Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_43CoE-99-2021.pdf
PDF · 123.17 KB
Case nature
Area
Subarea
43CoE/99/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD., členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zast. Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnému G. G. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. R. H. XXX/XX, XXX XX N., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 6409/10 o vymoženie pohľadávky vo výške 139,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 25Er/547/2010-42 zo dňa 13. mája 2021 takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Okresného súdu Zvolen č. k. 25Er/547/2010-42 zo dňa 13. mája 2021 v prvej výrokovej vete p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím okresný súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zastavil. V druhej výrokovej vete uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur. V tretej výrokovej vete súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého z vykonávania exekúcie nevylúčil.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 26.10.2010 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave pod sp. zn. SR 02246/10 dňa 19.04.2010. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola zmenka, ktorá zabezpečovala záväzkový vzťah medzi účastníkmi, ktorým je Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 02.07.2009.
3. Dňa 02.02.2016 doručil súdny exekútor okresnému súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v ktorom oprávnený uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú od počiatku výkonu exekúcie súčasťou exekučného spisu, pričom medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu alebo obsahu dôkazov. Exekučný titul bol vydaný v dôsledku riadne vedeného sporového konania aj s prihliadnutím na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzení alebo neprípustnosti použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi. Oprávnený navrhol, aby súd rozhodol o pokračovaní exekúcie.
4. Okresný súd vyhodnotil zmluvu uzavretú medzi oprávneným a povinným, na podklade ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok podľa jej obsahu ako spotrebiteľskú zmluvu. Jedná sa o zmluvu, pri plnení a uzatváraní ktorej oprávnený konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a to s ohľadom na jeho predmet činnosti uvedený v Obchodnom registri, ktorým je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, t.j. svojím konaním a postavením v predmetnom zmluvnom vzťahu bez akýchkoľvek pochybností naplnil legálnu definíciu dodávateľa tak, ako je uvedená v § 52 ods. 3
Občianskeho zákonníka. Z obsahu zmluvy o úvere okresný súd zistil, že zmluvná strana dlžník je označená údajmi ako meno, priezvisko, trvale bytom ulica, číslo, mesto, PSČ, rodné číslo, číslo OP, obchodné meno, IČO, miesto podnikania ulica, číslo, zapísaný v živn. reg. OÚ, Číslo živn. reg.. Z uvedeného označenia je zrejmé, že dlžník je v zmluve označený jednak údajmi ako obchodné meno, IČO, miesto podnikania, číslo živnostenského registra, názov Obvodného úradu, v živnostenskom registri ktorého je dlžník zapísaný. S poukazom na ustanovenia verejného práva, konkrétne ust. § 47 ods. 2 živnostenského zákona, okresný súd uviedol, že ide o údaje, ktoré je možné zistiť z osvedčenia o živnostenskom oprávnení, resp. verejnej časti živnostenského registra. Avšak pokiaľ ide o údaje ako číslo občianskeho preukazu a rodné číslo, tieto nie je možné zistiť z verejnej časti živnostenského registra a ani z osvedčenia o živnostenskom oprávnení. Tieto údaje je možné zistiť len z občianskeho preukazu, prípadne iných verejných listín, ktoré však svojho držiteľa neidentifikujú ako podnikateľa, ale ako fyzickú osobu občana SR. Zo znenia predmetnej zmluvy považoval okresný súd za zrejmé, že verejná listina (napr. občiansky preukaz) nebola pri uzatváraní zmluvy využitá len na identifikáciu dotknutej fyzickej osoby, či napr. ide o tú istú osobu, ktorá predložila živnostenské oprávnenie, ale tieto údaje boli do obsahu zmluvy priamo zahrnuté. V zmysle § 8 Obchodného zákonníka vykonáva podnikateľ právne úkony pri podnikateľskej činnosti pod obchodným menom, v predmetnej veci je však dlžník okrem už hore uvedených údajov označený nielen obchodným menom, ale aj menom a priezviskom, tieto údaje sú však vlastné iba fyzickým osobám, čo je zrejmé z príslušnej úpravy zákona o mene a priezvisku. Na základe uvedeného možno podľa názoru súdu dospieť k záveru, že znenie predmetnej zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinným v časti označenia zmluvných strán, konkrétne dlžníka, je duplicitné a nejednoznačné a ani výkladom zmluvy nie je možné určiť, ktoré označenie dlžníka by malo mať prednosť, nakoľko nejde o vzťah individuálne dojednaného zmluvného ustanovenia oproti ustanoveniu obsiahnutému vo všeobecných obchodných podmienkach. Z predmetnej zmluvy o úvere nie je možné vzhľadom na duplicitné označenie dlžníka jednoznačne určiť, či povinný zmluvu uzavrel ako podnikateľ pod svojím obchodným menom a IČO-m alebo ako fyzická osoba pod svojím menom, priezviskom a rodným číslom, a teda nie je možné ani určiť či dlžníkovi vznikla povinnosť zo záväzkovoprávneho vzťahu ako podnikateľovi alebo ako fyzickej osobe. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (spotrebiteľský právny vzťah), má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (v tomto konaní oprávnený), pričom existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti. V opačnom prípade je treba uplatniť výklad v súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V zmysle ochrany práv spotrebiteľa je rozhodujúci skutočný účel, na ktorý bol úver poskytnutý. V prejednávanej veci oprávnený nepreukázal, že peňažné prostriedky boli dlžníkovi (povinnému) poskytnuté na účel podnikania, výkon jeho živnostenského oprávnenia - zárobkovej činnosti. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že povinného treba považovať za spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka.
5. Okresný súd pri výklade zmluvy prihliadol na okolnosti, ktoré sprevádzali uzatvorenie zmluvy, to znamená, že zmluva bola uzatvorená na vopred pripravenom predtlačenom formulári, ktorý oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa opakovane. Zmluvu za veriteľa uzavrel mandatár, pričom adhézna forma zmluvy (vopred predtlačený formulár) nenasvedčuje tomu, že by uzatvorenie zmluvy sprevádzali rokovania, či vyjednávanie o obsahu zmluvy, pričom najmä takéto okolnosti sú typickým konaním dvoch podnikateľov pri uzatváraní vzájomných zmlúv a práve v tomto prostredí sa viac ako pri konaní iných subjektov súkromnoprávnych vzťahov prejavuje pôsobenie individuálnej autonómie subjektov súkromnoprávnych vzťahov a ich zmluvnej slobody. Z hľadiska obsahu je zmluva značne jednostranná s množstvom sankcií v neprospech dlžníka. Z obsahu zmluvy a jej formálnej úpravy je zrejmé, že ide o zmluvu formulárovú, ktorej obsah dlžník nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť.
6. Na základe uvedeného mal okresný súd za preukázané, že nárok vymáhaný v tomto exekučnom konaní vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a preto v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku skúmal, či v rozhodcovskom konaní bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, rozpor s dobrými mravmi.
7. Okresný súd zo zmluvy o úvere zo dňa 02.07.2009 súd tiež zistil, že Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré majú vo vzťahu k nej povahu všeobecných obchodných podmienok, obsahujú v bode 17. dohodu o vyplnení zmeniek. Z odôvodnenia exekučného titulu, ako aj z čl. 17. Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru mal exekučný súd preukázané, že zmenka, na základe ktorej bol oprávnenému priznaný nárok v rozhodcovskom konaní, bola vystavená ako neúplná (blankozmenka), pričom pri vystavení v nej nebola uvedená zmenková suma. Nevyhnutným predpokladom platného vystavenia takejto zmenky a možnosti priznania nároku z takejto zmenky je platné uzavretie dohody o vyplňovacom práve, nakoľko listina, v ktorej nie je uvedená zmenková suma, inak nie je platná ako vlastná zmenka [čl. I § 76 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. (ďalej len "zmenkový zákon")]. Exekučný súd teda skúmal (rovnako ako to mal skúmať aj rozhodcovský súd), či bola dohoda o vyplnení zmeniek v zmluve o úvere uzavretá platne, konkrétne či sa v prípade tejto dohody nejedná o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Z bodu 04. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyplýva, že ak bude dlžník v omeškaní s niektorou splátkou sedem a viac dní, tak je povinný zaplatiť omeškanú splátku spolu so zmluvnou pokutou 10,- Eur za každý jeden prípad omeškania. Ďalej z uvedeného ustanovenia vyplýva, že dlžník má možnosť uhradiť štyri po sebe idúce splátky, prípadne len časti po sebe idúcich splátok, v oboch prípadoch so zmluvnou pokutou 20,- Eur s možnosťou návratu platenia podľa pôvodného splátkového kalendára. Ďalej z bodu 06. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyplýva, že dlžník je povinný v prípade porušenia svojich zmluvných povinností uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu 312,- Eur, ktorá je určená na úhradu všetkých nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vykonaním úkonov smerujúcich k zabezpečeniu dlhu dlžníka.
8. Exekučný súd zistil, že dôsledkom uzavretia dohody o vyplnení zmeniek dodávateľ získal možnosť zahrnúť do zmenkovej sumy, ktorá bude ďalej voči dlžníkovi - spotrebiteľovi znamenať abstraktný zmenkový záväzok, pohľadávku z poplatku z úveru, uvedeného v zmluve, ďalších poplatkov za upomienky a zo zmluvných pokút. Zmluvné strany sa dohodli, že vyplnená zmenka bude predstavovať voči dlžníkovi - spotrebiteľovi samostatný zmenkový nárok. Už táto skutočnosť s ohľadom na nespornosť a abstraktnosť zmenkových záväzkov predstavuje podstatné oslabenie pozície dlžníka - spotrebiteľa voči veriteľovi. V zmysle dohody o vyplnení zmeniek má veriteľ zo zmluvy o úvere ako remitent právo vyplniť do zmenky zmenkovú sumu pozostávajúcu zo všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi. Je teda bez rozumnej pochybnosti, že v zmysle uvedeného veriteľ môže do zmenkovej sumy zahrnúť aj svoje nároky z poplatkov a zmluvných sankcií obsiahnutých v predmetnej spotrebiteľskej zmluve.
9. Okresný súd konštatoval, že Dohoda o vyplnení zmeniek nebola s dlžníkom - spotrebiteľom individuálne dojednaná, ale je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Dôsledkom jej uzavretia získal dodávateľ možnosť uplatniť pred rozhodcovským súdom nárok zo zmenky, do ktorej mohol sám vyplniť zmenkovú sumu tak, že táto bude pozostávať aj z nezaplateného poplatku z úveru, a ďalej bude pozostávať z hrubo nevyvážených ustanovení zmluvy o úvere, ktoré sú samy osebe spôsobilé naplniť definíciu neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Exekučný súd mal teda preukázané, že dohoda o vyplnení zmeniek napĺňa hypotézu generálnej klauzuly obsiahnutej v § 53 ods. 1 OZ po jej posúdení vo vzťahu k ostatným dojednaniam predmetnej zmluvy o úvere. Neprijateľnosť dohody o vyplnení zmeniek bola daná vzhľadom na obsah zmluvy o úvere už v čase uzavretia zmluvy. Preto niet pochybnosti o tom, že dohoda o vyplnení zmeniek spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
10. K posúdeniu, či v rozhodcovskom konaní bolo prihliadnuté na rozpor s dobrými mravmi okresný súd uviedol, že úroková miera bola v zmenke uvedená sadzbou 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne. Zmenkový zákon výšku úrokovej miery, ktorú je možné ustanoviť vo vistazmenke, neupravuje, jej určenie ponecháva na vystaviteľa. Avšak aj napriek tomu, že zmenkový zákon výšku úrokovej miery nelimituje, nie je jej stanovenie ponechané len na ľubovôli vystaviteľa. Aj platnosť právnych úkonov, t.j. jednotlivých zápisov na zmenke, sa v prípade, ak zmenkový zákon ako osobitný predpis neobsahuje inú úpravu, spravuje všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch. Pri posudzovaní úrokovej miery v úrokovej doložke na zmenke okresný súd vychádzal z ustanovenia § 39 OZ s prihliadnutím na to, či pre neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon ako priečiaci sa dobrým mravom neplatný. V oblasti súkromného práva platí obsahový korektív právnych úkonov v podobe dobrých mravov, ktorý je plne účinný v súkromnoprávnych vzťahoch bez ohľadu na povahu ich subjektov. Týmto korektívom je jednak modifikovaná zmluvná sloboda zúčastnených subjektov pri vzájomnej dohode o určení obsahu zmluvných dojednaní, jednak predstavuje podmienku platnosti súkromnoprávnych úkonov vo všeobecnosti. Preto aj pri úrokovej doložke na zmenke s ohľadom na zmysel a význam inštitútu zmenkového úroku jeho výška nemôže byť bezbrehá a neobmedzená, ale je obmedzená jednak korektívom dobrých mravov a jednak zmyslom a účelom predmetného inštitútu v
systéme platného práva. Okresný súd preto zameral svoju pozornosť na výšku zmenkového úroku. Z bankovej úrokovej štatistiky, vedenej Národnou bankou Slovenska a dostupnej na jej webovom sídle, vyplýva, že v čase vystavenia predmetnej zmenky bola priemerná úroková miera novoposkytnutých úverov v závislosti od začiatočnej doby fixácie pri spotrebiteľských úveroch v rozmedzí 7,96 - 15,27 % ročne a pri ostatných úveroch pre domácnosti v rozmedzí 4,86 - 5,97 % ročne. Predmetný zmenkový úrok tieto sadzby mnohonásobne prevyšuje. V danom kontexte považoval okresný súd za nepochybné, že úroková doložka na zmenke ako právny úkon, ktorým vznikol záväzok dlžníka (navyše spotrebiteľa) platiť majiteľovi zmenky odplatu zo zmenkovej sumy vo výške 91,25 % ročne, t.j. úrok, ktorý za obdobie jedného roka takmer dosiahne výšku zmenkovej sumy, je v rozpore s pravidlami slušnosti a poctivého konania. Úrokovú doložku na zmenke ako priečiacu sa dobrým mravom považoval okresný súd v zmysle § 39 OZ za neplatnú. Na absolútnu neplatnosť úrokovej doložky na zmenke mal rozhodcovský súd prihliadať ex offo, aj bez návrhu.
11. Za rozporné s dobrými mravmi okresný súd vyhodnotil aj vyplnenie samotnej zmenkovej sumy, ktorej súčasťou je aj nezaplatený poplatok z úveru, jeho samotná výška (52 % úverovej istiny pri splatnosti 4 mesiacov, v prepočte 156 % ročne) je tiež bez pochybností v rozpore s morálkou a dobrými mravmi. Z odôvodnenia exekučného titulu nevyplýva akú celkovú finančnú čiastku na základe uzavretej zmluvy o úvere povinný zaplatil oprávnenému pred podaním návrhu na začatie rozhodcovského konania a túto skutočnosť neozrejmil ani oprávnený (§ 39 ods. 4 Exekučného poriadku), výšku zmenkovej sumy doplnenej do predmetnej zmenky, preto nemožno preskúmať a túto skutočnosť je potrebné pričítať k ťarche oprávneného.
12. Zhrnúc vyššie uvedené okresný súd uzavrel, že v prejednávanej exekučnej veci rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a v rozhodcovskom konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, ani na rozpor s dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
13. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie, z obsahu ktorého vyplýva, že ním napáda prvú výrokovú vetu uznesenia. Oprávnený v odvolaní navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie o zastavení exekúcie zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie.
14. V odvolaní namietal, že zmluva o úvere bola uzavretá podľa ust. § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“). V zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka má Zmluva povahu absolútneho obchodu. Aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, nie je možná, nakoľko právny vzťah medzi oprávneným a povinným, s prihliadnutím na charakter zmluvy, nie je vzťahom spotrebiteľským. Oprávnený mal za to, že sa dodatočne nemožno dovolávať inej kvalifikácie právnej povahy zmluvy, keďže jej uzavretie v vedenej forme (zmluva o úvere podľa Obchodného zákonníka) sám svojim konaním Povinný vyvolal a inicioval.
15. Oprávnený ďalej uviedol, že zmluvné strany sa môžu dohodnúť na základe akého zákona sa ich zmluvné vzťahy v budúcnosti budú spravovať. Rovnako k danému prípadu došlo v predmetom spore. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa zmluvné strany dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zmluva sa uzatvorila v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka z čoho jasne vyplýva, že iný zákon ani na daný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať. S poukazom na vyššie uvedené mal oprávnený za to, že vzťah medzi ním a povinným nie je vzťahom spotrebiteľským a okresný súd nesprávne postupoval, keď aplikoval ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa nie je možné na danú vec aplikovať, nakoľko zmluva bola uzatvorená v čase, keď podľa Obchodného zákonníka, sa zmluva o úvere považuje za absolútny obchod, a preto nie je možné na ňu aplikovať iné predpisy, ako Obchodný zákonník. Toto ustanovenie zákona má kogentný charakter, nakoľko nepripúšťa dohodu strán o voľbe predpisu, ktorým sa budú ich ďalšie právne vzťahy riadiť. Keďže po vzájomnej dohode zmluvné strany zmluvu o úvere uzatvorili podľa Obchodného zákonníka, aplikácia Občianskeho zákonníka, či iných zákonov, ktoré slúžia prioritne na ochranu spotrebiteľa je vylúčená. Ustanovenia o neprijateľných podmienkach nie je možné aplikovať na zmluvu o úvere, ktorá bola uzavretá ako zmluva o úvere v zmysle Obchodného zákonníka.. V zmysle uvedeného oprávnený zastával názor, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď aplikoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a exekučné konanie zastavil.
16. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadri.
17. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
18. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 24.05.2010 bola pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne bola okresnému súdu dňa 16.07.2010 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd dňa 26.10.2010 poveril súdneho exekútora v zmysle § 45 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z. z. vykonaním exekúcie na základe na základe vykonateľného rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave vydaného pod sp. zn. SR 02246/10 dňa 19.04.2010. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmenka vystavená povinným dňa 02.07.2009, ktorá zabezpečovala zaväzkovoprávny vzťah medzi oprávneným a povinným vyplývajúci zo Zmluvy o úvere, ktorú oprávnený a povinný uzavreli dňa 02.07.2009. Povinný v zmluve o úvere prehlásil, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na iný účel ak výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Účelom zmluvy o úvere bolo poskytnutie úveru vo výške 100,- Eur.
19. V bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej VPPÚ), ktoré tvorili nedeliteľnú súčasť zmluvy o úvere si oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník upravili dohodu o vyplnení zmenky, v ktorej sa dlžník ako vystaviteľ zmenky zaviazal vystaviť na zabezpečenie peňažného záväzku, ktorý vyplýva z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Dohodli sa tiež, že zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplnil na zmenke remitent tak, že ním bol deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.
20. V bode 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru si účastníci zmluvy upravili rozhodcovskú doložku tak, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., oddiel Sa, vložka č. 3530/ B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. OSP). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.
21. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23. 12. 2015, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu (odkaz na § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového v znení zákona č. 438/2015 Z. z.) s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
22. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 23. 12. 2015, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri
podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
23. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
24. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na - 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
25. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. platného a účinného k 02.07.2009 (ďalej Občiansky zákonník), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
26. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
27. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
28. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
29. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
30. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
31. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
32. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene zákona o Obchodnej inšpekcii (ďalej „zákon o spotrebiteľských úveroch“) platného k 02.07.2009 spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
33. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o ochrane spotrebiteľa) sa na účely tohto zákona rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy1) nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, 2) zamestnania alebo povolania, 2a).
34. Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ
teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti, môže exekúciu zastaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku oprávneného, podľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom za nedôvodnú. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.
35. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 23.12.2015 obsiahnutej v § 243f ods. 1 Exekučného poriadku sú exekučné súdy povinné ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky, ak dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa, čo zisťujú v súlade s novelizovaným ust. § 17 ods. 1 a 2 Zákona zmenkového a šekového k tomu, či bola povinnému v konaní pred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými súdmi poskytnutá taká primeraná ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí. Z uvedených dôvodov je oprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi povinný opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a preukázať ho dôkazmi, ktoré ním tvrdené skutočnosti osvedčujú. Po dátume 23.12.2015 je tak povinný urobiť aj v prebiehajúcich exekúciách, ako aj exekučných konaniach, ktoré začali pred dátumom 23.12.2015, ak sa na podklade exekučného titulu priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou spotrebiteľom.
36. Odvolací súd súhlasí so záverom okresného súdu o tom, že zmluva o úvere uzavretá dňa 02.07.2009 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou. K námietke oprávneného, že v danom prípade zmluvu o úvere nemožno považovať za spotrebiteľskú zmluvu uvádza, že napriek tomu, že zmluva bola uzavretá v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka je nutné predmetnú zmluvu považovať za zmluvu spotrebiteľskú a právny vzťah medzi oprávneným a povinným za spotrebiteľský, a to aj s poukazom na ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, s poukazom na § 2 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa a § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený v odvolaní neuviedol žiadne iné skutočnosti, spochybňujúce postavenie povinného ako spotrebiteľa preto odvolací súd vychádzal zo záveru okresného súdu, že vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom spotrebiteľským v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka ako aj v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch.
37. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že nielen zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, ale spotrebiteľskou zmluvou je aj zmenková dohoda, ktorá je obsiahnutá v Dohode o vyplnení zmenky začlenenej do čl. 17 VPPÚ, a to v zmysle definície obsiahnutej v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Blankozmenka, ktorá síce v tom čase úplnou zmenkou ešte nebola (zmenkou sa blankozmenka stala až doplnením chýbajúcich údajov o výške zmenkovej sumy a o jej splatnosti), avšak nesporne tak, ako to vyplýva z Dohody o vyplnení zmenky mala zabezpečovací charakter, pretože zabezpečovala splnenie spotrebiteľského úveru. Ak uzatvárala spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. ako veriteľ a remitent s dlžníkom Dohodu o vyplnení zmenky, a teda zmenkovú dohodu tak, že dlžník vystaví v jej prospech zmenku bez toho, že by bolo z tejto zmenkovej dohody zrejmé, že vystavuje blankozmenku, že táto je vystavená výslovne „na rad“, tzv. ordre zmenka, a teda že sa nejedná o zmenku „nie na rad“, tzv. rekta zmenku a že by bolo z obsahu tejto dohody jasne, určite a zrozumiteľne zrejmé, že dlžník mal vedomosť o tom, aké dôsledky pre neho vystavenie blankozmenky na rad spôsobí a akú celkovú sumu bude musieť na zmenku zaplatiť, zhoršil podľa názoru odvolacieho súdu postavenie povinného, a tým aj jeho možnosť obrany.
38. Dohoda o vyplnení zmenky uzavretá medzi oprávneným a povinným bola vyhotovená dopredu na predtlačenom formulári rovnako, ako aj Zmluva o úvere a bola začlenená do VPPÚ drobným písmom medzi množstvo iných dojednaní, ktoré sa nachádzali na jej zadnej strane. Oprávnený podmienil poskytnutie úveru vystavením blankozmenky povinným, pričom tento dôležitý údaj, že povinný vystavuje
blankozmenku, výslovne v Dohode o vyplnení zmenky neuviedol. Neuviedol tak dostatočne určito, jasne a zrozumiteľne všetky zmluvné podmienky, z ktorých by bol mohol povinný zistiť výšku a spôsob platenia zmenkovej sumy. Jej obsahom bol najmä súhlas vystaviteľa s tým, aby mohol veriteľ vyplniť do blankozmenky údaj o výške zmenkovej sumy a jej splatnosť. Povinnému nebola Dohoda o vyplnení zmenky vôbec predložená na podpis, rovnako ako ani VPPÚ.
39. Dohoda o vyplnení zmenky tak spĺňa všetky zákonné predpoklady neprijateľnej podmienky v zmysle úpravy obsiahnutej v § 52 ods. 2 a § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak, ako správne konštatoval okresný súd. Ak podmienky platenia zmenky neboli dojednané individuálne, ide o neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré nemôže požívať právnu ochranu.
40. Na doplnenie odvolací súd uvádza, že za neprijateľnú podmienku treba považovať aj rozhodcovskú doložku, upravenú v článku 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd zastáva názor, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení z hľadiska jeho vyjednávacej sily, ako aj z hľadiska úrovne informovanosti a táto situácia ho núti, aby pristúpil na vopred pripravené podmienky dodávateľom bez toho, aby podstatným spôsobom mohol ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá a jej obsah bol vopred pripravený, teda z tohto pohľadu spotrebiteľ nemohol dojednanie rozhodcovskej doložky akýmkoľvek spôsobom zmeniť, mohol len úver prijať alebo ho odmietnuť vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ako to uviedol aj okresný súd. Rozhodcovská doložka, ktorá určuje, že v prípade, že žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, budú spory riešené pred týmto súdom, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Žaloby z obdobných úverových zmlúv podáva v prevažnej miere veriteľ, ktorý môže založiť právomoc rozhodcovského súdu bez toho, aby to dlžník mohol ovplyvniť. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka je v rozpore s požiadavkou ochrany spotrebiteľa, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a to práve ku škode spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v tomto prípade je neprijateľná, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
41. Pokiaľ ide o zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne dohodnutý v zmenke, ktorého ročná sadzba dosahuje až 91,25 %, tento je nielen v rozpore s dobrými mravmi, pretože je v hrubom nepomere k poskytnutému plneniu, ako aj vo vzťahu k zabezpečovanej povinnosti dlžníka plniť dlh riadne a včas, tak ako to správne uviedol okresný súd.
42. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, ktorý bol v prejednávanej veci predložený ako exekučný titul vyplýva len to, že v rozhodcovskom konaní oprávneným uplatnený nárok voči povinnému je nárokom zo zmenky, ktorá zabezpečovala hlavný záväzkový vzťah medzi oprávneným a povinným, ktorým je Zmluva o úvere zo dňa 02.07.2009. Z odôvodnenia však nevyplýva, že by sa rozhodcovský súd pri vydávaní exekučného titulu zaoberal spotrebiteľským charakterom tohto právneho vzťahu.
43. Uplatnenie si nároku z zabezpečujúcej zmenky v konaní, v ktorom rozhodcovský súd neprihliadol na neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve a rozpor s dobrými mravmi a vydal exekučný titul v uplatnenom rozsahu tak, ako sa to stalo v prejednávanej veci, je v prípade už začatej exekúcie dôvodom na jej zastavenie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Okresný súd preto správne rozhodol, keď exekúciu v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia zastavil.
44. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu, ktoré je vo výroku o zastavení exekúcie vecne správne, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
45. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).