Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoE-130-2021.pdf
PDF · 123.15 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/130/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a JUDr. Jany Raganovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., AK so sídlom Grosslingova č. 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: U. F., O..: XX. XX. XXXX, bytom M. Č.. XXXX/XX, XXX XX E., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala, Exekútorsky úrad so sídlom Moyzesova č. 34, 040 01 Košice, pod spis. zn.: EX 1939/04, pre vymoženie istiny vo výške 278,83 eur (8 400 Sk) s príslušenstvom, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č. k. : 8Er/329/2004-23- zo dňa 03. 03. 2011, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená.
II. Z a m i e t a návrh oprávneného na prerušenie konania.
III. Účastníkom odvolacieho konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením č. k. : 8Er/329/2004-23- zo dňa 03. 03. 2011 rozhodol tak, že návrh na zmenu súdneho exekútora zamietol a zároveň vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Oprávneného zaviazal uhradiť odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 73,94 eur súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi, Moyzesova č. 34, 040 01 Košice, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom domáhal nariadenia exekúcie pre vymoženie peňažnej pohľadávky od povinného vo výške 278,83 eur (8 400 Sk) s príslušenstvom, na základe vykonateľnej Notárskej zápisnice Notárskeho úradu JUDr. Jarmily Kováčovej v Bratislave spis. zn. N 2605/2004, NZ 69566/2004 zo dňa 12. 09. 2004.
3. Okresný súd Rožňava v konaní vydal poverenie na vykonanie exekúcie č. 5808 002635 zo dňa 03. 01. 2005, pre súdnu exekútorku Mgr. Denisu Mihalovú, zástupkyňu súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala, Hraničná 2, 042 32 Košice 2.
4. Následne oprávnený podal dňa 23. 11. 2010 návrh na zmenu súdneho exekútora a exekúciou navrhol poveriť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Záhradnícka č. 62, Bratislava.
5. Súd prvej inštancie v rámci konania o žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora z exekučného titulu zistil, že je ním notárska zápisnica spis. zn. N 2605/2004, NZ 69566/2004 zo dňa 12. 09. 2004, že na spísanie predmetnej notárskej zápisnice bol povinným v zmluve o úvere č. 7270357
zo dňa 29. 01. 2004 splnomocnený U.. Z. M., advokát. Zároveň bol tento advokát splnomocnený aj na uznanie záväzku z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom na súdny výkon rozhodnutia, príp. exekúciu.
6. Následne súd citoval ustanovenie § 251 ods. 4, § 103 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) v znení neskorších predpisov, § 41 ods. 1 a 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) v znení neskorších predpisov a konštatoval, že v rámci prístupového procesu Slovenskej republiky do Európskej únie bol v SR prijatý zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje podmienky poskytovania spotrebiteľských úverov, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojený s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
7. Súd prvej inštancie posúdil predmetnú zmluvu o úvere č. 7270357 zo dňa 29. 01. 2004 ako takú, na základe ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver, nakoľko sa v danom prípade jedná o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Z výpisu z obchodného registra o zápise oprávneného v obchodnom registri vedeného Okresným súdom Bratislava i vyplýva, že predmetom činnosti oprávneného je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Na strane druhej, povinným je fyzická osoba, ktorá obsah zmluvy o úvere nemohla reálnym spôsobom ovplyvniť a uzavrela zmluvu vo formulári predloženom oprávneným.
8. Citoval ustanovenie § 2 písm. a), písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 22 ods. 1 a ods. 2, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 4, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v znení neskorších predpisov, § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obch. z.“), § 1 ods. 1 a ods. 2 zákona NR SR č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, § 57 ods. 1 a ods. 2, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a uviedol nasledujúce skutočnosti.
9. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že predmetný exekučný titul bol vydaný na základe plnomocenstva, ktoré povinný udelil U.. Z. M., advokátovi, súčasne v predtlači zmluvy o úvere č. 7270357 zo dňa 29. 01. 2004 a teda povinný, ak chcel, aby mu bol poskytnutý predmetný spotrebiteľský úver, bol súčasne nútený podpísať aj spomínané plnomocenstvo, v ktorom splnomocnil U.. Z. M. na spísanie predmetnej notárskej zápisnice obsahom ktorej je uznanie záväzku z úveru v jeho mene tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu na celý jej majetok do výšky vzniknutej pohľadávky alebo jej zostatku a príslušenstva. Zároveň sa povinný zaviazal uhradiť všetky náklady súvisiace so spísaním notárskej zápisnice a to notársky poplatok a trovy právneho zastúpenia pri tomto úkone a iné. Zároveň ho povinný splnomocnil na uzavretie záložnej zmluvy podľa ustanovenia § 552 OZ alebo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva podľa ustanovenia § 553 OZ. Takéto podmieňovanie poskytovania spotrebiteľského úveru súčasným uzatvorením plnomocenstva pre U.. Z. M.E. súčasne s poverením na spísanie notárskej zápisnice, ako exekučného titulu, je treba považovať za neprijateľnú podmienku v zmluve o spotrebiteľskom úvere, aj keď demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok § 53 ods. 3 OZ takúto podmienku výslovne nespomína. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že splnomocnenie udelené advokátovi U.. Z. M. priamo v zmluve o úvere v deň podpisu zmluvy nie je platným právnym úkonom povinného a U.. Z. M., ani ním splnomocnený substitučný zástupca nemohli pred notárom platne a v mene povinného vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného podľa ustanovenia § 22 ods. 2 OZ. Rozpor je daný tým, že advokát, ktorý mal povinného pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu povinného zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere veriteľom - oprávneným. Povinný nemal možnosť ovplyvniť výber právneho zástupcu a dopredu súhlasil so spísaním notárskej zápisnice, aj keď v čase uzatvárania zmluvy nebolo isté, či bude mať dlh alebo nie.
10. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že obsah záväzku popísaný v notárskej zápisnici je uvedený tak, že bol uznaný dlh v celkovej výške 392,95 eur (11 838 Sk), z čoho úver a poplatok predstavuje 278,83 eur (8 400 Sk), pričom dlh sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne od 13. 04. 2004 do zaplatenia a celý dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia
a trov za spísanie notárskej zápisnice. Nie je tu však uvedená výška jednotlivých plnení. Naviac súd zistil, že zmluva o úvere neobsahuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe, ani údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. V súlade s ustanovením § 4 ods. 3 posledná veta zákona o spotrebiteľských úveroch, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b) d) až j), k) l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej v notárskej zápisnici sa uvádza uznanie úrokov z omeškania vo výške 0,25% za každý deň omeškania, čo predstavuje 91,25% ročne, aj napriek tomu, že sa nejedná o obchodnoprávny vzťah, ale občianskoprávny vzťah, kde výška úrokov z omeškania nemôže presiahnuť výšku podľa ustanovenia § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Splnomocnený zástupca povinného v rozpore s právnou úpravou uvedenou v OZ a v zákone o spotrebiteľských úveroch uznával v mene povinného sumy, ktoré v notárskej zápisnici neboli presne vyčíslené, iba zosumarizované a naviac sa zaväzoval na úroky z omeškania v neprípustnej výške, konal v rozpore s dobrými mravmi tak, ako to má na mysli ustanovenie § 3 ods. 1 OZ. Preto je právny úkon - vyhlásenie advokáta pred notárom - urobený U.. Z. M. ako splnomocnencom povinného neplatný v zmysle § 39 OZ, nakoľko odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom. Notárska zápisnica ako formálne vykonateľný exekučný titul existuje, ale nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom, keďže bola spísaná o absolútne neplatnom právnom úkone.
11. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie je možné vyhovieť návrhu na zmenu exekútora, keďže samotný exekučný titul trpí vadami, ktoré bránia v pokračovaní v exekúcii. Preto súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil exekúciu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g), § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku z dôvodu, že exekučný titul je nevykonateľný.
12. Dňa 28. 12. 2010 súdny exekútor JUDr. Ing. Karol Mihal predložil súdu vyčíslenie trov exekúcie vo výške 109,33 eur v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“).
13. Citoval ustanovenie § 196, § 199, § 200 ods. 1, § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, § 14 ods. 1 a ods. 2, ods. 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 23, § 25, § 27a cit. vyhlášky, § 2 ods. 1 a § 2 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
14. Na základe vyššie uvedeného súd považoval súd vyfakturované úkony „prijatie návrhu na vykonanie exekúcie, jeho preštudovanie a zaevidovanie - 30 min. - 6,64 eur“, za administratívne práce vykonané exekútorom v súvislosti s exekučnou činnosťou. Uvedené úkony nepredstavovali z hľadiska činnosti exekútora žiadnu odbornú činnosť alebo neprispeli k vymoženiu pohľadávky v prospech oprávneného. Súd preto týmto nepriznal súdnemu exekútorovi osobitne odmenu na uvedené úkony s tým, že odmena za ich vykonanie je v zmysle ustanovenia § 25 vyhlášky už zahrnutá v priznanej odmene exekútora. Podľa súdnej praxe (uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k.: 4CoE/171/2009-24- zo dňa 21. 12. 2009), úkony exekučnej činnosti ako napríklad získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie sú odmeňované paušálnou sumou, a preto je, neprípustné tieto úkony exekučnej činnosti odmeňovať aj podľa časového hľadiska tým spôsobom, že sa tieto úkony inak označia (vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia, vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie). Úkony exekučnej činnosti ako napríklad získanie poverenia na vykonanie exekúcie a doručenie upovedomenia o začatí exekúcie nesporne v sebe zahŕňajú aj samotné vypracovanie žiadosti na získanie poverenia na vykonanie exekúcie a vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie. Na základe vyššie uvedeného súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za úkony odmenené paušálnou odmenou: „spracovanie žiadosti o udelenie poverenia - 35 min. - 6,64 eur“, „spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie (+ výzva) - 35 min. - 6,64 eur“, „spracovanie žiadosti o súčinnosť SP - 25 min. - 6,64 eur“, keďže sú odmenené paušálnou sumou. Úkon súdneho exekútora „výzva“, súd nepovažuje za preukázaný ani zo súdneho spisu, ani zo spisu súdneho exekútora. preto zaň súd súdnemu exekútorovi odmenu nepriznal. Súdny exekútor ďalej žiadal priznať paušálnu odmenu za úkon „doručenie upovedomenia o začatí exekúcie - 6,64 eur“. vzhľadom na to, že odmena určená paušálnou sumou za úkon „doručenie upovedomenia o začatí exekúcie“, zahŕňa doručenie predmetného upovedomenia tak oprávnenému, povinnému, ako aj iným osobám, je 3,32 eur, priznal súd súdnemu exekútorovi za tento úkon odmenu vo vyhláškou stanovenej výške, a to 3,32 eur.
15. Súd prvej inštancie priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 73,94 eur vrátane DPH za nasledujúce úkony exekučnej činnosti.
1./ Počet hodín účelne vynaložených na exekúciu: (§ 14 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 2 vyhlášky)
- spracovanie upovedomenia o začatí exek. - mzda+ príkaz + exe. príkaz .................40 min.
Spolu: 40 minút, t. j. 1 začatá hodina
2./ Paušálna suma za jednotlivé úkony exekučnej činnosti (§ 14 ods. 1 písm. b), § 14 ods. 3, § 15 vyhlášky)
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 eur
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 eur
- zisťovanie zamestnávateľa - Sociálna poisťovňa 3,32 eur
Spolu: 9,96 eur
Odmena spolu: 16,60 eur Odmena vrátane 20% DPH: 19,92 eur
3./ Náhrada hotových výdavkov (§ 22 ods. 1 vyhlášky)
- poštovné 4,12 eur
- kancelársky materiál 2,00 eur
- cestovné náhrady (služobná cesta zo dňa 05. 09. 2005) 41,30 eur
Spolu: 47,42 eur
4./ Náhrada za stratu času (§ 23 vyhlášky)
- služobná cesta - 05. 09. 2005 (KE - Rožňava a späť) /0,66 x 5 polhodín x 2 prac./ 6,60 eur
Spolu: 6,60 eur
SPOLU trovy vrátane DPH: 73,94 eur
16. Po preskúmaní návrhu exekútora na priznanie trov exekúcie, súd prvej inštancie dospel k záveru, že vyčíslené trovy vo výške 73,94 eur sú v súlade s ustanoveniami vyhlášky, tieto považoval za účelne vynaložené a preto mu ich priznal. O trovách exekúcie súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku tak, že uložil oprávnenému povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, nakoľko ten podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý trpí takými právnymi vadami, že v exekúcii nie je možné pokračovať.
17. Na súde prvej inštancie konal a rozhodoval vyšší súdny úradník.
18. Proti citovanému uzneseniu podal v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) odvolanie oprávnený. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že oprávnený namieta len výrok súdu prvej inštancie, ktorým tento vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zároveň exekúcie zastavil, a to z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie a namietal, že súd posudzoval vec, o ktorej už právoplatne rozhodol. Súd prvej inštancie udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie z čoho vyplýva, že notárska zápisnica ako exekučný titul už bola predmetom skúmania zo strany súdu. Podotkol, že plnomocenstvo preskúmal notár pri spísaní notárskej zápisnice a zaoberal sa ním aj súd prvej inštancie pri posudzovaní súladu exekučného titulu so zákonom. Oprávnený zdôraznil, že v danom prípade sa jedná o hmotnoprávne právne zastúpenie povinného v zmysle § 22 v spojení s § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré bolo udelené U.. Z. M.. Oprávnený poukázal na to, že povinný ako dlžník mohla kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere plnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka odvolať, avšak tak neučinila. Uviedol, že predmetným uznesením
súdu, ktorým sa predmetná exekúcia vyhlásila za neprípustnú a následne sa zastavila, hoci nedošlo počas celého trvania exekučného konania (od okamihu udelenia poverenia až doteraz) k zmene skutkového a ani právneho stavu, nastane v prípade nadobudnutia jeho právoplatnosti situácia, kedy si oprávnený už nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, keďže pohľadávka oprávneného už bude premlčaná. Z uvedených dôvodov je oprávnený toho názoru, že predmetná exekúcia sa vykonáva v súlade s platnými právnymi predpismi a žiada, aby konajúci sa oprávnený nestotožňuje ani s priznanými trovami, keďže exekúcia podľa názoru oprávneného prebieha v súlade s platnými právnymi predpismi. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 221 O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
19. Po uplynutí zákonnej lehoty na odvolanie zaslal odvolateľ okresnému súdu podanie zo dňa 03. 09. 2012 označené ako: „Návrh na prerušenie konania postupom podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a doplnenie právnej argumentácie k podanému odvolaniu“, v rámci ktorého podania poukázal na skutočnosť, že smernice nemajú všeobecnú záväznosť ako nariadenia, pretože sú adresované iba členským štátom a nie všetkým fyzickým a právnickým osobám. Ak bola smernica prebratá do slovenského právneho poriadku správne a včas, je nutné aplikovať slovenskú právnu úpravu. Uvedenými zásadami sa okresný súd neriadil, keď priamo aplikoval ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS.
20. Oprávnený poukázal na najnovší vývoj rozhodovacej činnosti Ústavného súdu v konaní o ústavných sťažnostiach, ktorých predmetom je porušenie základných práv a slobôd. Uviedol, že na základe ustanovenia § 135 O.s.p. je všeobecný súd viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. V jednom z posledných rozhodnutí týkajúcich sa skúmania notárskej zápisnice ako exekučného titulu v rámci exekučného konania, Ústavný súd SR vo svojom uznesení zo 14. 03. 2012 č. k. : I.ÚS 120/2012-12, v súvislosti s argumentáciou sťažovateľa týkajúcej sa porušenia povinnosti okresného súdu skúmať notársku zápisnicu z pohľadu hmotného práva - OZ expressis verbis dospel k záveru, že konanie súdu vo veci vydania poverenia na vykonávanie exekúcie je osobitným konaním, pričom rozsah právomoci okresného súdu je daný Exekučným poriadkom. Uviedol, že v prípade notárskej zápisnice formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice, tak ako je upravená v ustanovení § 47 zákona SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Materiálna stránka je priamo predpísaná Exekučným poriadkom v ustanovení § 41 ods. 2, podľa ktorého nevyhnutnými náležitosťami notárskej zápisnice ako exekučného titulu sú vyznačenie oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod, predmet a čas plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou.
21. Vykonateľnosť notárskej zápisnice je daná uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie obsiahnutej v tejto zápisnici, prípadne dňom, po ktorom povinný súhlasil s vykonaním exekúcie (IV. ÚS 20/06). Žiadne ďalšie podmienky formálnej a ani materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice z Exekučného poriadku nemožno vyvodiť. Ústavný súd SR preto následne potvrdil rozhodnutie exekučného súdu ako správne, ak z toho dôvodu exekučný súd nepreskúmaval právny vzťah účastníkov z hľadiska hmotného práva, pretože je to nad rámec preskúmavania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Súd by bol povinný vykonať takéto preskúmavanie len vtedy, ak by to bolo v zákone výslovne uvedené. Ďalej z tohto rozhodnutia vyplýva, že ak exekučný súd zistí, že povinný dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť z exekučného titulu, musí postupovať v súlade s prísl. ust. Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v exekúcii, pokiaľ sa povinnosť nesplní alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby sa v exekúcii nepokračovalo. Opačným postupom by exekučný súd odoprel základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe.
22. Uviedol, že dojednaným plnomocenstvom povinná na seba neprevzala na seba žiadne nové povinnosti, či záväzky, resp. oprávnenému nevznikli žiadne nové práva či výhody.
23. Udelením plnomocenstva povinná dobrovoľne preniesla na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Táto tretia osoba nie je oprávnený a preto toto plnomocenstvo nemohlo spôsobiť pre oprávneného nepomernú výhodu oproti stavu, keby plnomocenstvo dojednané vôbec nebolo. Navyše v prípade, ak by povinná zmenila názor a chcel aby zamedziť tomu, aby zástupca v jej mene spísal notársku zápisnicu podľa ňou udeleného plnomocenstva, povinná mohla plnomocenstvo v zmysle ust. § 33b ods. 1 písm. b) OZ kedykoľvek odvolať. Práva
na odvolanie plnomocenstva sa zároveň nemohla ani platne vzdať, dôkaz o takejto skutočnosti (záväzku) neexistuje, a vo výkone tohto práva jej nebránila žiadna prekážka. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti udelenie plnomocenstva tretej osobe na zastupovanie nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku, ktorá by z pohľadu spotrebiteľa spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v jej neprospech.
24. Tvrdil, že súd sa nijak nevysporiadal s výkladovými pravidlami uvedenými v smernici Rady č. 93/13/EHS a nijak nezdôvodnil prečo považuje za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere práve splnomocnenie, ako jednostranný právny úkon, ktorým dlžník dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal dlh vo výške vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Podľa čl. 3 ods. 3 smernice Rady č. 93/13/EHS možno použiť jej prílohu, ako indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Medzi týmito podmienkami sa splnomocnenie ako jednostranný právny úkon, ktorým dlžník dobrovoľne splnomocňuje fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu výslovne nenachádza. Preto je v danom prípade nutné požiadať o výklad pojmu „nekalá zmluvná podmienka“ v kontexte tohto sporu Súdny dvor Európskej únie.
25. Oprávnený preto podal návrh na prerušenie konania postupom podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a predložil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku v nasledujúcom znení:
1.) je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?
2.) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/ EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?
26. Súdny exekútor ani povinný sa k doručenému odvolaniu v stanovenej lehote písomne nevyjadrili.
27. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle ustanovenia § 473 CSP zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov bol Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný predpis.
28. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie po vecnej stránke a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
29. Odvolaním nebol napadnutý výrok uznesenia súdu prvej inštancie o výške trov exekúcie, preto odvolací súd v tejto časti uznesenie nepreskúmaval z dôvodu právoplatnosti tohto výroku.
30. Oprávnený podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie.
31. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
32. Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého uznesenia a pretože sa so závermi súdu prvého stupňa stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné
v podrobnostiach poukazuje podľa § 387 ods. 2 CSP a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza nasledovné.
33. Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
34. Citované zákonné ustanovenie určuje náležitosti notárskej zápisnice (okrem tých, ktoré musí mať podľa notárskeho poriadku), aby bola exekučným titulom. Predovšetkým musí notárska zápisnica obsahovať právny záväzok. Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone (§ 489 OZ). Inou skutočnosťou, na základe ktorej vzniká záväzok, je aj porušenie povinnosti vyplývajúcej z už existujúceho záväzkového právneho vzťahu, okrem iného je to aj omeškanie dlžníka.
35. V posudzovanej veci sa povinná dostala do omeškania s riadnym a včasným plnením záväzku, v dôsledku čoho oprávnený žiadal zaplatiť dlh naraz a uplatnil si aj zákonné právo na zaplatenie úrokov z omeškania.
36. Notárska zápisnica má ďalej obsahovať označenie oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod (v danom prípade je to zmluva o úvere), predmet (plnenie, ktoré má povinný poskytnúť, teda suma, ktorú je dlžný oprávnenému), čas plnenia, a aby bola exekučným titulom, musí obsahovať aj vyhlásenie povinnej osoby, že súhlasí s jej vykonateľnosťou.
37. Z uvedeného vyplýva, že k obsahovým náležitostiam notárskej zápisnice ako exekučného titulu nepatrí hmotnoprávny úkon, z ktorého vyplýva záväzok povinného voči oprávnenému, teda v posudzovanej veci zmluva o úvere. To však neznamená, že notárska zápisnica by takýto úkon nemohla obsahovať popri uznaní záväzku povinným a vyhlásení o jej vykonateľnosti. Obidva tieto úkony je potrebné dôsledne rozlišovať a navzájom ich nezamieňať, pretože kým účastníkom hmotnoprávneho úkonu (napríklad v súvislosti so zmenami podmienok úverovej zmluvy, na ktorých sa jej účastníci dohodli v notárskej zápisnici) musia byť účastníci tohto hmotnoprávneho úkonu, pre uznanie dlhu a súhlas vykonateľnosťou notárskej zápisnice postačuje prejav dlžníka.
38. Uznanie dlhu je totiž jednostranným právnym úkonom dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým dáva veriteľovi najavo, že svoj dlh uznáva. Pre platnosť uznania je potrebná písomná forma, prísľub zaplatenia dlhu a uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšky. Pri splnení týchto zákonných podmienok dochádza k prerušeniu premlčania a predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Všetky tieto náležitosti písomné uznanie povinnej prostredníctvom splnomocneného zástupcu v notárskej zápisnici obsahuje.
39. Súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je vždy jednostranným prejavom jeho vôle, z ktorého vyplýva, že súhlasí s tým, aby notárska zápisnica v prípade, že v určenej dobe oprávnenému určené plnenie neposkytne, bola bez ďalšieho titulom pre vykonanie exekúcie.
40. Tento súhlas s vykonateľnosťou nemá hmotnoprávnu povahu, pretože nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov konania, je len jednou z náležitostí stanovených Exekučným poriadkom k tomu, aby notárska zápisnica mohla byť exekučným titulom.
41. Pre platnosť notárskej zápisnice, v ktorej dlžník (povinný) uznal svoj dlh voči veriteľovi a súhlasil s jej vykonateľnosťou, nie je preto potrebná dohoda s veriteľom a neúčasť veriteľa pri spisovaní takejto notárskej zápisnice nespôsobuje jej neplatnosť. Notárska zápisnica v danej veci je však neplatná z iného dôvodu, ktorý súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia posúdil a náležite odôvodnil.
42. Podľa ustanovenia § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
43. Predpokladom zastúpenia podľa ustanovenia § 22 ods. 2 OZ je spôsobilosť zástupcu na právny úkon, o ktorý ide, a záujmy zástupcu nesmú byť v rozpore so záujmami zastúpeného. Tento rozpor so
záujmom zastúpeného sa pritom nemusí týkať len právneho úkonu, na ktorý bol zástupca splnomocnený, ale postačí akýkoľvek stret záujmov zástupcu a zastúpeného, ktorý by mohol vyvolať pochybnosť o tom, že zástupca bude riadne vykonávať práva a povinnosti vyplývajúce mu zo zastúpenia.
44. V posudzovanej veci povinná mala v zmluve o úvere splnomocniť advokáta U.. Z. M. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu.
45. Súd prvej inštancie postupoval správne, ak pri preskúmavaní predmetného exekučného titulu a podmienok, za ktorých bol vydaný, vrátane posudzovania zmluvy o úvere dospel k záveru, že predmetný exekučný titul bol vydaný na základe plnomocenstva, ktoré povinná udelila U.. Z. M., advokátovi, súčasne v predtlači zmluvy o úvere a teda povinná, ak chcela, aby jej bol poskytnutý predmetný spotrebiteľský úver, bola nútená súčasne na predtlači zmluvy o úvere podpísať aj plnomocenstvo pre U.. Z. M., v ktorom ho splnomocnila súčasne na spísanie predmetnej notárskej zápisnice - exekučného titulu. Takéto podmieňovanie poskytovania spotrebiteľského úveru súčasným uzatvorením plnomocenstva pre U.. Z. M. súčasne s poverením na spísanie notárskej zápisnice, ako exekučného titulu, je treba považovať za neprijateľnú podmienku v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
46. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že takéto konanie splnomocneného zástupcu povinnej U.. Z. M., voči povinnej je v rozpore so zákonom o advokácii.
47. Naviac, ak nie je preukázané, že podľa ust. § 18 ods. 1, 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii dal povinný U.. Z. M. skutočne takéto pokyny, ako sú uvedené v predtlači zmluvy o úvere a či sa U.. Z. M. mohol riadiť pokynmi povinnej pri presadzovaní práv a záujmov povinného v prejednávanej veci, či povinná s U.. Z.D. M. osobne prejednávala spôsob presadzovania práv a záujmov povinnej a vôbec či povinná bola niekedy v kontakte s U.. Z. M..
48. Európsky súdny dvor vo viacerých svojich rozsudkoch nastolil trend chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym spôsobom (napr. rozsudok zo dňa 04. 10. 2007, Rampin a Dodard, C - 429/05). Súladom exekučného titulu so zákonom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na jeho základe možné exekúciu vykonať, teda či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Ide napr. o vylúčenie určitých nárokov z uspokojenia v exekúcii a pod. Môže ísť aj o zákonné ustanovenia, ktoré ukladajú exekučnému súdu skúmať aj materiálnu správnosť exekučného titulu, teda či nárok priznaný exekučným titulom je v súlade s právom.
49. Podľa ustanovenia § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.
50. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že zastúpenie na základe dohody o plnomocenstve predpokladá dvojstranný právny úkon, teda dohodu medzi dvomi subjektami a to medzi splnomocniteľom na jednej strane a splnomocnencom na druhej strane a samotné plnomocenstvo je už iba jednostranným úkonom, ktorým splnomocniteľ dáva tretím osobám na vedomie, v akom rozsahu je osoba uvedená v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Dohoda o plnomocenstve, z ktorej právny vzťah vzniká, musí teda obsahovať všetky náležitosti dvojstranného právneho úkonu z hľadiska jeho subjektov, ako aj obsahu.
51. Pokiaľ má mať takáto dohoda písomnú formu, predpokladá sa prejav oboch zmluvných strán potvrdený podpisom týchto subjektov. Správne poukázal súd prvého stupňa na to, že splnomocnenie, ktoré má byť súčasťou notárskej zápisnice, nie je podpísané účastníkmi dohody o plnomocenstve, keďže na tomto chýba podpis splnomocniteľa - povinnej.
52. Správne preto súd prvého stupňa uzavrel, že v notárskej zápisnici ako exekučnom titule, ktorú oprávnený predložil, chýba nepochybný relevantný prejav vôle dlžníka splnomocniť advokáta U.. Z. M. na vykonanie vyhlásenia v jeho mene. Už samotná táto skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorá bráni v možnosti vydať exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na základe takejto notárskej zápisnice.
53. Odvolací súd z týchto dôvodov už považoval za nadbytočné zaoberať sa ďalšími nedostatkami exekučného titulu a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výrokoch o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil, pretože predmetná notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom.
54. K návrhu oprávneného na prerušenie tohto exekučného konania podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a predloženie veci Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na rozhodnutie o prejudiciálnych otázok, odvolací súd udáva.
55. Súd konanie preruší, ak sa rozhodne, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.
56. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia je súd povinný obligatórne prerušiť súdne konanie, ak rozhodol o tom, že požiada podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ (pôvodne čl. 234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva) Súdny dvor Európskej únie o vydanie rozhodnutia o predbežnej (prejudiciálnej) otázke. Konanie o predbežnej otázke podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ (ďalej aj „ZFEÚ“) má povahu osobitného nesporového a medzitímneho konania, v ktorom Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať rozhodnutie o výklade zakladajúcich zmlúv Únie, o platnosti a výklade aktov inštitúcii, orgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie, výklade štatútov orgánov zriadených aktom Rady ES. Konanie o predbežnej otázke pred Súdnym dvorom je inštitútom pôsobiacim v záujme integrácie a zachovania jednoty európskeho práva. Povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke je zakotvená v druhej vete čl. 267 ZFEÚ. Túto povinnosť však nemožno vykladať absolútne, t. j. že vnútroštátny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku to taktiež nevyplýva. Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva. Zároveň prejudiciálna otázka nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú.
57. Na základe uvedeného, nakoľko odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanom prípade neexistoval dôvod obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ, návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.
58. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekučné konanie nemožno prerušiť. Preto v tomto konaní nie je daný zákonný dôvod na prerušenie exekučného konania podľa návrhu odvolateľa.
59. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa ustanovenia § 262 CSP v spojení s ustanovením § 255 CSP rozhodol tak, že žiadna strana konania nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný a povinnému žiadne trovy konania nevznikli.
60. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§429 ods.1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).