Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_25CoCsp-17-2021.pdf
PDF · 82.85 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoCsp/17/2021
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: S. nar. XX.XX.XXXX, bytom K. E. XXXX/X, XXX XX Y., prechodný pobyt XXX XX K. XX, o zaplatenie 8 023,55 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Y. zo dňa 18. decembra 2020 pod č.k. 4Csp/45/2020-156 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 6 511,28 eura s 5 % ročným úrokom z omeškania od 29.12.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému vo výške 62%, o ktorej rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 8 023,55 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 29.12.2017 do zaplatenia z dôvodu, že dňa 27.07.2016 jeho právny predchodca Consumer Finance Holding a.s. uzatvoril so žalovaným zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX/XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 8 000 eur a tento sa ju zaviazal vrátiť v 120 mesačných splátkach po 124,06 eura. Zaplatil iba 1 488,72 eura, preto došlo k zosplatneniu úveru dňom 19.12.2017. 1.2. Z vykonaného dokazovania zistil, že žalovaný dňa 27.07.2016 uzavrel so spoločnosťou ConsumerFinance Holding a.s. zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu bol poskytnutý účelový spotrebiteľský úver na bývanie vo výške 8 000 eur. Žalovaný mal úver vrátiť v 120 mesačných splátkach po 124,06 eura a termín konečnej splatnosti v zmluve bol stanovený dňa 20.07.2026. Ročná úroková sadzba bola v zmluve dohodnutá vo výške 14,90% a RPMN vo výške 14,90%. Z prehľadu splátok a úhrad predloženého žalobcom vyplýva, že žalovaný z poskytnutého úveru celkovo zaplatil sumu 1 488,72 eura. Predžalobnou upomienkou zo dňa 26.10.2017 veriteľ upozornil žalovaného, že nedoplatok na splátkach predstavuje sumu 372,18 eura a na možné odstúpenie od zmluvy. Následne listom zo dňa 23.12.2017 oznámil žalovanému vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru.
1.3.Na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia § 9 ods. 1 ods. 2 písm. i) Zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2016, § 11 ods.1 písm. b/ Zákona č.129/2010 Z. z., § 3 ods. l/ Občianskeho zákonníka, § 39 Občianskeho zákonníka, § 52 ods. 1, 2 OZ a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná iba čiastočne. Uviedol, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere dňa 27.07.2016, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 8 000 eur. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 14,90 % ročne, čo zjavne
odporuje dobrým mravom. Preto v tejto časti je zmluva o poskytnutí úveru neplatná, pretože výška úrokov nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. V tom čase boli úvery poskytované za oveľa nižšiu úrokovú sadzbu (úvery so splatnosťou nad 5 rokov pri úrokovej sadzbe 6,76 %) a z toho dôvodu podľa § 39 OZ sa dohoda o úrokovej sadzbe prieči dobrým mravom. V tejto časti je právny úkon neplatný. Z dôvodu absolútnej neplatnosti právneho úkonu v časti úrokovej sadzby je preto potom potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z.. Citoval z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/26/2011 z 26.04.2012. Ďalej uviedol, že neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 OZ, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Výška úrokov dojednaná na 14,90% ročne podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám používaným pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných na dobu viac ako 5 rokov, pretože v tom čase tieto úrokové sadzby činili 6,76%. Pre tento rozpor s dobrými mravmi je preto potrebné považovať zmluvu o spotrebiteľskom úvere v časti dojednanej úrokovej sadzby za neplatnú podľa § 39 OZ, a tým pádom zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje jednu z podstatných náležitostí uvedených v 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Pretože považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov, povinnosťou žalovaného bolo vrátiť žalobcovi sumu 8 000 eur. Uvedenú povinnosť si splnil iba čiastočne, doposiaľ zaplatil spolu sumu 1 488,72 eura. Z uvedeného dôvodu ho zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 6 511,28 eura (8 000 eur - 1 488,72 eura) spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 29.12.2017 do zaplatenia v zmysle § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou pohľadávky po vyhlásení okamžitej splatnosti úveru a je povinný zaplatiť aj úroky z omeškania. Vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, pretože poskytnutý úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. 1.4. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa úspechu strán v konaní, pričom žalobca mal úspech vo výške 81% (bolo mu priznaných 6 511,28 eura z uplatňovanej sumy 8 023,55 eura) a žalovaný vo výške 19% a teda čistý úspech žalobcu predstavuje 62% (81% - 19%) a preto zaviazal žalovaného na náhradu trov konania v tejto výške, o ktorej podľa § 262 ods. CSP rozhodne samostatným uznesením.
2. Žalobca podal proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie v zamietajúcej časti. Nestotožnil sa s právnym posúdením dojednanej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru vo forme dojednaného úroku za neprimerané a v rozpore s dobrými mravmi. Uviedol, že odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nachádza svoje vyjadrenie v RPMN vo výške 14,90%, zhodne s dojednanou úrokovou sadzbou, pretože jedinou odplatou za poskytnutie úveru bol zmluvný úrok. Výška priemernej hodnoty RPMN pre úvery so splatnosťou od 1 do 5 rokov zverejnená naposledy v čase uzavretia zmluvy MFSR v súlade s ustanovením § 21 ods.2 zákona č. 129/20210 Z. z. v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 1. štvrťrok 2016 so stavom ku dňu 31.03.2016 predstavovala 10,53 %. Najvyššia prípustná výška odplaty podľa zákona § 53 ods. 6 OZ v spojení s § 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. predstavovala 21,06 %., t.j. 2krát priemernej RPMN 10,53. Výška dohodnutej odplaty 14,90% neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch podľa § 56 ods.3 platného v čase uzavretia zmluvy. Rozsudok žiadal v napadnutej časti zmeniť a žalobe vyhovieť.
3. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z., účinný od 01. 07. 2016, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti § 363 a nasl. CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 ods.1 CSP, § 380 ods.1 CSP), skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. Preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 5. Predmetom odvolacieho konania je zamietajúca časť rozsudku predstavujúca odplatu za poskytnutý úver - zmluvný úrok, ktoré dojednanie o výške úroku súd prvej inštancie posúdil ako neplatné pre rozpor s dobrými mravmi, majúc za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.
6.Podľa § 53 ods.6 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 1 ods.1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. platného v čase uzavretia zmluvy, odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo sú požadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas, a že dodávateľ a spotrebiteľ budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve. Podľa § 1 ods. 4 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.Z., na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Podľa § 1a citovaného nariadenia vlády, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1ods.4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety. Podľa § 21 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z., veriteľ je povinný predkladať Ministerstvu financií Slovenskej republiky a Národnej banke Slovenska údaje o novoposkytnutých a poskytnutých úveroch spotrebiteľských úveroch. Ministerstvo alebo ním určená osoba zverejňuje na webovom sídle ministerstva informácie z údajov podľa odseku 1. 6. Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z. bolo novelizované Nariadením č. 141/2014 Z.z., je vykonávacím predpisom k § 53 ods. 6 OZ. Výška odplaty sa podľa neho posudzuje ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy a nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov, ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch zverejnených podľa § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu zmluvy. 7. Súd prvej inštancie založil rozhodnutie na výške úrokovej sadzby pri úveroch nad 5 rokov vo výške 6,76 %. Žalobca túto výšku namietal tvrdiac, že za 1. štvrťrok so stavom ku dňu 31.03.2016 pre úvery so splatnosťou od 1 do 5 rokov bola 10,53%. 8.Z obsahu úverovej zmluvy vyplýva, že bola uzavretá 27.07.2016 a termín konečnej splatnosti úveru bol dojednaný na deň 20.07.2026. V zmluve bola uvedená doba platnosti zmluvy - do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa tejto zmluvy. Prečo žalobca vychádzal pri výške úroku zo zmluvy dojednanej od 1 do 5 rokov z odvolania nie je zrejmé. Zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 2. štvrťrok 2016 zverejnenom na webovej stránke MF SR vyplýva, že pri úveroch nad 5 rokov do 10 rokov vrátane, bola RPMN 10,10 %. Zmluva bola uzavretá 27.7.2016, preto bolo potrebné vychádzať z údajov za predchádzajúci štvrťrok. Dvojnásobok povolenej odplaty mohol byť dojednaný do výšky 20,20 %. Bol dojednaný vo výške 14,90%. Preto nie je správne vyhodnotenie súdu prvej inštancie, že úverová zmluva v časti dojednania zmluvného úroku je neplatná a spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom sa bude zaoberať uplatneným nárokom žalobcu v zamietajúcej časti. Právny názor vyslovený odvolacím súdom je pre neho záväzný. 9. Vo svojom novom rozhodnutá rozhodne o trovách odvolacieho konania ( § 396 ods. 3 CSP). Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).