Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_7Odi-1-2020.pdf
PDF · 113.79 KB
Case nature
Area
Subarea
7Odi/1/2020
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Katarínou Murárikovou, v právnej veci žalobcu: ČEDOPOL s.r.o., so sídlom Olešná 701, 023 52 Olešná, IČO: 46 727 485, právne zastúpeného: JUDr. Ladislav Ščury, advokát, so sídlom Mierová 1725, 022 01 Čadca, proti žalovanému: O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, XXX XX W. G., v konaní o zrušení oddlženia pre nepoctivý zámer, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e oddlženie žalovaného: O. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. XXX/XX, XXX XX W. G., o ktorom bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 8OdK/260/2018-34 zo dňa 24. 10. 2018.
II. Žalobcovi súd priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorom rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu elektronicky dňa 24.08.2020, doplnenou podaním doručeným súdu dňa 12.11.2020, sa žalobca domáhal zrušenia oddlženia žalovaného, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 8OdK/260/2018 zo dňa 02.11.2018, a to z dôvodu, že žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer.
2. Žalobca v žalobe uviedol, že v Obchodnom vestníku č. 27/2019 bolo zverejnené oznámenie konkurzného správcu, že konkurz na majetok úpadcu - žalovaného sa zrušuje z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje ani náklady konkurzu. Žalobca poukázal na to, že žalovaný bol u neho zamestnaný na základe pracovnej zmluvy zo dňa 29.09.2016 na dobu určitú do 31.03.2017 s dojednaným druhom práce vodič - medzinárodná a vnútroštátna kamiónová doprava. Na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy bol dojednaný pracovný pomer na dobu neurčitú od 01.01.2018. Podľa tvrdenia žalobcu sa žalobca so žalovaným v čase trvania pracovnej zmluvy ústnou zmluvou dohodli na odpredaji listovej kosačky MT 07 za sumu 4.000 eur, ktorú si žalovaný odviezol od žalobcu do miesta svojho bydliska v auguste 2017. Zmluva o odpredaji listovej kosačky nemala súvis s uzatvorenou pracovnou zmluvou. Žalobca zaslal žalovanému faktúru za odpredanú lištovú kosačku MT 07 na sumu 4.000 eur, ktorú bol žalovaný povinný zaplatiť do 16.08.2017. Podľa názoru žalobcu žalovaný tento majetok, ktorý vlastní, v konkurze úmyselne zatajil, pričom hodnota predmetnej kosačky, a to 4.000 eur, nie je podľa neho zanedbateľnou sumou a okolnosť, že žalovaný ju do konkurzu nezahrnul, žalobca považuje za nepoctivý zámer dlžníka. Ďalej poukázal žalobca na to, že žalovaný dňa 29.03.2018 dobrovoľne podal výpoveď z pracovného pomeru, čím sa dobrovoľne vzdal príjmu, z ktorého mal možnosť financovať svoje dlhy voči veriteľom, čo taktiež považuje žalobca za nepoctivý zámer dlžníka. Vzhľadom na uvedené je žalobca presvedčený, že žalovaný podal návrh na vyhlásenie konkurzu účelovo, nakoľko vlastní majetok nie nepatrnej hodnoty, a tým ukrátil svojich veriteľov, keďže v návrhu na vyhlásenie konkurzu uviedol nepravdivé tvrdenia. Žalobca v žalobe poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10.01.2017, sp. zn. III. ÚS 570/2016, vo všeobecnej rovine sa vyjadril k otázke posudzovania poctivého zámeru dlžníka a citoval ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, týkajúce sa zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer.
3. V podaní doručenom súdu dňa 12.11.2020 žalobca uviedol, že dňa 21.06.2018 podal na Okresnom súde Banská Bystrica návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 10.897 eur. Návrhu bolo vyhovené vydaním platobného rozkazu sp. zn. 11Up/415/2018 zo dňa 16.07.2018, avšak bol voči nemu podaný odpor. Konanie v časti o zaplatenie sumy 4.000 eur bolo zastavené vzhľadom na vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného a konanie v časti o zaplatenie sumy 6.897 eur bolo postúpené Okresnému súdu Ružomberok, nakoľko sa jednalo o pracovnoprávny nárok. Okresný súd Ružomberok rozhodol uznesením č. k. 2Cpr/17/2020-167 zo dňa 16.09.2020 tak, že schválil súdny zmier. Keďže žalobca je vlastníkom judikovanej nedotknuteľnej pohľadávky v zmysle § 166c písm. f) ZKR, ktorú skutočnosť konštatuje vo svojom uznesení aj Okresný súd Banská Bystrica, sp. zn. 11Up/415/2018 zo dňa 26.02.2020, domnieva sa, že je aktívne vecne legitimovaný na podanie tejto žaloby.
4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, a to napriek tomu, že žaloba, jej prílohy aj podanie doručené súdu dňa 12.11.2020 mu boli spolu s výzvou na vyjadrenie sa k žalobe účinne doručené, a to dňa 15.12.2020.
5. Dňa 09.07.2021 sa konalo vo veci pojednávanie, a to len za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu. Predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému doručené na základe fikcie dňa 06.07.2021 (žalovaný si zásielku neprevzal v odbernej lehote). Podľa názoru súdu boli splnené procesné podmienky na to, aby súd pojednával v neprítomnosti žalovaného, avšak vzhľadom na to, že nebola dodržaná lehota na prípravu pojednávania, nepovažoval súd za vhodné vo veci rozhodnúť, a to aj s prihliadnutím na špecifický charakter prejednávanej veci a závažné dôsledky rozhodnutia súdu o zrušení oddlženia spojené s obnovením pôvodnej vymáhateľnosti a splatnosti pohľadávok, a preto pojednávanie odročil na deň 18.08.2021 a dal tak možnosť žalovanému dodatočne využiť prostriedky procesnej obrany. Podaním zo dňa 17.08.2021 žalovaný oznámil súdu, že nariadeného pojednávania sa nemôže zúčastniť z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti. Vzhľadom na to, že predvolanie na pojednávanie mal vykázané riadne a včas, pričom o odročenie pojednávania nepožiadal, nebol podľa názoru súdu dôvod na to, aby súd nepojednával v neprítomnosti žalovaného a aby vo veci nerozhodol. V tejto súvislosti súd uvádza, že žalovaný bol riadne poučený o spôsobe, ako môže požiadať o odročenie pojednávania a taktiež bol poučený o možnosti zvoliť si zástupcu, pričom toto právo nevyužil.
6. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu v celom rozsahu zotrval na podanej žalobe. Opätovne zdôraznil, že žalovaný v rámci konkurzného konania tvrdil, že je nemajetný a zatajil podstatnú skutočnosť, a to, že mu žalobca odpredal lištovú kosačku MT 07 za sumu 4.000 eur. Uvedené svedčí o tom, že žalovaný mal nepoctivý zámer dlžníka tak, ako to má na mysli ustanovenie § 166 písm. f) a nasl. ZKR. Uviedol, že žalovaný pri dohode o kúpe predmetnej kosačky konal sám, sám si ju odobral, odviezol ju z Olešnej na Oravu, a podľa tvrdenia právneho zástupcu žalobcu počas mimosúdnych rokovaní so žalovaným bola odstavená pri jeho dome. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní predložil uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica vo veci 11Up/415/2018, v ktorom v časti o zaplatenie sumy 4.000 eur súd konanie zastavil. V tejto súvislosti právny zástupca žalobcu uviedol, že je teda zrejmé, že žalobca vystupujúci v tomto konaní si pohľadávku vo výške 4.000 eur riadne uplatnil v súdnom konaní, avšak vzhľadom na to, že žalovaný bol okamžite oddlžený v rámci konkurzného konania, tak došlo k zmareniu predmetného konania a konanie bolo zastavené. Právny zástupca žalobcu uviedol, že s poukazom na uvedené preukazuje, že táto pohľadávka bola vymáhaná v samostatnom súdnom konaní, avšak k jej vymoženiu nedošlo, a preto sa žalobca cíti byť ukrátený samotným konaním žalovaného. Ďalej právny zástupca žalobcu uviedol, že záväzok v sume 5.000 eur, na úhradu ktorého sa žalovaný zaviazal schváleným súdnym zmierom, (č. k. 2Cpr/17/2020-167 zo dňa 16.09.2020), nebol uhradený ani sčasti, a preto bol daný na vymáhanie prostredníctvom exekútora. Okrem uvedeného poukázal právny zástupca žalobcu na to, že žalovaný sa po oddlžení neúmerne zadlžuje, čo vyplýva z informácie o záväzku voči mBank S.A. vyše 30.000 eur, pričom je zrejmé, že tento úver nespláca. Na pojednávaní konanom dňa 18.08.2021 vyhlásil súd po ukončení dokazovania vo veci rozsudok.
7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré boli predložené žalobcom, a to pracovnou zmluvou žalovaného zo dňa 29.09.2016, dohodou o zmene pracovnej činnosti, preddavkovou faktúrou č. 2020170016, vyhotovenou dňa 02.08.2017, splatnou dňa 16.08.2017, znejúcou na sumu 4.000 eur, uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Up/415/2018 zo dňa 26.02.2020, platobným
rozkazom Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 11Up/415/2018 zo dňa 16.07.2018, uznesením č. k. 2Cpr/17/2020-167 zo dňa 16.09.2020 a správou o stave exekúcie pre spis 2466 Ex 295/21 zo dňa 08.06.2021. Súd tiež oboznámil pripojený konkurzný spis 8OdK/26/2018 a oboznámil zoznam veriteľov, zverejnený správcom vo verejne dostupnom registri úpadcov.
8. Z konkurzného spisu vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 8OdK/260/2018, vedeného vo veci konkurzu na majetok žalovaného, bolo zistené, že uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 8OdK/260/2018-34 zo dňa 24.10.2018, zverejneným v Obchodnom vestníku 211/2018 vydanom dňa 02.11.2018, súd vyhlásil konkurz na majetok žalovaného, ustanovil správcu (Insolvency Managemnt Group k.s.), vyzval veriteľov na prihlásenie svojich pohľadávok a dlžníka oddlžil tak, že ho zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze, a to v rozsahu, v akom nebudú v konkurze uspokojené. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.11.2018. V Obchodnom vestníku č. 27/2019 zo dňa 07.02.2019 bol zverejnený Oznam o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu v zmysle §167v ods. 1 ZKR.
9. Podľa § 166e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako ZKR), o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide.
10. Podľa § 166e ods. 2 ZKR, oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.
11. Podľa § 166f ods. 1 ZKR, veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.
12. Podľa § 166g ods. 1 ZKR, dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.
13. Podľa § 166g ods. 2 ZKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak
a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada, b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na drobných veriteľov sa neprihliada, c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu, d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo vyžadovať, e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh, f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom,
h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa, i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár, j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa, k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba Centrum právnej pomoci, l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase podania návrhu centrum hlavných záujmov.
14. Podľa § 167h ods. 1 ZKR, konkurzu podlieha majetok, ktorý patril dlžníkovi ku dňu vyhlásenia konkurzu. Konkurzu podlieha tiež výťažok získaný správou a speňažením takéhoto majetku.
15. Podľa § 48a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení vyhlášky č. 412/2020 Z. z. (ďalej len „vyhláška“), majetkom väčšej hodnoty sa rozumie majetok, ktorého súpisová hodnota presahuje 2 000 eur.
16. Podľa § 166g ods. 3 ZKR, súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo má iné osobitné životné skúsenosti.
17. Podľa § 166g ods. 4 ZKR, súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti.
18. Podľa § 166g ods. 5 ZKR, poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma.
19. Primárne súd skúmal aktívnu procesnú legitimáciu žalobcu na podanie návrhu na zrušenie oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer a dodržanie lehoty na domáhanie sa zrušenia oddlženia žalovaného. Konkurzné konanie voči žalovanému bolo vedené Okresným súdom Žilina pod. sp. zn. 8OdK/260/2018, pričom konkurz na majetok žalovaného sa považuje za vyhlásený dňom 03.11.2018 (§ 167a ods. 3 ZKR v spojení s § 199 ods. 9 ZKR). Návrh žalobcu na zrušenie oddlženia žalovaného bol doručený súdu dňa 24.08.2020, a teda je zrejmé, že lehota na podanie návrhu na zrušenie oddlženia bola zachovaná, keďže šesť rokov od vyhlásenia konkurzu neuplynulo. Ako problematická sa súdu javila legitimácia žalobcu na podanie žaloby. Niet pochybnosti o tom, že žalobca je veriteľom žalovaného, a to na základe pohľadávky na zaplatenie kúpnej ceny za lištovú kosačku MT 07 v sume 4.000 eur, ktorej právnym dôvodom vzniku bola ústna kúpna zmluva a na základe pohľadávky v sume 5.000 eur, vyplývajúcej zo schváleného súdneho zmieru č.k. 2Cpr/17/2020-167 zo dňa 16.09.2020 titulom pracovnoprávneho nároku. Obe pohľadávky vznikli pred vyhlásením konkurzu na majetok žalovaného. Žalovaný existenciu týchto pohľadávok žalobcu v konaní nespochybnil. Pohľadávku v sume 4.000 eur je potrebné považovať za pohľadávku podľa § 166a ods. 1 písm. a) ZKR, a teda za pohľadávku uspokojovanú v konkurze, keďže vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz (splatná bola najneskôr dňa 26.06.2018, nakoľko od tohto dňa požadoval žalobca v upomínacom konaní úroky z omeškania zo žalovanej sumy). Bolo zistené, že v rámci konkurzného konania si žalobca pohľadávku voči žalovanému v sume 4.000 eur titulom nezaplatenej kúpnej ceny za predmetnú kosačku neprihlásil, ktorá skutočnosť je zrejmá zo zoznamu veriteľov, zverejneného správcom v registri úpadcov. Prihlásenie predmetnej pohľadávky predstavovala jedinú možnosť, ako sa mohol žalobca vzhľadom na vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného domôcť jej zaplatenia. Konkurz na majetok žalovaného bol vyhlásený dňa 03.11.2018 a už 07.02.2019 bolo zverejnené oznámenie správcu o tom, že sa konkurz ruší, pričom Okresný súd Banská Bystrica zastavil konanie v časti o zaplatenie tejto pohľadávky z dôvodu konkurzu na majetok žalovaného až dňa 26.02.2020. S prihliadnutím na uvedené časové súvislosti, zohľadniac súčasne, že v zákone nie je pre prípad neprihlásenia pohľadávky v konkurze obmedzená možnosť
veriteľa domáhať sa zrušenia oddlženia žalovaného, je podľa názoru súdu aj napriek skutočnosti, že svoju pohľadávku, ktorá sa môže uspokojovať v konkurze, žalobca v konkurze neprihlásil, potrebné žalobcu považovať za veriteľa dotknutého oddlžením, ktorá skutočnosť zakladá žalobcovi aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby voči jeho veriteľovi na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer.
20. Pohľadávka v sume 5.000 eur je oddlžením nedotknutá pohľadávka podľa § 166c ods. 1 písm. f) ZKR, keďže sa jedná pracovnoprávny nárok voči dlžníkovi. Na oddlžením nedotknuté pohľadávky účinky oddlženia nepôsobia, a teda možno sa domáhať ich zaplatenia a vymáhať ich tak, ako keby dlžník oddlžený nebol. Nie je vylúčené, aby si ich dlžník v konkurze uplatnil prihláškou, avšak aj pokiaľ by tak neurobil, v dôsledku oddlženia sa nestávajú nevymáhateľnými. Z uvedeného vyplýva, že veriteľ, ktorý má voči dlžníkovi, ktorý bol oddlžený, oddlžením nedotknuté pohľadávky, nie je podľa názoru súdu veriteľom, ktorého by bolo možné považovať za veriteľa, ktorý bol dotknutý oddlžením, a teda podľa presvedčenia súdu nie je oprávnený postupom podľa § 166f ods. 1 ZKR domáhať sa zrušenia oddlženia dlžníka pre nepoctivý zámer. Nakoľko však žalobca mal voči žalovanému aj vyššie špecifikovanú pohľadávku v sume 4.000 eur, uvedená skutočnosť nie je pre toto konanie relevantná.
21. Je potrebné uviesť, že poctivý zámer dlžníka súd neskúma pred vyhlásením konkurzu a rozhodnutím o oddlžení, ale zákonodarca umožnil všetkým veriteľom dlžníka, ktorí boli dotknutí oddlžením dlžníka, domáhať sa zrušenia oddlženia dlžníka pre nepoctivý zámer v samostatnom sporovom konaní, a to z dôvodu, aby sa minimalizovalo zneužívanie inštitútu oddlženia. V rámci tohto konania súd skúma na návrh veriteľa dotknutého oddlžením poctivý zámer dlžníka ako jednu zo základných podmienok oddlženia. Dôkazné bremeno o nepoctivom zámere dlžníka nesie žalobca, ktorý musí tvrdiť a preukázať konkrétne správanie dlžníka, z ktorého možno usudzovať jeho nepoctivý zámer. Poctivý zámer dlžníka je v zákone vymedzený jednak pozitívne a jednak negatívne, pričom obe vymedzenia sú v zásade postavené na demonštratívnych enumeráciách prípadov, kedy dlžník poctivý zámer má, resp. kedy ho nemá, s tým, že časový moment, ku ktorému súd vyhodnocuje správanie sa dlžníka, je pre jednotlivé okruhy znakov správania sa rôzny. Poctivý zámer definovaný v § 166g ods. 1 ZKR možno skonštatovať na základe správania sa dlžníka potom, ako podal návrh na vyhlásenie konkurzu, naproti tomu nepoctivý zámer možno vyvodiť z nepoctivého konania dlžníka jednak v čase po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu /napr. konania dlžníka uvedené v § 166g ods. 2 písm. d) , i), j), k) ZKR/, v čase pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu /napr. konania dlžníka uvedené v § 166g ods. 2 písm. e), g), h) ZKR/ alebo v čase podávania návrhu na vyhlásenie konkurzu /napr. konania dlžníka uvedené v § 166g ods. 2 písm. a), b), c), l) ZKR/. Ustanovenia o poctivom zámere nabádajú súd, aby poctivý zámer neposudzoval len mechanicky, ale osobitne zhodnotil a zohľadnil skutkové okolnosti každého konkrétneho prípadu, a to v rovine ekonomickej, v rovine osobných a sociálnych pomerov dlžníka (s ohľadom na osobu dlžníka, jeho vek, vzdelanie, životné skúsenosti, atď.) a v rovine súčinnosti dlžníka poskytovanej správcovi v konkurznom konaní.
22. Predmetom tohto konania bolo na podklade zisteného skutkového stavu posúdiť, či mal žalovaný pri oddlžení poctivý zámer. Pochybnosť o poctivom zámere žalovaného zakladal žalobca na nasledovných dôvodoch:
- že žalovaný úmyselne zatajil majetok, ktorý vlastní, a to lištovú kosačku MT 07 v hodnote 4.000 eur, a teda že v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, pričom sa nejedná o nepatrný majetok,
- že žalovaný dňa 29.03.2018 dobrovoľne podal výpoveď z pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou, a tým sa dobrovoľne vzdal príjmu, z ktorého mal možnosť financovať svoje dlhy.
23. Žalovaný v tejto veci nevyužil žiadne prostriedky procesnej obrany, hoci bol o svojich procesných právach súdom riadne poučený. V priebehu celého konania ostal pasívny, nevyjadril sa písomne k žalobe, ktorá mu bola riadne doručená, možnosť vyjadriť sa ústne na pojednávaní nevyužil (svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, avšak o odročenie pojednávania nepožiadal a vo svojom podaní ani nevyjadril záujem o účasť na pojednávaní) a nevyužil právo zvoliť si zástupcu. Z obsahu pripojeného konkurzného spisu vyplýva, že žalovaný pracuje ako vodič nákladnej dopravy v zahraničí, ktorá skutočnosť by mohla mať za určitých okolností vplyv na možnosť ustanoviť sa na pojednávanie, príp. na preberanie pošty, avšak v prejednávanej veci existencia takých okolností, na ktoré by súd mohol prihliadať, súdu preukázaná nebola. Navyše z konkurzného spisu vyplýva, že žalovaný vykonáva svoje zamestnanie v dvojtýždňových turnusoch, a preto podľa názoru súdu žalovaný mal dostatok času na
to, aby sa efektívne bránil voči žalobe. Preto bolo potrebné na skutkové tvrdenia žalobcu nahliadať ako na tvrdenia, ktoré neboli popreté. Vzhľadom na uvedené súd považoval za nesporné, že žalovaný bol od augusta 2017, t. j. v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu aj v čase vyhlásenia konkurzu vlastníkom lištovej kosačky MT 07, označenej žalobcom, ktorej hodnota bola 4.000 eur, dokladovaná preddavkovou faktúrou, na ktorej bol ako odberateľ označený žalovaný. Žalovaný nespochybnil tvrdenie tom, že predmetná kosačka bola v jeho vlastníctve, nespochybnil jej hodnotu ani ďalšie skutkové tvrdenia žalobcu. Z obsahu pripojeného konkurzného spisu je zrejmé, že žalovaný v konkurze predmetnú kosačku ako svoj majetok neoznámil. Žalovaný ku dňu 03.07.2018 vyhlásil, že v súčasnosti nevlastní žiaden aktuálny majetok a že posledné tri roky nevlastnil majetok väčšej hodnoty, pričom ani správca na základe svojich zistení majetok vo vlastníctve žalovaného nezistil. Právny zástupca žalobcu poukázal v tejto súvislosti na zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. „práva patria bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov" (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011). Žalovaný v priebehu konania nepoprel žiadne skutkové tvrdenia žalobcu a neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, z ktorých by vyplývala existencia jeho poctivého zámeru, a preto súd musel na základe skutkových tvrdení žalobcu skonštatovať, že žalovaný v zozname majetku ani na dopyt správcu neoznámil časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, pričom sa jedná o majetok, ktorého hodnota je vyššia ako 2.000 eur, a teda sa nejedná o majetok nepatrnej hodnoty, na ktorý sa neprihliada. Jednou zo základných povinností dlžníka je pravdivo a riadne uviesť informácie týkajúce sa zoznamu jeho majetku, pričom žalovaný si ju nesplnil. Preto toto konanie žalovaného je potrebné v súlade s ustanovením § 166g ods. 2 písm. a) ZKR vyhodnotiť nepoctivý zámer dlžníka, v dôsledku ktorej skutočnosti je dôvodné zrušiť oddlženie žalovaného. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd nezistil také okolnosti, pre ktoré by mal prihliadať na správanie žalovaného miernejšie, pričom je potrebné zdôrazniť, že žalovaný bol o možnosti zrušiť jeho oddlženie v prípade zistenia, že pri oddlžení mal nedostatok poctivého zámeru, riadne poučený, a to minimálne súdom v uznesení o vyhlásení konkurzu a povolení jeho oddlženia č. k. 8Odk/260/2018-34 zo dňa 24.10.2018.
24. Ohľadom okolnosti, že žalovaný podal u svojho slovenského zamestnávateľa (žalobcu) výpoveď, súd uvádza, že z tohto konania žalovaného nemožno bez ďalšieho vyvodiť nepoctivý zámer, nakoľko z prílohy návrhu na vyhlásenie konkurzu, označenej ako „životopis dlžníka, aktuálna životná situácia a zoznam spriaznených osôb“ vyplýva, že žalovaný od roku 2017 pracoval pre nemeckého zamestnávateľa, riadne poberal mzdu, o ktorej skutočnosti mal žalobca vedomosť a ktorú na pojednávaní jeho právny zástupca potvrdil. Preto nebolo možné od žalovaného spravodlivo požadovať, aby naďalej zotrval v pracovnom pomere aj u slovenského zamestnávateľa.
25. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že boli splnené podmienky na zrušenie oddlženie žalovaného pre nepoctivý zámer s poukazom na ustanovenie § 166g ods. 2 písm. a) ZKR a žalobe vyhovel.
26. Podľa § 196 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení (ďalej len „konanie podľa tohto zákona“) sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
27. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu, priznal v celom rozsahu aj nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.
Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Zrušením oddlženia sa oddlženie stáva voči všetkým veriteľom neúčinné. Pohľadávkam sa v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené, obnovuje pôvodná vymáhateľnosť aj splatnosť. Takéto
pohľadávky sa nepremlčia skôr ako uplynie desať rokov od zrušenia oddlženia (§ 166f ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je rozhodnutím o vylúčení podľa § 13a Obchodného zákonníka (§ 166f ods. 5 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).