Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_65Ek-1930-2020.pdf
PDF · 112.4 KB
No categories available
65Ek/1930/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: adidas Slovakia, s.r.o., so sídlom Galvaniho 15/A, 821 04 Bratislava, IČO: 35 739 738, právne zast.: RUŽICKA AND PARTNERS s.r.o., so sídlom Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, IČO: 36 863 360, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Dana Nemčíková, proti povinnému: SLOMIK, s r.o., Pečnianska 6, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 31 361 269, právne zast.: JUDr. Zuzana Srnáková, advokát, so sídlom Podbrezovská 39, 831 06 Bratislava, o vymoženie nepeňažného plnenia, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ivan Nestor, so sídlom exekútorského úradu Haburská 49/A, 821 01 Bratislava, pod sp. zn. 327EX 73/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu paušálnych trov súdneho exekútora (spolu s 20% DPH) vo výške 36 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Oprávnený je povinný povinnému uhradiť náhradu účelne vynaložených trov vo výške 12 035,16 Eur (vrátane DPH), do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 13.11.2020 domáhal od povinného vymoženia nepeňažného plnenia, na základe exekučného titulu Uznesenie Okresného súdu Bratislava V, sp. zn.: 58Cb/121/2020 zo dňa 02.09.2020, právoplatný dňa 21.10.2020 a vykonateľný dňa 05.10.2020 (ďalej len „cudzí exekučný titul“).
2. Súd dňa 05.02.2021 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ivan Nestor, so sídlom exekútorského úradu Haburská 49/A, 821 01 Bratislava, ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 327EX 73/21.
3. Upovedomenie o začatí exekúcie na peňažné plnenie bolo povinnému doručené dňa 24.02.2021. Upovedomenie o začatí exekúcie na nepeňažné plnenie bolo povinnému doručené dňa 26.02.2021. Povinný podal prostredníctvom právneho zástupcu návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 09.03.2021, t. j. v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namietal, že exekučný titul je formálne nevykonateľný, nakoľko nikdy nedošlo k riadnemu doručeniu predmetného exekučného titulu povinnému, a že voči neodkladnému opatreniu, ktoré je exekučným titulom podal aj odvolanie, kde poukazoval aj na pochybenie pri doručovaní neodkladného opatrenia. Právny zástupca povinného uviedol, že zásielka povinnému nebola doručovaná elektronickou poštou z dôvodu rozsiahlosti zásielky, pričom zo spisu v základnom konaní vyplýva, tiež záver, že nebolo jednoznačne potvrdené, že exekučný titul bol doručený adresátovi a zároveň sa zásielka s exekučným titulom nevrátila ani odosielateľovi. Povinný tiež uviedol, že predpokladom vykonateľnosti je práve riadne doručenie rozhodnutia, pričom povinný sa o neodkladnom opatrení dozvedel dňa 20.11.2021 kedy mu bolo doručené do elektronickej schránky spolu s doložkou
právoplatnosti a vykonateľnosti, a nebolo voči nemu možné uplatniť opravné prostriedky, preto bol exekučný titul v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie nevykonateľný. Povinný ďalej vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal výšku trov exekučného konania, pretože ide o nepeňažné plnenie, pri ktorom základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu znížená na polovicu. Z tohto dôvodu povinný žiadal, aj v prípade nezastavenia exekúcie v celom rozsahu, zastaviť exekúciu v časti trov exekučného konania, ktoré prevyšujú výšku 126,43 Eur. Právny zástupca povinného predložil ku tvrdeniam aj listinné dôkazy, záznamy zo spisu v základnom konaní.
4. Oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil dňa 18.03.2021 súdnemu exekútorovi vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie povinného. Vo vyjadrení uvádzal, že s návrhom na zastavenie exekúcie nesúhlasí. Tvrdil, že zo spisu základného konania je jasne preukázané doručenie exekučného titulu prostredníctvom poštovej prepravy (aj napriek dočasným nejasnostiam, ktoré sa pri doručovaní vyskytli, následne však boli odstránené), pričom toto rozhodnutie bolo povinnému doručené dňa 05.10.2020. Oprávnený mal za to, že došlo k fikcii doručenia, nakoľko povinnému bolo doručované prostredníctvom poštovej prepravy, pričom si zásielku neprebral v úložnej lehote ani napriek tomu, že mu zásielka bola doručovaná na ním zvolenú adresu, a napokon sa zásielka vrátila odosielateľovi. Oprávnený poukazoval na to, že povinný sa snaží spochybniť dátum doručenia, pričom tento je nepodstatný, pretože ak by sa zásielka odosielateľovi vrátila v akýkoľvek iný deň a adresát by sa o jej obsahu nedozvedel, keďže si zásielku neprebral, nadobudlo by rozhodnutie právoplatnosť a vykonateľnosť. Oprávnený je presvedčený, že tak ako Slovenská pošta aj Okresný súd dôkladne preskúmali proces doručovania rozhodnutia, a je nepochybné, že 05.10.2020 bolo neodkladné opatrenie doručené, aj napriek istým nedostatkom v procese doručovania spočiatku. Oprávnený tiež uviedol, že doručovanie zásielky bolo vykonané v súlade s CSP, a že sám povinný uviedol, že mu do elektronickej schránky bolo doručené neodkladné opatrenie dňa 20.11.2020, pričom poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané až po tomto dátume. K námietkam ku výške trov v exekučnom konaní oprávnený uviedol, že je pravdou, že v predmetnom prípade ide o nepeňažné plnenie, avšak výška tarifnej hodnoty veci je zistiteľná, nakoľko neodkladné opatrenie zaviazalo povinného zdržať sa scudzovania konkrétnych vecí, ktoré sú peniazmi oceniteľné, a z tohto dôvodu nejde o prípad kedy by sa hodnota veci nedala vypočítať prípadne by sa dala vypočítať len s nepomernými ťažkosťami.
5. Súdny exekútor doručil súdu dňa 22.03.2021 návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie.
6. Podľa § 61k ods.1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatníť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
10. Podľa § 105 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“), súd doručuje písomnosť na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu; tým nie je dotknutá povinnosť súdu doručovať písomnosť do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu.
11. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) (ďalej len ako „zákon o e-Governmente), elektronické schránky sa zriaďujú orgánu verejnej moci, právnickej osobe, fyzickej osobe, podnikateľovi, subjektu medzinárodného práva, organizačnej zložke alebo organizácii podľa § 12 ods. 6 a tým, o ktorých to ustanoví osobitný predpis.
12. Podľa § 13 ods. 1písm. a) zákona o e-Governmente, aktiváciou je ak ide o elektronickú schránku orgánu verejnej moci, právnickej osoby a zapísanej organizačnej zložky, proces, ktorým sa umožní využívanie elektronickej schránky na elektronické doručovanie podľa tohto zákona a ktorý začína úkonom správcu modulu elektronických schránok a končí prvým prístupom oprávnenej osoby do elektronickej schránky, najneskôr však uplynutím desiateho dňa odo dňa vykonania úkonu správcu modulu elektronických schránok.
13. Podľa § 111 ods. 1 CSP, do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len „doručenka“); údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou.
14. Podľa § 111 ods. 2 CSP, do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a písomnosti, pri ktorých to nariadi súd.
15. Podľa § 111 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
16. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
17. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
18. Exekúcia je núteným výkonom súdnych alebo iných rozhodnutí, pričom začína na návrh oprávneného, ktorému bol súdnym rozhodnutím alebo rozhodnutím iného orgánu priznaný nárok (exekučný titul). Účelom exekúcie je nútený výkon vykonateľného exekučného titulu, ktorým bola priznaná pohľadávka oprávnenému v základnom konaní, a to práve vtedy pokiaľ povinnosť uložená exekučným titulom nebola dobrovoľne splnená zo strany povinného, aj za predpokladu, že sa týmto núteným výkonom zasahuje do práv povinného. Cieľom exekúcie teda je vymoženie a tým uspokojenie nároku, ktorý bol oprávnenému priznaný vykonateľným exekučným titulom.
19. Návrh na zastavenie exekúcie podáva povinný. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, účelom ktorého je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne stanovených v zákone. Návrh musí byť podaný v zákonnej 15 dňovej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže uplatniť ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno spočíva na povinnom, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Pre exekučný súd je dôležitý stav ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie a v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie preskúmava skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu. Exekučný súd po návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. V § 61k ods. 1 sú taxatívne vymenované prípady kedy súd musí exekúciu zastaviť v celom rozsahu alebo v jej časti, a to bez ohľadu na to či to účastník konania navrhol. Súd exekúciu zastaví ak bol exekučný titul zrušený, nastal zánik vymáhaného nároku, je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné alebo sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
20. Každý exekučný titul sa vyznačuje svojou formálnou aj materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť exekučného titulu znamená, že spĺňa podmienky právoplatnosti podľa procesných noriem, a teda, že toto rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami. Materiálna právoplatnosť exekučného titulu znamená, že rozhodnutím súdu alebo iného orgánu boli presne identifikovaní oprávnený a tiež povinný, presne špecifikovaná pohľadávka, a teda kvalitatívne vzniká nový vzťah medzi oprávneným a povinným. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou.
21. Vykonateľnosť exekučného titulu znamená takú vlastnosť rozhodnutia, ktorá ukladá povinnosť povinnému plniť, pričom táto povinnosť je vynútiteľná zákonnými prostriedkami. Jedným z predpokladov právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu je riadne doručenie rozhodnutia. Nezáleží pri tom na tom či sa o obsahu zásielky adresát fakticky dozvie alebo dôjde len k tzv. fikcii doručenia, ktorú predpokladá zákon. Podľa ustanovení CSP za deň doručenia do vlastných rúk sa považuje deň, ktorý osoba prebrala zásielku a toto potvrdila na potvrdení o doručení, alebo deň kedy osoba odoprela prijať písomnosť do vlastných rúk a v prípade nemožnosti doručenia na adresu podľa § 106, deň keď sa písomnosť vráti súdu ako nedoručená. Zákon o e-Governmente ukladá orgánom povinnosť pri výkone verejnej moci doručovať právnickým osobám do ich elektronických schránok, elektronické schránky sa právnickým osobám aktivujú súčasne so zriadením elektronických schránok. Len v prípade, že takéto doručovanie nie je objektívne možné doručuje sa prostredníctvom doručujúceho orgánu. Podľa § 111 ods. 2 CSP do vlastných rúk sa doručujú rozhodnutia, o ktorých to ustanoví zákon a rozhodnutia, o ktorých tak nariadi súd. V prípade doručovania prostredníctvom doručujúceho orgánu je pre právnickú osobu rozhodujúca adresa sídla právnickej osoby, ktorá je zapísaná v Obchodnom registri alebo inom verejnom registri.
22. Fikcia doručenia spočíva v tom, že aj v prípade, nemožnosti doručenia zásielky adresátovi, písomnosť sa považuje za doručenú, v deň keď sa predmetná písomnosť vráti súdu ako nedoručená, a to aj v prípade, že sa adresát o tom nedozvie. Elektronická správa sa považuje za doručenú, keď adresát potvrdí notifikáciu o doručení alebo ak uplynie úložná lehota 15 dní, aj keď notifikácia o doručení nebola potvrdená. Z uvedeného vyplýva, že nie je podstatné či sa obsah rozhodnutia dostal do dispozičnej sféry adresáta, ale na splnenie fikcie doručenia je dôležitý deň kedy sa zásielka vrátila súdu ako nedoručená, alebo v prípade elektronického doručovania keď uplynul posledný deň úložnej lehoty. Takýto deň vrátenia zásielky, alebo deň uplynutia 15 dňa úložnej lehoty sa považuje za deň doručenia, bez ohľadu na to, či sa o tom adresát dozvedel.
23. Neodkladné opatrenie súd môže nariadiť v prípade, že je neodkladné upraviť pomery alebo ak by exekúcia mohla byť zmarená. Z tohto dôvodu neodkladné opatrenie predstavuje jednu z výnimiek, v pravidle, že rozhodnutie nadobudne právoplatnosť a od neho začne plynúť lehota na plnenie, ktorá je určená v rozhodnutí, a až márnym uplynutím lehoty na plnenie sa rozhodnutie stáva vykonateľným. V prípade neodkladného opatrenia, dochádza k vykonateľnosti neodkladného opatrenia jeho doručením. Neodkladné opatrenie sa síce nestáva právoplatným dňom doručenia, pretože je voči nemu možné podať opravné prostriedky, ale v záujme zachovania účelu neodkladného opatrenia (neodkladná úprava pomerov medzi účastníkmi konania, alebo ak by mohla byť zmarená exekúcia) sa neodkladné opatrenie stáva vykonateľným dňom doručenia. Ustanovenie § 45 ods. 1 Exekučného poriadku stanovuje, že exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ktoré priznáva právo, zaväzuje k určitej povinnosti alebo ak postihuje majetok. Spôsobilým exekučným titulom je teda len vykonateľné rozhodnutie súdu, a pri neodkladnom opatrení je pre vykonateľnosť podstatný a rozhodný deň doručenia neodkladného opatrenia. Doručením sa neodkladné opatrenie stáva vykonateľným, a teda aj spôsobilým exekučným titulom. Ak by však k riadnemu doručeniu neodkladného opatrenia nedošlo, takéto rozhodnutie súdu nemôže byť považované za vykonateľné.
24. Exekučným titulom v danom prípade bolo neodkladné opatrenie, ktorého vykonateľnosť závisela práve na doručení predmetného neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie sa doručuje spolu s návrhom na vykonanie neodkladného opatrenia, pričom vykonateľnosť nadobúda neodkladné opatrenie dňom doručenia ale stále je proti nemu možné podať opravný prostriedok, ktorý však nemá odkladný účinok. Účinná právna úprava ukladá povinnosť právnickým osobám (ako je to aj v tomto prípade) mať zriadenú a aktivovanú elektronickú schránku na doručovanie, pričom právnickým osobám sa písomnosti
doručujú práve prostredníctvom elektronickej pošty. V danom prípade však súd pristúpil k doručovaniu neodkladného opatrenia prostredníctvom doručujúceho orgánu (poštový podnik), nakoľko z dôvodu rozsiahlosti neodkladného opatrenia aj s prílohami, nebolo možné predmetné neodkladné opatrenie doručiť do elektronickej schránky právnickej osoby (povinnému).
25. Povinný namietal nedoručenie exekučného titulu. Exekučný súd preto preskúmaval tvrdenie povinného ako aj vyjadrenia oprávneného a tiež listinné dôkazy, ktoré boli súdu predložené - záznamy zo spisu základného konania, v ktorom bolo neodkladné opatrenie vydané. Z listinných dôkazov, ktoré predložili exekučnému súdu právny zástupca povinného a tiež právny zástupca oprávneného ( záznamy zo súdneho spisu) má súd za preukázané, že v základnom konaní došlo k nejasnostiam v procese doručovania neodkladného opatrenia, z toho dôvodu došlo k pochybnostiam či exekučný titul bol riadne doručený povinnému alebo nie. Nejasnosti spočívali najmä v tom, že keďže súd doručoval písomnosť prostredníctvom doručujúceho orgánu, písomnosť nebola povinnému doručená a ani počas úložnej lehoty na pošte si povinný nevyzdvihol zásielku a preto táto mala byť vrátená odosielateľovi ako nedoručená, pričom súd neevidoval vrátenú zásielku. Z uvedeného dôvodu súd reklamoval Slovenskej pošte ako doručovateľovi, že zásielka im vrátená nebola, pričom ani nebola doručená adresátovi. Doručujúci orgán doručil dňa 28.10.2020 Okresnému súdu Bratislava V výsledok reklamačného konania. Poštový podnik vyhodnotil túto reklamáciu za neopodstatnenú, pretože predmetná zásielka mala byť vrátená odosielateľovi dňa 05.10.2020. Na základe ďalšieho dopytovania Okresného súdu Bratislava V zo dňa 28.10.2020 oznámil kuriér, že zásielka bola vraj doručená 05.10.2020 adresátovi. Doručujúci orgán zásielku vyznačil ako doručenú adresátovi, z dôvodu, že kuriér poskytol informáciu o doručení písomnosti adresátovi a na tomto základe súd považoval zásielku za doručenú a pristúpil k vyznačeniu doložky právoplatnosti ako aj vykonateľnosti exekučného titulu.
26. Sám povinný v návrhu na zastavenie uviedol, že exekučný titul mu bol doručený elektronicky spolu s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti 20.11.2020. Na základe toho podal povinný prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie voči neodkladnému opatreniu pričom namietal aj predmetnú skutočnosť, že exekučný titul mu nebol riadne doručený. Na základe vyššie uvedeného dňa 05.05.2021 právny zástupca povinného zaslal exekučnému súdu informáciu o vrátení spisu sp. zn. 58Cb/121/2020 Krajského súdu v Bratislave bez rozhodnutia na Okresný súd Bratislava V na ďalšie doručovanie zo dňa 30.03.2021. Krajský súd Bratislava v predmetnej veci uviedol, že neodkladné opatrenie (exekučný titul) nebolo riadne doručené povinnému, čo vyplýva aj z oznámenia pošty zo dňa 30.11.2020, ktorá opätovne prešetrovala doručovanie na základe sťažnosti súdu. Z tohto oznámenia vyplýva, že nedošlo k riadnemu doručeniu, odvolací súd zároveň poukázal na to, že je potrebné dodržať istú postupnosť pri doručovaní a to, že právnickým osobám sa má v prvom rade doručovať do elektronickej schránky. Až v prípade nemožnosti doručenia zásielky sa má pristúpiť k doručovaniu prostredníctvom doručujúceho orgánu. Na základe toho Krajský súd v Bratislave o odvolaní voči neodkladnému opatreniu (exekučnému titulu) nerozhodoval, ale vrátil spis Okresnému súdu Bratislava V na riadne doručovanie neodkladného opatrenia.
27. Súdu z listinných dôkazov (záznamov zo spisu v základnom konaní) predložených povinným ako aj oprávneným nevyplýva riadne doručenie exekučného titulu 05.10.2020 ale ani iný deň do dňa podania návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným. Nie je možné súhlasiť s tvrdením oprávneného, že nie je podstatné kedy došlo k doručeniu, keďže k doručeniu by došlo tak či tak, a že sám povinný uviedol, že 20.11.2020 mu exekučný titul doručený bol, pričom poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané až po oboch uvedených dátumoch, pretože exekučný titul musí byť vykonateľný v čase začatia exekučného konania, t. j. v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie. Súdu naopak z predložených dôkazov vyplynulo, že exekučný titul riadne doručený nebol, keďže písomnosť sa nevrátila odosielateľovi, a nebola prijatá ani adresátom, napriek tomu, že Slovenská pošta označila zásielku najprv ako vrátenú odosielateľovi a hneď následne na to ako doručenú adresátovi.
28. Na základe vyššie uvedeného v danom prípade exekučný súd má za preukázané z listinných dôkazov, že nedošlo k riadnemu doručeniu exekučného titulu a konštatuje, že tento preto nie je spôsobilým exekučným titulom. Na základe toho považoval súd námietky povinného ohľadom nedoručenia exekučného titulu za opodstatnené. Vykonateľný exekučný titul je podkladom pre zákonné vedenie exekučného konania, bez vykonateľného exekučného titulu nie je možné viesť exekučné konanie.
29. Ako už bolo vyššie uvedené, pre súd je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Exekučný titul musí byť vykonateľný v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie. Samotná skutočnosť, že povinnému bol 20.11.2020 doručený exekučný titul nie je podstatná pre vedenie exekučného konania, nakoľko tento bol v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie ešte nevykonateľný. Dňa 13.11.2020 bol zo strany oprávneného podaný návrh na vykonanie exekúcie, a keďže exekučné konanie začína dňom doručenia návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdu a exekučný titul musí byť vykonateľný v čase začatia exekučného konania (deň doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdu) súd uvádza, že v čase začatia exekučného konania exekučný titul nebol vykonateľným pretože, nebol riadne doručený povinnému.
30. Z dôvodov vyššie uvedených a to nedoručenia exekučného titulu povinnému a teda nevykonateľnosti exekučného titulu v čase začatia exekučného konania, súd konštatuje, že tvrdenia povinného v návrhu na zastavenie exekúcie sú opodstatnené. Súd návrhu na zastavenie exekúcie povinného vyhovel a exekúciu v celom rozsahu v súlade s § 61k ods. 1 pism. d) Exekučného poriadku zastavil.
31. Súd sa už nezaoberal tvrdeniami povinného v návrhu na zastavenie exekúcie ohľadom výšky trov exekučného konania a jeho žiadosti zastavenia exekúcie v časti trov exekučného konania ani tvrdeniami oprávneného vo vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie ku výške trov, keďže exekučný súd zistil také nedostatky, na základe, ktorých exekúciu v celom rozsahu zastavil.
32. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.
33. Podľa §199c ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.
34. Podľa § 21 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie. Náhrada paušálnych výdavkov zahŕňa najmä a) náklady na vedenie spisu, b) náklady na cestovné, poštovné a za služby elektronických komunikácií, c) náklady na šetrenie majetkových pomerov povinného v informačných systémoch, d) náklady spojené s podávaním správ exekútora o zisťovaní majetku povinného zaslaných elektronickými prostriedkami, e) iné administratívne náklady.
35. Podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.
36. V zmysle vyššie uvedených citovaných ustanovení Exekučného poriadku a v súlade s Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, súd ukladá povinnosť uhradiť náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútora oprávnenému, nakoľko ide o dôvod zastavenia exekúcie, ktorý možno pričítať oprávnenému. Pričítať oprávnenému jednoznačne možno dôvod podania návrhu na vykonanie exekúcie v čase keď ešte exekučný titul nebol vykonateľný. Podľa § 21 ods. 2 spolu s § 22 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov vo výške 50% z celkovej výšky náhrady paušálnych trov 60 eur, t. j. náhrada paušálnych výdavkov vo výške 36 eur (50% zo 60 eur + 20% DPH). V zmysle vyššie uvedeného súd zaviazal oprávneného na náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútora tak ako je to uvedené vo výroku II.
37. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
38. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
39. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
40. Podľa § 199e Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby, a ak ide o exekúcie na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
41. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby, ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takémuto návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
42. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
43. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.
44. Trovy účastníkov konania musia byť v príčinnej súvislosti s ich procesným postojom k predmetu konania. Vynaloženie trov musí byť priamo úmerné povahe procesnej ochrany či uplatňovanému nároku. Podmienkou trov konania je, že ide o také výdavky, ktoré sú nevyhnutne potrebné na uplatnenie práv alebo obranu účastníkov konania. Účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania. V predmetnom prípade síce išlo o vymoženie nepeňažného plnenia, ale s poukazom na vyššie uvedené ustanovenia vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a to, že v predmetnom prípade išlo o také nepeňažné plnenie, kde predmetom boli konkrétne, oceniteľné veci, keďže sám oprávnený predložil jednotlivé faktúry, súd postupoval pri priznaní trov podľa § 10 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Súd považuje v tomto konkrétnom prípade nepeňažné plnenie za oceniteľné peniazmi, a teda, že je z neho možné určiť tarifnú hodnotu veci a na základe nej vypočítať odmenu advokáta v exekučnom konaní. Z tohto dôvodu súd priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia povinnému, zo zistenej výšky nepeňažného plnenia.
45. Exekučný súd v rámci rozhodovania o trovách exekúcie v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie zohľadňoval predovšetkým mieru úspechu v konaní. Nakoľko úspech v tomto konaní mal povinný, súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie uznal v plnom rozsahu nárok právneho zástupcu povinnej na náhradu trov exekučného konania, ktoré možno nepochybne považovať za účelné, preukázateľné a odôvodnené. Povinný si v návrhu na zastavenie uplatnil nárok na trovy právneho zastúpenia vo výške 12 035,16 Eur ( 2x právny úkon vo výške, 2x režijný paušál, 20% DPH). Vzhľadom na uvedené súd priznal povinnému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia tak ako je to uvedené vo výroku III.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.