Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/47/2024

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu Mgr. Mareka Janigloša a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: ZPH invest s.r.o., Palánok 1, Nitra, IČO: 54 263 328, zastúpeného: Hrušovský Legal, s.r.o., Metodova 1, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 257 059, proti žalovanému: Dúha reality s. r. o., Sliezska 1, Bratislava – mestská časť Nové Mesto, IČO: 50 090 577, zastúpenému: Nosko & Partners s. r. o., Podjavorinskej 2, Bratislava, IČO: 36 860 107, v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. -92 zo dňa 02. 02. 2024, takto

rozhodol:

Odvolací súd p o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. -92 zo dňa 02. 02. 2024.

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nitra (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) vyššie označeným uznesením zriadil zabezpečovacie opatrenie v tomto znení: „Súd zriaďuje k pozemku - parcela registra „C“, parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 9896 m2, zapísanému na LV číslo XXXX, vedenom Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom pre katastrálne územie A., obec B., okres Nitra, ktorého výlučným vlastníkom je žalovaný, záložné právo v prospech žalobcu na zabezpečenie pohľadávok žalobcu v celkovej výške istiny 490 100,- EUR s príslušenstvom vyplývajúcich zo zmluvy o peňažnej pôžičke uzatvorenej dňa 28.06.2016 medzi pôvodným veriteľom C. D. E., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: F. XXX/XX, XXX XX G., H. F. a žalovaným ako dlžníkom a zo zmluvy o peňažnej pôžičke uzatvorenej dňa 10.03.2017 medzi pôvodným veriteľom C. D. E., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: F. XXX/XX, XXX XX G., H. F. a žalovaným ako dlžníkom.“

2. Súd prvej inštancie zároveň poučil žalovaného, že je oprávnený podať žalobu, ktorou sa bude domáhať náhrady škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom tohto neodkladného opatrenia a žalobcovi neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej, nakoľko neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu. Žalobcovi priznal proti žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovení , , , , , , , , , , , , , (ďalej len ).

4. Uviedol, že žalobca sa návrhom domáhal, aby súd vydal uznesenie, ktorým by zriadil k pozemku - parcela registra „C“, parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 9896 m2, zapísanému na LV číslo XXXX, vedenom Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom pre katastrálne územie A.,

obec B., okres Nitra, ktorého výlučným vlastníkom je žalovaný, záložné právo v prospech žalobcu na zabezpečenie pohľadávok žalobcu v celkovej výške istiny 490.100,- eur s príslušenstvom vyplývajúcich zo zmluvy o peňažnej pôžičke uzatvorenej dňa 28. 06. 2016 medzi pôvodným veriteľom C. D. E., a žalovaným ako dlžníkom a zo zmluvy o peňažnej pôžičke uzatvorenej dňa 10. 03. 2017 medzi pôvodným veriteľom C. D. E., a žalovaným ako dlžníkom. Žalobca ďalej v návrhu uviedol, že dňa 28. 06. 2016 uzavrel ako veriteľ s dlžníkom zmluvu o peňažnej pôžičke, na základe ktorej poskytol dňa 29. 06. 2016 dlžníkovi peňažnú pôžičku vo výške 480.000,- eur. Tvrdil, že v zmysle článku III. ods. 1 a 2 Zmluvy o pôžičke bol dlžník povinný vrátiť pôvodnému veriteľovi peňažnú pôžičku vo výške 480.000,- eur spolu s dohodnutým úrokom vo výške 5 % p. a. z poskytnutej peňažnej pôžičky do 31. 12. 2018. Dňa 10. 03. 2017 uzavrel pôvodný veriteľ s dlžníkom zmluvu o peňažnej pôžičke, na základe ktorej poskytol dňa 13. 03. 2017 dlžníkovi za podmienok dohodnutých v tejto zmluve peňažnú pôžičku vo výške 10.100,- eur.

5. Dňa 08. 12. 2021 uzavrel pôvodný veriteľ ako postupca so žalobcom ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorou pôvodný veriteľ postúpil na žalobcu všetky svoje pohľadávky voči dlžníkovi vyplývajúce zo Zmluvy o peňažnej pôžičke uzatvorenej dňa 28. 06. 2016 a zo Zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 10. 03. 2017.

6. Dňa 13. 12. 2021 žalobca písomne vyzval žalovaného na zaplatenie (i) pohľadávky na vrátenie poskytnutej peňažnej pôžičky vo výške istiny 480.000,- eur spolu s príslušenstvom a (ii) pohľadávky na vrátenie poskytnutej peňažnej pôžičky vo výške istiny 10.100,- eur spolu s príslušenstvom. V prílohe uvedenej výzvy žalobca zaslal žalovanému originál Zmluvy o postúpení pohľadávok, ako aj originál oznámenia pôvodného veriteľa zo dňa 08. 12. 2021 o postúpení predmetných pohľadávok na žalobcu.

7. Vzhľadom k tomu, že žalovaný ani na základe vyššie uvedenej výzvy žalobcovi ani len čiastočne nezaplatil žiadnu z vyššie uvedených pohľadávok, bol žalobca nútený domáhať sa ich zaplatenia žalobou podanou na Okresnom súde v Uherskom Hradišti dňa 30.12.2021, ktorou sa domáhal voči žalovanému zaplatenia pohľadávky vo výške istiny 490.100,- eur spolu s príslušenstvom, pričom vec bola neskôr postúpená Okresnému súdu vo Vsetíne. Okresný súd vo Vsetíne rozsudkom zo dňa 21. 06. 2023, č. k. -144, vo veci rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 490.100,- eur s príslušenstvom do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

8. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že dôvodom podania návrhu bola dôvodná obava žalobcu, že vymoženie žalovanej pohľadávky žalobcu exekúciou žalovaného bude ohrozené, čo vyplynulo z toho, že jediným majetkom žalovaného, z ktorého by mohla byť v exekúcii uspokojená žalovaná pohľadávka, je nehnuteľnosť zapísaná na LV číslo XXXX katastrálne územie A., obec B., ktorej výlučným vlastníkom je žalovaný. Zo správania žalovaného po vydaní rozsudku bolo zrejmé, že žalovaný uskutočňuje úkony, ktorých výsledkom má byť v konečnom dôsledku zbavenie sa nehnuteľnosti ako svojho jediného reálneho a exekúciou postihnuteľného majetku, čím mal žalovaný v úmysle znemožniť žalobcovi exekučné vymoženie žalovanej pohľadávky žalobcu. Z plomby zapísanej na LV číslo XXXX, k. ú. A. je totiž zjavné, že žalovaný uzatvoril po vydaní rozsudku kúpnu zmluvu, predmetom ktorej má byť prevod nehnuteľnosti na tretiu osobu, konečným dôsledkom čoho bude znemožnenie exekučného vymoženia žalovanej pohľadávky žalobcu z výťažku z predaja nehnuteľnosti v rámci exekúcie. Dôvodnosť obavy z ohrozenia exekúcie na vymoženie žalovanej pohľadávky žalobcu zvyšovala skutočnosť, že žalovaný uzatvoril predmetnú kúpnu zmluvu po vydaní rozsudku, ktorým bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi jeho pohľadávku. Žalovaný sa tak potom, čo prvoinštančný súd osvedčil oprávnenosť žalovanej pohľadávky žalobcu evidentne snaží zbaviť svojho jediného reálneho majetku a znemožniť tak exekučné vymoženie žalovanej pohľadávky žalobcu. Žalovaný totiž nevlastní žiaden iný majetok, ktorého hodnota by zodpovedala žalovanej pohľadávke žalobcu a z exekúcie, ktorého by tak mohla byť táto pohľadávka vymožená. Uvedená skutočnosť je okrem iného zrejmá aj z účtovnej závierky žalovaného za rok 2022.

9. Žalobca dňa 05. 12. 2023 doplnil návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, v ktorom uviedol, že následne po podaní návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podal na Okresnom úrade Nitra, na zápis poznámky na LV číslo XXXX katastrálne územie A., obec B., vo vzťahu k žalovanému ako výlučnému vlastníkovi pozemku, a to, že bol podaný návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia ohľadom sumy vo výške 490.100,- eur a na základe tohto návrhu bola zapísaná poznámka. Nahliadnutím do zbierky listín katastra nehnuteľností zistil, že žalovaný dňa 8. júna 2023 uzavrel kúpnu zmluvu so spoločnosťou ppp construction s. r. o., pričom z predmetnej zmluvy bolo zistené, že žalovaný ako

predávajúci sa dohodol s kupujúcim na neštandardne dlhej a pre žalovaného jednostranne nevýhodnej lehote na zaplatenie kúpnej ceny, a to až do jedného roka od uzavretia kúpnej zmluvy.

10. Zároveň uviedol, že žalovaný ako predávajúci uzatvoril kúpnu zmluvu s kupujúcim, ktorý nedisponuje majetkom v takej výške, aby vôbec bol schopný zaplatiť žalobcovi ako predávajúcemu kúpnu cenu zodpovedajúcu reálnej hodnote nehnuteľností. Z verejne dostupných zdrojov vo vzťahu ku kupujúcemu je zrejmé, že podľa poslednej zverejnenej účtovnej závierky táto spoločnosť disponovala k 31. 12. 2022 finančným majetkom vo výške 6.795,- eur, pohľadávky predstavovali sumu 528.661,- eur a jej záväzky predstavovali 710.057,- eur, pričom vlastné imanie tejto spoločnosti predstavovalo 145.399,- eur. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že kupujúci nedisponuje majetkom v takej výške, aby reálne mohol žalovanému ako predávajúcemu uhradiť kúpnu cenu nehnuteľnosti zodpovedajúcu jej reálnej hodnote, čo nepochybne odôvodňuje reálnu obavu, že by v konečnom dôsledku nezaplatil žalovanému dohodnutú kúpnu cenu, v dôsledku čoho by došlo k podstatnému ohrozeniu exekučného vymoženia.

11. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca osvedčil esenciálne predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, osvedčil skutočnosti preukazujúce dôvodnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia a to 1/ návrh, 2/ spôsobilý predmet zálohu, 3/ peňažnú pohľadávku, 4/ existenciu z obavy budúceho zmarenia exekúcie.

12. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný podaním zo dňa 14. 02. 2024 odvolanie z dôvodov uvedených v , , a navrhujúc nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnuť a priznať mu voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnil tým, že napadnuté uznesenie je nielen nezákonné, ale je zároveň rozhodnutím, ktoré je nespravodlivé a vytvára značný a absolútne nedôvodný nepomer v právnom postavení žalobcu a žalovaného. Bol toho názoru, že na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neboli splnené zákonné podmienky. Poukázal na nesprávnosť záverov súdu prvej inštancie ohľadom uzatvorenej kúpnej zmluvy dňa 08. 11. 2023 ako predávajúci so spoločnosťou ppp construcion s. r. o. ako kupujúcim za kúpnu cenu, ktorá je splatná do jedného roka odo dňa uzavretia kúpnej zmluvy, čo podľa jeho názoru v žiadnom prípade nevyvoláva skutočnú reálnu obavu o ohrození prípadnej exekúcie z viacerých dôvodov.

13. Poukázal na okolnosti predmetnej veci a existencie pohľadávky žalobcu voči žalovanému (pôvodným veriteľom pohľadávky žalobcu bol C. D. E., ktorý bol bývalým členom predstavenstva spoločnosti Moravská nemovitostní a.s., Brno, Česká republika), teda spoločníka žalovaného, a práve z titulu svojho postavenia mu poskytol pôžičky - rovnako ako C. D. E. mu poskytli pôžičku aj subjekty, F. I. a J. K. - všetko osoby, ktoré mali záujem na podnikaní žalovaného - uvedené pôžičky boli predmetnými osobami použité za účelom nadobudnutia vlastníckeho práva k jeho pozemku s tým, že inžinierskou a developerskou činnosťou sa jeho pozemok podarí zhodnotiť, čo by mu prinieslo zisk a umožnilo vrátenie pôžičiek od jeho veriteľov (ako dôkaz k odvolaniu priložil úplný výpis z obchodného registra spoločnosti Moravská nemovitostní a.s., zmluvy o pôžičke F. I., zmluvy o pôžičke J. K. a zmluvy o pôžičke C. D. E.). Napriek tomu, že pozemok nadobudol, jeho zámer zhodnotenia pozemku sa nepodaril, čím nedošlo ani k predpokladanému zhodnoteniu investícii a vysporiadaniu jeho záväzkov. Možnosťou, ako vysporiadať záväzky, bol predaj pozemku za čo najvyššiu kúpnu cenu. O tejto skutočnosti boli všetci veritelia informovaní a dlhodobo sa táto vec medzi nimi ako medzi bývalými blízkymi obchodnými partnermi riešila. Žalobcovi resp. jeho právnemu predchodcovi C. D. E. bola opakovane poskytnutá možnosť riešenia situácie tým spôsobom, že títo zabezpečia subjekt, ktorý kúpi od neho pozemok a následne sa z kúpnej ceny vysporiadajú jeho záväzky. Žalobca resp. jeho právny predchodca sa však odmietli na realizácii tejto transakcie podieľať, resp. odmietli zabezpečiť, prípadne vyhľadať kupujúceho. Zároveň uviedol, že dotknutý pozemok je jeho jediný majetok, ktorý má. Z vyššie uvedených dôvodov mu nezostalo nič iné, ako sa pokúsiť pozemok predať, keďže vec sa dostala do fázy, že pohľadávka voči nemu bola zo strany žalobcu uplatnená na súde. V tejto súvislosti považoval za zarážajúce, že práve žalobca bráni prevodu vlastníckeho práva k jeho pozemku na tretiu osobu, z ktorého vyplynie príjem v podobe kúpnej ceny použiteľný aj na úhradu záväzku voči žalobcovi. Za týchto okolností potom žalobca v podstate bráni možnosti žalovaného pohľadávku žalobcu uhradiť.

14. Žalovaný ďalej v odvolaní namietal nesplnenie materiálnych aj formálnych podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, taktiež namietal, že by uzavretie kúpnej zmluvy ako takej bolo zbavovaním sa majetku, keďže kúpna zmluva je odplatný dvojstranný právny úkon a ak má spočívať obava o ohrození prípadnej exekúcie v tom, že stratí vlastnícke právo k pozemku, toto bude vyvážané odplatou

za jeho prevod v podobe prijatia kúpnej ceny. Podľa jeho názoru žalobca nepreukázal, že by uzavretie kúpnej zmluvy s dojednanou cenou znamenalo zbavovanie sa majetku, ktoré ohrozí prípadnú budúcu exekúciu, nakoľko nie je zrejmé, že by vôbec došlo k zníženiu majetku žalovaného „výmenou“ pozemku za kúpnu cenu a zároveň nebolo preukázané, že ak by aj došlo k zníženiu majetku žalovaného, že takéto zníženie majetku má vplyv na uspokojenie pohľadávky žalobcu voči nemu. V konaní nebolo tvrdené, osvedčené a už vôbec nie preukázané, že by hodnota dotknutého pozemku bola nižšia ako dojednaná kúpna cena, resp. je potrebné uviesť, že žalobca v otázke hodnoty pozemku v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žiadne tvrdenia neuviedol. Za takých okolností potom nemohol súd dospieť k záveru, že žalovaný sa zbavuje majetku. O ohrození exekúcie nemožno hovoriť v prípade, ak by aj došlo k zníženiu jeho majetku, avšak tento by stále postačoval na prípadné uspokojenie pohľadávky žalobcu. Nepovažoval za bezvýznamnú skutočnosť, že úhrada kúpnej ceny predstavuje prijatie peňažných prostriedkov na jeho strane, pričom práve zaplatenia peňažných prostriedkov sa žalobca voči žalovanému domáha, čo znamená, že prijatie peňažných prostriedkov môže prispieť k jeho zvýšenej likvidite, a teda k jednoduchšiemu prípadnému uspokojeniu pohľadávok žalobcu, oproti situácii, kedy by muselo dôjsť k výkonu záložného práva k dotknutému pozemku.

15. Čo sa týka dojednaniu úhrady kúpnej ceny do jedného roka odo dňa uzavretia kúpnej zmluvy žalovaný uviedol, že vzhľadom na čas uzavretia kúpnej zmluvy, ako aj vzhľadom na predpokladaný čas, kedy by prípadne bolo možné viesť exekúciu na jeho pozemok, toto nepredstavovalo poškodenie postavenia žalobcu a ohrozenie prípadnej exekúcie jeho pohľadávky, keďže v čase podania tohto odvolania nebol ani podaný návrh na vykonanie exekúcie, pričom samotný proces exekúcie do momentu vymoženia plnenia trvá niekoľko mesiacov. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia postavenie žalobcu žiadnym spôsobom nezlepšilo, pretože výkon záložného práva je možný až po tom, ako je pohľadávka žalobcu právoplatne priznaná a proces výkonu záložného práva rovnako trvá niekoľko mesiacov. V rámci svojej argumentácie poukazoval na , v zmysle ktorého exekúciu je možné viesť aj na pohľadávku žalovaného na zaplatenie kúpnej ceny. Súd prvej inštancie nevzal do úvahy primeranosť nariadeného zabezpečovacieho opatrenia, ktoré môže byť primerané len vtedy, ak je zásah do postavenia žalovaného primeraný právu žalobcu, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ak však v konaní nebola osvedčená hodnota veci, ku ktorej sa má zriadiť záložné právo, nie je možné vykonať test primeranosti zabezpečovacieho opatrenia, a teda toto nariadiť.

16. Žalovaný v odvolaní ďalej namietal, že nie je osvedčená aktívna vecná legitimácia žalobcu, keďže je možné mať pochybnosť o platnosti postúpenia pohľadávok žalobcovi pre možnú neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok, pretože toto postúpenie má povahu simulovaného (zastreného) právneho konania a je postihnuté vadou ničotnosti, prípadne neplatnosti. Pôvodný veriteľ zo zmlúv o pôžičke C. D. E., je spoločníkom žalobcu s podielom 50 % na základnom imaní a súčasne i konateľom. Žalobca vznikol ako právnická osoba podľa práva Slovenskej republiky dňa 26. 11. 2021 na základe právneho konania C. D. E. a L.. L. M., L.. Žalobca doposiaľ nevykonával žiadnu činnosť a nedisponuje žiadnym majetkom, na základe čoho je presvedčený, že žalobca vznikol len za účelom nadobudnutia pohľadávok zo zmlúv o pôžičke a následne podal špekulatívnu žalobu, kedy by pri neúspechu vo veci niesla všetky negatívne následky len osoba žalobcu, a nie jej spoločníci. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že proti nemu bolo začaté konkurzné konanie, a to na základe návrhu spoločnosti Inkreal s.r.o., zo dňa 04. 01. 2022, ku ktorému sa pripojil žalobca návrhom na pristúpenie do konania zo dňa 07. 01. 2022. Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 24 .01. 2022, č. k. 27/K/1/2022-197 rozhodol, že začína konkurzné konanie proti žalovanému a ďalej uznesením zo dňa 25. 01. 2022, č. k. 27/K/1/2022-199 rozhodol, že pripúšťa žalobcu do konkurzného konania. Podľa zápisu v obchodnom registri, sú spoločníkmi spoločnosti Inkreal s.r.o. C. D. E. a Msc. L. M., rovnako ako v prípade žalobcu. Spoločnosť Inkreal s.r.o. a žalobca majú sídlo umiestnené na rovnakej adrese a boli založené v rovnaký deň. Spoločnosť Inkreal s.r.o. podala žalobu na zaplatenie pohľadávky proti nemu v inom konaní. Z konania žalobcu a spoločnosti Inkreal s.r.o. je zrejmé, že je celkom účelové a jeho cieľom bolo vyvolať konkurzné konanie proti žalovanému. Konanie žalobcu pri postúpení pohľadávky podľa zmluvy o postúpení bolo motivované práve tým, aby vznikla pluralita veriteľov žalovaného a mohol byť podaný návrh na začatie konkurzného konania. Spoločnosť Inkreal s.r.o. i žalobca boli založené ako „prázdne“ spoločnosti bez majetku, ktoré nevykonávajú podnikateľskú činnosť, aby v prípade neúspechu pri vymáhaní pohľadávky, resp. v konkurznom konaní, boli negatívnym následkom vystavené tieto spoločnosti, a nie ich spoločníci (vrátane zodpovednosti za škodu). Účelové postupovanie pohľadávok s cieľom poškodiť dlžníka a zhoršiť jeho procesné postavenie považoval za neprípustné a právom reprobované konanie, jednak ide o konanie v rozpore s dobrými mravmi, keďže také konanie je

spoločensky neprijateľné a odporuje základným zásadám slušnosti, na ktorých je európska civilistika postavená. Dospel k záverom, že zmluva o postúpení bola postihnutá vadou neurčitosti a nedostatku vážnosti v zmysle ust. § 37 Občianskeho zákonníku, a preto ničotnosťou, keďže v nej nebola dojednaná zmluvná odplata za postúpenie, hoci to zmluva predpokladá, v zmysle čoho zmluva o postúpení nie je spôsobilá vyvolávať právne následky a nemožno konštatovať aktívnu legitimáciu žalobcu. V rámci vyššie uvedeného poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súd SR zo dňa 27. 05. 2010, sp. zn. a priložené výpisy z obchodného registra žalobcu a spoločnosti Inkreal s.r.o.

17. Žalovaný ďalej poukazoval na pochybenie súdu prvej inštancie, ktorý nerešpektoval ustanovenie , v zmysle ktorého sa ustanovenia o neodkladnom opatrení použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. V tejto súvislosti potom súd prvej inštancie nerešpektoval ustanovenie , podľa ktorého mu mal doručiť po nariadení zabezpečovacieho opatrenia návrh na jeho nariadenie spolu s prílohami. Obdobne mu súd prvej inštancie nedoručil doplnenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho spolu s prílohami, čím ho ukrátil na jeho procesných právach a na možnosti brániť sa voči podanému návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a napadnutému uzneseniu, keďže nemal možnosť sa oboznámiť s tvrdeniami žalobcu ani s obsahom listín, ktoré súdu prvej inštancie predložil. Súd taktiež pochybil i vo výroku, ktorým vymedzil predmet konania vo veci samej, ktorý nezodpovedá požiadavkám stanoveným v ustanovení , podľa ktorého, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených, pričom lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Z uvedeného je zrejmé, že ho súd nepoučil o právnych následkoch spojených s podaním žaloby vo veci samej, čím mu bolo odňaté právo konať pred súdom.

18. Záverom žalovaný poukázal na nesprávny postup súdu, ktorý zlúčil inštitút podania žaloby vo veci samej v zmysle ustanovenia s podaním žaloby na náhradu škody v zmysle ustanovenia , čím nesprávne vymedzil predmet konania vo veci samej. Predmetom konania vo veci samej nemôže byť náhrada škody alebo inej ujmy spôsobená výkonom zabezpečovacieho opatrenia (a už vôbec nie neodkladného opatrenia, ako to súd prvej inštancie uviedol v napadnutom uznesení, keďže v tejto veci nešlo o neodkladné opatrenie), ale len o otázky súvisiace s nariadením zabezpečovacieho opatrenia, teda otázky týkajúce sa právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, v rámci ktorého bola žalobcovi napadnutým uznesením poskytnutá ochrana, resp. o otázky týkajúce sa splnenia predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (teda napr. či tu bola daná obava z ohrozenia prípadnej exekúcie a pod.) tak ako ich vymedzuje ustanovenie .

19. Žalovaný podaním zo dňa 20. 02. 2024 označeným ako „Doplnenie odvolania povinného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 02. 02. 2024, č. k. -92“ doplnil svoje odvolanie a pre vylúčenie pochybností doplnil, že uznesenie súdu prvej inštancie napáda v celom rozsahu voči všetkým jeho výrokom.

20. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 20. 03. 2024, pričom odvolanie považoval za nedôvodné a výlučne účelové. S tvrdeniami žalovaného, že neboli splnené podmienky pre nariadenia zabezpečovacieho opatrenia sa nestotožnil, mal za to, že s ohľadom na všetky okolnosti predmetnej veci považoval záver súdu prvej inštancie o splnení podmienok pre nariadenie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia za jednoznačne správny. Poukázal pritom na časové súvislosti uzatvorenia kúpnej zmluvy, neštandardne dlhú a pre žalovaného ako predávajúceho jednostranne nevýhodnú lehotu na zaplatenie kúpnej ceny, a to až do 1 roka od uzavretia kúpnej zmluvy, absenciu dojednania zabezpečenia pohľadávky žalovaného na zaplatenie kúpnej ceny vzhľadom k dohodnutej dĺžke lehoty na zaplatenie kúpnej ceny za pozemok, ktorý je jediným majetkom žalovaného, čo žalovaný sám potvrdil v bode 11 odvolania. Ďalej na poukázal na majetkové pomery kupujúceho, ktorý nedisponuje majetkom v takej výške, aby vôbec bol schopný zaplatiť žalobcovi ako predávajúcemu kúpnu cenu zodpovedajúcu reálnej hodnote predmetného pozemku a dohodnutú výšku kúpnej ceny za pozemok, ktorá podľa jeho názoru nezodpovedá aktuálnej trhovej cene predmetného pozemku.

21. Bol toho názoru, že žalovaný zavádza, keď sa snaží navodiť dojem, že dôvodom uzatvorenia kúpnej zmluvy bolo splnenie jeho peňažných záväzkov voči svojim veriteľom, vrátane žalobcu. V tejto súvislosti upozornil na zjavnú rozpornosť a účelovosť argumentácie žalovaného, keď žalovaný na jednej

strane v odvolaní (bod 25) uviedol, že dôvodom na uzatvorenie kúpnej zmluvy malo byť splnenie jeho peňažných záväzkov voči svojim veriteľom a na strane druhej účelovo spochybňoval oprávnenosť jeho pohľadávky. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný nepreukázal reálnosť svojho údajného zámeru realizovať predaj predmetného pozemku kúpnou zmluvou za účelom splnenia jeho peňažných záväzkov voči svojim veriteľom, a to najmä pokiaľ išlo o dojednanú výšku kúpnej ceny, t. j. či dojednaná kúpna cena zodpovedá reálnej hodnote predmetného pozemku (a teda či žalovaný uzatvorením kúpnej zmluvy nemal v úmysle zmenšiť svoj majetok). Vzhľadom na žalovaným preukázanú výšku jeho peňažných záväzkov (dôkazmi priloženými k odvolaniu) mal za to, že prípadné dojednanie nižšej kúpnej ceny, ako je reálna trhová hodnota predmetného pozemku, by nepochybne preukazovalo, že žalovaným deklarovaný účel uzatvorenia kúpnej zmluvy (splnenie jeho peňažných záväzkov voči svojim veriteľom vrátane žalobcu) bol fiktívny a skutočným účelom uzatvorenia kúpnej zmluvy bolo podstatne sťažiť, príp. úplne znemožniť vymoženie pohľadávok jeho veriteľov.

22. S námietkou žalovaného, že žalobca, resp. jeho právny predchodca sa údajne odmietol zúčastniť na vyhľadávaní potenciálneho kupujúceho sa žalobca nestotožnil a uviedol, že pri vyhľadávaní potenciálneho záujemcu o kúpu predmetného pozemku žalovaného, resp. o kúpu obchodného podielu v žalovanom aktívne pôsobili aj pôvodní veritelia žalovaného J. K. a C. D. E., pričom sa im podarilo získať viacero, ponuku od C. N. O. zo dňa 22. 03. 2022 a ponuku od Constario DEVELOPMENT, s.r.o. zo dňa 20. 11. 2023 (ktoré ako dôkazy priložil k vyjadreniu). Okrem toho pôvodný veriteľ žalovaného J. K. rokoval s ďalšími potenciálnymi záujemcami o kúpu predmetného pozemku a následne ústne informoval žalovaného o ponukách týchto záujemcov. Napriek tomu, že uvedené ponuky zodpovedali reálnej hodnote pozemku, žalovaný ani na jednu ponuku nijako nereagoval. Uvedené svedčí o tom, že žalovaný nemal skutočný záujem uspokojiť pohľadávky svojich veriteľov z peňažných prostriedkov získaných z predaja predmetného pozemku a uzatvorením kúpnej zmluvy sleduje iný cieľ, ako uspokojenie pohľadávok svojich veriteľov. Opakovane podotkol, že výšku kúpnej ceny dojednanej v kúpnej zmluve nevie ako žalobca preukázať, má však dôvodné pochybnosti, či zodpovedá aktuálnej trhovej hodnote predmetného pozemku. Za týmto účelom predložil súdu aktuálny znalecký posudok znaleckej organizácie Výskumný ústav riadenia hodnoty podniku s. r. o. č. 1/2024 vypracovaný dňa 15. 01. 2024 Ing. Robertom Gombarom, znalcom v odbore stavebníctvo, z ktorého vyplýva, že všeobecná hodnota predmetného pozemku aktuálne predstavuje sumu 2.210.000,- eur. Žalovaný zrejme zámerne nepreukázal výšku kúpnej ceny dojednanú v kúpnej zmluve, a teda ani nepreukázal pravdivosť svojich tvrdení, že on ako žalobca sa voči žalovanému domáha úhrady pohľadávok v celkovej úhrnnej výške (vrátane príslušenstva), ktorá je ďaleko nižšia, ako suma kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy. Rovnako tak nemôže obstáť ani argumentácia žalovaného týkajúca sa údajného zvýšenia likvidity žalovaného po prijatí finančných prostriedkov od kupujúceho na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy. V rámci argumentácie žalovaného ohľadom dojednania úhrady kúpnej ceny do jedného roka odo dňa uzavretia kúpnej zmluvy s poukazom na čas uzavretia kúpnej zmluvy, ako aj na predpokladaný čas, kedy by prípadne bolo možné viesť exekúciu na pozemok žalovaného, nie je žiadnym poškodením postavenia žalovaného. Žalobca nesúhlasil s tým, že z hľadiska reálneho exekučného vymoženia jeho pohľadávky existuje zásadný rozdiel medzi exekuovaním majetku žalovaného v podobe bonitného pozemku a exekuovaním majetku žalovaného v podobe peňažnej pohľadávky voči spoločnosti s ručením obmedzeným bez reálneho majetku.

23. Žalobca sa taktiež nestotožnil s tvrdeniami žalovaného obsiahnutými v bode 20. odvolania a podľa jeho názoru išlo zrejme o zámerné nepochopenie inštitútu zabezpečovacieho opatrenia, ktoré má popri zabezpečovacej funkcii zjavne aj funkciu uhradzovaciu (pre prípad dobrovoľného nesplnenia peňažného záväzku žalovaného). Je pritom zjavné, že v predmetnej veci nariadené zabezpečovacie opatrenie plní svoj zákonný účel a zákonným spôsobom zabezpečuje reálnu vykonateľnosť pohľadávky žalobcu voči žalovanému, pričom nesporná dôvodnosť jeho nariadenia vyplýva najmä zo správania žalovaného v súvislosti s uzatvorením kúpnej zmluvy. Mal za to, že vzhľadom na výšku pohľadávky žalobcu ako aj skutočnosť, že predmetný pozemok je jediným majetkom žalovaného (čo potvrdil i sám žalovaný v bode 11. odvolania), bola v prípade nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v predmetnej veci nepochybne splnená podmienka jeho primeranosti. Zdôraznil, že zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 08. 12. 2021, ktorou pôvodný veriteľ žalovaného C. D. E. postúpil svoje predmetné pohľadávky voči žalovanému na žalobcu, mala všetky zákonné náležitosti a nepochybne je platným právnym úkonom. Za zarážajúcu považoval argumentáciu žalovaného o účelovom postupovaní pohľadávok žalobcu s cieľom poškodiť dlžníka a zhoršiť jeho procesné postavenie, kedy práve on ako žalovaný riadne a včas neplnil svoje

platné záväzky, pričom v rámci svojej procesnej obrany zároveň na jednej strane deklaroval úmysel tieto svoje záväzky splniť a na strane druhej spochybňoval ich oprávnenosť.

24. Podľa názoru žalobcu nedošlo zo strany súdu k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom, čím by došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Dal do pozornosti, že minimálne v deň podania odvolania (t. j. dňa 20. 02. 2024), žalovaný nahliadol do elektronického súdneho spisu v predmetnej právnej veci. 25. Z ustanovenia vyplýva, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa na zabezpečovacie opatrenie použijú primerane. Zo znenia ustanovenia je zjavné, že tieto ustanovenia sa aplikujú výlučne vo vzťahu k nariadeniu neodkladného opatrenia a vzhľadom k požiadavke primeranosti aplikácie v zmysle ustanovenia sa nepoužijú na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Uvedenému svedčí najmä dikcia ustanoveniami „...poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej ...“. Keďže pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia súd žiadnej zo sporových strán neukladá žiadnu povinnosť (na rozdiel od nariadenia neodkladného opatrenia), nemožno ustanovenia , aplikovať pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia, ako to mylne tvrdí žalovaný.

26. Záverom žalobca poukazoval na nedostatky žalovaným podaného odvolania, ktoré neobsahovalo všetky zákonné náležitosti v zmysle a mal za to, že opomenul v odvolaní uviesť rozsah, v akom napáda uznesenie. Túto vadu sa žalovaný snažil odstrániť podaním datovaným dňom 20. 02. 2024, ktoré však podal na súd prvej inštancie až dňa 21. 02. 2024, t. j. až po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu. S poukazom na uvedené zastal názor, že žalovaný bol oprávnený doplniť rozsah, v akom napádal uznesenie (ako zákonnú náležitosť odvolania), až po uplynutí lehoty na podanie odvolania v zmysle , a preto v odvolacom konaní nemožno na doplnenie odvolania prihliadať. V zmysle vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd potvrdil uznesenie vo všetkých výrokoch ako vecne správne a aby mu priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100 %.

27. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 04. 04. 2024, pričom s vyjadreniami žalobcu sa nestotožnil a trval na dôvodoch podaného odvolania. Poukázal na úvodné vyjadrenie žalobcu, ktoré považoval za úplne irelevantné, keďže medzi uzavretím kúpnej zmluvy dňa 08. 11. 2023 a vydaním rozsudku Okresného súdu vo Vsetíne č. k. -144 dňa 21. 06. 2023 nebola žiadna časová súvislosť a časové rozpätie medzi týmito udalosťami bolo takmer 5 mesiacov. Lehotu na úhradu kúpnej ceny v dĺžke 1 roka nepovažoval pri predaji tak hodnotného pozemku za neštandardnú, pričom nijako neohrozila postavenie žalobcu, ak by totiž žalobca pristúpil k exekúcii pohľadávky a v rámci tejto k predaju pozemku, doba prijatia výťažku by vzhľadom na súčasné okolnosti prípadu (aktuálne zostáva do splatnosti kúpnej ceny len cca 7 mesiacov) nebola skoršia. Žalobca nepreukázal ním tvrdené skutočnosti, že by kupujúci (spoločnosť ppp construction s. r. o.) nedisponoval prostriedkami na úhradu kúpnej ceny, pričom práve ten je povinný také tvrdenia preukázať. Žalovaný ďalej uviedol, že výška kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy zo dňa 08. 11. 2023 je 1.320.000,- eur a táto zodpovedala znaleckému oceneniu pozemku znaleckým posudkom vypracovaným znaleckou organizáciou JHS s.r.o. Kúpnu zmluvu uzatvoril s kúpnou cenou zodpovedajúcou hodnote pozemku a skonštatoval, že aj predajom pozemku za nižšiu kúpnu cenu by žalobcu nepoškodzoval, pretože jeho pohľadávka je podstatne nižšia ako kúpna cena. V podanom odvolaní nepopieral existenciu pohľadávky ako takej, len tvrdil, že jej veriteľom je C. D. E., a nie žalobca.

28. Žalovaný nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu o tom, že C. D. E. a J. K. sa pokúsili o zabezpečenie kupujúcich na kúpu uvedeného pozemku. Žalovaný uvádzal, že pokiaľ išlo o ponuku Constario DEVELOPMENT, s.r.o., jej doručenie žalovaný neeviduje a pokiaľ ide o ponuku C. N. O., táto mu síce bola doručená, avšak C. D. E. ani J. K. nikdy nepreukázali a netvrdili, že by išlo o ponuku osoby, ktorú by oni zabezpečili. Pre obe ponuky však platí najmä to, že sú účelové a nereálne, keďže ich autori ho nikdy nekontaktovali za účelom zistenia bližších informácii týkajúcich sa pozemku a nikdy ani neiniciovali rokovania za účelom možnej kúpy pozemku.

29. Žalovaný ďalej nesúhlasil ani s argumentáciou žalobcu v tom smere, že súd nebol povinný aplikovať ustanovenie . Poukázal na nesprávny výklad predmetného ustanovenia zo strany žalobcu, ktorý tvrdil, že povinnosť poučenia podľa je viazaná len k takému neodkladnému opatreniu, ktorým sa ukladá určitá povinnosť, žalobca teda tvrdil, že na to, aby súd

mal povinnosť poučiť, musia byť splnené tri predpoklady, (i) ide o nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, (ii) povinnosť podať žalobu vo veci samej nebola navrhovateľovi uložená, (iii) neodkladným opatrením sa ukladá určitá povinnosť. V skutočnosti však je povinnosť súdu poučiť daná vtedy, ak sú splnené prvé dva predpoklady, (i) ide o nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, (ii) povinnosť podať žalobu vo veci samej nebola navrhovateľovi uložená, pričom formulácia, že súd poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, vyjadruje len to, koho v danom konaní má súd poučiť, čo sú strany, ktorým sa ukladá určitá povinnosť, t. j. strany, voči ktorým je neodkladné opatrenie nariadené. Za potrebné považoval poukázať na skutočnosť, že ustanovenie určuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, primerané použite potom znamená, že aj v prípade zabezpečovacieho opatrenia musí byť osobe, voči ktorej je nariadené, poskytnutá rovnaká možnosť ochrany ako v prípade neodkladného opatrenia. K otázke toho, že v danej veci podľa žalobcu nešlo o prípad, kedy je zabezpečovacie opatrenie nariadené pred začatím konania, uviedol, že jednoznačne o taký prípad išlo. Z dikcie ustanovenia totiž jednoznačne vyplýva, že o prípad nariadenia zabezpečovacieho (neodkladného) opatrenia po začatí konania ide len vtedy, ak je toto nariadené v rámci konania vo veci samej, čo rozhodne nebol tento prípad. Ostatne o povinnosti súdu riadne poučiť žalovaného svedčí aj to, že súd určitým, aj keď nesprávnym spôsobom ustanovenie aplikoval. Záverom žalovaný uviedol, že z podaného odvolania bolo zrejmé, že napáda uznesenie v plnom rozsahu a naviac doplnenie odvolania, ktoré súdu len z úplnej opatrnosti podal, bolo elektronickou formou (emailom) podané v rámci lehoty na podanie odvolania, teda 20. 02. 2024. Dňa 21. 02. 2024 bolo toto podanie len kvalifikovaným spôsobom doplnené.

30. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , a , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ) a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle .

31. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah napadnutého rozhodnutia a žalovaným uplatnenú odvolaciu argumentáciu bolo posúdiť, či boli v danom prípade splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie požadovaného zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa vo vlastníctve žalovaného na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu.

32. Podľa (ďalej ako „“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

Podľa a , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

33. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení súd môže na návrh zriadiť zabezpečovacím opatrením záložné právo na veciach, právach, alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka

veriteľa právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného registra.

34. Základným účelom zabezpečovacieho opatrenia je dosiahnutie reálneho zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa (žalobcu), teda navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia - potencionálneho oprávneného v exekučnom konaní. Základným predpokladom vydania zabezpečovacieho opatrenia je obava, že exekúcia bude ohrozená.

35. Dokazovanie v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní sú strany povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení ( a nasl. ), pričom súd je povinný s nimi postupovať v úzkej súčinnosti. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv prostredníctvom vydaného zabezpečovacieho opatrenia. Na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby strana osvedčila potrebu nevyhnutnej ochrany jej práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže dôvodná obava z ohrozenia exekúcie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je tak potrebné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana, ale i osvedčenie, že je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre rozhodnutie súdu o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

36. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle a nasl. súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.

37. Z obsahu predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca sa návrhom zo dňa 15. 11. 2023 doručeným pôvodne Mestskému súdu Bratislava IV dňa 15. 11. 2023 domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia k pozemku špecifikovanom v bode 1. tohto uznesenia. Mestský súd Bratislava IV prípisom zo dňa 08. 12. 2023 postúpil vec Okresnému súdu Nitra ako výlučne miestne príslušnému, nakoľko sa dotknutá nehnuteľnosť, ktorej sa konanie týka, nachádza v jeho obvode. Následne Okresný súd Nitra uznesením č. k. -92 zo dňa 02. 02. 2024 rozhodol z dôvodov uvedených v bodoch 1. až 11 tohto uznesenia, proti ktorému žalovaný podal odvolanie.

38. V danej právnej veci sa žalobca domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu, že žalovaný mu riadne a včas neuhradil poskytnuté peňažné pôžičky spolu v celkovej výške 490.100,- eur, pričom u neho vznikla dôvodná obava o znemožnení exekučného vymoženia pohľadávky z dôvodu, že na nehnuteľnosti žalovaného bola vyznačená plomba, podľa ktorej prebieha konane o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu vyhovel, keď dospel k záveru, že žalobca osvedčil danosť nároku na zaplatenie sumy 490.100,- eur od žalovaného (nárok priznaný rozhodnutím Okresným súdom vo Vsetíne č. k. -144 zo dňa 21. 06. 2023), hrozbu zbavovania sa jediného majetku žalovaného za nevýhodných podmienok stanovených v kúpnej zmluve (zo dňa 08. 11. 2023) uzatvorenej medzi žalovaným a kupujúcim, podľa ktorej má kupujúci uhradiť dohodnutú kúpnu cenu do jedného roka odo dňa je uzavretia.

39. Odvolací súd odkazujúc na súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý podľa názoru odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i jeho

správny právny záver vo veci (o potrebe považovať návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia za dôvodný pre osvedčenie potreby dočasnej úpravy pomerov strán alebo obavy ohrozenia exekúcie spôsobom navrhovaným žalobcom). S poukazom na odvolací súd odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného uznesenia. Aj odvolací súd po oboznámení sa so skutkovými tvrdeniami a právnymi dôvodmi uvedenými v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a predloženými listinnými dôkazmi k návrhu (podľa pre zabezpečovacie opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie) mal za to, že boli osvedčené základné skutočnosti potrebné pre prijatie záveru súdu o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov strán a o dôvodnej obave z ohrozenia exekúcie, ako základných predpokladov, za splnenia ktorých môže súd nariadiť zabezpečovacie opatrenie.

40. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, vyvodil z nich svoje právne závery, ktoré aj primerane vysvetlil. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky a ani argumentácia odvolateľa nebola spôsobilá privodiť zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia. Z vyjadrení žalobcu aj žalovaného je zrejmé, že aj keď obe strany sporu poskytli odlišné skutkové tvrdenia ohľadom poskytnutia peňažných pôžičiek, dotknutej nehnuteľnosti a uzatvorenia kúpnej zmluvy žalovaného s kupujúcim k tejto nehnuteľnosti (spoločnosť ppp construction s. r. o.), samotná skutočnosť, že žalovaný peňažné prostriedky od právneho predchodcu žalobcu prevzal, bola v konaní nesporná a je podporená aj listinnými dôkazmi, ktoré doložil žalobca k svojmu návrhu (rozsudok Okresného súdu vo Vsetíne č. k. -144 zo dňa 21. 06. 2023, Zmluva o peňažnej pôžičke zo dňa 28. 06. 2016, Zmluva o peňažnej pôžičke zo dňa 10. 03. 2017). Žalovaný v odvolaní tvrdil, že uzatvorenie kúpnej zmluvy dňa 08. 11. 2023 s kupujúcim v žiadnom prípade nevyvoláva skutočnú obavu o ohrození prípadnej exekúcie. S týmito tvrdeniami žalovaného sa odvolací súd nestotožnil, nakoľko dojednanie kúpnej zmluvy v časti vyplatenia kúpnej ceny, kde sa zmluvné strany dohodli na jej uhradení do jedného roka odo dňa jej uzatvorenia sa v danom prípade javí ako značne nevýhodná, nakoľko ako vyplynulo i z tvrdení samotného žalovaného, ide o jediný majetok, ktorý ku dňu rozhodovania vlastní. Druhým nedostatkom je i samotný výber zmluvného partnera, s ktorým žalovaný vstúpil do zmluvného vzťahu. Z pripojenej účtovnej závierky za rok 2022 vyplynulo, že žalovaný sa nachádza dlhodobo v strate, čo by mohlo mať za následok, že by v priebehu dohodnutého jedného roka kupujúci nebol spôsobilý dohodnutú výšku kúpnej ceny v tejto lehote žalovanému uhradiť (v čase rozhodovania odvolacieho súdu účtovná závierka kupujúceho za rok 2023 nebola k dispozícii). Odvolací súd v zhode so záverom súdu prvej inštancie konštatuje, že práve v tomto úkone žalovaným bol osvedčený objektívny stav ohrozenia budúcej exekúcie za stavu nedostatku ďalšieho postihnuteľného majetku.

41. K námietke žalovaného ohľadom toho, že ku dňu podania odvolania žalobca nepodal návrh na vykonanie exekúcie odvolací súd uvádza, že bolo len na žalobcovi, aký prostriedok na ochranu svojich práv uplatní, pričom siahol práve po inštitúte zabezpečovacieho opatrenia, ku ktorému nariadeniu doložil relevantné dôkazy, čím osvedčil potrebu nevyhnutnej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov a taktiež preukázal dôvodnú obavu z ohrozenia exekúcie.

42. Námietku žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácii považoval odvolací súd taktiež za nedôvodnú. Uvedená otázka bola vyriešená v konaní pred Okresným súdom Vsetín tým, že vo veci samej rozhodol. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. V tomto smere odvolací súd poukazuje na obdobnú právnu úpravu a prax súdov v Českej republike, ktorý sa otázkou vecnej legitimácie zaoberajú ex offo.

43. Odvolací súd dodáva, že zriadením záložného práva daným zabezpečovacím opatrením nebude žalovanému spôsobená neprimeraná ujma, keď pohľadávka žalobcu nie je zanedbateľná. Naviac žalovaný je okrem toho obmedzený len v určitom rozsahu vo svojom vlastníckom práve a musí toto obmedzenie strpieť, pričom právo žalovaného k nehnuteľnostiam nebude žiadnym spôsobom dotknuté. Naviac, takto zriadeným zabezpečovacím opatrením nedôjde nijako k obmedzeniu práv žalovaného ako vlastníka tejto nehnuteľnosti, môže s ňou akokoľvek nakladať (predať, prenajať, užívať, atď.), a preto odvolací súd dospel k záveru, že zásah do práv dotknutej strany - žalovaného je primeraný

žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov. Je preto zachovaná zásada primeranosti zásahu (zásada proporcionality).

44. Pokiaľ ide o námietku žalovaného o nedoručení doplňujúceho návrhu, s touto sa možno stotožniť, nakoľko z doručenky založenej v spise je zrejmé, že spolu s uznesením o nariadení zabezpečovacieho opatrenia bol žalovanému doručovaný návrh, prílohy k návrhu a poučenie. Námietka žalovaného o pochybení súdu prvej inštancie, lebo nerešpektoval ust. , keď mu nedoručil návrh na nariadenie s prílohami je nedôvodná, vzhľadom na vyššie uvedené konštatovanie, že z doručenky založenej v spise vyplýva, že žalovanému bol spolu s uznesením doručený aj návrh, prílohy a poučenie. Odvolací súd akcentuje, že pre naplnenie odvolacieho dôvodu , je nevyhnutné kumulatívne splnenie troch znakov, ktorými sú: 1/ nesprávny procesný postup súdu, 2/ tento nesprávny procesný postup znemožnil strane realizovať jej patriace procesné práva a zároveň 3/ intenzita tohto zásahu dosahovala takú mieru, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Nie každé procesné pochybenie má vždy za následok porušenie práva na spravodlivý proces s nevyhnutnosťou zrušenia celého rozhodnutia. Nevyhnutnou podmienkou, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie pri odvolacom prieskume obstálo je, aby ako celok vykazovalo znaky spravodlivosti. Nie je zrejmé, či a ako odvolateľom tvrdená nesprávnosť v procesnom postupe súdu prvej inštancie viedla k ujme na jeho právach, ten totiž pri konštatovaní nesprávnosti procesného postupu súdu prvej inštancie nedeklaroval vznik žiadnej konkrétnej ujmy. Preukázanie (existencia) konkrétnej ujmy na právach odvolateľa je podmienkou úspešného posúdenia intenzity zásahu do práva na spravodlivý proces odvolacím súdom.

45. Pokiaľ ide o to, za akých okolností vznikla pohľadávka žalobcu a uvedenie celej genézy a prepojenia veriteľov žalovaného v obchodných spoločnostiach, tieto skutočnosti nemajú žiadny vplyv na prejednávanú vec a nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, rovnako tak skutočnosť, že pôvodný zámer zhodnotenia nehnuteľnosti bol zmarený. Úvahy žalovaného o iných možných spôsoboch dosiahnutia vrátenia požičanej sumy a poukazovanie na ich „výhodu“ odvolací súd považoval za irelevantné.

46. Súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalovaného o neprimeranosti nariadeného zabezpečovacieho opatrenia, ku ktorej odvolací súd uvádza, že k pohľadávke žalobcu v sume 490.100,- eur je obmedzenie spočívajúce v zriadení záložného práva na nehnuteľnosť, ktorej hodnota je podľa tvrdenia žalovaného 1.320.000,- eur (ktorá vyplýva i z kúpnej ceny uzavretej medzi žalovaným ako predávajúcim a spoločnosťou ppp construction s. r. o. ako kupujúcim, predmetom ktorej je nehnuteľnosť, ku ktorej bolo zriadené záložné právo) primeraná, naviac s ohľadom na tú skutočnosť, že iným majetkom žalovaný nedisponuje, čo sám v odvolaní potvrdil.

47. Odvolací súd považuje za správne i výroky súdu prvej inštancie, ktoré sa týkajú jednak neuloženie povinnosti podať žalobu vo veci samej, nakoľko zabezpečovacím opatrením (nesprávne uvedené neodkladným) je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu, čo je v súlade s ust. veta druhá . Rovnako tak poučenie žalovaného o možnosti podať žalobu, ktorou sa môže domáhať náhrady škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom tohto neodkladného opatrenia, považuje odvolací súd v súlade s ust. , v ktorom sa odzrkadľuje princíp zodpovednosti spôsobenej nariadeným zabezpečovacím opatrením, ktorá svedčí navrhovateľovi neodkladného, v tomto prípade zabezpečovacieho opatrenia, čo súvisí s rozhodovaním súdu o návrhu na zabezpečovacie opatrenie, keďže sa súd spolieha predovšetkým na skutočnosti tvrdené navrhovateľom zabezpečovacieho opatrenia, ktorý tak musí prijať následky svojej procesnej zodpovednosti za prípadný neoprávnene podaný návrh.

48. Ďalšie argumenty žalovaného v odvolacom konaní odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vyporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku nastolenú stranou, je potrebné, aby bolo reagované

len na podstatné a relevantné argumenty strán konania (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. a pod.). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími irelevantnými okolnosťami prejednávanej veci, už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné osobitne zaoberať.

49. Čo sa týka námietky žalobcu ohľadom absencie náležitostí podaného odvolania v zmysle , odvolací súd uvádza, že v zmysle sa každé podanie posudzuje podľa obsahu. Z obsahu odvolania bolo možné dostatočne jasne zistiť, v akom rozsahu žalovaný uznesenie súdu prvej inštancie napáda, na čo i náležitým spôsobom v odvolaní argumentoval. Pokiaľ ide o doplnenie odvolania, zodpovedá skutočnosti, že toto bolo súdu doručené elektronicky už dňa 20. 02. 2024, teda posledný deň lehoty na podanie odvolania, teda bolo doplnené včas.

50. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že uznesenie súdu prvej inštancie je tak vecne správne, preto bolo potrebné toto podľa potvrdiť.

51. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s ust. a tak, že priznal žalobcovi ako úspešnej procesnej strane nárok na ich náhradu v plnom rozsahu (t. j. v rozsahu 100 %) proti žalovanému, ktorý vo veci podaného odvolania úspech nemal. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným rozhodnutím súdny úradník súdu prvej inštancie ( ).

XX. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).