Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Csp/98/2019

Zmenené rozhodnutím 24CoCsp/35/2020
„Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Eva Behranová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobkyne: L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. H. XXXX/XX, N. E., proti žalovanému: Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom Dvořákovo nábr. 4, Bratislava, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a iné, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 17Csp/98/2019-47 zo dňa 12. decembra 2019, vo vyhovujúcom výroku I., takto rozhodol: Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku I. m e n í tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia o uložení povinnosti žalovanému zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 7.3.2017 z a m i e t a."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom: JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobkyne: L.U. M., U.. XX.XX.XXXX, R. U. H. XXXX/XX, N. E., proti žalovanému: 365.bank, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, právne zast.: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovanému s a p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.11.2019 domáhala určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX z 07.03.2017 a určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru poskytnutého úverovou zmluvou č. XXXXXXXXXX z 07.03.2017. Žalobkyňa odôvodnila svoju žalobu v časti požadovaného určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru tým, že síce uzavrela so žalovaným vyššie označenú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, avšak túto zmluvu nemá k dispozícii. Z doplnenia žaloby zo dňa 29.11.2019 vyplýva, že žalobkyňa bola žalovaným telefonicky oslovená s ponukou na konsolidáciu úveru, pričom žalobkyňa po zadaní žiadosti o poskytnutie úveru prišla na pobočku žalovaného podpísať predložené papiere. Samotnú spotrebiteľskú zmluvu žalobkyňa od žalovaného neobdržala, a to ani na jej žiadosť, a teda žalovaný odmieta túto zmluvu žalobkyni vydať. Žalobkyňa svoju žalobu (vrátane jej doplnenia z 29.11.2019) odôvodňovala podľa obsahu týchto podaní najmä nasledovnými skutočnosťami:

a) žalovaný pri uzavieraní zmluvy o úvere nekonal s odbornou starostlivosťou a v súlade s dobrými mravmi podľa ust. o ochrane spotrebiteľa a riadne neskúmal a neposúdil schopnosť spotrebiteľa splácať úver podľa ust. o spotrebiteľských úveroch, ktorého hrubé porušenie má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru v zmysle ust. tohto zákona; b) zmluva o úvere neobsahuje adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť v zmysle ust. o spotrebiteľských úveroch, čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru v zmysle ust. tohto zákona; c) zmluva o úvere obsahuje neprijateľné a tým neplatné zmluvné podmienky, ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa, a to konkrétne žalobkyňou

uvádzané dojednanie o zmluvnej pokute vo výške 12 % z dlžnej sumy a dojednanie rozhodcovskej doložky v zmluve; d) žalobkyňa v žalobe a jej doplnení zo dňa 29.11.2019 uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by so žalovaným podpísala dohodu o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX z 07.03.2017, čo by malo za následok jej neplatnosť podľa . Žalobkyňa zároveň namietala, že žalovaný na základe len čiastočného omeškania žalobkyne so splátkou úveru okamžite pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy u zamestnávateľa žalobkyne, a to napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie oprávňujúce žalovaného takto vymáhať od žalobkyne peňažné plnenia z predmetného zmluvného vzťahu (t.j. vymáhanie peňažných plnení sa tu realizuje bez akejkoľvek súdnej kontroly namietaných zmluvných podmienok). Žalobkyňa mala za to, že žalovaný jednostranne určuje výšku svojich nárokov, pričom predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je v rozpore s právom Európskej únie (dôvod neplatnosti podľa ) a rozhodovacou praxou Súdneho dvora Európskej únie a taktiež predstavuje neprijateľnú a tým neplatnú zmluvnú podmienku podľa ust. 53 , ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa tým, že veriteľovi umožňuje svojvoľne určovať výšku pohľadávky a postihnutie majetku v takto určenom rozsahu.

Žalobkyňa na preukázanie uvedených skutkových tvrdení predložila k žalobe okrem iného žiadosť o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy adresovanú žalovaným zamestnávateľovi žalobkyne, žiadosť o spotrebiteľský úver, zoznam prevzatých dokumentov, dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá je podpísaná len žalovaným a výplatné pásky žalobkyne.

2. Žalovaný nesúhlasil so žalobou a popieral jej dôvodnosť v celom rozsahu, nakoľko ju považoval za neopodstatnenú, účelovú a dôkazmi nepodloženú. Podstatný obsah vyjadrení žalovaného z 23.09.2020 na č.l. 135 a nasl. spisu a z 26.07.2021 na č.l. 177 a nasl. spisu, s ktorým sa súd plne stotožnil, zohľadňujú príslušné skutkové a právne závery súdu prijaté v tejto veci tak ako sú uvedené v odsekoch 5-10 odôvodnenia tohto rozsudku. Žalovaný zároveň namietal aj neexistenciu naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení.

3. Vo veci bolo nariadené pojednávanie, ktoré súd vykonal v neprítomnosti nijakým spôsobom neospravedlnenej žalobkyne, ktorá bola na pojednávanie včas a riadne predvolaná, pričom nepožiadala o jeho odročenie a dôvod jej neúčasti nebol súdu známy. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a podstatným obsahom spisu (najmä žaloba č. l. 1-29, jej prílohy: žiadosť o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy z 12.11.2018, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, žiadosť o spotrebiteľský úver, zoznam prevzatých dokumentov, dohoda o zrážkach zo mzdy z 07.03.2017, výplatné lístky a prehľad pôžičiek; doplnenie žaloby z 29.11.2019 č. l. 34-40; podania žalovaného s prílohami z 20.12.2019, z 23.09.2020 a z 26.07.2021 č. l. 54-71, 135-159, 177-193), ako aj prednesom (právneho zástupcu) žalovaného a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci: Žalovaný a žalobkyňa dňa 07.03.2017 nepochybne (vzhľadom na zhodné skutkové tvrdenia strán, ako aj na nesporný obsah iných do konania predložených listinných dôkazov) uzavreli písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX. Žalovaný je spoločnosť, ktorej predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie úverov (banková činnosť), v rámci ktorej činnosti ako veriteľ konal pri uzavretí predmetnej zmluvy. Na druhej strane žalobkyňa ako dlžník pri tejto zmluve nekonala v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Vzhľadom na to žalovaný a žalobkyňa pri poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXX spĺňali definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle a o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, zmluva z 07.03.2017 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa cit. zákona (v rámci širšie definovanej zmluvy o úvere podľa a nasl. ) a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom. Medzi stranami bol teda predmetnou úverovou zmluvou založený spotrebiteľský právny vzťah, pričom pohľadávka z uvedeného úveru spolu s jej príslušenstvom bola zabezpečená samostatnou dohodou o zrážkach zo mzdy uzavretou medzi žalovaným a žalobkyňou taktiež dňa 07.03.2017 (č.l. 67-68 spisu). Na daný právny vzťah sa preto vzťahujú predovšetkým ustanovenia o spotrebiteľských úveroch a ďalej aj ust. a nasl. (ďalej len „“), ako aj ust. OZ.

4. Žalobkyňa ako dlžník sa v tejto veci domáhala určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného spotrebiteľského úveru, ako aj určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Súd pri

preskúmaní žaloby z hľadiska ust. vychádzal z toho, že pri danom druhu žaloby, t.j. pri určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a pri určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy (okrem iného) z dôvodu že táto podľa žaloby predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nie je potrebné skúmať naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení (v tejto otázke sa súd nestotožnil s opačným názorom žalovaného), keďže procesná prípustnosť takejto žaloby (na určenie uvedených právnych skutočností) podľa ust. vyplýva priamo z osobitných predpisov, a to konkrétne z ust. a ust. , o ochrane spotrebiteľa v spojení s ust. , a a (k tomu viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 28. marca 2019). Súd preto pristúpil k vecnému prejednaniu žaloby, ktoré sa v danom prípade uskutočnilo preskúmaním opodstatnenosti 4 hlavných dôvodov žaloby tak ako sú tieto uvedené pod písm. a), b), c) a d) v odseku 1 odôvodnenia tohto rozsudku. Súd pritom opodstatnenosť týchto dôvodov skúmal v prvom rade z toho hľadiska, či boli predmetné skutkové a právne tvrdenia tvoriace 4 hlavné dôvody žaloby (ktoré súd považoval za postačujúce na vecné prejednanie žaloby a na pokračovanie v konaní po výzve súdu z č.l. 33 spisu v zmysle ust. ) dostatočne preukázané žalobkyňou, resp. účinne popreté žalovaným, a to prostredníctvom v konaní predložených dôkazov.

5. Súd pri dôvodoch uvedených pod písm. a), b) a c) je nútený konštatovať, že žalobkyňa zanedbala svoju dôkaznú povinnosť, ktorá pre ňu vyplývala jednak zo zákonných ustanovení (Čl. 8, ) a jednak z výrokovej časti uznesenia č.k. -33 zo dňa 19.11.2019. Žalobkyňa počas celého konania nepredložila samotnú úverovú zmluvu za účelom riadneho preukázania / umožnenia preverenia ňou tvrdenej bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle ust. a V tomto smere sa žalobkyňa len stroho vyjadrila, že ona úverovú zmluvu nemá a ani následne ju počas celej doby konania nezaobstarala, a to ani na výzvu súdu z č.l. 33 spisu. Žalobkyňa však zároveň dostatočne nepreukázala súdu, že by u nej skutočne existovala prekážka, pre ktorú by nevedela bez vlastnej viny predložiť tento listinný dôkaz. Žalobkyňa v tomto smere taktiež až do meritórneho rozhodnutia súdu žiadnym spôsobom neosvedčila svoje tvrdenie o tom, že by jej žalovaný odmietal vydať predmetnú úverovú zmluvu (hoci to z vyjadrenia žalovaného v spore vôbec nevyplýva) a k tejto tvrdenej skutočnosti nepredložila žiaden dôkaz (počas celého konania nijakým spôsobom neosvedčila, že by bol z jej strany skutočne vykonaný akýkoľvek pokus o získanie predmetného listinného dôkazu). Žalobkyňa teda zostala v uvedenom smere počas celého konania nečinná a ani na pojednávanie sa nedostavila, a to bez akéhokoľvek ospravedlnenia. Zároveň však v doplnení žaloby z 29.11.2019 potvrdila, že zmluvnú dokumentáciu na príslušnej pobočke žalovaného podpisovala osobne a taktiež z ňou predloženého zoznamu prevzatých dokumentov z 07.03.2017 (č.l. 17 spisu) vyplýva prevzatie vybraných dokumentov žalobkyňou pri uzavieraní predmetného zmluvného vzťahu vrátane spôsobu ich prevzatia.

6. Súd dospel k záveru, že v danom špecifickom prípade nebolo nevyhnutné použiť ust. (súd preto návrh žalobkyne na doplnenie dokazovania týmto spôsobom v závere pojednávania zamietol) a ani ust. , ktoré postupy by len spôsobovali (zistenými okolnosťami prípadu dostatočne) neodôvodnené a neefektívne predlžovanie konania, a to jednak 1/ z dôvodu, že súd nemal spoľahlivo preukázanú dôvodnosť postupu podľa (a tým ani ) za účelom kompenzácie žalobkyňou tvrdeného informačného deficitu, resp. jej dôkaznej núdze, ktorej samotná existencia (resp. jej vznik, ktorý by nebol zapríčinený aj vlastnou vinou žalobkyne) zostala v konaní výrazne spochybnená vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti prípadu a správanie žalobkyne v spore, ktoré vykazuje znaky ľahostajnosti a do určitej miery aj znaky vypočítavosti, ale hlavne 2/ z dôvodu, že v konaní boli predložené zo strany žalovaného pri dôvode uvedenom pod písm. a) a zo strany samotnej žalobkyne pri dôvode uvedenom pod písm. b) aj také iné dôkazy, ktoré samy osebe umožnili skonštatovať zjavnú neopodstatnenosť týchto dôvodov, pričom zjavná neopodstatnenosť dôvodu uvedeného pod písm. c) vyplývala z právneho posúdenia možného dopadu tohto dôvodu (v prípade jeho existencie) na predmet konania.

7. K dôvodu žaloby uvedenému pod písm. a) súd uvádza, že skutkové tvrdenia žalobkyne uvedené k tomuto dôvodu boli vo vyjadrení žalovaného z 26.07.2021 na č.l. 177 a nasl. spisu účinne vyvrátené, a preto tu nemožno aplikovať ust. , keďže v konaní nebolo potvrdené (naopak bolo priam vylúčené) také konanie dodávateľa (žalovaného), ktoré by bolo možné považovať za hrubé porušenie jeho povinností podľa ust. v spojení s ust. o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný vo svojom vyjadrení z

26.07.2021 na č.l. 177 a nasl. spisu dostatočne popísal a vysvetlil svoj postup, ktorý bežne dodržiava pri poskytovaní úverov. Žalovaný overuje bonitu žiadateľov o úver nielen ich dotazovaním - výsledky dotazovania konkrétne žalobkyne sú uvedené na č.l. 178 spisu - ale najmä dopytovaním v Registri úverov (SRBI) a v registri EOS KSI, ako aj u Sociálnej poisťovne, pričom predloženými listinnými dôkazmi žalovaný zároveň riadne preukázal, že tento postup zachoval aj v danom prípade. Súd z predložených listinných dôkazov založených na č.l. 180-193 spisu (výpisy žalobkyne z uvedených registrov) mal jednoznačne preukázané, že analýza bonity klienta (žalobkyne) bola žalovaným ako veriteľom pri dojednávaní predmetnej úverovej zmluvy uskutočnená v medziach ust. , pričom žalovaný v danom prípade postupoval s odbornou starostlivosťou primeranou výške poskytnutého spotrebiteľského úveru a celkovým okolnostiam daného prípadu.

8. Pri dôvode pod písm. b) súd vychádzal z toho, že samotná žalobkyňa predložila do spisu zoznam dokumentov z 07.03.2017 (č.l. 17 spisu), ktoré si prevzala pri uzavieraní predmetného zmluvného vzťahu, pričom medzi týmito dokumentmi bol aj reklamačný poriadok žalovaného. Žalobkyňa nepochybne disponujúc týmto reklamačným poriadkom (jeho prevzatie potvrdila svojim podpisom na uvedenom zozname dokumentov) v konaní riadne nevysvetlila dôvod, prečo považuje za nenaplnenie náležitosti podľa ust. (s príslušnými dôsledkami podľa ust. uvedeného zákona), stav, keď preukázateľne bola uvedeným spôsobom písomne oboznámená s komplexnou úpravou podmienok reklamácie u veriteľa, pričom súd tu poukazuje na to, že v zmysle záverov vyplývajúcich z rozsudku Súdneho dvora EÚ C-42/15 nemusia byť všetky náležitosti zmluvy nevyhnutne obsiahnuté v jedinom dokumente. Žalobkyňa pritom uviedla v žalobe také rozhodujúce skutočnosti, ktoré postačovali na vymedzenie tohto žalobného dôvodu po skutkovej stránke, t.j. nešlo o vadu žaloby (vrátane jej doplnenia) a žalobkyňa mohla svoje skutkové tvrdenia v uvedenom smere doplniť/ spresniť v priebehu celého konania, a to vrátane pojednávania, ktorého sa žalobkyňa bez akéhokoľvek ospravedlnenia nezúčastnila. Nakoľko tak žalobkyňa neurobila, nesie za to následky v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia v predmetnom bode žaloby. Keďže tu žalobkyňa riadne nesplnila svoju povinnosť tvrdenia v daných súvislostiach, nemohla označiť ani potrebné dôkazy na preukázanie chýbajúcich tvrdení, pričom uvedené taktiež nemohlo byť nahradené ani prípadným použitím ust. (k tomu viď závery rozhodnutí NS SR z 10.04.2008 sp. zn. <aspi:// module='JUD'&link='JUD37410SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a z 15.12.2011 sp. zn. <aspi://module='JUD'&link='JUD78375SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'>).

9. Taktiež žalobkyňa riadne nešpecifikovala ako by mohli ňou namietané zmluvné podmienky pod písm. c) - v prípade že by súd skonštatoval ich neprijateľnosť podľa ust. a nasl. (počas vykonaného dokazovania sa pritom objektívne nemohla potvrdiť prípadná opodstatnenosť týchto námietok v dôsledku zanedbania príslušnej dôkaznej povinnosti žalobkyne v danom smere - viď príslušného závery súdu zhora a ďalej aj z dôvodu, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva bola vyhotovená ako samostatná listina podľa č.l. 16 spisu) spôsobiť v tomto konaní žalovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, a to v medziach ich zákonnej úpravy obsiahnutej napr. v ust. a nasl. a o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Ani prípadná neplatnosť ustanovení zmluvy, ktoré by podľa tvrdenia žalobkyne mohli obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky, by totiž nespôsobila neplatnosť celej zmluvy (nejde o podstatné (pojmové) znaky právneho úkonu), ale len neplatnosť prípadnými neprijateľnými podmienkami dotknutých zmluvných ustanovení (viď ), čo však nemá žiaden vplyv na posúdenie otázky celkovej bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru v zmysle ust. a

10. Pokiaľ ide o dôvod pod písm. d) tak súd v prvom rade uvádza, že tvrdenie žalobkyne o nepodpísaní predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy bolo žalovaným v konaní účinne vyvrátené predložením exempláru dohody riadne podpísanej obidvom účastníkmi tejto dohody (vrátane žalobkyne v postavení dlžníka - č.l. 67-68 spisu), čím sa stali bezpredmetnými žalobkyňou uplatnené dôvody neplatnosti tejto dohody podľa a nasl. (vrátane jeho ). Vo vzťahu k ostatným žalobkyňou uplatneným dôvodom neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy tunajší súd poukazuje na závery odvolacieho súdu vyjadrené v tejto veci v uznesení Krajského súdu v Trnave č.k. -121 z 16.06.2020, podľa ktorých dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi stranami dňa 07.03.2017 na samostatnej listine je dohodou upravenou v , ktoré ustanovenie predpokladá, že predložením dohody zamestnávateľovi nadobúda veriteľ právo na zrážky zo mzdy. Preto nemôže táto podstata dohody o zrážkach zo mzdy (možnosť priameho nároku voči zamestnávateľovi) robiť z nej

úkon rozporný so zákonom alebo s dobrými mravmi. Okrem toho treba uviesť, že aj zákony na ochranu spotrebiteľa výslovne počítajú s možnosťou zabezpečenia úveru dohodou o zrážkach zo mzdy. Napr. o ochrane spotrebiteľa pripúšťa zabezpečenie týmto spôsobom za predpokladu, že spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mohol ju odmietnuť a dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny. V konaní nebolo osvedčené (ani žalobkyňa to netvrdila a ani nijakým spôsobom nepreukazovala), že by žalobkyňa nebola poučená o následkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy a že by nemala možnosť ju odmietnuť, tiež bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, v dôsledku čoho táto dohoda vyhovuje citovanému . Podobne aj o spotrebiteľských úveroch dovoľuje podmieniť poskytnutie spotrebiteľského úveru uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy dojednaných za podmienok ustanovených zákonom. Na základe uvedeného nemožno považovať dohodu o zrážkach zo mzdy za úkon odporujúci zákonu ani dobrým mravom, pretože zabezpečenie pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy týmto spôsobom výslovne pripúšťa zákon. V dôsledku uvedeného taktiež nemôže táto dohoda spôsobovať hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa tým, že veriteľovi umožňuje určenie výšky pohľadávky, keď toto určenie sa vykoná striktne podľa podmienok upravených v článku 2 dohody, pričom v konaní (vzhľadom na vyššie uvedené závery súdu) nebolo preukázané, že by z predmetného úverového zmluvného vzťahu vyplývali akékoľvek neoprávnené plnenia v prospech veriteľa. Z týchto dôvodov tu neobstojí ani táto žalobkyňou uplatnená námietka neplatnosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy podľa a a nasl. . Žalovaný pritom v danej súvislosti poukazoval na to, že žalobkyňa v predmetnom úverovom prípade vykonala od 07.03.2017 až doteraz iba 17 z 96-tich plánovaných splátok úveru (naposledy v mesiaci december 2018), a teda žalovanému nevrátila zďaleka ani podstatnú časť žalobkyni poskytnutej istiny úveru (21.000,- eur), pričom žalovaný zrážky zo mzdy žalobkyne už dlhodobo (od roka 2019) nevykonáva. Použitím dohody o zrážkach zo mzdy nikdy nedochádzalo k neoprávneným zásahom do majetkových práv žalobkyne, t.j. nad rámec skutočného nároku žalovaného. Naopak, žalovaný pri použití dohody aplikoval mesačnú zrážku zo mzdy (328,09 eur) v rovnakej výške ako bola zmluvnými stranami dohodnutá mesačná splátka žalobkyne po povolenom 4-mesačnom odklade splátok na základe žiadosti žalobkyne z 03.04.2018 (č.l. 71 spisu), ktorú mala žalobkyňa povinnosť veriteľovi platiť a vracať tak z cudzích zdrojov požičané peniaze. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ktoré žalobkyňa počas konania nijakým spôsobom nepopierala a nespochybňovala sa potom javí ako nedôvodné aj tvrdenie žalobkyne o tom, že žalovaný okamžite pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy u zamestnávateľa žalobkyne na základe len čiastočného omeškania žalobkyne so splátkou úveru.

11. Z uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že by v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere chýbali žalobkyňou namietané obsahové náležitosti a teda v konaní nebol zistený žiadny dôvod, ktorý by spôsoboval bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, ako ani žiadny dôvod, ktorý by spôsoboval neplatnosť predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy podľa citovaných ustanovení, preto súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol (výrok I).

12. Záverom súd poznamenáva, že všetky ostatné návrhy strán sporu na doplnenie dokazovania predostreté najmä na nariadenom pojednávaní, ale aj skôr počas celého konania, súd už nepripustil, pretože buď na ich vykonaní už strany sporu netrvali alebo ich vykonanie nepovažoval za potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností pre rozhodnutie vo veci a mal za to, že v konečnom dôsledku by len spôsobili predlžovanie konania a spôsobili by len oddialenie meritórneho rozhodnutia. Ďalšie argumenty strán sporu už súd nepovažoval za rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej, preto sa s nimi ani osobitne nevysporiadal. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť meritórne rozhodnutie preto súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia a , pričom dospel k záveru, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %, keďže žalovaný bol v tejto sporovej veci úspešný na 100 % a neúspešný na 0 %, t.j. čistý úspech žalovaného predstavuje 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Dunajská Streda ( ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ().