Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_28P-12-2024.pdf
PDF · 141.22 KB
Case nature
Area
Subarea
28P/12/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
– 12 –
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Beňom v právnej veci navrhovateľky A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X/XX, XXX XX D. E. C., zastúpená JUDr. Mgr. Tomášom Štefankom, advokátom so sídlom M. Chrásteka 512/25, 965 01 Žiar nad Hronom, proti manželovi F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H. XXX/XX, XXX XX D. E. C., v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, a to k maloletému: I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko D. E. C. ako kolíznym opatrovníkom, takto
rozhodol:
– 12 –
Súd manželstvo účastníkov A. B., J. K., nar. XX.XX.XXXX, a F. B., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v D. E. C., zapísané v knihe manželstiev G. L. D. E. C., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, r o z v á d z a .
Maloletý I. B., nar. XX.XX.XXXX, sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky A. B..
Obidvaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať ako zákonní zástupcovia a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Otec F. B. je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého I. B. výživným vo výške 220,- Eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa A. B..
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
– 9 –
1.1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 04.04.2024 sa navrhovateľka A. B. domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo so F. B. uzavreté dňa XX.XX.XXXX. Súčasne žiadala, aby súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému I. B. na čas po rozvode, pričom žiadala, aby súd maloletého zveril do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 220,- Eur mesačne. 1.2. V návrhu navrhovateľka uviedla, že s manželom sa spoznali v roku XXXX, partnerský vzťah nadviazali v roku 2013. V tom čase každý z nich býval v domácnosti svojich rodičov. V roku 2015 navrhovateľka plánovane otehotnela. Po narodení mal. I. začali bývať v domácnosti rodičov manžela na M. G. H. A. D. E. C., odkiaľ sa po cca 2 mesiacoch presťahovali do nájomného bytu, v ktorom s manželom začali viesť spoločnú domácnosť. Manželstvo uzatvorili v roku XXXX. Manželstvo si spočiatku plnilo svoje základné funkcie. Postupom času sa však ukázalo, že uzavretie manželstva neviedlo k upevneniu citovej väzby medzi manželmi, ale malo naopak opačný efekt. Už po niekoľkých mesiacoch od uzatvorenia manželstva navrhovateľka badala, že manžel čoraz častejšie uprednostňuje svoje záujmy pred záujmami rodiny. Starostlivosť o domácnosť (všetky nákupy, prípravu jedla, varenie, umývanie riadu, upratovanie, pranie, žehlenie, atď.) ako aj starostlivosť o mal. I., ponechával manžel na navrhovateľku, zatiaľ čo on radšej trávil čas vonku s kamarátmi. Okolnosti na strane manžela donútili navrhovateľku začať pracovať už v čase, keď mal. I. mal len 1 rok. Dôvodom bolo, že v rodine chýbali financie, keďže z dôvodu podlžností (ktoré v minulosti vznikli rodičom manžela, ktorým bol manžel ručiteľom) boli manželovi zo strany exekútora vykonávané zrážky zo mzdy, čo malo dopad jednak na rodinný rozpočet, ako aj na pohodu v manželstve, ktorá sa ešte viac naštrbila. Navrhovateľka manželovi uviedla, že považuje za nespravodlivé, aby na úhradu dlhov jeho rodičov bola nútená začať brigádnicky pracovať, manžel sa naopak rodičov zastával. Uvedené malo za následok, že v manželstve začali vznikať intenzívne hádky. V roku 2019 sa navrhovateľka zamestnala na trvalý pracovný pomer v spoločnosti N., I. v D. E. C.. V tom čase manžel nikde nepracoval. Jeho príjem pozostával len z dávky v nezamestnanosti. Navrhovateľka pracovala na zmeny a okrem práce bola nútená stíhať aj starostlivosť o domácnosť a výchovu dieťaťa, s čím manžel veľmi nepomáhal. V roku 2022 si manžel zriadil živnosť, na základe ktorej začal pracovať v spoločnosti F., I. A. D. E. C.. Po pár mesiacoch bola s ním zo strany zamestnávateľa ukončená spolupráca, rovnako ako následne u spoločnosti E. F. F. v D. E. C.. Po ďalšom pracovnom neúspechu v spoločnosti C. O. F. I. A. D. E. C. manžel tvrdil, že zarobí v E., kde za prácou na stavbe aj skutočne vycestoval, avšak vydržal tam sotva tri týždne, počas ktorých nezarobil dostatok peňažných prostriedkov. Po príchode domov na Slovensku si prácu nevedel nájsť. Hradenie poplatkov spojených s chodom domácnosti a potrebami členov rodiny opätovne bolo na navrhovateľke. Nedostatok peňazí bol najčastejším zdrojom ich hádok, ktoré boli stále častejšie a intenzívnejšie. Popri tom musela navrhovateľka v tom čase stíhať aj starať sa o jej starú matku, ktorá po mozgovej príhode. V januári 2023 začal manžel pracovať na živnosť pre spoločnosť G. H. F. A. C. E. C., z ktorej mal stabilný príjem. Na to však vznikol ďalší problém, ktorý bol zdrojom hádok medzi manželmi a ktorý postupne viedol k definitívnemu rozvratu manželstva. Po smrti manželovho otca manžel do ich jednoizbového nájomného bytu na M. A. A. D. E. C. nasťahoval svoju matku, ktorá začala bývať v detskej izbe s mal. I., čím bol tento ukrátený o podmienky bývania, na aké bol dovtedy zvyknutý. Manželova matka na chod domácnosti neprispievala, naopak robila medzi navrhovateľkou a manželom rozbroje a pred manželom ju ohovárala. Takto v stiesnených podmienkach jednoizbového bytu žili v diskomforte 8 mesiacov, po uplynutí ktorých sa s manželom rozhodli, že si zabezpečia väčšie bývanie v 3-izbovom nájomnom byte na ul. C. X/XX A. D. E. C., do ktorého sa s manželom a s mal. I. nasťahovali v auguste 2023, už bez manželovej matky. Na to sa však manželova matka urazila a začala vyvíjať na manžela nátlak, že ak jej nebude platiť nájomné za byt, v ktorom ona býva, že sa nasťahuje znovu ku nim. Manžel znovu nátlaku matky podľahol a poza chrbát navrhovateľky jej začal prispievať na nájom a tým ukracovať ich rodinný rozpočet. Týmto manžel definitívne stratil dôveru navrhovateľky. V novembri 2023 sa rozhodla ukončiť spolužitie s manželom, avšak neurobila tak ihneď z dôvodu blížiacich sa vianočných sviatkov s prihliadnutím na mal. I.. Po vianočných sviatkoch manželovi oznámila, že chce ukončiť ich spolužitie. Od toho momentu definitívne prestali žiť ako manželia, okrem iného prestali viesť aj intímny život. K ukončeniu manželského spolužitia došlo koncom januára 2024, kedy sa manžel odsťahoval zo spoločnej domácnosti na ul. C. A. D. E. C. a presťahoval sa do penziónu na adrese P. Q. A. D. E. C.. K bytu na ul. C. manžel už nemá žiadny užívací vzťah, keďže zmluva o nájme bytu pôvodne
zo dňa 15.08.2023 bola dňa 12.03.2024 obsahovo zmenená tým spôsobom, že nájomkyňou bytu sa stala len navrhovateľka, ktorá je oprávnená v byte bývať s mal. I.. Ich manželský vzťah v súčasnej dobe už nie je funkčný, manželstvo sa stalo len formálnym zväzkom, vzájomné city ochladli. V súčasnosti s manželom nezdieľajú spoločnú domácnosť, nehospodária spolu, netrávia spolu voľný čas, nevedú spolu konštruktívny dialóg a intímne sa spoločne nestýkajú. Nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Medzi hlavné príčiny vedúce k rozvratu manželstva navrhovateľka radí manželom tolerované neprimerané zasahovanie členov jeho rodiny (najmä jeho matky) do ich vzťahu, ktorých vplyvu manžel neustále podliehal a uprednostňoval ich potreby pred potrebami rodiny, a to aj na úkor toho, že to malo negatívny dopad na finančnú situáciu ich rodiny. 1.3. V návrhu navrhovateľka uviedla, že od 23.08.2023 bola samostatne zárobkovo činná osoba. Ako živnostník pracovala na zmeny v spoločnosti E. I. A. D. s mesačným príjmom cca 1.200,- Eur netto, v ktorom sú zahrnuté aj nadčasy. Okrem príjmu zo zamestnania poberá prídavok na dieťa vo výške 60,- Eur mesačne. Iný príjem nemá. Nie je vlastníčkou ani spoluvlastníčkou žiadneho nehnuteľného majetku, rovnako nevlastní žiadne hnuteľné veci vyššej hodnoty. 1.4. Manžel je od 16.05.2022 SZČO. V čase podania návrhu ako živnostník pracoval pre spoločnosť G. H. F.. C. E. C.. Priemerný mesačný zisk manžela z úhrad na základe vystavených faktúr navrhovateľka odhadla na cca 1.500,- Eur. Okrem toho si manžel na mal. I. uplatňuje daňový bonus. Inú vyživovaciu povinnosť manžel nemá. 1.5. Ako svoje mesačné výdavky navrhovateľka uviedla: strava 200,- Eur; bývanie (1/2 zo sumy 550,- Eur mesačne) 275,- Eur; cestovné do práce 23,- Eur; oblečenie a obuv 60,- Eur; hygienické potreby, drogéria 50,- Eur; telefón (paušál) 23,- Eur; pôžička 50,- Eur; spolu 681,- Eur. Uviedla, že každý mesiac spláca sumou 50,- Eur pôžičku svojim rodičom, ktorí jej a manželovi v minulosti finančne pomohli, keď potrebovali uhradiť depozit za nájomný byt. Túto pôžičku spláca sama, bez finančnej pomoci manžela. 1.6. Ako mesačné výdavky na mal. I. navrhovateľka uviedla: strava 150,- Eur; bývanie (1/2 zo sumy 550,- Eur mesačne) 275,- Eur; oblečenie 70,- Eur; obuv 30,- Eur; hygienické potreby, drogéria 30,- Eur; lieky, vitamíny (B6 kyselina listová, haloperidol) 30,- Eur; cestovné do R. a späť k G. S. R. 15,- Eur; školské potreby a aktivity v základnej škole 20,- Eur; zábavné činnosti a voľnočasové aktivity 30,- Eur; spolu 650,- Eur. Uviedla, že mal. I. má diagnostikovaný syndróm ADHD, čo je neurologická vývinová porucha, ktorá spôsobuje nepozornosť, hyperaktivitu a impulzívnosť. Okrem toho má diagnostikovaný aj Tourettov syndróm, čo je neurologicko-psychiatrické ochorenie, ktoré sa prejavuje stereotypnými motorickými či vokálnymi tikmi. Aktuálne má mal. I. nastavenú liečbu, je v sledovaní neurologičky G. R. a okrem toho navštevuje s matkou aj psychiatričku G. S. R. A. R. každý druhý mesiac, s čím sú spojené výdavky na cestovné. Diagnózy mal. I. majú dopad aj na jeho štúdium. I. je žiakom 2. triedy na ZŠ na ul. P. Q. X A. D. E. C., kde však (vzhľadom na svoju hyperaktivitu a impulzívnosť) má vypracovaný individuálny výchovno- vzdelávací program, na základe ktorého od 20.03.2023 navštevuje školu len na 2 hodiny denne, keďže dlhšie sa nedokáže naplno sústrediť na priebeh vyučovania tak, aby svojím správaním nerušil ostatných spolužiakov. Nedokáže vychádzať s deťmi bezkonfliktne, plniť pokyny a plnohodnotne sa vzdelávať. Potrebuje neustály dozor - osobného asistenta a usmerňovanie, čo mu základná škola nevie poskytnúť. Preto základná škola vydala dňa 24.01.2024 odporúčanie, aby mal. I. v ďalšom štúdiu pokračoval na F. T. B. A. S. a absolvoval pobyt v Liečebno-výchovnom sanatóriu v U.. Na základe tohto odporúčania školy matka požiadala o prijatie mal. I. do liečebno-výchovného sanatória na liečebno-výchovný pobyt, ktorej žiadosti bolo vyhovené. Maloletý by mal v sanatóriu absolvovať liečebno-výchovný pobyt v trvaní do 31.08.2024. S pobytom v LVS sú tiež spojené výdavky. 1.7. Matka navrhla na čas po rozvode manželstva zveriť mal. I. do jej osobnej starostlivosti, čím by došlo k zosúladeniu faktického stavu so stavom právnym, keďže o maloletého od rozpadu vzťahu s manželom zabezpečuje osobnú starostlivosť. Vyživovaciu povinnosť otca navrhla stanoviť na sumu 220,- Eur mesačne. Styk otca s maloletým nežiadala upraviť súdnym rozhodnutím a navrhla ho ponechať na dohode rodičov.
2. Spolu s návrhom na rozvod manželstva navrhovateľka podala aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, aby súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého v nevyhnutnej miere. Uznesením č.k. 28P/12/2024-31 zo dňa 24.04.2024 súd tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vylúčil na samostatné konanie a bol zapísaný pod sp. zn. 28P/16/2024. Uznesením č.k. 28P/16/2024-31 zo dňa 02.05.2024 súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu mal. I. sumou 110,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s tým, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, vedenému pod sp. zn. 28P/12/2024.
3. Manželovi navrhovateľky bol návrh na rozvod manželstva doručený do vlastných rúk dňa 15.05.2024, k návrhu sa napriek výzve súdu nijako nevyjadril.
4. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 06.08.2024, na ktorom vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ako aj výsluchom navrhovateľky.
5. Zo zmluvy o nájme bytu pôvodne zo dňa 15.08.2023, zmenenej dňa 12.03.2024 vyplýva, že nájomcom bytu na M. C. A. D. E. C. je navrhovateľka, nájomné spolu s poplatkami za služby spojené s užívaním bytu je vo výške 550,- Eur mesačne.
6. Zo správ o psychologickom a špeciálnopedagogickom vyšetrení zo dňa 24.02.2023 a 28.02.2023, vypracovaných H. V. I. V. D. E. C. okrem iného vyplýva, že mal. I. B. je žiakom so špeciálnymi výchovno- vzdelávacími potrebami v podmienkach ZŠ – so zdravotným znevýhodnením. V sledovaní je diagnóza tikovej neurózy a myoklónie, výrazné prejavy sy. ADHD – výrazná motorická instabilita, hyperaktivita, narušená koncentrácia a tenacita pozornosti. Odporučené bolo zníženie počtu vyučovacích hodín v rámci dňa, zvážiť osobitný spôsob plnenia školskej dochádzky, potrebná je účasť asistenta učiteľa na vyučovaní. 7. Zo správ triednej učiteľky, resp. vedenia základnej školy zo dňa 27.09.2023 a 25.01.2024 okrem iného vyplýva, že mal. I. svojím správaním, ktoré ťažko ovláda, výrazne narúša pozornosť a vzdelávanie ostatných detí. Takéto vyučovanie mu dáva veľmi málo, učivo s ním doberajú členovia rodiny doma. Dieťa nie je v stave pracovať, rešpektovať pokyny a socializáciu skupiny, nedokáže vychádzať s deťmi bezkonfliktne a plnohodnotne sa vzdelávať. Potrebuje neustály dozor a usmerňovanie. 8. Z lekárskej správy detskej psychiatričky G. S. R. zo dňa 01.02.2024 vyplývajú závery ADHD, porucha aktivity, pozornosti, impulzivita, Tourettova porucha. Lekárka doporučuje individualizovaný prístup pri edukácii, examinácii a výchove, aby podal primeraný výkon vzhľadom k svojim osobnostným a intelektovým predpokladom. Doporučuje integráciu, asistenta k žiakovi, individualizovaný vzdelávací program s dennou dochádzkou, s postupným začleňovaním do vyuč. procesu po do dohode škola - rodina.
9. Z rozhodnutí Liečebno-výchovného sanatória W. vyplýva, že mal. I. bol prijatý na liečebno-výchovný pobyt od 03.04.2024 do 31.08.2024 do 2. ročníka ZŠ a následne bol prijatý na liečebno-výchovný pobyt od 02.09.2024 do 31.08.2025 do 3. ročníka ZŠ.
10.1. Zo správy UPSVaR Banská Štiavnica, pracovisko D. E. C. zo dňa 14.05.2024 vyplýva, že matka v tom čase uviedla, že aktuálne sa už vyše mesiaca zdržiavala v R.. Dôvodom bolo, že mal. I. na odporúčanie školy, ako aj Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie od 03.04.2024 nastúpil do Liečebno-výchovného sanatória W.. Matka uviedla, že odišla prechodne do R., aby bola blízko pri synovi a nemusela za ním dochádzať zo D. E. C.. Syn bol v sanatóriu ubytovaný, brávala si ho na víkendy. Naďalej plánujú žiť a bývať v D. E. C., kde majú k dispozícii trojizbový nájomný byt, kde má maloletý zabezpečenú vlastnú izbu. Mesačné náklady na bývanie v sume 550,- Eur matka naďalej uhrádza. V čase šetrenia bola matka SZČO, od apríla 2024 bola zamestnaná v R. v spoločnosti F. I. F. F., F.. Zamestnávateľ jej zabezpečoval ubytovanie, s čím mala náklady 90,- Eur mesačne. Je poberateľkou prídavku na mal. dieťa vo výške 60,- Eur. Mal. I. bol žiakom 2. ročníka v Liečebno-výchovnom sanatóriu v W.. Naďalej je však jeho kmeňovou školou I. Základná škola v D. E. C.. Mesačné náklady spojené s pobytom v sanatóriu sú 90,- Eur strava a 7,- Eur vreckové. Podľa vyjadrenia matky je maloletý z dôvodu svojho nepriaznivého zdravotného stavu (syndróm ADHD, Tourettov syndróm) v sledovaní neurologickej ambulancie v D. E. C. a psychiatrickej ambulancie v R.. Maloletý má nastavenú medikamentóznu liečbu. Do R. chodia na kontrolu každý druhý mesiac, s čím má matka zvýšené výdavky. 10.2. Matka sa vyjadrila, že od ukončenia vzťahu s otcom dieťaťa vo februári 2024 sa otec o syna zaujíma minimálne. V kontakte so synom mu nikdy nebránila ani nebráni. Zo začiatku si ho párkrát vzal, avšak v súčasnosti so synom vôbec nie je v kontakte, nezaujíma sa o neho. Syn zvykol byť ten, kto zavolal prvý, avšak otec mal vždy niečo, prečo sa so synom nemohol stretnúť. Matka uviedla, že otec jej prispel na syna sumou 50,- Eur vo februári 2024 a 60,- Eur v marci 2024. Okrem uvedených súm matke na syna ničím iným neprispel okrem zakúpenia tenisiek pre syna v marci v hodnote cca 40,- Eur. Následne podľa výpovede matky pri podávaní trestného oznámenia v máji 2024 otec prispel sumou 110,- Eur.
10.3. Úrad sa pokúsil realizovať sociálne šetrenie v domácnosti otca, neúspešne. Taktiež sa s ním pokúsil telefonicky skontaktovať. Otec telefón nedvíhal, nakoniec zodvihol a zložil. Na základe uvedeného nebolo možné prešetriť pomery na strane otca maloletého.
11. Matka maloletého podľa predložených faktúr fakturovala svoju odmenu za inžinierske činnosti, technické testovanie a analýzy odberateľovi G.´X X. F., F., R. za mesiac apríl 2024 sumu 378,75 Eur, za máj 2024 sumu 944,50 Eur a za jún 2024 sumu 616,70 Eur. Ku dňu 25.07.2024 ukončila podnikateľskú činnosť ako živnostníčka od uvedeného dňa je evidovaná ako uchádzať o zamestnanie.
12. Otec dieťaťa živnostensky podniká pod obchodným menom F. B., IČO: XX XXX XXX. Podľa lustrácie v systéme Sociálnej poisťovne jej odvádza poistné z vymeriavacieho základu 652,- Eur vo výške 216,30 Eur mesačne. Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2023 sú prevažnou činnosťou otca ostatné stavebné kompletizačné a dokončovacie práce. Otec dosiahol v roku 2023 príjmy zo živnosti vo výške 33.248,10 Eur (priemerne 2.770,68 Eur mesačne). Vykázal výdavky uplatnené paušálne – percentom z príjmov vo výške 19.948,86 Eur. Základom dane bol ročný zisk vo výške 13.299,24 Eur. Uplatnil daňový bonus v súvislosti s vyživovacou povinnosťou vo vzťahu k mal. I., na ktorý mu vznikol nárok vo výške 1680,- Eur (140,- Eur mesačne). V konečnom dôsledku po zohľadnení daňového bonusu otec neplatil žiadnu daň z príjmu a ešte mu bola poukázaná suma 423,54 Eur.
13. Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že manželstvo účastníkov je v súčasnosti len formálne, od začiatku februára 2024 nezdieľajú spoločnú domácnosť, nehospodária spolu, intímne spolu nežijú, navzájom sa odcudzili a nemožno očakávať medzi nimi obnovenie manželského spolužitia. Od 25.07.2024 navrhovateľka ukončila samostatnú zárobkovú činnosť a zároveň od uvedeného dňa je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie na ÚPSVaR. Tiež na strane maloletého došlo k zvýšeniu výdavkov, keď pôvodná suma na jeho stravu v sanatóriu v W. vo výške 68,- Eur mesačne medzitým sa zvýšila na sumu prevyšujúcu 100,- Eur mesačne. Navrhované výživné vo výške 220,- Eur mesačne je odôvodnené potrebami maloletého, ako aj možnosťami a schopnosťami na strane otca. Tiež by súd mal zohľadniť podiel starostlivosti o maloletého zo strany matky, keď otec sa s ním nestretáva, nemá o toto záujem. Nad rámec výživného, ktoré tiež posiela nepravidelne, synovi žiadnym spôsobom neprispieva a toho času aj matka podala trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu zanedbania povinnej výživy.
14.1. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že manžel sa odsťahoval z bytu, ktorý predtým mali prenajatý obaja, na prelome január-február 2024. Syn I. chodil do školy v rámci Liečebno-výchovného sanatória W. do konca júna, teraz má prázdniny, teda je u matky, stará sa o neho. Ďalší školský rok by tiež mal chodiť do Y. W., to je v okrese P. F.. Matka je v súčasnosti nezamestnaná, ukončila prácu, ktorú mala v R.. Od septembra, pokiaľ I. opätovne nastupuje do LVS W., ešte nevie akým spôsobom to bude riešiť, či si bude hľadať opäť prácu v R., keďže aj s tým sú spojené nejaké náklady. Je možné, že o rok už bude I. môcť chodiť do T. A. D. E. C. a nechce, aby zakaždým striedala prácu, takže možno sa bude snažiť nájsť si prácu aktuálne v okolí. 14.2. Manželovi aj písala v tom smere, že by mohol poslať výživné, ktoré už má stanovené rozhodnutím súdu. Z jeho strany sú stále len nejaké sľuby, vyhovára sa, že nemá peniaze. V podstate od apríla 2024 so synom nebol, okrem jedného stretnutia na kúpalisku v trvaní asi dvoch hodín, kde otec syna zobral. Nejaví o stretávanie sa s I. záujem. Stalo sa aj, že boli dohodnutí, že si ho otec zoberie cez víkend alebo v sobotu, potom z toho však zišlo, otec sa následne neozval a neprejavil záujem si I. zobrať. Veľakrát sľuboval aj v komunikácii s I., že si ho zoberie k sebe alebo že budú spolu tráviť čas, avšak potom z toho veľakrát zišlo, takže aj I. to už vníma tak, že otec sa s ním aj tak nestretne a vlastne má taký postoj, že sám sa už ani nechce s otcom kvôli tomuto stretávať. 14.3. Čo sa týka výživného, otec v máji 2024 poslal 110,- Eur, tak ako mal uložené rozhodnutím súdu. V piatok pred pojednávaním poslal 50,- Eur, inak neposlal nič. Vo februári kúpil I. tenisky v hodnote 40,- Eur, inak žiadnym spôsobom na jeho výživu neprispel, nekúpil mu nejaké ďalšie veci. Matka otcovi aj písala, poslala mu aj zoznam zo školy, ktorý poslali, že je potrebné synovi nakúpiť, že by to mohli nejako spoločne zaobstarať, avšak otcova reakcia na to bola v tom zmysle, že to matka chcela dať I. do tejto školy, že je to jej vec a že nech sa teda o to sama stará, že on si zaplatí svoju vyživovaciu povinnosť a tým to pre neho končí. Pokiaľ vie, otec stále má otvorenú živnosť, hovoril, že teraz pracuje niekde v R. B., predtým pracoval v N., S. jeho príjmom sa matka nevie vyjadriť. Ona poberá rodinné prídavky na I., otec poberá daňový bonus. Vie, že daňový bonus na jar otec zobral a aj sľúbil, že z neho niečo pošle, ale neposlal nič.
15. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že boli prešetrené pomery na strane matky a maloletého dieťaťa. Na strane otca sa pomery prešetriť nepodarilo, keďže napriek opakovaným pokusom o dohodu a komunikáciu s otcom, tento nereagoval, resp. v dohodnutý čas sa vo svojej domácnosti nenachádzal. Bolo zistené, že starostlivosť maloletému zabezpečuje výlučne matka, otec sa na starostlivosti o neho žiadnym spôsobom nepodieľa. Otec pravidelne neprispieva na výživu maloletého napriek rozhodnutiu súdu, ktorým mu toto bolo uložené. Rodičia maloletého dlhodobo nezdieľajú spoločnú domácnosť. V prípade rozvodu manželstva je v záujme maloletého, aby tento bol zverený do starostlivosti matky, ktorú mu aj fakticky zabezpečuje. Navrhli upraviť vyživovaciu povinnosť zo strany otca primerane k možnostiam a schopnostiam otca, ako aj odôvodneným potrebám maloletého s prihliadnutím aj na jeho potreby vyplývajúce z jeho zdravotného stavu.
16. Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. Podľa § 23 ods. 1, 2 a 3 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19. Podľa § 18 zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Podľa § 19 ods. 1 zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Podľa § 62 ods. 1, 2 a 4 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 63 ods. 2 zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
17. Uzavretie manželstva nie je bezúčelné, ale má plniť spoločenské funkcie, a to najmä funkciu výchovnú, ak z manželstva pochádzajú maloleté deti, funkciu vzájomnej pomoci, funkciu ekonomickú a funkciu biologickú, ktorých dôležitosť a preferovanie sú rôzne v závislosti od konkrétneho životného obdobia manželov a nimi založenej rodiny. Preto možno k zrušeniu manželstva rozvodom pristúpiť len v odôvodnených prípadoch, teda vtedy, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Vážnosť narušenia vzťahov medzi manželmi je daná jej intenzitou (hĺbkou) a trvaním. Intenzita rozvratu vzťahov medzi manželmi je závislá od toho, do akej miery sa nezhody manželov týkajú podstatných vecí manželského spolužitia, t.j. spoločenských funkcií manželstva a je určovaná nemožnosťou ďalšieho plnenia účelu manželstva, t.j. vytvárania harmonického a trvalého životného spoločenstva zabezpečujúceho riadnu výchovu detí. Trvalosť rozvratu vzťahov medzi manželmi nezáleží len na tom, aká dlhá doba uplynie od vzniku rozvratu do podania návrhu na rozvod manželstva, ale aj na povahe príčin rozvratu a miere ich následkov.
18. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov konania si neplní svoj spoločenský účel, v manželstve je hlboký a vážny rozvrat vzťahov. Účastníci už niekoľko mesiacov nežijú v spoločnej domácnosti, manželstvo si neplní svoje spoločenské funkcie, pretože už dlhšiu dobu spolu nekomunikujú ako manželia o osobných veciach, netrávia voľný čas spoločnými aktivitami, nehospodária spolu a ani spolu nežijú manželským intímnym životom. Aj na základe týchto skutočností došlo k vzájomnému citovému odcudzeniu. Ich manželstvo je už len formálnym zväzkom, prestali vytvárať zdravé rodinné prostredie. Podľa vyjadrení navrhovateľky, ktoré jej manžel v priebehu konania žiadnym spôsobom nerozporoval, medzi hlavné príčiny rozvratu manželstva a postupného vzájomného odcudzenia možno zaradiť častejšie konflikty a hádky medzi manželmi týkajúce sa finančnej situácie a zabezpečenia rodiny, ako aj nerešpektovanie postoja navrhovateľky zo strany jej manžela ohľadom miery zasahovania, resp. spolužitia jeho matky s rodinou účastníkov konania. Navrhovateľka uvádzala, že ukončenie ich manželského spolužitia bolo vyústením dlhšie trvajúceho obdobia sprevádzaného stratou vzájomnej dôvery a manželskej spolupatričnosti. Navrhovateľka sa jednoznačne vyjadrila, že už nemá záujem o obnovu manželského spolužitia a manžel v priebehu konania rovnako o toto neprejavil žiadny záujem. V manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Súd dospel k záveru, že nemožno očakávať, že by došlo v budúcnosti k obnoveniu ich harmonického spolužitia založeného na vzájomnej úcte, láske a pomáhaní si. Z manželstva účastníkov pochádza toho času ešte maloleté dieťa, súd však dospel k záveru, že táto okolnosť nebráni v prejednávanej veci rozvodu, keďže ďalšie zachovanie manželstva by viedlo k nepokojným a stresovým situáciám, ktoré by mali negatívne dopady na ďalší zdravý vývin maloletého. Na základe uvedeného súd návrhu navrhovateľky vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol.
19. Čo sa týka starostlivosti o mal. I., na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že v jeho najlepšom záujme bude zveriť ho na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky. Matka pritom maloletému aj fakticky dlhodobo osobnú starostlivosť zabezpečuje, maloletý býva v jej domácnosti, resp. aj pokiaľ do konca školského roka navštevoval Liečebno-výchovné sanatórium W., matka si zabezpečila prácu a bývanie bližšie k nemu a brávala si ho k sebe počas víkendov. Bolo zistené, že otec sa na osobnej starostlivosti o maloletého vôbec nepodieľa a neprejavuje ani úprimnú snahu o udržiavanie pravidelného osobného kontaktu so synom. Na strane matky súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by jej bránili v starostlivosti o maloletého. Z uvedených dôvodov súd osobitným výrokom na čas po rozvode neupravoval styk otca s maloletým, keďže základná komunikácia medzi rodičmi ohľadom potrieb maloletého je zachovaná a dosiaľ nevznikali žiadne problémy, ktoré by súviseli so stretávaním sa otca so synom.
20. Pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k maloletému súd vzal do úvahy zákonné hľadiská schopností, možností a majetkových pomerov jednotlivých rodičov, zabezpečovanie osobnej starostlivosti o dieťa, ako aj odôvodnené potreby maloletého. Výdavky týkajúce sa maloletého súd vyhodnocoval v tých súvislostiach, že výživným pre maloleté dieťa sa má zabezpečovať obstarávanie všetkých jeho životných potrieb, teda nielen hmotných potrieb typu strava, ošatenie, ale má zahŕňať
aj výdavky na všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa, čiže náklady na vzdelanie, zmysluplné trávenie voľného času a v neposlednom rade sa prihliada i na zdravotný stav dieťaťa.
21. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z aktuálneho, resp. potenciálneho mesačného príjmu matky vo výške cca 1000,- až 1200,- Eur. Sama uviedla, že takýto príjem dosahovala v čase podania návrhu v apríli 2024, keď vykonávala samostatnú zárobkovú činnosť. Súd zohľadnil, že matka je aktuálne od konca júla 2024 nezamestnaná, pričom predtým, v čase keď maloletý do konca školského roka navštevoval základnú školu v rámci LVS W., matka pracovala v R.. Aktuálne sa matka nevedela konkrétne vyjadriť k jej ďalšej zárobkovej činnosti po začatí ďalšieho školského roka, kedy má mal. I. opätovne nastúpiť do Y. W., avšak súd vychádzal z toho, že je možné očakávať s prihliadnutím na doterajšie možnosti a schopnosti matky zabezpečenie príjmu v obdobnej výške ako v čase začatia konania. Za odôvodnené mesačné výdavky matky súd považoval predovšetkým náklady na bývanie, ktoré je potrebné v príslušnej časti považovať aj za nevyhnutné výdavky v súvislosti so starostlivosťou o maloletého, tiež primerané náklady na ošatenie, stravu a hygienu matky, ďalej primeranú výšku mesačných nákladov na televíziu, internet a mobilný telefón.
22. U otca súd vychádzal z hrubého mesačného príjmu pred zohľadnením nákladov vo výške cca 2.770,- Eur mesačne, ktorá vyplynula zo zatiaľ posledného podaného daňového priznania za rok 2023. Otec sa k riadne doručenému návrhu na začatie konania napriek výzve súdu nijako nevyjadril, neumožnil orgánu sociálnej kurately prešetrenie svojich bytových, ako aj osobných a majetkových pomerov, keďže na kontakt zo strany kolízneho opatrovníka nereagoval, resp. v dohodnutom čase sa nezdržiaval v mieste svojho bydliska. Sám neposkytol žiadne údaje o výške svojich príjmov, ako aj odôvodnených mesačných výdavkov, čo však nemôže byť v neprospech maloletého, vo vzťahu ku ktorému má vyživovaciu povinnosť. Bolo zistené, že otec živnostensky podniká. Pokiaľ sa jedná o jeho odôvodnené mesačné výdavky, súd vychádzal z priemerných a všeobecne známych nevyhnutných nákladov na bývanie, stravu, oblečenie a hygienu, otec nepreukázal žiadne mimoriadne odôvodnené výdavky, ktoré by musel vynakladať. Je zrejmé, že pri podnikaní je potrebné vynaložiť aj výdavky spojené s touto činnosťou za účelom dosiahnutia zisku, avšak súd s poukazom na § 63 ods. 2 zákona o rodine tieto výdavky musel posúdiť z hľadiska nevyhnutnosti ich vynaloženia s tým, že výživné na maloleté dieťa má zásadne prednosť pred inými výdavkami rodičov. Preto súd nevzal do úvahy celé otcom vykazované náklady (podľa daňového priznania v roku 2023 vo výške 19.948,- Eur, t.j. priemerne 1.662,- Eur mesačne len v súvislosti s podnikaním). Jednak ako vyplýva z daňového priznania, tieto boli v zmysle zákona o dani z príjmov uplatnené ako tzv. paušálne výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov, t.j. bez dokladovania konkrétnych daňových výdavkov, ktoré by otcovi mali vzniknúť v súvislosti s jeho podnikaním. Takto uvedené výdavky súd považoval pre účely určenia výšky výživného za neprimerane vysoké pri výške príjmov v priemere 2.770,- Eur mesačne a predmete činnosti otca, ktorým boli stavebné kompletizačné a dokončovacie práce, teda činnosť staveného pracovníka, t.j. činnosť podobná výkonu závislej práce pre konkrétny subjekt. Súd opätovne zdôrazňuje, že otec v konaní nepredložil ohľadom svojich príjmov a odôvodnených výdavkov žiadne dôkazy. Súd vychádzal aj z princípu potenciality príjmov osoby povinnej platiť výživné, v zmysle ktorého je potrebné prihliadať aj na príjmy, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. V tomto smere neboli zistené žiadne objektívne okolnosti, ktoré by otcovi dieťaťa bránili vynaložiť primeranú snahu o udržanie svojich príjmových a majetkových pomerov aj v záujme vlastného dieťaťa, voči ktorému má vyživovaciu povinnosť, resp. ktoré by odôvodňovali pri určení vyživovacej povinnosti prijať záver o významnejšom poklese príjmových možností otca. Ani jeden z rodičov okrem spoločného syna nemá inú vyživovaciu povinnosť. V neposlednom rade súd prihliadol na skutočnosť, že otec si uplatňuje daňový bonus, a to vyslovene v súvislosti s jeho vyživovacou povinnosťou k mal. I.. Len na tento daňový bonus vznikol otcovi nárok v roku 2023 vo výške 1.680,- Eur, t.j. 140,- Eur mesačne.
23. Súd skúmal aj odôvodnené potreby maloletého. V súčasnosti má maloletý vek 8 rokov, od septembra 2024 nastupuje do 3. ročníka základnej školy. Za opodstatnené a v zásade nevyhnutné výdavky dieťaťa je potrebné počítať náklady na stravu, oblečenie, obuv, hygienické potreby (cca 250,- Eur), tiež výdavky súvisiace so školou. U maloletého bol zistený zhoršený zdravotný stav v súvislosti s diagnózami ADHD, Tourettovho syndrómu, ktoré sa prejavujú najmä poruchou koncentrácie a pozornosti, sťaženým začlenením do kolektívu spolužiakov a zvýšenými nárokmi na zabezpečenie efektívneho vyučovacieho procesu maloletého. Z predložených správ zo školy, ako aj lekárskych a psychologických správ vyplynuli odporúčania pre maloletého v podobe individuálneho študijného plánu, nutnosti asistenta učiteľa,
individuálneho prístupu pri vyučovaní. Bolo preto dôvodné, že matka po konzultácii s odborníkmi zabezpečila maloletému navštevovanie základnej školy v prostredí liečebno-výchovného sanatória, teda odborného zariadenia, kde môže byť maloletému poskytnutý individuálny prístup a podpora pri vzdelávaní, ktorú si jeho zdravotný stav vyžaduje v záujme riadnej prípravy na budúce povolanie a následného pokračovania vo vyučovacom procese. S uvedeným sú spojené zvýšené výdavky, ktoré bolo potrebné zohľadniť aj pri stanovení vyživovacej povinnosti otca. Matka doložila poštový poukaz, z ktorého vyplynula výška nákladov na stravné maloletého v zariadení 98,10 Eur mesačne. Tiež predložila školou zaslaný zoznam školských potrieb a pomôcok, ktoré je potrebné dieťaťu zabezpečiť pri nástupe do 3. ročníka, vrátane zošitov, písacích potrieb atď. Všetko sú to nevyhnutné výdavky maloletého, na ktorých sú povinní sa podieľať obaja rodičia. Za odôvodnené výdavky dieťaťa je potrebné považovať aj náklady na voľnočasové aktivity, ktoré prispievajú k jeho rozvoju, príp. u neho zvyšujú pocit šťastia a pohody.
24. Súd prihliadol aj na zákonné kritérium pri určení výšky výživného v podobe miery starostlivosti jednotlivých rodičov o dieťa, keď v tomto smere mal súd preukázané, že o maloletého sa stará výlučne matka, pričom otec výživu maloletého vôbec nezabezpečuje formou jeho pobytov vo svojej domácnosti, resp. žiadnym iným spôsobom na maloletého neprispieva, okrem ojedinelého nákupu obuvi, resp. výletu na kúpalisku, dosiaľ súdom určenú vyživovaciu povinnosť si plní nepravidelne. S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti súd zaviazal otca prispievať na výživu mal. I. výživným vo výške 220,- Eur mesačne. Súd zastáva názor, že prispievanie na výživu maloletého v určenej výške je v schopnostiach a možnostiach otca a zodpovedá zákonným kritériám, z ktorých možno vyvodiť primeraný podiel otca na finančnom zabezpečovaní odôvodnených potrieb maloletého aj po vynaložení jeho vlastných odôvodnených výdavkov, so zohľadnením osobných a majetkových pomerov matky a odôvodnených potrieb dieťaťa.
25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, nakoľko v priebehu konania súd nezistil také okolnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie.
Poučenie:
– 2 –
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 362 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 63 CMP), h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému alebo o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.