Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27C/26/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: Poľovnícka spoločnosť Ostrá Hora, so sídlom v Lednických Rovniach, ul. Rovňanská 186/28, IČO: 502 393 76, proti žalovanému: AGROFARMA, spol. s r.o. Červený Kameň, so sídlom v Červenom Kameni, IČO: 31574912, právne zastúpený JUDr. Norbertom Horvárthom, advokátom so sídlom v Galante, Slnečná 592/2, IČO: 30958300, o určenie, že späťvzatie návrhu na evidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru nenadobudlo právne účinky, sudkyňou JUDr. Máriou Šadlákovou

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.05.2019 sa žalobca proti žalovanému domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by súd určil, že späťvzatie návrhu na evidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru Ostrá hora Lednické Rovne zo dňa 07.01.2049 doručené žalovaným dňa 09.01.2019 Okresnému úradu Považská Bystrica, pozemkový a lesný odbor je právne neúčinné. Podanú žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril dňa 16.09.2016 s vlastníkmi poľovných pozemkov patriacich do poľovného revíru Ostrá Hora Lednické Rovne, zmluvu o užívaní uvedeného spoločného poľovného revíru. Dňa 19.04.2017 žalobca predložil Okresnému úradu Považská Bystrica (ďalej len "okresný úrad") žiadosť o zaevidoavenie zmluvy o užívaní poľovného revíru zo dňa 16.09.2016 a to spolu s notárskou zápisnicou N 309/2016, Nz 27782/2016. V dobe podania žaloby na súd prebiehalo na okresnom úrade konanie o zaevidovaní predmetnej zmluvy. Dňa 21.12.2018 sa v Bratislave uskutočnilo zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov poľovného revíru Ostrá Hora Lednické Rovne. Uvedené zhromaždenie nebolo riadne zvolané, osoby zvolávajúce uvedené zhromaždenie nemali poverenie tretiny vlastníkov poľovných pozemkov a zvolanie nebolo riadne zverejnené tak, ako to požaduje o poľovníctve. Vyslovenia nezákonnosti tohto zhromaždenia je predmetom súdneho konania prebiehajúceho na Okresnom súde Považská Bystrica sp. zn. . Dňa 09.01.2019 predložil žalovaný okresnému úradu listinu označenú ako "späťvzatie návrhu na evidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru Ostrá hora Lednické Rovne", v ktorej uviedol, že berie späť návrh žalobcu na evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru uzatvorenej dňa 16.09.2016, ktorá bola predložená na zaevidovanie dňa 19.04.2017. Žalovaný nebol a nie je zmluvnou stranou zmluvy o užívaní poľovného revíru, pričom žalovaný ani nepodával samotný návrh na evidenciu zmluvy, a preto nemohol tento ani vziať späť. Žalobca s takýmto späťvzatím nesúhlasí. Prijatie zmluvy z 16.09.2016 a priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v r. 2016 prebehli riadnym a zákonným spôsobom. Žalovaný predložením späťvzatia návrhu na evidovanie zmluvy okresnému úradu realizuje práva, ktoré mu nepatria a na ktoré nie je oprávnený, preto sa domáha súdnej ochrany a v zmysle má naliehavý právny záujem na to, aby súd rozhodol v zmysle žalobného návrhu.

2. Žaloba bola žalovanému doručená do vlastných rúk dňa 12.10.2019. Žalovaný sa k nej vyjadril podaním zo dňa 21.10.2019, pričom v prvom rade namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Uviedol, že naliehavý právny záujem v danom prípade nevyplýva z osobitného predpisu (netvrdí to ani samotný žalobca) a preto je povinnosťou žalobcu ho preukázať. Nepreukázanie naliehavého právneho záujmu je samostatným dôvodom na zamietnutie žaloby bez nutnosti meritórneho posúdenia veci. Žalovaný ďalej uviedol, že ak by sa aj ako osoba zvolená na relevantnom zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov za splnomocnenca vlastníkov poľovných pozemkov snažil realizovať práva na základe tu prijatých rozhodnutí, späťvzatie žiadosti o evidenciu relevantnej zmluvy o užívaní poľovného revíru v zmysle zásady materiálnej pravdy aplikovanej v rámci skúmania podmienok na jej akceptovanie podlieha skúmaniu podmienok, či takéto rozhodnutie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov bolo alebo nebolo prijaté potrebnou nadpolovičnou väčšinou a či je v súlade s relevantnými ustanoveniami zákona o poľovníctve zo strany miestne príslušného okresného úradu. Okresný úrad je pritom analogicky v súlade s ust. § 16 ods. 1 veta druhá zákona o poľovníctve povinný vykonať dokazovanie, z ktorého má vyplynúť splnenie základnej hmotnoprávnej podmienky na možnosť, resp. povinnosť akceptovania späťvzatia žiadosti o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru uzavretej v prospech žalobcu, t.j. či relevantné rozhodnutie prijali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z celkovej výmery poľovného revíru. Aj týmto preukazuje žalovaný neexistenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení zo strany žalobcu. Ak by aj okresný úrad nezaevidoval zmluvu o užívaní poľovného revíru uzavretú v prospech žalobcu ako budúceho užívateľa a vychádzal by zo žalobou napadnutého späťvzatia žiadosti, a to napriek splneniu podmienok stanovených v ust. zákona o poľovníctve, žalobcovi by v zmysle relevantných ustanovení ( v znení neskorších predpisov) prináležalo okrem iných prostriedkov právnej ochrany právo na podanie správnej žaloby, ktorou by sa domáhal preskúmania prípadného opatrenia okresného úradu, pričom by sa súčasne mohol domáhať priznania odkladného účinku správnej žaloby. Žalovaný rozporoval tvrdenia žalobcu, že zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov zo dňa 21.12.2018 nebolo zvolané v súlade s ust. zákona o poľovníctve. Žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Vo vzťahu ku konaniu vedenému na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. poukázal na Rozsudok sp. zn. zo dňa 12.09.2019, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá.

3. Žalobca v replike zo dňa 20.12.2019 zotrval na podanej žalobe. Uviedol, že iný právny prostriedok na ochranu svojich práv, vzhľadom na protiprávny postup žalovaného, nemá, preto má naliehavý právny záujem na žalobou požadovanom určení. Žalovaný nebol a nie je vlastníkom poľovných pozemkov v takej výmere ako tvrdil na zhromaždení vlastníkov v r. 2018. Žalobca ďalej namietal postup notárky, ktorý osvedčovala priebeh zhromaždení vlastníkov dňa 21.12.2018, pričom neskontrolovala údaje uvedené v notárskej zápisnici.

4. Žalovaný v duplike zo dňa 20.01.2020 uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení ďalej opakovane uvádza, že žalovaný, napriek skutočnosti, že nie je zmluvnou stranou v rámci zmluvy o užívaní poľovného revíru vzal návrh na zaevidovanie tejto zmluvy na Okresnom úrade Považská Bystrica, pozemkový a lesný odbor späť. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že administratívny postup a rozhodovanie vo veci žiadostí o zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru je upravené v zákone o poľovníctve, ktorý v z procesného hľadiska vylučuje na proces evidencie zmlúv o užívaní poľovných revírov pôsobnosť Správneho poriadku ( o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ďalej v texte len "Správny poriadok") a zároveň z hmotnoprávneho hľadiska právo rozhodovať o užívaní poľovného revíru vkladá do rúk výlučne vlastníkom poľovných pozemkov (ust. ). Preto žalovaný nevidí zákonnú prekážku, aby na neskôr konanom zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov nedošlo k prijatiu rozhodnutia o výpovedi alebo odstúpení od skôr uzavretej zmluvy o užívaní poľovného revíru, či späťvzatiu žiadosti o jej evidenciu a voľbe nových splnomocnencov vlastníkov poľovných pozemkov. Právo podať výpoveď pritom môže vychádzajúc z ust. zákona o poľovníctve, podľa ktorého zhromaždenie si zvolí ním určený počet splnomocnencov, ktorým určí rozsah zastupovania vlastníkov poľovných pozemkov podľa tohto zákona prináležať úplne iným osobám ako tým, ktorí uzatvárali pôvodnú zmluvu o užívanie poľovného revíru a podávali návrh na jej evidenciu. V tejto súvislosti nemôže ostať bez povšimnutia, že budúci užívateľ poľovného revíru pritom ani nedisponuje procesným oprávnením podať návrh, resp. žiadosť o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru, čo žalovaný odvodzuje z ust. zákona o poľovníctve,

z obsahu ktorého jasne vyplýva, že oprávnením žiadať alebo navrhovať evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru má výlučne vlastník alebo vlastníci poľovného revíru zastúpení splnomocnencami zvolenými v súlade s ust. § 5 ods. 7 zákona o poľovníctve. Príslušný okresný úrad je potom ex offo a ex lege povinný skúmať prípustnosť sporného späťvzatia zmluvy a rozhodnúť, či naň bude alebo nebude prihliadať. K námietkam žalobcu, týkajúcich sa priebehu overovania priebehu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov zo dňa 21.12.2018 prítomnou notárku, uviedol, že notárka, ktorá vyhotovila notársku zápisnicu o priebehu zhromaždenia vlastníkov konaného dňa 21. decembra 201 v Bratislave neskúmala, či vlastníci poľovných pozemkov prítomní na zhromaždení vlastníkov priamo alebo prostredníctvom svojich splnomocnencov sú skutočnými vlastníkmi poľovných pozemkov a v akom rozsahu, resp. či na zhromaždení vlastníkov prítomné osoby disponovali v rozhodnom čase oprávnením zastupovať vlastníkov poľovných pozemkov. Notár zaznamenáva do notárskej zápisnice presný opis deja, ktorého bol svedkom a jeho úlohou nie je hodnotiť skutočnosti, ktoré sa pred ním udiali, ani konštatovať či priebeh deja bol v súlade so zákonom, s inými právnymi predpismi alebo pravidlami, či podmienkami, ktoré sú ustanovené pre priebeh osvedčovaného deja konkrétnym zákonom. Je úlohou okresného úradu, aby na základe predložených plnomocenstiev udelených v prospech žalovaného preskúmal, či údaje uvedené v listine prítomných sú relevantné alebo nie.

5.1 Za účelom rozhodnutia o žalobe súd nariadil pojednávanie na deň 13.08.2021, na ktoré predvolal žalobcu a právneho zástupcu žalovaného. Súd vykonal dokazovanie v neprítomnosti žalobcu, nakoľko tento si predvolanie na pojednávanie neprevzal a bolo mu doručené fikciou doručenia. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: č.l. 7 rozhodnutie o uznaní poľovného revíru Ostrá hora Lednické Rovne, č.l. 9 popis hraníc podľa porastovej mapy, č.l. 10 záznam Lesného úradu v Považskej Bystrici, č.l. 11 späťvzatie návrhu na evidovanie zmluvy, č.l. 12 notárska zápisnica, č.l. 41 rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. , č.l. 55 žiadosť o poskytnutie informácie, č.l. 56 rozhodnutie Okresného úradu Považská Bystrica o nesprístupnení informácie. Po tomto oboznámení sa so žalobou, vyjadreniami sporových strán a listinnými dôkazmi súd zistil pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval citované ustanovenia právnych predpisov, vec právne posúdil a rozhodol o žalobe.

5.2 Podľa (ďalej len "") nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný, procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.

5.3 Podľa § 137 písm. c) a d) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

5.4 V zmysle ust. (ďalej len ""), evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia.

5.5 V zmysle ust. , okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa .

6.1 Súd vec právne posúdil podľa ust. , , (ďalej len "") a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby žalobcu.

6.2 diferencuje žaloby na určenie, či tu právo je alebo nie je [ ] a na určenie právnej skutočnosti [ ], pričom žaloba na určenie právnej skutočnosti je prípustná výlučne v prípade, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Ide napríklad o žaloby na určenie neplatnosti právneho úkonu

o skončení pracovného pomeru ( ), žaloba na určenie neplatnosti uznesenia valné ho zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným ( ), akciovej spoločnosti (ObZ), žaloba na určenie neplatnosti dražby ( ZoDD), žaloba na určenie neplatnosti výpovede z nájmu ( ) a odporovacie žaloby ( ).

6.3 Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že späťvzatie návrhu na evidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru je právne neúčinné, pričom túto žalobu nesprávne označil ako žalobu o určenie či tu právo je alebo nie je. Súd je toho názoru, že ide o žalobu o určenie právnej skutočnosti. pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti podľa iba za predpokladu, že to vyplýva z osobitného predpisu, čo nebolo v prejednávanej veci splnené. Súd zároveň podotýka, že v prípade predmetného späťvzatia, nejde o právny úkon žalovaného, ale o administratívny úkon resp. podanie určené Okresnému úradu. S týmto nie sú spojené vznik, zmena alebo zánik práv a povinností. Tie spôsobuje až rozhodnutie Okresného úradu resp. jemu predchádzajúce prijatie uznesenia zhromaždením vlastníkov poľovných pozemkov.

6.4 Napriek tomu, že ustanovenie len demonštratívne vypočítava žaloby, inej ochrany práv než podľa uvedeného ustanovenia sa možno domáhať iba v prípade preukázania právneho záujmu na podanej žalobe.

6.5 Súd dospel tiež k záveru o nedostatku vecnej legitimácie na strane žalovaného resp. žalovaných, pretože v spore nevystupovali všetky subjekty, ktorých práv a povinností sa týkal predmet sporu.

6.6 K otázke vecnej legitimácie súd uvádza, že aktívne vecne legitimovaná je strana, ktorá tvrdí a je schopná preukázať, že je nositeľom tvrdeného hmotného práva a pasívne vecne legitimovaná je strana, o ktorej žalobca tvrdí, že je nositeľom tvrdenej hmotnoprávnej povinnosti a v spore to aj skutočne preukáže. Skúmanie vecnej legitimácie strán(aktívnej a pasívnej) je imanentnou súčasťou každého sporu a jeho výsledok sa prejaví v rozhodnutí vo veci samej.

6.7 Súd musí žalobu zamietnuť pre nedostatok sporu o nerozlučné spoločenstvo ak ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný ( ).

6.8 Žalobca, ako budúci užívateľ poľovného revíru sa predmetnou žalobou domáhal ochrany svojho užívacieho práva, a to v súvislosti s uzatvorenou zmluvou o užívaní poľovného revíru, ktorú mal žalobca uzatvorenú vo vzťahu k pozemkom poľovného revíru Ostrá hora Lednické Rovne s vlastníkmi poľovných pozemkov.

6.9 Z hľadiska predmetu sporu, vecná legitimácia nesvedčí len žalobcovi a žalovanému. V predmetnom spore z hľadiska vecnej legitimácie nevyhnutne museli byť všetci vlastníci poľovných pozemkov. Tento záver vyplýva z príslušných ustanovení , upravujúcich rozhodovanie o prenechaní užívania poľovného revíru inej osobe, v zmysle ktorých o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej len "užívanie poľovného revíru") rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa (t. j. na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov) s tým, že vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru (, ). V prípade rozhodnutia vlastníkov o postúpení užívania poľovného revíru inej osobe, sa postúpenie užívania realizuje písomnou zmluvou ( ), ktorú uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru ( ). Pretože právo hlasovať na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov majú všetci vlastníci, stranami sporu o užívacie právo k poľovnému revíru musia byť všetci vlastníci poľovných pozemkov, nielen žalovaný, ktorý pri späťvzatí návrhu na evidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru zastupoval vlastníkov poľovných pozemkov.

6.10 Pokiaľ žalobca vzhľadom na predmet konania neoznačil na strane žalovaných alebo žalobcu všetky vecne legitimované subjekty, zabránil súdu v možnosti posudzovať dôvodnosť žaloby z hľadiska tvrdených dôvodov neplatnosti sporných uznesení.

6.11 Nutnosť účasti všetkých uvedených subjektov v spore v prípade žalobcom požadovaného určenia, tak vyplýva zo skutočnosti, že vzhľadom na spoločné práva a povinnosti, ktoré sú predmetom konania, nie je možné pripustiť, aby stranou sporu neboli všetci účastníci dotknutého právneho vzťahu, pretože nemožno pripustiť, aby sporný úkon bol neúčinným len pre jedného vlastníka poľovných pozemkov a pre iných nie (nakoľko výrok rozsudku je podľa záväzný len pre strany, resp. ich právnych nástupcov).

6.12 Potreba účasti všetkých vlastníkov poľovných pozemkov v spore tak nemusí vyplývať z výslovného ustanovenia právneho predpisu (ZoP), pretože vyplýva z charakteru spoločných práv a povinností, ktoré sú predmetom sporu (rozsudok bývalého NS ČR sp. zn. zo dňa 29. 02. 1988, rozsudok NSSR sp. zn. zo dňa 01. 05. 2003 uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 30/2004,uznesenia NS SR sp. zn. zo dňa 17. 02. 2011 a sp. zn. zo dňa 13. 05.2014, ale aj uznesenia NS ČR sp. zn.30Cdo/2806/2005 zo dňa 21. 12. 2005, sp. zn. 29Cdo/1879/2011zo dňa 18. XX. 2012).

6.13 Súd musí žalobu zamietnuť pre nedostatok sporu o nerozlučné spoločenstvo ak ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný ( ).

6.14 Na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu žalobcu správne zamietol aj z dôvodu nesprávne stanoveného okruhu strán sporu.

7.1 Podľa (ďalej len ako "CSP"), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

7.2 Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

7.3 O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle a tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100% voči žalobcovu, keďže žalovaný mal vo veci úplný úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.