Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_17C-32-2019.pdf
PDF · 128.68 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/32/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom: JUDr. Péter Nagy v právnej veci žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, Panónska cesta 2, Bratislava, proti žalovanému: X.. S. D., R.. XX.XX.XXXX, N. N. V. K.: S. D. - D., X.Č.: XX XXX XXX, T. XXX, R. Ž., právne zast.: JUDr. Miroslav Pekár, advokát, Krížna 44, Bratislava, o zaplatenie 4.606,17 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.608,82 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 4.606,17 € od 23.12.2018 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 06.11.2019 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 4.606,17 € spolu s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 2,65 € (ide o poštové výdavky uhradené žalobcom podľa sadzobníka Slovenskej pošty, a.s.) a s úrokmi z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 4.606,17 € od 23.12.2018 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania, a to z titulu regresného práva podľa ust. § 9 ods. 7 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z., ktoré malo podľa žaloby vzniknúť žalobcovi ako zdravotnej poisťovni voči žalovanému ako zamestnávateľovi poškodenej osoby (Z. J. R.. XX.XX.XXXX), u ktorej sa dňa 07.11.2017 stal pracovný úraz, v súvislosti s ktorým mu bola poskytnutá potrebná zdravotná starostlivosť, ktorej náklady následne žalobca ako zdravotná poisťovňa preplatil. Nakoľko podľa výsledkov šetrenia Inšpektorátu práce Trnava (protokol č. X.-XX-XX-X.X/P- S.-XX zo dňa 06.09.2018) boli na strane žalovaného ako zamestnávateľa poškodenej osoby zistené nedostatky spočívajúce v porušení ust. § 6 ods. 1 písm. i) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v spojení s § 8 ods. 1 písm. a) príloha 3 písm. B oddiel II bod 5.2 nariadenia vlády SR č. 396/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko, pričom vznik pracovného úrazu poškodenej osoby (zamestnávateľ neurčil bezpečné pracovné postupy a neprijal konkrétne opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pred začatím prác vo výške, ktorými by zamedzil pádu zamestnancov z výšky v čase, keď pracovali na streche telocvične Základnej školy v Novom Živote v časti šatní a sociálnych zariadení, kde zhotovovali prekrytie steny tohto objektu), a tým i vznik predmetných nákladov poskytnutia zdravotnej starostlivosti poškodenej osobe boli v príčinnej súvislosti so (zavineným) protiprávnym konaním žalovaného, žalobca podľa ust. § 9 ods. 7 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. požadoval od žalovaného ako tretej osoby náhradu preplatených nákladov poskytnutej zdravotnej starostlivosti v žalovanej výške 4.606,17 €. Žalovaný túto sumu na výzvu žalobcu z 30.11.2018 (doručenú žalovanému 07.12.2018) v určenej dodatočnej lehote 15 dní dobrovoľne neuhradil. Žalobca počas konania (vzhľadom na obsah vyjadrení žalovaného) doplnil svoju argumentáciu (v ďalších písomných a ústnych vyjadreniach na pojednávaní) tým, že protiprávne konanie žalovaného
ako zamestnávateľa na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (spočívajúce v nesprávnej organizácii práce na pracovisku a taktiež v zanedbaní kontrolnej povinnosti zamestnávateľa), ktoré malo za následok závažné poškodenie zdravia žalobcovho poistenca, je nesporne preukázané uvedeným protokolom IP Trnava, ktorý sa stal právoplatným a súd je týmto správnym rozhodnutím viazaný podľa § 193 C.s.p. Na základe uvedeného možno konštatovať, že konanie žalovaného formou nedodržiavania jeho vyššie uvedených povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj z v protokole uvádzaných dokumentov samotného žalovaného je v rozpore s jeho právnymi povinnosťami ako zamestnávateľa, čo založilo relevantnú možnosť vzniku predmetného poškodenia zdravia zamestnanca žalovaného a poistenca žalobcu. Zanedbaním uvedených povinností došlo zo strany žalovaného k vytvoreniu takého nebezpečného prostredia a pracovných postupov, ktoré viedli k závažnému poškodeniu zdravia zamestnanca žalovaného. Na zodpovednosti žalovaného ako zamestnávateľa žalobcu nič nemení ani čestné prehlásenie poškodeného zamestnanca, ktoré je z hľadiska hodnovernosti značne subjektívne a vychádza z podriadenosti a existenčnej závislosti poškodeného na žalovanom. Čo sa týka záznamu o registrovanom pracovnom úraze vyplneného žalovaným, žalobca poukazuje na to, že tam figuruje iba podpis konkrétneho poškodeného zamestnanca, avšak nie je možné z neho vydedukovať, či aj súhlasí s vyplneným obsahom tohto záznamu. Na základe uvedeného žalobca trval na úhrade nákladov zdravotnej starostlivosti vynaložených v súvislosti s pracovným úrazom p. Z. J.A..
2. Procesná obrana žalovaného obsiahnutá v jeho písomných a ústnych vyjadreniach na pojednávaní vo veci spočívala v tom, že žalovaný uplatnený nárok žalobcu v celom rozsahu odmietal z dôvodu, že tu neboli splnené zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu, a to protiprávny zavinený úkon žalovaného, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi, v dôsledku čoho nevzniklo žalobcovi uplatňované regresné právo podľa ust. § 9 ods. 7 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. Žalovaný uviedol stručnú charakteristiku deja pracovného úrazu p. J.: K pracovnému úrazu poškodeného dňa 07.11.2017 došlo po skončení prác - osadenia provizórneho prekrytia pracoviska na fasáde budovy - na streche budovy telocvične ZŠ v obci R. Ž., ktoré práce riadil a organizoval na základe poverenia žalovaného poškodený p. J. (vyhotovoval aj fotodokumentáciu prác). Po skončení prác začali zamestnanci postupne schádzať zo strechy po pripravenom rebríku na druhom okraji strechy, pričom ako posledný mal ísť poškodený p. J., ktorý sa však z neznámych príčin náhle vzdialil od zostupového rebríka, prešiel k okraju strechy, kde vlastným nedopatrením stúpil na fóliu, ktorou bol prekrytý okraj strechy, čo malo za následok jeho pád zo strechy budovy. Žalovaný zdôraznil, že p. J. ako riadiaci pracovník si bol plne vedomý toho, že predmetná fólia na okraji strechy plní výlučne ochrannú funkciu, čiže nebola určená ani spôsobilá na to aby udržala váhu dospelého človeka. Skutočnosť, že k úrazu došlo z dôvodu vlastného nedopatrenia (nepozornosti a chvíľkovej indispozície) poškodeného potvrdzuje aj samotný poškodený p. J., a to jednak vo svojom čestnom prehlásení zo dňa 21.10.2019 opatrenom jeho úradne overeným podpisom, ako aj v dotazníku, ktorý zaslal tento poškodený žalobcovi v rámci zisťovania podkladov k úrazu zo dňa 05.03.2018, č. RP XXXXXXXX, kde poškodený odpovedal na otázku „Kto je podľa vás za úraz zodpovedný“ odpoveďou: „nikto, úraz sa stal v dôsledku chvíľkovej indispozície“. Na základe uvedeného mal teda žalovaný za to, že k pracovnému úrazu a poškodeniu zdravia p. Kevešdu nedošlo zavineným protiprávnym konaním žalovaného a tiež tu chýba príčinná súvislosť (ako základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka) medzi porušením špecifických predpisov BOZP (podľa zákona č. 124/2006 Z. z. a nariadenia vlády SR č. 396/2006 Z. z.) zo strany žalovaného, ktoré v protokole konštatoval IP Trnava, a samotným vznikom škodovej udalosti. Pre priznanie regresného nároku žalobcu je pritom vždy rozhodujúci prvok zavinenia tretej osoby - v tomto prípade žalovaného (k tomu viď napr. rozsudok NS SR zo dňa 21.01.2009 sp. zn. 3 M Cdo 19/2008), a to bez ohľadu na skutočnosť, že by v prípade tejto tretej osoby prichádzala v inom (napr. pracovnoprávnom) právnom vzťahu do úvahy jej objektívna zodpovednosť. Aj z uvedeného protokolu inšpektorátu práce vyplýva len objektívna zodpovednosť žalovaného, nie však jeho zavinené protiprávne konanie, ktoré inšpektorát práce a ani iný orgán doteraz žiadnym spôsobom neposudzoval. V danom prípade zo strany žalovaného nedošlo k žiadnemu závažnému protiprávnemu konaniu, t.j. k závažnému porušeniu akéhokoľvek zákona a za také porušenie sa nemôže považovať prípadné nedodržanie interných predpisov a nedbanlivé konanie zamestnancov. Nakoľko k vzniku škody došlo výlučným zavinením zamestnanca, tak za celú škodu zodpovedá v zmysle ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka tento zamestnanec sám, resp. v podiele podľa § 438 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý by bol určený súdom. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a priznať žalovanému plnú náhradu trov konania.
3. Súd predmetnú vec prejednal na ústnom pojednávaní, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a s podstatným obsahom spisu (najmä žaloba s prílohami č. l. 1-30, odpor žalovaného s prílohami zo 17.12.2019 č. l. 38-51, replika žalobcu a ďalšie vyjadrenie žalobcu z 18.06.2020 a z 03.08.2020 s prílohami č. l. 71-75, doklady predložené na pojednávaní č. l. 77-78, vyjadrenie žalovaného z 22.07.2020 č. l. 85-88, vyjadrenie žalobcu z 03.08.2020 č. l. 98 a jeho doplnenie z 11.08.2020 č. l. 101-103, fotky predložené na pojednávaní č. l. 108-110, vyjadrenie žalovaného zo 07.10.2020 s prílohami č. l. 115-122, podstatný obsah pripojeného administratívneho spisu IP TT č. X.), ako aj prednesmi strán (u žalovaného prostredníctvom jeho právneho zástupcu) a výsluchmi svedkov - poškodeného Z. J. a príslušného pracovníka Inšpektorátu práce Trnava X.. Ľ. J..
4. Z výpovede Z. J. (vrátane jeho odpovedí na položené otázky) vyplynulo, že v roku 2017 bol a stále je zamestnancom žalovaného. V čase pracovného úrazu (07.11.2017) pracovali na stavbe v R. Ž. - E., kde opravovali strechu telocvične a robili zatepľovanie budovy. Keďže na druhý deň malo pršať tak sa rozhodli, že dňa 07.11.2017 dokončia sieťkovanie určitej časti fasády a poobede urobia zakrytie strechy fóliou. Každý deň mali 15-20 minútové rozdelenie prác, keď im zamestnávateľ presne povedal ako majú postupovať, pričom v deň úrazu prišiel zamestnávateľ na stavbu okolo 11 hodine a upozornil ich, aby urobili to zakrytie a to tak aby foršne nevyčnievali viac ako 1 m. Zo strany zamestnávateľa boli poučení akým spôsobom majú vykonať prekrytie fasády a že na vstup na strechu majú používať rebrík, pričom si majú dávať pozor na to, aby z tej fólie nespadli. Od zamestnávateľa mali pridelené ochranné prostriedky, a to prilby, rukavice, obuv, montérky. V aute mali aj nejaké laná a bezpečnostné pásy, avšak ich konkrétne na tejto stavbe nepoužili, lebo sa nedali kam uchytiť, ani to neskúsili. Bezpečnostné opasky používajú najmä pri šikmých strechách, pričom táto strecha bola plochá. Na plochej streche sa ani neuvažuje nad nejakým uviazaním. Výšku na fasáde (3,5 m) prekonávali kozovým lešením. Rebrík, ktorý bol jediným vstupom na strechu, bol opretý o fasádu z bočnej strany kde nebolo lešenie. Po obede začali s prekrývaním strechy, a teda rozložili foršne pozdĺž strechy tak aby bola medzi nimi vzdialenosť 1 m až 1,30 m a potom tie foršne vypustili od kraja strechy 1 m. Použité foršne mali hrúbku 5-6 cm. Druhý koniec foršne na streche nebol nijako pripevnený, foršne sa držali vlastnou váhou. Boli to 4,5 - 5 metrové foršne, z ktorých trčala vo vzduchu časť asi 1 metrová. To kde končí strecha a kde začína previs po zakrytí okraja strechy fóliou vedeli najmä podľa hromozvodu, ktorý bol vzdialený od hrany strechy asi tak 30-40 cm. Tie foršne aj presvitali. Fóliu postupne ťahali a sponkovali, aby ju vietor neodfúkol. Keď už bolo všetko zakryté fóliou tak dvaja kolegovia svedka išli dole po rebríku a svedok, ktorý tiež stál vedľa rebríka, zostal na streche a následne - nevie z akého dôvodu - prešiel 3-4 metre na kraj, kde bola tá fólia a spadol zo strechy na zem a odvtedy si na nič nepamätá. Svedok nevie z akého dôvodu si šliapol na fóliu, ktorá bola na vedľajšej časti strechy, možno tam niečo uvidel a chcel opraviť, už si to nepamätá. Svedok si bol vedomý toho, že fólia, ktorou prekrývali budovu, nie je schopná udržať váhu človeka a keď na ňu stúpi v mieste kde je mimo strechy tak ho tá fólia neudrží a pretrhne sa. Nerobili to prvý krát, s takým zakrývaním strechy mali skúsenosti z predchádzajúcich stavieb. Každý rok mali školenie ohľadom rizík pri prácach vo výškach ako aj v oblasti potrebných bezpečnostných opatrení pri takýchto prácach a svedok sa na ňom aj zúčastňoval. Svedok sa prvýkrát po úraze vyjadroval k danému prípadu v rámci inšpekcie práce, t.j. až po tom keď sa už vrátil do práce po dlhodobej PN (asi september 2018). Svedok na pojednávaní potvrdil že podpísal záznam o úraze, ako aj to že na čestnom prehlásení sa nachádza jeho podpis.
5. Z výpovede príslušného pracovníka Inšpektorátu práce Trnava X.. Ľ. J. (vrátane jeho odpovedí na položené otázky) vyplynulo, že podnet na vykonanie šetrenia inšpektorátom práce dala VŠZP. Pred šetrením zistili stanovisko príslušnej nemocnice, podľa ktorého sa jednalo o závažný pracovný úraz, čím došlo k zmene klasifikácie úrazu. Inšpekcia práce tak začala šetrenie, a to cca pol roka po úraze. Navštívili miesto úrazu, zaobstarali všetky potrebné doklady, stanoviská a vysvetlenia, vypočuli účastníkov a svedkov tak ako to vyplýva z administratívneho spisu. Pri rozhodovaní inšpektorátu práce sa vychádzalo práve z týchto podkladov. Po určitom čase bol úraz prekvalifikovaný na ostatný pracovný úraz a v tej súvislosti aj Inšpektorát práce Trnava vydal dodatok č. 1 k protokolu z 07.02.2019, ktorý je založený v administratívnom spise inšpektorátu. Inšpekcia práce skúma dodržiavanie príslušných právnych predpisov na úseku BOZP, pričom sa jedná o zodpovednosť zamestnávateľa na základe týchto predpisov, ako aj na základe interných predpisov zamestnávateľa, ktoré na tomto úseku vydá a tým sú preňho tieto vnútorné predpisy záväzné. V rámci šetrenia inšpektorát práce skúma aj to, či boli dodržané aj tieto interné predpisy. Legislatíva umožňuje dva spôsoby zabezpečenia proti pádu pri práci vo výškach, v prvom prípade sa preferuje
kolektívny spôsob zabezpečenia, t.j. musia sa dať zábrany na okraj strechy. Druhá možnosť je taká, že individuálne sa pracovník zabezpečí a to špeciálnym zaistením, napr. je uviazaný kvalifikovanou ochrannou pomôckou - na to musí byť pracovník vyškolený. V tomto konkrétnom prípade nebolo ani kolektívne, ani osobné zabezpečenie, a teda zamestnávateľ má zodpovednosť v tom smere, že mal prijať príslušné opatrenia proti pádu z výšky. Túto povinnosť má pritom zamestnávateľ v každom prípade, bez ohľadu na vzdialenosť miesta výkonu prác od okraja strechy. Zákon v tomto smere nepozná žiadne rozdiely, a teda pracovisko musí byť zabezpečené vždy, a to aj pre prípady omylu, náhod a nepredvídaných udalostí. O prípadných kontrolách zamestnávateľa nie sú žiadne záznamy. Zamestnávateľ v danom prípade vydal interný predpis: hodnotenie rizík a analýza, v ktorom pri činnosti kde hrozí pád zamestnanca zo strechy pri pohybe na streche resp. pád zamestnanca z voľného okraja strechy v bezpečnostných opatreniach neuvádza povinnosť používania ochrannej prilby na ochranu hlavy zamestnancov. Tento nedostatok však bol zistený v ďalšom samostatnom protokole č. X.-XX-XX- X.X/P-D.-XX zo 06.09.2018. Podľa výpovedí účastníkov príslušný zamestnanec nemal prilbu, pričom vo všeobecnosti sa dá konštatovať, že nosenie prilby pri prácach vo výškach má svoj význam a môže ovplyvniť rozsah poranení u poškodeného. Poškodený J. bol pritom školený na predpisy ochrany zdravia pri práci dňa 15.05.2017 a osobitne na stavbu zateplenie školy v E. dňa 18.10.2017. Po šetreniach inšpektorátu práce v tomto prípade bola za zistené nedostatky uložená pokuta iba zamestnávateľovi.
Podľa ust. § 9 ods. 1, 7 písm. c) zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, poistenec má právo na úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, ak ďalej nie je ustanovené inak. (7 písm. c) Zdravotná poisťovňa má právo uplatniť svoj nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním.
Podľa ust. § 420 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka (ďalej aj len „OZ“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. (3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania (s prihliadnutím a skutočnosť, že sa jedná o právny vzťah, ktorý vznikol po 01.02.2013) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
6. Súd na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci: Žalobca si v tomto konaní uplatňoval nárok na náhradu nákladov, ktoré boli vynaložené na zdravotnú starostlivosť jeho poistenca - zamestnanca žalovaného (Z. J., R.. XX.XX.XXXX) v súvislosti s jeho pracovným úrazom zo dňa 07.11.2017. Z hmotnoprávneho hľadiska sa jednalo o právo postihu (tzv. regresné právo) žalobcu ako zdravotnej poisťovne podľa ust. § 9 ods. 7 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. voči tretej osobe (v predmetnej veci žalovanému ako zamestnávateľovi poškodeného), ktorá by mala podľa obsahu žaloby zapríčiniť vznik uvedených nákladov svojim zavineným protiprávnym konaním. Na účely ust. § 9 ods. 7 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. možno všeobecne konštatovať, že zdravotná poisťovňa má nárok na úhradu nákladov poskytnutej zdravotnej starostlivosti v súvislosti s poškodením zdravia jeho poistenca voči tretej osobe len v prípade, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo zavineným protiprávnym konaním tejto tretej osoby. Ak zdravotnej poisťovni vznikli v súvislosti s poškodením zdravia či úrazom poistenca náklady na zdravotnú starostlivosť, avšak úraz alebo poškodenie zdravia poistenca neboli zapríčinené zavineným protiprávnym konaním tretej osoby, nemá zdravotná poisťovňa v zmysle citovaného ustanovenia toto regresné právo. To znamená, že tretia osoba má povinnosť nahradiť náklady súvisiace s poškodením zdravia poistenca zdravotnej poisťovne len vtedy, ak je jej zavinené protiprávne konanie v príčinnej súvislosti s poškodením zdravia či úrazom poistenca, t.j. ktoré vznikli v dôsledku (ne)konania tretej osoby. V konaní nebol medzi stranami sporný a aj dokazovaním vykonaným pred súdom bol potvrdený skutkový dej pracovného úrazu, ktorý vyplýva z časti E protokolu Inšpektorátu práce Trnava č. X.-XX-XX-X.X/P-
S.-XX zo dňa 06.09.2018. Podľa tohto dňa 07.11.2017 poškodený Z. J., R.. XX.XX.XXXX, vykonával ako zamestnanec žalovaného spolu s inými spolupracovníkmi na telocvični Základnej školy v R. Ž. stavebné práce spočívajúce v zatepľovaní fasády budovy, pričom žalovaný dal týmto svojim pracovníkom pokyn, aby kvôli daždivému počasiu urobili na plochej streche budovy prekrytie jej steny tak, že k nemu použijú 4 až 5 metrové foršne, ktoré vysunú približne 1 m mimo okraj strechy a potom cez tieto foršne uložia čiernu fóliu, ktorú pripevnia pomocou ručného sponkovača. Približne o 13:00 hod. poškodený spolu s dvomi spolupracovníkmi ukončili prekrytie steny budovy, ktorá nijako nebola zabezpečená proti pádu, a spolupracovníci zišli dole zo strechy po rebríku pristavenom z vedľajšej strany budovy. Poškodený však z nejasného dôvodu zostal na streche a stúpil na uvedenú fóliu prekrývajúcu okraj strechy, a to v mieste kde už bola táto mimo strechy, čo malo za následok pád poškodeného zo strechy budovy, t.j. z výšky 3,6 m na zem a utrpenie pracovného úrazu, ktorý si následne vyžiadal liečenie uvedené v rozpise z 30.11.2018 (č.l. 9-10 spisu) a výzve na zaplatenie z 30.11.2018 (č.l. 11 spisu). Náklady liečenia boli vyčíslené v celkovej výške 4.606,17 eur, ktorú sumu žalobca ako zdravotná poisťovňa uhradil príslušnému poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti.
7. Žalovaný nijakým spôsobom nesporoval vznik predmetných nákladov (primerane podľa § 442 ods. 1 OZ) a ich úhradu zdravotnou poisťovňou poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti celkovo vo výške žalovanej sumy 4.608,82 € (v súvislosti s poškodením zdravia poistenca zdravotnej poisťovne pri jeho pracovnom úraze), preto súd v predmetnej veci skúmal a zameral dokazovanie predovšetkým na ustálenie tých ďalších otázok, či k úrazu vyššie menovanej poškodenej osoby (a k vzniku potreby poskytnutia príslušnej zdravotnej starostlivosti tejto osobe) došlo v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním žalovaného ako jeho zamestnávateľa (tretej osoby). Zavinenie ako subjektívna kategória je v prípade tohto občianskoprávneho zodpovednostného vzťahu neopomenuteľným predpokladom vzniku zodpovednosti. Keďže osobitné predpisy otázku zavinenia v tomto zodpovednostnom vzťahu neupravujú, je potrebné vychádzať zo všeobecnej úpravy, a to § 420 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%2523420'&ucin- k-dni='30.12.9999'> a nasl. Občianskeho zákonníka <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb. %2523441'&ucin-k-dni='30.12.9999'>. Samotné konanie tretej osoby, aj keby vykazovalo znaky protiprávnosti, samo osebe nepostačuje na vznik regresného nároku a vyžaduje sa tu kumulatívne aj splnenie podmienky zavinenia, minimálne vo forme nedbanlivosti. V prípade neexistencie zavineného protiprávneho konania žalovaného by teda žalobcovi nárok nevznikol a žalobca by nebol v tomto konaní úspešný. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných povinností zákonom uložených, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Občiansky zákonník nevymedzuje pojem zavinenie. Pri vymedzení tohto pojmu treba vychádzať z toho, že zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu priečiacemu sa objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Naproti tomu príčinnou súvislosťou treba rozumieť určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušením právnej povinnosti, a výsledkom, t.j. škodou. Zavinenie ako vnútorný psychický vzťah je založený na dvoch zložkách: na zložke vedomostnej a zložke vôľovej. Vedomostnou zložkou rozumieme vnímanie, t.j. odraz predmetov a javov v zmyslových orgánoch, ako aj predstavu predmetov a javov, ktoré subjekt vnímal skôr, alebo ku ktorému dospel úsudkom na základe znalostí alebo skúseností. Vôľovou zložkou sa rozumie predovšetkým chcenie, ale aj uzrozumenie. Pri úmyselnom zavinení je zastúpená tak vedomostná, ako aj vôľová zložka zavinenia. Pri nedbanlivosti je daná len vedomostná zložka. Občiansky zákonník nevymedzuje ani formy zavinenia, preto pri výklade foriem zavinenia sa aj v občianskoprávnej praxi vychádza z vymedzenia týchto foriem v § 15 a 16 TZ. Trestný zákon rozlišuje úmyselné zavinenie a nedbanlivostné zavinenie. Obidve formy sa vnútorne členia na stupne zavinenia. Úmyselné zavinenie sa člení na priamy úmysel (dolus directus), pri ktorom konajúci chcel spôsobiť škodu, a na nepriamy úmysel (dolus eventualis), pri ktorom konajúci vedel, že môže spôsobiť škodu, a pre prípad, že ju spôsobí, bol s tým uzrozumený. Nedbanlivosť môže byť vedomá, pri ktorej konajúci síce nechcel spôsobiť škodu, avšak vedel, že ju môže spôsobiť a bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že ju nespôsobí. Nedbanlivosť môže byť aj nevedomá, pri ktorej konajúci nechcel spôsobiť škodu, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje pomery vedieť mal alebo vedieť mohol (k tomuto viď najmä komentáre nakladateľstiev WK a C-H-BECK k príslušným zákonným ustanoveniam).
8. V konaní nebolo medzi stranami sporné a ani žalovaný to nijakým spôsobom nepopieral a nespochybňoval, že žalovaný ako zamestnávateľ poškodeného Z. J., nar. 11.09.1968 v zmysle záveru G uvedeného protokolu porušil ust. § 6 ods. 1 písm. i) a l) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a § 8 ods. 1 písm. a) príloha 3 písm. B Oddiel II bod 5.2 nariadenia vlády SR č. 369/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko, a to tým, že ku dňu 07.11.2017 neurčil bezpečné pracovné postupy a neprijal konkrétne opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pred začatím prác vo výške kolektívnym zabezpečením alebo použitím prostriedkov osobného zabezpečenia, ktorými by zamedzil pádu zamestnancov z výšky v čase, keď pracovali na streche telocvične Základnej školy v R. Ž. v časti šatní a sociálnych zariadení, z ktorej zhotovovali prekrytie steny tohto objektu. Podľa tohto záveru protokolu príslušného inšpektorátu práce, z ktorého súd pri svojom rozhodnutí v predmetnom konaní vychádzal (primerane podľa ust. § 194 ods. 2 C.s.p.) a ktorého správnosť potvrdili aj výsledky dokazovania vykonaného priamo súdom v tejto veci (viď odseku 3, 4 a 5 odôvodnenia tohto rozsudku), je potrebné skonštatovať, že porušenie uvedených zákonných ustanovení, a teda v tom spočívajúce protiprávne konanie žalovaného v rámci jeho mimozáväzkovej zodpovednosti, bolo nepochybne v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu, ktorý predstavuje jeho škodlivý následok, ktorý sa v tomto prípade nepochybne dostavil prostredníctvom vytvorenia objektívne nebezpečného pracovného prostredia a postupu zo strany zamestnávateľa vyššie popísaným spôsobom v príkrom rozpore s uvedenými všeobecne záväznými právnym predpismi platnými v príslušnej oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci.
9. Pokiaľ ide o zavinenie žalovaného, súd uvádza, že v predmetnom konaní nevyšlo najavo a ani nikto netvrdil a nepreukazoval, že by zavinenie žalovaného malo formu úmyselného konania. Na druhej strane však dokazovaním vykonaným pred súdom, a to v spojení so závermi uvedeného protokolu, bolo spoľahlivo zistené, že vnútorný psychický vzťah škodcu k vlastnému konaniu priečiacemu sa objektívnemu právu a ku škode - v tomto prípade k pracovnému úrazu a vzniku nákladov zdravotnej starostlivosti ako k výsledku tohto konania, tu nepochybne existoval v rovine vedomostnej (vedomá nedbanlivosť), resp. sa považuje za existujúci v rovine takej miery vnímania tohto javu, ktorá nepochybne mala zodpovedať pomerom žalovaného a konkrétnym okolnostiam prípadu (nevedomá nedbanlivosť). Z hľadiska vzniku zodpovednosti podľa ust. § 9 ods. 7 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z., ktorá sa zakladá na zavinení, je pritom právne irelevantné, akú formu nedbanlivostného konania malo toto zavinenie žalovaného.
10. Dopĺňajúc odseky 8 a 9 odôvodnenia tohto rozsudku súd uvádza, že protiprávnosť konania žalovaného ako zamestnávateľa spočívala v tom, že v konkrétnom prípade stavebných prác vykonávaných zamestnancami žalovaného na stavbe - telocvičňa Základnej školy v R. Ž. dňa 07.11.2017 žalovaný neurčil bezpečný pracovný postup a nestanovil konkrétny spôsob zabezpečenia proti pádu z výšky 3,6 m z okraja plochej strechy uvedenej budovy pri vyhotovovaní prekrytia steny šatní a sociálnych zariadení telocvične základnej školy, a teda jeho zamestnanci nemali v tomto prípade nijako určené, aký spôsob zabezpečenia proti pádu z výšky majú použiť, t.j. použitie vhodných prostriedkov kolektívneho zabezpečenia alebo použitie prostriedkov osobného zabezpečenia proti pádu. Zo spisu (vrátane pripojeného administratívneho spisu inšpektorátu práce) nevyplýva predloženie zhotoviteľskej dokumentácie na bezpečný výkon prác na stavbe zateplenia telocvične základnej školy, ktorej súčasťou by bol technologický postup stavebných prác vo vzťahu k zaisteniu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v prípade použitia osobných ochranných prostriedkov proti pádu s určením miesta jeho ukotvenia. Takéto konanie žalovaného bolo v rozpore so zákonnými ustanoveniami uvádzanými v odseku 8 odôvodnenia tohto rozsudku, ale aj s vnútornými predpismi (internými aktmi) samotného žalovaného ako zamestnávateľa, a to konkrétne s dokumentmi obsiahnutými v predmetnom administratívnom spise inšpektorátu práce s názvom: Analýza ohrození, identifikácia pracovných rizík a pracovísk - časť práce vo výškach (pád zamestnanca zo strechy pri pohybe na streche, pád zamestnanca z voľného okraja strechy) a s názvom: Bezpečné pracovné postupy pri stavebných činnostiach práce na lešení - článok 8 body 8.1 a 8.2. (<= protiprávnosť konania) Po ukončení prekrytia približne o 13:30 hod. poškodený ako zamestnanec žalovaného spadol z výšky 3,6 m na zem (čím utrpel pracovný úraz, ktorý si následne vyžiadal jeho liečenie uvedené v rozpise z 30.11.2018 <= vznik škody v podobe poškodenia zdravia a vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti v súvislosti s týmto poškodením), a to z voľného okraja strechy šatní a sociálnych zariadení telocvične základnej školy z miesta, kde sa nachádzalo prekrytie a ktoré nebolo nijakým spôsobom zabezpečené proti pádu (<=príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním
žalovaného a vznikom škody). Žalovaný ako zamestnávateľ hoci neprijal žiadne konkrétne opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov (vrátane poškodeného) pred začatím prác vo výške kolektívnym zabezpečením alebo použitím prostriedkov osobného zabezpečenia, ktorými by zamedzil pádu zamestnancov z výšky v čase, keď pracovali na streche telocvične Základnej školy C. R. Ž. v časti šatní a sociálnych zariadení, z ktorej zhotovovali prekrytie steny tohto objektu, nepochybne vedel o uvedenom všeobecne záväznými právnymi predpismi a vnútornými predpismi žalovaného nepovolenom, ba priam zakázanom, avšak v skutočnosti zamestnancami žalovaného použitom spôsobe vykonávania prekrytia steny budovy a spôsobe ako budú títo zamestnanci vystupovať na strechu budovy a pohybovať sa na streche, pričom taký postup bol určený na jeho pokyn, resp. s jeho súhlasom (<= nedbanlivostné zavinenie) - k tomuto odseku viď výpovede svedkov a aj body 12, 13, 14, 15, 24 predmetného protokolu.
11. K tvrdeniam žalovaného o tom, že k vzniku škody malo dôjsť výlučným zavinením zamestnanca, ktorý tak zodpovedá pre celú škodu sám v zmysle ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka, resp. v podiele podľa § 438 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý by bol určený súdom, súd uvádza, že v danom prípade bolo preukázané, že uvedenú škodu žalovaný zavinil, pričom jeho zodpovednosť bola vykonaným dokazovaním zistená v celom rozsahu uplatnenej škody vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu (najmä postavenie žalovaného ako zamestnávateľa s osobitnými a kvalifikovanými povinnosťami, porušenie ktorých znamená aj zvýšenú spoločenskú závažnosť protiprávneho konania ; práce boli vykonávané vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti poškodeného zamestnanca, a to aj v prípade že by sa tento do určitej miery mohol podieľať na určovaní konkrétnych pracovných postupov ; v predmetnom protokole (časť G) Inšpektorátu práce Trnava uvedený výsledok zistení tohto orgánu o tom, že nedostatky v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu neboli zistené ani u tretej osoby, ani u poškodeného /skutočnosť, že poškodený zamestnanec pri predmetných prácach nemal na hlave prilbu bola inšpektorátom práce posudzovaná ako nedostatok, ktorý nebol v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu/ ). Súd preto nevzhliadol u žalovaného ani dôvod na prípadnú liberáciu podľa § 420 ods. 3 OZ a ani dôvod na prípadný postup podľa § 438 ods. 2, resp. 441 OZ. Súd hodnotil listinné dôkazy podpísané poškodeným zamestnancom (čestné prehlásenie na č.l. 49 spisu, časť dotazníka na č.l. 51 spisu) ako také, ktorých hodnovernosť je s veľkou pravdepodobnosťou negatívne ovplyvnená charakterom už vyššie spomenutej nadriadenosti zamestnávateľa v pracovnom vzťahu s poškodeným zamestnancom, ktorý je od neho existenčne závislý, pričom však treba jednoznačne uviesť, že v žiadnom prípade nemôže len subjektívne vnímanie a posúdenie predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu poškodeným zamestnancom relevantne ovplyvniť vyššie uvedené objektívne skutočnosti, ktoré jednoznačne založili v tomto prípade zodpovednosť žalovaného ako zamestnávateľa. Z dokazovania vykonaného pred súdom pritom nevyšli najavo žiadne také skutočnosti, ktoré by bez akýchkoľvek pochýb odôvodňovali konštatovanie zodpovednosti viacerých škodcov (t.j. napríklad aj zodpovednosť poškodeného zamestnanca) a už vôbec nie také skutočnosti, ktoré by spôsobili to, že žalovaný by za uvedenú škodu zodpovedal len v určitom rozsahu (t.j. uplatnenie zmeny režimu solidárnej zodpovednosti na pomernú alebo delenú zodpovednosť v prípade, ak by bola preukázaná pluralita škodcov, k čomu však v tomto konaní nedošlo). Týmto rozhodnutím sa však nevylučuje možnosť, že by žalovaný prípadne mohol mať akýkoľvek regresný nárok voči poškodenému zamestnancovi, a to (aj) z dôvodov, ktoré neboli predmetom skúmania v prejednávanej veci.
12. Na základe uvedeného teda súd jednoznačne dospel k záveru o splnení všetkých predpokladov vzniku plnej zodpovednosti žalovaného podľa ust. § 9 ods. 7 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. (uvedených v odsekoch 6 a nasl. odôvodnenia tohto rozsudku), a teda o jeho povinnosti v celom rozsahu nahradiť žalobcovi náklady, ktoré tento vynaložil na zdravotnú starostlivosť poškodeného v súvislosti s jeho pracovným úrazom, a to v celkovej výške 4.608,82 € (vrátane poštových výdavkov preukázateľne uhradených žalobcom podľa sadzobníka Slovenskej pošty, a.s. a požadovaných v tomto konaní titulom príslušenstva pohľadávky podľa ust. § 121 ods. 3 OZ).
13. Súd na základe uvedeného žalobe v celom rozsahu vyhovel (výrok I). Súd z dôvodu nepochybného omeškania žalovaného s plnením predmetného záväzku priznal žalobcovi aj úroky z omeškania podľa ust. 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške 5 % ročne z dlžnej istiny 4.606,17 €, a to odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty na úhradu vynaložených nákladov podľa výzvy žalobcu z 30.11.2018 (15-dňová lehota od doručenia výzvy uplynula 22.12.2018), až do zaplatenia dlžnej istiny.
Záverom súd poznamenáva, že všetky ostatné návrhy strán sporu na doplnenie dokazovania predostreté najmä na nariadenom pojednávaní, ale aj skôr počas celého konania, súd už nepripustil, pretože buď na ich vykonaní už strany sporu netrvali alebo ich vykonanie nepovažoval za potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností pre rozhodnutie vo veci a mal za to, že v konečnom dôsledku by len spôsobili predlžovanie konania a spôsobili by len oddialenie meritórneho rozhodnutia. Ďalšie argumenty strán sporu už súd nepovažoval za rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej, preto sa s nimi ani osobitne nevysporiadal. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť meritórne rozhodnutie preto súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
14. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p., pričom dospel k záveru, že žalobca by mal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému, avšak nakoľko žalobcovi preukázateľne žiadne trovy v konaní nevznikli, súd mu z dôvodu hospodárnosti konania nárok na náhradu trov konania podľa uvedených ustanovení nepriznal (výrok II).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).