Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Csp-66-2021.pdf
PDF · 97.23 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-3Csp/66/2021
Uznesenie
Okresný súd Svidník v právnej veci žalobkyne: K.. A. C., nar.XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX Z., štátny občan SR, zastúpená JUDr. Ladislav Riedl, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Slovenská 46, 080 01 Prešov p r o t i žalovanej: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4, Česká republika, IČ: 649 48 242, organizačná zložka: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/ A, 813 33 Bratislava IČO: 47 251 336, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
N a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:
I. Žalovaná je povinná z d r ž a ť sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v okrese I. v obci Z. katastrálne územie Z. zapísané na liste vlastníctva č. XXX . vedeným katastrálnym odborom Okresného úradu Svidník, ktoré tvorí: - rodinný dom so súp. č. XXX, spolu s pozemkom, na ktorom je postavený, a to na parcele registra P. o výmere XXX mX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, - garáž so súp. č. XXX, spolu s pozemkom, na ktorom je postavená, na parcele P. o výmere XX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, - krytý bazén so súp. č. XXX, spolu s pozemkom, na ktorom je postavený, a to na parcele registra P. o výmere XX mX,. druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, -pozemok na parcele registra P. o výmere XXX mX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, pozemok na parcele registra C parc. č. XXX/X o výmere XXXX mX, druh pozemku záhrada, všetko vo výlučnom vlastníctve žalobkyne v podiele 1/1.
II. Toto neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej pod sp. zn. 3Csp/66/2021.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žalobou, ktorú doručila na tunajší súd dňa 03.08.2021 voči žalovanej sa domáhala určenia, že žalovaná je povinná zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v okrese I. 2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že s bratom A. so žalovanou uzavreli Zmluvu o zriadení záložného práva, ktorá bola povinnou súčasťou Zmluvy o úvere na bývanie, č. E.. Na jej základe žalobkyni bolo poskytnutých XX XXX,- eur účelovo viazaných na nadobudnutie 1 podielu založených nehnuteľností v prospech banky, ktoré sa nachádzajú v okrese I., v obci Z., katastrálne územie Z., zapísané na liste vlastníctva č. XXX vedeným katastrálnym odborom Okresného úradu Svidník, ktoré tvorí: rodinný dom so súp. č. XXX, spolu s pozemkom, na ktorom je postavený, a to na parcele registra C parc. č. XX/X o výmere XXX mX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, garáž so súp. č. XXX, spolu s pozemkom, na ktorom je postavená, na parcele C-KN parc. č.. o výmere XX mX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, krytý bazén so súp. č. XXX, spolu s pozemkom, na ktorom je postavený, a to na parcele registra C parc. č. 1XX/X o výmere XX mX, . druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, pozemok na parcele registra C parc. č. XX/X o výmere XXX mX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, pozemok na parcele registra C parc. č. 1XX/X o výmere XXXX mX, druh pozemku
záhrada, všetko vo výlučnom vlastníctve žalobkyne v podiele 1/1. Uviedla, že vydania neodkladného opatrenia v rovnakej veci sa domáhala v konaní na tunajšom súde vedenom pod sp. zn. 5Csp/52/2020, pričom uznesením zo dňa 4.9.2020 bolo tomuto návrhu vyhovené. Po podanom odvolaní žalovanou, Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 3CoCsp/72/2020, z 26.1.2021 potvrdil toto rozhodnutie, pričom v odôvodnení uviedol: v bode. 15. Neodkladné opatrenie je za daného stavu jediným efektívnym prostriedkom ochrany pred pozbavením žalobcov - záložcov ich vlastníckeho práva k zálohu. Inštitút neodkladného opatrenia má za svoj cieľ rýchlo a pružne riešiť situácie, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu, pretože po určitom čase by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému stavu. Nemožno v tejto súvislosti opomenúť ani fakt, že výkon záložného práva sa v podmienkach Slovenskej republiky realizuje bez ingerencie súdu. V bode 16. Výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby sa nepochybne môže dotknúť obydlia žalobkyne. Právo na rešpektovanie obydlia je upravené aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), a to článkom 8 Dohovoru, ktorý je pre Slovenskú republiku záväzný, a v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy SR má prednosť pred zákonom. „Strata príbytku je najzávažnejšia forma zásahu do práva na rešpektovanie obydlia. Akákoľvek osoba ohrozená zásahom tohto rozsahu by mala mať principiálne príležitosť nechať posúdiť primeranosť opatrenia nezávislým súdom vo svetle relevantných zásad podľa čl. 8 Dohovoru, bez ohľadu na to, že podľa vnútroštátneho práva jej právo zdržiavať sa v príbytku skončilo“ (z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva McCann proti Spojenému kráľovstvu zo dňa 13.5.2008, sť. č. 19009/04, bod 50.). V bode 17. Uložením povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby nevznikne žalovanému žiadna škoda, naproti tomu, ak by súd návrh žalobkyne zamietol, týmto by reálne hrozila strata jej obydlia. Napravenie tohto následku a návrat do pôvodného stavu by bol následne možný len podaním žaloby o neplatnosť dražby, čo by spôsobilo ďalšie trovy a výdavky. Týmto je daný a osvedčený naliehavý právny záujem a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadenie neodkladného opatrenia je jediný možný spôsob, ako sa môžu žalobcovia brániť pred pozbavením ich vlastníckeho práva k obydliu. V bode 18. Za stavu, že draženou vecou má byť obydlie záložcu a výsledkom dobrovoľnej dražby strata hlavného obydlia záložcu a pritom pohľadávku bolo možné uspokojiť iným spôsobom, nevynímajúc ani súdny proces s následnou exekúciou vrátane do úvahy prichádzajúcich splátok, musí dobrovoľná dražba predstavovať akési ultima ratio. Je totiž dôležité, že záložné právo až do úplného uspokojenia pohľadávky nezanikne, pohľadávka je krytá mimoriadne silným zabezpečovacím prostriedkom, narastá príslušenstvo pohľadávky, spravidla sankcie. Preto nie je v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pripraviť záložcu o jeho obydlie, ak existujú iné možnosti uspokojenia pohľadávky. Je preto mimoriadne dôležité, dôsledne vyhodnotiť pomery v každej individuálnej veci. V tomto smere môže mať pri naplnení princípu proporcionality význam aj otázka, či by primeraný časový priestor, prípadne povolenie splátok dostatočne nenaplnili zmysel a cieľ záložného práva a jeho zabezpečovacej funkcie. V súvislosti s proporcionalitou je tiež potrebné brať zreteľ na pomer výšky pohľadávky a hodnoty zálohu. (JUDr. Ing. M. Budjač a kol.,: Zákon o dobrovoľných dražbách. Komentár. Wolters Kluwer, 2017, s. 397). V bode 19. Ak existovali podmienky pre úspešné vymoženie pohľadávky bez vykonania záložného práva v súdnej exekúcii, prípadne povolenie splácania dlhu v rámci súdnej exekúcie, je namieste otázka, či je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti vykonať záložné právo mimosúdne predajom založenej veci (porov. PL ÚS 23/2014). V bode 20. Záložné právo umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok záložcu bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či pohľadávka je a v akej výške. Aplikačná prax potvrdzuje až chaotickú ochranu dlžníkov, a to aj po poskytnutí právnej služby, tiež neuveriteľne nízku právnu osvetu záložných dlžníkov a na druhej strane veľmi sporadickú reflexiu záložných veriteľov na princíp proporcionality. V bode 21. Prihliadajúc na všetky odvolacie námietky žalovaného, z ich obsahu vyplýva, že nimi sa žalovaný bráni vo veci samej, pričom v odvolaní neuvádza žiadnu opodstatnenú námietku týkajúcu sa oprávnenosti nariadenia neodkladného opatrenia. Pokiaľ nariadeným neodkladným opatrením dočasne súd zakázal žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k predmetným nehnuteľnostiam, v tejto súvislosti mu nemožno nič vytknúť. Podkladom pre vydanie neodkladného opatrenia totiž má byť v zásade len osvedčenie rozhodujúcich okolností a nie ich bezpečné preukázanie spotrebiteľom na predbežnú a dočasnú povahu neodkladného opatrenia. V tomto štádiu konania nemožno predpokladať rozhodnutie vo veci samej, prípadne iné konečné rozhodnutie (napr. zastavenie konania pre späťvzatie žaloby vo veci samej, ktoré je avizované žalobcami na č. l. 151 spisu). Preto pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia toto hľadisko nemôže zastávať rozhodujúcu úlohu. V bode 22. Nariadeným neodkladným opatrením nedôjde ani k nevyváženému zásahu do práv žalovaného. Predmetným neodkladným opatrením sa poskytuje ochrana iba dočasnou úpravou a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Vzhľadom na
charakter dočasnosti je najdôležitejšie, aby jeho vykonaním nedošlo k založeniu nenávratného alebo neobnoviteľného stavu. Za tohto stavu nariadením neodkladného opatrenia nedôjde žiadnym spôsobom k narušeniu práv žalovaného, ktorý je naďalej záložným veriteľom, jeho právo sa nijako neoslabilo, narastajú mu úroky z omeškania, a preto zásada primeranosti nariadeného neodkladného opatrenia je v danom prípade zachovaná. Potenciálne negatívne následky výkonu záložného práva značne prevažujú následky spojené s dočasným zákazom uloženým žalovanému v rozsahu zdržania sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby.
3. Uviedla, že v pôvodnej veci vedenej pod sp. zn. 5Csp/52/2020 sa žalobcovia 1. A. 4. Dodala, že v tomto prípade sa hypotéka spláca podľa možností, o čom žalobkyňa predložila dôkaz a za týchto okolností nie je na mieste, aby bola ako žalobkyňa zbavená obydlia, pričom ani nepozná momentálnu výšku pohľadávky evidovanú bankou. Keďže úver bol poskytnutý na kúpu 1/2 založenej nehnuteľnosti, je v rozpore s princípom proporcionality, aby bola predmetom výkonu záložného práva celá nehnuteľnosť. Záložná zmluva tak vytvára značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech nej ako záložcu. Článok VI. bod 10 záložnej zmluvy síce uvádza, že nebola uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok, ale na základe vyššie uvedeného sa nejedná objektívne o pravdivé vyhlásenie. CSP v ustanovení § 325 umožňuje, aby sa nariadilo neodkladné opatrenie v prípade, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery, a podľa jeho ods. 2 písm. d): „Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.“
5. K návrhu o zdržanie sa výkonu záložného práva a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa pripojila doklady a to: Zmluvu o úvere na bývanie, č. E.
6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
8. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
9. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
10. Podľa § 328 ods. 3 CSP, uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.
11. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
12. Podľa § 331 ods. 2 CSP, uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia.
13. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2 000 eur.
14. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len „záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona.
15. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.
16. Podľa § 12 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby.
17. Podľa § 12 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách na účely ohodnotenia predmetu dražby sa použije znalecký posudok podľa odsekov 1, 3 alebo 5, ktorým bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby.
18. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/20170201>).
19. Úprava výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou umožňuje veriteľovi výrazným spôsobom zasiahnuť do majetkových práv dlžníka bez súdnej alebo akejkoľvek inej štátnej kontroly. Výkon záložného práva je natoľko závažný inštitút, že súd by bez náležitého zistenia skutkových a právnych okolností nemal odoprieť ochranu tomu, kto sa tejto ochrany domáha. Výkon záložného práva sa nepochybne môže dotknúť obydlia žalobcov a ich detí. Právo na rešpektovanie obydlia je upravené aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), a to článkom 8 Dohovoru, ktorý je pre Slovenskú republiku záväzný, a v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy SR má prednosť pred zákonom.„ Strata príbytku je najzávažnejšia forma zásahu do práva na rešpektovanie obydlia. Akákoľvek osoba ohrozená zásahom tohto rozsahu by mala mať principiálne príležitosť nechať posúdiť primeranosť opatrenia nezávislým súdom vo svetle relevantných zásad podľa čl. 8 Dohovoru, bez ohľadu na to, že podľa vnútroštátneho práva jej právo zdržiavať sa v príbytku skončilo“ (z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva McCann proti Spojenému kráľovstvu zo dňa 13.5.2008., sť. č. 19009/04, bod 50.). Neodkladné opatrenie je v prejednávanej veci dočasným opatrením, nakoľko je časovo limitované trvaním konania vo veci samej. Neodkladné opatrenie v tomto konkrétnom prípade zásadne neprejudikuje práva a záujmy strán sporu. Stráca svoje opodstatnenie akonáhle súd definitívne rozhodne. Neodkladné opatrenie teda nie je opatrením konečným, ale jeho účelom je dočasná úprava pomerov strán sporu. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.09.2010,sp. zn. 6 Cdo 171/2010, podľa ktorého: „Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov a ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný, a môže rozhodnúť inak. “ Uvedené však neznamená, že ak dôjde k zmene rozhodujúcich skutočností, kvôli ktorým bolo návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovené, nemôže sa opätovne začať s výkonom dražby. Aj keď Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva právo na rešpektovanie obydlia, neznamená to neobmedzené právo zotrvať v obydlí za každých okolností. „ Nie je však možné z práva na nedotknuteľnosť obydlia dospieť k záveru o existencii inštitucionálnej garancie, ktorá by vytvárala právo - záruku na zotrvanie v určitom obydlí. Toto právo tiež nie je možné interpretovať v zmysle „nároku na byt“, resp. ani ako nárok na zotrvanie v určitom byte (rodinnom dome). To preto, že interpretácia priestorovej dimenzie práva na súkromie ako práva na plnenie neobsahuje
obsahovo určitejšie ústavnoprávne obrysy. Preto ani článok 12 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a tým menej článok 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je možné interpretovať ako inštitucionálnu garanciu, ktorú by bol zákonodarca povinný rozvinúť zákonom, ktorý by predstavoval právnu oporu pre uplatnenie naznačených nárokov. Tie by skôr bolo možné (avšak len vo veľmi obmedzenej miere, resp. len v sociálne najkrikľavejších prípadoch) odôvodniť právom na ľudskú dôstojnosť. K záverom o nemožnosti dospieť z tohto práva k nároku na zotrvanie v určitom byte (rodinnom dome), resp. nároku na byt ( rodinný dom), dospela aj judikatúra zahraničných ústavných súdov (napr. Nemecký spolkový Ústavný súd vo veci I.BvR 375/62)“.
20. Cieľom neodkladného opatrenia je bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania a to v prípadoch, keď účastník podávajúci návrh na takéto rozhodnutie osvedčí naliehavosť potreby takéhoto postupu odrážajúcu nemožnosť vyčkať do konečného rozhodnutia vo veci samej alebo zabezpečovanie výkonu rozhodnutia. Ide teda o rozhodnutie dočasnej povahy predpokladajúce aspoň osvedčenie danosti práva alebo osvedčenie ohrozenia tohto práva, ktoré však neprejudikuje práva a povinnosti účastníkov a teda nemôže ani nahrádzať konečné rozhodnutie vo veci samej a poskytnúť účastníkom definitívnu ochranu. V uvedenej veci žalobkyňa svoj nárok osvedčila obavou z možného ohrozenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam realizáciou záložného práva žalovanej formou dobrovoľnej dražby. Touto nehnuteľnosťou je rodinný dom, teda nehnuteľnosť určená na bývanie. Vlastnícke právo i právo na rešpektovanie obydlia sa bezprostredne dotýka základných práva slobôd, pričom ochranu týchto práv zabezpečuje aj základný zákon štátu, a to Ústava SR v článku 20 a v článku 21. Za takejto situácie je dôvodné, aby do právoplatného skončenia konania vo veci samej bola týmto právam poskytnutá dočasná ochrana formou nariadenia neodkladného opatrenia.
21. Preto súd návrhu vyhovel, pričom neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej pod sp. zn. 3Csp/66/2021.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.