Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cb/62/2020

Potvrdené rozhodnutím 3Cob/11/2022
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v spore žalobcu: MD Elektrotechnik, s. r. o., IČO: 51 068 761, so sídlom Karpatské námestie 10/A, 831 06 Bratislava - Rača, proti žalovanému: P. R., J.: XX XXX XXX, B. V. W. Q. K. XXX/X, XXX XX S., právne zastúpenému JUDr. Ivanom Mikloškom, advokátom, IČO: 14 215 934, so sídlom Hodžova 13, 010 01 Žilina, o zaplatenie 4.580,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 7Cb/62/2020-148 z 18. augusta 2021 takto rozhodol: Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie. Priznáva žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: MD Elektrotechnik s.r.o., so sídlom Jana Kalinčiaka č.6, 071 01 Michalovce, IČO: 51 068 761, zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Peter Szárszoi, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 071 01 Michalovce, IČO: 47 236 183, proti žalovanému: P. R., so sídlom Q. K. XXX/X, XXX XX S., IČO: 52 505 243, zast. JUDr. Ivanom Mikloškom, advokátom so sídlom Hodžova 3, 010 01 Žilina, o zaplatenie sumy 4 580,- eur s prísl. , t a k t o

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému vo vzťahu k žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na upomínacom súde dňa 07.02.2020 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovaného zaviazal na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 4 580,- eur a na náhradu trov konania.

Podanie žaloby odôvodnil tým, že dňa 12.09.2019 ako objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ uzavreli v zmysle § 536 a nasl. Obch. zákonníka zmluvu o dielo, pričom toho istého dňa bol zmluvnými stranami podpísaný aj dodatok k tejto zmluve, ktorý sa týkal výkonu konkrétnej práce na konkrétnom mieste v N. B. T.. Dňa 21.12.2019 žalovaný podal písomnú výpoveď zmluvy o dielo. Dňa 13.01.2020 mal žalovaný pokračovať v prácach pre žalobcu v meste A., k tomu však nedošlo, čím žalovaný svojou výpoveďou a nepokračovaním v zákazke pre žalobcu porušil zmluvnú podmienku, konkrétne bod III. Čas plnenia: ,,Zhotoviteľ podpisom dodatku k zmluve súhlasí s konkrétnou zákazkou a zaväzuje sa, že na ňu nastúpi v dohodnutom termíne. Zhotoviteľ sa zaväzuje vykonať práce uvedené v čl. l. tejto zmluvy v dohodnutom čase podľa pokynov, ktoré dostane na pracovisku. Zhotoviteľ dokonči a samostatne odovzdá objednávateľovi tieto práce.“ Na základe porušenia tejto zmluvnej podmienky bola žalovanému vyrubená zmluvná pokuta uvedená v bode VIII zmluvy, kde je v ods. 1 uvedené, že v prípade nenastúpenia na zákazku v dohodnutom termíne určenom v dodatku a jej nedokončenia v dohodnutom termíne, bude zhotoviteľovi daná pokuta vo výške 2 000,- eur.

Žalovaný pokračoval v prácach v meste A., na mieste pôvodne dohodnutom so žalobcom, avšak už vo svojom mene a na svoj účet, čím došlo k porušeniu bodu VII. zmluvy, kde je v ods. 8 a 9 uvedené, že zhotoviteľ je povinný zachovávať mlčanlivosť o obsahových náležitostiach tejto zmluvy a o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri plnení činností u objednávateľa, a to voči všetkým tretím osobám. Zhotoviteľ berie na vedomie, že objednávateľ ako obchodné tajomstvo špecifikuje najmä výšku dohodnutej odmeny a realizované zákazky a stavebné práce. Povinnosť mlčanlivosti zaväzuje zhotoviteľa aj po skončení zmluvného vzťahu. V prípade nedodržania povinnosti mlčanlivosti

je zhotoviteľ povinný nahradiť zamestnávateľovi vzniknutú škodu v plnej výške a zmluvnú pokutu. Zhotoviteľ sa zaväzuje, že zaplatí zmluvnú pokutu aj v prípade, ak uzavrie v čase šiestich nasledujúcich mesiacov od ukončenia tohto zmluvného vzťahu inú zmluvu na výkon činnosti u tretej osoby, pre ktorého ako subdodávateľ prác vykonáva činnosť objednávateľ. Z dôvodu porušenia uvedenej zmluvnej podmienky bola žalovanému v zmysle zmluvy, bod VIII. vyrubená zmluvná pokuta v sume 6 000,- eur. Celková výška zmluvných pokút je teda 8 000,- eur.

Za práce, ktoré žalovaný skôr vykonal pre žalobcu mu patrila odmena v sume 3 420,- eur, táto však nebola vyplatená, bola ale zadržaná a započítaná žalobcom z celkovej dlžnej sumy (8 000,- eur, čím je žalovaný ku dnešnému dňu dlžný sumu 4 580,- eur, ktorú si týmto podaním nárokuje.

2. Upomínací súd vyhovel návrhu žalobcu v celom rozsahu vydaním platobného rozkazu sp. zn. XXUp/ XXX/XXXX zo dňa 06.03.2020. Žalovaný podal proti rozhodnutiu v zákonnej lehote odpor a uviedol v ňom, že medzi stranami sporu bola dňa 12.09.2019 uzatvorená Zmluva o dielo, na základe ktorej sa ako zhotoviteľ zaviazal v priebehu platnosti tejto zmluvy vykonávať pre žalobcu ako objednávateľa stavebné práce podľa jeho pokynov. Podľa čl. IX. 5. odstavec citovanej zmluvy platnosť zmluvy končí okrem iného písomnou výpoveďou zo strany zhotoviteľa, pričom výpovedná lehota je 7 dní a začína plynúť od 1. dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Ako zhotoviteľ v súlade s uvedeným článkom zmluvy zmluvu o dielo zo dňa 12.09.2019 písomne vypovedal dňa 21.12.2019 a teda k zániku zmluvy došlo po uplynutí 7 dňovej výpovednej lehoty dňa 07.01.2020.

Poukázal, že žalobca si voči nemu uplatňuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2 000,- eur z dôvodu, že žalovaný dňa 13.01.2020 nepokračoval v prácach pre žalobcu v meste Bonn, Spolková republika Nemecko. Z dôvodu zániku zmluvy k 07.01.2020 však jemu ako zhotoviteľovi povinnosť vykonávať práce pre objednávateľa nevznikla a z uvedeného dôvodu je vyúčtovaná pokuta absolútne neopodstatnená. Ďalej žalobca návrhom uplatňuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 6 000,- eur údajne za porušenie obchodného tajomstva, porušenie povinnosti mlčanlivosti a porušenie jeho záväzku uzavrieť v čase nasledujúcich 6 mesiacov od ukončenia zmluvného vzťahu inú zmluvu na výkon činnosti u tretej osoby, pre ktorého ako subdodávateľ prác vykonáva činnosť žalobca. Z podaného návrhu však nie je zrejme, z akého konkrétneho dôvodu je zmluvná pokuta uplatnená. On po zániku zmluvy žiadne obchodného tajomstvo žalobcu nezverejnil, nakoľko ani s ním nebol oboznámený a nepokračoval vo výkone činnosti pre zmluvného partnera žalobcu. Z uvedeného dôvodu je uplatnený nárok absolútne neopodstatnený.

Poukázal na skutočnosť, že obe strany sporu sú samostatnými účtovnými jednotkami, pričom jemu nebola doručená žiadna faktúra, resp. iný účtovný doklad zo strany žalobcu, na základe ktorého by bola uplatňovaná zmluvná pokuta vyúčtovaná a z uvedeného dôvodu uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve.

3. Súd sa oboznámil so žalobou a listinným dokladmi predloženými v konaní a to zmluvou o dielo, výpoveďou zmluvy, formulármi A1, písomnými vyjadreniami strán sporu, prednesmi práv. zástupcov strán sporu a zistil tento skutkový stav veci:

4. Dňa 12.09.2019 bola medzi stranami sporu uzatvorená Zmluva o dielo podľa a nasl. . Žalovaný ako zhotoviteľ sa zaviazal pre žalobcu v priebehu platnosti zmluvy vykonávať pre objednávateľa stavebné dokončovacie práce pri realizácii exteriérov a interiérov. Práce mal zhotoviteľ vykonávať podľa pokynov objednávateľa uvedených v čl. 1 a v kvalite zodpovedajúcej príslušným právnym predpisom. Objednávateľ - žalobca sa zaviazal tieto práce prevziať a zaplatiť za ne zmluvnú cenu podľa čl. II. tejto zmluvy. Cena diela bola dohodnutá vo výške 17,- eur 1 efektívne odpracovanú hodinu. Miestom vykonania prác bola N. B. T..

Podľa čl. VII., ods. 8. Zmluvy, zhotoviteľ zodpovedá za všetky veci, ktoré mu boli zverené objednávateľom na výkon prác, nesie plnú zodpovednosť za ich stratu alebo zničenie.

Podľa čl. VII., ods. 9. Zmluvy, zhotoviteľ je povinný zachovávať mlčanlivosť o obsahových náležitostiach tejto zmluvy a o všetkých skutočnostiach o ktorých sa dozvie pri plnení činnosti u objednávateľa, a to voči všetkým tretím osobám. Zhotoviteľ berie na vedomie, že objednávateľ ako obchodné tajomstvo

špecifikuje najmä výšku dohodnutej odmeny a realizované zákazky a stavebné práce. Povinnosť mlčanlivosti zaväzuje zhotoviteľa aj po skončení zmluvného vzťahu. V prípade nedodržania povinnosti mlčanlivosti je zhotoviteľ povinný nahradiť zamestnávateľovi vzniknutú škodu v plnej výške a zmluvnú pokutu.

Podľa čl. VII., bod. 10. Zmluvy, zhotoviteľ sa zaväzuje, že zaplatí objednávateľovi zmluvnú pokutu aj v prípade, ak uzavrie v čase 6 nasledujúcich mesiacov od ukončenia tohto zmluvného vzťahu inú zmluvu na výkon činnosti u tretej osoby, pre ktorého ako subdodávateľ prác vykonáva činnosť objednávateľa.

Podľa čl. VIII. Zmluvy - Zmluvné pokuty, zmluvné strany sa dohodli na týchto pokutách a sankciách:

- v prípade nenastúpenia na zákazku v dohodnutom termíne určenom v dodatku a jej nedokončenia v dohodnutom termíne, bude zhotoviteľovi daná zmluvná pokuta vo výške 2 000,- eur,

- zmluvná pokuta v prípade porušenia povinnosti uvedených v článku VII., ods. 8 a 9 je vo výške 6 000,- eur.

Podľa Článku IX., Zmluvy, táto zmluva sa ukončí písomnou výpoveďou zo strany zhotoviteľa. Výpoveď musí byť doručená druhej zmluvnej strane a platnosť zmluvy skončí uplynutím výpovednej lehoty, ktorá je 7 dní a začína plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená.

Jednotlivé odseky v zmluve sú určené odrážkami vo forme čiernych bodiek. Je to tak v celom texte zmluvy.

5. Medzi stranami konania bol dňa 12.09.2019 uzatvorený Dodatok č. 1. k Zmluve o dielo, v zmysle ktorého bolo dohodnuté, že žalovaný ako zhotoviteľ diela bude vykonávať práce dohodnuté v zmluve o dielo v termíne od 16.09.2019 do 16.09.2020 pre nemeckého zadávateľa zákazok sídliaceho na adrese: B. Q., P. F. B. X, XXXXX R., N..

6. Dňa 21.12.2019 žalovaný ako zhotoviteľ diela zmluvu o dielo zo dňa 12.09.2019 vypovedal. Výpovedná lehota uplynula dňa 07.01.2020.

Z e-mailovej komunikácie predloženej žalobcom vyplýva, že dňa 21.12.2019 žalovaný podal písomnú výpoveď k zmluve zo dňa 12.09.2019. Zároveň žalobca žalovaného informoval, že keďže žalovaný mal dňa 13.01.2020 pokračovať na realizácii zákazky v A., k čomu nedošlo, naplnil skutkovú podstatu uvedenú v bode VIII. ods. 1 zmluvy - Zmluvné pokuta. Tiež uviedol, že tým, že sa momentálne žalovaný nachádza na stavbe v A., na ktorej pracoval doteraz a odmietol pokračovať v zákazke pod jeho firmou, došlo k porušeniu podmienok uvedených v čl. VII., ods. 8. a 9. Uplatňuje si voči žalovanému zmluvné pokuty vo výške 8 000,- eur.

7. Žalobca v emaily zo dňa 15.01.2020 adresovanom žalovanému uviedol, že výpoveďou podanou žalovaným porušil zmluvnú podmienku uvedenú v bode III. Čas plnenia. Keďže 13.01.2020 nepokračoval na realizácii zákazky v A., naplnil podmienky pre uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu podľa bodu VIII. Zmluvy ods. 1.

V ďalšom uviedol, že nakoľko má vedomosť o tom, že sa žalovaný nachádza na stavbe v Bonne, kde pracoval doteraz a odmietol pokračovať v zákazke pre žalobcu, tak žalovaný porušil ustanovenia zmluvy čl. VII. Ods. 8 a 9.

Vzhľadom na uvedené si oči nemu uplatňuje nárok na zaplatenie zmluvných pokút vo výške 8 000,- eur ( 2 000,- eur + 6 000,- eur). Zároveň ho upovedomil, že mu zadržiava vyfakturovanú sumu 3 420,- eur a vyzýva ho na zaplatenie zvyšku zmluvnej pokuty vo výške 4 580,- eur.

8. Z Formulára A1 - Potvrdenie o právnych predpisoch sociálneho zabezpečenia, ktoré sa vzťahuje na držiteľa vyplýva, že žalovaný sa zaevidoval ako živnostník na obdobie od 16.09.2019 do 16.09.2020, na výkon prác v zahraničí, zamestnávateľ B. Q., adresa: P. F. B. X, R., N..

Z Formulára A1 - Potvrdenie o právnych predpisoch sociálneho zabezpečenia, ktoré sa vzťahuje na držiteľa vyplýva, že žalovaný sa zaevidoval ako živnostník na obdobie od 22.06.2020 do 31.08.2020, na výkon prác v zahraničí, zamestnávateľ R. X, adresa: A.. X, B., N..

Z Formulára A1 - Potvrdenie o právnych predpisoch sociálneho zabezpečenia, ktoré sa vzťahuje na držiteľa vyplýva, že žalovaný sa zaevidoval ako živnostník na obdobie od 12.10.2020 do 15.11.2020, na výkon prác v zahraničí, zamestnávateľ G. X., adresa: P. B., B., N..

9. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že pokiaľ sa jedná o samotnú zmluvu o dielo, tak zmluvné podmienky, ktoré sú v nej uvedené, resp. ako bola dojednaná, sú dojednané iba v prospech jednej strany. O tom, že predmetom zmluvných dojednaní bol aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty mal vedomosť. Dozvedel sa o tom po prečítaní tejto zmluvy. Zmluvu podpísal, pretože chcel nastúpiť do práce. Voči ustanoveniam zmluvy nemal výhrady. Poukázal, že po prečítaní zmluvy s ňou súhlasil. Boli v kontakte iba pri uzatváraní zmluvy so žalobcom, následne už v kontakte so žalobcom bol iba telefonicky. On si svoje povinnosti zo zmluvy splnil a potom zmluvný vzťah so žalobcom ukončil.

Potom, ako ukončil zmluvný vzťah so žalobcom, pracoval že na tom istom mieste, kde vykonávali prácu pre žalobcu, bol si tam pre veci a tam sa stretli s jedným Č., pre ktorého následne vykonávali prácu zhruba ešte 2-3 týždne. Bolo to na tej istej stavbe. Jednalo sa o nejaké dokončovacie práce, kde objednávateľ ich hneď vyplatil a oni odišli domov. Aj potom pracoval v zahraničí, v N.. Začal pracovať koncom mája, resp. začiatkom júna. Aj formulár A1 predložený v konaní preukazuje, že zmenil pôsobisko. V období február až jún bol na B.. Formulár A1 sa podľa jeho vedomostí vydáva na 1 rok. Pričom pri zmene skutočností on zmenu nahlási a Sociálna poisťovňa mu vydá nový formulár. Údaje do formulára zadával on a takisto miesto výkonu práce.

Pokiaľ sa jedná o skutočnosť, či vedel pre koho žalobca vykonával práce v zahraničí uviedol, že dostal kontakt alebo adresu na ktorej mal prácu vykonávať a telefonický kontakt na majstra, ale pre koho vykonával práce žalobca, o tom vedomosť nemal. Pokiaľ sa jedná o B. Q. tak nevie o koho sa jedná. Nebol s ňou v kontakte.

10. Právny zástupca žalobcu vo svojom prednese uviedol, že aj keď v dodatku to možno nie je jednoznačne uvedené, ale z dokladu zo Sociálnej poisťovne jednoznačne vyplýva, že pokiaľ sa jedná o B. Q., tak sa jedná o konkrétneho zamestnávateľa, pričom v tomto doklade je potom následne uvedená aj adresa sídla tohto zamestnávateľa.

Uviedol, že v danom prípade pri vyhotovení zmluvy o dielo došlo k chybe v písaní, kde pokiaľ sa jedná o odsek 6 článok 7 tejto zmluvy, jedná sa vlastne o vetu, ktorá nemá zmysel a ktorá súvisí s ďalším odsekom v tejto zmluve označeným, pričom sa má jednať o jeden ucelený celok. Poukazuje na gramatický a celkový výklad daného článku zmluvy s tým, že vzhľadom na uvedené predmetný odsek 10, ktorý z dôvodu chyby v písaní je takto počítaný, je v skutočnosti odsekom 9 danej zmluvy o dielo. Zmluvná pokuta bola dojednaná ohľadom porušenia konkurenčnej doložky v odseku 9, na ktorý je viazaná zmluvná pokuta tak, ako je uvedené v článku VIII. predmetnej zmluvy.

Na preukázanie toho, že ide zo strany žalobcu o chyby v písaní, do súdneho spisu doložil zmluvu o vykonaní prác zo dňa 20.05.2017 uzatvorenú s p. Q. K. - spoločnosť JOKA, kde v článku 7 tejto zmluvy je pod bodom 6 uvedené, že zhotoviteľ sa zaväzuje za všetky nedostatky, ktoré sú spôsobené neodborným a chybným vykonaním prác opravy na svoje náklady bez nároku na úhradu takto vykonaných prác, resp. sa zaväzuje uhradiť objednávateľovi všetky náklady súvisiace s opravou neopravených a chybne vykonaných prác, všetko na základe písomnej výzvy objednávateľa.

Žalobca aj po predbežnom vyjadrení právneho názoru zo strany súdu, ako aj po ukončení dokazovania trvá na tom, že žaloba je dôvodná a bolo nutné vykonať aj ďalšie dokazovanie. Čo sa týka predbežného právneho posúdenia veci, to znamená, že nie je v zmluve jednoznačne dohodnutá výška zmluvnej pokuty, vzťahujúca sa na nárok žalobcu, poukázal, že v predmetnej zmluve došlo len k chybe v písaní, kde číslovanie jednotlivých, ani nie číslovanie, ale odseky samostatného článku sú podľa gramatického a logického výkladu jednoznačné. Chcem poukázať na to, že ide o zmluvu o dielo podľa medzi 2 podnikateľskými subjektmi, nie je to spotrebiteľská zmluva. Žalovaný na dnešnom pojednávaní uviedol, že mal možnosť sa s touto zmluvou oboznámiť, mal možnosť sa dotazovať, mal

možnosť pripomienkovať túto zmluvu, avšak on po predložení návrhu zmluvy zo strany žalobcu túto jednoznačne akceptoval ako aj celý jej obsah. Čo sa týka samotného nároku ohľadom konkurenčnej doložky, tak napriek výpovedi žalovaného má zato, že písomné dôkazy, a to konkrétne formuláre A1 zo Sociálnej poisťovne jednoznačne preukazujú, že žalovaný vykonával samostatne zárobkovú činnosť pre subjekt B. Q., čo je uvedené v bode 5 predmetného formulára, ktorý mu bol vydaný na základe zmluvy uzavretej so žalobcom. Tento formulár zmenil, resp. požiadal o jeho zmenu až 22.06.2020, čo korešponduje s jeho dnešnou výpoveďou, kedy zmenil zamestnávateľa, resp. firmu, pre ktorú mal ďalej vykonávať práce v zahraničí. Ak si bol vedomý toho, že zmluvný vzťah bol riadne ukončený výpoveďou a nemal ďalej prácu, ktorú by vykonával v zahraničí, tak podľa jeho názoru mal hneď požiadať Sociálnu poisťovňu o zrušenie uvedeného formulára. Toto konanie sa mu minimálne javí ako účelové vzhľadom, aby bol krytý vo vzťahu k orgánom v N. T..

11. Právny zástupca žalovaného vo svojom prednese uviedol, že mu je zrejmé z akého titulu sa domáha žalobca zaplatenia pokuty vo výške 6 tis. eur, teda jedná sa o porušenie konkurenčnej doložky, kde v tomto smere poukázal, že podľa jeho názoru takéto dojednanie v zmluve je neplatným právnym úkonom, pretože toto dojednanie je nezrozumiteľné, neurčité, nevyplýva z neho, kto je vôbec zmluvným partnerom žalobcu a žalovaný v takomto prípade nemá možnosť ani túto skutočnosť zistiť. Iba v dodatku k tejto zmluve o dielo je uvedené, že týmto dodávateľom majú byť spoločnosti, ktoré sídlia na adrese, ktorá je presne uvedená v tomto dodatku, avšak na tejto adrese môže sídliť veľa spoločností, a preto podľa názoru právneho zástupcu žalovaného je táto konkurenčná doložka neplatná, a to v zmysle . Poukázal, že pokiaľ sa jedná o predložený dôkaz, a to fotografiu, tak tento dôkaz vlastne neoprávnene zasahuje do samotných osobnostných práv žalovaného, a to v zmysle , pretože bol vykonaný bez súhlasu žalovaného, pričom takýto dôkaz podľa jeho názoru je získaný nezákonne.

Uviedol, že zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu konkurenčnej doložky. So žiadnym z objednávateľov žalobcu neuzatvoril žiadnu zmluvu následne po ukončení vzťahu so žalobcom. Podľa jeho názoru konkurenčná doložka, resp. nárok na zmluvnú pokutu v prípade porušenia konkurenčnej doložky bol dojednaný v odseku 10. predmetnej zmluvy o dielo. Jedná o formulárovú zmluvu a bolo na žalobcovi, aby túto zmluvu jasne a zrozumiteľne nakoncipoval. Poukázal na , kde poukazuje na to, že v prípade rozdielneho výkladu určitých ustanovení zmluvy výklad má byť alebo táto zmluva má byť vykladaná v neprospech toho, kto prvýkrát takýto výklad použil, resp. kto takúto zmluvu použil, teda v danom prípade sa jedná o výklad na úkor samotného žalobcu.

Uviedol, že žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty celkovo vo výške 2 000,- eur + 6 000,- eur, na ktorý započítal svoj záväzok na zaplatenie neuhradenej faktúry žalovaného. Čo sa týka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty 2 000,- eur, tam už súd vyslovil svoj predbežný právny názor. Má jednoznačne zato, že zmluvný vzťah medzi zmluvnými stranami bol ukončený 08.01.2020. Z uvedeného dôvodu nemal žalovaný povinnosť nastúpiť na výkon prác 15. alebo 13. januára, teda po ukončení platnosti zmluvy. Právo na výpoveď z tejto zmluvy je daná v základnej zmluve, pričom dodatkom k zmluve tento nárok dotknutý nebol. Čo sa týka uplatnenej zmluvnej pokuty za porušenie zákazu konkurencie, táto je uvedená v návrhu zmluvy, ktorý samozrejme predkladal žalobca, ako tu vyplynulo. Podľa čl. VIII. zmluvy ods. 5 je dojednaná zmluvná pokuta pre prípad porušenia povinnosti v čl. VII. 7 ods. 8., 9. Jednotlivé tie články zmluvy sú tvorené odsekmi, nie sú očíslované, ale oddelené odrážkami v tvare čiernych bodiek. Logicky sa teda považujú za jednotlivé odseky, práve odseky označené odrážkami týmito čiernymi bodkami. Uplatnená zmluvná pokuta za porušenie povinnosti, ktorú uplatňuje žalobca, je nepochybne uvedená v odseku 10. tejto zmluvy, pričom pre prípad porušenia tejto povinnosti nie je určená žiadna zmluvná pokuta ani spôsob jej určenia. Pokiaľ žalobca poukazuje na to, že jednotlivé odseky majú byť oddelené medzerou, poukazuje aj napríklad na čl. VIII. 8., prvý odstavec, s druhým odsekom nie sú oddelené medzerami. Takisto čl. VII. ods. 6., 7. nie sú oddelené medzerami, hoci ide o porušenie dvoch samostatných povinností. Zdôraznil, že návrh tejto zmluvy vypracoval žalobca, predložil na uzatvorenie zmluvy žalovanému a žalovaný takéto znenie podpísal. Výklad jednotlivých odsekov tejto zmluvy nemôže byť na úkor žalovaného, pretože zmluvu vyhotovil žalobca, teda v zmysle vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený, teda podľa výkladu a významu žalovaného. Žalobca v spore absolútne neuniesol dôkazné bremeno v časti týkajúcej sa zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 6 000,- eur. Nepredložil vo veci jeden jediný relevantný dôkaz, pokúsil sa predložiť akúsi fotografiu bez akéhokoľvek zásadného právneho významu. Svedkov, ktorých navrhol, nezabezpečil ich účasť,

nezúčastnili sa konania, ani konatelia žalobcu a jeden jediný dôkaz, na ktorý sa žalobca odvoláva, je akýsi formulár A1, kde teda jednoznačne bolo vysvetlené, že tento formulár je vystavený na obdobie 1 roka a v prípade, že teda aj dôjde k ukončeniu zmluvného vzťahu, nebolo povinnosťou žalovaného tento formulár jednostranne zrušiť. Práve naopak, žalovaný, keď nastúpil na výkon prác po 4 mesiacoch k novému zamestnávateľovi alebo teda k novému zmluvnému partnerovi, tak si dal vystaviť nový tento formulár A1 pre Sociálnu poisťovňu. 12. Podľa ( ďalej len ,,“), právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa , pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa prihliada aj na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ nie sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom.

Podľa prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.

Podľa , , , zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

Podľa , objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

Podľa , objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.

Podľa , objednávateľ je oprávnený kontrolovať vykonávanie diela. Ak objednávateľ zistí, že zhotoviteľ vykonáva dielo v rozpore so svojimi povinnosťami, je objednávateľ oprávnený dožadovať sa toho, aby zhotoviteľ odstránil vady vzniknuté vadným vykonávaním a dielo vykonával riadnym spôsobom. Ak tak zhotoviteľ diela neurobí ani v primeranej lehote mu na to poskytnutej a postup zhotoviteľa by viedol nepochybne k podstatnému porušeniu zmluvy (), je objednávateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy.

Podľa , zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo. Podľa , odovzdaním zhotovenej veci nadobúda k nej objednávateľ vlastnícke právo, ak ho do tejto doby mal zhotoviteľ, a na objednávateľa prechádza nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci, ak ho do tejto doby znášal zhotoviteľ. Ustanovenia až 446, až 459 a platia obdobne.

Podľa , okolnosti vylučujúce zodpovednosť () nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu.

Podľa , neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa a nasl.

Podľa , v zmluve možno písomne dohodnúť, že obchodný zástupca nesmie najdlhšie dva roky po skončení zmluvy na určenom území alebo voči určenému okruhu zákazníkov na tomto území vykonávať na vlastný alebo cudzí účet činnosť, ktorá bola predmetom obchodného zastúpenia, alebo inú činnosť, ktorá by mala súťažnú povahu voči podnikaniu zastúpeného.

13. Podľa , právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa ( ďalej len ,,“), ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa , zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa , ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypovedať v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka.

Podľa , právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči záujmom spoločnosti.

14. Základnou charakteristikou zmluvy o dielo je záväzok zhotoviteľa zhotoviť pre objednávateľa dielo v dohodnutej cene a na svoje nebezpečenstvo. Znakom zmluvy o dielo je jej odplatnosť. Zmluva o dielo je uzavretá okamihom, keď sa zmluvné strany dohodli na podstatných náležitostiach zmluvy. Podstatnou náležitosťou zmluvy o dielo je predmet diela, to znamená činnosť, ktorú má zhotoviteľ pre objednávateľa vykonať. Ďalšou podstatnou náležitosťou je, že toto dielo musí byť vykonané na vlastné nebezpečenstvo zhotoviteľa a poslednou podmienkou je, že ide o odplatný záväzkový vzťah, to znamená, že zhotoviteľ má vždy nárok na odmenu dohodnutú v zmluve. Je však potrebné podotknúť, že výška samotnej odplaty nemusí byť presne špecifikovaná v zmluve. Zmluva o dielo nemusí byť uzatvorená v písomnej forme.

15. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 12.09.2019 uzatvorená zmluva o dielo, predmetom ktorej bol výkon stavebných dokončovacích prác pri realizácii interiérov a exteriérov zo strany žalovaného, za čo sa mu žalobca zaviazal zaplatiť dohodnutú odmenu. Práce mal žalovaný vykonávať v Nemeckej spolkovej republike podľa pokynov žalobcu a v zmysle dodatku uzatvoreného k zmluve o dielo. Žalovaný práce začal vykonávať. V súlade so zmluvnými dojednaniami ( čl. IX. Zmluvy o dielo) dňa 21.12.2019 žalovaný podal výpoveď zmluvy a uplynutím výpovednej doby a to uplynutím 7 dní od prvého dňa mesiace nasledujúceho po doručení výpovede žalobcovi, t.j. dňa 07.01.2020 zmluva o dielo stratila platnosť.

16. na rozdiel od rámcovú úpravu výpovede obchodnej zmluvy neobsahuje. upravuje výpoveď len v rámci jednotlivých druhov obchodných zmlúv, a to pri zmluve o úvere (), licenčnej zmluve (), zmluve o skladovaní (), mandátnej zmluve ( až 3 a ), komisionárskej zmluve ( a a ), zmluve o nájme dopravného prostriedku ( a ), zmluve o obchodnom zastúpení ( a a ), zmluve o tichom spoločenstve ( a , zmluve o bankovom uložení veci (), zmluve o bežnom účte ( a ) a zmluve o vkladovom účte (). V prípade zmluvy o dielo pri tomto zmluvnom type vypovedanie zmluvy neupravuje, preto je potrebné na zmluvu o dielo aplikovať ustanovenia zákonnej úpravy výpovede podľa ustanovenia .

17. Výpoveď zmluvy predstavuje jednostranný adresovaný právny úkon, ktorého účelom je privodiť zánik práv a povinností zo zmluvy. Zákon neupravuje ani jeho obsah, ani jeho formu. Obsahové náležitosti právneho úkonu vypovedania zmluvy sú determinované požiadavkou na určitosť právneho úkonu. Rovnako i pri forme, aj keď zákon spočíva na zásade neformálnosti právneho úkonu a možno ho vykonať tak ústne, ako i písomne, v dôsledku dôkaznej povinnosti sa odporúča zachovať písomnú formu. Súd poukazuje, že je celkom bežným javom (v skutočnosti však mylnou predstavou), že ukončiť platnosť zmluvy je možné ľubovoľne, kedykoľvek a na základe jednostranného rozhodnutia zmluvnej strany. Podľa všeobecne platnej právnej úpravy stanovenej ustanovením 493 , záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. Iné pravidlo by potom odporovalo vlastnej povahe súkromného práva, princípu rovnosti strán: tak ako zmluvný záväzok zásadne nemôže vzniknúť len z vôle jednej zmluvnej strany vnútením vôle druhej zmluvnej strane bez jej súhlasu, takisto nie je možné pripustiť zánik záväzku len na základe vôle jednej zmluvnej strany, pokiaľ nestanoví inak tento zákon, iný zákon alebo pokiaľ tak nie je vopred zmluvnými stranami dohodnuté. 18. Uplynutím výpovednej doby dochádza k zániku všetkých práv a povinností strán zo zmluvy, ak zákon neustanovuje inak, a to s účinkami ex nunc. Zánikom všetkých práv a povinností zmluvných strán zo zmluvy vyplývajúcich dochádza i k zániku zmluvy ako takej, ak zmluva alebo zákon nestanovuje inak.

19. V danej právnej veci súd dospel k záveru, že k ukončeniu zmluvy o dielo uzatvorenej medzi stranami sporu došlo dňa 07.01.2020, t.j. uplynutím dohodnutej výpovednej lehoty v dôsledku podanej výpovede zo strany žalovaného. K uvedenému dňu zanikli medzi zmluvnými stranami všetky práva a povinnosti z predmetnej zmluvy.

20. Žalobca si v konaní voči žalovanému ako prvý uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu porušenia povinnosti na strane žalobcu a to v zmysle čl. VIII. Zmluvy o dielo, teda z dôvodu, že žalovaný dňa 13.01.2020 nenastúpil na výkon prác na zákazku v meste A..

21. Medzi zabezpečovacími inštitútmi obchodného záväzkového práva zastáva významné miesto práve zmluvná pokuta, ktorej všeobecná základná úprava je obsiahnutá v v ust. a nasl. a ju doplnkovo upravuje v ust. - . Zmluvná pokuta je dohodnutá peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, ku ktorej sa zaviazal, a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti, vznikla veriteľovi škoda. Zmluvnou pokutou možno vylúčiť spory o náhradu škody, ktoré by inak mohli vzniknúť. Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad nesplnenia zmluvnej povinnosti vôbec, ako aj pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti. Nie je rozhodujúce, ako zmluvné strany označia svoju dohodu, prípadne, či použijú priamo termín „zmluvná pokuta“, ale rozhodujúci je obsah ich dohody. Dohodou o zmluvnej pokute možno zaistiť splnenie určitej zmluvnej povinnosti, vyplývajúce z akejkoľvek zmluvy, dokonca aj zo zmluvy inominátnej, pravda, pokiaľ to jej charakter pripúšťa. Dohoda o zmluvnej pokute, ako zaisťovací prostriedok, je závislá na existencii hlavného záväzku, ktorý je zmluvnou pokutou zabezpečený. ( Najvyšší súd SR XMObdo X/XXXX).

Účelom zmluvnej pokuty teda, ako vyplýva z § 544 a nasl. Obč. zák. a § 300 a nasl. Obch. zák., je jednak prevencia porušovania zmluvných vzťahov, jednak slúži ako paušalizovaná náhrada škody a je i jedným z nástrojov slúžiacich na zabezpečenie záväzkov (funkcia sankčná, kompenzačná a zabezpečovacia. Požiadavke, ktorá by opomínala uvedené funkcie zmluvnej pokuty alebo dokonca bola zneužívaná na poškodenie dlžníka, je nutné odoprieť ochranu (viď aj Najvyšší súd ČR XXCdo XX/XXXX). Platí to aj v takých výnimočných situáciách, keď k výkonu práva dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie

hospodárskych cieľov či uspokojeniu iných potrieb, keď hlavnou alebo aspoň prevažujúcou motiváciou je úmysel poškodiť či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva), prípadne keď je zrejmé, že výkon práva vede k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi účastníkmi, tak v postavení niektorého z nich navonok.

Pokiaľ ide o výšku zmluvnej pokuty platí, že by mala byť primeraná. Inštitút zmluvnej pokuty (ako „paušalizovanej náhrady škody“) by nemal byť zo strany toho zmluvného partnera, v prospech ktorého je zakotvený, využívaný ako prostriedok na dosiahnutie neprimeraného zisku, ale vždy iba ako nástroj zabezpečujúci riadne plnenie zmluvných povinností zo strany druhého zmluvného partnera (preventívna funkcia zmluvnej pokuty - hrozba majetkovej ujmy v prípade neplnenia zmluvných povinností). 22. Pre posúdenie, či žalobcovi vzniklo právo na zmluvnú pokutu bolo rozhodujúce to, či žalovaný porušil svoje povinností dojednané v zmluve o dielo, kde pre prípad porušenia povinnosti žalovaného - nenastúpenie na zákazku, bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 2 000,- eur.

Súd dospel k záveru, že v tejto časti žaloba nie je dôvodná. Ako už súd vyššie uzavrel, zmluva o dielo bola ukončená ku dňu 07.01.2020 v dôsledku uplynutia výpovednej doby vzhľadom na písomnú výpoveď podanú zo strany žalovaného dňa 21.12.2019. Žalovanému tak do budúcna zanikli všetky povinnosti, ktoré mu z predmetnej zmluvy vyplývali. Teda zanikla mu aj povinnosť dňa 13.01.2020 nastúpiť na výkon prác na zákazke v zahraničí. V toto smere teda nemohlo dôjsť na jeho strane k porušeniu zmluvných povinností na ktoré bola žalobcom uplatnená zmluvná pokuta viazaná.

Súd pre úplnosť len poukazuje, že žalobcovi v dôsledku ukončenia zmluvy o dielo nezanikol nárok na prípadnú náhradu škody, ak v príčinnej súvislosti s konaním žalovanému mu škoda vznikla. Tento nárok však nie je predmetom tohto súdneho konania.

23. Ako ďalší nárok v konaní si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 6 000,- eur pre porušenie povinností žalovaným uvedené čl. VII. zmluvy od dielo, kde je v ods. 8 a 9 uvedené, že zhotoviteľ je povinný zachovávať mlčanlivosť o obsahových náležitostiach tejto zmluvy a o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri plnení činností u objednávateľa, a to voči všetkým tretím osobám. Zhotoviteľ berie na vedomie, že objednávateľ ako obchodné tajomstvo špecifikuje najmä výšku dohodnutej odmeny a realizované zákazky a stavebné práce. Povinnosť mlčanlivosti zaväzuje zhotoviteľa aj po skončení zmluvného vzťahu. V prípade nedodržania povinnosti mlčanlivosti je zhotoviteľ povinný nahradiť zamestnávateľovi vzniknutú škodu v plnej výške a zmluvnú pokutu. Zhotoviteľ sa zaväzuje, že zaplatí zmluvnú pokutu aj v prípade, ak uzavrie v čase šiestich nasledujúcich mesiacov od ukončenia tohto zmluvného vzťahu inú zmluvu na výkon činnosti u tretej osoby, pre ktorého ako subdodávateľ prác vykonáva činnosť objednávateľa.

Súd aj v tomto prípade skúmal, či žalobcovi vzniklo právo na zmluvnú pokutu, teda či žalovaný porušil svoje povinností dojednané v zmluve o dielo.

24. Súd v tomto spore uvádza, že bolo na žalobcovi relevantnými dôkazmi preukázať skutkové tvrdenia, ktoré uviedol v rámci žaloby a na jeho strane v tomto smere nedošlo k uneseniu dôkazného bremena.

V sporovom konaní platí dispozičná a prejednacia zásada. Účastníci (na oboch procesných stranách) sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky podrobné skutočnosti a na ich preukázanie označia dôkazné prostriedky. Týmito skutočnosťami sú skutkové údaje, nevyhnutné na objasnenie, o čom na akom podklade má súd rozhodnúť. Ich opísaním plní žalobca povinnosť tvrdenia. Označením dôkazov na preukázanie svojich tvrdení plnia účastníci dôkaznú povinnosť. Žalobca musí označiť dôkazy tak, aby z nich jeho skutkové tvrdenia logickým spôsobom vyplývali. Najmä v sporových konaniach je požiadavka na logickú bezrozpornosť žaloby vyššia ako v konaniach nesporových. Napriek tomu, že povinnosť tvrdenia i dôkazná povinnosť sú procesnými povinnosťami, ich splnenie nemôže súd vynucovať ani sankcionovať. Súd nie je viazaný návrhmi strán sporu na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy a taktiež nie je povinný poučovať strany sporu, ktoré a aké dôkazy majú predkladať v sporovom konaní. Nesplnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti nie je procesne sankcionované, môže sa však prejaviť nepriamo v rozhodnutí vo veci, kde predstavuje procesnú ujmu strany sporu, ktorý si svoju procesnú povinnosť nesplnil, prípadne sa môže prejaviť aj vo výroku o náhrade trov konania.

Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť súdu o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci.

25. Zo strany žalobcu v konaní nebolo preukázané, žeby žalovaný porušil povinnosť mlčanlivosti, tak ako sa ju zaviazal dodržiavať v zmysle ods. 9., čl. VII. predmetnej zmluvy o dielo. Nebolo preukázané, aby žalovaným tretiemu subjektu poskytol akékoľvek informácie o obsahových náležitostiach tejto zmluvy a o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri plnení činností u žalobcu ako objednávateľa. V tejto časti preto súd považoval žalobu za nedôvodnú.

26. Žalobca si nárok na zmluvnú pokutu uplatnil a z ním tvrdeného dôvodu porušenia konkurenčnej doložky dojednanej medzi stranami konania v čl. VII., ods. 10. zmluvy o dielo. V zmysle tohto odseku sa žalovaný zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu aj v prípade, ak uzavrie v čase 6 nasledujúcich mesiacov od ukončenia tohto zmluvného vzťahu inú zmluvu na výkon činnosti u tretej osoby, pre ktorého ako subdodávateľ prác vykonáva činnosť objednávateľa.

27. Zmluvná pokuta nevzniká zo zákona, ale vzniká len na základe konsenzuálneho právneho úkonu, t. j. strany sa musia na zmluvnej pokute dohodnúť. preveruje objektívny princíp, teda povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu na princípe objektívnej zodpovednosti.

V zmysle zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo uvedený spôsob jej určenia. Zmluvná pokuta postihuje účastníka zmluvného vzťahu v prípade nesplnenia zmluvnej povinnosti. Z toho vyplýva, že sa predpokladá existencia hlavného záväzku, ktorý je platný. Dojednanie o zmluvnej pokute je právnym úkonom, musí byť urobený slobodne, vážne, musí spĺňať podmienku určitosti, zrozumiteľnosti a jeho predmetom musí byť možné plnenie.

28. V zmysle zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo uvedený spôsob jej určenia. Zmluvná pokuta postihuje účastníka zmluvného vzťahu v prípade nesplnenia zmluvnej povinnosti. Z toho vyplýva, že sa predpokladá existencia hlavného záväzku, ktorý je platný. Dojednanie o zmluvnej pokute je právnym úkonom, musí byť urobený slobodne, vážne, musí spĺňať podmienku určitosti, zrozumiteľnosti a jeho predmetom musí byť možné plnenie. 29. Súd je toho názoru, že zmluva o dielo v časti dojednania o zmluvnej pokute v čl. VII., ods. 10, je neplatná a to z dôvodu absencie dojednania o výške zmluvnej pokuty, resp. spôsobu jej určenia. Ak žalobca odkazuje na čl. VIII. predmetnej zmluvy o dielo, tak súd mu dáva do pozornosti, že zmluvná pokuta vo výške 6 000,- eur bola dojednaná pre prípad porušenia povinnosti žalovaným zakotvených v čl. VII., ods. 8. a 9. zmluvy a dielo a nie pre prípad porušenia konkurenčnej doložky dojednanej v čl. VII., ods. 10 zmluvy o dielo.

Právny úkon, postihnutý absolútnou neplatnosťou nemá za následok vznik, alebo zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku (ex tunc). Právne následky z takéhoto úkonu nenastanú, a to ani jeho dodatočným schválením (ratihabíciou), alebo konvalidáciou (odpadnutím vady prejavu vôle). Súd na túto neplatnosť musí prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo).

Súd preto dospel k záveru, že žalobcovi nevnikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, tak ako si ho v súdnom konaní uplatnil v zmysle čl. VII., ods. 10. zmluvy o dielo.

30. Súd nemohol prihliadať a ako relevantné posúdiť tvrdenia žalobcu, že v prípade číslovania odsekov zmluvy došlo zo strany žalobcu k chybe v písaní a to s poukazom na ustanovenie .

Zmluvu o dielo vypracoval a žalovanému predložil na podpis žalobca. Žalovaný po oboznámení sa s takto predloženým návrhom zmluvy ju bez výhrad akceptoval a podpísal. Riadiac sa zmluvnými dojednaniami práce pre žalobcu vykonával a dohodnutým spôsobom aj zmluvný vzťah ukončil. Žalobca zodpovedá za obsah zmluvy. Zo zmluvy vyplýva, že jednotlivé odseky v nej boli oddeľované odrážkami v tvare čiernych bodiek. Zmluvná pokuta medzi stranami konania bola dojednaná v článku VIII. zmluvy a to pre porušenie povinnosti žalovaným uvedených v článku VII. ods. 8. a 9. a nie pre odsek 10. Žalobca tvrdí, že jeho chybou v písaní došlo v článku VIII. k nelogickému delenie odsekov, pričom ods. 6. a 7. majú tvoriť iba jeden odsek a následne potom aj ostatné odseky tohto článku majú byť počítané podľa toho. Teda ods. 10. je podľa jeho tvrdení v skutočnosti odsekom 9.

Zo znenia zmluvy o dielo je zrejmé, že žalobca mal úmysel jednotlivé odseky zmluvy odlíšiť odrážkami vo forme čiernych bodiek. Zo zmluvy vyplýva, že jednotlivé odseky potom žalobca v zmluve počítal podľa odrážok - čiernych bodiek. Takto to vnímal aj žalovaný, ktorý po oboznámení sa so zmluvou ju v takomto znení aj podpísal a to bez akýchkoľvek výhrad. Opak preukázaný nebol. Žalobca po predložení zmluvy žalovanému na podpis osobitne ho neupovedomil a neinformoval o prípadoch, pre ktoré mu v zmysle zmluvy voči žalovanému vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila. má samostatné interpretačné pravidlá pre právne úkony, ktoré sú hierarchicky usporiadané. Na rozdiel od viac uprednostňuje vôľu pred prejavom tejto vôle. Prejav vôle vykladá podľa úmyslu tej osoby, ktorá vôľu prejavila, ale len za predpokladu, že tento úmysel bol známy tej strane, ktorej bol určený alebo jej musel byť známy. Aplikácia tohto interpretačného pravidla prichádza do úvahy vtedy, ak je nesporné, že konajúca osoba mala úmysel prejaviť určitú vôľu. Ak by osoba, ktorej bol právny úkon určený popierala, že jej úmysel konajúceho bol známy, prejav vôle je podľa úmyslu možné interpretovať len vtedy, ak je nesporné, že taký úmysel tu bol a preukáže sa, že osobe, ktorej bol určený, musel byť známy. V prípade, že prejav vôle nie je možné vyložiť podľa úmyslu konajúceho, vykladá sa podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba, ktorej bol určený. Pri aplikácii interpretačných pravidiel sa musia vziať do úvahy všetky okolnosti, ktoré súvisia s prejavom vôle, teda okolností, za ktorých bola vôľa prejavená. Pri výklade sa prihliada aj na doterajšiu prax, ktorú strany medzi sebou zaviedli a na následné správanie strán.

Súd poukazuje, že v danom spore bol žalobca nečinný. Napriek tomu že v konaní navrhol vypočuť strany konania na pojednávaní za účasti oboch strán, za tým účelom súd na jeho žiadosť aj pojednávanie odročil, na ostatné pojednávanie sa neustanovil a žalovaný vo svojej výpovedi potvrdil, že zmluvu akceptoval a podpísal v znení ako mu žalobca predložil, pričom súd nemal za preukázané, žeby žalovaný bol uzrozumený o tom, že v úmysle žalobcu bolo zmluvne zaviazať žalovaného povinnosťou zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 6 000,- eur aj v prípade porušenia konkurenčnej doložky.

V sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

31. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vykonané dokazovanie dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a preto ju zamietol.

Súd sa nezaoberal ostatnými žalobcom tvrdenými skutočnosťami ktorými svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty titulom porušenia konkurenčnej doložky preukazoval, nakoľko a to vzhľadom na vyššie uvedený názor súdu ohľadom neplatnosti dojednanej zmluvnej pokuty.

Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.06.2004, sp. zn. J..Ú.: „Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.“

32. V konaní súd zamietol návrh na vykonanie dôkazov a to výsluch svedkov W. W. a Q. K. a tiež návrh na zabezpečenie formulára od R. A., tzv. freistellung. Súd dospel k záveru, žeby vykonanie týchto dôkazov bolo nehospodárne a neúčelné. Vychádzal z toho, že pre porušenie konkurenčnej doložky medzi stranami konania nebol platne dojednaný nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty a vykonanie žalobcom navrhovaných dôkazov by v tomto smere neprinieslo ozrejmenie žiadnych relevantných skutočností pre rozhodnutie súdu v danej právnej veci. Žalovaný nepoprel, že po ukončení zmluvy na dovtedajšom pracovisku pokračoval vo výkone práv, avšak pre iného objednávateľa. V konaní nebolo preukázané žeby sa jednalo o subjekt, ktorý bol v zmluvnom vzťahu so žalobcom. Okrem toho súd poukazuje, že žalobca ani netvrdil a ani nepreukázal, že pre ktorého iného jeho zmluvného partnera mal žalovaný práce vykonávať a tiež nepreukázal, že žalovaný bol z jeho strany o jeho zmluvných partneroch informovaný.

33. Podľa ( ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V danom prípade súd žalobu zamietol a preto v zmysle zákonnej úpravy priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.