Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3Co-68-2023.pdf
PDF · 98.37 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/68/2023
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Martina Barana a JUDr. Kataríny Krochtovej v spore žalobkyne: D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. Z. V. XXX, XXX XX J. Z. V., právne zastúpenej: AK MAZANEC, s.r.o., Metodova 3331/12, 080 01 Prešov, IČO: 53 494 920, proti žalovanému: J. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/X, XXX XX X., právne zastúpenému: Mgr. Drahoslav Potoček, Čajakova 5, 040 01 Košice, IČO: 32 465 238, o zaplatenie 1.089,90 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 30.05.2023, č. k. 8C/32/2023-21 a proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 18.09.2023, č. k. 8C/32/2023-35 takto jednohlasne
rozhodol:
I. Odmieta odvolanie žalovaného voči rozsudku zo dňa 30.05.2023, č. k. 8C/32/2023-21.
II. Potvrdzuje uznesenie zo dňa 18.09.2023, č. k. 8C/32/2023-35.
III. Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom pre zmeškanie č. k. 8C/32/2023-21 zo dňa 30.05.2023 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 1.089,90 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, zároveň zaviazal žalovaného nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu vo výške 1.089,90 eur titulom náhrady škody za bolesť. Uznesením zo dňa 20.04.2023, č. k. 8C/32/2023-15 súd vyzval žalovaného, aby sa v lehote 15 dní vyjadril k žalobe a žalovanému bola výzva na vyjadrenie sa, spolu so žalobou a prílohami doručená 04.05.2023 s poučením o následkoch nesplnenia si povinnosti. Nakoľko sa žalovaný k žalobe a jej prílohám napriek výzve súdu v stanovenej lehote (t. j. do 19.05.2023) nevyjadril, súd rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalovaného postupom podľa § 273 CSP. Zároveň uviedol, že oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v lehote najmenej 5 dní pred vyhlásením rozsudku dňa 22.05.2023.
3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému.
4. Žalovaný podaním označeným ako Návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie namietal, že návrh na zrušenie kontumačného rozsudku podáva v zmysle § 277 CSP z ospravedlniteľných dôvodov, z dôvodu veľkej pracovnej zaneprázdnenosti, keď v období pravdepodobného doručenia výzvy na
vyjadrenie sa k žalobe, riešil minimálne tri až štyri správne konania a ako samostatne žijúca osoba, ktorá sa stará o maloleté dieťa, Q. V. D., nar. XX.XX.XXXX sa zúčastňoval znaleckého dokazovania v prebiehajúcom súdnom konaní, vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 27P/64/2022. Z dôvodov veľkej pracovnej zaneprázdnenosti ako laik, ktorý nebol právne zastúpený, sám absolútne nesprávne zhodnotil dôležitosť vyjadrenia sa k veci samej, a preto zmeškal podať v zákonom stanovenej lehote vyjadrenie k žalobe. Pokiaľ ide o vec samu, existujú na strane žalovaného vážne dôvody na podanie odvolania v zmysle § 357 CSP, nakoľko spochybňuje zákonnosť znaleckého dokazovania a hodnovernosť podkladov pre znalecké dokazovanie, na ktoré pochybnosti upozorňoval ešte v trestnom konaní vedenom pred orgánmi činnými v trestnom konaní sp. zn. ČVS: H.-XXXX/Q.-XXXX a v trestnom konaní sp. zn. 0T/161/2022 Okresného súdu Prešov. Navrhol, aby bolo napadnuté rozhodnutie zrušené uznesením podľa § 277 CSP a aby súd začal vo veci opäť konať.
5. Následne súd prvej inštancie uznesením zo dňa 18.09.2023, č. k. 8C/32/2023-35 rozhodol, cit.: „Návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, č. k. 8C/32/2023-21, vydaného Okresným súdom Prešov dňa 30.05.2023, zamieta.“
6. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že v danom prípade dospel k záveru, že žalovaným tvrdené dôvody na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa § 277 ods. 1 CSP, ktoré žalovaný odôvodňoval z ospravedlniteľných dôvodov, z dôvodu veľkej pracovnej zaneprázdnenosti (keď v období pravdepodobného doručovania výzvy na vyjadrenie sa k žalobe žalovaný mal riešiť minimálne tri až štyri správne konania, okrem toho, ako samostatne žijúca osoba sa staral o maloleté dieťa vo veku X. rokov a zúčastňoval sa znaleckého dokazovania a súdneho konania vedeného pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 27P/64/2022), nemožno považovať za ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý „zmeškal“ lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a) CSP. Ďalej uviedol, že ak ide o rozsudok pre zmeškanie žalovaného, vydaný pred pojednávaním, môže žalovaný podať návrh len vtedy, ak z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia k žalobe, pričom dôvody je povinný v návrhu na zrušenie rozsudku uviesť a preukázať. Ospravedlniteľným dôvodom je najmä dôvod objektívneho charakteru (napr. pobyt v nemocnici, dlhodobý pracovný pobyt v zahraničí, úmrtie v rodine a pod.) a musí ísť o okolnosť, ktorá nie je bežná. Pracovná zaneprázdnenosť nepatrí medzi akceptovateľné dôvody. Pokiaľ ide o priestupkové konanie žalovaného, z predložených listín vyplýva, že žalovaný bol opakovane predvolaný správnym orgánom, a teda mal o konaniach pred správnym orgánom vedomosť už skôr, a preto vedené správne konania nemohli predstavovať na strane žalovaného prekážku v tom zmysle, že by sa pre nedostatok času nemohol vyjadriť k žalobe. Žalovanému nič nebránilo, aby požiadal súd o prípadné predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia, čo však neurobil. Preto súd prvej inštancie návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol, nakoľko nezistil dôvody, ktoré by ospravedlňovali zmeškanie lehoty na podanie vyjadrenia k žalobe.
7. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný namietajúc, že neboli splnené procesné podmienky v konaní, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zistený skutkový stav súdom neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dôvodom odvolania žalovaného je absencia vykonania verejného pojednávania v zmysle § 274 CSP, ďalším dôvodom je absencia návrhu žalobcu na vydanie rozsudku podľa § 274 CSP, bez ktorého ide o absenciu zákonnej podmienky ako predpokladu pre vydanie kontumačného rozhodnutia. Pokiaľ ide o vec samu (8C/32/2023) na strane žalovaného sú vážne dôvody na následne konanie v zmysle ust. § 391 ods. 1 CSP, keďže žalovaný spochybňuje zákonnosť znaleckého dokazovania a hodnovernosť podkladov pre znalecké dokazovanie, na ktoré upozorňoval už v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: H. a sp. zn. 0T/161/2022 Okresného súdu Prešov. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil v zmysle § 389 ods. 1 CSP a § 391 ods. 1 CSP a začal vo veci opäť konať a spravodlivo rozhodol.
8. Žalobkyňa k podanému odvolaniu uviedla, že je nedôvodné. Žalovaný od začiatku súdneho konania pristupuje k veci ľahostajne, svojvoľne, spolieha sa na skutočnosť, že je laikom v oblasti práva a tak jeho kroky, ktoré nie sú v súlade s právom budú ospravedlnené, či považované za nepodstatné
bez právnych dôsledkov. Tvrdenie žalovaného o tom, že ako laik netušil, že súd vydá rozhodnutie bez riadneho verejného pojednávania veci a bez jeho prítomnosti pred súdom je irelevantné, pretože súčasťou výzvy súdu k tomu, aby sa žalovaný vyjadril k žalobe, bolo aj poučenie o následkoch, pričom žalovaný výzvu riadne prevzal aj spolu s poučením. Dôvody, ktoré žalovaný uvádza, ktoré mali byť dôvodom jeho nereakcie na výzvu súdu, sú podľa žalobkyne takýmito dôvodmi, ktoré žalovaný vopred vedel, a teda nevyskytli sa náhle ani neočakavateľne, a preto nejde o ospravedlniteľné dôvody. Prekážky, ktoré žalovaný uviedol mu boli skôr známe a nevyskytli sa „na poslednú chvíľu“, a tak ich nemožno považovať za vážne, ani objektívne. Žalovaný ublížil žalobkyni na zdraví, spôsobil jej viaceré zranenia, ako aj ujmu psychického charakteru, pričom bol zo skutku, ktorý spáchal, uznaný za vinného. Žalobkyňa pred podaním žaloby na súde niekoľkokrát žalovaného kontaktovala, a to v úmysle mimosúdneho vyriešenia sporu, avšak žalovaný ju ignoroval, takže skutočnosť, že žalovaný nereagoval ani na výzvu súdu žalobkyňa nepripisuje jeho vyťaženosti. Žalobkyňa má za to, že žalovaný koná účelovo a prijatiu zodpovednosti za škodu, ktorú spôsobil, sa snaží vyhnúť práve týmto spôsobom. Okrem toho žalovaný zo žalovanej sumy (1.089,90 eur), uhradil už sumu 800 eur, ktorú uhrádza v mesačných splátkach, o čom žalobkyňa priložila výpis z účtu za obdobie máj 2023 až október 2023. Žalobkyňa trvá na tom, aby jej žalovaný uhradil celú dlžnú sumu. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil a priznal žalobkyni trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa zásad upravených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že je potrebné odmietnuť odvolanie žalovaného voči rozsudku pre zmeškanie a potvrdiť uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie.
10. Podľa § 355 ods. 1 CSP, proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.
11. Podľa § 356 písm. b) CSP, odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.
12. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
13. V zásade je podľa právnej úpravy v Civilnom sporovom poriadku prípustné odvolanie proti každému rozsudku súdu prvej inštancie. Ustanovenie § 356 CSP obsahuje výnimky z prípustnosti odvolania proti rozsudku. Nie je prípustné podanie odvolania voči rozsudkom vydaným osobitným procesným postupom, a to kontumáciou, uznaním a vzdaním sa nároku. Tieto výnimky nie sú absolútne, pretože proti uvedeným rozsudkom je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia.
14. Ako vyplýva z obsahu spisu, súd prvej inštancie dňa 30.05.2023 vyhlásil bez nariadenia pojednávania rozsudok pre zmeškanie č. k. 8C/32/2023-21, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.089,90 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku titulom náhrady škody za bolesť. Zároveň zaviazal žalovaného k povinnosti nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %. Vydaniu rozsudku pre zmeškanie predchádzalo vydanie uznesenia zo dňa 20.04.2023, č. k. 8C/32/2023-15, ktorým vyzval žalovaného, aby v lehote 15 dní od doručenia uznesenia sa písomne vyjadril k žalobe, doručenej dňa 11.04.2023, uviedol vo svojom vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. Súčasne bol žalovaný poučený o procesných právach a povinnostiach strán sporu s tým, že ak nesplní povinnosť v uznesení uloženú, môže súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Predmetné uznesenie bolo žalovanému spolu s poučením o procesných právach a povinnostiach strán sporu doručené 04.05.2023. Žalovaný sa v určenej lehote k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadril, a preto prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa § 137 písm. a), § 177 ods. 2 písm. c), § 273, § 275 z. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku. Vydanie rozsudku pre zmeškanie súd odôvodnil tým, že žalovaný nereagoval na výzvu súdu, aby sa v lehote 15 dní vyjadril k žalobe, pričom výzva na vyjadrenie spolu so žalobou bola žalovanému riadne doručená, a to dňa 04.05.2023, aj s poučením o následkoch nesplnenia si povinnosti v zmysle § 273 CSP.
15. Žalovaný vo svojom podaní označenom ako Návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie (doručeným súdu 04.07.2023), žiadal súd o zrušenie rozsudku pre zmeškanie z dôvodu veľkej pracovnej zaneprázdnenosti, nakoľko žalovaný v období doručenia výzvy na vyjadrenie k žalobe (11.04.2023) mal riešiť tri až štyri správne konania, vedené na Okresnom úrade X., odbore všeobecnej vnútornej správe. Tiež z dôvodu, že v čase plynutia 15 dňovej lehoty na vyjadrenie sa k žalobe sa staral o maloleté dieťa vo veku 6. rokov a v súvislosti so starostlivosťou o maloleté dieťa sa zúčastňoval znaleckého dokazovania a súdneho konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 27P/64/2022. Ďalej uviedol, že ako laik nesprávne zhodnotil dôležitosť vyjadrenia sa k žalobe, označenie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení.
16. Následne súd prvej inštancie po zhodnotení, že návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie bol podaný včas, teda do 15 dní odkedy sa dozvedel o rozsudku pre zmeškanie, uznesením zo dňa 18.09.2023, č. k. 8C/32/2023-35 návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, č. k. 8C/32/2023-21 zo dňa 30.05.2023, zamietol. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 277 ods. 1, 3 CSP s konštatovaním, že nezistil dôvody, ktoré by ospravedlňovali zmeškanie lehoty na podanie vyjadrenia k žalobe.
17. Tak z predmetného návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného, ako aj z odvolania proti napadnutému uzneseniu, ktorým návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol vyplýva, že žalovaný existenciu ospravedlniteľného dôvodu, pre ktorý zmeškal lehotu na písomné vyjadrenie sa k žalobe, odvodzuje predovšetkým od skutočnosti, že v období doručenia výzvy na vyjadrenie sa k žalobe a plynutia 15 dňovej lehoty riešil minimálne tri až štyri správne konania a tiež z dôvodu, že sa staral o maloleté dieťa vo veku X. rokov a v tejto súvislosti sa zúčastňoval znaleckého dokazovania, tiež súdneho konania, vedeného na Okresnom súde Prešov, čím ako laik sám nesprávne zhodnotil dôležitosť vyjadrenia sa v predmetnej veci.
18. Odvolací súd v zhode s vyhodnotením, ktoré uskutočnil súd prvej inštancie v napadnutom uznesení konštatuje, že žalovaný nepreukázal ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a) CSP. Žalovaný bol súdom riadne vyzvaný k tomu, aby sa k predmetnej žalobe vyjadril, pričom žalovaný na výzvu súdu nereagoval. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že ospravedlniteľným dôvodom je najmä dôvod objektívneho charakteru, napr. pobyt v nemocnici, dlhodobý pracovný pobyt v zahraničí, úmrtie v rodine a pod., t.j. musí ísť o okolnosť, ktorá nie je bežná. Pracovná zaneprázdnenosť, tiež starostlivosť o maloleté dieťa nepatrí medzi akceptovateľné dôvody. Pokiaľ ide o priestupkové konania, ktorých sa zúčastňoval žalovaný, z predložených listín vyplýva, že žalovaný bol opakovane predvolávaný správnym orgánom, teda mal o týchto konaniach vedomosť už skôr, a preto tieto konania nemohli predstavovať prekážku v tom zmysle, že by sa pre nedostatok času nemohol vyjadriť k žalobe. Ani starostlivosť o maloleté dieťa vo veku 6. rokov a s tým súvisiace konanie pred Okresným súdom Prešov vo veci starostlivosti o maloletého Q. V. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorého sa žalovaný v rozhodnom čase zúčastňoval a v ňom realizované znalecké dokazovanie, nie sú ospravedlniteľným dôvodom, pre ktorý žalovaný zmeškal súdom stanovenú lehotu na podanie vyjadrenia k žalobe.
19. Za daného stavu odvolací súd odvolanie žalovaného voči rozsudku pre zmeškanie zo dňa 30.05.2023, č. k. 8C/32/2023-21 odmietol ako neprípustné podľa ust. § 386 písm. c) CSP.
20. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného proti uzneseniu, ktorým súd prvej inštancie návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
21. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým uznesením súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je nielen dostatočne podrobné, ale i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými otázkami a aspektami, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ust. § 234 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 220 ods. 2 CSP.
22. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému uzneseniu je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní
fakticky svojim dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.
23. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanému zaplateniu sumy 1.089,90 eur titulom náhrady škody za bolesť. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s podaním žalovaného - Návrhom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, s podaním žalovaného zo dňa 03.07.2023, v ktorom žalovaný spochybňuje zákonnosť znaleckého dokazovania a hodnovernosť podkladov pre znalecké dokazovanie, vedené v trestnom konaní sp. zn. ČVS: H., sp. zn. 0T/161/2022 Okresného súdu Prešov (č. l. 25 spisu), odvolací súd konštatuje, že predmetné podanie je návrhom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, pričom obsah uvedených podaní nie je žiadnym návrhom na doplnenie dokazovania v tom smere, ktoré by malo opodstatnenie vo vzťahu k posúdeniu návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie.
24. Odvolací súd prijaté skutkové závery súdu prvej inštancie nepovažuje za svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti rozhodnutia.
25. Ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a) CSP, môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať (§ 277 ods. 1 CSP).
26. Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie (§ 277 ods. 2 CSP).
27. Návrh podľa ods. 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní, odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí (§ 277 ods. 3 CSP). V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne postupoval pokiaľ zamietol návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, aj keď tento návrh bol podaný v súlade s ust. § 277 ods. 3 CSP, t.j. v lehote 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie žalovaný dozvedel, t.j. o jeho doručení v rámci odvolacej lehoty a ako súčasť odvolania.
28. Z hľadiska vecného totiž nemožno akceptovať argumentáciu žalovaného o nemožnosti vyjadriť sa po doručení výzvy súdu prvej inštancie (uznesenia zo dňa 20.04.2023, č. k. 8C/32/2023-15). Taktiež nemožno akceptovať argumentáciu žalovaného v smere pracovnej vyťaženosti a starostlivosti o maloleté dieťa, ktoré dôvody žalovaný uviedol v snahe ospravedlnenia svojej nereakcie na výzvu súdu, nakoľko dôvody, ktoré žalovaný uvádzal v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nie sú takýmito dôvodmi, o ktorých by žalovaný vopred nevedel, teda uvedené dôvody sa nevyskytli náhle, ani neočakávateľne, a preto nejde o ospravedlniteľné dôvody. Prekážky, ktoré žalovaný uviedol mu boli skôr známe a nevyskytli sa až v čase doručenia výzvy na vyjadrenie k žalobe, a preto ich nemožno považovať za vážne, ani objektívne.
29. V zmysle vyššie uvedeného žalovaný nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou súdu na vyjadrenie sa vo veci, a preto odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobkyňa ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci(§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).