Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_28P-16-2024.pdf
PDF · 89.3 KB
Case nature
Subarea
28P/16/2024
Uznesenie
-6 - 28P/16/2024
Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci starostlivosti o maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko C. D. E. ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov matky F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H. XXX/XX, XXX XX C. D. E., zastúpenej právnym zástupcom JUDr. Mgr. Tomášom Štefankom, advokátom so sídlom M. Chásteka 512/25, 965 01 Žiar nad Hronom, a otca I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H. XXX/XX, XXX XX C. D. E., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
-6 - 28P/16/2024
Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:
Otec I. B., nar. XX.XX.XXXX, je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, sumou 110,- Eur mesačne, počnúc dňom doručenia tohto uznesenia, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky F. B., nar. XX.XX.XXXX.
Neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, vedeného na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 28P/12/2024.
odôvodnenie:
-4 - 28P/16/2024
1.1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 05.04.2024 sa navrhovateľka F. B. domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo so I. B. uzavreté dňa XX.XX.XXXX. Zároveň žiadala, aby súd upravil výkon rodičovských práv a povinnosti k maloletému A. B. na čas po rozvode tak, že bude zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bude zaviazaný prispievať na jeho výživu. 1.2. Súčasne s návrhom vo veci samej bol súdu doručený aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa matka maloletého dieťaťa domáhala, aby súd na čas do rozvodu zaviazal otca prispievať na výživu maloletého A. vo výške 110,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia matka odôvodnila tým, že jej manžel si svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní. Na maloletého A. jej od ukončenia ich spolužitia, t. j. koncom januára 2024 prispel finančne iba raz, a to sumou 60 Eur. Podľa tvrdení matky išlo o výnimočné plnenie z jeho
strany, nakoľko ešte predtým sa mal vyjadriť, že si svoju vyživovaciu povinnosť nemieni dobrovoľne plniť. Vzhľadom na uvedené je podľa názoru matky zrejmé, že nie je daný žiaden predpoklad na to, aby si manžel dobrovoľne, riadne a včas plnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletému A.. Naliehavosť na nariadení neodkladného opatrenia odôvodnila okamžitou potrebou uloženia povinnosti manželovi prispievať na výživu maloletého A. výživným v nevyhnutnej miere, nakoľko manžel svojim pretrvávajúcim pasívnym prístupom k plneniu si svojej zákonnej vyživovacej povinnosti ohrozuje dieťa na jeho zdravom raste a zdravom vývine. Matka má za to, že je nepochybne v najlepšom záujme maloletého A., aby súd dočasne zaviazal otca maloletého povinnosťou prispievať na výživu maloletého A. v nevyhnutnej miere, pričom podľa názoru matky je výživné vo výške 110 Eur mesačne sumou, z ktorej by mohla uspokojiť aspoň základné životné potreby maloletého dieťaťa
3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia matka doložila sobášny list, rodný list maloletého A., zmluvu o nájme bytu, výpisy zo živnostenského registra týkajúce sa manžela a manželky, doklady týkajúce sa výdavkov matky na maloletého A., správu Centra poradenstva a prevencie o psychologickom vyšetrení maloletého A. zo dňa 24.02.2023, správu Centra poradenstva a prevencie o špeciálnopedagogickom vyšetrení maloletého A. zo dňa 28.02.2023, správu triednej učiteľky maloletého A. zo dňa 27.09.2023, záznam o pohovore so zákonným zástupcom žiaka zo dňa 25.01.2024, správu z pedopsychiatrického vyšetrenia u G. J. K., rozhodnutie riaditeľky L. - F. I. F. M. zo dňa 03.04.2024, poštový poukaz na účet na sumu 68,- Eur a lekársku správa psychiatričky G. J. K..
4. Uznesením č. k. 28P/12/2024-31 zo dňa 24.04.2024 súd vylúčil návrh matky v časti týkajúcej sa nariadenia neodkladného opatrenia na samostatné konanie. O jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia týkajúceho sa úpravy pomerov k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu súd koná pod sp. zn. 28P/16/2024.
5.1. Lustráciou poručenských spisov tunajšieho súdu bolo zistené, že na tunajšom súde sa vedie konanie pod sp. zn. 28P/12/2024, v ktorom sa matka maloletého domáha rozvodu manželstva s otcom maloletého A., pričom navrhla, aby súd upravil výkon rodičovských práv a povinnosti k maloletému A. B. na čas po rozvode tak, že bude zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bude zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 220 Eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Toto konanie doposiaľ nebolo skončené. 5.2. V návrhu matka uviedla, že manželstvo s otcom maloletého uzavreli po niekoľkoročnej známosti a po dlhodobom vzájomnom spolužití v spoločnej domácnosti, konkrétne dňa XX.XX.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev G. N. C. D. E., vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXX. Už po niekoľkých mesiacoch od uzatvorenia manželstva začala na manželovi badať, že čoraz častejšie trávi čas so svojimi kamarátmi, ktorých uprednostňoval pred rodinným životom. Matka ako dôsledky rozpadu manželstva uviedla manželom tolerované neprimerané zasahovanie členov jeho rodiny (predovšetkým jeho matky) do ich vzťahu, ktorých vplyvu manžel neustále podliehal a uprednostňoval ich potreby pred potrebami vlastnej rodiny, a to aj na úkor toho, že to malo negatívny dopad na finančnú situáciu rodiny, ktorú musela matka prakticky vždy zachraňovať sama z vlastných finančných prostriedkov. Nedostatok peňazí bol najčastejším zdrojom hádok, ktoré boli medzi nami manželmi stále častejšie a intenzívnejšie. Manželova matka na chod domácnosti neprispievala a namiesto vďaky, že s nimi môže bývať, robila medzi ňou a manželom rozbroje, prieky a pred manželom navrhovateľku ohovárala. K majetkovým pomerom rodičov matka uviedla, že v súčasnosti pracuje ako živnostník v spoločnosti D. A., kde je jej príjem vrátane nadčasov vo výške cca 1.200,- Eur mesačne. Okrem príjmu zo zamestnania poberá prídavok na dieťa vo výške 60,- Eur mesačne. Iný príjem nemá, nie je vlastníčkou ani spoluvlastníčkou žiadneho nehnuteľného majetku, rovnako nevlastní ani žiadne hnuteľné veci vyššej hodnoty. Pokiaľ ide o manžela, ten aktuálne pracuje ako živnostník pre spoločnosť G. H. I., pričom jeho priemerný mesačný zisk z úhrad na základe vystavených faktúr odhaduje matka na sumu vo výške cca 1.500,- Eur. Okrem toho si manžel na maloletého A. uplatňuje aj daňový bonus. Inú vyživovaciu povinnosť manžel nemá. Maloletý A. je žiakom 2. ročníka základnej školy, kde však vzhľadom na to, že mu bol diagnostikovaný syndróm ADHD, ako aj Tourettov syndróm, má vypracovaný individuálny výchovno – vzdelávací program, na základe ktorého od 20.03.2023 navštevuje školu len 2 hodiny denne. Mesačné náklady na maloleté dieťa vo výške 650,- Eur matka vyčíslila nasledovne: strava 150,- Eur; bývanie 275,- Eur; oblečenie 70,- Eur; obuv 30,- Eur; hygienické potreby, drogéria 30,- Eur; lieky, vitamíny (B6 kyselina listová, haloperidol) 30,- Eur; cestovné do Bratislavy a späť k G. J. K. 15,- Eur; školské potreby a aktivity v základnej škole 20,- Eur; zábavné činnosti a voľnočasové aktivity 30,- Eur. Na svoju osobu uviedla
matka tieto výdavky: strava 200,- Eur; bývanie 275,- Eur, cestovné do práce (autobusom) a späť 23,- Eur; oblečenie a obuv 60,- Eur; hygienické potreby, drogéria 50,- Eur; paušál 23,- Eur a pôžička 50,- Eur.
6.1. Z výpisu zo živnostenského registra súd zistil, že otec maloletého A. prevádzkuje živnosť pod obchodným menom I. B., IČO: XX XXX XXX, s miestom podnikania G. H. XXX/XX, XXX XX C. D. E.. 6.2. Z výpisu zo živnostenského registra súd zistil, že matka maloletého A. prevádzkuje živnosť pod obchodným menom F. B., IČO XX XXX XXX, s miestom podnikania G. H. XXX/XX, XXX XX C. D. E.. 6.3. Z lustrácie Sociálnej poisťovne vyplýva, že matka ani otec maloletého nepoberajú žiadne dávky dôchodkového poistenia, nemocenského poistenia a ani poistenia v nezamestnanosti 6.4. Lustráciou v systéme Sociálnej poisťovne súd zistil, že vymeriavací základ otca (hrubý príjem pre účely sociálneho poistenia) bol v období od 10/2023 do 12/2023 vo výške 605,50 Eur a za obdobie od 01/2024 do 03/2024 vo výške 652,00 Eur.
7. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 324 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
8. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými obtiažami. Je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Súd neodkladné opatrenie nariadi, ak sú osvedčené dôvody jeho nariadenia a ak je potrebné bezodkladne upraviť dané pomery. V prípade nariadenia neodkladných opatrení vo veci starostlivosti o maloleté deti je predovšetkým potrebné osvedčiť naliehavosť situácie a z toho vyplývajúcu potrebu bezodkladnej úpravy práv a povinností voči deťom, a to s ohľadom na záujem maloletých detí.
9. Súd po posúdení návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že návrh je dôvodný, nakoľko v danom prípade existuje stav vyžadujúci úpravu neodkladným opatrením. Súd mal preukázané, že v súčasnosti sa na tunajšom súde vedie pod sp. zn. 28P/12/2024 konanie o rozvod manželstva rodičov maloletého A., ktoré nebolo doposiaľ právoplatne skončené. Súd mal ďalej osvedčené, že rodičia v súčasnosti nežijú v spoločnej domácnosti, ktorú otec opustil koncom januára
2024, pričom starostlivosť o maloletého A. v súčasnosti zabezpečuje výhradne matka. Otec sa na výžive maloletého A., s výnimkou jednorazovej platby výživného v sume 60,- Eur, nijakým spôsobom nepodieľa. Neodkladné opatrenie predpokladá osvedčenie nároku a potreby bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania. V danej veci určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému A. na čas do rozvodu manželstva podľa názoru súdu matka detí osvedčila naliehavú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, nakoľko výživné zo strany otca nebolo pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia platené pravidelne, čím nebola riadne zabezpečená výživa maloletého A.. V tejto súvislosti súd uvádza, že vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu vyplýva priamo zo zákona a trvá do času, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Otec si musí byť vedomý, že pokiaľ nezabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého, je povinný na jeho výživu prispievať finančne a materiálne. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava pomerov maloletého dieťaťa a pokiaľ otec na výžive a potrebách maloletého dieťaťa neparticipuje, je nevyhnutné predbežne upraviť pomery otca vo vzťahu k maloletému dieťaťu a zabezpečiť pravidelné príspevky na výživu dieťaťa, z ktorých bude matka uhrádzať a zabezpečovať potreby maloletého.
10. Pokiaľ ide o výšku výživného, je potrebné prihliadnuť na to, že aktuálne majetkové a zárobkové pomery účastníkov konania dosiaľ neboli komplexne zisťované. Rozhodovanie o nariadení neodkladného opatrenia je pritom potrebné odlíšiť od rozhodovania o vyživovacej povinnosti rodičov k deťom podľa § 62 Zákona o rodine (č. 36/2005 Z.z.), kde je určené kritérium schopností, možností a majetkových pomerov obidvoch rodičov s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa, zatiaľ čo neodkladným opatrením podľa § 366 CMP sa rozhoduje o výživnom v nevyhnutnej miere. Čo sa týka matky, táto má podľa jej vyjadrenia spolu s maloletým zabezpečené bývanie v trojizbovom byte, pričom podľa jej tvrdení dosahuje pravidelný mesačný príjem okolo 1.200,- Eur. U otca maloletého A. mal súd z údajov Sociálnej poisťovne preukázané, že jeho aktuálny vymeriavací základ pre účely sociálneho zabezpečenia síce dosahuje výšku len 652,- Eur, avšak s poukazom na to, že otec maloletého je živnostník, jedná sa o tzv. minimálnu výšku vymeriavacieho základu na platenie minimálnych odvodov vo výške 216,13 Eur pre rok 2024. Vzhľadom na túto skutočnosť je dôvodné predpokladať, že reálny mesačný príjem otca je v skutočnosti vyšší než je príjem vykazovaný na účely platenia odvodov do Sociálnej poisťovne. Pokiaľ matka uvádzala v návrhu na rozvod manželstva, že odhadovaný príjem otca je cca 1.500,- Eur mesačne, z tohto tvrdenia súd nemohol v rámci rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez ďalšieho vychádzať pri určení nevyhnutnej výšky výživného, nakoľko reálne zárobkové a majetkové pomery otca, ako aj matky maloletého A. budú predmetom dokazovania v rámci rozhodovania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode.
11. Ustanovenie § 366 CMP upravuje podmienky nariadenia neodkladného opatrenia platiť výživné v nevyhnutnej miere, ak nastane situácia, že výživa dieťaťa je ohrozená. Neodkladným opatrením sa výživné určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. V konkrétnostiach daného prípadu je nesporné, že maloletý A. vo veku 8 rokov má výdavky primerané veku na zabezpečenie jeho základných potrieb, t.j. strava, ošatenie, hygienické potreby, zdravotná starostlivosť a podiel nákladov na bývanie. S ohľadom na uvedené súd dospel k záveru, že aj s prihliadnutím na vek maloletého a jeho potreby je výživné vo výške 110,- Eur mesačne primerané ako výživné v nevyhnutnej miere na zabezpečenie základných potrieb maloletého dieťaťa, pričom povinnosť a výška výživného bude ustálená v konaní vo veci samej, kde súd bude zisťovať možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ako aj odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Určená výška výživného v danom prípade sleduje jednak záujem maloletého, ako aj povinnosť otca prispievať na jeho výživu v nevyhnutnej miere zohľadňujúcej výšku jeho základných odôvodnených potrieb. Určená výška výživného zodpovedá i pomerom otca, jeho možnostiam a schopnostiam, ktorý vzhľadom na svoj vek má možnosť vykonávať prácu, zabezpečiť si príjem a prispievať na výživu svojho maloletého dieťaťa. Počiatok plnenia tejto povinnosti súd určil dňom doručenia tohto uznesenia.
12. Neodkladné opatrenie v prejednávanej veci sa týka úpravy pomerov k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva jeho rodičov, o ktorom bude súd rozhodovať v samostatnom konaní sp. zn. 28P/12/2024, v ktorom v prípade rozvodu manželstva zároveň upraví výkon rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode. Súd preto v súlade s ustanovením § 330 ods. 1 CSP zároveň určil, že neodkladné opatrenie bude trvať len do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 28P/12/2024.
Poučenie:
-6 - 28P/16/2024
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.