Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Cob-11-2022.pdf
PDF · 142.94 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/11/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v spore žalobcu: MD Elektrotechnik, s. r. o., IČO: 51 068 761, so sídlom Karpatské námestie 10/A, 831 06 Bratislava - Rača, proti žalovanému: P. R., J.: XX XXX XXX, B. V. W. Q. K. XXX/X, XXX XX S., právne zastúpenému JUDr. Ivanom Mikloškom, advokátom, IČO: 14 215 934, so sídlom Hodžova 13, 010 01 Žilina, o zaplatenie 4.580,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 7Cb/62/2020-148 z 18. augusta 2021 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.
Priznáva žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
2. 2.1 Výrok odôvodnil tým, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica ako upomínaciemu súdu 7. februára 2020 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 4.580,- eur a na náhradu trov konania. Žalobca návrh na vydanie platobného rozkazu odôvodnil tým, že 12. septembra 2019 uzatvoril ako objednávateľ so žalovaným ako zhotoviteľom zmluvu o dielo a v ten istý deň zmluvné strany podpísali aj dodatok k tejto zmluve, ktorý upravoval výkon konkrétnej práce na konkrétnom mieste v Nemeckej spolkovej republike. Žalovaný 21. decembra 2019 zmluvu o dielo vypovedal, a to aj napriek tomu, že 13. januára 2020 mal pokračovať v prácach preňho v meste Bonn. Žalovaný svojou výpoveďou a nepokračovaním v zákazke preňho porušil bod III. Čas plnenia zmluvy o dielo, podľa ktorého zhotoviteľ podpisom dodatku k zmluve súhlasí s konkrétnou zákazkou a zaväzuje sa, že na ňu nastúpi v dohodnutom termíne. Zhotoviteľ sa zaväzuje vykonať práce uvedené v čl. l. tejto zmluvy v dohodnutom čase podľa pokynov, ktoré dostane na pracovisku. Zhotoviteľ dokonči a samostatne odovzdá objednávateľovi tieto práce. Za porušenie tejto zmluvnej podmienky bola žalovanému vyrubená zmluvná pokuta upravená v bode VIII. ods. 1 zmluvy o dielo v znení, v prípade nenastúpenia na zákazku v dohodnutom termíne určenom v dodatku a jej nedokončenia v dohodnutom termíne, bude zhotoviteľovi daná pokuta vo výške 2.000,- eur. Žalovaný pokračoval v prácach v meste Bonn, na mieste pôvodne dohodnutom s ním, avšak už vo svojom mene a na svoj účet, čím došlo k porušeniu bodu VII. ods. 8 a 9 zmluvy o dielo, podľa ktorého zhotoviteľ je povinný zachovávať mlčanlivosť o obsahových náležitostiach tejto zmluvy a o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri plnení činností u objednávateľa, a to voči všetkým tretím osobám. Zhotoviteľ berie na vedomie, že objednávateľ ako obchodné tajomstvo
špecifikuje najmä výšku dohodnutej odmeny za realizované zákazky a stavebné práce. Povinnosť mlčanlivosti zaväzuje zhotoviteľa aj po skončení zmluvného vzťahu. V prípade nedodržania povinnosti mlčanlivosti je zhotoviteľ povinný nahradiť zamestnávateľovi vzniknutú škodu v plnej výške a zmluvnú pokutu. Zhotoviteľ sa zaväzuje, že zaplatí zmluvnú pokutu aj v prípade, ak uzavrie v čase šiestich nasledujúcich mesiacov od ukončenia tohto zmluvného vzťahu inú zmluvu na výkon činnosti u tretej osoby, pre ktorú ako subdodávateľ prác vykonáva činnosť objednávateľ. Z dôvodu porušenia uvedenej zmluvnej podmienky bola žalovanému v zmysle bodu VIII. zmluvy o dielo vyrubená zmluvná pokuta vo výške 6.000,- eur. Teda celková výška zmluvných pokút predstavuje 8.000,- eur. Za práce, ktoré preňho žalovaný vykonal skôr, patrila žalovanému odmena vo výške 3.420,- eur, ktorá mu nebola vyplatená a bola ním zadržaná a započítaná s celkovou dlžnou sumou 8.000,- eur, v dôsledku čoho mu žalovaný k dnešnému dňu dlhuje 4.580,- eur, ktoré si týmto podaním nárokuje. 2.2 Okresný súd Banská Bystrica ako upomínací súd rozhodol o návrhu žalobcu na vydanie platobného rozkazu platobným rozkazom, sp. zn. 21Up/331/2020 zo 6. marca 2020, ktorým návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol, že strany sporu 12. septembra 2019 uzatvorili zmluvu o dielo, ktorou sa ako zhotoviteľ zaviazal vykonávať pre žalobcu ako objednávateľa stavebné práce podľa jeho pokynov. Podľa článku IX. ods. 5. tejto zmluvy platnosť zmluvy končí okrem iného písomnou výpoveďou zo strany zhotoviteľa, pričom výpovedná lehota je 7 dní a začína plynúť od 1. dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Ako zhotoviteľ v súlade s uvedeným článkom túto zmluvu 21. decembra 2019 písomne vypovedal, a teda k zániku zmluvy došlo po uplynutí 7-dňovej výpovednej lehoty 7. januára 2020. Žalobca si voči nemu uplatňuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2.000,- eur z dôvodu, že 13. januára 2020 nepokračoval v prácach preňho v meste Bonn, v Spolkovej republike Nemecko. Avšak z dôvodu zániku zmluvy o dielo k 7. januáru 2020 mu ako zhotoviteľovi povinnosť vykonávať práce pre objednávateľa nevznikla a vyúčtovaná pokuta je absolútne neopodstatnená. Zároveň si žalobca voči nemu uplatňuje aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 6.000,- eur údajne za porušenie obchodného tajomstva, porušenie povinnosti mlčanlivosti a porušenie jeho záväzku uzavrieť v čase nasledujúcich 6 mesiacov od ukončenia zmluvného vzťahu inú zmluvu na výkon činnosti u tretej osoby, pre ktorú ako subdodávateľ prác vykonáva činnosť žalobca. Z podaného návrhu však nie je zrejme, z akého konkrétneho dôvodu je zmluvná pokuta uplatnená, keďže po zániku zmluvy o dielo žiadne obchodného tajomstvo žalobcu nezverejnil, dokonca s ním nebol ani oboznámený a nepokračoval vo výkone činnosti pre zmluvného partnera žalobcu. Z tohto dôvodu je nárok uplatnený žalobcom absolútne neopodstatnený. Obe strany sporu sú samostatnými účtovnými jednotkami a jemu nebola doručená žiadna faktúra, resp. iný účtovný doklad zo strany žalobcu, na základe ktorého by bola uplatňovaná zmluvná pokuta vyúčtovaná, v dôsledku čoho uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. 2.3 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo zistenia, že 12. septembra 2019 strany sporu uzatvorili zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalovaný ako zhotoviteľ sa zaviazal pre žalobcu ako objednávateľa v priebehu platnosti zmluvy vykonávať stavebné dokončovacie práce pri realizácii exteriérov a interiérov. Práce mal zhotoviteľ vykonávať podľa pokynov objednávateľa uvedených v článku 1 a v kvalite zodpovedajúcej príslušným právnym predpisom. Objednávateľ (žalobca) sa zaviazal tieto práce prevziať a zaplatiť za ne zmluvnú cenu podľa článku II. tejto zmluvy. Cena diela bola dohodnutá vo výške 17,- eur za jednu efektívne odpracovanú hodinu. Miestom vykonania prác bola Nemecká spolková republika. Podľa článku VII. ods. 8. zmluvy o dielo zhotoviteľ zodpovedá za všetky veci, ktoré mu boli zverené objednávateľom na výkon prác, nesie plnú zodpovednosť za ich stratu alebo zničenie. Podľa článku VII. ods. 9. zmluvy o dielo zhotoviteľ je povinný zachovávať mlčanlivosť o obsahových náležitostiach tejto zmluvy a o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvie pri plnení činnosti u objednávateľa, a to voči všetkým tretím osobám. Zhotoviteľ berie na vedomie, že objednávateľ ako obchodné tajomstvo špecifikuje najmä výšku dohodnutej odmeny a realizované zákazky a stavebné práce. Povinnosť mlčanlivosti zaväzuje zhotoviteľa aj po skončení zmluvného vzťahu. V prípade nedodržania povinnosti mlčanlivosti je zhotoviteľ povinný nahradiť zamestnávateľovi vzniknutú škodu v plnej výške a zmluvnú pokutu. Podľa článku VII. ods. 10. zmluvy o dielo zhotoviteľ sa zaväzuje, že zaplatí objednávateľovi zmluvnú pokutu aj v prípade, ak uzavrie v čase 6 nasledujúcich mesiacov od ukončenia tohto zmluvného vzťahu inú zmluvu na výkon činnosti u tretej osoby, pre ktorú ako subdodávateľ prác vykonáva činnosť objednávateľa. V zmysle článku VIII. Zmluvné pokuty zmluvy o dielo zmluvné strany sa dohodli na týchto pokutách a sankciách:
- v prípade nenastúpenia na zákazku v dohodnutom termíne určenom v dodatku a jej nedokončenia v dohodnutom termíne, bude zhotoviteľovi daná zmluvná pokuta vo výške 2.000,- eur, - zmluvná pokuta v prípade porušenia povinnosti uvedených v článku VII. ods. 8 a 9 je vo výške 6.000,- eur. Podľa článku IX. zmluvy o dielo táto zmluva sa ukončí písomnou výpoveďou zo strany zhotoviteľa. Výpoveď musí byť
doručená druhej zmluvnej strane a platnosť zmluvy skončí uplynutím výpovednej lehoty, ktorá je 7 dní a začína plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená. Jednotlivé odseky v zmluve o dielo sú určené odrážkami vo forme čiernych bodiek. Je to tak v celom texte zmluvy. Medzi zmluvnými stranami bol 12. septembra 2019 uzatvorený Dodatok č. 1. k zmluve o dielo, v zmysle ktorého bolo dohodnuté, že žalovaný ako zhotoviteľ diela bude vykonávať práce dohodnuté v zmluve o dielo v termíne od 16. septembra 2019 do 16. septembra 2020 pre nemeckého zadávateľa zákaziek sídliaceho na adrese: B. Q., P. F. B. X, XXXXX R., N.. Žalovaný 21. decembra 2019 zmluvu o dielo vypovedal, pričom výpovedná lehota uplynula 7. januára 2020. Podľa e-mailovej komunikácie predloženej žalobcom žalovaný 21. decembra 2019 podal písomnú výpoveď zmluvy o dielo a žalobca žalovaného informoval, že vzhľadom na to, že 13. januára 2020 mal pokračovať na realizácii zákazky v Bonne, k čomu nedošlo, naplnil skutkovú podstatu upravenú v bode VIII. ods. 1 zmluvy (Zmluvná pokuta). Tým, že sa žalovaný momentálne nachádza na stavbe v Bonne, na ktorej pracoval doteraz a odmietol pokračovať v jeho zákazke, došlo k porušeniu podmienok upravených v článku VII. ods. 8. a 9. Preto si uplatňuje voči nemu zmluvné pokuty vo výške 8.000,- eur. Žalobca v e-maily z 15. januára 2020 odoslanom žalovanému uviedol, že žalovaný podanou výpoveďou porušil zmluvnú podmienku upravenú v bode III. Čas plnenia zmluvy o dielo. Keďže 13. januára 2020 nepokračoval na realizácii zákazky v Bonne, naplnil podmienky pre uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu podľa bodu VIII. ods. 1. zmluvy o dielo. Nakoľko má vedomosť o tom, že žalovaný sa nachádza na stavbe v Bonne, kde pracoval doteraz a odmietol pokračovať v zákazke preňho, tak žalovaný porušil článok VII. ods. 8 a 9 zmluvy o dielo. Vzhľadom na uvedené si voči nemu uplatňuje nárok na zaplatenie zmluvných pokút vo výške 8.000,- eur (2.000,- eur + 6.000,- eur). Zároveň ho upovedomil, že mu zadržiava fakturovanú sumu 3.420,- eur a vyzýva ho na zaplatenie zvyšku zmluvnej pokuty vo výške 4.580,- eur. Podľa Formulára A1 - Potvrdenie o právnych predpisoch sociálneho zabezpečenia, ktoré sa vzťahuje na držiteľa žalovaný sa zaevidoval ako živnostník na obdobie od 16. septembra 2019 do 16. septembra 2020, na výkon prác v zahraničí, zamestnávateľ B. Q., adresa: P. F. B. X, R., N.. Podľa Formulára A1 - Potvrdenie o právnych predpisoch sociálneho zabezpečenia, ktoré sa vzťahuje na držiteľa, žalovaný sa zaevidoval ako živnostník na obdobie od 22. júna 2020 do 31. augusta 2020, na výkon prác v zahraničí, zamestnávateľ R. X, adresa: A.. X, B., N.. Podľa Formulára A1 - Potvrdenie o právnych predpisoch sociálneho zabezpečenia, ktoré sa vzťahuje na držiteľa, žalovaný sa zaevidoval ako živnostník na obdobie od 12. októbra 2020 do 15. novembra 2020, na výkon prác v zahraničí, zamestnávateľ G., adresa: P. B., B., N.. 2.4 Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že pokiaľ sa jedná o samotnú zmluvu o dielo, tak zmluvné podmienky, ktoré sú v nej uvedené, resp. ako bola dojednaná, sú dojednané iba v prospech jednej strany. O tom, že predmetom zmluvných dojednaní bol aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, mal vedomosť. Dozvedel sa o tom po prečítaní tejto zmluvy. Zmluvu podpísal, pretože chcel nastúpiť do práce. Voči ustanoveniam zmluvy nemal výhrady. Po prečítaní zmluvy s ňou súhlasil. So žalobcom boli v kontakte iba pri uzatváraní zmluvy, následne už bol v kontakte so žalobcom iba telefonicky. Svoje povinnosti zo zmluvy si splnil a potom zmluvný vzťah so žalobcom ukončil. Potom ako ukončil zmluvný vzťah so žalobcom, pracoval na tom istom mieste, kde vykonával prácu pre žalobcu, bol si tam pre veci a tam sa stretol s jedným Čechom, pre ktorého následne vykonával prácu zhruba ešte dva alebo tri týždne. Bolo to na tej istej stavbe. Jednalo sa o nejaké dokončovacie práce, kde ho objednávateľ hneď vyplatil a on odišiel domov. Aj potom pracoval v zahraničí, v Nemecku. Začal pracovať koncom mája, resp. začiatkom júna. Aj formulár A1 predložený v konaní preukazuje, že zmenil pôsobisko. V období február až jún bol na Slovensku. Formulár A1 sa podľa jeho vedomostí vydáva na jeden rok, pričom pri zmene skutočností on zmenu nahlási a Sociálna poisťovňa mu vydá nový formulár. Údaje do formulára zadával on, teda aj miesto výkonu práce. Na otázku, či vedel pre koho žalobca vykonával práce v zahraničí, odpovedal, že dostal kontakt alebo adresu, na ktorej mal prácu vykonávať a telefonický kontakt na majstra, ale pre koho vykonával práce žalobca, o tom vedomosť nemal. Pokiaľ ide o B. Q., tak nevie o koho sa jedná. Nebol s ňou v kontakte. Právny zástupca žalobcu vo svojom prednese uviedol, že aj keď v dodatku to možno nie je jednoznačne uvedené, z dokladu zo Sociálnej poisťovne jednoznačne vyplýva, že pokiaľ ide o B. Q., tak sa jedná o konkrétneho zamestnávateľa, pričom v tomto doklade je potom následne uvedená aj adresa sídla tohto zamestnávateľa. V tomto prípade pri vyhotovení zmluvy o dielo došlo k chybe v písaní, kde pokiaľ ide o odsek 6. článok 7. tejto zmluvy, ide vlastne o vetu, ktorá nemá zmysel a ktorá súvisí s ďalším odsekom v tejto zmluve označeným, pričom má ísť o jeden ucelený celok. Poukazuje na gramatický a celkový výklad daného článku zmluvy s tým, že vzhľadom na uvedené predmetný odsek 10., ktorý z dôvodu chyby v písaní je takto počítaný, je v skutočnosti odsekom 9. danej zmluvy o dielo. Zmluvná pokuta bola dojednaná ohľadom porušenia konkurenčnej doložky v odseku 9., na ktorý je viazaná zmluvná pokuta tak, ako je uvedené v článku VIII. predmetnej zmluvy. Na preukázanie toho, že zo strany žalobcu ide o chyby v písaní, do súdneho spisu doložil zmluvu o vykonaní
prác z 20. mája 2017 uzatvorenú s Q. K. - B. Q., kde v článku 7. tejto zmluvy je pod bodom 6. uvedené, že zhotoviteľ sa zaväzuje za všetky nedostatky, ktoré sú spôsobené neodborným a chybným vykonaním prác opravy na svoje náklady bez nároku na úhradu takto vykonaných prác, resp. sa zaväzuje uhradiť objednávateľovi všetky náklady súvisiace s opravou neopravených a chybne vykonaných prác, všetko na základe písomnej výzvy objednávateľa. Žalobca aj po predbežnom vyjadrení právneho názoru zo strany súdu, ako aj po ukončení dokazovania trvá na tom, že žaloba je dôvodná a bolo nutné vykonať aj ďalšie dokazovanie. Čo sa týka predbežného právneho posúdenia veci, to znamená, že nie je v zmluve jednoznačne dohodnutá výška zmluvnej pokuty, vzťahujúca sa na nárok žalobcu, poukazuje, že v predmetnej zmluve došlo len k chybe v písaní, kde číslovanie jednotlivých, ani nie číslovanie, ale odseky samostatného článku sú podľa gramatického a logického výkladu jednoznačné. Poukazuje na to, že ide o zmluvu o dielo podľa Obchodného zákonníka medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, nie je to spotrebiteľská zmluva. Žalovaný na dnešnom pojednávaní uviedol, že mal možnosť sa s touto zmluvou oboznámiť, mal možnosť sa dotazovať, mal možnosť pripomienkovať túto zmluvu, avšak on po predložení návrhu zmluvy zo strany žalobcu túto jednoznačne akceptoval, ako aj celý jej obsah. Čo sa týka samotného nároku ohľadom konkurenčnej doložky, tak napriek výpovedi žalovaného má zato, že písomné dôkazy, a to konkrétne formuláre A1 zo Sociálnej poisťovne jednoznačne preukazujú, že žalovaný vykonával samostatne zárobkovú činnosť pre subjekt B. Q., čo je uvedené v bode 5 predmetného formulára, ktorý mu bol vydaný na základe zmluvy uzavretej so žalobcom. Tento formulár zmenil, resp. požiadal o jeho zmenu až 22. júna 2020, čo korešponduje s jeho dnešnou výpoveďou, kedy zmenil zamestnávateľa, resp. firmu, pre ktorú mal ďalej vykonávať práce v zahraničí. Ak si bol vedomý toho, že zmluvný vzťah bol riadne ukončený výpoveďou a nemal ďalej prácu, ktorú by vykonával v zahraničí, tak podľa jeho názoru mal hneď požiadať Sociálnu poisťovňu o zrušenie uvedeného formulára. Toto konanie sa mu minimálne javí ako účelové, aby bol krytý vo vzťahu k orgánom v Nemeckej republike. Právny zástupca žalovaného vo svojom prednese uviedol, že mu je zrejmé z akého titulu sa domáha žalobca zaplatenia pokuty vo výške 6.000,- eur, teda jedná sa o porušenie konkurenčnej doložky, kde v tomto smere poukázal, že podľa jeho názoru takéto dojednanie v zmluve je neplatným právnym úkonom, pretože toto dojednanie je nezrozumiteľné, neurčité, nevyplýva z neho, kto je vôbec zmluvným partnerom žalobcu a žalovaný v takomto prípade nemá možnosť ani túto skutočnosť zistiť. Iba v dodatku k tejto zmluve o dielo je uvedené, že týmto dodávateľom majú byť spoločnosti, ktoré sídlia na adrese, ktorá je presne uvedená v tomto dodatku, avšak na tejto adrese môže sídliť veľa spoločností, a preto podľa názoru právneho zástupcu žalovaného je táto konkurenčná doložka neplatná, a to v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník). Pokiaľ sa jedná o predložený dôkaz, a to fotografiu, tak tento dôkaz vlastne neoprávnene zasahuje do samotných osobnostných práv žalovaného, a to v zmysle ustanovenia § 12 Občianskeho zákonníka, pretože bol vykonaný bez súhlasu žalovaného, pričom takýto dôkaz podľa jeho názoru bol získaný nezákonne. Zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu konkurenčnej doložky. So žiadnym z objednávateľov žalobcu neuzatvoril žiadnu zmluvu následne po ukončení vzťahu so žalobcom. Podľa jeho názoru konkurenčná doložka, resp. nárok na zmluvnú pokutu v prípade porušenia konkurenčnej doložky bol dojednaný v odseku 10. predmetnej zmluvy o dielo. Jedná sa o formulárovú zmluvu a bolo na žalobcovi, aby túto zmluvu jasne a zrozumiteľne nakoncipoval. Poukazuje na ustanovenie § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého, v prípade rozdielneho výkladu určitých ustanovení zmluvy výklad má byť alebo táto zmluva má byť vykladaná v neprospech toho, kto prvýkrát takýto výklad použil, resp. kto takúto zmluvu použil, teda v danom prípade sa jedná o výklad na úkor samotného žalobcu. Žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty celkovo vo výške 2.000,- eur + 6.000,- eur, na ktorý započítal svoj záväzok na zaplatenie neuhradenej faktúry žalovaného. Čo sa týka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2 000,- eur, tam už súd vyslovil svoj predbežný právny názor. Má jednoznačne zato, že zmluvný vzťah medzi zmluvnými stranami bol ukončený 8. januára 2020. Z uvedeného dôvodu nemal žalovaný povinnosť nastúpiť na výkon prác 15. alebo 13. januára, teda po ukončení platnosti zmluvy. Právo na výpoveď z tejto zmluvy je dané v základnej zmluve, pričom dodatkom k zmluve tento nárok dotknutý nebol. Čo sa týka uplatnenej zmluvnej pokuty za porušenie zákazu konkurencie, táto je uvedená v návrhu zmluvy, ktorý samozrejme predkladal žalobca, ako tu vyplynulo. Podľa článku VIII. ods. 5 zmluvy o dielo je dojednaná zmluvná pokuta pre prípad porušenia povinnosti v článku VII. ods. 8. a 9.. Jednotlivé články zmluvy sú tvorené odsekmi, nie sú očíslované, ale oddelené odrážkami v tvare čiernych bodiek. Logicky sa teda považujú za jednotlivé odseky, práve odseky označené odrážkami, týmito čiernymi bodkami. Uplatnená zmluvná pokuta za porušenie povinnosti, ktorú uplatňuje žalobca, je nepochybne uvedená v odseku 10. tejto zmluvy, pričom pre prípad porušenia tejto povinnosti nie je určená žiadna zmluvná pokuta ani spôsob jej určenia. Pokiaľ žalobca poukazuje na to, že jednotlivé odseky majú byť oddelené medzerou, poukazuje aj na
čl. VIII. bod 8., kde prvý odsek s druhým odsekom nie sú oddelené medzerami. Takisto článok VII. ods. 6., 7. nie sú oddelené medzerami, hoci ide o porušenie dvoch samostatných povinností. Návrh tejto zmluvy vypracoval žalobca, predložil na uzatvorenie zmluvy žalovanému a žalovaný takéto znenie podpísal. Výklad jednotlivých odsekov tejto zmluvy nemôže byť na úkor žalovaného, pretože zmluvu vyhotovil žalobca, teda v zmysle ustanovenia § 266 Obchodného zákonníka vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený, teda podľa výkladu a významu žalovaného. Žalobca v spore absolútne neuniesol dôkazné bremeno v časti týkajúcej sa zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 6.000,- eur. Nepredložil vo veci jeden jediný relevantný dôkaz, pokúsil sa predložiť akúsi fotografiu bez akéhokoľvek zásadného právneho významu. Nezabezpečil účasť svedkov, ktorých navrhol a konania sa nezúčastnili ani jeho konatelia a jeden jediný dôkaz, na ktorý sa žalobca odvoláva, je akýsi formulár A1, kde teda jednoznačne bolo vysvetlené, že tento formulár je vystavený na obdobie jedného roka a v prípade, že teda aj dôjde k ukončeniu zmluvného vzťahu, nebolo povinnosťou žalovaného tento formulár jednostranne zrušiť. Práve naopak, žalovaný, keď nastúpil na výkon prác po štyroch mesiacoch k novému zamestnávateľovi alebo teda k novému zmluvnému partnerovi, tak si dal vystaviť nový formulár A1 pre Sociálnu poisťovňu. 2.5 Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi stranami sporu bola 12. septembra 2019 uzatvorená zmluva o dielo, predmetom ktorej bol výkon stavebných dokončovacích prác pri realizácii interiérov a exteriérov zo strany žalovaného, za čo sa mu žalobca zaviazal zaplatiť dohodnutú odmenu. Práce mal žalovaný vykonávať v Nemeckej spolkovej republike podľa pokynov žalobcu a v zmysle dodatku uzatvoreného k zmluve o dielo. Žalovaný práce začal vykonávať a v súlade so zmluvnými dojednaniami (čl. IX. zmluvy o dielo) 21. decembra 2019 zmluvu vypovedal a uplynutím výpovednej doby 7 dní od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede žalobcovi, t. j. 7. januára 2020 zmluva o dielo stratila platnosť. 2.6 V tejto súvislosti súd prvej inštancie konštatoval, že v prípade zmluvy o dielo Obchodný zákonník pri tomto zmluvnom type vypovedanie zmluvy neupravuje, preto je potrebné na zmluvu o dielo aplikovať ustanovenia zákonnej úpravy výpovede podľa ustanovenia § 582 Občianskeho zákonníka. K ukončeniu zmluvy o dielo uzatvorenej medzi stranami sporu došlo dňa 7. januára 2020, t. j. uplynutím dohodnutej výpovednej doby v dôsledku podanej výpovede zo strany žalovaného. K uvedenému dňu zanikli medzi zmluvnými stranami všetky práva a povinnosti z predmetnej zmluvy. 2.7 Žalobca si v konaní voči žalovanému ako prvý uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu porušenia povinnosti na strane žalovaného, a to v zmysle článku VIII. zmluvy o dielo, teda z dôvodu, že žalovaný 13. januára 2020 nenastúpil na výkon prác na zákazku v meste Bonn. Pre posúdenie, či žalobcovi vzniklo právo na zmluvnú pokutu bolo rozhodujúce to, či žalovaný porušil svoje povinností dojednané v zmluve o dielo, kde pre prípad porušenia povinnosti žalovaného (nenastúpenie na zákazku), bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 2.000,- eur. Súd dospel k záveru, že v tejto časti žaloba nie je dôvodná. Ako už súd vyššie uzavrel, zmluva o dielo bola ukončená k 7. januáru 2020 v dôsledku uplynutia výpovednej doby vzhľadom na písomnú výpoveď podanú žalovaným 21. decembra 2019. Žalovanému tak do budúcna zanikli všetky povinnosti, ktoré mu z predmetnej zmluvy vyplývali. Teda zanikla mu aj povinnosť 13. januára 2020 nastúpiť na výkon prác na zákazke v zahraničí. V toto smere teda nemohlo dôjsť na jeho strane k porušeniu zmluvných povinností, na ktoré bola žalobcom uplatnená zmluvná pokuta viazaná. Súd pre úplnosť len poukazuje, že žalobcovi v dôsledku ukončenia zmluvy o dielo nezanikol nárok na prípadnú náhradu škody, ak v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného mu vznikla škoda. Tento nárok však nie je predmetom tohto súdneho konania. 2.8 Ako ďalší nárok v konaní si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 6.000,- eur pre porušenie povinností žalovaným uvedených v článku VII. zmluvy od dielo, kde je v ods. 8 a 9 uvedené, že zhotoviteľ je povinný zachovávať mlčanlivosť o obsahových náležitostiach tejto zmluvy a o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri plnení činností u objednávateľa, a to voči všetkým tretím osobám. Zhotoviteľ berie na vedomie, že objednávateľ ako obchodné tajomstvo špecifikuje najmä výšku dohodnutej odmeny a realizované zákazky a stavebné práce. Povinnosť mlčanlivosti zaväzuje zhotoviteľa aj po skončení zmluvného vzťahu. V prípade nedodržania povinnosti mlčanlivosti je zhotoviteľ povinný nahradiť zamestnávateľovi vzniknutú škodu v plnej výške a zmluvnú pokutu. Zhotoviteľ sa zaväzuje, že zaplatí zmluvnú pokutu aj v prípade, ak uzavrie v čase šiestich nasledujúcich mesiacov od ukončenia tohto zmluvného vzťahu inú zmluvu na výkon činnosti u tretej osoby, pre ktorú ako subdodávateľ prác vykonáva činnosť objednávateľa. Súd aj v tomto prípade skúmal, či žalobcovi vzniklo právo na zmluvnú pokutu, teda či žalovaný porušil svoje povinností dojednané v zmluve o dielo. Súd v tomto spore uvádza, že bolo na žalobcovi relevantnými dôkazmi preukázať skutkové tvrdenia, ktoré uviedol v rámci žaloby, pričom na jeho strane v tomto smere nedošlo k uneseniu dôkazného bremena. Zo strany žalobcu v konaní nebolo preukázané, žeby žalovaný porušil povinnosť mlčanlivosti,
tak ako sa ju zaviazal dodržiavať v zmysle ods. 9. čl. VII. predmetnej zmluvy o dielo. Nebolo preukázané, aby žalovaný tretiemu subjektu poskytol akékoľvek informácie o obsahových náležitostiach tejto zmluvy a o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri plnení činností u žalobcu ako objednávateľa. V tejto časti preto súd považoval žalobu za nedôvodnú. Žalobca si nárok na zmluvnú pokutu uplatnil aj z ním tvrdeného dôvodu porušenia konkurenčnej doložky dojednanej medzi stranami konania v čl. VII. ods. 10. zmluvy o dielo. V zmysle tohto odseku sa žalovaný zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu aj v prípade, ak uzavrie v čase 6 nasledujúcich mesiacov od ukončenia tohto zmluvného vzťahu inú zmluvu na výkon činnosti u tretej osoby, pre ktorú ako subdodávateľ prác vykonáva činnosť objednávateľa. Súd je toho názoru, že zmluva o dielo v časti dojednania o zmluvnej pokute v čl. VII. ods. 10. je neplatná, a to z dôvodu absencie dojednania o výške zmluvnej pokuty, resp. spôsobu jej určenia. Ak žalobca odkazuje na čl. VIII. predmetnej zmluvy o dielo, tak súd mu dáva do pozornosti, že zmluvná pokuta vo výške 6.000,- eur bola dojednaná pre prípad porušenia povinnosti žalovaným zakotvených v čl. VII. ods. 8. a 9. zmluvy a dielo a nie pre prípad porušenia konkurenčnej doložky dojednanej v čl. VII. ods. 10. zmluvy o dielo. Súd preto dospel k záveru, že žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, tak ako si ho v súdnom konaní uplatnil v zmysle čl. VII. ods. 10. zmluvy o dielo. 2.9 Súd nemohol prihliadať a ako relevantné posúdiť tvrdenia žalobcu, že v prípade číslovania odsekov zmluvy došlo zo strany žalobcu k chybe v písaní, a to s poukazom na ustanovenie § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka. Zmluvu o dielo vypracoval a žalovanému predložil na podpis žalobca. Žalovaný po oboznámení sa s takto predloženým návrhom zmluvy ju bez výhrad akceptoval a podpísal. Riadiac sa zmluvnými dojednaniami práce pre žalobcu vykonával a dohodnutým spôsobom aj zmluvný vzťah ukončil. Žalobca zodpovedá za obsah zmluvy. Zo zmluvy vyplýva, že jednotlivé odseky v nej boli oddeľované odrážkami v tvare čiernych bodiek. Zmluvná pokuta medzi stranami konania bola dojednaná v článku VIII. zmluvy, a to pre porušenie povinnosti žalovaným uvedených v článku VII. ods. 8. a 9. a nie pre odsek 10. Žalobca tvrdí, že jeho chybou v písaní došlo v článku VIII. k nelogickému delenie odsekov, pričom ods. 6. a 7. majú tvoriť iba jeden odsek a následne potom aj ostatné odseky tohto článku majú byť počítané podľa toho. Teda odsek 10. je podľa jeho tvrdení v skutočnosti odsekom 9.. Zo znenia zmluvy o dielo je zrejmé, že žalobca mal úmysel jednotlivé odseky zmluvy odlíšiť odrážkami vo forme čiernych bodiek. Zo zmluvy vyplýva, že jednotlivé odseky potom žalobca v zmluve počítal podľa odrážok (čiernych bodiek). Takto to vnímal aj žalovaný, ktorý po oboznámení sa so zmluvou ju v takomto znení aj podpísal a to bez akýchkoľvek výhrad. Opak preukázaný nebol. Žalobca po predložení zmluvy žalovanému na podpis osobitne ho neupovedomil a neinformoval o prípadoch, pre ktoré mu v zmysle zmluvy voči žalovanému vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Súd poukazuje, že v danom spore bol žalobca nečinný. Napriek tomu že v konaní navrhol vypočuť strany konania na pojednávaní za účasti oboch strán, za tým účelom súd na jeho žiadosť aj pojednávanie odročil, na ostatné pojednávanie sa neustanovil a žalovaný vo svojej výpovedi potvrdil, že zmluvu akceptoval a podpísal v znení ako mu žalobca predložil, pričom súd nemal za preukázané, žeby žalovaný bol uzrozumený o tom, že v úmysle žalobcu bolo zmluvne zaviazať žalovaného povinnosťou zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 6.000,- eur aj v prípade porušenia konkurenčnej doložky. 2.10 Súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vykonané dokazovanie dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a preto ju zamietol. 2.11 Súd sa nezaoberal ostatnými žalobcom tvrdenými skutočnosťami ktorými svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty titulom porušenia konkurenčnej doložky preukazoval, a to vzhľadom na vyššie uvedený názor súdu ohľadom neplatnosti dojednanej zmluvnej pokuty. V konaní súd zamietol návrh na vykonanie dôkazov, a to výsluch svedkov W. W. a Q. K. a tiež návrh na zabezpečenie formulára od R. A., tzv. freistellung. Súd dospel k záveru, že vykonanie týchto dôkazov by bolo nehospodárne a neúčelné. Vychádzal z toho, že pre porušenie konkurenčnej doložky medzi stranami konania nebol platne dojednaný nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty a vykonanie žalobcom navrhovaných dôkazov by v tomto smere neprinieslo ozrejmenie žiadnych relevantných skutočností pre rozhodnutie súdu v danej právnej veci. Žalovaný nepoprel, že po ukončení zmluvy na dovtedajšom pracovisku pokračoval vo výkone prác, avšak pre iného objednávateľa. V konaní nebolo preukázané, že by sa jednalo o subjekt, ktorý bol v zmluvnom vzťahu so žalobcom. Okrem toho súd poukazuje, že žalobca ani netvrdil a ani nepreukázal, pre ktorého iného jeho zmluvného partnera mal žalovaný práce vykonávať a tiež nepreukázal, že žalovaný bol z jeho strany o jeho zmluvných partneroch informovaný. 2.12 Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa § 1 ods. 2, § 261 ods. 1, § 264 ods. 1, § 266 ods. 4, § 300, § 301, § 536, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1, § 550, § 554 ods. 1, ods. 5, § 672a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) a § 34, § 37 ods. 1, § 39, § 544 ods. 1, ods. 2, § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
2.13 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP a priznal úspešnému žalovanému proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
3. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ohľadom namietaných nesprávnych skutkových zistení tvrdil, že zmluvná pokuta upravená v článku VIII. ods. 1 zmluvy o dielo bola dojednaná aj za účelom zabezpečenia dodržania dohodnutého termínu dokončenia prác do 16. septembra, ako to vyplýva aj z dodatku č. 1 k zmluve o dielo. Z obsahu zmluvy o dielo preto logicky vyplýva, že v prípade porušenia tohto záväzku vzniká zhotoviteľovi povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu, a to aj v prípade, ak svoju povinnosť nesplní z dôvodu ukončenia zmluvného vzťahu výpoveďou. V opačnom prípade by bolo zhotoviteľovi umožnené zneužiť možnosť vypovedať zmluvu kedykoľvek, keď vie, že by z jeho strany došlo k jej porušeniu a tým sa vyhnúť zmluvnej pokute, čo by bolo v rozpore so samotným zmyslom a účelom zmluvy o dielo. Ďalej tvrdil, že pri počítaní jednotlivých odsekov v predmetnej zmluve treba vychádzať zo samostatných odsekov oddelených medzerou medzi sebou, nie z čiernych bodiek (odrážok), ktoré sú v zmluve. Vzhľadom na to nie je pravda, že by pre prípad, ak zhotoviteľ uzatvorí v čase šiestich nasledujúcich mesiacov od ukončenia zmluvného vzťahu inú zmluvu na výkon činnosti u tretej osoby, pre ktorú ako subdodávateľ prác vykonáva činnosť objednávateľ, nebola určená zmluvná pokuta. Zdôraznil, že prítomnosť dvoch čiernych bodiek pri jednom odseku predstavuje iba chybu, ktorá nemôže mať vplyv na číslovanie jednotlivých článkov, keďže na prvý pohľad je zrejmé, že ak by sme v prípade odseku 6. článku VII. počítali jednotlivé odseky na základe čiernych bodiek, došlo by k nelogickému rozdeleniu tohto odseku na dva odseky, pričom ani jeden z nich by nedával žiadny zmysel. V súvislosti s namietaným nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvej inštancie podotkol, že v danom prípade nejde ani o prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, ale o formálnu chybu v písaní, ktorú ani nemožno považovať za prípad, na ktorý by bolo možné aplikovať ustanovenie § 266 Obchodného zákonníka a za takú, ktorá by mala byť na jeho ťarchu. Keďže ide o jednoznačnú chybu v písaní, nie je možné ani predpokladať, že by žalovaný, ktorý svojím podpisom fakticky potvrdil, že danú zmluvu o dielo aj prečítal, vôbec mohol považovať odsek 6. článku VII. za dva odseky. K odvolacej námietke, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, konštatoval, že nesúhlasí s postupom súdu, ktorý nevykonal ním navrhnuté dôkazy, a to výsluch svedkov W. W. P. Q. K. a nezabezpečil formulár od R. A. (tzv. freistellung) s odôvodnením, že by to bolo nehospodárne a neúčelné, pretože v záujme spravodlivého rozhodnutia je nevyhnutné, čo najdôkladnejšie zistiť skutkový stav. Navrhnutí svedkovia by mohli objasniť ako došlo k ukončeniu spolupráce medzi stranami sporu a v akej činnosti následne žalovaný po ukončení tejto spolupráce pokračoval. Mal za to, že formulár (tzv. freistellung), ktorý mal súdu predložiť žalovaný, je nevyhnutné zabezpečiť prostredníctvom edičného oprávnenia súdu zakotveného v ustanovení § 189 CSP, keďže ide o doklady, ktorými fakticky ani nemá možnosť disponovať, avšak musí preukázať to, že žalovaný v čase šiestich nasledujúcich mesiacov od ukončenia zmluvného vzťahu uzatvoril inú zmluvu na výkon činnosti u tretej osoby, pre ktorú ako subdodávateľ prác vykonáva činnosť objednávateľ. Taktiež nesúhlasil s názorom súdu, že vykonanie tohto dôkazu by bolo neúčelné. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.580,- eur, a to do troch dni odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, alebo aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
4. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril písomným podaním, v ktorom uviedol, že je nepochybné, že uzatvorením dodatku k zmluve o dielo nedošlo k zmene pôvodného článku IX. a v súlade s dohodnutými podmienkami na základe výpovede z jeho strany z 21. decembra 2019 zmluva zanikla 7. januára 2020. Preto nebol povinný nastúpiť na výkon prác v prospech žalobcu 13. januára 2020. Z článku VIII. zmluvy o dielo nevyplýva dohodnutá výška zmluvnej pokuty pre prípad porušenia povinnosti vyplývajúcej z článku VII. ods. 10., v zmluve o dielo pre tento prípad porušenia nie je nijakým spôsobom dojednaný spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty, a teda jednoznačne pre prípad porušenia tejto povinnosti žiadna zmluvná pokuta dojednaná nebola. Žalobca v priebehu konania na súde prvej inštancie nijakým spôsobom nepreukázal, že nie je možné z jeho strany zabezpečiť prítomnosť ním navrhnutých svedkov, ale povinnosť zabezpečiť výsluch týchto svedkov preniesol svojvoľne na súd. Z jednotlivých vyjadrení
žalobcu nie je zrejmé, kto sú navrhovaní svedkovia a aké skutočnosti majú byť ich výsluchmi preukázané vo vzťahu k predmetu sporu, resp. aké skutočnosti má preukázať nejaký formulár od R. A., ktorá je preňho absolútne neznámou osobou. Žalobca v priebehu celého konania na súde prvej inštancie nepredložil žiadny relevantný dôkaz, ktorým by preukázal, že žalovaný po zániku zmluvy so žalobcom vykonával činnosť pre zmluvného partnera žalobcu. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania.
5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného v súdom určenej lehote písomne nevyjadril.
6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 CSP, po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie podané žalobcom a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
9. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dostatočným, jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným spôsobom objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil. V nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie súdu prvej inštancie. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:
10. Pokiaľ žalovaný trval na tom, že zmluvná pokuta upravená v článku VIII. ods. 1. zmluvy o dielo, bola dohodnutá aj za účelom zabezpečenia dodržania dohodnutého termínu dokončenia prác, odvolací súd akceptuje, že podľa článku VIII. ods. 1. v prípade nenastúpenia na zákazku v dohodnutom termíne určenom v dodatku a jej nedokončenia v dohodnutom termíne, bude zhotoviteľovi daná pokuta vo výške 2.000,- eur, avšak na druhej strane zdôrazňuje, že zmluva o dielo 7. januára zanikla, v dôsledku čoho už žalovaný nebol povinný 13. januára 2020 pokračovať v prácach pre žalobcu a rovnako žalobca nebol oprávnený si voči nemu pre nenastúpenie na zákazku uplatňovať zmluvnú pokutu. Ak žalobca chcel týmto ustanovením v zmluve o dielo dosiahnuť, aby zhotoviteľ zotrval za určitých okolností v zmluvnom
vzťahu s ním, mal tento svoj úmysel v tomto odseku zmluvy o dielo explicitne vyjadriť tak, aby následne nevzbudzoval pochybnosti.
11. K argumentu žalobcu, že pri počítaní jednotlivých odsekov v zmluve o dielo treba vychádzať zo samostatných odsekov oddelených medzi sebou medzerou, nie z čiernych bodiek (odrážok), odvolací súd predovšetkým konštatuje, že zmluvu o dielo koncipoval žalobca, a preto bolo výhradne v jeho dispozícii, akú grafickú úpravu zmluvy zvolí. Ak sa rozhodol jednotlivé články zmluvy deliť na odseky a súčasne jednotlivé odseky, resp. jednotlivé časti odsekov oddeliť odrážkami v podobe čiernych bodiek, za takéto pochybenie musí znášať aj následky. Naviac žalobcovi, resp. konateľovi žalobcu alebo ním poverenej osobe ako zmluvnej strane, ktorá zmluvu koncipovala a predkladala ju žalovanému na podpis, nič nebránilo, aby ju predtým ako ju predložil žalovanému na podpis, skontroloval a opravil chyby, ktoré zistil. Hoci odvolací súd uznáva, že počítaním odsekov podľa čiernych bodiek by odsek 6. článku VII. stratil zmysel, má za to, že túto chybu v písaní nemožno zovšeobecňovať a podľa nej posudzovať aj iné odseky, ktoré na rozdiel od dotknutého odseku majú pri zachovaní všetkých čiernych bodiek (odrážok) zmysel.
12. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že článok VII. ods. 6. zmluvy o dielo znie, zhotoviteľ sa zaväzuje, že všetky nedostatky, ktoré sú spôsobené neodborným a chybným vykonaním prác, preto je logické, že v tomto prípade je potrebné ako pokračovanie tohto odseku vnímať odsek 7., resp. text nasledujúci za bezprostredne nasledujúcou čiernou bodkou (odrážkou) v znení, opraví na svoje náklady bez nároku na úhradu takto vykonaných prác, resp. sa zaväzuje uhradiť objednávateľovi všetky náklady súvisiace s opravou neodborných a chybne vykonaných prác, všetko na základe písomnej výzvy objednávateľa. Táto časť článku VII. však s nárokom žalobcu nesúvisí, a preto je podľa názoru odvolacieho súdu irelevantná okolnosť, na ktorú poukazuje žalobca, či žalovaný považoval odsek 6. článku VII. za dva odseky.
13. V danej veci súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nemá nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2.000,- eur z dôvodu, že žalovaný neporušil povinnosť, porušenie ktorej zakladá nárok žalobcu na jej zaplatenia a zároveň žalobca nemá nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 6.000,- eur, pretože táto zmluvná pokuta bola dojednaná pre prípad porušenia povinnosti žalovaným upravených v článku VII. ods. 8. a 9. zmluvy o dielo a nie pre prípad porušenia konkurenčnej doložky dojednanej v článku VII. ods. 10. zmluvy o dielo. Z tohto dôvodu v konaní nebolo potrebné objasňovať ako došlo k ukončeniu spolupráce medzi stranami sporu a v akej činnosti následne žalovaný po ukončení tejto spolupráce pokračoval a žalobca nemusel preukazovať to, že žalovaný v čase šiestich nasledujúcich mesiacov od ukončenia zmluvného vzťahu uzatvoril inú zmluvu na výkon činnosti u tretej osoby, pre ktorú ako subdodávateľ prác vykonáva činnosť objednávateľ.
14. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania.
15. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalobcu za nedôvodné a vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, ods. 2 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a ustanovením § 262 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bol žalovaný úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 % a zároveň žalobca v odvolacom konaní úspech nemal. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.
17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).