Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_37Pu-5-2024.pdf
PDF · 90.08 KB
Case nature
Area
Subarea
37Pu/5/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica, v právnej veci prípustnosti prevzatia a držania umiestnenej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. C., D. XX, v zdravotníckom zariadení, zast. procesným opatrovníkom: E. C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. C., D. XX, na základe oznámenia Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, Nám. L. Svobodu 1, 975 17 Banská Bystrica, IČO: 00165549, II Psychiatrická klinika SZU, Cesta k nemocnici 1, 974 01 Banská Bystrica, takto
rozhodol:
Súd vyslovuje, že prevzatie A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. C., D. XX, do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné.
odôvodnenie:
1. Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, II. Psychiatrická klinika SZU (ďalej len „psychiatrická klinika“) oznámila tunajšiemu súdu dňa 26.04.2024 nedobrovoľnú hospitalizáciu A. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola hospitalizovaná dňa 26.04.2024 o 11.30 hod., pričom súhlas s hospitalizáciou neudelila.
2. Uznesením sp. zn. 37Pu/5/2024-7 zo dňa 29.04.2024 Okresný súd Banská Bystrica začal v zmysle § 254 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení umiestnenej bez návrhu. Uznesením sp. zn. 37Pu/5/2024-8 zo dňa 29.04.2024 Okresný súd Banská Bystrica ustanovil pre umiestnenú procesného opatrovníka, jej matku E. C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. C., D. XX, na hájenie záujmov umiestnenej v konaní.
3. Podľa § 260 CMP, súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného súd uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. Ak o to požiada umiestnený, vyslúchne ho súd vždy.
4. Podľa § 261 CMP, súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného.
5. Podľa § 262 ods. 1 CMP, súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia uznesením bez nariadenia pojednávania.
6. Podľa § 6 ods. 9, písm. d) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.
7. Dňa 29.04.2024 súd doručil súdne písomnosti zdravotníckemu zariadeniu a umiestnenej. Dňa 30.04.2024 sa súd oboznámil s názorom prijímajúcej/ošetrujúcej lekárky, vykonal výsluch umiestnenej a oboznámil sa zo zdravotnou dokumentáciou umiestnenej vedenou v zdravotníckom zariadení (prijímajúca správa, dekurz). Pred vykonaním výsluchu bola umiestnená ústne poučená o jej procesných právach a povinnostiach.
8. Z výsluchu ošetrujúcej lekárky súd zistil, že umiestnenú prijali na psychiatrickej klinike 26.04.2024 o 11.30 h. s diagnózou F28 – iná neorganická psychotická porucha. Pacientka prišla na vyšetrenie na urgentnú ambulanciu, odkiaľ bola lekárom odporučená na hospitalizáciu pre zhoršený stav. Umiestnená je v ambulantnej starostlivosti MUDr. Kašparovej, v marci bola hospitalizovaná od 12.3. do 18.03. na dennom stacionári, liečbu však predčasne ukončila, bola jej vtedy odporučená aj hospitalizácia, tú odmietla. Prišla v doprovode rodiny, pri príjme udávala, že nedokáže fungovať, nedokáže dať dcére to čo by mala, nevie sa naštartovať, zaradiť do života, má vygumovaný mozog, nedokáže sa postarať o dcéru, chodí do práce. Podľa údajov poskytnutých matkou umiestnenej pri príjme sa stav umiestnenej zhoršil potom, ako bola na dennom stacionári. Každý jeden deň hovorí, ako to chce ukončiť, pýta si eutanáziu, pričom tieto veci hovorí aj pred dcérou. Keď bola s dcérou na vyšetrení v rámci nejakého posúdenia nástupu dcéry do školy, tak sa zložila aj pred psychologičkou, že nie je schopná sa o ňu starať. Umiestnená pri príjme odpovedala po latenciách, adekvátne, bola inhibovaná, bola zvýšená intrapsychická tenzia. Nálada bola depresívna, neodkloniteľná, emotivita plochá. Boli tam prítomné paranoidné nastavenie, sebaobviňovacie pocity, incuficiencie, nedostatočnosti, znížené sebahodnotenie, boli prítomné aj suicidálne ideácie s rizikom realizácie, vtieravé myšlienky. Bola prijatá pre vysoké suicidálne riziko, kedy ohrozovala seba, pričom to malo už dopad aj na dcéru. V čase prijatia umiestnená nepodpísala informovaný súhlas. Je v kontakte s vonkajším svetom, má povolené telefonáty, povolené návštevy, zaujíma sa o ňu jej mama, aj brat. K predpokladanej dĺžke liečby sa ošetrujúca lekárka nevedela vyjadriť, pretože ambulantná liečba nebola dostačujúca, prakticky úplne zlyhala, umiestnená nechodila na kontroly, neužívala lieky, možno tak 2 dni, potom ich vysadila. Schopnosť chápania a obsahu súdnych rozhodnutí u umiestnenej môže byť vplyvom ochorenia toho času znížená.
9. Umiestnená počas výsluchu uviedla, že bola hospitalizovaná v piatok pred obedom. Predchádzala tomu situácia, kedy za ňou v práci prišla psychologička ohľadne dcéry, ktorá by mala ísť do školy, zle jej však vychádzajú roky. Dohodli sa, že by ostala ešte rok doma. Vtedy na ňu doľahlo, že je s ňou sama a zrútila sa. Boli to také myšlienky a sebaobviňovanie, že malá si nezaslúži takú matku, pokiaľ by bola v lepších podmienkach, tak by možno mohla nastúpiť do školy už teraz. Pani Benková, psychologička a aj matka jej odporučili, aby vyhľadala odbornú pomoc a riešila svoj stav. Dohodli sa, že pôjde na vyšetrenie a zvrhlo sa to na hospitalizáciu. Uviedla, že pochmúrne myšlienky mala už aj predtým. Pri príjme protestovala, nepodpísala súhlas, brala to tak, že ju tam nemôžu držať proti jej vôli. Nechcela ani aby jej dali injekciu, nevedela čo v nej je, 2 dni nemohla potom rozprávať. Teraz sa cíti dobre, len tým, že je aktívny človek, potrebuje pohyb a vzduch, v psychiatrickej klinike sa cíti ako škrečok, ani ju nezaradili do žiadnej skupiny, aby mohla chodiť na prechádzky. Pýtala sa, či im treba s niečím pomôcť, nie je zvyknutá na takéto prostredie. V minulosti brala lieky Aventa, tiež liek, ktorý brala na večer, ale ten jej nerobil dobre. Brala tiež nejaké doplnky s obsahom liečiva na prírodnej báze. Negatívne myšlienky začala mať, keď prišla na Slovensko pred Covidom, predtým žila v Taliansku s priateľom - Rumunom, kde aj porodila dcéru. Jej priateľ pracoval, na všetko bola celý čas sama, bolo to náročné, ani to dieťa to už medzi nimi nezachránilo. Z jeho strany boli na ňu aj nejaké fyzické útoky. Keď prišla na Slovensko išla bývať najskôr k rodičom, potom k babke, snažila sa zariadiť bývanie, tešila sa z toho. Postupom času, keď niečo potrebovala, nechcela obťažovať stále ocina, on je aj starší, prestala žiadať ľudí o pomoc. Všetko sa kopilo, bolo pre ňu náročné žiť s 87 ročnou babkou. Zvrhlo sa to, keď začala pracovať na strednej odbornej škole F. C. ako asistentka integrovaným deťom. Všímala si, že deti robia s internetom, ona robievala len manuálne, bolo to pre ňu komplikované. Znovu to na ňu doľahlo. Vyrozprávala sa svojim rodičom, kamarátkam a jej mama to najprv zľahčovala. Tie pochmúrne myšlienky prichádzali skrz dcéru, ale aj kvôli finančnej stránke, že si musí všetko zabezpečovať sama. Už si na obsah myšlienok nespomína, ani sa k tomu už nechce vracať. Uviedla, že predtým brala tabletky, tento rok niekedy v marci začala užívať jedny v rámci stacionára, avšak tieto nevie, či užívala, lebo si ohľadne nich čítala nejaké recenzie a nepáčili sa jej. Konzultovala to s doktorkou, ktorá jej potom predpísala Aventu. Tento liek brala, bolo jej však z toho ale zle, užívala ich týždeň, aj pani doktorka jej povedala, aby znížila dávku na polovicu, alebo vynechala. Potom prestala úplne užívať tabletky. Počas posledných jarných prázdnin, keď išla s rodičmi do Maďarska už tieto lieky nebrala. Uviedla, že chce ísť domov, lebo ak zostane na psychiatrii, ešte viac ju to ubije. Myšlienky, že by si chcela ublížiť má raz za čas, ale nikdy by to neurobila.
Má obavy, že by zlyhala, dcéra je úžasná, dala by jej modré z neba, tá za ňou plače. Mama ju chodí každý deň navštevovať, telefonovať nemôže. Uviedla, že je ochotná urobiť všetko, na zlé myšlienky už si nikdy nespomenúť, chce spolupracovať, chce byť vonku, chce ísť k rodičom, chce sa zapájať do aktivít.
10. Súd nahliadnutím do prijímacej správy a dekurzu zistil, že umiestnená prišla dňa 26.04.2024 na psychiatrickú kliniku na odporučenie ambulantnej lekárky MUDr. Lukovej pre zhoršenie stavu. V marci (12.03.-18.03.2024) bola hospitalizovaná v dennom stacionári, v ambulantnej liečbe bola nespolupracujúca. Z objektívnej časti prijímacej správy vyplynulo, že bola prijatá dňa 26.04.2024 o 11.30 hod. s diagnózou F28 - iná neorganická psychotická porucha, pre riziko z premeškania s vysokým suicidálnym rizikom. V čase prijatia bola zvýšená IP tenzia, nálada depresívna, neodkloniteľná, afektivita labilná. Bolo u nej prítomné paranoidné nastavenie, autoakuzačné obsahy, bludné obsahy, znížené sebahodnotenie, prítomné samovražedné ideácie, t.č. s rizikom realizácie, prítomné vtieravé myšlienky. Konštatovaná redukcia energetického potenciálu, sociálna utiahnutosť, zlyhávanie v soc. a pracovnej oblasti. Subjektívne udávala, že nie je schopná zaradiť sa do života, nevie sa naštartovať, nevie fungovať, má vygumovaný mozog, nevie sa postarať o dcéru, nevie jej dať, čo by potrebovala, nevie chodiť do práce. Chce sa dať vyšetriť, či nemá demenciu. Uviedla, že chodí nakupovať, ale nevie sa rozhodnúť a potom buď nič nekúpi, alebo nakúpi veľa, následne sa prejedá. Máva myšlienky na smrť, ale nemá odvahu to urobiť. Matka umiestnenej uviedla, že po hospitalizácii v marci sa stav dcéry zhoršil, každý deň hovorí o tom, že to chce ukončiť, pýta si eutanáziu, hovorí to aj pred jej 5 ročnou dcérou. Hovorí, že je hlúpa, že má demenciu, lieky však neužíva, hneď ich vysadila, napriek tomu, že jej rodina vravela, aby ich užívala. S maloletou dcérou bola na vyšetrení v rámci nástupu do školy, tam sa psychicky zložila, že je neschopná sa o dcéru postarať. Z dekurzu zo dňa27.04.2024 vyplynulo, že umiestnená súhlasila s užívaním terapie, subjektívne udávala, že nevie čo má na oddelení robiť, zakázali jej tam cvičiť. Z objektívnej časti vyplynula stále prítomná psychotická symptomatika, myslenie asociačne uvoľnené, s obavnými bludnými obsahmi, znížený kontakt s realitou, k samovražedným myšlienkam sa nevyjadrila. Z objektívnej časti dekurzu zo dňa 28.04.2024 vyplynulo, že proklamované samovražedné myšlienky umiestnená bagatelizuje. Z dekurzu zo dňa 29.04.2024 vyplynula prítomná psychotická symptomatika, myslenie asociačne uvoľnené, odpovede zabiehavé. Okolnosti príjmu umiestnená racionalizuje, bagatelizuje, rovnako aj samovražedné úvahy.
11. Procesná opatrovníčka umiestenej, jej matka, sa ospravedlnila z účasti na výsluchu umiestenej z pracovných dôvodov.
12. Článok 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky určuje, že prípady, kedy možno prevziať osobu do ústavnej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu, ustanovuje zákon. Aby nedochádzalo k zneužitiu ústavnej starostlivosti tým, že by niekto bol v rozpore so zákonom bez jeho súhlasu prijatý do zdravotníckeho zariadenia, v ňom zadržiavaný alebo ponechaný, upravuje Civilný mimosporový poriadok v ustanoveniach konanie o prípustnosti prevzatia alebo držania v zdravotníckom zariadení. V prvej fáze tohto konania súd posudzuje prípustnosť prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia, pričom rozhoduje bez nariadenia pojednávania. V konaní vyslúchne umiestnenú osobu, oboznámi sa s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne iných osôb, ktoré môžu objasniť stav veci a so zdravotnou dokumentáciou umiestnenej osoby. Rozhodnutie o prípustnosti prevzatia umiestnenej osoby do zdravotníckeho zariadenia súd vydá v lehote 5 dní od obmedzenia osobnej slobody umiestnenej osoby a v tejto lehote ho umiestnenej osobe aj doručí.
13. V zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (rozsudok I. ÚS 79/93) „k opatreniam na ochranu spoločnosti patrí aj obmedzenie osobnej slobody osoby prejavujúcej znaky duševnej poruchy alebo duševnej choroby. K obmedzeniu osobnej slobody takýchto osôb dochádza aj v záujme ochrany ich zdravia, ale nie iba v záujme ochrany ich zdravia. Preto obmedzenie osobnej slobody nemôže byť samozrejmosťou vždy, keď sú na to zdravotné dôvody. Len vtedy, keď spoločenský záujem preváži nad záujmami chorého, Ústava Slovenskej republiky a v súvislosti s jej ustanoveniami zákon o starostlivosti o zdravie ľudí (pozn. súdu v súčasnosti zákon o zdravotnej starostlivosti) a Občiansky súdny poriadok (pozn. súdu v súčasnosti Civilný mimosporový poriadok) dovoľuje obmedziť osobnú slobodu chorého bez jeho súhlasu, či dokonca proti jeho výslovne prejavenému nesúhlasu. Účelom určenia právnych podmienok, za ktorých sa dovoľuje poskytovanie psychiatrickej starostlivosti bez súhlasu chorého nie je zmarenie liečby osôb postihnutých duševnou poruchou alebo chorobou, ale vytvorenie právnych záruk ochrany takých osôb pred neopodstatnenou alebo nenáležitou zdravotníckou starostlivosťou.“ Zásah do osobnej slobody v podobe hospitalizácie je podľa zákona o zdravotnej starostlivosti prípustný len, ak
osoba trpí duševnou chorobou alebo poruchou a súčasne je nebezpečná pre seba alebo jej okolie alebo u takejto osoby hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.
14. Súd prihliadol na vyjadrenie ošetrujúceho lekára, zdravotnú dokumentáciu umiestnenej a na vyjadrenie umiestnenej. Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že umiestnená bola prijatá na psychiatrickú kliniku dňa 26.04.2024 s psychiatrickou diagnózou F28. U umiestnenej ide o prvú nedobrovoľnú hospitalizáciu, pričom pred hospitalizáciou bola ambulantne psychiatricky liečená, v liečbe však nespolupracovala. Pre rovnakú symptomatiku navštevovala v marci 2024 denný psychiatrický stacionár, pričom už vtedy jej bola odporúčaná hospitalizácia, ktorú vtedy odmietla. Následne z dôvodu ďalšieho nedodržania liečby došlo k takému zhoršeniu jej stavu, v dôsledku ktorého nebola schopná fungovať v bežnom živote, vykonávať bežné činnosti (fungovať v práci, starať sa o dcéru, racionálne nakúpiť). Na psychiatrický urgent prišla na odporučenie ambulantnej psychiatričky pre zhoršenie jej stavu. Prijatiu predchádzalo zrútenie sa pred školskou psychologičkou, sebaobviňovanie sa, že nedokáže dcére zabezpečiť, čo si zaslúži. Pri príjme opätovne uvádzala samovražedné myšlienky, ošetrujúci lekár konštatoval prítomnosť paranoidného nastavenia, bludných obsahov, vtieravých myšlienok, následne ju prijali ako akútny prípad pre riziko z premeškania s vysokým suicidálnym rizikom. Pred prijatím rodine dlhodobejšie deklarovala, že chce ukončiť svoj život, uvedené spomínala aj pred maloletou 5 ročnou dcérou. Súd tak mal preukázané, že umiestnená je k svojmu stavu nekritická, nemá náhľad na svoje ochorenie. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje v prvom rade to, že v rámci ambulantnej liečby neužívala doporučenú liečbu, samovoľne si znižovala dávky, až následne liečbu úplne vysadila. V druhom rade, napriek tomu, že umiestnená sama definovala svoje samovražedné myšlienky, ktoré nazýva ,,pochmúrne", pričom priznala, že sa psychicky zrútila, následne svoj stav spätne na klinike bagatelizovala, dožadovala sa prepustenia. Uvedené skutočnosti nasvedčujú, že umiestnená trpí duševným ochorením takej intenzity, pre ktoré je nebezpečná najmä pre seba (suicidiálne zmýšľanie, samovoľné vysadenie predpísaných liekov, ignorovanie už skôr odporučenej hospitalizácie), ako aj pre okolie, a to najmä pre svoju 5 ročnú dcéru, pred ktorou napriek jej nízkemu veku deklarovala svoje samovražedné myšlienky a potrebu ukončenia života. Preto bolo obmedzenie osobnej slobody umiestnenej v čase jej prijatia v zdravotníckom zariadení nevyhnutné. Ambulantná liečba v tomto prípade jasne nepostačovala predovšetkým z dôvodu neuvedomovania si svojho psychiatrického ochorenia, práve v dôsledku ktorého vysadila predpísané lieky a nedodržiavala ambulantnú liečbu. V prípade okamžitého nezastabilizovania a neliečenia jej stavu by hrozilo ďalšie vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. Hospitalizácia umiestnenej je v súčasnosti nevyhnutná pre nastavenie liečby, ktorá vyžaduje dlhodobejšie pôsobenie, ako aj s ohľadom na aktívny spôsob života (čo uvádzala sama umiestnená) a potrebu zaliečenia a stabilizovania jej stavu v kľudovom režime. Na základe vyššie uvedených skutočností je súd toho názoru, že zdravotný stav umiestnenej si v čase jej prijatia do zdravotníckeho zariadenia, vyžadoval a naďalej vyžaduje hospitalizáciu, a preto rozhodol tak, že prevzatie A. B., nar. XX.XX.XXXX, do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné a v súlade so zákonom.
15. Záverom súd poukazuje na § 263 CMP, v zmysle ktorého zdravotnícke zariadenie môže umiestneného prepustiť, aj keď súd vyslovil, že k prevzatiu došlo v súlade so zákonnými dôvodmi.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu j e prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline (§ 362 ods. 1, prvá veta CSP s poukazom na § 59 CMP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada (§ 125 ods. 1, 2 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje, podpis a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 1, 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).