalovaný poukázal vo výške 1.768,89 Eur (35227,54-33458,65) je pre záver súdu o dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku na ušlý zisk bez právneho významu, keďže takýto rozdiel nemôže ovplyvniť záver súdu o dôvodnosti žalobou uplatneného nároku na ušlý zisk, ktorý žalobca uplatnil len vo výške 10.736,24 Eur, ktorou je súd s poukazom na § 216 CSP viazaný. Pokiaľ totiž z vykonaného znaleckého dokazovania vyplynula výška ušlého zisku vo výške 12.510,99 Eur, pričom žalobca podanou žalobou uplatnil svoj nárok len vo výške 10.736,24 Eur (položka 3 podanej žaloby), je táto námietka žalovaného pre posúdenie záveru o dôvodnosti žaloby v časti ušlého zisku vo výške 10.736,24 Eur bez právneho významu.
11. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd preukázanú aj výšku škody, ktorú predstavovali vynaložené náklady na právnu pomoc (uplatnené v žalobe pri vyčíslení škody ako položka 5), avšak len v sume 4.083,28 Eur, vzhľadom na čo okresný súd s poukazom na § 380 ObZ dospel k záveru, že aj v tejto časti uplatnil žalobca svoj nárok dôvodne, nakoľko náklady v uvedenej výške vynaložil žalobca v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného v priamej súvislosti s riešením vzniknutej situácie. Preskúmaním predložených faktúr za právnu pomoc a výpisov z účtu mal súd preukázané, že všetky fakturované sumy žalobca svojmu právnemu zástupcovi skutočne uhradil. Preverením predložených faktúr mal okresný súd preukázané, že z uplatňovanej sumy 4.461,28 Eur predstavovali právne služby súvisiace s predmetom konania sumu len vo výške 4.083,28 Eur, a nie sumu 4.461,28 Eur ako to tvrdil žalobca.
12. V prevyšujúcej časti, konkrétne výšku škody špecifikovanú žalobcom pod položkou 1 vo výške 321,18 Eur, položkou 2 vo výške 1.995,-Eur, položkou 4 vo výške 414,20 Eur a položkou 5 v časti nákladov na právnu pomoc v sume 378 Eur, okresný súd žalobu zamietol, keďže žalobca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno ohľadne výšky vzniknutej škody (321,18+1995+414,2+378=3108,38). Pri všetkých týchto položkách nemal okresný súd preukázanú výšku vzniknutej škody, no ani kauzálny nexus (napr. pri obhliadke a meraní materiálu dňa 19.08.2015, keďže zmluva bola uzavretá až dňa 02.09.2015, rovnako nebolo preukázané čím sa pracovníci zaoberali, a čo bolo ich výstupom a pod.). Zároveň žalobca okrem svojich tvrdení nenavrhol na ich preukázanie vykonať ani žiadne dôkazy (napr. výsluchy dotknutých pracovníkov, nepredložil výkazy o odpracovaných hodinách ani vypracované pracovné výstupy a pod.). Okresný súd preto žalobu v tejto časti zamietol pre neunesenie dôkazného bremena. Uviedol, že v prípade uplatneného nároku na náhradu škody musí mať súd jednoznačne preukázanú výšku vzniknutej škody, ako základný predpoklad priznania uplatneného nároku. Súd nie je oprávnený ustaľovať výšku vzniknutej škody vlastnou úvahou s poukazom na § 264 CSP ako sa toho domáhal žalobca, nakoľko by takýmto postupom došlo k porušeniu zásady rovnosti strán v konaní, resp. k neprípustnému zvýhodneniu žalobcu, čo je v sporovom konaní ovládanom zásadou kontradiktórnosti
neprípustné. Pri uplatňovaní nároku na náhradu škody je povinnosťou žalobcu, aby v konaní svoj nárok preukázal, a to predovšetkým čo do jeho výšky. Nepostačuje len jeho tvrdenie o vzniku škody s odkazom na to, aby si výšku vzniknutej škody ustálil súd vlastnou úvahou. Rovnaký záver by platil v tejto časti uplatnených nárokov aj v prípade, pokiaľ by súd v tejto časti neposudzoval uplatnený nárok ako nárok na náhradu škody, ale ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. A j v takom prípade by súd musel žalobu v tejto časti zamietnuť pre neunesenie dôkazného bremena o vzniku bezdôvodného obohatenia, ktorého vznik žalobca v uplatnenej výške nepreukázal.
13. Okresný súd s poukazom na § 369 a § 369a Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z. priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania vo výške 9,00 % ročne z dlžných súm, ako sú uvedené v II. výroku rozsudku. Suma 13.659,98 Eur predstavuje súdom priznanú výšku škody (ušlý zisk vo výške 10.736,24 + náklady na právne služby vo výške 2.923,74 Eur, ktoré žalobca vynaložil v období od 27.06.2016 do 26.03.2018, resp. ktoré boli žalobcom vynaložené do zaslania pokusu o zmier zo dňa 21.01.2019), pričom nárok na úroky z omeškania z tejto sumy súd priznal žalobcovi s poukazom na viazanosť súdu podaným návrhom podľa § 216 CSP až od 21.01.2019 do zaplatenia, hoci s uhradením tejto sumy už bol žalobca v omeškaní aj pred 21.01.2019. Z ďalšej škody, ktorá vznikla žalobcovi až skutočným uhradením jednotlivých faktúr, a to faktúry č.219022 vo výške 110,46 Eur dňa 05.03.2019, faktúry č. 219055 vo výške 54,-Eur dňa 25.04.2019, faktúry č. 21959 vo výške 563,08 Eur dňa 14.11.2019, faktúry č. 219212 vo výške 108,-Eur dňa 17.01.2020 a faktúry č. 220018 vo výške 324,-Eur dňa 21.02.2020, pričom dátumy úhrad jednotlivých faktúr mal súd preukázané vykonaným dokazovaním, okresný súd priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania až odo dňa nasledujúceho po skutočnom uhradení jednotlivých faktúr, nakoľko škoda v týchto prípadoch žalobcovi vznikla až momentom vynaloženia nákladov, t.j. momentom uhradenia jednotlivých faktúr, a to bez ohľadu na ich splatnosť, pričom momentom vzniku škody v podobe vynaloženia nákladov bola táto škoda aj splatná, preto do omeškania sa žalovaný dostal až nasledujúcim dňom po vynaložení nákladov, t.j. dňom nasledujúcim po uhradení jednotlivých faktúr žalobcom. Splatnosť jednotlivých faktúr, od ktorej žalobca odvodzoval svoj nárok na úroky z omeškania bola pre posúdenie omeškania žalovaného bez právneho významu, nakoľko k vzniku škody v podobe vynaloženia nákladov na právne služby nedošlo splatnosťou vystavených faktúr, ale až ich skutočným zaplatením zo strany žalobcu. Nárok na úroky z omeškania súd preto priznal až odo dňa nasledujúceho po ich skutočnom zaplatení, t.j. pri faktúre č.219022 až od 06.03.2019, pri faktúre č. 219159 od 15.11.2019 a pri faktúre č. 219212 od 18.01.2020, a v prevyšujúcej časti uplatnený nárok na úroky z omeškania pri týchto faktúrach ako nedôvodný III. výrokom zamietol. Pri faktúre č. 219055, ktorú žalobca zaplatil dňa 25.04.2019 a pri faktúre č. 220018, ktorú žalobca zaplatil dňa 21.02.2020, súd uplatnenému nároku na úroky z omeškania s poukazom na viazanosť súdu podaným návrhom (§ 216 CSP) vyhovel, keďže pri faktúre č. 219055 žalobca správne uplatnil nárok na úroky z omeškania od 26.04.2019 a faktúre č. 220018 žalobca uplatnil nárok na úroky z omeškania až od 01.03.2020.
14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní úspešný na 70,82 % (14819,52/20926,13), žalovaný na 29,18 % (100-70,82), súd preto priznal nárok na náhradu trov konania úspešnejšiemu žalobcovi, a to v rozsahu 41,64 % (70,82-29,18), ktorý zohľadňuje pomer úspechu a neúspechu žalobcu.
15. Voči rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalovaný z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa názoru žalobcu okresný súd postupoval nesprávne pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom takéhoto postupu okresného súdu bolo, že zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov účastníkov, resp. z vykonaných dôkazov. Podľa názoru žalovaného boli nesprávne skutkové zistenia súdu tiež výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný videl nesprávne právne posúdenie veci v tom, že súd použité hmotnoprávne ustanovenia nesprávne vyložil.
16. Žalovaný poukázal na to, že tak, ako už uviedol vo Vyjadrení žalovaného k vyjadreniu žalobcu zo dňa 13.07.2020, zo Súťažných podkladov žalovaného zo dňa 01.06.2015, z 1. Kapitoly A. časti II. (Komunikácia a vysvetľovanie) bod 17 vyplýva, že žalovaný ako verejný obstarávateľ jasne odporučil všetkých záujemcom vykonať obhliadku miesta uskutočnenia práce, aby si sami overili a získali potrebné
informácie na prípravu a spracovanie ponuky, a to z dôvodu lokality realizácie stavebných prác, z ktorej vyplýva obmedzená dostupnosť a možnosť dodávok materiálov, prác, atď; z 2. Kapitoly C. (Spôsob určenia ceny) bod 1 vyplýva, že uchádzač musí okrem celkovej navrhovanej ceny vyplniť Prílohu č. 2
- Výkaz výmer v plnom rozsahu; neuvedenie niektorej z položiek vrátane ceny alebo uvedenie iného rozsahu množstva položky, bude považované za nesplnenie požiadavky verejného obstarávateľa a takáto ponuka bude vylúčená; z 3. Kapitoly C. (Spôsob určenia ceny) bod 3 vyplýva, že navrhovaná zmluvná cena je stanovená ako pevná a nemenná, t. j. bez možnosti úprav počas trvania zmluvné-ho vzťahu a musí obsahovať všetky náklady potrebné na realizáciu zákazky; z 4. Kapitoly C. POZNÁMKA vyplýva, že materiál drevo na realizáciu drevenej konštrukcie, schodníc, zábradlia vrátane madiel poskytuje mesto z vlastných zdrojov.
17. Žalovaný poukázal na to, že ako vyplýva z Cenovej ponuky žalobcu zo dňa 19.06.2015, súčasťou cenovej ponuky žalobcu ako uchádzača bola aj vyplnená Príloha A súťažných podkladov (VYHLÁSENIE UCHÁDZAČA), z obsahu ktorej vyplýva, že uchádzač vyhlásil, že súhlasí s podmienkami podlimitnej zákazky „Vyhliadková veža Háj“ určenými verejným obstarávateľom vo výzve na predkladanie ponúk a v súťažných podkladoch; žalobca teda ako uchádzač bez výhrad súhlasil aj s podmienkou uvedenou v bode 3 a 4 predchádzajúceho odseku, a to že: navrhovaná zmluvná cena je stanovená ako pevná a nemenná, t. j. bez možnosti úprav počas trvania zmluvného vzťahu; materiál drevo na realizáciu drevenej konštrukcie, schodníc, zábradlia vrátane madiel poskytuje mesto z vlastných zdrojov. Keďže žalovaný ako verejný obstarávateľ v súťažných podkladoch umožnil uchádzačom obhliadku miesta uskutočnenia práce a materiálu, z ktorého mala byť vyhotovená drevená časť konštrukcie stavby vyhliadkovej veže, žalobca sa ako uchádzač nemohol brániť spôsobom, že Výkaz výmer, resp. projektová dokumentácia, resp. materiál (drevo) dodané žalovaným nezodpovedali skutkovému stavu a potrebe skutočne vykonaných prác. V prípade, ak by bol žalobca ako uchádzač využil možnosť obhliadky miesta zhotovenia stavby a materiálu (dreva) a nesúhlasil by s Výkazom Výmer, projektovou dokumentáciou, resp. s materiálom (drevom), mal možnosť tento fakt namietať v čase prebiehajúceho obstarávacieho procesu, a to až do momentu uplynutia lehoty na predkladanie ponúk (napr. v rámci vysvetľovania súťažných podkladov); ak žalobca ako uchádzač nevyužil možnosť obhliadky, je len jeho problémom všetko, čo sa vyskytne ako problém po ukončení verejného obstarávania a po uzavretí zmluvy o dielo.
18. Žalovaný uviedol, že bez ohľadu na znenie Čl. XXVII. bod 3 Zmluvy o dielo č.5/2015 zo dňa 02.09.2015, podľa ktorého si zmluvné strany dohodli, že právne vzťahy a pomery zmluvných strán sa budú riadiť Obchodným zákonníkom, je nutné konštatovať, že keďže zmluva bola uzavretá ako výsledok postupu verejného obstarávania jednoznačne platí, že práva a povinnosti zmluvných strán neupravené v zmluve sa riadili nielen Obchodným zákonníkom (zmluva o dielo) ale aj vtedy platným zákonom č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; práve v súlade s § 10a ods. 1 písm. c) zákona č. 25/2006 Z. z bolo zakázané uzatvoriť dodatok k zmluve, ktorá bola výsledkom postupu verejného obstarávania, ak by sa jeho obsahom zvyšovala cena plnenia alebo jeho časti alebo menila ekonomická rovnováha zmluvy v prospech úspešného uchádzača, ak tento zákon neustanovoval inak. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na to, že práve žalobca navrhoval žalovanému dodanie jeho tzv. lepeného dreva, ktorého cena bola cca 3-násobne vyššia, ako materiál (drevo) žalovaného. Z § 10a ods. 2 a 4 zákona č. 25/2006 Z. z. vyplývalo, že dodatok k zmluve, ktorý by zvyšoval cenu plnenia alebo jeho časti, bolo možné uzatvoriť len za podmienky uvedenej v odseku 4, t. j. so súhlasom rady ÚVO. Po uzavretí zmluvy o dielo, keď žalobca začal poukazovať na nevhodnosť materiálu (dreva), ktorý sa zaviazal dodať žalovaný, účastníci sporu viackrát rokovali o tomto probléme, avšak spôsob riešenia nenašli a uzavrieť dodatok s ohľadom na rapídne zvýšenie ceny za dielo v prípade použitia iného (lepeného dreva) nebolo možné uzavrieť. Nakoľko tak žalovaný ako aj žalobca vyhodnotili situáciu tak, že ďalšie plne-nie zmluvy o dielo sa stalo nemožným, obidve zmluvné strany odstúpili od zmluvy o dielo, a to: a) žalovaný odstúpil od zmluvy o dielo podľa ust. § 356 Obchodného zákonníka - zmarenie účelu zmluvy (List žalovaného zo dňa 07.06.2016, doručený žalobcovi dňa 09.06.2016); z listu žalovaného je zrejmé, že dodatočne, po uzavretí zmluvy o dielo, vyšlo najavo, že materiál - drevo na realizáciu drevenej konštrukcie, schodníc, zábradlia vrátane madiel, ktoré sa Mesto Nová Baňa zaviazalo poskytnúť z vlastných zdrojov, je nevyhovujúci minimálne na výrobu konštrukcie rozhľadne, až nie aj na výrobu schodníc, zábradlia a madiel; b) žalobca odstúpil od zmluvy o dielo podľa ust. § 346 Obchodného zákonníka - nepodstatné porušenie zmluvy (List žalobcu zo dňa 24.10.2016); z listu žalobcu je zrejmé, že bezprostredne potom, ako bolo žalobcovi oznámené, aký materiál (drevo) má žalovaný v úmysle použiť (dodať) na realizáciu drevnej
časti konštrukcie (časti diela), žalobca oznámil žalovanému podľa § 551 zákona č. 513/1991 Zb., že uvedený materiál nie je vhodný na stavbu drevnej konštrukcie veže a vyzval ho na dodanie iného vhodného materiálu. Nakoľko žalovaný v žalobcom poskytnutej primeranej lehote nedodal žalobcovi iný vhodný materiál na stavbu drevenej časti konštrukcie, žalobca odstúpil od zmluvy o dielo.
19. Žalovaný uviedol, že sám žalobca vo svojom odstúpení od zmluvy poukázal na ust. § 551 Obchodného zákonníka, na ktoré poukázal tak žalovaný vo vyjadrení na pojednávaní dňa 13.08.2021, ako aj okresný súd na str. 13 a 14 rozsudku, t. j. tak účastníci súdneho sporu ako aj súd posúdili situáciu okolo „nevhodnej drevnej hmoty, ktorú sa zaviazal dodať na stavbu žalovaný“ ako „nevhodnú povahu veci“. Z listinných dokladov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu je tiež zrejmé, že žalobca po zistení nevhodnosti materiálu (dreva) postupoval v súlade s ust. § 551 ods. 1 Obchodného zákonníka, keď prerušil zhotovovanie diela a následne (Listom zo dňa 24.10.2016) odstúpil od zmluvy o dielo. Z ust. § 551 ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva, že ak si zhotoviteľ splnil povinnosť uvedenú v § 551 ods. 1 Obchodného zákonníka, teda ak v dôsledku postupu zhotoviteľa s odbornou starostlivosťou podľa § 551 ods. 1 ObZ zanikne nesplnený záväzok (zmarenie účelu zmluvy): a) zhotoviteľ nezodpovedá za nemožnosť dokončenia diela alebo za vady nedokončeného diela spôsobené nevhodnými vecami, ak objednávateľ na ich použití písomne trval; b) pri nedokončení diela má zhotoviteľ nárok na cenu zníženú o to, čo ušetril tým, že nevykonal v plnom rozsahu. V takomto prípade predmetná zmluva zaniká pre nemožnosť plnenia, podľa § 575 a nasl. Občianskeho zákonníka a § 352 Obchodného zákonníka.
20. Žalovaný uviedol, že ako vyplýva z výkladu § 352 ObZ, nemožnosť plnenia je ďalším spôsobom zániku nesplneného záväzku, pričom všeobecná úprava je v § 575-577 Občianskeho zákonníka, ktorý rozlišuje počiatočnú a následnú (dodatočnú) nemožnosť plnenia. K dodatočnej nemožnosti plnenia dochádza vtedy, ak v čase uzavretia zmluvy bolo plnenie možné, a následne - v dôsledku určitých objektívnych skutočností sa dohodnuté plnenie stalo nemožným. Nemožnosť plnenia môže byť faktická alebo právna. Dodatočná nemožnosť plnenia sa môže týkať aj len „časti plnenia“ alebo „čiastkového plnenia“ - záväzok potom zaniká len v tejto časti. Podľa Obchodného zákonníka, pri čiastočnej nemožnosti plnenia neprichádza do úvahy zánik celého záväzku „ex lege“, ale zákon dáva veriteľovi možnosť: a) odstúpiť od zmluvy ohľadne časti záväzku, ktorý je možné splniť, ak táto časť stráca pre veriteľa hospodársky význam bez toho plnenia, ktoré sa stalo nemožným; b) odstúpiť od zmluvy ohľadne časti záväzku, ktorý nie je možné splniť. Pokiaľ sa dlžník bráni tým, že plnenie (časť plnenia) sa stalo nemožným, a veriteľ toto plnenie požaduje, dôkazné bremeno o tom, že plnenie je nemožné, je na dlžníkovi. Podľa ust. § 353 ObZ, dlžník, ktorého záväzok zanikol pre nemožnosť plnenia, je povinný uhradiť veriteľovi škodu, ktorú mu tým spôsobil, ibaže nemožnosť plnenia bola spôsobená okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť (§ 374 ObZ). Podľa ust. § 354 Obchodného zákonníka, pri zániku záväzku pre nemožnosť plnenia alebo jeho časti nastávajú obdobne účinky uvedené v § 351 ObZ. Podľa ust. § 351 ods. 1 ObZ, právnym dôsledkom odstúpenia od zmluvy je zánik všetkých práv a povinností zo zmluvy. Ak sa odstúpenie od zmluvy týka len časti záväzku, nastanú tieto právne dôsledky len voči dotknutej časti záväzkového vzťahu. Odstúpenie od zmluvy sa nedotýka práva na náhradu škody, ktorá vznikla porušením zmluvných povinností.
21. Žalovaný uviedol, že ako vyplýva z rozsudku prvostupňového súdu, súd vyhodnotil ako platné a účinné odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu (List žalobcu zo dňa 24.10.2016). Žalovaný poukázal na to, že žalobca odstúpil od zmluvy podľa § 346 Obchodného zákonníka, a to pre nepodstatné porušenie zmluvy zo strany žalovaného. Z odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu je zrejmé, že: a) bezprostredne potom, ako bolo žalobcovi oznámené, aký materiál (drevo) má žalovaný v úmysle použiť (dodať) na realizáciu drevnej časti konštrukcie (časti diela), žalobca oznámil žalovanému podľa § 551 zákona č. 513/1991 Zb., že uvedený materiál nie je vhodný na stavbu drevnej konštrukcie veže a vyzval ho na dodanie iného vhodného materiálu; b) žalobca odstúpil od zmluvy o dielo preto, že žalovaný nedodal žalobcovi iný vhodný materiál na stavbu drevenej časti konštrukcie, a to ani v žalobcom poskytnutej primeranej lehote.
22. Žalovaný zdôraznil, že žalobca mal vedomosť o materiáli (drevnej hmote), ktorá mala byť použitá na stavbu drevenej časti konštrukcie rozhľadne, už zo súťažných podkladov žalovaného zo dňa 01.06.2015, t. j. 3 mesiace pre uzavretím Zmluvy o dielo č. 5/2015 zo dňa 02.09.2015. Žalovaný mal za to, že keby bol žalobca serióznym uchádzačom vo verejnom obstarávaní, bolo jeho povinnosťou pred tým, ako doručil verejnému obstarávateľovi cenovú ponuku: a) vykonať obhliadku miesta zhotovenia diela; a b) vykonať obhliadku materiálu (dreva), z ktorého mala byť vyhotovená drevená časť konštrukcie
stavby vyhliadkovej veže. Ak by bol žalobca ako uchádzač využil možnosť obhliadky materiálu (dreva) a nesúhlasil by s kvalitou materiálu (dreva), mal možnosť tento fakt namietať v čase prebiehajúceho obstarávacieho procesu, a to až do momentu uplynutia lehoty na predkladanie ponúk (napr. v rámci vysvetľovania súťažných podkladov). Keďže žalobca ako uchádzač nevyužil možnosť obhliadky materiálu (dreva), je jeho problémom všetko, čo sa vyskytne ako problém po ukončení verejného obstarávania a po uzavretí zmluvy o dielo. A pritom, pokiaľ by bol žalobca využil možnosť obhliadky materiálu (dreva), bol by takmer s určitosťou už v čase verejného obstarávania a pred uzavretím zmluvy o dielo zistil, že materiál (drevo) je nevhodný na stavbu drevenej časti konštrukcie rozhľadne (žalobca sa dlhodobo venuje podnikaniu v oblasti drevených stavieb). Pokiaľ by bol teda žalobca v rámci námietky v čase prebiehajúceho obstarávacieho procesu upozornil žalovaného (verejného obstarávania) na nevhodnosť materiálu (dreva), o ktorej nevhodnosti žalovaný nevedel, bol by tak predišiel uzavretiu zmluvy o dielo, od ktorej nakoniec žalobca odstúpil, avšak: a) nie z dôvodu nemožnosti plnenia, podľa § 352 Obchodného zákonníka; ale b) z dôvodu nepodstatného porušenia zmluvy zo strany žalovaného, podľa § 346 Obchodného zákonníka.
23. Žalovaný uviedol, že mu nie je celkom jasné, ako mohol prvostupňový súd za okolností, ktoré predchádzali uzavretiu zmluvy o dielo, posúdiť odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu ako platné a účinné a ešte žalobcovi priznať aj nárok na náhradu škody. V podstate prvostupňový súd dal za pravdu žalobcovi, ktorý ako uchádzač vo verejnom obstarávaní porušil svoje povinnosti (nevykonal obhliadku materiálu - dreva), čím mohol predísť uzavretiu zmluvy, ktorá napriek citácii rôznych ustanovení Obchodného zákonníka pri odstúpení od zmluvy žalobcu aj žalovaného, v podstate zanikla pre nemožnosť plnenia, a to odstúpením od zmluvy zo strany obidvoch účastníkov zmluvy. Žalovaný mal za to, že zmluvu o dielo neporušil, a teda že žalobcovi nevznikol nárok na náhradu škody. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania.
24. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že s odvolaním žalovaného sa nemožno stotožniť. K tvrdenej povinnosti žalobcu vykonať ohliadku miesta zhotovenia diela a materiálu, ktorú uvádzal žalovaný, žalobca upozornil, že uvedená argumentácia odporuje zistenému skutkovému stavu, vykonanému dokazovaniu a zároveň je vnútorne rozporná. Zdôraznil, že zo súťažných podkladov k verejnému obstarávaniu, na základe ktorých napokon vznikol zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným nevyplývala povinnosť ohliadky tak miesta zhotovenia diela, ako ani drevného materiálu, ktorý bol zabezpečený žalovaným. Zo znenia podkladov, na ktoré odkázal i sám žalovaný vyplýva, že záujemcom sa odporúča vykonať obhliadku miesta uskutočnenia práce, aby si sami overili a získali potrebné informácie nevyhnutné na prípravu a spracovanie ponuky, a to z dôvodu lokality stavebných prác, z ktorej vyplýva obmedzená dostupnosť a možnosť dodávok materiálov, energií, prác, atď. Nikde vo vyššie citovanom ustanovení súťažných podkladov a ani na inom mieste súťažných podkladov nebola ustanovená povinnosť záujemcov vykonať akúkoľvek obhliadku. Žalovaný ako verejný obstarávateľ len odporučil vykonať obhliadku miesta zhotovenia diela vzhľadom na lokalitu výkonu stavebných prác. Napriek tomu, že žalobca povinnosť vykonať obhliadku miesta uskutočnenia stavebných prác nemal, tak sa tejto obhliadky zúčastnil, čo vyplynulo i z výsluchu p. O. G. a uvedenú skutočnosť žalovaný akýmkoľvek spôsobom nevyvrátil. Táto skutočnosť však nemá s prejednávanou právnou vecou prakticky žiaden súvis mimo toho, že len podporuje tvrdenia žalobcu, že tento konal s náležitou obozretnosťou, nakoľko žalobca časť diela (betónovú konštrukciu vyhliadkovej veže) riadne zhotovil, teda nemal problém s terénom, v ktorom sa stavebné práce vykonávali a k zastaveniu stavebných prác došlo len z dôvodu nevhodného materiálu, ktorý zabezpečil žalovaný. Pokiaľ ide o obhliadku drevného materiálu, žalobca opätovne zdôraznil, že žalovaný od uchádzačov v rámci verejného obstarávania obhliadku drevného materiálu nepožadoval a ani neodporúčal. Len pre vylúčenie pochybností žalobca uviedol, že predmetný drevný materiál sa nenachádzal na mieste vykonávania stavebných prác, ale v skladových priestoroch žalovaného. Uvedené vyplýva priamo z e-mailovej komunikácie medzi pracovníkom žalovaného p. C. a konateľom žalobcu zo dňa 23.10.2015. Je teda zrejmé, že žalobca nielenže nemal povinnosť vykonať obhliadku drevného materiálu žalovaného, ale nemal ani možnosť túto obhliadku vykonať.
25. K povahe záväzkového vzťahu medzi sporovými stranami žalobca uviedol, že uzatvoreniu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným predchádzal proces verejného obstarávania, v rámci ktorého bol žalobca úspešným uchádzačom a túto skutočnosť ani nikdy nerozporoval. Rovnako nie je sporné, že predmetné verejné obstarávanie bolo reglementované t.č. platným a účinným Zákonom o verejnom obstarávaní č. 25/2006 Z.z. Žalovaný poukázal na ust. § 10a) Zákona o verejnom obstarávaní
a uviedol, že táto nijakým spôsobom nemá vplyv na uplatnený nárok žalobcu. Potom čo sa žalobca dozvedel o nevhodnosti materiálu, na ktorého zabezpečenie sa žalovaný sám v rámci súťažných podkladov zaviazal, túto skutočnosť žalovanému ozrejmil. Následne to bol práve žalovaný, kto žalobcovi navrhol, aby zabezpečil vhodný stavebný materiál (drevo) na dokončenie diela, pričom žalobca poukázal na e-mailovú komunikáciu so žalovaným zo dňa 23.10.2015, z ktorej vyplynulo, že žalovaný sám navrhol, aby pre vyhnutie sa časovým sklzom časť dreva, ktorú nie je možné vybrať z dreva uloženého v priestoroch TS, obstaral žalobca v kvalite akú požaduje a v obvyklých cenách na náklady objednávateľa. Žalobca zdôraznil, že sám žalovaný sa ešte pred samotným uzatvorením zmluvy o dielo so žalobcom v rámci verejného obstarávania zaviazal, že drevo na zhotovenie drevenej konštrukcie vyhliadkovej veže, schodníc a zábradlia vrátane madiel zabezpečí sám. V tomto prípade teda mohol a mal zabezpečiť potrebný drevný materiál vlastnými silami. Týmto by nedošlo k navýšeniu ceny diela, ani porušeniu Zákona o verejnom obstarávaní, ale len k splneniu povinností žalovaného, ktoré si sám v rámci verejného obstarávania vymienil. Samotná skutočnosť, že bol žalobca aj po žiadosti žalovaného ochotný materiál zabezpečiť, nemôže byť na jeho ťarchu. Rovnako tak, pokiaľ by mal žalobca zabezpečiť materiál namiesto žalovaného, tomuto nič nebránilo v tom, aby o schválenie dodatku požiadal radu Úradu pre verejné obstarávanie, čo však neurobil.
26. K otázke ukončenia zmluvného vzťahu žalobca zotrval na argumentoch, ktoré predniesol v konaní pred súdom prvej inštancie a pripomenul, že od zmluvy o dielo so žalovaným odstúpil listom zo dňa 24.10.2016 z dôvodu nepodstatného porušenia zmluvy (§ 346 ObZ). Opätovne poprel tvrdenie žalovaného, že ďalšie plnenie zo zmluvy sa stalo nemožným. Zopakoval tiež, že ust. § 356 ods. 1 ObZ upravujúce zánik záväzku z dôvodu zmarenia účelu zmluvy nie je možné aplikovať a táto konštrukcia žalovaného je neudržateľná. Pripomenul, že ust. § 356 ObZ nepatrí medzi kogentné ustanovenia Obchodného zákonníka. Uviedol, že podľa čl. XVI. Zmluvy o dielo mohlo k odstúpeniu od zmluvy dôjsť buď na základe podstatného porušenia zmluvy (pričom jednotlivé porušenia, ktoré je potrebné považovať za podstatné porušenie zmluvy boli v rámci tohto článku vymedzené) alebo podľa úpravy Obchodného zákonníka týkajúcich sa nepodstatného porušenia. Podľa žalobcu z uvedeného vyplýva, že odstúpenie od zmluvy z dôvodu zmarenia účelu zmluvy bolo zmluvne vylúčené. Pripomenul, že návrh zmluvy predkladal žalovaný. Okrem toho poukázal na skutočnosť, že podľa § 356 ods. 1 ObZ by odstúpenie z dôvodu zmarenia účelu zmluvy mohlo nastať iba za predpokladu kumulatívneho naplnenia dvoch podmienok a síce, že musí dôjsť k zmareniu základného účelu zmluvy, ktorý bol v zmluve výslovne špecifikovaný a zároveň k zmareniu tohto účelu došlo v dôsledku podstatnej zmeny okolností, za ktorých sa zmluva uzavrela. V tejto súvislosti zdôraznil, že účel zmluvy nebol v zmluve výslovne špecifikovaný a to, čo v odstúpení žalovaný uviedol ako účel zmluvy, bol jej predmet. Rovnako tak nebola naplnená ani druhá zo spomenutých podmienok, pretože k podstatnej zmene okolností, za ktorej sa zmluva uzavrela, nedošlo. Došlo iba k zmene subjektívnej vedomosti žalovaného o nevhodnosti ním poskytovaného materiálu. Žalobca uviedol, že situácia vznikla jedine v dôsledku subjektívnej nevedomosti žalovaného o nevhodnosti ním poskytovaného stavebného materiálu a túto si nemožno vykladať inak ako absenciu odbornej starostlivosti, s ktorou mal k uzatváraniu a plneniu zmluvy pristupovať a nemôže byť pričítaná na ťarchu žalobcu. Poukázal na textáciu odstúpenia od zmluvy žalovaným zo dňa 07.06.2016 a u viedol, že žalovaný v dôsledku vlastného pochybenia potom, čo ho na to žalobca v rámci vlastnej odbornej starostlivosti upozornil, svojvoľne a najmä neplatne odstúpil od zmluvy. Žalobca pripomenul, že žalovaný v tomto smere neprezentoval žiadne dôkazy, ktoré by uvedené skutočnosti vyvracali.
27. Žalobca v závere vyjadrenia poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo/114/2005 a navrhol, aby odvolací súd vzhľadom na uvedené rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
28. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
29. Odvolací súd bol v zmysle § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie: Z predloženej zmluvy o dielo okresný súd zistil, že dňa 02.09.2015 uzavrel žalobca ako zhotoviteľ so žalovaným ako objednávateľom zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl. ObZ v znení neskorších
predpisov, predmetom ktorej bolo zhotovenie diela „Vyhliadková veža Háj“ v súlade s projektovou dokumentáciou, stavebným povolením, prípadne inými povoleniami alebo rozhodnutiami vydanými pre výstavbu, v súlade s požiadavkami objednávateľa a v rozsahu verejným obstarávateľom predloženého a zhotoviteľom oceneného výkazu výmer tvoriaceho prílohu č. 1 tejto zmluvy, a to za podmienok stanovených v zmluve. Podľa čl. III. cena za zhotovenie diela v rozsahu podľa článku II. tejto zmluvy bola stanovená dohodou zmluvných strán v zmysle zákona č. 18/1996 Zb. o cenách v znení neskorších predpisov, pričom celková dohodnutá cena za zhotovenie diela bola dohodnutá vo výške 62.973,43 Eur s DPH (52.477,86 Eur bez DPH). Podľa bodu 2, čl. III., cena za dielo pokrýva všetky náklady spojené so splnením záväzku podľa tejto zmluvy, t.j. zahŕňa všetky priame aj nepriame náklady spojené s riadnym splnením záväzkov zhotoviteľa podľa tejto zmluvy. Podľa bodu 6, čl. III., zhotoviteľ bol oprávnený fakturovať len skutočne dodané dielo. Podľa čl. IV, v prípade zmeny rozsahu prác, vyvolaných objednávateľom, vypracuje zhotoviteľ cenovú ponuku, ktorá bude podkladom pre spracovanie dodatku k zmluve, pričom objednávateľ si vyhradil právo cenovú ponuku alebo návrh dodatku neakceptovať. Podľa čl. V. sa zhotoviteľ zaviazal vykonať dielo do dvoch mesiacov od dátumu podpísania zmluvy. Podľa čl. VI. Miestom plnenia bola lokalita Háj, pozemok C KN parc. č. 6509/3 v k.ú. L. J.. V čl. XVI. si zmluvné strany upravili možnosti odstúpenia od zmluvy, pričom v bode 2 si strany definovali prípady podstatného porušenia zmluvy a v bode 2.6 tohto článku zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ostatné porušenia zmluvy sa riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka o nepodstatnom porušení zmluvy.
30. Z vestníka Úradu pre verejné obstarávanie č.107/2015 zo dňa 02.06.2015 pod č. 11871-WYP na č.l. 10 spisu okresný súd zistil, že žalovaný ako verejný obstarávateľ vyhlásil výzvu na predkladanie ponúk na podlimitnú zákazku - zhotovenie diela „Vyhliadkovej veže Háj“. Podrobné vymedzenie predmetu zákazky tvorila projektová dokumentácia a výkaz výmer, spolu s prílohami súťažných podkladov. Podľa poznámky v kapitole C. súťažných podkladov (na č.l. 19 spisu) materiál drevo na realizáciu drevenej konštrukcie, schodníc, zábradlia vrátane madiel poskytne mesto z vlastných zdrojov.
31. Z listu žalovaného označeného ako „Odstúpenie od zmluvy“ zo dňa 07.06.2016 adresovaného žalobcovi ( a č.l. 60 a 61 spisu) okresný súd zistil, že žalovaný týmto listom žalobcovi oznámil, že dielo na základe uzavretej zmluvy o dielo zo dňa 02.09.2015 bolo ku dňu vypracovania listu realizované len čiastočne, a to betónová časť, za ktorú žalovaný zaplatil čiastku 18.713,12 Eur s DPH (15.594,27 bez DPH) na základe faktúry žalobcu č. 2015051 zo dňa 03.11.2015. Z predmetného listu súd ďalej zistil, že žalobca dňa 23.10.2015 zastavil ďalšie práce na diele z dôvodov, že rezivo, ktoré sa zaviazal dodať objednávateľ je neopracované a deformované, s vysokou vlhkosťou, vzhľadom na čo nie je vhodné na stavbu konštrukcie rozhľadne. Cena ponúknutého lepeného dreva ako náhrada za nevyhovujúce drevo však bola 3x vyššia ako cena dreva zabezpečeného objednávateľom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný konštatoval, že po uzavretí zmluvy o dielo bol zmarený jej účel, a to v dôsledku podstatnej zmeny okolností, za ktorých sa zmluva uzavrela, čo zakladá objednávateľovi právo odstúpiť od zmluvy podľa § 356 ObZ, pričom objednávateľ toto právo využíva a od zmluvy odstupuje, čím sa zmluva zrušuje.
32. Z listu žalobcu označeného ako „Oznámenie o neakceptovaní odstúpenia od zmluvy o dielo č.5/2015“ zo dňa 20.05.2016 (správne má byť 20.06.2016 - pozn.; na č.l. 29 a 30 spisu) okresný súd zistil, že žalobcovi bol dňa 09.06.2016 doručený list žalovaného zo dňa 07.06.2016, označený ako „Odstúpenie od zmluvy“, ktorým žalovaný ako objednávateľ oznámil žalobcovi ako zhotoviteľovi, že v dôsledku zmarenia účelu zmluvy vyplývajúceho z podstatnej zmeny okolností žalovaný ako objednávateľ odstupuje od uzavretej zmluvy o dielo zo dňa 02.09.2015. Žalobca ako zhotoviteľ, v odpovedi na doručené odstúpenie od zmluvy, žalovanému objednávateľovi uviedol, že žiaden dôvod na odstúpenie od zmluvy nie je daný, najmä nedošlo k takej zmene okolností, ktorá by žalovaného ako objednávateľa oprávňovala od zmluvy odstúpiť. Z uvedeného dôvodu zhotoviteľ odstúpenie od zmluvy zo strany objednávateľa neakceptoval a poukázal na to, že pri plnení svojich povinností podľa § 551 ObZ upozornil objednávateľa aj na fakt, že materiál (drevo) na realizáciu diela, ktorý sa objednávateľ zaviazal dodať, a ktorý pre tento účel uskladnil vo svojich priestoroch, nie je kvalitatívne vyhovujúci na realizáciu zákazky (viď zápis v stavebnom denníku zo dňa 05.10.2015). Zhotoviteľ zároveň požiadal objednávateľa o dodávku vhodného materiálu a poukázal na nutnosť prerušenia realizácie diela v dôsledku nesplnenia povinnosti zo strany objednávateľa, ktorá mu vyplýva z § 539 ObZ, podľa ktorého veci, ktoré má objednávateľ podľa zmluvy obstarať na vykonanie diela, je povinný odovzdať zhotoviteľovi v čase určenom v zmluve, inak bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy. Zhotoviteľ pri neakceptovaní odstúpenia od zmluvy zároveň poukázal na § 356 ObZ, pre ktorého aplikáciu sa vyžaduje naplnenie dvoch podmienok, a to, že podstatná zmena nastala po uzavretí zmluvy, a zároveň, aby došlo v
dôsledku tejto zmeny k zmareniu účelu, ktorý ale musí byť v zmluve výslovne vyjadrený. Zhotoviteľ poukázal na to, že subjektívna nevedomosť objednávateľa o nevhodnosti materiálu na realizáciu diela nemôže byť považovaná za novú skutočnosť, pričom nevhodnosť materiálu je ľahko odstrániteľná, a to zabezpečením iného vhodného materiálu.
33. Z oznámenia žalovaného zo dňa 21.07.2016 adresovaného žalobcovi okresný súd zistil, že žalovaný žalobcovi oznámil, že trvá na odstúpení od zmluvy zo dňa 07.06.2016 a považuje ho za platné.
34. Z listu žalobcu zo dňa 24.10.2016 označeného ako „Odstúpenie od zmluvy o dielo č. 5/2015 zo dňa 02.09.2015“ (na č.l. 130 spisu), adresovaného žalovanému okresný súd zistil, že žalobca týmto listom žalovanému oznámil, že podľa § 346 ObZ odstupuje od uzavretej zmluvy o dielo, a to z dôvodu, že objednávateľ ani napriek poskytnutej primeranej lehote nesplnil svoju povinnosť dodať zhotoviteľovi materiál na stavbu drevenej konštrukcie.
35. Zo záznamov v stavebnom denníku v období od 05.10.2015 do 28.10.2015 (na č.l. 132 a 133 spisu) okresný súd zistil, že žalobca ako zhotoviteľ opakovane zápisom v stavebnom denníku upozornil na nemožnosť realizácie prác súvisiacich s výrobou drevnej konštrukcie.
36. Z faktúr právneho zástupcu žalobcu vystavených žalobcovi a predložených výpisov z účtu založených v súdnom spise okresný súd zistil, že žalobca všetky vystavené faktúry svojmu právnemu zástupcovi uhradil. Podrobným preskúmaním všetkých 17 predložených faktúr súd ďalej zistil, že právne služby súvisiace s predmetom konania právny zástupca fakturoval žalobcovi nie vo výške 4.461,28 Eur ako to tvrdil žalobca, ale len vo výške 4.083,28 Eur, pričom rozdiel vo výške 378,-Eur súd identifikoval pri faktúre č. 216147 na č.l. 42 spisu (tu bol rozdiel 297 Eur, keď namiesto uvádzaných 10,5 hodín, súčet hodín identifikovaných s predmetom konania predstavuje len 7,75 hodín, čo pri hodinovej sadzbe 108,- Eur pri rozdiele 2,75 hodín predstavuje 297 Eur) a faktúre č. 218104 na č.l. 53 spisu (tu bol rozdiel 81 Eur, keď namiesto uvádzaných 3 hodín, súčet hodín identifikovaných s predmetom konania predstavuje len 2,25 hodín, čo pri hodinovej sadzbe 108 Eur pri rozdiele 0,75 hodín predstavuje 81 Eur).
37. Z predžalobného pokusu o zmier zo dňa 06.10.2016 (na č.l. 63 spisu) okresný súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu ceny zrealizovaných naviac prác vo výške 3.424,94 Eur bez DPH a škody vo výške 16.242,67 Eur, vzniknutej v dôsledku zamedzenia v realizovaní diela.
38. Z predžalobného pokusu o zmier zo dňa 21.01.2019 (na č.l. 66 spisu) okresný súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu celkovej sumy 18.359,45 Eur bez DPH a ceny zrealizovaných naviac prác vo výške 3.424,24 Eur bez DPH.
39. Z výzvy na predkladanie ponúk zo dňa 20.07.2016 (na č.l. 134 spisu) okresný súd zistil, že žalovaný ako verejný obstarávateľ zverejnil v zmysle § 117 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní výzvu na predkladanie ponúk na zrealizovanie zákazky „Vyhliadková veža Háj - drevená časť“, predmetom ktorej je výstavba drevenej časti vyhliadkovej veže podľa projektovej dokumentácie, pričom výstavba mala pozostávať z dodania BHS na konštrukciu vyhliadkovej veže, jeho náterov a montáže, z opracovania, náterov a montáže doplnkového dreveného materiálu, ktorý dodá objednávateľ.
40. Z predloženej zmluvy o dielo č.1/MIN/2016 zo dňa 25.05.2016 a jej dodatku zo dňa 01.07.2016 (na č.l. 136 až 138 spisu) okresný súd zistil, že žalovaný ako objednávateľ uzavrel so spoločnosťou NOVMALT s.r.o. ako zhotoviteľom zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bola realizácia akcie „Kamenný obklad Vyhliadkovej veže Háj“ v rozsahu vypracovanej a predloženej cenovej ponuky, so začiatkom prác 30.05.2016 a termínom ukončenia 22.07.2016 za cenu 7.497,60 Eur s DPH.
41. Z predloženej zmluvy o dielo č.3/MIN/2017 zo dňa 09.05.2017 (na č.l. 139 a 140 spisu) okresný súd zistil, že žalovaný ako objednávateľ uzavrel so spoločnosťou UNISTAV NB s.r.o. ako zhotoviteľom zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného, predmetom ktorej bolo zhotovenie diela „Vyhliadková veža Háj - drevená časť“ v súlade s projektovou dokumentáciou, s termínom ukončenia 15.09.2017 za cenu 58.911,53 Eur s DPH.
42. Z Dohody o poskytnutí o peňažnej náhrady za plnenie zo dňa 25.11.2019 (na č.l. 169 až 171 spisu), uzavretej stranami sporu okresný súd zistil, že žalobca ako zhotoviteľ so súhlasom žalovaného ako objednávateľa vykonal pre žalovaného tzv. práce naviac, ktoré bolo nevyhnutné vykonať, a ktoré neboli zahrnuté do pôvodnej zmluvy o dielo zo dňa 02.09.2015. Zmluvné strany vzájomne odsúhlasili cenu týchto naviac prác v sume 4.109,93 Eur s DPH (3.424,94 bez DPH). Podľa bodu 5 uzavretej dohody, zmluva o dielo bola zrušená odstúpením od zmluvy, čím zo zákona zanikli práva a povinnosti strán zo zmluvy. Zrušením zmluvy tak zanikol záväzok zhotoviteľa zhotoviť pre objednávateľa zostávajúcu časť diela, ktorá nebola zhotovená.
43. Z výpisu z účtu žalovaného, vedeného vo VÚB (na č.l. 172 spisu) okresný súd zistil, že cenu prác naviac v zmysle uzavretej dohody uvedenej v predchádzajúcom bode žalovaný žalobcovi uhradil dňa 28.11.2019. Zo znaleckého posudku č.3/2020 zo dňa 06.11.2020 (na č.l. 180 až 201 spisu) súd zistil, že súdny znalec na základe poskytnutých podkladov stanovil výšku ušlého zisku pri nezrealizovanej časti diela „Vyhliadková veža Háj“, v zmysle uzavretej zmluvy o dielo zo dňa 02.09.2015 sumou 12.510,99 Eur.
44. Z výpovedí strán sporu okresný súd zistil, že problémy medzi stranami nastali po čiastočnom zrealizovaní diela, a to jeho betónovej časti, keď žalobca upozornil žalovaného, že ním dodaný materiál na konštrukciu drevenej časti diela je nevyhovujúci a nosnú konštrukciu veže nebolo možné vyhotoviť z materiálu dodaného žalovaným.
45. Podľa § 346 ods. 1 zákona číslo 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ); ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá. Podľa § 356 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak sa po uzavretí zmluvy zmarí jej základný účel, ktorý bol v nej výslovne vyjadrený, v dôsledku podstatnej zmeny okolností, za ktorých sa zmluva uzavrela, môže strana dotknutá zmarením účelu zmluvy od nej odstúpiť. Podľa § 357 Obchodného zákonníka, strana, ktorá odstúpila od zmluvy podľa § 356, je povinná nahradiť druhej strane škodu, ktorá jej vznikne odstúpením od zmluvy. Pre účinky odstúpenia od zmluvy platí primerane § 351.
46. Podľa § 373 ObZ, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
47. Podľa § 379 ObZ, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.
48. Podľa § 380 ObZ, za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.
49. Podľa § 536 ods. 1 ObZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
50. Podľa § 539 ods. 1 ObZ, veci, ktoré má objednávateľ podľa zmluvy obstarať na vykonanie diela, je povinný odovzdať zhotoviteľovi v čase určenom v zmluve, inak bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy.
51. Podľa § 551 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ je povinný upozorniť objednávateľa bez zbytočného odkladu na nevhodnú povahu vecí prevzatých od objednávateľa alebo pokynov daných mu objednávateľom na vykonanie diela, ak zhotoviteľ mohol túto nevhodnosť zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti. Ak nevhodné veci alebo pokyny prekážajú v riadnom vykonávaní diela, je zhotoviteľ povinný jeho vykonávanie v nevyhnutnom rozsahu prerušiť do doby výmeny vecí alebo zmeny pokynov objednávateľa alebo písomného oznámenia, že objednávateľ trvá na vykonávaní diela s použitím odovzdaných vecí a daných pokynov. O dobu, po ktorú bolo potrebné vykonávanie diela prerušiť, sa predlžuje lehota určená na jeho dokončenie. Zhotoviteľ má takisto nárok na úhradu nákladov spojených s prerušením vykonávania diela alebo s použitím nevhodných vecí do doby, keď sa ich nevhodnosť mohla zistiť.
52. Podľa § 551 ods. 2 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ, ktorý splnil povinnosť uvedenú v odseku 1, nezodpovedá za nemožnosť dokončenia diela alebo za vady dokončeného diela spôsobené nevhodnými vecami alebo pokynmi, ak objednávateľ na ich použití pri vykonávaní diela písomne trval. Pri nedokončení diela má zhotoviteľ nárok na cenu zníženú o to, čo ušetril tým, že nevykonal dielo v plnom rozsahu.
53. Podľa § 552 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak zhotoviteľ zistí pri vykonávaní diela skryté prekážky týkajúce sa veci, na ktorej sa má vykonať oprava alebo úprava, alebo miesta, kde sa má dielo vykonať, a tieto prekážky znemožňujú vykonanie diela dohodnutým spôsobom, je zhotoviteľ povinný oznámiť to bez zbytočného odkladu objednávateľovi a navrhnúť mu zmenu diela. Do dosiahnutia dohody o zmene diela je zhotoviteľ oprávnený vykonávanie diela prerušiť. Ak sa strany v primeranej lehote nedohodnú na zmene zmluvy, môže ktorákoľvek zo strán od zmluvy odstúpiť.
54. Podľa § 552 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak zhotoviteľ neporušil svoju povinnosť zistiť pred začatím vykonávania diela prekážky uvedené v odseku 1, nemá žiadna zo strán nárok na náhradu škody; zhotoviteľ má nárok na cenu na časť diela, ktoré bolo vykonané do doby, než prekážky mohol odhaliť pri vynaložení odbornej starostlivosti.
55. Odvolací súd zistil, že okresný súd riadne vykonal dokazovanie a v rozhodnutí presvedčivo uviedol, ako vec práve posúdil a na základe akých právnych úvah dospel k rozhodnutiu. Odvolací súd sa preto v zmysle § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia okresného súdu a nad rámec jeho rozhodnutia preskúmal iba námietky žalovaného uvedené v odvolaní.
56. Žalovaný v odvolaní namietol rozhodnutie okresného súdu z dôvodu, že nesprávne postupoval pri hodnotení výsledkov dokazovania. Konkrétne namietol, že okresný súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené. Žalovaný však žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by okresný súd vymedzil v rámci zisteného skutkového stavu a ktoré zároveň nevyplynuli z predložených dôkazov, alebo ktoré súd uviedol bez toho, aby boli účastníkmi prednesené, v odvolaní neoznačil. Rovnako k námietke, že okresný súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov žalovaný neuviedol, ktoré konkrétne skutočnosti plynúce z prednesov účastníkov, alebo z dôkazov neboli okresným súdom akceptované. Odvolací súd pritom nie je oprávnený hádať, ktoré konkrétne skutkové tvrdenia mal žalovaný v takto všeobecne formulovanej odvolacej námietke na mysli.
57. Zo znenia odvolania je zrejmé, že odvolateľ argumentuje najmä nesprávnym právnym posúdením zisteného skutkového stavu okresným súdom. Osobitne sa domáha nesprávneho vyhodnotenia postupu žalobcu v súvislosti s obhliadkou miesta uskutočnenia práce a s obhliadkou materiálu (dreva). Žalovaný v odvolaní, rovnako ako v konaní pred okresným súdom trval na tom, že bolo povinnosťou žalobcu predtým, ako doručil verejnému obstarávateľovi cenovú ponuku, vykonať nielen obhliadku miesta zhotovenia diela, ale aj vykonať obhliadku materiálu (dreva, z ktorého mala byť vyhotovená drevná časť konštrukcie stavby vyhliadkovej veže). Okresný súd však v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľne vysvetlil, že v konaní ani nebolo sporné, že materiál - drevo na drevnú časť diela mal žalobcovi ako zhotoviteľovi diela dodať žalovaný. Žalovaný tak na seba dobrovoľne prevzal povinnosť zabezpečiť takú drevnú hmotu, ktorá svojou kvalitou aj vyhotovením zodpovedala kritériám pre zhotovenie diela.
58. Z dôkazov vykonaných okresným súdom jednoznačne vyplynulo, že vykonanie obhliadky miesta uskutočnenia prác bolo v rámci verejného obstarávania záujemcom iba odporučené, nebola daná povinnosť záujemcov vykonať obhliadku miesta uskutočnenia prác. Napriek tejto skutočnosti rovnako nebolo sporné, že žalobca obhliadku miesta práce vykonal, a zároveň že ju dokázal s odbornou starostlivosťou správne posúdiť ako miesto vhodné na vykonanie práce, keďže časť diela - betónovú časť
- žalobca na mieste uskutočnenia práce skutočne vykonal a túto časť diela mu aj žalovaný zaplatil. Ani z podkladov predložených v procese verejného obstarávania nevyplývala povinnosť záujemcov vykonať obhliadku dreva určeného na zhotovenie drevených častí konštrukcie rozhľadne. Takáto povinnosť by aj bola v rozpore so skutočnosťou, že drevo bol povinný zabezpečiť práve žalovaný. To žalovaný si mal zabezpečiť dodávku materiálu vhodného na zhotovenie diela. Nie je možné preniesť zodpovednosť za kvalitu dreva na žalobcu, resp. na záujemcov v procese verejného obstarávania, pokiaľ sám vyhlasovateľ verejného obstarávania definuje v rámci podmienok, že zabezpečí určitú časť materiálu. Žalobca si splnil svoju povinnosť zhotoviteľa, keď s odbornou starostlivosťou zistil nevhodnosť dreva pre pokračovanie
vo vytvorení diela. Následne bolo povinnosťou žalovaného ako objednávateľa, ktorý sa zaviazal dodať drevo na zhotovenie konštrukcie, takéto drevo zabezpečiť a dodať zhotoviteľovi materiál vhodný na vytvorenie diela. Snaha žalobcu pomôcť v procese zabezpečenia vhodného dreva, kedy žalobca navrhol drevo vo vyššej cene bola pre žalovaného iba jednou z alternatív, ktorú si žalovaný mohol zvážiť a nebol povinný na ňu pristúpiť. Bolo však povinnosťou žalovaného zabezpečiť drevo tak, aby ho dodal žalobcovi ako zhotoviteľovi v zmysle zmluvy o dielo bez ohľadu na to, z akého zdroja by toto drevo žalovaný zabezpečil. Za včasné dodanie a kvalitu dreva zodpovedal jednoznačne žalovaný ako objednávateľ, ktorého povinnosťou bolo drevo dodať.
59. Z uvedeného dôvodu okresný súd správne zistený skutkový stav posúdil právne tak, že bolo povinnosťou žalovaného odovzdať žalobcovi drevo na realizáciu drevnej konštrukcie, schodníc, zábradlia vrátane madiel, čo žalovaný nesplnil, čím porušil svoju zmluvnú povinnosť. Odvolací súd zhodne s okresným súdom dospel k záveru, že žalobca nemohol porušiť svoju povinnosť vykonať obhliadku dreva, keďže táto povinnosť mu nevyplývala ani zo zmluvy o dielo, ani z podmienok verejného obstarávania vyhláseného žalovaným.
60. Žalovaný sa v odvolaní domáhal nesprávneho právneho posúdenia zo strany okresného súdu aj v tom smere, že zmluvný vzťah medzi stranami posudzoval v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka a neaplikoval ustanovenia Zákona o verejnom obstarávaní, v zmysle ktorého dodatok k zmluve, ktorý by zvyšoval cenu plnenia alebo jeho časti je možné uzatvoriť len za podmienok stanovených zákonom v zásade iba za podmienky, ak rada ÚVO určí, že sú splnené podmienky na uzavretie dodatku ohľadom vyššej ceny. Žalovaný sa tak domáha aplikácie toho ustanovenia Zákona o verejnom obstarávaní, ktoré sa týka situácie, kedy po uzavretí zmluvy o dielo vyvstane nutnosť uzavretia dodatku navyšujúceho cenu diela, a to v súvislosti s tým, že žalobca navrhol žalovanému ako jednu alternatívu riešenia problému s drevnou hmotou lepené drevo ako náhradu za nevyhovujúce drevo poskytnuté žalovaným. Ako uviedol odvolací súd vyššie, bolo povinnosťou žalovaného ako objednávateľa dodať drevo. Preto on bol povinný zabezpečiť náhradné drevo, pokiaľ zhotoviteľovi poskytol drevo, ktoré nespĺňalo požiadavku kvality, a to z dôvodu, že bolo neopracované a deformované s vysokou vlhkosťou. Keďže drevo zabezpečoval objednávateľ, tento si ho buď mal zabezpečiť vopred v riadnej kvalite a tým dodržať dohodnutú cenu diela alebo za predpokladu, že zistil, že porušením svojej povinnosti dodať kvalitné drevo mal následne podniknúť kroky, aby zabezpečil drevo v riadnej kvalite. Prípadná nutnosť požiadať o súhlas radu ÚVO bola následkom porušenia povinnosti žalovaného a nie porušenia povinnosti žalobcu. Návrh rade ÚVO na schválenie zvýšenia ceny diela bol iba jednou z alternatív zabezpečenia pokračovania v diele, pokiaľ by si žalovaný toto drevo zabezpečil v cene predpokladanej zmluvou riadne a včas pred zhotovením diela, resp. ak by ho zabezpečil v prijateľnej cene po zistení o nevhodnosti pôvodného dreva. Nie je možné akceptovať konštrukciu, že žalovaný ako objednávateľ porušením svojej povinnosti spôsobí porušenie pravidiel verejného obstarávania a túto skutočnosť následne zneužije na ťarchu zhotoviteľa, ktorý si riadne plní svoje povinnosti. Pokiaľ drevo zabezpečené objednávateľom nevyhovovalo pre zhotovenie diela, bol tento povinný zabezpečiť iné drevo také, ktoré by vyhovovalo.
61. Z odvolania je možné abstrahovať aj nesúhlas žalovaného s právnym posúdením odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného z dôvodu zmarenia účelu zmluvy (list žalovaného zo dňa 07.06.2016), ako aj právne posúdenie odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu z dôvodu nepodstatného porušenia zmluvy (list žalobcu zo dňa 24.10.2016). Žalovaný v odvolaní popisným spôsobom konštatuje, aké skutočnosti boli v súvislosti s odstúpením od zmluvy zistené okresným súdom a len všeobecne uvádza, že mu nie je jasné, ako mohol prvostupňový súd za okolností, ktoré predchádzali uzavretiu zmluvy o dielo posúdiť odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu ako platné a účinné. Okresný súd pritom podrobne objasnil dôvody, pre ktoré vyhodnotil prvé odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného oznámením zo dňa 07.06.2016 ako neplatné, ktoré nemohlo vyvolať žiadne právne účinky. Okresný súd správne dospel k záveru, že neboli splnené zákonné dôvody v zmysle ust. § 356 ObZ, ktorý upravuje možnosť odstúpenia od zmluvy z dôvodu zmarenia účelu zmluvy.
62. Zmarenie účelu zmluvy je dôvodom, ktorý je pre odstúpenie možné využiť priamo zo zákona a zmluva ho nemusí pripúšťať. V tejto súvislosti námietka žalobcu, že odstúpenie od zmluvy z dôvodu zmarenia účelu zmluvy bolo zmluvne vylúčené sa javí ako nedôvodná, pretože zo znenia zmluvy nevyplýva, že by strany vylúčili dispozitívne ust. § 356 ObZ, ani iných dispozitívnych ustanovení týkajúcich sa ďalších dôvodov zániku záväzku, komplexne si upravili iba predpoklady odstúpenia od zmluvy v prípade podstatného porušenia zmluvnej povinnosti v kontexte s porušením nepodstatným. Žalobca však v
priebehu konania správne poukazoval na skutočnosť, že predpoklady odstúpenia od zmluvy z dôvodu zmarenia účelu zmluvy v zmluvnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným splnené neboli. Nebola splnená ani jedna z kumulatívnych podmienok pre využitie tohto spôsobu zániku nesplneného záväzku. Zmluva o dielo medzi žalobcom a žalovaným primárne vôbec neobsahovala vymedzenie účelu zmluvy, pričom účel zmluvy nie je možné zamieňať s predmetom zmluvy.
63. Účel uzavretia zmluvy je dôvod, pre ktorý je predmet zmluvy zhotovený. Ak by napríklad vyhliadková veža mala byť zhotovená v súvislosti s konkrétnou pietnou alebo spoločenskou udalosťou a táto by bola vymedzená v zmluve ako účel vyhotovenia vyhliadkovej veže, vtedy by bol definovaný účel zmluvy, pre ktorý je vytvorený predmet. Pokiaľ by táto pietna, resp. spoločenská udalosť bola náhle zrušená, predstavovalo by to zmarenie účelu zmluvy a preto by predmet zmluvy (vyhliadkovú vežu) stratilo zmysel zhotoviť, takže by objednávateľ bol oprávnený od zmluvy odstúpiť z dôvodu, že vyhotovenie diela pre neho stratilo význam. V zmluve o dielo medzi žalobcom a žalovaným však žiaden účel zmluvy vymedzený nebol. V zmluve bol vymedzený predmet zmluvy, ktorým bolo zhotovenie vyhliadkovej veže. Okresný súd správne vyhodnotil, že nebola splnená ani druhá kumulatívna podmienka, pretože nenastala podstatná zmena okolností pre platné odstúpenie od zmluvy, keďže k podstatnej zmene okolností by mohlo dôjsť až po tom, ako sa zmluva uzavrela. Zabezpečenie drevnej hmoty však bolo povinnosťou, ktorú na seba prevzal objednávateľ už pri uzatvorení zmluvy. Momentom uzavretia zmluvy tak nastala jeho povinnosť zabezpečiť drevnú hmotu, skutočnosť, že sa subjektívne domnieval, že túto drevnú hmotu zabezpečil a že až po upozornení zhotoviteľa zistil, že drevná hmota nie je pre vytvorenie diela vhodná neznamená, že došlo k zmene objektívnych okolností po uzavretí zmluvy. V takých prípadoch je na strane objednávateľa, aby si zabezpečil náhradu dreva, teda iný materiál, ktorý poskytne na zhotovenie diela tak, aby toto mohlo byť vykonané riadne a včas.
64. Vzhľadom na uplatnený nárok (náhrada škody) je nutné zdôrazniť, že aj za predpokladu, že z dôvodu zmarenia účelu zmluvy niektorá zmluvná strana odstúpi od zmluvy a tým dosiahne zánik záväzku zmluvných strán, povinnosť nahradiť škodu druhej zmluvnej strane vzniká tej zo strán, ktorá od zmluvy odstúpila. Zodpovednosť strany, ktorá odstúpila od zmluvy z dôvodu zmarenia účelu zmluvy je formulovaná ako absolútna objektívna zodpovednosť. To znamená, že odstupujúca strana je povinná nahradiť druhej strane škodu, ktorá vznikla odstúpením bez ohľadu na dôvod, ktorý spôsobil zmarenie účelu zmluvy. Využitie okolností vylučujúcich zodpovednosť v tomto prípade Obchodný zákonník nepripúšťa. Ide však o dispozitívne ustanovenie, ktoré si strany môžu v zmluve dohodnúť inak, čo však v tomto prípade nenastalo. Preto aj keby bol žalovaný odstúpil od zmluvy z dôvodu zmarenia účelu zmluvy, ak by tento bol v zmluve vyjadrený, a zároveň ak by došlo k podstatnej zmene okolností po uzavretí zmluvy, nezbavovalo by to žalovaného povinnosti nahradiť zhotoviteľovi škodu, ktorá by mu odstúpením od zmluvy vznikla. Aplikácia absolútnej objektívnej zodpovednosti v tomto prípade nastáva na rozdiel od iných dôvodov zániku nesplneného záväzku ako napr. z dôvodu zániku záväzku pre dodatočnú nemožnosť plnenia (ust. § 352 a nasl. ObZ), v prípade ktorého Obchodný zákonník pripúšťa liberáciu zo zodpovednosti za škodu v prípade, ak nemožnosť plnenia bola spôsobená okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Takéto ustanovenie však právna úprava zmarenia účelu zmluvy v § 356 a § 357 neupravuje, preto sa hodnotí ako absolútna objektívna zodpovednosť.
65. Z vyjadrenia žalovaného v odvolaní je zrejmé, že okrem nesprávne aplikovaného dôvodu odstúpenia (zmarenie účelu zmluvy) sa v priebehu konania začal domáhať zániku zmluvy o dielo z dôvodu dodatočnej nemožnosti plnenia, pričom odkázal na ust. § 551 a § 552 ObZ. Tento prostriedok procesnej obrany žalovaný len veľmi všeobecne naznačil vo svojej záverečnej reči. K aplikácii ustanovenia § 551 ObZ žalovaný pred ukončením dokazovania všeobecne skonštatoval, že žalobca si splnil povinnosť podľa ust. § 551 ods. 1 ObZ (upozorniť na nevhodnosť materiálu) a po neúspešnom rokovaní o dodatku ku zmluve o dielo od zmluvy žalobca odstúpil. Ak sa žalovaný až následne v odvolacom konaní domáha toho, že žalobca má nárok na cenu diela zníženú o to, čo ušetril tým, že nevykonal práce v plnom rozsahu, ide o nový prostriedok procesnej obrany, ku ktorej nemôže odvolací súd v zmysle §154 CSP (zákonná koncentrácia konania) prihliadnuť. Na uvedené tvrdenie nebolo v konaní ani vykonávané dokazovanie, pretože žalovaný ani nenavrhol dokazovanie ohľadom určenia výšky ceny diela po tom, ako sa zníži o rozsah nevykonaných prác. Ku všeobecnému odkazu žalovaného na ust. § 551 ObZ, uvedenej už v záverečnej reči pred ukončením dokazovania odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že z ustanovenia § 551 ObZ nevyplýva, že by zhotoviteľ nemal nárok na náhradu škody v prípade, ak na jeho strane vznikne v dôsledku porušenia niektorej z povinností objednávateľa škoda. Ustanovenie § 551 ods. 2 ObZ definuje následky ukončenia zhotovenia diela na cenu diela, ale nie je z neho možné
vyvodiť, že by ponížená cena diela konzumovala nárok na náhradu škody. Žalovaný sa v záverečnej reči domáhal tiež aplikácie ust. § 552 ObZ, ktorý sa však týka skrytých prekážok týkajúcich sa veci, na ktorej sa má vykonať dielo, alebo týkajúcich sa miesta, kde sa má dielo vykonať. Netýka sa materiálu určeného na zhotovenie vec, preto sa na prejednávaný skutkový stav (dodanie nevhodného materiálu objednávateľom, § 551 ObZ) nevzťahuje.
66. Pokiaľ sa žalovaný v konaní domáhal dodatočnej nemožnosti plnenia, ide o iný dôvod zániku nesplneného záväzku, než je zmarenie účelu zmluvy a tieto dva inštitúty si nemožno zamieňať. Žalovaný sa v tejto súvislosti domáhal aplikácie ust. § 352 a nasl. ObZ, ktorý však pokrýva skutkový stav, kedy sa objektívne dielo stane nevykonateľným, či už pre faktické okolnosti, alebo zmenu právnych predpisov. Porušenie povinnosti dodať materiál na stavbu nie je objektívnym, ale subjektívnym dôvodom na strane objednávateľa, pretože žalovaný ani netvrdil, že by drevná hmota objektívne prestala existovať. Ekonomické zmeny na strane zmluvných strán nie sú objektívnou zmenou okolností. Prípadné zvýšenie vstupných cien materiálov je v podnikateľských vzťahoch súčasťou podnikateľského rizika, nie sú dôvodom pre odstúpenie od zmluvy. Zároveň v prípade odstúpenia od zmluvy z dôvodu objektívnej dodatočnej nemožnosti plnenia nezbavuje odstupujúceho od povinnosti hradiť škodu, ktorá tým druhej strane vznikla, pokiaľ odstupujúci nepreukáže liberačné dôvody v podobe okolností vylučujúcich zodpovednosť. Zvýšenie ceny nie je okolnosťou vylučujúcou zodpovednosť, preto aj keby v konaní nastala dodatočná nemožnosť plnenia (čo v konaní preukázané nebolo), žalovaný v konaní nepreukázal vznik okolnosti vylučujúcej zodpovednosť. Skutočnosť, že žalovaný mal pripravené nevhodné drevo, a že vhodnejšie drevo by zvýšilo cenu diela vysúťaženého v procese verejného obstarávania, nie je okolnosťou vylučujúcou zodpovednosť.
67. Okresný súd správne posúdil odstúpenie od zmluvy žalovaným ako neplatné a správne tiež ustálil, že k zániku záväzku zmluvných strán došlo až v dôsledku odstúpenia od zmluvy žalobcom, a to oznámením zo dňa 24.10.2016 z dôvodu nepodstatného porušenia zmluvy v súlade so zmluvnými ustanoveniami a v súlade s ust. § 346 ObZ. Následne okresný súd správne aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce nárok na náhradu škody, ktorá bola v tomto prípade založená na princípe objektívnej zodpovednosti. Liberačné dôvody v podobe existencie okolností vylučujúcich zodpovednosť v zmysle § 374 ObZ žalovaný nepreukázal, preto pre rozhodnutie o povinnosti nahradiť škodu postačovalo, aby súd mal preukázané, že došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného, došlo k vzniku škody a medzi porušením zmluvnej povinnosti a vznikom škody bola daná príčinná súvislosť. Okresný súd správne vymedzil, že povinnosť porušená žalovaným bola povinnosť dodať v zmysle zmluvy materiál na drevnú časť diela. V dôsledku porušenia tejto povinnosti žalobca nebol schopný pokračovať v zhotovení diela, preto ako zhotoviteľ od zmluvy oprávnene odstúpil. Na strane žalobcu tak vznikla škoda v podobe ušlého zisku za nedokončenú časť diela, ktorá by nebola vznikla, pokiaľ by žalovaný neporušil povinnosť dodať žalobcovi včas drevo na zhotovenie diela.
68. Pokiaľ ide o ustálenie výšky škody a spôsobu určenia výšky škody, voči tomu žalovaný v odvolaní nevzniesol žiadnu odvolaciu námietku. Odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP je odvolacími dôvodmi viazaný, preto rozhodnutie okresného súdu preskúmaval výlučne z dôvodov uvedených v odvolaní žalovaného a inými dôvodmi sa nezaoberal.
69. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
70. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal v plnom rozsahu žalobcovi, pretože žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný.
71. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).