Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_65Ek-1930-2020.pdf
PDF · 84.21 KB
Case nature
Subarea
65Ek/1930/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: adidas Slovakia, s.r.o., so sídlom Galvaniho 15/A, 821 04 Bratislava, IČO: 35 739 738, právne zast.: RUŽICKA AND PARTNERS s.r.o., so sídlom Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, IČO: 36 863 360, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Dana Nemčíková, proti povinnému: SLOMIK, s r.o., Pečnianska 6, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 31 361 269, právne zast.: JUDr. Zuzana Srnáková, advokát, so sídlom Podbrezovská 39, 831 06 Bratislava, o vymoženie nepeňažného plnenia, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ivan Nestor, so sídlom exekútorského úradu Haburská 49/A, 821 01 Bratislava, pod sp. zn. 327EX 73/21, rozhodujúc o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/1930/2020 zo dňa 18. augusta 2021, takto
rozhodol:
I. Súd uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/1930/2020 zo dňa 18.08. 2021 vo výroku III. m e n í tak, že súd oprávnenému a povinnému náhradu trov exekučného konania nepriznáva.
II. Vo zvyšku súd sťažnosť oprávneného proti výroku II. uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/1930/2020 zo dňa 18.08. 2021 z a m i e t a.
III. Výrok I. uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/1930/2020 zo dňa 18.08. 2021 zostáva n e d o t k n u t ý.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeného súdu dňa 13.11.2020 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie nepeňažnej pohľadávky oprávneného, priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je Uznesenie Okresného súdu Bratislava V, sp. zn.: 58Cb/121/2020 zo dňa 02.09.2020, právoplatný dňa 21.10.2020 a vykonateľný dňa 05.10.2020 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. 65Ek/1930/2020 dňa 05.02.2021 súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora, so sídlom exekútorského úradu Haburská 49/A, 821 01 Bratislava, ktorý ju vedie pod sp. zn. 327EX 73/21. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 05.02.2021 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného.
3. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/1930/2020 zo dňa 18.08.2021, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil (I. výrok), oprávneného zaviazal na náhradu trov súdneho exekútora vo výške 36 EUR (II. výrok) a oprávneného taktiež zaviazal na náhradu trov účelne vynaložených povinným, a to vo výške 12035,16 EUR (III. výrok).
4. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie týkajúce sa rozhodovania o trovách konania súdneho exekútora (II. výrok) odôvodnil nasledovne: „Súd ukladá povinnosť uhradiť náhradu paušálnych
výdavkov súdneho exekútora oprávnenému, nakoľko ide o dôvod zastavenia exekúcie, ktorý možno pričítať oprávnenému. Pričítať oprávnenému jednoznačne možno dôvod podania návrhu na vykonanie exekúcie v čase keď ešte exekučný titul nebol vykonateľný. Podľa § 21 ods. 2 spolu s § 22 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov vo výške 50% z celkovej výšky náhrady paušálnych trov 60 eur, t. j. náhrada paušálnych výdavkov vo výške 36 eur (50% zo 60 eur + 20% DPH). V zmysle vyššie uvedeného súd zaviazal oprávneného na náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútora tak ako je to uvedené vo výroku II.“. Na margo zaviazania oprávneného na náhradu trov konania povinného (III. výrok), vyšší súdny úradník uvádza, že: „V rámci rozhodovania o trovách exekúcie v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie zohľadňoval predovšetkým mieru úspechu v konaní. Nakoľko úspech v tomto konaní mal povinný, súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie uznal v plnom rozsahu nárok právneho zástupcu povinnej na náhradu trov exekučného konania, ktoré možno nepochybne považovať za účelné, preukázateľné a odôvodnené.“
5. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, konkrétne voči jeho II. a III. výrokovej vete, podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorou oprávnený namieta, že bol nezákonne zaviazaný na náhradu trov povinného a súdneho exekútora. V rámci zhrnutia dôvodov sťažnosti oprávnený uvádza: „Oprávnený podával návrh na vykonanie exekúcie v čase, kedy disponoval doložkou právoplatnosti aj vykonateľnosti Neodkladného opatrenia, z dôvodu Odpovede na Sťažnosť nemal Oprávnený dôvod pochybovať o tom, že Neodkladné opatrenie bolo Povinnému riadne doručené, Neodkladné opatrenie nebolo napadnuté opravným prostriedkom. Skutočnosť, že Neodkladné opatrenie nebolo Povinnému riadne doručené, potvrdil až odvolací súd dňa 30.03.2021 (t. j. po podaní návrhu na zastavenie exekúcie), o čom sa Oprávnený dozvedel až 02.07.2021. Splnenie podmienok pre vydanie Neodkladného opatrenia potvrdil odvolací súd, keď zamietol odvolanie Povinného voči Neodkladnému opatreniu. Za zmienku je potrebné zdôrazniť aj skutočnosť, že Oprávnenému najprv z dôvodu porušenia zmluvných záväzkov zo strany Povinného vznikla škoda vo výške takmer 5 miliónov Eur, pričom následnú snahu Oprávneného na jej (aspoň čiastočné) vymoženie znemožnil Okresný súd Bratislava V, ktorý nebol schopný riadne doručiť Neodkladné opatrenie Povinnému a o jeho riadnom doručení Oprávneného zavádzal a následne exekučný súd najprv nedodržal zákonnú lehotu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a následne zastavil exekúciu a zaviazal Oprávneného na náhradu trov exekútora a Povinného. Oprávnený si nevie predstaviť lepšiu ukážku porušenia všeobecnej zásady spravodlivosti a princípu materiálneho právneho štátu, ako v posudzovanom prípade. Na základe vyššie uvedeného je nesporné, že v posudzovanom prípade neboli splnené zákonné dôvody na to, aby trovy exekúcie nahrádzal Oprávnený. Konkrétne, dôvod na zastavenie exekúcie nie je možné pričítať Oprávnenému, ktorý v čase podávania návrhu na vykonanie exekúcie Neodkladného opatrenia opatreného doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti nemohol ani pri náležitej opatrnosti zastavenie exekúcie predvídať. Ak neboli splnené dôvody na to, aby Oprávnený hradil trovy exekúcie súdneho exekútora a Povinného, je v zmysle Exekučného poriadku zrejmé, že exekučný súd mal náhradou trov zaviazať Povinného.“ Vychádzajúc z už uvedeného považuje oprávnený sťažnosť za dôvodnú a Okresnému súdu Banská Bystrica navrhuje aby vydal uznesenie, ktorým uznesenie vydané vyšším súdnym úradníkom zo dňa 18.08.2021, sp. zn. 65Ek/1930/2020, mení tak, že jeho II. a III. výrok znie nasledovne: II. Povinný je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu paušálnych trov súdneho exekútora (spolu s 20% DPH) vo výške 36 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. III. Povinný je povinný oprávnenému uhradiť náhradu účelne vynaložených trov vo výške 12. 035,16 Eur (vrátane DPH), do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. K podanej sťažnosti oprávnený ako listinné dôkazy predložil aj Žiadosť o prešetrenie postupu spisovej kancelárie sp. zn. 58Cb/121/2020, doložku právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu, Odpoveď predsedníčky Okresného súdu Bratislava V na jeho sťažnosť a Uznesenie Krajského súdu Bratislava zo dňa 22.07.2021.
6. Súd zaslal sťažnosť oprávneného na vyjadrenie povinnému, ktorý sa však k uvedenej sťažnosti oprávneného napriek výzve súdu nevyjadril.
7. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
8. Podľa § 202 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd zastavuje exekúciu, vo výroku uznesenia uvedie dôvod, pre ktorý sa exekúcia zastavuje; to platí rovnako aj pre upovedomenie o zastavení exekúcie.
9. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
10. Podľa § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
11. Podľa § 61l ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky, inak návrh zamietne.
12. V zmysle § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.
13. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
14. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
15. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
16. Po preskúmaní veci súd konštatuje, že podaná sťažnosť oprávneného proti napadnutému uzneseniu je v časti dôvodná a rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka je potrebné v časti výroku III. zmeniť.
17. Vyšší súdny úradník totiž zaviazaním oprávneného na náhradu trov konania povinného v celkovej výške 12035,16 EUR (vrátane DPH), tak ako to vyplýva z III. výrokovej vety sťažnosťou napadnutého uznesenia, vec nesprávne právne posúdil. Záver vyššieho súdneho úradníka o tom, že zastavenie exekúcie v neprospech povinného z dôvodu, že v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie predložený exekučný titul ešte nebol právoplatný, možno pričítať práve oprávnenému, nemôže obstáť , a to vzhľadom na zistený skutkový stav, ktorý vyšší súdny úradník síce náležite zistil, avšak nesprávne právne posúdil. Súd v rámci rozhodovania o uplatnenom nároku povinného na náhradu trov účelne vynaložených trov konania preto pristúpil k posudzovaniu, či k samotnému zastaveniu exekúcie došlo práve z takého dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať, pretože len a výlučne vtedy, keď dôvod zastavenia exekúcie možno pričítať oprávnenému, je v zmysle ustanovenia § 199d ods. 1 Exekučného poriadku možné zaviazať oprávneného na náhradu účelne vynaložených trov povinného. Typickom prípadom, kedy zastavenie exekúcie možno pričítať oprávnenému je zastavenie exekúcie z dôvodu, keď povinný vymáhanú povinnosť uloženú exekučným titulom splnil ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, čo oprávnený nereflektuje, a napriek zániku vymáhanej pohľadávky jej splnením oprávnený iniciuje voči povinnému exekučné konanie. Iným príkladom môže byť aj situácia, keď oprávnenému možno pričítať zastavenie exekúcie z dôvodu zrušenia exekučného titulu, keď samotné zrušenie exekučného titulu vlastne samo o sebe znamená neúspech oprávneného v základnom konaní. V tomto exekučnom konaní však došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že následne resp. dodatočne po tom ako bola vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu, táto bolo zrušená, avšak, čo je podstatné, k jej zrušeniu došlo až ex post po tom, ako začalo toto exekučné konanie, t.j. po tom, ako v čase začatia tohto exekučného konania nebola o správnosti a platnosti doložky právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu žiadna pochybnosť. Inými slovami povedané, súd po posúdení zisteného skutkového stavu veci týkajúceho sa vyznačovania vykonateľnosti predloženého exekučného titulu, dospel k právnemu záveru, že je potrebné priznať právnu ochranu argumentácií a obrane oprávneného. Oprávnenému totiž objektívne, vzhľadom na to, že sa o nesprávne vyznačenej
vykonateľnosti exekučného titulu dozvedel až z rozhodnutia odvolacieho súdu zo dňa 30.03.2021, t.j. minimálne po viac ako štyroch mesiacoch od podania návrhu na vykonanie exekúcie, pričom o správnosti predmetnej doložky nemal dovtedy žiadnu pochybnosť, nemožno pričítať predmetný dôvod zastavenia exekúcie. Iná situácia by nepochybne nastala, keby oprávnený podával návrh na vykonanie exekúcie v čase, keď by sám nedisponoval žiadnou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, čo však nebol tento prípad.
18. Poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že hoci bol povinný so svojím návrhom na zastavenie exekúcie úspešný, nemožno mu voči oprávnenému priznať uplatnený nárok na náhradu účelne vynaložených trov, nakoľko nie je splnená zákonná podmienka zastavenia exekúcie vedenej v neprospech povinného z dôvodu, ktorý je možné pričítať oprávnenému. Súd preto o podanej sťažnosti rozhodol tak že povinný nemá nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania. K uplatnenému nároku oprávneného na náhradu jeho trov konania voči povinnému súd uvádza, že od meritórneho výsledku sporu iniciovaného povinným návrhom na zastavenie exekúcie závisí otázka náhrady trov oprávneného. Nakoľko v tomto exekučnom spore bol úspešný povinný (súd exekúciu zastavil), oprávnenému právo na náhradu jeho trov nepatrí.
19. K časti sťažnosti napádajúcej II. výrok predmetného uznesenia pojednávajúci o zaviazaní oprávneného na náhradu trov súdneho exekútora súd uvádza, že v tejto časti považuje sťažnosť oprávneného za nedôvodnú. Súd totiž uvádza, že nespochybňuje oprávnenie oprávneného podať návrh na vykonanie exekúcie, pokiaľ disponuje v tom čase vykonateľným exekučným titulom. Zároveň však spolu s podaním návrhu na vykonanie exekúcie prechádza na oprávneného aj riziko, že bude zaviazaný znášať trovy súdneho exekútora v prípade, ak dôjde k ukončeniu exekúcie z iných dôvodov, ako vymožením uloženej povinnosti. Z ustanovenia § 197 Exekučného poriadku totiž bez akýchkoľvek pochybností vyplýva (pozri formuláciu „...patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania,....), že súdnemu exekútorovi patrí minimálne náhrada paušálnych výdavkov, ktorá je určená vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. Všeobecne možno uviesť, že pokiaľ by návrh na vykonanie exekúcie podaný nebol, žiadne náklady by súdnemu exekútorovi s vedením exekúcie nevznikli. Aj keď ide v danom prípade o výkon práva (podať návrh na vykonanie exekúcie), nejde o výkon práva bezodplatný. S podaním návrhu na vykonanie exekúcie (ako výkonom práva) sú vždy spojené náklady (napr. súdny poplatok), ktoré platí ten, kto návrh podáva s očakávaním, že ich bude mať nahradené povinným. Rovnako tak v prípade udelenia poverenia na vykonanie exekúcie súdom vznikajú náklady súdnemu exekútorovi, ktorý ich má mať nahradené. Súdny exekútor nie je oprávnený bez ďalšieho poverenie udelené súdom na základe návrhu oprávneného odmietnuť, či vrátiť, ale exekúciu je povinný začať vykonávať, s čím mu bez pochybností vznikajú náklady, ktoré by mu neboli vznikli keby oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nepodal. K tvrdeniam oprávneného, že oprávnenému nemožno za žiadnych okolností pričítať procesné pochybenia súdu, ktorý exekučný titul vydal súd uvádza, že s ním je možné súhlasiť, ale uvedené procesné pochybenie súdu, ktorý exekučný titul vydal možno ešte menej pričítať súdnemu exekútorovi, ktorému vznikli náklady spojené s vedením exekúcie iba z dôvodu, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie.
20. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokoch tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).